Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubov Vargová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 8P/44/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320200650
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8320200650.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. N.
Q., U.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Humenné, za účasti matky K. Q., U.. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, T., právne zastúpenej JUDr.
Martinou Čelkovou, advokátkou, Štefánikova 22, Humenné, o návrhu otca G. Q., U.. XX.XX.XXXX,
bytom XX V. D., D., N. X, Í., na zníženie výživného a úpravu styku, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh otca z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Otec mal. dieťaťa podal dňa 25.02.2020 na súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd znížil výživné z jeho
strany pre maloletého zo sumy 400,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne a upravil jeho styk s mal.
synom dva krát týždenne a dva krát ročne.
2. V návrhu uviedol, že platí výživné vo výške 400,- eur mesačne a matka taktiež poberá z Írska 140,-
eur na dieťa. Vždy, keď potrebovala, posielal aj navyše a pomáhal, aj keď jeho situácia nebola najlepšia.
Výživné je privysoké. Má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi N. Q. vo výške 100,- eur, kde mešká
nemalú sumu. Prišiel o prácu a momentálne je nezamestnaný. Musel zmeniť ubytovanie, zvýšilo sa mu
nájomné, predtým platil 450,- eur, teraz 550,- eur. Hľadá si prácu, priemerný zárobok kuchára v Írsku je
cca 500,- eur týždenne. Náklady na život v Írsku sú vyššie ako na Slovensku. Okrem nájomného platí
200,- eur mesačne za cestovné do práce, 50,- eur mesačne elektrina, 100,- eur mesačne výživné pre
N., 400,- eur mesačne výživné pre N., 40,- eur telefón, 200,- eur strava, 50,- eur psychologička, 50,- eur
všeobecný lekár, 160,- eur mesačne pôžička.
3. Matka doručila súdu dňa 06.07.2020 písomné vyjadrenie k návrhu, v ktorom uviedla, že rodičovská
dohoda bola uzatvorená po konzultácii a dohovore s otcom, ktorý sám s tým, že styk upravený nebude
súhlasil, lebo už v tom čase trvale žil v zahraničí a pokiaľ bol na území SR, nikdy mu v styku s
dieťaťom nebránila. Pokiaľ ide o výšku výživného, navrhovala výživné vyššie a nakoniec dohodnutú
výšku výživného 400€ určil sám otec. Pri určovaní výšky výživného bolo oboma rodičmi prihliadnuté
na to, že otec sa nijakým spôsobom nepodieľal a ani sa nebude podieľať na starostlivosti o dieťa,
keďže sa neplánoval a zjavne ani teraz neplánuje vrátiť na územie SR, ako aj na to, že ona zo svojho
príjmu spláca spoločné dlhy, ktoré vznikli za trvania manželstva, na úhrade ktorých sa otec nijako
nepodieľal, ani nepodieľa, keďže sa vo veľkom rozsahu zadlžil už aj pred manželstvom a sú už na neho
vedené aj exekučné konania, ako vyplýva z centrálneho registra poverení na výkon exekúcie. Otec už
rok po uzavretí manželstva odišiel ( resp. utiekol pred dlhmi) do zahraničia, čo predovšetkým viedlo
k jeho rozpadu. Skutočnosti uvádzané otcom o tom, že údajne výživné bolo vynútené pod tlakom, ak
nepodpíše, že nebude môcť tráviť čas do synom sú výmyslom, ako aj to, že to bude na tri roky. Otec už
vtedy, okamžite po rozvode a podpise dohody znova odchádzal do zahraničia, a od vtedy sa nevrátil,a tak jej nie je jasné, kedy mu mala znemožňovať vídať sa so synom. Otec mal ešte pred uzavretím
manželstva veľa dlhov z podnikania, ktoré stále viac narastali, a preto už rok po uzavretí manželstva sa
rozhodol odísť za prácou do zahraničia, aby mohol tieto dlhy postupne splatiť. Za posledné štyri roky
manželstva nebol otec na území SR ani raz, iba ona spolu so synom bola pár krát za otcom v Írsku.
