Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. január 2019

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/318/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711217463
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2019:1711217463.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, v právnej veci žalobcu: W. T., L.. XX.XX.XXXX, J. W. X, D., zast.: JUDr. Mikuláš

Pinnel, bytom Svätoplukova 11, Senec, proti žalovanej: T. T., L.. XX.XX.XXXX, J. X. XXX/XX, E. J., zast.:
JUDr.StanislavMelišek,advokátom,sosídlomSabinovská8,Bratislava,ovyporiadaniebezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej
prikazuje:
- v podiele 1/1 nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. 85 vedenom Okresným úradom D.
katastrálny odbor, pre okres D., obec E. J., k.ú. C. J., ako: stavba rodinného domu so súpisným č.

969 postavená na pozemku parc. č.117/7;
- v podiele 1/1 stavbu garáže so súpisným č. 1037 postavenú na pozemku parc.č. 117/8 v k.ú. C. J.,
neevidovanú v katastri nehnuteľností;
- hnuteľné veci: osobné motorové vozidlo zn. Hyundai i30, jedálenský nábytok, obývačkový nábytok,
spálňový nábytok, kúpeľňový nábytok, kuchynskú linku, elektrickú teplovzdušnú rúru, plynovú varnú
dosku, chladničku s mrazničkou, mikrovlnnú rúru, ženský zlatý prsteň, vitrínu, zrkadlo, zostatok
peňažných prostriedkov na bankovom účte žalovanej,

- zostatkovú hodnotu zaniknutých vecí, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov;
a do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje hnuteľné veci: rotavátor, prívesný vozík, akumulátorový
skrutkovač, rebrík, bicykel, mužský zlatý prsteň, parapety a kovania, počítač, satelitnú súpravu, kosačku
na trávnik, zostatok peňažných prostriedkov na bankovom účte žalobcu,
- zostatkovú hodnotu zaniknutých vecí, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

II. Žalovaná je povinná vydať žalobcovi hnuteľné veci: počítač, satelitná súprava, kosačka na trávnik,
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je žalovaná povinná zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 24.580,12 €, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Pezinok súdny poplatok za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 2.424,50 €, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V. Žalobca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Pezinok súdny poplatok za vyporiadanie
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovvovýške2.424,50€,dotrochdníodprávoplatnostirozsudku.

VI. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. o d ô v o d n e n i e :

1 Žalobou podanou osobne tunajšiemu súdu dňa 14.12.2011 sa žalobca domáhal proti žalovanej: 1/
určenia, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) patria nehnuteľnosti a to:

a. - rodinný dom zapísaný na liste vlastníctve č. 85, v okrese D., obec: E. J., katastrálne územie C. J.,
postavený na parcele č. 117/7, zastavané plochy a nádvoria o výmere 118 m2, ako aj parcele č. 117/8
o výmere 51 m2, pričom k rodinnému domu patrí aj parc. č. 117/3 o výmere 960 m2, záhrady (ďalej len
„rodinný dom“). b. - garáž, postavená na parc. č. 117/8 o ploche 51 m2, na ktorú bolo pridelené súpisné
číslo 1037, v obci E. J. rozhodnutím č. 1303/2005 zo dňa 28.11.2005, a ktorá stavba bola dokončená
dňa 26.09.2005 (ďalej len „garáž“). 2/ Žalovaná je v rámci vyporiadania BSM povinná zaplatiť žalobcovi:

1 všeobecnej hodnoty nehnuteľností - rodinného domu a garáže; 1 všeobecnej hodnoty hnuteľných
vecí; stanovených súdnym znalcom do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; pričom žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca procesne zaútočil skutkovým tvrdením, že manželstvo
so žalovanou zaniklo právoplatnosťou rozvodu strán dňa 25.07.2011. S manželkou počas manželstva
nadobudol rodinný dom, ktorý bola postavený počas trvania manželstva, pričom stavebné povolenie ako

aj kolaudačné rozhodnutie bolo vystavené len na meno žalovanej. Počas trvania manželstva postavili aj
garáž, ktorá bola dokončená dňa 26.09.2005. Žalobca poukázal na to, že stavebné povolenie sa vydáva
vlastníkovi pozemku, ktorým v čase podania žiadosti bola žalovaná, rovnako aj kolaudačné rozhodnutie
bolo vydané na jej meno, avšak podľa jeho právneho názoru tieto skutočnosti nevylučujú, že garáž
patrí do masy BSM. Za trvania manželstva nadobudli trojizbový družstevný byt, ktorý dňa 08.08.2005

odplatne previedli za kúpnu cenu vo výške 1.550.000,- Sk. Tieto finančné prostriedky boli použité na
stavbu rodinného domu, zariadenie okolia domu a zakúpenie zariadenia do domu ako aj kúpu bielej
techniky a pod. Žalobca ďalej uviedol, že do masy BSM patria aj hnuteľné veci, a to: predsieň - vstavaná
skriňa v hodnote 460,- eur, kúpeľňový nábytok v hodnote 130,- eur, kuchynská linka v hodnote 2.000,-
eur, spálňa v hodnote 1.300,- eur, obývačka a jedáleň v hodnote 2.000,- eur, sedacia súprava v hodnote

3.000,- eur, pracovňa v hodnote 1.600,- eur; elektrické spotrebiče - chladnička v hodnote 400,- eur,
mraznička v hodnote 160,- eur, el. trúba v hodnote 200,- eur, varná doska na plyn v hodnote 130,- eur,
mikr.rúravhodnote100,-eur,TVvhodnote660,-eur,domácekinovhodnote400,-eur,satelitnásúprava
v hodnote 180,- eur, umývačka riadu v hodnote 200,- eur, počítač v hodnote 660,- eur, automatická
práčka v hodnote 400,- eur, kosačka na trávnik v hodnote 150,- eur, motorový rotavátor v hodnote 400,-

eur, telefón a fax v hodnote 66,- eur; osobné motorové vozidlo zn. HYUNDAI i30CW v hodnote 20.000,-
eur; osobné motorové vozidlo zn. DACIA LOGAN MVC zakúpené na leasing v hodnote 9.000,- eur.
Do masy BSM ďalej patria aj zimná záhrada, oplotenie, zámková dlažba, prístrešok na drevo, trávnaté
plochy na dvore, ktoré boli nadobudnuté počas manželstva. Celková hodnota hnuteľných vecí, ktoré
patria do BSM je podľa názoru žalobcu vo výške 43.796,- eur. Žalobca procesne útočil návrhmi na

vykonanie dokazovania prostredníctvom listinných dôkazov a výsluchov svedkov.

