Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. júl 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/231/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119210221
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7119210221.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek

senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu D.. L. Š., U.. XX.X.XXXX, L., V.
X proti žalovanému Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Košice, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684, o
zaplatenie 10 079 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. 19C/26/2019
z 24. januára 2020

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ prípadne len „súd“) označeným rozsudkom
zamietol žalobu v celom rozsahu (výrok I.) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

2. Rozhodol tak o vzájomnom návrhu podanom tunajším žalobcom v konaní vedenom na súde prvej
inštancie pod sp. zn. 19C/22/2018, ktorý vzájomný návrh bol uznesením súdu zo dňa 24.7.2019, č. k.
19C/22/2018-88 vylúčený na samostatné konanie.

3.1. Súd uviedol, že žalobca nárok vyšpecifikoval na peňažnú čiastku 10 079 eur s tým odôvodnením,
že od 2.1.1990 prevádzkuje živnosť v nebytovom priestore - suterén Chalupkova 5 v Košiciach, ktorý

bol kompletne na jeho náklady zrekonštruovaný a teda si v zmysle zák. č. 116/1990 Zb. uplatnil voči
žalovanému nárok náhradu účelne vynaložených nákladov za odstránenie stavu, ktorý bránil riadnemu
užívaniu nebytového priestoru. Dôvodil, že mu žalovaný spôsobil finančnú škodu, na ktorú bol tiež
písomne upozornený a vyzvaný na nápravu a vyporiadanie. Stav a potrebu kompletnej rekonštrukcie
priestorov doložil žiadosťou Bytového hospodárstva z 24.4.1990 o súhlas k prevedeniu stavebných
úprav na odbor výstavby ObNV Košice I.
3.2. Žalovaný, uviedol súd, žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, keďže mal za to, že žalobca

nepreukázal svoj nárok čo do dôvodu a ani čo do výšky, jednalo sa iba o tvrdenia žalobcu, nepodložené
listinnými dokladmi preukazujúcimi pravdivosť tvrdených skutočností. Bránil sa i tým, že mu žalobca
vopred neoznámil potrebu realizácie akýchkoľvek rekonštrukčných prác a súčasne sa on - žalovaný
zmluvne nezaviazal v prípade akýchkoľvek rekonštrukčných nákladov tieto žalobcovi nahradiť. Zároveň
keďžemaloísťovynaloženie nákladovnarekonštrukciuzroku1990,žalovanýargumentoval,žezmluva
medzi stranami sporu je z roku 1997 a navyše z jej čl. 7 ods. 2 vyplýva, že predchádzajúca zmluva sa
touto zmluvou ruší. Zároveň vzniesol námietku premlčania.

3.3. Súd vykonajúc dokazovanie listinnými dokladmi - Zápisnicou o prevzatí nebytových suterénnych
miestností z 11.4.1990, Žiadosťou Bytového hospodárstva, štátny podnik z 24.4.1990, Zmluvou
11101000535/97 o nájme nebytových priestorov z 1.5.1997 a citujúc § 196, § 197 ods. 1, § 162, §
165, § 166, § 720, § 667, § 669 a § 868 Obč. zák., § 9 ods. 2 nar. č. 172/1950 Sb. a § 5 zák. č.116/1990 Zb. uzavrel, že predmetom sporu je nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému ako bývalému
prenajímateľovi nebytového priestoru za skutkových okolností, ktoré neboli sporné, a to: žalovaný
prenajal žalobcovi predmetný nebytový priestor na základe písomnej zmluvy z 1.5.1997, ktorý nájomný

vzťah bol ukončený na základe dohody strán z 26.6.2018 k 30.6.2018 s tým, že žalobca v konaní
vedenom na súde pod sp.zn. 19C/22/2018 bol zaviazaný na vypratanie predmetného nebytového
priestoru do 31.10.2019 na základe uzatvoreného súdneho zmieru. Pokiaľ žalobca odôvodnil nárok
tým, že nebytový priestor mu bol odovzdaný v dezolátnom stave 11.4.1990, o čom svedčí zápisnica o
prevzatí nebytových suterénnych miestností a zároveň stav i potreba kompletnej rekonštrukcie vyplýva i