Aj to bol jedným z dôvodov rozpadu manželstva. Rovnako aj po rozvode manželstva žije otec trvale v
Írsku, na území SR bol pred dvoma rokmi, kedy trávil každý deň so synom a ona tomu vôbec nebránila
a tiež vtedy, keď bola v Írsku, kam šla za svojou sestrou, ktorá tam rovnako žije a celú dovolenku, ktorú
plánovala stráviť so sestrou, trávili v podstate denne s otcom dieťaťa, keďže sama mala za to, že dieťa
otca skutočne potrebuje. Nikdy v stretávaní nebránila a nič otcovi ani nebránilo na Slovensko prísť a
byť so synom. Nikdy tak v podstate až na jednu výnimku neurobil, a preto ju prekvapuje, že v návrhu
udáva, ako plánuje chodiť 2x do roka na Slovensko, na čo potrebuje peniaze, a to považuje za jeden
dôvodov na zníženie výživného. Opakuje, otec doteraz za synom okrem jedného prípadu neprišiel a keď
na SR prišiel, umožnila mu byť so synom ako často chcel (aj keď za jej prítomnosti, voči čomu vôbec
nenamietal). Otec sám žiadnu snahu o styk so synom nevyvíja, už ho ani nekontaktuje telefonicky, ani
cez skype a pod. a syn sa už na otca aj prestal pýtať a nespomína ho. Otec zabudol na dátum synových
narodenín a ako darček mu dodatočne poslal nefunkčnú playstation, čo syn veľmi ťažko niesol, lebo
na darček sa veľmi tešil, a tak bola nútená mu tento zakúpiť sama, aj keď s takýmto typom darčekov
pre deti sa nestotožňuje. Otec zjavne zabudol aj na to, že syn teraz nastúpil do 1. ročníka základnej
školy. Nikdy sa nezaujímal ako sa mu v škole darí, páči, nezaujíma sa aký je jeho zdravotný stav,
nikdy ho k sebe nepozval, neprišiel po neho na prázdniny podobne. Preto pokiaľ ide o návrh otca na
úpravu styku tak, že navrhuje styk 2-x do roka na týždeň a 2-x do týždňa, považuje ho za nejasný a
nevykonateľný a navrhuje ho zamietnuť. Pokiaľ ale otec na územie SR príde a príchod vopred oznámi,
jeho styku so synom sa nebráni, naopak ho plne podporuje a umožní ho, aj keď zo začiatku za jej
prítomnosti, a aj to z dôvodov na strane otca, keďže dopustil absolútne vychladnutie vzťahov so synom
svojou neprítomnosťou a absenciou akejkoľvek komunikácie, tak, že ako už uviedla, sa syn na otca
prestal pýtať, nespomína ho a ona je pre neho jeho jediným rodičom. Pokiaľ ide o návrh na zníženie
výživného zo sumy 400€ na sumu 100€ , tento navrhuje rovnako zamietnuť. Skutočnosť, že výživné
malo byť v zmysle dohody dohodnuté iba na tri roky nie je pravdou. Ako matka predsa mala vedomosť,
že náklady na dieťa po troch rokoch neklesnú, a naopak budú sa zvyšovať. Pokiaľ by to bolo pravdou,
to, že by to malo byť iba na tri roky a v zmluve to nebolo, nemal otec dohodu podpísať. Naopak pred
právnikom ju dobrovoľne podpísal a nič nenamietal. Otec nepreukázal takú zmenu pomerov, ktorá by
mala viesť k zmene rozhodnutia o určení výšky výživného a odôvodnenie návrhu otca nie je dostatočne
zrejmé a nie je absolútne ničím preukázané a ani podporené listinnými dôkazmi. Ani v čase podpisu
rodičovskej dohody ju otec o výške svojho príjmu neinformoval, ani o svojich výdajoch, a ani teraz - pri
podaní predmetného návrhu . Aj v čase podpisu rodičovskej dohody pracoval ako kuchár a preto jej nie
je jasné, prečo by jeho príjem z tohto povolania mal byť tak radikálne nižší, že na pokrytie výživného,
určeného samotným otcom, už nepostačuje. To, že otec je údajne nezamestnaný, nijako nepreukázal,
a ak áno, nepreukázal prečo o prácu prišiel, t.j. z akého dôvodu. Otec tak nepreukázal žiadny rozdiel v
svojich príjmoch od času posledného rozhodovania súdu o rozvode a v súčasnosti, a teda ani zmenu
pomerov na jeho strane. Otec síce udáva, že je údajne nezamestnaný, ale napr. za mesiac máj uhradil
výživné riadne a v plnej výške 400€. Otec nepreukázal rozdiel v cene ubytovania. Rozdiel z 550€
na 450€ nepovažuje za takú zásadnú zmenu, žeby odôvodňovala také radikálne zníženie výživného.