2 Žalovaná sa k doručenej žalobe písomne vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 22.02.2012, v
ktorom uviedla, že po uzavretí manželstva v roku 1984 bol jej a žalobcovi pridelený družstevný byt, za
ktorý zaplatili členský príspevok z finančných prostriedkov žalovanej a tento aj zariadili z jej finančných

prostriedkov a z pôžičky. Žalovaná sa procesne bránila skutkovým tvrdením, že dňa 12.11.1987 uzavrela
kúpnu zmluvu so svojim strýkom, predmetom ktorej bol pozemok parc. č. 117 o výmere 2.428 m2 - orná
pôda, parc č. 118/1 o výmere 479 m2 - zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom s príslušenstvom a
právomjehodožitia.Nehnuteľnostikúpilažalovanázavýlučnevlastnéfinančnéprostriedkynadobudnuté
pred uzavretím manželstva, čo žalobca v uvedenej kúpnej zmluve svojim podpisom aj potvrdil. Žalovaná

ďalej uviedla, že rodinný dom aj s niektorými pozemkami predala v roku 2002 za sumu 1.500.000,- Sk.
Na jednom z pozemkov vo vlastníctve žalovanej začala v máji 2003 stavať rodinný dom z finančných
prostriedkov, ktoré získala z predaja rodinného domu, ktorý kúpila od svojho strýka. Keďže stavba
bola nákladná a manžel na túto neprispieval, žalovaná predala voľnú časť uvedeného stavebného
pozemku spoločnosti Darina s.r.o. za kúpnu cenu 1.400.000,- Sk a tiež získala finančné prostriedky

vo výške 300.000,- Sk od svojho brata, ktorý ju „vyplatil“ z rodičovského domu. Rodinný dom bol
postavený v roku 2005, pričom žalobca vedomý si, že rodinný dom aj s pozemkom je vo výlučnom
vlastníctve žalovanej, žiadnym spôsobom nenamietal, že na liste vlastníctva bude zapísaná ako vlastník.
Z týchto finančných prostriedkov bolo obstarané aj zariadenie domu a garáž. Žalovaná vyhlásila, že
na vyrovnanie žalobcových dlhov z jeho podnikania boli žalobca aj žalovaná nútení predať byt, pričom

kúpna cena bola vyplatená tak, že žalobca so žalovanou prevzali v hotovosti 200.000,- Sk, za čo kúpilinábytok do domu, neskôr 400.000,- Sk, ktoré vložil žalobca na svoj účet a tieto finančné prostriedky boli
investované do rodinného domu a na účet žalobcu poukázal finančný ústav sumu vo výške 900.000,-
Sk. Z finančných prostriedkov, ktoré dostala žalovaná z predaja bytu a z úveru, ktorý získala od Tatra

banky, a.s. zaplatila dlhy na daniach a kúpila časť zariadenia do rodinného domu. Žalobca do rozvodu
manželstva zo sumy, ktorú prevzal za predaj bytu nepoužil žiadnu sumu do BSM. Žalovaná ďalej uviedla,
že v roku 1996 jej bolo vyplatené za tzv. kupónovú knižku 20.000,- Sk, za ktoré kúpila staršie ojazdené
vozidlo, ktoré neskôr žalobca predal a finančné prostriedky si nechal. Osobné motorové vozidlo zn.
HYUNDAI i30CW obstarala žalovaná z finančných prostriedkov, ktoré získala pôžičkou, ktorú aj sama

spláca. Za toho stavu, žalovaná tvrdí, že hnuteľné a nehnuteľné veci označené žalobcom v rámci masy
BSM do tejto nepatria a keďže si žalobca ponechal a pre svoju potrebu použil podstatnú časť finančných
prostriedkov získaných z predaja bytu, žalovaná navrhla, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanej
nárok na náhradu trov konania. Žalovaná sa procesne bránila návrhmi na vykonanie dokazovania
prostredníctvom listinných dôkazov a výsluchov svedkov.

3 Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom svedkov: V. O., I. T.,
I. T., V. Q., S. D.; ďalej oboznámením obsahu listinných dôkazov a podaní strán, a to: č.l. 1-4 - žaloba,
č.l. 7-9 - stavebné povolenie č.j.: ŽP.-Výst..2075-01-Št zo dňa 22.04.2002 vydané Okresným úradom E.
D., č.l 10 - sobášny list, č.l. 12-13 - čiastočný výpis z listu vlastníctva č. 6544 pre katastrálne územie
D. zo dňa 25.08.2005, č.l. 15-16 - rozhodnutie obce E. J. č. 1303/2005 zo dňa 28.11.2005 o určení

súpisného/orientačného čísla, č.l. 22-23 - rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/208/2011-32 zo
dňa 16.06.2011, č.l. 24-26 - rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 8C/250/2010-12 zo dňa 28.10.2010,
č.l. 27-28 - čiastočný výpis z listu vlastníctva č. 85 pre katastrálne územie Malý Biel, č.l. 32-40 - zmluva
o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 08.08.2005, č.l. 48-51 - kúpna zmluva zo dňa
12.11.1987, č.l. 66-68 - kúpna zmluva zo dňa 19.04.2002, č.l. 69-72 - kúpna zmluva zo dňa 27.06.2003,

č.l. 73-102 - faktúry, príjmové doklady a príjmové doklady, č.l. 103-106 - osvedčenie o dedičstve zo
dňa 29.03.2000 sp. zn. 21D/469/99, č.l. 121-142 - faktúry a príjmové doklady, č.l. 156-192 - znalecký
posudok č. 3/2014, č.l. 207-281 - výpisy z účtu č. 0652767063/0900, č.l. 360-385 - výpisy z účtu č.
2614963433/1100; č.l. 463 - potvrdenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. zo dňa 04.12.2017; č.l.
491-akciovýcenníkosobnýchvozidielHyundaii30;č.l.493-výpiszkalkulačkyhodnotyautomobilov;č.l.

502 - faktúra na predaj motorového vozidla; č.l. 522 - potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 03.09.2018;
č.l. 528 - potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 14.09.2018. Súd zároveň oboznámil spis Okresného
súdu Pezinok, sp. zn. 10C/116/2010 a spis Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 2T/11/2004.

4 Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, prihliadol pritom

na to, čo pred súdom uviedli strany sporu a zistil tento skutkový stav:
Zo stavebného povolenia vydaným Okresným úradom v D. (č.l. 7-9) súd zistil, že Okresný úrad v D.,
odbor životného prostredia ako príslušný stavebný úrad prerokoval žiadosť žalovanej ako stavebníka
a rozhodol, že stavbu „rodinný dom a garáž“ na pozemku p.č. 117/3, LV č. 85 orná pôda 1250 m2,
katastrálne územie C. J., povolil. Zo sobášneho listu (č.l. 10) mal súd za preukázané, že manželstvo

žalobcu a žalovanej bolo zrušené rozvodom právoplatným rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k.
8C/250/2010-12. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. 6544 (č.l. 12-13) mal súd za preukázané,
že vlastníkmi pozemkov parc. č. 3694, 3695, 3696, 3697 v spoluvlastníckom podiele 6452/413760
zapísaní žalobca a žalovaná. Z rozhodnutia obce E. J. o určení súpisného/orientačného čísla (č.l.
15-16) súd zistil, že stavbe garáže žalovanej ako stavebníkovi bolo pridelené súpisné číslo 1037.

