Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/123/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415201414
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1415201414.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: X. Y., E.. XX.XX.XXXX, I. Z. X. X, I.,
zastúpeného: JUDr. Eva Krištofiaková, advokátka so sídlom Zelená 11, Malinovo, proti žalovanému:
GeneraliPoisťovňa,a.s.,Lamačskácesta3/A,Bratislava,IČO:35709332,zastúpenému:SLOV-LEGAL
s.r.o., so sídlom Dobrovičova 16, Bratislava, o zaplatenie 3.132,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27. septembra 2017, č. k. 9C/61/2015-222,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žalovanej istiny 1.871,84 eur
spolu s úrokom z omeškania p o t v r d z u j e .
Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
3.132,43 eur spolu s úrokom z omeškania a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100%. Poukázal na to, že právny predchodca žalobcu STILL s.r.o. požadoval od žalovaného
zaplatenie sumy 3.132,43 eur, keďže bol účastníkom dopravnej nehody dňa 3.05.2014, keď do jeho
osobného motorového vozidla T. T., C.: I. XXXXU narazilo osobné motorové vozidlo L. Z., C.: I. XXXDT,
ktorého vodič svoje zavinenie na dopravnej nehode priznal, bola spísaná správa o nehode a vozidlo,
ktoré spôsobilo škodu, malo uzavreté povinné zmluvné poistenie u žalovaného. Hoci tvrdil, že si auto
nechal opraviť v autoservise, nepredložil faktúru za opravu vozidla, ani neuviedol, či faktúru za opravu

poškodeného vozidla uhradil. Pretože jeho motorové vozidlo nebolo technicky spôsobilé, A.. D.na D.,
si požičala v spoločnosti AUTOTRANS - Zoltán Valentovič náhradné vozidlo na dobu od 03.05.2014 do
07.07.2014. Žalobca predložil faktúru zo dňa 09.07.2014 na sumu 3.300 eur. Zo znaleckého posudku
vypracovaného Ing. Ľubomírom Antonínom č. 43/2014, ktorý predložil žalobca, zistil, že všeobecná
hodnota vozidla T. T. C.: I. XXXXU predstavovala ku dňu 03.05.2014 sumu 3.382 eur. Výška skutočnej
škody ku dňu 03.05.2014 predstavovala sumu 2.646 eur. Výška škody z dôvodu zapožičania
vozidla činila 3.277 eur. Z oznámenia žalovaného zo dňa 25.06.2014 zistil, že oznámil spol. STILL

s.r.o. ukončenie likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a výšku poistného plnenia v
sume 1.385,41 eur za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z oznámenia žalovaného zo
dňa 24.03.2015 zistil, že žalovaný oznámil JUDr. Zoltánovi Valentovičovi ukončenie likvidácie poistnej
udalosti č. XXXXXXXXXX a doplatok v sume 489,69 eur. Zo zmluvy o nájme motorového vozidla
zo dňa 03.05.2014 zistil, že A.. D. D. si od spol. AUTOTRANS - Zoltán Valentovič prenajala motorové
vozidlo Hyundai 1 30 combi ŠPZ: I.-XXX-Z. v období od 03.05.2014 do 07.07.2014. Z

faktúry č. XXXXXXX zistil, že dňa 09.07.2014 spol. AUTOTRANS - Zoltán Valentovič fakturoval A..
D. D. za nájom motorového vozidla Hyundai l 30 sumu 3.300,- eur. Z oznámenia žalovaného zo dňa
19.08.2014 zistil, že oznámil X. Y. a tiež spoločnosti STILL, s.r.o., že titulom náhrady škody zaprenájom vozidla zasiela poistné plnenie v sume 1.405,16 eur. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 15.10.2014 zistil, že spol. STILL s.r.o. postúpila pohľadávku vymedzenú touto zmluvou a
bližšie špecifikovanú v č. l. I. bod 1. písm. a) t.j. pohľadávku vo výške riadneho poistného plnenia

za skutočnú škodu na vozidle EČV: I.-XXX-V. a nájmu náhradného vozidla zo škodovej udalosti dňa
03.05.2014 v spojitosti s nájmom za náhradné vozidlo v zmysle vypracovaného znaleckého posudku
č. 43/2014 súdneho znalca Ing. Ľubomíra Antonína na postupníka X. Y.. Z oznámenia o postúpení
pohľadávky zo dňa 15.10.2014 zistil, že spoločnosť STILL s.r.o. oznámila žalovanému postúpenie
predmetnej pohľadávky. Takto zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 420 ods. 1,