Nie je jasné, prečo otec uvádza ako svoj mesačný výdaj cestovné do zamestnania vo výške 200€,
keď na druhej strane udáva, že je nezamestnaný. Spochybňuje aj náklady na stravu 200€ mesačne,
keďže otec pracoval ako kuchár a stravoval sa v zamestnaní. Otec ako svoje výdaje udáva aj cenu za
ošetrujúcich lekárov či už všeobecného, ako aj psychologičky. Nemá však žiadne informácie, že by otec
mal mať nejaké závažné zdravotné problémy, ktoré by ho nútili ku každomesačným návštevám lekárov
s nutnosťou platby za ošetrenie v ním uvádzanej výške. Toto ani v návrhu nespomína a nepreukazuje.
Rovnako nemá vedomosť a otec to ani nijako nepreukázal, o akú pôžičku, za ktorú platí mesačne
160€, sa má jednať a čo za ňu nadobudol, a to aj s prihliadnutím na jeho vyjadrenie, že nič nevlastní -
žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok a ani auto. Rovnako ani 30€ týždenne na návštevy neznámych
ľudí, nemôže považovať za výdaj, ktorý má prednosť pred platením výživného. Pokiaľ ide o rodinné
prídavky z Írska, tieto nie sú vo výške 140 €, ale 115€ a tieto jej nie sú vyplácané pravidelne a naopak aj
dlhodobo jej vyplácané nie sú vôbec, a to z dôvodov na strane otca, keďže tento nepredkladá potrebné
podklady a listinné dôkazy. Tieto musí na základe následných výziev zabezpečovať a zasielať ona, čo
má za následok oneskorené vyplácanie. Všetko hore uvedené považuje iba za neustálu neznalosť a
neschopnosť otca riadne hospodáriť . Otec je pritom schopný zarobiť dostatok prostriedkov, avšak ako
zistila už v čase trvania manželstva, nevie hospodáriť a neustále sa zadlžuje, i keď nie je jasné na čoa ako použije zarobené i požičané finančné prostriedky. Pokiaľ otec sám priznáva, že jeho príjem ako
kuchára je 500€ týždenne, t.j. 2000€ mesačne, je z tohto príjmu schopný v plnom rozsahu zabezpečiť
ním vyčíslené výdaje - výživné, ubytovanie, cestovné, stravu, pôžičku, elektrinu, paušál na telefón, s
tým, že na vlastnú potrebu by po vynaložení všetkých výdajov ostalo ešte cca 330€. (2000€ mínus
výživné na deti 500€, 550€ ubytovanie, cestovné ( nevieme odkiaľ kam) 200€, elektrina 20€, paušál 40€
strava 200€, lekár 100€ ,pôžička 160€) Celý návrh na zníženie výživného považuje za neodôvodnený
a ak je otec údajne v Írsku nezamestnaný, nič mu nebráni (okrem množstva veriteľov) vrátiť sa na
Slovensko, kde je kuchár žiadanou profesiou s nadštandardným príjmom. Odpadli by mu tak vysoké
náklady na bývanie i údajné cestovné. Pokiaľ ide o situáciu na strane matky, pracuje v lahôdkach u
zamestnávateľa I. E..A..O.. na polovičný úväzok, s mesačným príjmom cca 250€. Ako bolo uvedené
rodinnéprídavky,pokiaľsúvyplácanézÍrskapredstavujú115€mesačneazoSlovenska24,95€.Výživné
otca je 400€. Celkový príjem v prípade, že príjmy sú riadne poukázané, čo je zriedka, tak predstavuje
max. 790€. Napr za rok 2020 jej príjem zo zamestnania predstavoval v mesiaci 3/2020 - 115,48€, v
mesiaci 4/2020 161,67€, v máji 2020 207€. Teraz v čase koronakrízy však čerpala OČR - za mesiac
4/2020 75,30€ a 05/2020 37,80€, keďže s maloletým nemal kto iný byť doma, v čase keď nefunguje
