Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. jún 2021

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 1T/123/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320011289

Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Studenčan

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2021:2320011289.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Studenčanom na hlavnom
pojednávaní dňa 30.06.2021 v trestnej veci obžalovaného X. T. pre zločin porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák., ods. 3 písm. a) Tr.

zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zák. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný, X. T., R. A. XX.XX.XXXX C. T., T. D. V. O., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov od 20.08.2020 o 20:25 hod.

j e v i n n ý , ž e

dňa 20.08.2020 v čase asi o 16.00 hod. v obci Abrahám, bez súhlasu svojej matky O. T.V., R..

XX.XX.XXXX, majiteľky rodinného domu súpisné číslo XXX, potom, čo poškodil pletivo na uzamknutej
bráničke v zadnej časti dvora, vošiel cez vzniknutú dieru v oplotení na pozemok rodinného domu, vošiel
do neuzamknutej šopy, ktorá sa nachádza za týmto rodinným domom, kde následne zaspal až do
zadržania vyšetrovateľom Policajného zboru,

t e d a

-neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval, čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - vlámaním, voči chránenej osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho veku,

č í m s p á c h a l

-zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ( s poukazom na § 138
písm. e/ Tr. zák.), ods. 3 písm. a/ Tr. zák. ( s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák.).

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 194 ods. 3, § 38 ods. 5 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť)
mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. sa obžalovanému ukladá i ochranné liečenie protialkoholické
ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného X. T., svedkyne-
poškodenej O. T. a prečítaním ostatného, na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu.

Obžalovaný X. T. na hlavnom pojednávaní dňa 16.12.2020 učinil vyhlásenie, že zo žalovanej trestnej
činnosti sa necíti byť vinným. Na svoju obranu vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 20.08.2020 vošiel
do dvora rodinného domu svojej matky O. T.. Konkrétne išiel do šopy, ktorá nie je súčasťou domu.
Do dvora sa dostal cez pletivo, ktoré už nebolo ani zabezpečené. Potom ako vošiel do šopy, zobral si
svoje ošatenie a prezliekol sa. V tejto šope mal okrem iného aj úradné vyrozumenie, ktorým mu bolo

zakázané vstupovať do obydlia jeho matky. Táto písomnosť sa nachádzala ešte v neotvorenej obálke.
O tejto okolnosti sa dozvedel až keď vstúpil do šopy a túto obálku otvoril. Túto obálku mu ešte predtým
doručila poštárka v mieste bydliska jeho matky. Obálku otvoril až po dni 20.08.2020, takže nemal žiadne
poznatky o tom, že mu bolo uložené obmedzenie a to zákaz vstupu do obydlia matky. V inkriminovanom
čase som sa nachádzal v kritickej situácii. Užíval alkohol denno denne. Aj dňa 20.08.2020 užíval alkohol.

Jeho mama mu zrušila trvalý pobyt z dôvodu, že dennodenne užíval alkohol. Do maminho dvora vošiel z
toho dôvodu, že sa chcel v šope iba prezliecť a zobrať si svoje veci. Bol pod vplyvom alkoholu, nevedel
ovládať svoje konanie, z týchto dôvodov aj v šope zaspal.

Svedkyňa-poškodená O. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že trvá na trestnom stíhaní svojho syna X.

T.. V inkriminovaný deň, t.j. 20.08.2020 sa nachádzala vo svojom rodinnom dome. Ona nevidela ako jej
syn vošiel do dvora a následne do šopy. V tom čase spala. V popoludňajších hodinách vyšla z domu na
dvorskontrolovaťsliepky.Vtedyuvidela,žebránavedúcadodvorabolaodchýlená.Zuvedenéhodôvodu
sa išla pozrieť do šopy. V tejto sa nachádzal jej syn, ležal na posteli. Ani ju nezaregistroval. Následne
odišla do domu a vchodové dvere zamkla, aby jej syn nevošiel do domu. Hneď na to volala svojej dcére,

ktorá jej povedala, aby zavolala políciu. Svedkyňa ďalej uviedla, že v inkriminovanom dni svojmu synovi
nehovorila, aby opustil priestor šopy, len išla do domu a zamkla za sebou dvere. Bránka vedúca do dvora
bola zatvorená, avšak jej syn už predtým ju vedel otvoriť tak, že v jej spodnej časti vytiahol klinček a
takto si bránku otvoril. Kľúče od brány však nemal. Okrem toho do dvora sa mohol dostať z jeho zadnej
časti, kde mal aj v udený deň odložený bicykel. Tento bol opretý zvonkajšej strany oplotenia. Videla,