§ 427 ods.1, § 442 ods.3, § 443, § 524 ods.1, § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. b/, c/, § 15 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná. Konštatoval, že podľa § 524 ods. 1 Obč. zákonníka veriteľ môže
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Postúpenie, resp. cessia
spočíva v tom, že do existujúceho záväzkového vzťahu medzi pôvodným veriteľom a

dlžníkom vstúpi nový veriteľ, ktorý súčasne preberie pohľadávku pôvodného veriteľa. Ide teda o jeden zo
spôsobov zmeny záväzku na veriteľskej strane, pričom k obligatórnym obsahovým náležitostiam zmluvy
o postúpení pohľadávky okrem označenia účastníkov patrí identifikácia postupovanej pohľadávky, t.j.
popis pohľadávky, čo do jej výšky a skutočností, na ktorých sa zakladá. Postupované pohľadávky musia
byť identifikované dostatočne určite tak, aby neboli zameniteľné s inou pohľadávkou postupcu voči tomu

istému dlžníkovi, a aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako
a kedy bola postúpená. Podmienkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je, aby okrem iného
išlo o existujúcu pohľadávku. Uviedol, že žalobca svoj nárok na poistné plnenie preukazoval
zmluvou o postúpení pohľadávky a žalovaný namietal neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej neurčitosť a
nezrozumiteľnosť,akoajzdôvodu,žepostupovanápohľadávkanebolavovlastníctvepostupcu. Stýmto

tvrdením žalovaného sa stotožnil s poukazom na to, že požiadavka určitosti postupovanej pohľadávky
je naplnená tým, keď v písomnej zmluve je táto jednoznačne identifikovaná tak, aby bolo zistiteľné,
aká pohľadávka je predmetom posúdenia, predovšetkým označením predmetu plnenia, osoby dlžníka,
prípadne právneho dôvodu, teda spôsobom, aby ju nebolo možné zameniť s inou pohľadávkou. V
danom prípade účastníci zmluvného vzťahu v zmluve o postúpení pohľadávky uviedli, že postupca

je vlastníkom pohľadávky vo výške riadneho poistného plnenia za skutočnú škodu na vozidle C.: I.
XXXXU a nájmu náhradného vozidla zo škodovej udalosti dňa 03.05.2014 voči Generali poisťovni, a.s.
spolu vo výške riadneho poistného plnenia za skutočnú škodu na vozidle C.: I. XXXXU v spojitosti
s nájmom za náhradné vozidlo v zmysle vypracovaného znaleckého posudku č. 43/2014 znalca Ing.
Ľubomíra Antonína. Takto vymedzená pohľadávka je podľa neho neurčitá, a preto nedošlo k postúpeniu

pohľadávky, ktorá by spĺňala náležitosti z hľadiska jej výšky, určitosti, existencie a ustálenosti. Poukázal
na to, že v zmluve nie je uvedené ani číslo škodovej udalosti, pod ktorou bola pohľadávka vedená
u žalovaného. Nie je identifikovaná ani výška postupovanej pohľadávky, t.j. výška, ktorá bola uplatnená
ako náhrada škody, a ktorej plnenie bolo zo strany žalovaného odmietnuté. Ďalej konštatoval, že z
obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca v žalobe uviedol, že poškodené vozidlo si právny predchodca

žalobcu dal riadne opraviť do servisu, avšak nepreukázal, či servisu, v ktorom si poškodené vozidlo
dal opraviť, aj za jeho opravu zaplatil. V prípade nezaplatenia za opravu, by vlastníkom pohľadávky
nebola spoločnosť STILL s.r.o., ale servis, ktorý poškodené vozidlo opravil z titulu neuhradenej faktúry
za opravu, a preto by túto pohľadávku spoločnosť STILL s.r.o nemohla previesť na súčasného žalobcu.
Ďalej dospel k záveru, že postupca STILL s.r.o. nebol vlastníkom ani pohľadávky v sume