zo žiadosti Bytového hospodárstva z 24.4.1990, ktorou bol požiadaný ObNV I, odbor výstavby o súhlas s
prevedením stavebných úprav, ktoré mali byť uskutočnené na náklady užívateľov nebytového priestoru,
z označených dokladov mal súd za plynúce, že predmetný nebytový priestor bol žalobcovi (súčasne i
ďalšej osobe) pôvodne pridelený do užívania rozhodnutím ObNV I v Košiciach z 29.3.1990, odovzdaný
do užívania 11.4.1990, a to v súlade s právnou úpravou Obč. zákonníka účinného do 30.4.1990, t.j. v
čase, kedy ešte nenadobudol účinnosť osobitný zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových

priestorov a kedy platila právna úprava § 9 ods. 2 nar. vlády č. 172/1950 Sb., ktorým sa vykonával zákon
o hospodárení s niektorými miestnosťami, a podľa ktorej potrebné stavebné úpravy a zmeny vykonával
miestny národný výbor v zásade na vlastné náklady (z verejných prostriedkov). Výnimku z tohto pravidla
predstavovalo, keď na základe súhlasu budúceho nájomcu stavebné úpravy a zmeny realizoval miestny
národný výbor na jeho náklady (budúceho nájomcu) a iba výnimočne - v odôvodnených prípadoch

stavebné úpravy a zmeny realizoval miestny národný výbor na náklady vlastníka stavby. To znamená,
že platná právna úprava neupravovala nárok budúceho užívateľa (nájomcu) na náhradu prípadne
ním vynaložených nákladov, pretože ich prípadnému vynaloženiu zo strany budúceho užívateľa vždy
predchádzaljehosúhlasstýmitonákladmi,atedasapretakýprípadbudúciužívateľdobrovoľnezaviazal
vynaložiť náklady na zrealizovanie stavebných prác a zmeny. V tom čase platný Obč. zákonník (v

znení účinnom do 31.12.1991) obsahoval v § 162 právnu úpravu, podľa ktorej užívateľ mal právo na
náhradu účelne vynaložených nákladov na odstránenie závad, ktoré bránia riadnemu užívaniu bytu,
resp. i nebytových priestorov (vzhľadom na § 197 ods. 1 vtedy platného Obč. zákonníka odkazujúceho
na primerané použitie označeného ustanovenia i na užívanie miestností neslúžiacich na bývanie), tento
nárok si musel uplatniť u prenajímateľa v prekluzívnej lehote 6 mesiacov od odstránenia závad, inak jeho

nárok zanikol. Súd odôvodnil, že na prejednávaný prípad nemožno aplikovať § 667 respektíve § 669
platného Obč. zákonníka, ktoré boli zavedené od 1.1.1992 a ktoré predstavujú vo vzťahu ku osobitnému
zákonu č. 116/1990 Zb. právnu úpravu lex generalis, pretože je to vylúčené prechodným ustanovením §
868 Obč. zákonníka. Podľa označeného prechodného ustanovenia, ak užívateľovi (resp. po novele Obč.
zák. nájomcovi) v rozhodnej dobe nevznikol nárok podľa dovtedajších predpisov, tento nárok nemohol

nadobudnúťpodľanovejplatnejúpravy(t.j.podľaObčianskehozákonníkavznenízákona509/1991Zb.).
3.4. Odhliadnuc od uvedeného, uviedol súd, že vzhľadom na obranu žalovaného zostali sporné skutkové
tvrdenia žalobcu o tom, že realizoval rekonštrukciu a že v tejto súvislosti mu vznikli akékoľvek náklady.
Súd uviedol, že žalobca v konaní preukázal iba to, že vznikla potreba určitými rekonštrukčnými prácami
dať predmetné nebytové priestory do užívaniachopného stavu, avšak samotné vynaloženie akýchkoľvek

nákladov a vôbec realizáciu nevyhnutných stavebných úprav (rekonštrukcie) nepreukázal. Žalobca ani
nepreukázal, že by sa žalovaný bol zaviazal na úhradu žalobcom tvrdených vynaložených nákladov na
rekonštrukciu z roku 1990.
3.5. Z opatrnosti uviedol súd aj, že predmetný nárok nie je možné priznať žalobcovi ani titulom
náhrady škody, o ktorej sa v tejto súvislosti zmienil vo viacerých svojich podaniach, resp. listinných