Dátum ukončenia stavby je 26.09.2005. Z rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 8C/250/2010-12 zo
dňa 28.10.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/208/2011-32 (č.l. 22-23
a 24-26) súd zistil, že manželstvo strán uzavreté dňa 25.06.1983 bolo právoplatne rozvedené dňa
25.07.2011. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. 85 pre katastrálne územie C. J. (č.l. 27-28)
vyplýva, že výlučným vlastníkom stavby - rodinného domu postaveného na parcele č. 117/7 a pozemkov

parc. č. 117/3, 117/7, 117/8 je žalovaná. Zo zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
zo dňa 08.08.2005 (č.l. 32-40) súd zistil, že dňa 08.08.2005 žalobca a žalovaná ako prevádzajúci a
R. D. S. O. V. ako nadobúdatelia uzavreli zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Podľa čl. I. zmluvy, prevádzajúci sú bezpodielovými spoluvlastníkmi trojizbového bytu č. 59 bytového
domu zapísaného na LV č. 5834 pre katastrálne územie D., spoluvlastníckeho podielu na spoločných

častiach a zariadeniach domu o veľkosti 6452/413760 a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch o
veľkosti 6452/413760 zapísaných na LV č. 6544 pre katastrálne územie D.. Podľa čl. II. zmluvy sa
zmluvné strany dohodli na odplatnom prevode vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam
do podielového spoluvlastníctva nadobúdateľov. V zmysle čl. III. zmluvy bola kúpna cena dohodnutávo výške 1.550.000,- Sk. Prvá časť kúpnej ceny vo výške 50.000,- Sk zanikla započítaním pohľadávky
dňom uzavretia tejto zmluvy. Druhá časť kúpnej ceny vo výške 400.000,- Sk bola zaplatená v deň
podpisu zmluvy prevádzajúcim. Tretia časť kúpnej ceny vo výške 900.000,- Sk bude zaplatená OTP

Bankou Slovensko, a.s. na základe zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru na účet prevádzajúcich
vedený vo VÚB, a.s. pod č. 1961347112/0200. Štvrtá časť kúpnej ceny vo výške 200.000,- Sk bude
zaplatená na účet prevádzajúcich vedený vo VÚB, a.s. pod č. 1961347112/0200 v lehote do 15.10.2005.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.1987 (č.l. 48-51) vyplýva, že R. P. a žalovaná sa dohodli na odplatnom
prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedených na LV č. 85 pre katastrálne územie C. J.,

parc. č. 117, parc. č. 118/1 a rodinného domu. Podľa čl. III. zmluvy bolo zriadené vecné bremeno
viaznuce na nehnuteľnostiach v prospech Eugena Takáča spočívajúce v práve doživotného užívania
nehnuteľností. V zmysle čl. IV. bola kúpna cena dohodnutá vo výške 118.725,- Kčs, ktorá je vyplatená z
úspor žalovanej. Žalobca ako manžel výslovne potvrdil svojim podpisom skutočnosť, že žalovaná kupuje
nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva za úspory, ktoré nadobudla pred vznikom ich manželstva.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 19.04.2002 (č.l. 66-68) vyplýva, že žalovaná previedla vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. 85 pre katastrálne územie C. J., a to pozemok parc. č. 118/1,
118/5, 118/6, 117/5, rodinný dom postavený na pozemku parc. č. 118/5, hospodárska budova postavená
na parc. č. 118/6 za kúpnu cenu vo výške 312.240,- Sk, ktorú kupujúci vyplatili žalovanej v hotovosti pri
podpísaní tejto zmluvy. Z kúpnej zmluvy zo dňa 27.06.2003 (č.l. 69-72) súd zistil, že žalovaná previedla
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. 85 pre katastrálne územie C. J., a to pozemok

parc. č. 117/4. Kúpna cena bola v zmysle čl. III. dohodnutá na sumu 1.400.000,- Sk v hotovosti do
rúk žalovanej ako predávajúcej. Z faktúr, príjmových dokladov a platobných výmerov (č.l. 73-102) súd
zistil, že ich úhrnná suma je vo výške 7.606,47 eur, pričom na ich základe má súd za preukázané, že
žalobca uhradil sumu vo výške 78,41 eur za dodanie parkiet, sumu vo výške 101,61 eur za okapnice,
sumu vo výške 240,70 eur za mrazničku, sumu vo výške 60,- eur ako miestny poplatok za komunálne

odpady a drobné stavebné odpady za obdobie od 01.01.2011 - 31.12.2011, sumu vo výške 291,40
eur za stavebné komponenty, sumu vo výške 637,88 eur za tvárnice, sumu vo výške 1.015,10 eur za
okapnice, lišty a tesnenia, sumu vo výške 247,08 eur za internet a príslušenstvo k jeho používaniu,
ktoré boli vynaložené v súvislosti s výstavbou a zariadením rodinného domu. Zvyšné faktúry a príjmové
doklady súd nezohľadnil, nakoľko z nich nemal za preukázané, že ich platil žalobca a že boli použité

v súvislosti s výstavbou a užívaním rodinného domu. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 21D/469/99
(č.l. 103-106) súd zistil, že v dedičskej veci po nebohom S. D. bola uzavretá dohoda dedičov, podľa
ktorej bola vyplatená žalovaná sumou vo výške 90.298,- Sk v lehote do jedného roka od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z faktúr a príjmových dokladov predložených žalobcom (č.l. 121-142)
súdzistil,žesumavúhrnnejvýške6.602,26eurbolazaplatenézastavebnémateriályazariadeniadomu.

Zo znaleckého posudku č. 3/2014 (č.l. 156-192) mal súd za preukázané, že Ing. Mikuláš Bojko, znalec
z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností stanovil všeobecnú hodnotu rodinného
domu s. č. 969 postaveného na pozemku parc. č. 117/7 zapísaných na LV č. 85, k. ú. C. J., M. D.
a garáže s. č. 1037, na pozemku parc. č. 117/8 zaokrúhlene na 143.000,- eur. Z výpisov z účtu č.
0652767063/0900 (č.l. 207-281) mal súd za preukázané, že na bankovom účte vedenom v Slovenskej

sporiteľni, a.s. v mene EUR na meno žalovaného bol ku dňu 25.07.2011 zostatok vo výške 602,68 eur.
Zároveň žalobca zadal trvalý príkaz v období od 20.07.2009 do 20.06.2014 na úhradu sumy vo výške
141,85 eur na leasingové splátky vozidla zn. Dacia Logan. Z výpisov z účtu č. 1961347112/0200 (č.l.
283-342) mal súd za preukázané, že na bankovom účte vedenom vo VÚB, a.s. v mene SKK/EUR na
menožalovanéhobolivobdobíod09.12.2004do25.07.2011uskutočnenéajnasledovnétransakcie:dňa

08.08.2005 bola na účet pripísaná suma vo výške 200.000,- Sk s popisom transakcie „vklad hotovosti
bezpopl.“;dňa23.08.2005bolzúčtuuskutočnenývýberhotovostivovýške-50.000,-Sk;dňa07.09.2005
bol z účtu uskutočnený výber hotovosti vo výške -70.000,- Sk; dňa 16.09.2005 bola na účet pripísaná
suma vo výške 900.000,- Sk s popisom transakcie „D.“; dňa 10.10.2005 bol z účtu uskutočnený výber
hotovosti vo výške -50.000,- Sk; dňa 14.10.2005 bol vykonaný prevod na iný účet vo výške -385.000,-

Sk s popisom transakcie „POZICKA“; dňa 19.10.2005 bol z účtu uskutočnený výber hotovosti vo výške
-100.000,- Sk; dňa 06.12.2005 bol z účtu uskutočnený výber hotovosti vo výške -50.000,- Sk; dňa
22.12.2005 bol z účtu uskutočnený výber hotovosti vo výške -30.000,- Sk; dňa 11.01.2006 bol z účtu
uskutočnený výber hotovosti vo výške -30.000,- Sk; dňa 11.01.2006 bol vykonaný prevod na iný účet
vo výške -175.553,73 Sk s popisom transakcie „W. T.“; dňa 01.02.2006 bola na účet pripísaná suma

vo výške 10.080,66 Sk s popisom transakcie „W. T.“; dňa 15.02.2007 bol vykonaný prevod na iný
účet vo výške -3.078,- Sk s popisom transakcie „CETELEM“; dňa 19.02.2007 bol vykonaný prevod
na iný účet vo výške -523,- Sk s popisom transakcie „HOME CREDIT“; dňa 03.05.2007 bol vykonaný
prevod na iný účet vo výške -3.820,- Sk s popisom transakcie „DDRosnicka Slovakia“; dňa 15.05.2007bola na účet pripísaná suma vo výške 15.634,- Sk s popisom transakcie „AIRPORT PARKING, S. R.
mzda T.; dňa 16.01.2008 bola na účet pripísaná suma vo výške 14.998,69 Sk s popisom transakcie
„uzatv. spor. ú., prevodzost. nab. ú.“; dňa 18.02.2008 bola z účtu vykonaná platba vo výške -1.169,-