škola. Otca starostlivosť o syna ani v tomto období nijako nezaujímala. Nerozumie prečo, pokiaľ je
skutočne bez príjmu ako udáva a pritom má také vysoké výdaje ako uviedol, prečo nepríde na SR a
nepomôže jej so starostlivosťou o syna. Ako matku samo živiteľku s tak malým dieťaťom, ktoré býva
počas pobytu v školskom zariadení, ktoré ešte len začal navštevovať tradične často choré, nie je na
pracoviskách v gastronomickom priemysle, ani inde, vôbec záujem a preto musí byť rada, že má vôbec
nejakú prácu. Nemôže pracovať ako servírka v nočných hodinách a ani počas víkendu, pretože sa nemá
kto o syna postarať a nemôže očakávať neustálu pomoc od jej matky alebo iných rodinných príslušníkov
pri starostlivosti o maloletého. Aj tak jej v starostlivosti o neho pomáhajú až nad rámec. Nemôže sa
zamestnať ani v zamestnaní, kde sa pracuje na zmeny a ani v režime dlhý, krátky týždeň, z rovnakého
dôvodu, ktorý uviedla vyššie - t.j. nemá sa kto v tom čase postarať o maloletého syna. Pokiaľ ide o jej
pravidelné výdaje, zo svojho príjmu hradí nájom 177€, mobil 30€ ( z toho maloletý 5 eur kredit), internet
14€, TV 8€, pôžičku, ktorá vznikla počas spolužitia s otcom maloletého 50 € a intrum pôžička 22€, ktorou
spláca za spomínané playstation pre syna, po ktorom veľmi túžil, odkedy mu ho otec sľúbil a nakoniec od
neho dostal nefunkčný. Okrem toho má výdaje na školu a družinu na maloletého cca 30 € mesačne. Pri
nástupe do školy v septembri mu sama musela zakúpiť všetky pomôcky do školy - tašku 50 €, peračník
10€, bežné školské pomôcky - zošity , farbičky, pomôcky na výtvarnú výchovu, prezuvky, veci na telesnú
výchovu - cca 80€, ZRPŠ 15 €, rovnako aj pomôcky do družiny , pracovné zošity a knihy cca 30€. Okrem
toho na maloletého vynakladá mesačne výdaje na nákup vitamínov cca 20€, drogéria ju stojí mesačne
priemerne 20€, na oblečenie minie mesačne cca aj 100€, keďže maloletý rýchlo rastie a je štruktúrou
tela silnejšej postavy, takže mu nie sú dobré detské veci a aj v jeho veku mu musí kupovať veci - síce
najmenšie, ale už pánske. Tričká, tielka a spodné prádlo musí kupovať každý mesiac, keďže v dôsledku
nadváhy sa maloletý aj nadmerne potí a ničí tým spodné prádlo, ktoré ju mu však po 2 mesiacoch už
aj tak malé. Topánky pre maloletého je potrebné tiež kupovať častejšie, keďže noha mu rýchlo rastie
a botasky kupované na jar mu už v lete nie sú dobré. Potrebuje topánky do školy ale aj na vonku na
bežné nosenie. Je potrebné znova úplne nanovo nakúpiť veci na jeseň- bundu, jesenné topánky, bude
potrebná vetrovka aj čižmy. Všetko sa bude kupovať až na jeseň, pretože teraz kupované by už na jeseň
a v zime neboli dobré. Matka počas prázdnin musí uhradiť denne 7 € na školský stacionár, kam počas
dňa deti, o ktoré sa nemá kto starať chodia. Mesačne matka vynakladá na benzín cca 50€. Používa 20
ročné vozidlo svojej matky, ktoré jej umožnila užívať, keďže pešo si starostlivosť o dieťaťa a presuny s
tým spojené vie iba ťažko predstaviť. Do auta tak aj musí vynakladať nevyhnutné investície , ako napr.
