Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. október 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14Csp/72/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120207753
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3120207753.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcu : Štátny fond rozvoja bývania

so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 8, IČO: 31 749 542 proti žalovanému : W. G., nar. XX.X.XXXX,
občan SR, bytom H.-G., V. XXXX/XX o zaplatenie 29.686,92€ s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi nesplatenú istinu 29.686,92 €, nesplatený zmluvný úrok
ku dňu 25.06.2020 vo výške 1.022,22 €, plynúci zmluvný úrok vo výške 2,00 % p.a. zo sumy 29.686,92
€ od 26.07.2020 do zaplatenia,, nesplatený úrok z omeškania z omeškaných splátok Úveru, splatných
ku dňu 25.06.2020, vo výške 169,52 €, plynúci úrok z omeškania vo výške 8 % p.a. zo sumy 29.686,92
€ od 26.07.2020 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 3.002,50 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

II. Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 9.11.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
nesplatenej istiny vo výške 29.686,92€, nesplateného zmluvného úroku ku dňu 25.6.2020 vo výške
1.022,22€, plynúci zmluvný úrok vo výške 2% ročne zo sumy 29.686,92€ od 26.7.2020 do zaplatenia ,
nesplatený úrok z omeškania z omeškaných splátok úveru, splatných ku dňu 25.6.2020 vo výške
169,52€, plynúci úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 29.686,92€ od 26.7.2020 do zaplatenia,

zmluvnú pokutu vo výške 3.002,50€, všetko do 3 dní od doručenia rozsudku. Uviedol, že žalobca je
právnickouosobouzriadenouosobitnýmzákonom ajefinančnouinštitúciouslúžiacounaimplementáciu
nástrojov finančného inžinierstva podľa osobitného predpisu. Poukázal na znenie ust. § 3 ods.1,2, §
§ 4 ods.1 písm. a/ , b/ c/, § 4 ods.2 písm.a/ a § 4 ods.3 zákona č. 374/2014 Z.z o pohľadávkach
štátu a o zmene a doplnení niekt. zákonov, v zmysle ktorých je žalobca oprávnený žalobou uplatnenú
pohľadávku vrátane príslušenstva vymáhať na súde. Dňa 3.9.2007 žalobca ako veriteľ uzavrel so
žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXXX/XXXX, na základe

ktorej žalobca poskytol žalovanému podporu vo forme úveru vo výške 41.492,40€ (1.250.000,-Sk) pri
základnej úrokovej sadzbe 2% p.a. s dobou splatnosti 30 rokov a s mesačnou splátkou vo výške 153,
39€ ( 4.621,-Sk) vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc 3. mesiacom po uzavretí zmluvy v zmysle článku IV.
( Splácanie úveru). Z histórie pohybov na splátkovom účte žalovaného vyplýva, že tento nedodržiaval
platobnú disciplínu, splátky uhrádzal sporadicky, v rôznych výškach a bol často v omeškaní. Žalovaný
bol opakovane písomne upomínaný k úhrade dlžných súm, doručovaných na vtedy žalobcovi známu
adresu trvalého pobytu žalovaného : listom zo 19.3.2018 k úhrade dlhu v o výške 946,44€ ( zásielka

neprevzatávodbernejlehote auloženánapošte26.3.2018);listomzo25.9.2018kúhradedlhuvovýške
798,87€ ( zásielka neprevzatá v odbernej lehote a uložená na pošte 1.10.2018); listom zo 21.2.2019 k
úhrade dlhu vo výške 549,62€ ( zásielka neprevzatá v odbernej lehote a uložená na pošte 28.2.2019).
Žalobca poukázal na znenie ust. § 45 ods.1 Obč. zákonníka a na rozhodnutie publikované v Zbierkestanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 9/2018 pod č. 85, v
zmysle ktorých pri zásielke neprevzatej v odbernej lehote platí tzv. „fikcia“ doručenia, v zmysle ktorej sa
zásielka považuje za doručenú od okamihu, keď neprítomnej osobe „dôjde“ - v predmetnom prípade od