Sk s popisom transakcie „DDHORNBACH BAUMARKT“; dňa 23.05.2008 bol z účtu uskutočnený výber
hotovosti vo výške -20.000,- Sk; dňa 11.08.2008 bola na účet pripísaná suma vo výške 1.179,- Sk s
popisom transakcie „T. T.“; dňa 10.10.2008 bola účet pripísaná suma vo výške 17.000,- Sk s popisom
transakcie „T. X. J. 6“; dňa 11.10.2010 bola na účet pripísaná suma vo výške 185,62 eur s popisom
transakcie „T. T.“; dňa 11.11.2010 bola na účet pripísaná suma vo výške 600,- eur s popisom transakcie

„W. T.“. Z výpisov z účtu č. 2614963433/1100 (č.l. 360-385) mal súd za preukázané, že na bankovom
účte vedenom v Tatra banke, a.s. v mene SKK/EUR na meno žalovanej boli v období od 31.07.2004
do 25.07.2011 uskutočnené aj nasledovné transakcie: dňa 23.08.2004 bol z účtu uskutočnený výber
hotovosti vo výške -14.000,- Sk; dňa 30.08.2004 bol z účtu uskutočnený výber hotovosti vo výške
-13.000,- Sk; dňa 29.03.2005 bol z účtu uskutočnený výber hotovosti vo výške -200,- Sk; dňa 04.04.2005
bol z účtu uskutočnený výber hotovosti vo výške -1.000,- Sk; dňa 21.09.2005 bola na účet vložená

suma vo výške 100.000,- Sk; dňa 28.09.2005 bol z účtu uskutočnený výber hotovosti vo výške -60.000,-
Sk; dňa 07.10.2005 bol z účtu uskutočnený výber hotovosti vo výške -30.000,- Sk; dňa 20.02.2006
bola na účet pripísaná suma vo výške 64.730,- Sk s popisom transakcie „provizia“; dňa 07.06.2006
bol z účtu uskutočnený výber hotovosti vo výške -10.000,- Sk; dňa 12.06.2006 bol z účtu uskutočnený
výber hotovosti vo výške -20.000,- Sk; dňa 30.01.2007 bola na účet pripísaná suma vo výške 500.000,-

Sk s popisom transakcie „Navrat pozicky“; dňa 31.03.2017 bol z účtu uskutočnený výber hotovosti vo
výške -40.000,- Sk; dňa 02.04.2007 bola z účtu vykonaná platba vo výške 500.000,- Sk; dňa 17.05.2007
bola na účet pripísaná suma vo výške 31.200,- Sk s popisom transakcie „Respect Slovakia s.“; dňa
21.09.2007 bola na účet pripísaná suma vo výške 64.319,- Sk s popisom transakcie „OTP LEASING,
A. S.“; dňa 17.09.2009 bol z účtu uskutočnený výber hotovosti vo výške -2.000,- eur; dňa 28.09.2009

bola na účet vložená suma vo výške 1.500,- eur; dňa 20.10.2009 bola na účet pripísaná suma vo
výške 2.400,- eur s popisom transakcie „UVER“; dňa 13.11.2009 bola z účtu vykonaná platba vo výške
-191,17 eur s popisom transakcie „SPLATKA ISTINY“; dňa 31.03.2011 bola z účtu uskutočnená platba
vo výške -468,07 eur; dňa 20.06.2011 bol z účtu uskutočnený výber hotovosti vo výške -200,- eur. Z
potvrdenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. zo dňa 04.12.2017 (č.l. 463) súd zistil, že v období

od 01.01.2002 do 25.07.2011 žalobca uhrádzal preddavky na poistné na zdravotné poistenie, pričom
nebol evidovaný žiadny nedoplatok. V období od 01.01.2002 do 25.07.2011 u žalovanej bol evidovaný
nedoplatokzaobdobieod01/2005do06/2005vovýške62,28eur.Nauvedenýnedoplatokbolvystavený
výkaz nedoplatkov, ktorý bol splatný dňa 25.02.2012 a vymožený formou exekúcie dňa 16.11.2012. Z
akciového cenníka osobných vozidiel Hyundai i30, výpisu z kalkulačky hodnoty automobilov a z faktúry

na predaj motorového vozidla (č.l. 491, 493 a 502) súd zistil, že motorové vozidlo zn. Hyundai i30cw
WGN 1,6 CRDi VGT comfort, VIN: KMHDC81TP9U024895 bolo na základe faktúry zakúpené Patrikom
Knapom dňa 14.05.2009 za sumu vo výške 14.110,- eur, pričom na základe ostaných listinných dôkazov
súd zistil, že hodnota uvedeného osobného motorového vozidla ku dňu zániku BSM, pri zohľadnení
jeho výbavy, veku 2 rokov a počtu najazdených 22.400 km sa pohybuje v rozmedzí od 14.102,15

eur do 18.513,15 eur. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 03.09.2018 (č.l. 522) súd zistil, že
žalobca ani žalovaná nemali v období od 01.01.2002 do 25.07.2011 evidované nedoplatky poistného na
nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení do rezervného fondu solidarity. Z potvrdenia
Sociálnejpoisťovnezodňa14.09.2018(č.l.528)súdzistil,žeSociálnapoisťovňavobdobíod01.01.2002
do25.07.2011evidovaladlhžalovanejnapovinnomnemocenskomadôchodkovompoistení:od07/2007

do 12/2008 vo výške 1.703,44 eur, uhradené dňa 28.06.2010 z účtu žalovanej; od 01/2009 do 12/2009
vovýške146,60eur,uhradenédňa07.06.2011zúčtužalovanej;od01/2010do12/2010vovýške277,30
eur, uhradené dňa 07.06.2011 z účtu žalovanej; od 01/2011 do 12/2011 vo výške 21,54 eur, uhradené
dňa 25.06.2010 z účtu žalovanej.
Zo spisu Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 10C/116/2010 mal súd za preukázané, že žalovaný je otcom

C. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorého matkou nie je žalovaná, pričom rozsudkom č.k. 10C/116/2010-66 zo
dňa 18.05.2011 mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého v sume 80,- eur mesačne.
Zo spisu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 2T/11/2004 mal súd za preukázané, že žalobca bol
rozsudkom č.k. 2T/11/2004-87 zo dňa 12.05.2004 uznaný za vinného zo spáchania trestného činu
ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších

predpisov, pričom súd rozhodol tak, že upustil od potrestania žalobcu. Zároveň súd rozhodol o nároku
na náhradu škody tak, že poškodeného odkázal s týmto nárokom do konania o veciach občiansko-
právnych.Svedok V. O. na pojednávaní konanom dňa 07.05.2013 uviedol, že na nehnuteľnosti vo E. J. L. X.Á. XX
staval plot, pričom kúpil aj materiál, s cenou to bolo dohodnuté tak, že žalobca svedkovi niečo odpracoval
na oknách a potom niečo doplatil. Plot vybudoval približne v hodnote 26.000,- Sk.