zimné gumy, STK, Emisná.. ( cez ktorú naposledy neprešli a museli dať auto opraviť), aj napriek tomu
je aj toto staré auto pre nich výhodnejšie ako žiadne a na nové vozidlo nemajú. Pre seba matka kupuje
ošatenie minimálne a iba keď sa niečo už znosí a zničí. Náklady má osobitne na okuliare - jeden okuliare
- rám a sklá cca 100€ a na zubára. Aj s maloletým navštevuje pravidelne zubára, kde plombovanie
1 zuba stojí 25 €. Maloletému pod stromček kúpila notebook cene cca 700€, ktorý hneď využil počas
výučby online počas koronakrízy a bude ho potrebovať aj ďalej do školy. Rovnako maloletému zakúpi
kolobežku a bicykel. Syn by chcel na zimu kúpiť korčule, čo stojí, ako sa už informovala a je to zrejmé
aj z internetových ponúk - okolo 80€. Snaží sa mu zabezpečiť trávenie času tak ho trávia aj ostatné
deti. Plánujú navštíviť endokrinologičku kvôli spomínanému zdravotnému stavu - výraznej nadváhe a
tiež dietologičku za účelom úpravy stravy, ak by to mohlo maloletému pomôcť. Má záujem zapísať ho
aspoň na pravidelné plávanie s výučbou - čo stojí mesačne cca 30€, ako sa informovala. Zápis bude
až od nového školského roka. Mesačne voľno časové aktivity pre maloletého stoja cca 30- 40€ ( napr.
kino, detské centrum, plaváreň). Stravovanie mesačne stojí aj 200-250€. Snaží sa mu kupovať dostatokovocia a zeleniny, jogurty a ľahšie mäso. Celkový mesačný príjem okolo 700€ tak minú a i keď sa snaží
aj sporiť, vždy nastane situácia, kedy potrebujú náklady s ktorými sa nepočítalo - ako oprava auta,
chladničky alebo nová mikrovlnná rúra. Nemá možnosť zabezpečiť dostatočnú finančnú rezervu pre
prípad núdze, pri príjme ktorý teraz má. Otec sa vôbec nezaujíma o dieťa a nevie vôbec čo a koľko pre
malého stojí a nevie ani čo potrebuje.
4. Otec sa na súdnych pojednávaniach nezúčastnil a súdu zaslal dňa 19.11.2020 mailové podanie, v
ktorom uviedol, že je v lockdown v Írsku. Tento rok odpracoval dva mesiace. Situácia mu nedovoľuje
letieť na Slovensko, ani si nemôže dovoliť právnika. Ale 400,- eur v tejto situácii a v tomto roku by nebolo
možné.
5. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 25.11.2020 trvala na písomnom vyjadrení, ktoré súdu
doručila a so znížením výživného nesúhlasila. Uviedla, že otec tohto roku uhradil na výživnom pre syna
v mesiaci január sumu 300,- eur, v mesiaci máj sumu 400,-eur, v júli 200,- eur a v septembri zaplatil
500,- eur. Otec po dobu celého roka syna nijako nekontaktuje.
6. Kolízny opatrovník vo veci uviedol, že v prípade, ak otec žiada zmeniť vyživovaciu povinnosť, malo
by byť v jeho záujme preukázať dôvodnosť podaného návrhu.
7. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
8. Podľa § 62 odsek 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
9. Podľa § 62 odsek 4 a 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
11. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.
13. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.
14. V konaní bolo zistené: Rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 8P/429/2017 zo dňa 05.04.2018
súd manželstvo rodičov mal. dieťaťa rozviedol, maloletý N. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a
otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou vo výške 400,-- eur mesačne. Styk otca s maloletým
súd neupravoval.