okamihu uloženia zásielky s dotknutým prejavom vôle na pošte ( adresáti sú informovaní zo strany pošty
zanechaním oznámenia o uložení zásielky na pošte) a to bez ohľadu na to, či sa adresát s obsahom
oboznámilalebonie. Užvtedymáadresátobjektívnumožnosťoboznámiťsasobsahomzásielky,pričom
nevyužitie tejto možnosti nemôže byť na ujmu odosielateľa. Podľa ustálenej súdnej praxe a v súlade
s teoretickými poznatkami v dotknutej oblasti platí, že prejav vôle voči neprítomnej osobe je účinný od

okamihu, keď sa dostane do sféry jej dispozície. Situácia sa posudzuje objektívne a ak sa preukáže,
že adresát mal možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle , dochádza k pôsobeniu tohto jednostranného
právneho úkonu voči adresátovi bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. V odbornej
literatúre je uvedené, že „ účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime
Občianskeho zákonníka , resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde,
resp. je doručený adresátovi , t.j že sa dostane do sféry jeho dispozície -už týmto okamihom začína

právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie „dostane do jeho dispozičnej sféry“
nemožnovykladaťvzmysleprocesnoprávnychpredpisov.Jenímpotrebnérozumieťobjektívnumožnosť
neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Dispozičná sféra adresáta je
vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t.j. kontaktnými adresami účastníkov alebo
určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomností je účinné už tým,

že sa doručí do dohodnutého miesta alebo u určenej osoby na prijímanie zásielok. Týmto okamihom sa
zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky zoznámil
alebo nie. Z podstaty doručovania tak vyplýva pre účastníkov zmluvného vzťahu povinnosť v danom
mieste alebo u určenej osoby prijímanie zásielok. Pri zmene dohodnutého režimu doručovania majú
zmluvné strany vzájomnú oznamovaciu povinnosť , aby sa zabezpečila účinnosť doručovania právnych

úkonov -zmluvnej strane nemožno pričítať v jej neprospech, že sa doručovalo na pôvodne dohodnutú
adresu, ak jej táto zmena nebola včas oznámená . Je neprípustné, aby adresát porušením zmluvnej
povinnosti oznámiť novú adresu požíval výhody spočívajúce v zmarení právnych účinkov pre neho
nepriaznivých právnych úkonov a to na úkor konajúcej osoby , ktorá koná v súlade s tým, čo bolo
pre doručovanie dohodnuté. “ Na základe vyššie uvedeného je žalobca toho názoru, že zásielky s

Výzvou na úhradu 1, Výzvou na úhradu 2 a Výzvou na úhradu 3 možno považovať za doručené dňom
ich uloženia na pošte ( u výzvy č. 1 dňom 26.3.2018, u výzvy č. 2 dňom 1.10.2018 a u výzvy č. 3
dňom 28.2.2019), ktoré boli doručované na vtedy žalobcovi známu adresu trvalého pobytu žalovaného.
Žalovaný opakovane neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, dostal sa do omeškania
( § 506 Obchodného zákonníka) , čím vzniklo žalobcovi právo podľa § 506 Obchodného zákonníka

a článku VIII ( Sankcie) bodu 8.4. Zmluvy o úvere na odstúpenie od zmluvy , ktoré realizoval dňa
18.6.2020 potom, ako žalovaný na Výzvu č. 3 dlh neuhradil. Dňom doručenia ( účinnosti ) odstúpenia
od zmluvy, dňa 25.6.2020 (kedy sa zásielka s odstúpením adresovaná na adresu trvalého pobytu
žalovaného vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote) žalovaný stratil výhodu splátok a celý dlh sa
stal splatným. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo 54/2007 zo dňa

17.6.2008, v zmysle ktorého „ pokiaľ bolo v úverovej zmluve dohodnuté splácanie úveru v splátkach ,
nejedná sa o čiastkové plnenie podľa ust. § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka ale o jedno plnenie ,
ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach a preto za lehotu splatnosti sa považuje lehota na splatenie
celého úveru.“ Žalobca v odstúpení vyzval žalovaného na úhradu celého dlhu v lehote do 30 dní odo
dňa doručenia odstúpenia a podľa vyčíslenia dlhu v stave k 18.6.2020 nárok žalobcu zo zmluvy o