Svedok I. T. na pojednávaní konanom dňa 07.05.2013 uviedol, že na nehnuteľnosti vo E. J. L. X.Y. XX
robil strechu na garáži, šaloval schody, pomáhal žalobcovi betónovať plot, zámkovú dlažbu, prístrešok
na studňu. Svedok uviedol, že mu platil za prácu žalobca 50,- Sk za odpracovanú hodinu.
Svedok I. T. na pojednávaní konanom dňa 07.05.2013 uviedol, že na nehnuteľnosti vo E. J. L. X.Y. XX
robil murárske práce, za prácu dostal od žalobcu všimné, podieľal sa aj na výstavbe garáže.

Svedok V. Q. na pojednávaní konanom dňa 07.05.2013 uviedol, že na nehnuteľnosti vo E. J. L. X. XX
šaloval schody a robil garážovú strechu, za čo od žalobcu dostal zaplatené 8.000,- Sk.
Svedok S. D. na pojednávaní konanom dňa 07.05.2013 uviedol, že po smrti otca sa so súrodencami
dohodol ohľadom dedičstva tak, že on zdedil rodinný dom a vyplatil svojich 3 súrodencov, každému dal
300.000,- Sk, peniaze vyplatil v hotovosti, písomný doklad nemá.

5Zvykonanéhodokazovania,akoajzozhodnýchskutkovýchtvrdenístrán,ktoréneboliinýmidôkaznými
prostriedkami spochybnené, vyhodnotil súd tento skutkový stav ohľadom masy vecí patriacich do BSM
strán:

6 Na pojednávaniach strany zhodne skutkovo tvrdili, že do masy BSM patrili ku dňu zániku BSM

predmetné nehnuteľnosti (rodinný dom a garáž) a ďalej hnuteľné veci. Strany sa na pojednávaniach
dokázali pri väčšine hnuteľných vecí zhodnúť aj na ich zostatkovej hodnote ku dňu zániku BSM, ako aj
na tom, komu majú pripadnúť pri vyporiadaní BSM do vlastníctva. V prípade niektorých hnuteľných vecí
bola medzi stranami sporná ich zostatková hodnota ku dňu zániku BSM. V takom prípade súd vychádzal
zo zásady, že pokiaľ hodnota hnuteľnej veci je podľa jednej strany vo výške X a podľa druhej strany

je hodnota tejto veci menšia vo výške X-n, je nutné pre účely vyporiadania BSM strán ustáliť spornú
hodnotu veci vo výške X-n, na ktorej minimálnej hodnote sa strany vlastne zhodli. Vice versa to platilo
v prípade, že pokiaľ hodnota hnuteľnej veci je podľa jednej strany vo výške X a podľa druhej strany je
hodnotatejtoveciväčšiavovýškeX+n,jenutnépreúčelyvyporiadaniaBSMstránustáliťspornúhodnotu
veci vo výške X, na ktorej minimálnej hodnote sa strany vlastne zhodli. Spor medzi stranami nebol v

otázke aktuálnej držby hnuteľných vecí patriacich do masy BSM, hnuteľné veci buď zostali v predmetnej
nehnuteľnosti a sú tak aktuálne v držbe žalovanej, alebo sa ich časť nachádza v aktuálnej držbe žalobcu,
ktorý si ich postupne z predmetnej nehnuteľnosti odniesol. Pri niektorých hnuteľných veciach súd zistil,
že tieto ku dňu zániku BSM strán síce existovali, ale ku dňu rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM strán
už neexistujú, nakoľko zanikli.

7 Vychádzajúc jednak z písomných podaní strán, ako aj zo stranami predložených listinných dôkazov a
najmäzoskutkovýchtvrdenístrán,ktoréodznelinapojednávaniachsúdustálilhnuteľnéveciamajetkové
hodnoty, ktoré ku dňu zániku BSM strán tvorili masu BSM v hodnote 18.662,40 eur nasledovne (uvádza
sa označenie veci, údaj o jej aktuálnej držbe, zostatková hodnota veci ku dňu zániku BSM, a prípadne

za pomlčkou aj doplňujúce údaje k veci): 1.) osobné motorové vozidlo zn. Hyundai v držbe žalovanej
11.500,- eur - nadobudnuté za 14.110,- eur; 2.) dvojmiestna sedacia súprava v držbe žalovanej 150,- eur;
3.) trojmiestna sedacia súprava v držbe žalovanej 170,- eur; 4.) spálňový nábytok, skriňa, manželská
posteľ, 2ks stolík v držbe žalovanej 200,- eur; 5.) stolík pod televízor v držbe žalovanej 50,- eur; 6.)
jedálenský stôl v držbe žalovanej 50,- eur; 7.) stoličky 6ks v držbe žalovanej 30,- eur; 8.) vitrína v držbe

žalovanej 15,- eur; 9.) zrkadlo v držbe žalovanej 15,- eur; 10.) skrinka pod zrkadlo v držbe žalovanej
25,- eur; 11.) písací stôl v držbe žalovanej 30,- eur; 12.) dvojdverová skrinka v držbe žalovanej 5,- eur;
13.) pult na knihy v držbe žalovanej 8,- eur; 14.) rohová skrinka v držbe žalovanej 6,- eur; 15.) zrkadlo
v držbe žalovanej 20,- eur; 16.) zostatková hodnota práčky Zanussi 60,- eur; 17.) zostatková hodnota
televízora Panasonic 120,- eur; 18.) chladnička s mrazničkou v držbe žalovanej 50,- eur; 19.) jedálenská

skrinka v držbe žalovanej 15,- eur; 20.) kuchynská linka v držbe žalovanej 475,- eur; 21.) rotavátor v
držbe žalobcu 8,- eur; 22.) prívesný vozík v držbe žalobcu 100,- eur; 23.) elektrická teplovzdušná rúra
v držbe žalovanej 30,- eur; 23.) varná doska na plyn v držbe žalovanej 7,- eur; 24.) mikrovlnná rúra
v držbe žalovanej 10,- eur; 25.) zostatková hodnota domáceho kina 70,- eur; 26.) satelitná súprava v
držbe žalovanej 20,- eur - chce nadobudnúť žalobca; 27.) zostatková hodnota umývačky riadu 10,- eur;

28.) počítač v držbe žalovanej 70,- eur - chce nadobudnúť žalobca; 29.) kosačka na trávnik v držbe
žalovanej 15,- eur - chce nadobudnúť žalobca; 30.) akumulátorový vŕtací skrutkovač v držbe žalobcu 5,-
eur; 31.) rebrík v držbe žalobcu 5,- eur; 32.) bicykel v držbe žalobcu 15,- eur; 33.) mužský zlatý prsteň v
držbe žalobcu 30,- eur; 34.) ženský zlatý prsteň v držbe žalovanej 30,- eur; 35.) parapety kľučky kovania,dvere v držbe žalobcu 10,- eur; 36.) zostatok na účte žalobcu vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. ku
dňu právoplatnosti rozvodu 602,68 eur; 37.) zostatok na účte žalovanej vedený v Tatra banke, a.s. ku
dňu právoplatnosti rozvodu 4.640,72 eur.