že pletivo je narušené. Toto musel spraviť jej syn tak, že odmotal lanko, ktoré držalo pletivo a takým
spôsobom sa mohol dostať do priestorov dvora. Toto zistila spoločne s policajtami. V uvedenom čase jej
syn už nemal evidovaný trvalý pobyt. Tento mu už dva dni predtým zrušila, čo mu aj osobne oznámila.
Taktiež mu odovzdala písomnosť o zrušení trvalého pobytu. Svojmu synovi už nedovolila, aby mohol
prespávať v šope. Trvalý pobyt svojmu synovi zrušila z toho dôvodu, že v minulosti ju psychicky týral.

Dosť si aj vytrpela. Má už 80 rokov a nevládze už s ním. Nikde nerobil, nič nenašetril, iba sa túlal. Ona
žije iba z dôchodku, nevie ho finančne podporovať. Keď býval v šope potreby vykonával v latríne, ktorá
sa nachádza v zadnej časti dvora. V čase, keď ešte nemal zrušený pobyt ho niekedy pustila do dvora.
Do šopy chodil iba preto, že tam prespával. Niekedy synovi dala aj peniaze na alkohol. Ona v tej šope
nebýva, iba ju používa ako sklad. Táto sa ani nezamyká. V tejto šope mal jej syn veci na prezlečenie,

ako aj svoje osobné doklady.

Súd sa súhlasu procesných strán prečítal znalecký posudok, vypracovaný znalkyňou K.. K. Z., odbor
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Z jeho záverov okrem iného vyplýva, že u obžalovaného
X. T. je prítomná rozvinutá závislosť od alkoholu a deprivácia osobnosti. U obžalovaného nie je prítomná

psychická porucha v pravom zmysle slova, preto jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska
nie je pre spoločnosť nebezpečný. Je však očakávateľné, že pri pokračovaní v užívaní alkoholu sa
bude dopúšťať protiprávneho konania. Znalkyňa navrhla obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické
liečenie, ambulantnou formou. Znalkyňa k tomu uviedla, že obžalovaný je od alkoholu jednoznačne
závislý. Chýba mu motivácia k liečbe aj k abstinencii. Významnú úlohu zohráva aj stotožnenie sa saktuálnym životným štýlom. Prítomná je aj deprivácia osobnosti, pre ktorú je charakteristické odbúranie
vyšších citov.

Zo zápisu o dychovej skúške X. T. vykonanej bezodkladne po zadržaní na mieste činu vyplýva, že bol
pod vplyvom alkoholu, pričom v dychu mu bola nameraná hodnota 1,29 mg/l. Taktiež zo správy o povesti
z obce Abrahám vyplýva, že menovaný požíva alkoholické nápoje a pod vplyvom alkoholu ohrozuje
svoju matku O. T., pričom od nej pýta peniaze na alkohol.

Z vyžiadaných údajov zo systému REGOP k osobe obžalovaného vyplýva, že od 12.08.2020 má vedený
trvalý pobyt v obci Abrahám a v meste Galanta.

Skutkový stav bol taktiež ustálený zápisnicou o obhliadke miesta činu a fotodokumentáciou. Z týchto
zaovážených dôkazov jednoznačne vyplýva porušenie oplotenia ohraničeného dvora rodinného domu
súpisného čísla 236, ako aj pootvorenie vchodovej bráky vedúcej do dvora rodinného domu poškodenej

O. T..

Súd po vykonaní dokazovania dňa 10.02.2021 vyhlásil rozsudok, ktorým uznal obžalovaného Ivana
Tomana za vinného z prečinu porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
s použitím § 138 písm. e/ Tr. zák., t.j. závažnejším spôsobom - vlámaním.