úvere predstavoval celkovo sumu 33.865,53€ a pozostával z nasledovných položiek : z nesplatenej
istiny vo výške 29.686,92€; z nesplateného zmluvného úroku ku dňu 18.6.2020 vo výške 1.010,67€;
z nesplateného úroku z omeškania z omeškaných splátok úveru splatných ku dňu 18.6.2020 vo výške
165,44€azmluvnejpokuty3.069,76€. Nasplátkovomúčtežalovanéhobolkudňuodstúpeniaevidovaný
nezúčtovaný zostatok vo výške 67,26€, ktorý žalobca započítal v súlade s § 330 Obch. zákonníka v

celom rozsahu na úhradu zmluvnej pokuty , ktorá po započítaní predstavovala 3.002,50€. Žalovaný
bol v odstúpení upozornený na skutočnosť, že dlh sa úročí aj po dni vystavenia odstúpenia a ku dňu
účinnosti odstúpenia od zmluvy nárok žalobcu pozostával z nasledovných položiek : z nesplatenej
istiny vo výške 29.686,92€; z nesplateného zmluvného úroku ku dňu 25.6.2020 vo výške 1.022,22€;
z nesplateného úroku z omeškania z omeškaných splátok úveru splatných ku dňu 25.6.2020 vo výške

169,52€ a zmluvnej pokuty 3.002,50€, teda celkove zo sumy 33.881,16€. Žalobca si v zmysle ust. §
506 Obchodného zákonníka uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvného úroku vyplývajúceho z článku
VI. ( Splácanie úveru) Zmluvy o úvere, odo dňa nadobudnutia účinnosti odstúpenia od zmluvy , t.j.
od 26.7.2020 do zaplatenia, pretože v zmysle tohto ustanovenia je oprávnením veriteľa žiadať úhradudlhu aj s úrokmi a táto povinnosť trvá aj po účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy ( napr. rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43Cob/239/2015), uznesenie NS SR sp.zn. 4Obo/143/1998).
Žalobcovi vznikol aj nárok na zmluvnú pokutu v zmysle článku VIII.(Sankcie) bodu 8.4. tretej vety

Zmluvy o úvere v znení : „ Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade naplnenia bodu 8.4. je dlžník
povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z celej dlžnej sumy , t.j. zo súčtu zostatku istiny a celého
nesplateného úroku a vrátiť na účet veriteľa istinu a zostatok úveru v termíne do 30 dní od doručenia
výzvy dlžníkovi “. Zmluvná pokuta bol vypočítaná nasledovne : 29.686,92€ nesplatená istina + 1.010,67€
nesplatený zmluvný úrok x 0,1= 3.069,76€ -67,26€ zápočet nezúčtovaného zostatku na splátkovom

účte žalovaného vo výške 3.002,50€. Žalobca ďalej poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax ( napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/9/2019 a 4Cdo/106/2018 obe zo dňa 29.4.2020) z ktorých
vyplýva, že ŠFRB -žalobca je osobitný subjekt zriadený zákonom na realizáciu podpory štátu v oblasti
bytovej politiky zákonom upravenými nástrojmi , pri ktorej nemá postavenie dodávateľa podľa ust. § 52
ods.3 Obč. zákonníka a ním uzatvorené zmluvy pri realizácii bytovej politiky štátu nemajú charakter
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 ods.1 Obč. zákonníka. Poukázal na to , že na uvedený právny

vzťah treba aplikovať ustanovenia obchodného práva a to § 261 ods.6 písm.d/ a § 497 (zmluva o
úvere) Obchodného zákonníka, nakoľko uvedený vzťah predstavuje absolútny obchodný záväzkový
vzťah ( poukaz na uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo/120/2010 zo dňa 29.3.2012). Žalobca si uplatnil
žalobou aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 369 ods.1,2 Obchodného zákonníka vo
výške stanovenej nariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Obchodného zákonníka v § 3 ods.1 účinného do 31.1.2013. V danom prípade sa výška úrokov z
omeškania riadi nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., v zmysle ktorého ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k
1.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013 a podľa § 3 ods.1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška
úroku z omeškania bola o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu . Ku dňu 26.7.2020 ( prvý
deň omeškania po uplynutí lehoty na úhradu podľa odstúpenia od zmluvy) bola sadzba 0,00% a po
zvýšení o 8 percentuálnych bodov predstavuje sadzba úroku z omeškania 8% ročne. Žalobca si uplatnil
nárok na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa 26.7.2020 ( odo dňa nasledujúceho po dni márneho
uplynutia lehoty na úhradu dlžnej sumy stanovenej v odstúpení) do zaplatenia z rozhodnutia žalobcu len