1.871,34eur,nakoľkozaplatenietejtosumyzaprenájomnáhradnéhovozidlanepreukázal,anipreukázať
nemohol, pretože vozidlo si neprenajala spoločnosť STILL s.r.o., ale A.. D. D.. Právny predchodca
žalobcu nebol nositeľom žiadnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o nájme motorového vozidla
uzavretej medzi Autotransom - Zoltán Valentovič a Mgr. D. D. v postavení nájomcu, a preto spoločnosť
STILL s.r.o. nemohla pohľadávky, ktoré neexistovali v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok,

postúpiťnasúčasnéhožalobcu.Prenedostatok vecnejaktívnejlegitimácienastranežalobcužalobuako
nedôvodnú zamietol a bližšie sa nezaoberal zisťovaním výšky škody, výšky nájmu, jeho primeranosťou
a účelnosťou. Pretože žalovaný mal v konaní úspech v celom rozsahu, v súlade s § 255
ods. 1 C.s.p. mu priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom v stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil oznámenieo postúpení pohľadávky zo dňa 15. 10. 2014 ako i samotnú zmluvu o postúpení pohľadávky. Poukázal
na to, že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo dostatočne zrozumiteľné, obsahovalo dátum škodovej
udalosti a konkrétne dve označenia poistných udalostí určené žalovaným, ktoré sú u žalovaného

nezameniteľné. Zdôraznil, že oznámenie o postúpení pohľadávky netrpí vadami a je nepochybné o aké
pohľadávky ide a tiež v akej výške sú predmetom postúpenia. Poukázal na to, že v danom prípade nebol
dôvod na predkladanie samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky žalovanému. Uviedol, že v zmluve
o postúpení pohľadávky bola pohľadávka jednoznačne a nezameniteľne určená evidenčným číslom
vozidla, ktoré bolo poškodené a dátumom škodovej udalosti a výšky škody s poukazom

na znalecký posudok č. 43/2014 znalca Ing. Ľubomíra Antonína. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej
inštancie, že škoda na motorovom vozidle vznikla opravcovi, teda servisu a dodal, že nemá vedomosť
o tom, že by bola za opravu vystavená faktúra. Zdôraznil, že škoda mala byť uhradená poškodenému
podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., pričom on svoj nárok preukázal znaleckým posudkom a
skutočnosť, za akých podmienok bola vykonaná oprava a či vôbec bola vykonaná, je irelevantná.
Súd prvej inštancie tak mal skúmať, či došlo k parciálnej škode na poškodenom motorovom vozidle,

alebo či išlo o neekonomickú opravu motorového vozidla (totálna škoda) vyčíslenú žalovaným a či táto
škoda bola určená v súlade s právnymi predpismi. Namietal, že žalovaný nepreukázal spôsob výpočtu
všeobecnej hodnoty vozidla odborne spôsobilou osobou a jeho výpočet je irelevantný, poukázal na
závery vyplývajúce zo znaleckého posudku, ktorý predložil. Nepovažoval za preukázané, že zo strany
žalovaného došlo k úhrade sumy 489,60 eur, o ktorú mala byť výška škody znížená. Trval na

tom, že v zmysle záverov znaleckého posudku išlo o ekonomickú opravu. Vo veci prenájmu náhradného
vozidla poukázal na to, že faktúra číslo 201452 s opravou administratívnej chyby bola žalovanému
doručená s uvedením správneho odberateľa, žalovaný uhradil prenájom náhradného vozidla v
sume 1.405,16 eur postupcovi, a preto k postúpeniu pohľadávky týkajúcej sa prenájmu náhradného
vozidla riadne došlo, pričom žalovaný nežiadal o vrátenie bezdôvodného obohatenia od postupcu.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zotrval na svojej argumentácii, že vlastníkom
pohľadávky z nájmu náhradného vozidla bol postupca, nakoľko odberateľom a
objednávateľom nájmu náhradného vozidla bola A.. D. D. ako súkromná osoba, čo vyplýva zo zmluvy
o nájme motorového vozidla č. 52 zo dňa 03. 05. 2014 a z faktúry č. 201452
vystavenej 09. 07. 2014. Mal zato, že vlastníkom pohľadávky z nájmu náhradného vozidla nemohla