Svoje rozhodnutie súd okrem iného odôvodnil tým, že obžalovaný sa uvedeného konania dopustil v
čase, keď už nedisponoval právom úžívania predmetnej nehnuteľnosti, z dôvodu zrušenia jeho trvaleho
pobytuvlástníčkounehnuteľnostimatkouO.T..Dopriestorovdvorasadostalbezjejvýslovnéhosúhlasu,
prekonaním prekážky zabráňujúcej vniknutiu a to poškodením pletiva v zadnej časti dvora. Následne

vošiel do neuzamknutej šopy, ktorá sa nachádzala za rodinným domom, kde aj neoprávnene zotrval.
Obžalovaný takýmto konaním zasiahol do práva poškodenej na nedotknuteľnosť jej obydlia. Obranu
obžalovaného spočívajúcu v tom, že nemal vedomosť o zrušení jeho trvalého pobytu, súd vyhodnotil
ako účelovú v úmysle vyhnúť sa trestnej zodpovednosti zo spáchania žalovaného skutku. Z výpovede
poškodenej jednoznačne vyplýva, že obžalovaný mal v inkriminovanom čase vedomosť o tom, že mu už

bol zrušený trvalý pobyt, a že mu bol matkou vyslovený zákaz vstupu do predmetných priestorov. Súd
v rámci hodnotenia produkovaných dôkazov na rozdiel od obžaloby nedospel k rovnakému právnemu
názoru spočívajúceho v tom, že obžalovaný svojim konaním naplnil aj zákonné znaky kvalifikačného
pojmu voči chránenej osobe v zmysle ustanovenia § 194 ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zák.

V tejto súvislosti súd nespochybnil tú okolnosť, že obžalovaný mal v čase spáchania žalovaného skutku
vedomosť o tom, že už mal zrušený trvalý pobyt na uvedenej adrese a že majiteľkou narušeného
objektu je jeho matka poškodená Anna Tomanová ako aj to, že sa jedná o osobu staršou ako 60 rokov,
teda osobou vyššieho veku. Avšak podľa právneho záveru súdu motivačným faktorom obžalovaného,

ktorý podporil jeho vôľovú zložku spáchať trestný čin bola tá okolnosť, že mal v úmysle iba prespať v
šope, ktorá sa nachádzala v objekte dvora, za rodinným domom poškodenej. Pre objektivitu veci treba
uviesť, že obžalovaný aj v minulosti pred tým ako mu bol zrušený trvalý pobyt prespával v tejto šope, v
ktorej mal aj v čase spáchania skutku svoje osobné veci. Túto skutočnosť potvrdila aj jeho matka Anna
Tomanová. Podľa názoru súdu obžalovaný nespáchal tento trestný v úmysle priamo narušiť samotné

obydlie poškodenej, ktorá sa v inkriminovanom čase nachádzala v rodinnom dome, resp. poškodenú
nejakým spôsobom aj ohroziť. Jeho úmysel spočíval v neoprávnenom vniknutí do dvora poškodenej za
účelom prespatia v neuzamknutej šope.

Na základe podaného odvolania obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta, čo do

výrokov o vine a treste, vo veci rozhodoval Krajský súd v Trnave. Krajský súd uznesením sp. zn.
3To/37/2021, zo dňa 25.05.2021 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil okresnému
súdu, aby o nej znovu konal a rozhodol. Krajský súd v rámci svojho rozhodnutia konštatoval, že k
pochybeniu okresného súdu došlo vo vzťahu k právnej kvalifikácií skutku, keď okresný súd konštatoval
absenciu preukázania subjektívnej súvislosti v kontexte kvalifikačného znaku spáchania trestného činu

na chránenej osobe (blízkej osobe a osobe vyššieho veku) v zmysle § 139 ods. 1 písm. c), písm.
e), v dôsledku čoho skutok nesprávne prekvalifikoval u obžalovaného na prečin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e)
Trestného zákona oproti podanej obžalobe. Toto pochybenie namietal aj okresný prokurátor (ktorý podalodvolanie voči výroku o vine, ako aj výroku o treste) a odvolací súd túto námietku považuje za plne
dôvodnú. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda že skutok zistený v
napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného

činu upravenú v Trestnom zákone, pričom opačný prípad (nesprávna subsumpcia skutkového stavu pod
príslušnú skutkovú podstatu trestného činu) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu. Nesprávnym
právnym posúdením zisteného skutku (alebo tiež nesprávnou právnou kvalifikáciou skutku) sa rozumie,
že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny
trestný čin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný

za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil, prípadne naopak.
Pre správne právne posúdenie skutku bolo v tomto prípade podstatné správne posúdiť to, či bol skutok
spáchaný na chránenej osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho veku § 139 ods. 1 písm. c) a písm. e)
Trestného zákona, a to práve v súvislosti s jeho postavením ako chránenej osoby, stavom alebo jeho
vekom tak, ako to predpokladá § 139 ods. 2 Trestného zákona. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom
okresného súdu v tom, že obžalovaný svojim konaním nenaplnil aj zákonné znaky kvalifikačného pojmu

voči chránenej osobe v zmysle ustanovenia § 194 ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona. Pokiaľ ide o subjektívnu súvislosť veku a postavenia
poškodenej ako chránenej osoby podľa § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona so spáchaním
skutku, okresný súd síce správne poukázal na ustanovenie § 139 ods. 2 Trestného zákona, nesprávne
však túto súvislosť vyhodnotil. V celom rozsahu možno súhlasiť s argumentáciou okresného prokurátora

o tom, že obžalovaný mal vedomosť o tom, že jeho matka je jemu blízkou osobou a súčasne osobou
vyššieho veku, čo len podporuje záver o tom, že obžalovaný vedel o veku a postavení poškodenej a jej
bezbrannosti, toto postavenie využil, čím bola preukázaná subjektívna súvislosť.

S poukazom na vyššie uvedené bol skutok pre ktorý bolo obžalovanému vznesené obvinenie oproti

podanej žalobe nesprávne právne kvalifikovaný, pričom pochybenie v právnej kvalifikácií skutku sa
následne premietlo aj do výroku o treste, keď okresný súd ukladal obžalovanému trest podľa miernejšej
skutkovej podstaty podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona. Pokiaľ ide o výrok o treste, s poukazom
na vyššie uvedené bolo preto potrebné zrušiť celý výrok o treste, keďže trest bol ukladaný podľa
nesprávneho ustanovenia, t.j. v rozmedzí miernejšej trestnej sadzby ako by mal pri správnej právnej

kvalifikácií ukladaný.

Podľa názoru odvolacieho súdu obžalovaný vedel, že neoprávnene vnikol do obydlia svojej matky,
ktorá je zároveň osobou vyššieho veku (dátum narodenia poškodenej 25.04.1938) a práve predpoklad
slabšejfyzickejdispozíciepoškodenej(spojenejsmenšímodporomaleboslabšouodvetou)vyplývajúcej

z jej vyššieho veku a zároveň príbuzenský vzťah obžalovaného a poškodenej bol súčasťou
rozhodnutia obžalovaného dopustiť sa voči nej žalovaného konania, teda išlo o hlavný motivačný faktor
obžalovaného. Zdôrazniť treba, že obžalovaný a poškodená sa vzájomne poznali, nakoľko ide o medzi
nimi o príbuzenský vzťah matky a syna a rovnako obžalovaný vedel aký vek má poškodená. Obžalovaný
simoholnaprespatievybraťakékoľvekinémiestočipriestor,avšakpredmetnúšopusivybralobžalovaný

úmyselne z dôvodu, že vedel, že šopa nie je uzamknutá, je majetkom jeho matky a napriek tomu,
že si bol vedomý zákazu matky vkročiť do jej obydlia tak učinil. Už v minulosti, kedy bol za obdobný
skutok právoplatne odsúdený vedel, že jeho matka mu nijakým spôsobom nevie zabrániť v tomto
jeho konaní a to najmä z dôvodu vysokého veku aj napriek tomu opätovne protiprávne konal. O tom,
že obžalovaný vedel o zákaze pobytu odvolací súd nemal ani najmenších pochýb (okrem samotnej