dokladoch pripojených k nároku, pretože nepreukázal kumulatívne naplnenie základných zákonných
predpokladov dôvodnosti nároku na náhradu škody. Z vykonaného dokazovania nemal zrejmé, akého
konkrétneho protiprávneho konania sa žalovaný mal dopustiť, súčasne žalovaný (zrejme správne podľa
odvolaciehosúdužalobca)nepreukázalvzniktvrdenejškody,čímneuniesoldôkaznébremenovovzťahu
k uplatnenému nároku.

3.6. Z uvedených dôvodov súd nárok ako neodôvodnený v celom rozsahu zamietol.
3.7. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že aj keď
žalovaný mal síce v spore úspech v celom rozsahu a z toho vyplývajúce právo na náhradu trov konania,
žiadne trovy konania mu nevznikli a preto žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

4.1. Podaním doručeným súdu 7.5.2020 podal odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu žalobca. Mal
za to, že súd nesprávne posúdil právne vec, a to, uviedol žalobca, na veľmi krátkom pojednávaní prijal
zavádzajúce odôvodnenie žalovaného.4.2. Tvrdil, že prvá nájomná zmluva na nebytový priestor bola uzavretá 23.11.1990 s predpisom
nájomného od 1.1.1991. Zákon č. 116/1990 Zb. nadobudol účinnosť 1.5.1990. Uviedol, že v súlade
s ním si uplatňuje právo na úhradu účelne vynaložených nákladov na odstránenie stavu, ktorý bránil

riadnemu užívaniu nebytového priestoru. Podanie žiadosti Bytového hospodárstva z 24.4.1990 na
stavebné úpravy, tvrdil, že je právnym vyjadrením súhlasu prenajímateľa a dohody na ich vykonanie.
Všetky tieto dôkazy boli predložené, uviedol žalobca.
4.3. Tvrdil, že kompletná rekonštrukcia nebytového priestoru bola realizovaná z bezhotovostného
úveru. Boli vyhotovené a schválené projekty a náklady rekonštrukcie priestorov, plynofikácia - kúrenie,

elektroinštalácie a zámočníctva. Po kolaudácii, za účasti zástupcu BH bola podpísaná prvá nájomná
zmluva, bez ďalších úkonov. Zostal v platnosti stav z 11.4.1990.
4.4. Tvrdil, že o uplatnení práva na náhradu vynaložených prostriedkov bola žalovaná strana
preukázateľne oboznámená už listom z 31.7.2013 (prevzatý 6.8.2013) a aj následne, ku ktorým sa
žalovaný včas nevyjadril, čo, uviedol žalobca, že možno považovať za akceptáciu požiadavky. Podanie
žiadosti Bytového hospodárstva z 24.4.1990 na stavebné úpravy tvrdil, že je právnym vyjadrením

súhlasu prenajímateľa a dohody na ich vykonanie. Všetky tieto, uviedol, boli predložené.
4.5. Mal za nutné upozorniť na to, že žalovaný má v predmete činnosti o.i. prípravné práce k realizácii
stavby, uskutočňovanie stavieb a ich zmien, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov
a interiérov, murárstvo, zámočníctvo, výkon činnosti stavebného dozoru a ďalšie, čo predpokladá
odbornú spôsobilosť posúdiť náklady rekonštrukcie, prípadne požiadať aj súd na zadanie vypracovania

nezávislého znaleckého posudku.
4.6. Ďalej uviedol, že odôvodnenie rozsudku viažuce sa na zmluvu z 1.5.1997 má vážnu vadu, odvolávať
sa na čl. 5 je neprípustné, bez predloženia zápisnice o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru, ktorá
je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Mal za to, že nakoľko nebolo vykonané odovzdanie a prevzatie
nebytového priestoru so všetkými náležitosťami, týmto nezaniklo a ani sa nepremlčalo právo na náhradu

vynaložených prostriedkov. Žalovaný je právnym nástupcom, t.z., že na neho prešli všetky práva a
povinnosti predchádzajúcich podnikov.
4.7. Argumenty žalovaného mal za účelovú manipuláciu, nepravdivú a právne irelevantnú. Z toho mal
za zrejmé, že súd rozhodol nesprávne. Navrhol preto, aby odvolací súd zaviazal žalovaného vyplatiť mu
nárok účelne vynaložených nákladov na rekonštrukciu nebytového priestoru.