byť spoločnosť STILL, ale A.. D. D. a z toho dôvodu spoločnosť STILL nemohla platne postúpiť
pohľadávku na žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že v oznámení o postúpení pohľadávky nie je uvedená
suma pohľadávky, ktorá je predmetom postúpenia, a preto nespĺňa oznámenie náležitosti právneho
úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a vzhľadom na jeho nezrozumiteľnosť a neurčitosť
je neplatné. V zmluve o postúpení pohľadávky absentuje jedna z podstatných náležitosti zmluvy,

a to výška postupovanej pohľadávky. Z dôvodu absencie jednej z obligatórnych náležitosti zmluvy o
postúpení pohľadávok je podľa neho zmluva neplatná. Namietal správnosť žalobcom predloženého
znaleckého posudku, ktorý nevychádza z predpokladu totálnej škody, ale vychádza z predpokladu
vynútenej opravy. Argumentoval, že pokiaľ vlastník poškodeného vozidla nevynaložil žiadne finančné
prostriedky na opravu poškodeného vozidla, nemohlo dôjsť k skutočnej škode uvedenej v znaleckom

posudku vychádzajúcom z predpokladu opravy poškodeného vozidla. Namietal tiež, že v znaleckom
posudkunebolazohľadnenáhodnotatzv. predajnýchzvyškovvozidla,akoajnesprávnostivovýpočtoch,
mal aj výhradu k znaleckej doložke. Za správny považoval ním predložený výpočet výšky škody na
vozidle. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.), a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
čiastočne dôvodné.

5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie; v súvislosti s uplatňovaným nárokom žalobcu na
náhradu škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla škodcu (poisteného u žalovaného); v prvom rade zaoberal námietkami žalovaného,
pre ktoré považoval za neplatnú zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvorenú dňa 15.10.2014, na
základe ktorej mal poškodený STILL s.r.o. ako postupca postúpiť na žalobcu ako postupníka pohľadávku

na náhradu škody na vozidle a pohľadávku na náhradu nájomného zaplateného
za prenájom náhradného vozidla. Súd prvej inštancie vychádzal zo správneho názoru, že z hľadiska
požiadavky určitosti postupovanej pohľadávky je dôležitá jej identifikácia v písomnej zmluve, ktorá
musí byť jednoznačná, tak aby ju nebolo možné zameniť s inou pohľadávkou postupcu voči dlžníkovirovnakého druhu. Musí byť z nej zrejmá osoba dlžníka a pohľadávka, ktorá je predmetom postúpenia,
musí byť vymedzená jej opisom čo do výšky a skutočností jej vzniku, prípadne uvedením právneho
dôvodu vzniku, resp. odkazom na konkrétnu zmluvu či faktúry. Predmetom postúpenia môže byť aj

pohľadávka, ktorej existencia je sporná a dokonca aj pohľadávka, ktorej výška v čase postúpenia nie je
objektívnezistiteľnápokiaľjezjejinéhospôsobuvymedzenianepochybnezrejmé,oakúpohľadávkuide.
6. Na rozdiel od súdu prvej inštancie sa v danom prípade odvolací súd stotožnil so žalobcom, že
žalovaná pohľadávka bola v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 15.10.2014 dostatočne vymedzená
označením presného dňa škodovej udalosti (03.05.2014), právnym titulom jej vzniku - poistné plnenie

za skutočnú škodu na vozidle C.: I. XXXXU a nájom náhradného vozidla, s odkazom na znalcom
vypracovaný znalecký posudok č. 43/2014; v oznámení postupcu zo dňa 15.10.2014 bola
postupovaná pohľadávka identifikovaná aj číslami škodových udalostí, pod ktorými bola žalovaným
registrovaná. Za situácie, keď postupca nemal ďalšiu (inú) pohľadávku voči žalovanému, nemožno
vyvodiť záver, že by pri takto identifikovanej pohľadávke vznikli pochybnosti o tom, aká pohľadávka
postupcu voči žalovanému bola žalobcovi postúpená. Len absencia konkrétnej výšky postupovanej

pohľadávky v zmluve či v oznámení nespôsobuje neplatnosť týchto úkonov pre ich neurčitosť. Z
uvedených dôvodov žalobca dôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že jeho záver o nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
7. Navyše je potrebné poznamenať, že námietka neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky

žalovanýmnemávdanomsporesvojeopodstatnenie,pretožepodľasúdno-aplikačnej praxe,relevantné
oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu
postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby
ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto
prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To

by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11 júna. 2003, sp.zn. 4 Obo 210/01 uverejnený v
Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2003).
8. Žalovaný navyše osobitne namietal postúpenie pohľadávky na náhradu škody v sume 1.871,34
eur na žalobcu z dôvodu, že táto pohľadávka nemohla vzniknúť postupcovi - poškodenej spoločnosti

STILL s.r.o., zaplatením nájmu za prenájom náhradného vozidla vzhľadom na to, že zo zmluvy o nájme
motorového vozidla č. 52 a z faktúry č.2014052 vyplýva, že objednávateľom a odberateľom nájmu
náhradného vozidla bola A.. D.na D. ako súkromná osoba. Žalobca v súvislosti s vystavením faktúry
tomuto odlišnému subjektu argumentoval, že prišlo k administratívnej chybe zo strany fakturovaného
subjektu, s tým, že táto skutočnosť bola odstránená hneď po jej zistení a opravená faktúra s

uvedením, že sa jednalo o administratívnu chybu bola žalovanému riadne doručená. Žalovaný namietal,
že zo zmluvy o nájme vyplýva, kto bol nájomcom a že prípadná upravená faktúra bude len nezákonne
zmenený účtovný doklad.
9. V konaní žalobca predložil zmluvu o nájme náhradného vozidla č. 52 vystavenú na meno A.. D.Í.
D., ktorá svojím podpisom na nej potvrdila, že súhlasí s cenou a zaväzuje sa zaplatiť za

vypožičanie vozidla. Samotná zmluva obsahuje aj vyúčtovanie sumy za prenájom 3.300 eur. Žalobca
tiež predložil faktúru č. 2014052 zo dňa 09.07.2014 vystavenú rovnako na meno A.. D. D. a v priebehu
konania žalobca uznal vystavenie tejto faktúry na odlišný subjekt, čo bolo podľa jeho tvrdenia dôvodom
vystaveniaopravnejfaktúry.Žalobcavšaksvojetvrdenieovystaveníopravnejfaktúrynepodložilžiadnym
dôkazom. Je nepochybné, že fyzická osoba A.. D. D. nebola poškodenou osobou a nemala tak nárok

na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia škodcu. Za takejto dôkaznej situácie súd prvej
inštancie vyvodil z listinných dôkazov správny záver, že pohľadávka na náhradu škody v sume 1.871,34
eur zodpovedajúcej výške nákladov za prenájom náhradného vozidla nevznikla poškodenému STILL
s.r.o., a preto ním ako postupcom nemohla byť zmluvou o postúpení pohľadávok platne prevedená na
žalobcu. Správne preto žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.871,34 eur spolu s úrokom z omeškania

pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu zamietol. Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že
žalovaný časť nároku na náhradu škody spôsobenej nájmom náhradného vozidla poškodenému v rámci
likvidácie poistnej udalosti uhradil.
10. Podľa ustálenej súdnej praxe škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného,ajeobjektívnevyjadriteľnávpeniazoch.Skutočnáškodanavecijetakmajetkovouujmou,

ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a
ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaložiť na uvedenie veci do predchádzajúceho
stavu. U škody vzniknutej na veci použitej a čiastočne opotrebovanej treba vychádzať z nákladov
účelne vynaložených na opravu poškodenej veci. Občiansky zákonník rozoznáva dva spôsoby náhradyškody, a to v peniazoch (relutárna reštitúcia) a uvedením do pôvodného stavu (naturálna reštitúcia),
pričom nemôže byť poškodenému na ujmu, aký spôsob náhrady si bude uplatňovať. Taktiež nie je
určujúce pre stanovenie výšky náhrady škody, či poškodená vec bola skutočne opravená, resp. či

bola opravená odplatne, bezodplatne, v opravovni či svojpomocne, pretože niet zákonného podkladu
robiť výšku škody závislou na tom, ako poškodený s vecou nakladá, teda či ju daruje, predá, vymení,
svojpomocne opraví a za akú cenu (protihodnotu), lebo tieto okolnosti sú len náhodné, bez súvislosti
s príčinou vzniku škody. Výšku peňažnej náhrady treba odvodzovať od nákladov na uvedenie veci do
predchádzajúceho stavu, ktoré je potrebné objektívne zistiť, nezávisle na iných so škodnou udalosťou