výpovede obžalovaného aj z výpovede jeho matky), keď uviedol na verejnom zasadnutí pred odvolacím
súdom, že obálku v ktorej bolo že má zrušený pobyt prevzal a vtedy zistil, že má zrušený pobyt, chcel aj
odísť, ale v dôsledku alkoholu zaspal. Podľa názoru odvolacieho súdu je nesprávna úvaha okresného
súdu, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že obžalovaný nespáchal tento trestný čin v úmysle
priamo narušiť samotné obydlie poškodenej, ktorá sa v inkriminovanom čase nachádzala v rodinnom

dome,resp.poškodenúnejakýmspôsobomohroziť.Jehoúmyselpodľanázoruokresnéhosúduspočíval
v neoprávnenom vniknutí do dvora poškodenej za účelom prespatia v neuzamknutej šope. V tejto
súvislostiodvolacísúduvádza,žeužsamotnéneoprávnenévniknutiedoobydliainéhobezjehosúhlasu,
alebo proti jeho vôli, je naplnením skutkovej podstaty trestného činu kladenej oblažovanému za vinu. Z
výpovede poškodenej jednoznačne vyplýva nesúhlas so vstupom do jej obydlia obžalovaným. Napokon

aj z vyjadrenia poškodenej k odvolaniu obžalovaného vyplýva, že žiada, aby odvolanie obžalovaného
odvolací súd nebral do úvahy a potvrdil mu nepodmienečný trest odňatia slobody a len vytvára obraz
o obžalovanom ako so k svojej matke správal. Z jej vyjadrenia vyplýva, že ju obžalovaný v minulosti
psychicky týral, dosť si vytrpela, má 80 rokov a nevládze už s ním žiť (č.l. 148 spisu), čo len utvrdzujeodvolacísúdozneužívanívysokéhovekupoškodenejobžalovaným,kedysapoškodenánevedela,resp.
nevládala brániť.

Ďalším pochybením, ktoré odvolací súd zistil bolo, že okresný súd skutkový stav ustálil zápisnicou
o obhliadke miesta činu a fotodokumentáciou z ktorej vyplynulo porušenie oplotenia ohraničeného
dvora rodinného domu súpisného čísla 236, ako aj pootvorenie vchodovej bránky vedúcej do dvora
rodinného domu poškodenej O. T.. Na základe uvedeného ustálil, že úmysel obžalovaného spočíval
v neoprávnenom vniknutí do dvora poškodenej za účelom prespatia v neuzamknutej šope, teda čin

spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním. Podľa názoru odvolacieho súdu sa okresný súd
však žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdením obžalovaného, ktorý na jednej strane uvádza, že
plot už bol poškodený a naopak s protichodným tvrdením poškodenej, že plot mal poškodiť práve
obžalovaný. Obžalovaný tvrdil, že na prekonanie oplotenia nevynaložil nijakú aktivitu, ale len prešiel
cez poškodené oplotenie dvora patriaceho k rodinnému domu jeho matky - poškodenej. Obžalovaný
uviedol, že do dvora sa dostal cez pletivo, ktoré už nebolo ani zabezpečené. Poškodená uviedla, že do

dvora sa mohol dostať z jeho zadnej časti, kde mal aj v uvedený deň odložený bicykel. Tento bol opretý
z vonkajšej strany oplotenia. Videla, že pletivo je narušené. Toto musel spraviť jej syn tak, že odmotal
lanko, ktoré držalo pletivo a takým spôsobom sa mohol dostať do priestorov dvora. Keď teda okresný
súd mal za to, že sa obžalovaný dopustil skutku vlámaním, mal to aj náležite odôvodniť. Z tohto dôvodu
považuje odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti za nepreskúmateľný. Odvolací súd považoval

za potrebné sa k takémuto postupu okresného súdu vyjadriť i keď zastáva názor, že obžalovanému mal
byť ukladaný trest odňatia slobody v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle § 194 ods.
3 Trestného zákona (nie podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona), ale je nevyhnutné aj túto skutočnosť
náležite odôvodniť.