5. Žalovaný v replike na odvolanie žalobcu sa v celom rozsahu stotožnil s napadnutým rozsudkom s
tým, že ho považuje za vecne správny a zákonný, a preto ho navrhol potvrdiť. Mal za to, že s tvrdeniami
žalobcu uplatnenými v odvolaní sa súd riadne vyporiadal už v priebehu konania vedeného na súde
prvej inštancie, všetky žalobcom popísané okolnosti skúmal a posúdil, žalobca neuviedol žiadne nové

skutočnosti odôvodňujúce iné rozhodnutie vo veci. Uviedol, že žalobca nekonkretizoval, v čom spočívalo
nesprávne posúdenie veci, ani na základe akých tvrdení dospel k záveru, že súd rozhodol nesprávne.
Mal za to, že odvolacie dôvody premietol do odvolania len formálne, pričom celý jeho obsah smeruje len
proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia a spôsobu vedenia konania príslušným sudcom.

6. Ďalšie vyjadrenia strán neboli dané.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 a § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), viazaný rozsahom

odvolania (§ 379) a odvolacími dôvodmi (§ 380 a § 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie a ako vecne správne ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, nakoľko sa odvolací súd s
jehoodôvodnenímvcelomrozsahustotožňuje,načomničniejespôsobilézmeniťanipodanéodvolanie.

8.1. Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania zistil, že odvolateľ presne nešpecifikuje odvolacie

dôvody tak ako odôvodnenie odvolania taxatívne stanovenými odvolacími dôvodmi predpokladá a
umožňuje zároveň len z vymedzených dôvodov podať odvolanie, právna úprava § 365 CSP, o čom
žalobca bol poučený. V podanom odvolaní neodôvodnil uplatnenie ním namietaných nedostatkov
rozhodnutia súdu prvej inštancie, resp. rozhodnutiu predchádzajúceho konania, v zmysle zákonom
vymedzených odvolacích dôvodov.

8.2. Výslovne odvolateľ v odvolaní tvrdil len, že „prvostupňový súd nesprávne posúdil právnu vec“,
pričom argumentoval, že: „prvá nájomná zmluva na nebytový priestor bola uzavretá 23.11.1999“, platil
zák. č. 116/1990 Zb., v súlade s právnou úpravou ktorého si uplatnil svoj nárok na úhradu účelne
vynaložených nákladov na odstránenie stavu, ktorý bránil riadnemu užívaniu nebytového priestoru,„kompletná rekonštrukcia nebytového priestoru bola realizovaná z bezhotovostného úveru“, podanie
žiadosti Bytového hospodárstva z 24.4.1990 na stavebné úpravy tvrdil, že je právnym vyjadrením
súhlasu prenajímateľa s ich vykonaním, o uplatnení práva na náhradu vynaložených prostriedkov bol

žalovaný preukázateľne oboznámený už listom z 31.7.2013 a aj následne, ku ktorým sa žalovaný včas
nevyjadril, čo, mal za akceptáciu svojej požiadavky.
8.3. Uvedené odvolacie argumenty žalobcu nasvedčujú, že napáda tak skutkovú stránku rozhodnutia
súduprvejinštancieatojehoskutkovézisteniaakoiprávneposúdenieskutkovéhostavu,atedajednása
o odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

9. Odvolací súd po preskúmaní tak rozhodnutia súdu prvej inštancie ako i konania, ktoré mu
predchádzalo však dospel k záveru, že ani jeden z týchto odvolacích dôvodov naplnený nie je.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú

i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 191 až § 194 CSP.

11. Pokiaľ sa týka odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP („rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci“), právnym posúdením veci je činnosť
súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu, t.z. vyvodzuje zo skutkového
zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie),
pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne
použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, príp. ho na daný skutkový stav
inak nesprávne aplikoval.

12. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by bol súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by bol opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, alebo že by na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne

vyložil.

13. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v rozsahu
napadnutom odvolaním, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho
konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie

námietky žalobcu nemajú vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti a nie sú spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

14.Nazdôraznenievecnejsprávnostinapadnutéhorozsudkuakodvolacímnámietkamžalobcuodvolací
súd dodáva:

15.1. Súd prvej inštancie správne nárok žalobcom uplatnený (na náhradu ním v r. 1990 vynaložených
nákladov na odstránenie stavu, ktorý bránil riadnemu užívaniu nebytového priestoru) posudzoval podľa
ustanovení § 196 - 197 ako i § 162 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.4.1990, resp.31.12.1991 o osobnom užívaní miestností neslúžiacich na bývanie, keďže z predložených listinných
dôkazov (zápisnice o prevzatí nebytových suterénnych miestností z 11.4.1990 a žiadosti Bytového
hospodárstva z 24.4.1990) bolo zrejmé, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, resp. jeho

právnym predchodcom bol založený ako vzťah osobného užívania miestností neslúžiacich na bývanie
a tvrdená rekonštrukcia predmetných priestorov mala byť vykonaná v r. 1990. Žalobca aj keď v odvolaní
tvrdí, že prvá nájomná zmluva na nebytový priestor bola uzavretá 23.11.1990, túto zmluvu nepredložil
(a nebola predložená ani súdu prvej inštancie) a jeho tvrdenie zostalo nepreukázaným.
15.2. Preto aj jeho argumentácia o založení právneho vzťahu medzi ním a žalovaným ohľadom

predmetných priestorov/nebytovej miestnosti zákonom č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových
priestorov je nesprávna, keďže zákon nadobudol účinnosť až 1. mája 1990 a k odovzdaniu nebytových
priestorov, na základe predchádzajúceho rozhodnutia o ich pridelení do užívania, došlo už 11.4.1990.
Faktom je len, že právo osobného užívania nebytových priestorov vzniknuté podľa § 197 Obč. zák. sa
účinnosťou zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov (t.j. 1. májom 1990) pretransformovalo
na nájom nebytových priestorov podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona.

16. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. bolo povinnosťou prenajímateľa odovzdať nebytový priestor
nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie. V čase odovzdania nebytových
priestorov žalobcovi (11.4.1990) platila, resp. dňom transformácie práva osobného užívania miestností
neslúžiacich na bývanie na nájom nebytových priestorov, na túto osobitnú úpravu nadväzovala

všeobecná úprava Obč. zákonníka (§§ 162, 165, 166), z ktorej správne vychádzal a aplikoval na vec
súd prvej inštancie. Ak žalobca tvrdí, že podanie žiadosti Bytového hospodárstva z 24.4.1990 na
stavebné úpravy, je právnym vyjadrením súhlasu prenajímateľa a dohody na ich vykonanie, možno s
ním súhlasiť, avšak len do tej miery a s výhradou, že podľa vtedajšej právnej úpravy, na ktorú správne
odkázal súd prvej inštancie (§ 9 nar. vl. č. 172/1950 Sb.), prenajímateľ žiadal ObNV Košice I o súhlas

na zrealizovanie drobných stavebných úprav a to na náklady užívateľov, ktorým jedným z dvoch, bol
žalobca. Žiadna iná dohoda nebola preukázaná.
V zmysle vtedajšieho § 162 Obč. zák. (platil do 31.12.1991) mohol nájomca úhradu nákladov požadovať
len v prípade, ak sa na to prenajímateľ zaviazal. Právo na náhradu musel uplatniť u organizácie bez
zbytočného odkladu. Právo, ak nebolo uplatnené do šiestich mesiacov od odstránenia závad, zaniklo.

V danom prípade preukázateľne sa prenajímateľ, t.z. právny predchodca žalovaného nezaviazal na
náhradu nákladov.