nesúvisiacich okolnostiach, ako je osobné pričinenie sa poškodeného na odstraňovaní poškodenia a
miera, do akej za ne platí. Pri výške peňažnej náhrady sa preto javí opodstatnené vychádzať z obvyklej
(trhovej) ceny opravy, ktorú by účtovala v čase poškodenia v danom mieste príslušná opravovňa.
11. V nadväznosti na vyššie uvedené je dôvodná odvolacia námietka žalobcu, že v danom prípade je
irelevantné, či si dal jeho právny predchodca poškodené vozidlo opraviť, resp. či za opravu autoservisu
zaplatil, keď rozhodujúce je, aká škoda na vozidle objektívne vznikla. Pre posúdenie toho, o čo

sa majetok poškodeného v dôsledku škodovej udalosti zmenšil, je potom relevantná výška účelne
vynaložených nákladov na opravu vozidla v danom mieste a čase. Nesprávny je preto záver
súdu prvej inštancie, že vlastníkom pohľadávky nákladov na opravu nebol poškodený STILL s.r.o., ale
autoservis z titulu neuhradenej faktúry za opravu vozidla.
12. So zreteľom na vyššie uvedené (bod 10) v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu,

ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady škody v sume 1.871,84 eur spolu s príslušenstvom
vzniknutej zaplatením nájomného za použitie náhradného vozidla, odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
13. S ohľadom na to, že súd prvej inštancie svoj záver o tom, že žalobca nie je aktívne legitimovaným
domáhať sa náhrady škody vzniknutej na vozidle poškodeného, založil na nesprávnom právnom

posúdení veci, nezaoberal sa už posúdením výšky žalobcom uplatňovanej pohľadávky z hľadiska
právne významných skutočností, ktoré boli v konaní sporné. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím
súdom by za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo
stranám sporu odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne
vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel

právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za
významné na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý sa nimi nezaoberal. Posúdenie podstaty veci v
rámci dvojinštančného súdneho konania je rovnako súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý
proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné
učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím.

14. Úlohou súdu prvej inštancie bude v danom prípade posúdiť opodstatnenosť žalobcom uplatňovanej
náhrady škody vo výške nákladov na opravu vozidla; i so zreteľom na jeho námietku, že nepovažuje za
preukázané plnenie žalovaným v sume 489,60 eur; a vyhodnotí aj žalovaným predložené prostriedky
procesnej obrany, ktorými preukazuje, že nebolo vhodné a účelné pristúpiť k oprave vozidla pre jej
nerentabilnosť/neekonomickosť a bolo tak nutné vychádzať z totálnej škody. Totiž v prípade, ak by

uvedenie do pôvodného stavu (opravou vozidla) nebolo účelné (hospodárne), tak potom by prichádzala
do úvahy peňažná náhrada škody v podobe nákladov na obstaranie rovnakej (obdobnej) veci.
15. S poukazom na to, že žalobca dôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že jeho závery v
časti zamietnutia náhrady škody na vozidle v sume 1.260,59 spolu s príslušenstvom vychádzajú z
nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku ktorého sa súd prvej inštancie podstatou nároku

nezaoberal, odvolací súd rozsudok v tejto časti zrušil podľa § 389 ods.1 písm. c) C.s.p., keďže
neboli splnené zákonné podmienky na jeho potvrdenie a ani na jeho zmenu, a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 C.s.p., v ktorom súd prvej
inštancie; viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.); spor vecne prejedná
vo vyššie naznačenom smere (bod 15) z hľadiska dôvodnosti stranami tvrdených právne významných

rozhodujúcich skutočností a predložených dôkazov, a na základe skutkového stavu vyplývajúceho z
nesporných (resp. žalovaným nenamietaných) skutočností, ako aj skutočností zistených vykonaným
dokazovaním, meritórne v rozsahu tohto zrušenia posúdi vecnú opodstatnenosť uplatňovanej výšky
náhrady škody a opätovne rozhodne vo veci samej, pričom svoje závery riadne odôvodní v súlade s ust.
§ 220 ods. 2 C.s.p. V novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o náhrade trov (tohto) odvolacieho konania

(§ 396 ods. 3 C.s.p. ).
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).