15. Základom pre rozhodnutie o návrhu na zmenu výživného je porovnanie pomerov, za ktorých bolo
vydané posledné právoplatné rozhodnutie o výživnom, s pomermi v dobe rozhodovania súdu o návrhu
na jeho zmenu, teda zistenie, či od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov, či už na
stranerodičovalebonastranemaloletéhodieťaťa,ktorázmenuvýživnéhoodôvodňuje.Nastranedetízatakéto podstatné zmeny pomerov treba považovať zvýšenie potrieb v súvislosti s pribúdajúcim vekom,
ich fyzickým a duševným vyspievaním, pokračujúcou školskou dochádzkou, či prípravou na budúce
povolanie. U rodičov za takéto podstatné zmeny pomerov treba považovať rozšírenie alebo zúženie
okruhu osôb, ktorým sú povinní poskytovať výživu a zvýšenie alebo odôvodnené zníženie príjmu.
16. Poskytovanie výživného je zákonnou povinnosťou, ktorej obsahom je zabezpečiť výživu alebo
životné podmienky iným. Povinnosť zabezpečenia prostriedkov pre zdravý vývoj dieťaťa prináleží
rodičom. Rodičia sú povinní poskytovať deťom nielen výživu v užšom zmysle slova (stravu), ale kryť aj
náklady na všetky nevyhnutné životné potreby kultúrneho človeka.
17. Zníženia výživného sa môže povinný rodič domáhať, ak u neho nastane taká zmena pomerov, ktorá
by mu znemožňovala platiť výživné v pôvodnej výške. Je nielen zákonnou, ale aj morálnou povinnosťou
otca podieľať sa na všetkých nákladoch dieťaťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a to tak, aby
živobytie maloletého bolo zabezpečené na úrovni všetkých jeho odôvodnených potrieb. Výživné pre
dieťa je prvoradé a má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča. V konaní bolo zistené, že
otec v čase posledného rozhodnutia o výživnom žil a pracoval v Írsku, kde žije aj naďalej a uviedol,
že mzda kuchára sa pohybuje na úrovni cca 500,- eur týždenne, t. j. 2000,- eur mesačne. O zníženie
výživného žiadal z dôvodu, že prišiel o prácu, musel zmeniť bývanie a platí o 100,- eur viac na nájomnom
a náklady na život sú v Írsku vyššie ako na Slovensku. Súdu nepredložil žiadny doklad o tom, že je
nezamestnaný, pričom aj v Írsku fungujú úrady plniace funkcie ako slovenské úrady práce a funguje
aj sociálny systém a vyplácanie podpory v nezamestnanosti. Minimálna mzda v Írsku je v roku 2020 vo
výške 1707,- eur mesačne. Aj keď mohol mať ako kuchár problémy so zamestnaním kvôli koronakríze,
ktorá obmedzila prevádzku reštaurácii, stále má viac pracovných príležitosti a možnosti zamestnať sa
aj v inom odvetví s vyšším príjmom ako matka, ktorá žije na Slovensku v regióne s menším počtom
pracovných príležitostí a sama zabezpečuje starostlivosť o mal. syna. Aj matka v čase koronakrízy,
keď došlo k zatvoreniu škôl nepracovala, pretože potrebovala zabezpečovať starostlivosť o syna. Matka
pracuje v spoločnosti I., E..A..o., na polovičný úväzok s mesačným príjmom vo výške cca 250,- eur. K
tomu poberá rodinné prídavky na Slovensku vo výške 24,95 eur a z Írska vo výške 115,- eur. Matka
uviedla, že kvôli starostlivosti o syna sa nemôže zamestnať ako servírka v nočných hodinách či počas
víkendu a ani na zmeny, pretože by nemal kto postarať sa o syna. Nástupom mal. N. na povinnú školskú
dochádzku sa jej náklady na syna ešte zvýšili. Otec je mladý, závažné zdravotné problémy neudáva,
ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla, v Írsku má viac pracovných príležitosti a za podstatne
vyššiu mzdu ako na Slovensku, maloletého N. nenavštevuje, neberie ho na víkendy, nerobí mu program,
preto by mal aspoň formou platenia výživného pomôcť matke s jeho výchovou a výživou. Na základe
uvedených dôvodov a s prihliadnutím na skutočnosť, že otec na Slovensko dlhodobo nechodí a syna
nekontaktuje, preto súd považuje jeho návrh na zníženie výživného a na úpravu styku s maloletým za
nedôvodný a preto ho zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Humenné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.