8 Súd uvádza tieto právne normy:
Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných

dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

Podľa 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

9 Z judikatúry najvyšších súdnych autorít súd pripomína:

R42/1972: „Věci získané výměnou za věc nebo z výtěžku věci, která byla v osobním vlastnictví jednoho
z manželů, jsou nadále v osobním vlastnictví tohoto manžela. Nejde tu totiž v takovém případě o nabytí
novéhomajetkuaniorozmnoženídosavadníhomajetkuzatrvánímanželství,nýbržozměnu,kteránemá
vliv na povahu těchto věcí jako předmětu osobního vlastnictví. Právo každého z manželů požadovat,
aby mu bylo uhrazeno, co vynaložil ze svého na společný majetek, vyplývá přímo z ustanovení § 150,

věta druhá, o. z. Jestliže byla nějaká věc získána za trvání manželství a bezpodílového spoluvlastnictví
zčásti z prostředků patřících jenom jednomu z manželů, náleží za podmínek uvedených v ustanovení §
143 o. z. rovněž do bezpodílového spoluvlastnictví. Při jeho vypořádání je manžel, z jehož prostředků byl
tento náklad vynaložen, oprávněn toliko požadovat, aby mu bylo uhrazeno ze společného majetku to, co
takto vynaložil. Jestliže by v době vypořádání byla hodnota věci (např. v důsledku opotřebení společným

užíváním) nižší, než byla její původní hodnota, bylo by třeba k tomu přihlédnout a náklady, které na ni
jeden z manželů ze svých prostředků vynaložil, by se nehradily v plné výši, nýbrž jen ve výši redukované
podle poměru, v němž došlo ke snížení hodnoty věci. Jestliže by v době vypořádání byla hodnota
takové věci vyšší než původní hodnota, pak by se k tomuto zvýšení při stanovení náhrady nákladů,
vynaložených jen z prostředků jednoho z manželů, nepřihlíželo. Do bezpodílového spoluvlastnictví totiž

náleží a oběma manželům je společná věc v takto zvýšené hodnotě, takže z této zvýšené hodnoty by
se vycházelo i při stanovení jejich podílů na společném majetku. Soudy správně (§ 144 o. z. a contrario)
nepřiznávají náhradu běžných udržovacích nákladů, které byly na věc vynaloženy tím z manželů, jenž ji
výlučně sám užíval. (Z rozboru a zhodnocení rozhodovací činnosti soudů v České socialistické republice
ve věcech vypořádání bezpodílového spoluvlastnictví manželů a stanoviska občanskoprávního kolegia

Nejvyššího soudu ČSR k výkladu zákonných ustanovení o bezpodílovém spoluvlastnictví, Cpj 86/71, z
3. februára 1972)

10 Súd vychádzal zo zákonnej fikcie uvedenej v § 150 Občianskeho zákonníka, t.j. z toho, že podiely
oboch manželov sú rovnaké. Žalovaná tvrdila, že jej zásluhovosť na nadobudnutí spoločného majetku

je väčšia ako u žalobcu, pričom vychádzala z toho, že do spoločného majetku vniesla v podstatnej miere
svoje osobné finančné prostriedky, jej tvrdenia boli vykonaným dokazovaním preukázané a preto súd
túto skutočnosť pri vyporiadaní BSM aj zohľadnil.

11 Pri vyporiadaní predmetných nehnuteľností (rodinný dom a garáž) súd vychádzal z toho, že žalovaná

kúpila pozemok od svojho strýka, na ktorom bol neskôr postavený rodinný dom s garážou, pričom kúpnu
cenu vyplatila zo svojich úspor. Žalobca ako manžel výslovne potvrdil svojim podpisom skutočnosť, že
žalovaná kúpila nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva za úspory, ktoré nadobudla pred vznikom
ich manželstva. Z dokazovania vyplynulo, že časť týchto pozemkov žalovaná predala, určitú sumudostala od brata ako vyporiadanie dedičstva a tiež spolu so žalobcom predali ich spoločný byt. Znalec
určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností (rodinný dom s garážou) na sumu vo výške 143.000,- eur. Z
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaná vynaložila zo svojich peňazí sumu vo výške

106.220,54 eur a zostávajúca suma na výstavbu a zariadenie rodinného domu a garáže bola vynaložená
z prostriedkov v BSM. Uvedený záver potvrdzujú výpovede svedkov a žalobcu, podľa ktorej boli výnosy
z predaja spoločného bytu žalobcu a žalovanej investované do výstavby a zariadenia rodinného domu.
S poukazom na uvedené, súd dospel k záveru, že rodinný dom s garážou patrí do masy BSM, aj
napriek tomu, že žalovaná bola jediným stavebníkom a len žalovaná je zapísaná v katastri nehnuteľností

ako výlučný vlastník rodinného domu s garážou, nakoľko dokazovanie preukázalo, že rodinný dom s
garážou nebol postavený výlučne z jej finančných prostriedkov. Pri teoretickom predaji rodinného domu
s garážou za znalcom určenú cenu 143.000,- eur tretej osobe, by z utŕženej sumy muselo ísť žalovanej
celkovo 106.220,54 eur (titulom náhrady toho, čo do spoločného majetku vložila zo svojich peňazí).
Vyporiadavala by sa len zostávajúca suma vo výške 36.779,46 eur, z ktorej by mala každá zo strán na
základe rovnosti podielov utŕžiť polovicu. Medzi stranami nebol spor o tom, kto sa má stať vlastníkom

predmetných nehnuteľností po vyporiadaní BSM, obe strany sporu sa zhodli, že tieto majú byť prikázané
do výlučného vlastníctva žalovanej. Pokiaľ by žalovaná ku dňu vyhlásenia rozsudku predala predmetnú
nehnuteľnosť za znalcom uvedenú cenu 143.000,- eur mohla by si z nej ponechať sumu ňou vložených
prostriedkov vo výške 106.220,54 eur a tiež aj polovicu prostriedkov preukázateľne vynaložených na
výstavbu a zariadenie zo spoločného majetku strán v BSM, vo výške 36.779,46 eur, z čoho vyplýva

záväzok žalovanej vyplatiť žalobcovi sumu vo výške, ktorá sa rovná polovice z týchto prostriedkov
vynaložených na výstavbu a zariadenie rodinného domu s garážou, t.j. vo výške 18.389,73 eur. Keďže
predmetné nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej, je titulom vyporiadania BSM
ohľadom predmetných nehnuteľností žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 18.389,73 eur.

12 Pokiaľ ide o vyporiadanie hnuteľných vecí, medzi stranami nebol spor o tom, ktoré hnuteľné veci
patria do masy BSM ani spor o tom, ktoré veci majú byť prikázané do výlučného vlastníctva ktorej zo
strán sporu. Hnuteľné veci mali ku dňu zániku BSM strán hodnotu vo výške 18.662,40 eur. Z týchto
vecí prikázal súd do vlastníctva žalobcu hnuteľné veci a majetkové hodnoty uvedené v bode I. výroku
rozsudku, v celkovej hodnote 950,68 eur a do vlastníctva žalovanej súd prikázal hnuteľné veci uvedené

v bode II. výroku rozsudku, v celkovej hodnote 17.711,72 eur. Keďže podiely manželov na nadobudnutí
týchto vecí sú rovnaké, predstavuje ideálny polovičný podiel každej zo strán sumu vo výške 9.331,20 eur,
teda titulom vyporiadania zostávajúcich hnuteľných vecí je žalovaná povinná vyplatiť žalobcovi sumu
vo výške 8.380,52 eur.