S poukazom na vyššie uvedené bol skutok pre ktorý bolo obžalovanému vznesené obvinenie oproti
podanej žalobe nesprávne právne kvalifikovaný, pričom pochybenie v právnej kvalifikácií skutku sa
následne premietlo aj do výroku o treste, keď okresný súd ukladal obžalovanému trest podľa miernejšej
skutkovej podstaty podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona. Pokiaľ ide o výrok o treste, s poukazom
na vyššie uvedené bolo preto potrebné zrušiť celý výrok o treste, keďže trest bol ukladaný podľa

nesprávneho ustanovenia, t.j. v rozmedzí miernejšej trestnej sadzby ako by mal pri správnej právnej
kvalifikácií ukladaný.

Okresný súd v Galante po oboznámení sa s písomným právnym stanoviskom Krajského súdu v Trnave,
ktoré si aj v plnom rozsahu osvojil, vo veci nariadil hlavné pojednávanie na deň 30.06.2021. Obžalovaný

X. T. na vlastný podnet vo veci uviedol, že sa priznáva k žalovanej trestnej činnosti a ľutuje čoho sa
dopustil.

Súd následne vo veci vyhlásil rozsudok, ktorým uznal obžalovaného Ivana Tomana za vinného zo
zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ( s poukazom na §

138 písm. e/ Tr. zák.), ods. 3 písm. a/ Tr. zák. ( s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák.).

Súd po uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a zároveň viažuci sa záväzným
právnym stanoviskom krajského súdu, ktoré si aj v plnom rozsahu osvojil dospel k záveru, že obžalovaný
vinkriminovanomčasebezvýslovnéhosúhlasusvojejmatkyO.T.,R..XX.XX.XXXX,majiteľkyrodinného

domu súpisné číslo XXX, po tom čo poškodil pletivo na uzamknutej bráničke v zadnej časti dvora,
vošiel cez vzniknutú dieru v oplotení na pozemok rodinného domu. Následne vošiel do neuzamknutej
šopy, ktorá sa nachádza za týmto rodinným domom, kde následne neoprávnene zotrval až do príchodu
polície. Obžalovaný takýmto konaním zasiahol do práva poškodenej na nedotknuteľnosť jej obydlia.
Obranu obžalovaného spočívajúcu v tom, že nemal vedomosť o zrušení jeho trvalého pobytu, súd

vyhodnotil ako účelovú v úmysle vyhnúť sa trestnej zodpovednosti zo spáchania žalovaného skutku.
Z výpovede poškodenej jednoznačne vyplýva, že obžalovaný mal v inkriminovanom čase vedomosť o
tom, že mu už bol zrušený trvalý pobyt, a že mu bol matkou vyslovený zákaz vstupu do predmetných
priestorov. Objektom tohto trestného činu je domová sloboda zaručená Ústavou SR. V zmysle § 122
ods. 5 Tr. zák. trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných

priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacim, ak sú ako súčasť
obydlia uzavreté. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že obydlím sa rozumie dom patriaci nej osobe
ako aj iné priestory slúžiace na bývanie. Za obydlie sa považujú aj priestory a pozemky k domu patriace.
Musia byť však ako súčasť obydlia uzavreté (oplotená záhrada pri dome). Pod pojmom ,,uzavreté"sa rozumie aj oplotenie záhrady alebo dvora takým oplotením, ktoré možno prekonať len s použitím
väčšieho úsilia, než je bežná chôdza alebo prekročenie prekážky. Obžalovaný sa uvedeného konania
dopustil v čase, keď už nedisponoval právom úžívania predmetnej nehnuteľnosti, z dôvodu zrušenia

jeho trvaleho pobytu vlástníčkou nehnuteľnosti matkou Annou Tomanovou. Opätovne súd poukazuje
na to, že obžalovaný vnikol do priestorov dvora bez výslovného súhlasu poškodenej jeho matky O. T.,
R.. XX.XX.XXXX, a to prekonaním prekážky zabráňujúcej vniknutiu. Do dvora poškodenej vošiel po
narušení pletiva v spodnej časti bráničky, ktorá sa nachádzala na konci záhrady. K danému záveru súd
dospel na základe samotnej výpovede poškodenej ako aj zo zápisnice o obhliadke miesta činu spojená

s fotodokumentáciou. Takéto konanie obžalovaného je nutné posudzovať ako vlámanie v intenciách
ustanovenia 138 písm. e) Tr. zák. Podľa § 122 ods. 4 Tr. zák. trestný čin je spáchaný vlámaním, ak
páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej
zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou. Spáchanie trestného činu vlámaním je osobitný
kvalifikačný pojem, patriaci medzi závažnejšie spôsoby konania.