17. V súdenej veci však základným a kardinálnym nedostatkom, na ktorý v bode 19. odôvodnenia
poukázalužsúdprvejinštancie, bolojednakneuneseniepovinnostitvrdeniaaleineuneseniedôkazného

bremena žalobcom, ktorý si nárok (ako vzájomný návrh) uplatnil v podaní zo 16.11.2018 len odkazom
na listinné dôkazy, z ktorých listinných dôkazov v predžalobnej výzve z 30.7.2018 žiadal žalobcu o
náhradu za účelne vynaložené náklady na odstránenie stavu, ktorý bránil riadnemu užívaniu nebytového
priestoru a to vo výške 10.078,01 eura. Bez akéhokoľvek odôvodnenia výšky požadovanej náhrady,
bez konkretizácie v čom tieto náklady spočívali, na aké konkrétne stavebné úpravy predmetného

priestoru boli žalobcom vynaložené, bez tvrdenia a preukázania, že sa žalovaný na akúkoľvek náhradu
vynaložených nákladov zaviazal, príp. bez tvrdenia a preukázania, že sa v dôsledku konkrétnych
vykonaných úprav zvýšila hodnota prenajatého priestoru.

18.1. V civilnom sporovom konaní majú strany sporu v prvom rade povinnosť tvrdenia, t.j. tvrdiť všetky

pre rozhodnutie významné skutočnosti, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy
na preukázanie týchto tvrdení. Podľa ust. § 132 ods. 3 C.s.p. je žalobca povinný pripojiť k žalobe
dôkazy,ktorýchpovahatopripúšťa.Dôsledkomnesplneniatýchtopovinnostíjevynesenienepriaznivého
rozsudku pre tú sporovú stranu, ktorá tieto povinnosti nesplnila; súd nie je sám povinný po významných
skutočnostiach pátrať.

18.2. Nepreukázanie rozhodujúcich skutočností, že žalobca realizoval rekonštrukciu, že mu vznikli
akékoľvek náklady, viedlo dôvodne a správne k zamietnutiu žalobného návrhu súdom prvej inštancie
pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom.

19. Odvolací súd je nútený uzavrieť, že odvolacie námietky žalobcu neboli dôvodné: žalobca

nepreukázal uzavretie nájomnej zmluvy 23.11.1990, v odvolaní len zopakoval svoje tvrdenia o
kompletnej rekonštrukcii nebytového priestoru, na ktorých preukázanie, ako je to zrejmé z obsahu
súdneho spisu nepredložil žiadne dôkazy a nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, tvrdenie o
preukázateľnom oboznámení žalovaného o uplatnení práva na náhradu vynaložených prostriedkovlistom z 31.7.2013 je vzhľadom na horeuvedené právne irelevantné, ako aj nesprávny (hoci právne
irelevantný) je záver žalovaného, o tom že keď sa žalovaný nevyjadril, možno to považovať za
akceptáciu požiadavky žalobcu, že žalovaný mal posúdiť náklady rekonštrukcie, príp. požiadať súd o

vypracovanie znaleckého posudku (neodôvodnené prenášanie dôkazného bremena), pokiaľ žalobca
mal za nesprávne „odôvodnenie rozsudku viažuce sa na zmluvu z 1.5.1997“ s tým, že „odvolávať sa na
článok 5 je neprípustné, bez predloženia zápisnice o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru, ktorá je
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy“, táto konštrukcia z uzavretej zmluvy jednak nevyplýva a jednak nie je
odvolaciemu súdu zrejmý jej význam (tejto námietky). Nesprávny je i záver žalobcu, že nakoľko nebolo

vykonané odovzdanie a prevzatie nebytového priestoru so všetkými náležitosťami, týmto nezaniklo a
ani sa nepremlčalo právo na náhradu vynaložených prostriedkov, je v rozpore so zákonnou úpravou §
162 veta predposledná a posledná Obč. zákonníka.

20. Súd prvej inštancie, ak zamietol nárok uplatnený žalobcom ako nepreukázaný, rozhodol vecne
správne, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

21. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho
konania;podľa§255ods.1CSPmalbypriznaťprávonanáhradutrovodvolaciehokonaniažalovanému,
ktorýbolvodvolacomkonanívplnomrozsahuúspešnýprotižalobcovi,ktorývodvolacomkonaníúspech
nemal. Žalovaný si však žiadne trovy ani neuplatnil, ale ani mu žiadne trovy vychádzajúc z obsahu

súdneho spisu nevznikli, preto súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnej zo strán nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

22. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jejzamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.