13 Pokiaľ ide o náhradu toho, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na ostatný majetok jedného z
manželov, do úvahy prichádza iba vyporiadanie majetkovej hodnoty, ktorá bola použitá na obstaranie
motorového vozidla zn. Dacia Logan, ktoré bolo obstarané formou leasingu, teda v čase do zániku
manželstva nepatrilo do masy BSM ani do výlučného vlastníctva jedného z manželov. Z vykonaného
dokazovania a zo zhodných tvrdení strán vyplynulo, že na obstaranie uvedeného vozidla bola zo

spoločného majetku manželov vynaložená suma vo výške 1.000,- eur ako tzv. „šrotovné“, úhrnne na
mesačných splátkach leasingu suma vo výške 3.546,25 eur, na úhradu povinného zmluvného poistenia
vozidla suma vo výške 168,- eur a na úhradu havarijnej poistky suma vo výške 116,- eur. Uvedené
vozidlo je v držbe žalobcu. Na ostatný majetok žalobcu bola teda preukázateľne vynaložená suma vo
výške 4.830,25 eur, pričom žalobca by mal do spoločného majetku nahradiť polovicu z tejto sumy, teda

žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu vo výške 2.415,13 eur.

14 Započítaním súm vo vyššie uvedených bodoch tohto rozsudku (18.389,73+8.450,32-2.415,13) súd
dospel k záveru, že titulom úplného vyporiadania BSM je povinná žalovaná zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 24.580,12 eur, čo aj vyjadril vo výroku III. tohto rozsudku.

15 Vzhľadom k tomu, že súd zistil, že niektoré z hnuteľných vecí, ktoré prikázal do vlastníctva strán sú
ku dňu vyhlásenia rozsudku v držbe protistrany, uviedol zároveň vo výroku II. svojho rozhodnutia, aké
veci sú si strany povinné vydať v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

16 K námietke žalovanej, že žalobca na stavbu rodinného domu a garáže neprispieval, a preto si musela
zobrať úver vo výške 500.000,- Sk, pričom táto suma by mala byť zohľadnená pri vyporiadaní BSM, súd
uvádza, že táto pôžička bola poskytnutá a aj zároveň splatená počas trvania manželstva z prostriedkov v
BSM,čovyplynulozvykonanéhodokazovania,konkrétnezvýpisovzúčtuvedenéhonamenožalovanej.17 K námietke žalovanej, že sumu vo výške 900.000,- Sk získanej z predaja spoločného bytu, ktorú si
mal ponechať žalobca pre svoje potreby, a preto je ju povinný do BSM nahradiť, súd uvádza, že táto

argumentácia neobstojí v konfrontácii s vykonaným dokazovaním, najmä z výpisov z účtu na vedeného
na meno žalobcu. Ak má rodinný dom s garážou hodnotu 143.000,- eur a určitú hodnotu majú aj
hnuteľné veci nachádzajúce sa v nehnuteľnostiach, pričom z vykonaného dokazovania je preukázané,
že žalovaná vynaložila zo svojho majetku sumu vo výške 106.220,54 eur, je nutné prijať ten záver,
že na zostávajúcu časť vecí z celkovej masy BSM (ktorá predstavuje celkovo sumu 161.662,40 eur)

museli byť vynakladané prostriedky zo spoločného majetku a teda aj z príjmu z predaja spoločného
bytu, pričom časti kúpnej ceny dostala každá zo strán na svoj účet. Je tiež nepochybné, že zostatkové
hodnoty hnuteľných vecí boli ustálené súdom na základe zhodných tvrdení strán ku dňu právoplatnosti
rozvodu a sú rádovo nižšie než ich nadobúdacie hodnoty, za ktoré strany tieto veci do BSM počas trvania
manželstva nadobudli. Žalovaná teda neuniesla dôkazné bremeno v tom, aby preukázala, že celá suma
vo výške 900.000,- Sk z príjmu z predaja spoločného bytu bola použitá na ostatný majetok žalobcu,

prípadne že by sa v čase právoplatnosti rozvodu nachádzala na bankovom účte žalobcu. S poukazom
na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že nakoľko bolo preukázané, že za ostatný majetok žalobcu
je možné považovať iba osobné motorové vozidlo zn. Dacia Logan, žalobca použil zo sumy vo výške
900.000,- Sk ktoré boli pripísané na jeho účet na tento svoj ostatný majetok len sumu rovnajúcu sa súčtu
čiastkových súm tzv. „šrotovného“, leasingových splátok, úhrad povinného zmluvného poistenia vozidla

a havarijnej poistky do dňa právoplatnosti rozvodu v celkovej výške 4.830,25 eur, ktorú sumu aj súd
zohľadnil pri vyporiadaní BSM strán.

18 K námietke žalovanej, že zo spoločného majetku bolo zaplatené výživné pre nemanželské dieťa
žalobcu, náhrada škody za žalobcom spáchaný trestný čin a vynaložené trovy právneho zastúpenia

pri jeho obhajobe a teda tieto boli vynaložené na osobný majetok a potreby žalobcu, súd uvádza,
že táto je nedôvodná. Povinnosť platiť výživné, nahradiť škodu spôsobenú trestným činom a zaplatiť
odmenu alebo náhradu advokátovi, či exekútorovi vznikla žalobcovi počas trvania manželstva, a teda
existencie BSM, a teda pokiaľ by žalobca tieto povinnosti dobrovoľne neplnil v čase trvania manželstva,
mohol byť exekúciou postihnutý aj majetok strán v BSM. Ostatným majetkom v zmysle § 150 druhá

veta Občianskeho zákonníka možno podľa názoru súdu rozumieť len určitý konkrétny hnuteľný alebo
nehnuteľný majetok jedného z manželov a nie záväzky jedného z manželov vzniknuté počas trvania
manželstva, a teda aj BSM, ktoré môžu byť pri exekúcii uspokojované aj z majetku v BSM. Pokiaľ
by uvedenú námietku žalovanej akceptovala jestvujúca judikatúra všeobecných súdov, pri vyporiadaní
BSM by sa potom museli vyporiadať všetky pokuty a peňažné tresty, ktoré boli manželom počas trvania

BSM uložené, ako napríklad pokuty uložené revízormi dopravných podnikov, policajtmi alebo inými
správnymi orgánmi, čo však ustálená judikatúra neuvádza. Ak manželia nemajú zrušené BSM za trvania
manželstva alebo dohodou zúžený jeho rozsah, môže sa exekútor pri vymáhaní plnenia peňažného
záväzku jedného z manželov uspokojiť aj z prostriedkov tvoriacich BSM, napríklad z nehnuteľností,
hnuteľných vecí, či z účtu v banke patriacemu druhému z manželov. S poukazom na vyššie uvedené,

súd dospel k záveru, že záväzky žalobcu vzniknuté pre plnenie výživného alebo odmien a náhrad v
trestnom konaní nie je možné zaradiť pod znenie dispozície právnej normy uvedenej v § 150 druhej vety
Občianskeho zákonníka, ktorej nesplnenie spočíva v tom, že uvedené nie je možné identifikovať ako
tzv. samostatný majetok žalobcu.