Okrem toho súd mal taktiež za preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil aj zákonné znaky
kvalifikačného pojmu voči chránenej osobe v zmysle ustanovenia § 194 ods. 3 písm. a) Tr. zák. s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zák.

Podľa § 127 ods. 3 Trestného zákona osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba

staršia ako šesťdesiat rokov.

Podľa § 127 ods. 4 Trestného zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v
priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom
pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá

právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba
a osoba vyššieho veku.

Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že obžalovaný spáchal skutok voči svojej matke (blízka
osoba), ktorá je zároveň osobou vyššieho veku (v čase spáchania skutku dovŕšila 82 rokov). Obžalovaný
apoškodenásavzájomnepoznali,nakoľkoideomedzinimiopríbuzenskývzťahmatkyasynaarovnako
obžalovaný vedel aký vek má poškodená.

Zavinenie v konaní obžalovaného súd vyhodnotil v intenciách priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr.
zák

Súd pri úvahe o treste vychádzal z ustanovení § 34 § 38 ods. 5 Tr. zák.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom

ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije

Obžalovaný Ivan Toman bol doposiaľ 2 krát súdne trestaný a to v oboch prípadoch pre trestný čin
porušovania domovej slobody spáchaný voči svojej matke, pričom naposledy bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Galanta, sp. zn. 29/T/214/2015 zo dňa 18.04.2016 za zločin porušovania domovej

slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm.
c), písm. e) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní tri roky a osem
mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Z miesta bydliska
je negatívne hodnotený. Pod vplyvom alkoholu ohrozuje a psychicky týra svoju matku O. T.. Opakovaneod nej pýta peniaze na alkohol. Zo správy z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon
väzbyLeopoldovvyplýva,žejehosprávanieavystupovaniejenapožadovanejúrovni.Konfliktnésituácie
medziobvinenýminevyvoláva.Vosvojichosobnýchveciachsiporiadokudržiavanapožadovanejúrovni.

Vo vzťahu ukladania trestu obžalovanému za použitia ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák. súd poukazuje na
rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 29T/214/2015, zo dňa 18.04.2016, ktorým bol odsúdený za
zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. §
139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní tri roky a osem

mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Z výkonu trestu
odňatia slobody bol podmienečne prepustený dňa 19.12.2018 so skúšobnou dobou 2 roky a 6 mesiacov.

Trestná sadzba odňatia slobody pri právnej kvalifikácii podľa 194 ods. 3 Tr. zák. je stanovená v rozpätí
3 až 8 rokov. Súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák., keďže
obžalovaný sa opätovne dopustil zločinu /rozsudok Okresného súdu Galanta sp.zn. 29T/214/2015, zo

dňa 18.04.2016. Po zvýšení dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu,
trestná sadzba tvorí 5 rokov a 6 mesiacov až 8 rokov.

Súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného X. T. spĺňa iba uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody. V danom prípade, keďže u obžalovaného Ivana Tomana prichádzalo do úvahy uloženie

trestu pri zvýšení dolnej hranici trestnej sadzby o jednu polovicu, za danej situácie súd obžalovanému
uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 5 rokoch a 6
mesiacov, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, kedže
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Tento druh a výmera uloženého trestu dostatočne spĺňa

účel zabezpečenia ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov ako aj vytvorenie podmienok na
nápravu páchateľa, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným
trestom z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie.

Okrem toho súd s poukazom na závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

psychiatria uložil obžalovanému i ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou.

Súd o škode nerozhodoval, pretože táto zo strany poškodenej O. T. nebola uplatňovaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to do 15 dní čo do výroku o treste od oznámenia

cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie
v prítomnosti toho, komu rozsudok treba doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením rozsudku je až jeho doručenie.