19 K námietkam žalovanej, že žalobcovi by nemal byť priznaný žiadny podiel pri vyporiadaní BSM,
nakoľko tento počas manželstva udržiaval mimomanželský pomer s inou ženou, s ktorou mal dieťa,
správal sa násilnícky k manželke a synovi, bol súdne trestaný za násilnosti, na domácnosť finančne
málokedy prispieval, pretože bol často nezamestnaný a nemal príjem, mal dlhy ako podnikateľ na
sociálnom a zdravotnom poistení a daniach, ktoré boli vyrovnávané zo spoločných prostriedkov, a

že takéto správanie sa žalobcu je závažným morálnym pokleskom voči rodine a diskvalifikuje ho
na akýkoľvek podiel pri vyporiadaní BSM, súd uvádza, že tieto námietky sú nedôvodné, nakoľko sa
čiastočne nezakladajú na skutkovom stave zistenom v tomto spore a v časti, v ktorej aj korešpondujú so
zisteným skutkovým stavom sú skôr etického charakteru než právneho charakteru. Aj napriek tomu, že
zo skutkového stavu vyplynulo, že žalobca skutočne mal mimomanželský pomer s inou ženou, s ktorou

splodil dieťa a na ktorého výživu prispieval na základe rozhodnutia súdu vo výške 80,- eur mesačne
(konanie vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 10C/116/2010), avšak jej plnením nebolo
nijako dotknuté plnenie vyživovacej povinnosti žalobcu voči žalovanej. Na tomto mieste súd pripomína
existenciu právneho systému šaría, zasahujúceho svojimi normami rádovo stámilióny ľudí, v zmyslektorého noriem muž môže mať toľko manželiek a detí, koľko uživí, pričom úroveň plnenia vyživovacích
povinností voči manželkám a deťom má byť rovnaká. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca
bol odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví (v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III

pod sp. zn. 2T/11/2004, avšak v jeho prípade súd upustil od potrestania a poškodeného s nárokom
na náhradu škody odkázal na civilné súdne konanie), súd ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka
vykladá tak, že pri vyporiadaní BSM sa zohľadňuje to, ako sa manžel staral o svoju vlastnú rodinu
(manželku a spoločné deti) a nie to, ako sa staral o svoju milenku(y) a nemanželské dieťa (deti), a
skutočnosť, že sa manžel dopustil trestného činu voči tretej osobe sa nezohľadňuje vôbec, pokiaľ nie je

manželovi v trestnom konaní uložený trest prepadnutia majetku podľa § 58 a nasl. Trestného zákona,
nakoľko jeho právoplatným uložením zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. K násilníckemu
správaniu žalobcu súd uvádza, že domáce násilie žalobcu voči žalovanej a dieťaťu bolo len v rovine
tvrdení žalovanej, ktoré sa nepodarilo ničím preukázať. Žalovaná v konaní nepredložila súdu žiadne
dôkazy o tom, že by bol žalobca počas trvania manželstva (a teda aj existencie BSM) čo i len obvinený z
nejakého trestného činu spáchaného voči nej alebo dieťaťu, a preto v tomto smere žalovaná neuniesla

dôkazné bremeno. Ohľadom dlhov a príjmu žalobcu je potrebné uviesť, že žiadne dlhy žalobcu na
sociálnom a zdravotnom poistení sa vykonaním dokazovaním nepreukázali, žalobca mal príjem, bol
zamestnaný, naopak boli v konaní preukázané dlhy žalovanej na sociálnom poistení, avšak ohľadom
týchto výdavkov platí mutatis mutandis to, čo súd už uviedol v bode 18 odôvodnenia. S poukazom na
vyššie uvedené, skutočnosti, na ktoré odkazuje žalovaná súd nepovažuje za natoľko závažné, že by

bolo potrebné prelomiť zásadu rovnosti podielov vyjadrenú v § 150 Občianskeho zákonníka v celom
rozsahu v prospech žalovanej. Súd na tomto mieste zdôrazňuje, že súdna prax odklon od princípu
rovnosti podielov tzv. disparitu podielov označuje za postup mimoriadny a výnimočný. Na vysvetlenie
je nutné uviesť, že judikatúra výslovne zdôraznila, že hľadiská uvedené v § 149 resp. 150 predstavujú
hľadiská rozhodné i pri rozhodovaní o výške podielov a pritom je potrebné poukázať aj na Zákon

o rodine. Prípady kedy disparita prichádza do úvahy možno rozdeliť v zásade na tri skupiny a to:
negatívne okolnosti v manželstve, princíp zásluhovosti a ďalšie okolnosti ovplyvňujúce výšku podielov
pri vyporiadaní. Negatívnymi okolnosťami prejavujúcimi sa v manželstve sú, ak jeden z manželov vôbec
nepracuje alebo sa práci vyhýba, nevedenie spoločnej domácnosti a oddelenie hospodárenia manželov,
gamblerstvo, používanie návykových látok, nevera jedného z manželov, príčiny rozvratu manželstva,

alkoholizmus jedného z manželov, zavinené zadlžovanie BSM, úmyselné alebo nedbanlivostné konanie
manžela, ktoré viedlo k zániku alebo k zničeniu veci, problematika tzv. domáceho násilia, výkon trestu
odňatia slobody a ďalšie okolnosti. Princíp zásluhovosti prichádza do úvahy vtedy, pokiaľ sa niektorý
z manželov mimoriadne zaslúžil o získanie spoločného majetku, pričom judikatúra vychádzala z tézy,
podľa ktorej odklon od princípu rovnosti podielov na majetku je namieste iba za situácie, keď zvýšené

úsilie jedného z manželov zabezpečilo nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty, nadobudnutie
členského podielu spôsobom všeobecne zakladajúcim výluku zo spoločného BSM, a ďalšie okolnosti
ovplyvňujúce výšku podielov pri vyporiadaní, potreby detí zverených do výchovy jedného z manželov,
spôsobenie škody, platenie výživného na dieťa z predchádzajúceho vzťahu, čiastky vynaložené na veci
osobnej potreby jedného z manželov a platby na poistenie manžela.

20 K námietke žalobcu, že do masy BSM patrí aj suma, za ktorú boli počas trvania manželstva kúpené
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.1987 nehnuteľnosti v sume 3.144,29 eur ako aj príjmy z
predaja nehnuteľností v celkovej výške 49.979,80 eur súd uvádza, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že kúpna cena zaplatená na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.1987 bola vyplatená z

úspor žalovanej, ktoré nadobudla pred vznikom manželstva, čo žalobca v predmetnej zmluve písomne
potvrdil a vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté do výlučného vlastníctva žalovanej, tak s
poukazom na citovanú judikatúru nemohol následný príjem z týchto nehnuteľností patriť do masy BSM.

21 O poplatkovej povinnosti strán súd rozhodol na základe zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (položka 6b/). V posudzovanej veci
sú vyporiadal aktíva strán vo výške 161.662,40 eur a pričom pasíva strán neboli žiadne. Základ pre
výpočet súdneho poplatku tak tvorila suma 161.662,- eur. 3% z tejto sumy je 4.849,87 eur. Keďže suma
súdneho poplatku sa podľa § 7a písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov zaokrúhľuje na celé eurá smerom nadol, súd každej

zo strán uložil vo výrokoch IV. a V. svojho rozhodnutia povinnosť zaplatiť štátu sumu 2.424,50 eur, na
účet konajúceho Okresného súdu Pezinok.22 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Vychádzal z toho, že žalobca nebol so
svojím návrhom na vyporiadanie BSM v časti, v ktorej sa od žalovanej domáhal vyplatenia sumy 47.600,-
€ úspešný, a ani žalovaná, ktorá požadovala, aby súd nepriznal žalobcovi žiadny nárok na podiel z

BSM, nebola v spore úspešná. Taktiež pri hnuteľných veciach boli obe strany ohľadne prikázania vecí
do vlastníctva úspešné len čiastočne, preto súd rozhodol o nároku strán na náhradu trov konania podľa
ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23 To sú všetko dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako sa to uvádza v enunciáte tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.