zo sumy omeškanej istiny dlžnej sumy. Z histórie pohybov na účte vyplýva, že po vyhotovení odstúpenia
od zmluvy neboli vykonané žiadne plnenia úhrady dlžnej sumy. Preto žalobca žiadal žalobe vyhovieť,
trovy konania neuplatňoval a svoj nárok preukazoval menovacím dekrétom pre L.. M. G. A.., poverenia
pre M.. D. H., kópiou Zmluvy o úvere, dokladmi o čerpaní podpory, históriou pohybov na účte, Výzvou
na úhradu 1 adresovanú žalovanému s doručenkou, Výzvou na úhradu 2 adresovanú žalovanému

s doručenkou, Výzvou na úhradu 3 adresovanú žalovanému s doručenkou, odstúpením od zmluvy
adresované žalovanému s doručenkou, výpočtom zmluvného úroku ku dňu vyhotovenia odstúpenia od
zmluvy a ku dňu účinnosti odstúpenia, výpočtom úrokov z omeškania ku dňu vyhotovenia odstúpenia
a ku dňu účinnosti odstúpenia, uznesenia NS SR sp.zn. 8Cdo/9/2019.
2. Okresný súd Trenčín vydal dňa 17.2.2021 pod č.k. 14Csp/72/2020 platobný rozkaz, ktorým zaviazal

žalovaného na zaplatenie žalobou uplatneného nároku. Platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo
doručiť do vlastných rúk a tento bol uznesením č.k. 14Csp/72/2020 -50 dňa 6.4.2021 zrušený a vo veci
bolo nariadené pojednávanie. Žalovaný má adresu trvalého bydliska evidovanú na adrese uvedenej v
žalobe a zo správy z OO PZ v Trenčíne ( č.l.47 spisu) zo dňa 15.4.2021 vyplýva, že na adrese trvalého
bydliska sa zdržuje, nepreberá poštu a polícii neotvára. Súd preto podľa ust. § 116 ods.2 CSP zverejnil

dňa 7.5.2021 oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu a
žaloba sa považovala žalovanému za doručenú po 15. dňoch od zverejnenia tohto oznámenia a to
dňom 22.5.2021.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a nenavrhoval vykonať žiadne dôkazy, preto súd vychádzal v rámci
rozhodovacej činnosti výlučne z listín, predložených žalobcom.

4. Podľa § 497 Obchodného zákonníka ( účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
5. Podľa § 261 ( účinného do 31.12.2010) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú

ich podnikateľskej činnosti ( ods.1). Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy
medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako
verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a
podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktorénie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie
verejnýchpotrieb.(ods.2)Toutočasťouzákonasaspravujúbezohľadunapovahuúčastníkovzáväzkové
vzťahy: d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o

kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku
( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase
( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom
účte ( § 716) (ods.3)

6. Podľa § 263 ods.1 Obchodného zákonníka ( účinného do 31.12.2010) strany sa môžu odchýliť od
ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a
§ 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, § 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, §
311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, 324, 341, 365, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444,
458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597,
§ 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, § 676 ods. 1 a

711, 720, 725, 729 a 743.

7. Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka ( účinného v čase uzavretia zmluvy ) od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej
prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je

dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v
čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe
zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

8. Podľa § 503 ods.1 Obchodného zákonníka ( účinného v čase uzavretia zmluvy ) záväzok platiť úroky

je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase,
keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú .
9. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia

peňažných prostriedkov.
10. Podľa § 504 Obchodného zákonníka ( účinného v čase uzavretia zmluvy ) dlžník je povinný vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich
vrátenie veriteľ požiadal.

11. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ( účinného v čase uzavretia zmluvy ) ak je dlžník v omeškaní s
vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený
od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

12. Podľa § 345 ods.1 Obchodného zákonníka ak omeškanie dlžníka ( § 365) alebo veriteľa ( § 370)

znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť,
ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

13. Podľa § 349 ods.1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s
týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto

dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.
14. Podľa § 351 ods.1,2 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a
povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej
porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa
§ 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán

alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Strana, ktorej pred odstúpením od
zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške
dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá
odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
15. Podľa § 302 Obchodného zákonníka odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie

zmluvnej pokuty.
16. Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.17. Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka ( účinného v čase uzavretia zmluvy) ak je dlžník v
omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej

banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo
k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň
kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
18. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej

centrálnej banky 1 platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o
osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto
kalendárneho polroka omeškania.
19. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013.2)

20. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Zmluva o poskytnutí podpory č. XXX/
XXXX/XXXX zo dňa 3.9.2007 bola uzatvorená podľa zák.č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja
bývania a nie je zmluvou spotrebiteľskou, pretože žalobca nemá postavenie dodávateľa ( osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti). Z obsahu zmluvy je nepochybné, že ide o úverovú zmluvu, ktorá je

absolútnym obchodom a na tento zmluvný vzťah sa vzťahuje výlučne Obchodný zákonník, pretože ide
o úverovú zmluvu s dohodnutými zmluvným podmienkami, čo do poskytnutia výšky podpory, čerpania
podpory, splácania úveru, sankcií a odstúpenia od zmluvy. Na základe úverovej zmluvy bola žalovanému
žalobcom poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške 41.492,40€ ( 1.250.000,-Sk) s dobou splatnosti
30 rokov ( čl.II zmluvy) na účel : výstavby bytu bytový dom Y.,W.,I.,-XXX b.j. H.- G., Z. V- L.. etapa

VIII.NP, byt.č. H. -XX. Poskytnutý úver mal žalovaný splatiť aj so základnou úrokovou sadzbou 2% ročne
formou splátok, počnúc dňom 15.12.2007 vo výške 4.621,-Sk ( 153,39€) . Žalovaný úver s príslušným
úrokom riadne a včas nesplácal a dostal sa do omeškania. V dôsledku takéhoto postupu žalobca listom
zo dňa 18.6.2020, s účinkami odstúpenia ku dňu doručenia odstúpenia žalovanému na jeho adresu od
zmluvy dňa 25.6.2020 jednostranne odstúpil a požadoval vrátenie zostatku úveru s úrokom ( čl. IX bod

9.4.zmluvy) ako aj zaplatenie zmluvnej pokuty 10% z celej dlžnej sumy , t.j. zostatku istiny a úroku ( čl.
VIII bod 8.4. zmluvy). Účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú až momentom odstúpenia od zmluvy,
teda zmluva sa neruší od počiatku.
21. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu odstúpenia od zmluvy, teda ku dňu 25.6.2020 zo
zostatku nesplatenej istiny 29.686,92€, zo zostatku nesplateného zmluvného úroku vo výške 1.022,22€,

z nesplateného úroku z omeškania z omeškaných splátok úveru splatných ku dňu 25.6.2020 vo výške
169,52€ a zmluvnej pokuty 3.002,50€, teda celkove zo sumy 33.881,16€. Žalobca si uplatnil žalobou
nárok na zmluvný úrok 2% ročne zo sumy 29.686,92€ počnúc dňom 26.7.2020 a tiež aj nárok na
zaplatenie úroku z omeškania podľa § 369 ods.1,2 Obchodného zákonníka vo výške stanovenej
nariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného

zákonníka v § 3 ods.1 účinného do 31.1.2013. V danom prípade sa výška úrokov z omeškania riadi
nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., v zmysle ktorého ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 1.1.2013 aj za dobu
omeškania po 31.1.2013 a podľa § 3 ods.1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úroku z omeškania
bola o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu . Ku dňu 26.7.2020 ( prvý deň omeškania
po uplynutí lehoty na úhradu podľa odstúpenia od zmluvy) bola sadzba 0,00% a po zvýšení o 8
percentuálnych bodov predstavuje sadzba úroku z omeškania 8% ročne. Žalobca si uplatnil nárok na
zaplatenie úroku z omeškania odo dňa 26.7.2020 ( odo dňa nasledujúceho po dni márneho uplynutia
lehoty na úhradu dlžnej sumy stanovenej v odstúpení) do zaplatenia z rozhodnutia žalobcu len zo

sumy omeškanej istiny dlžnej sumy. Z histórie pohybov na účte vyplýva, že po vyhotovení odstúpenia
od zmluvy neboli vykonané žiadne plnenia úhrady dlžnej sumy. Žalobca svoj nárok riadne preukázal
predloženými listinami, žaloval len pohľadávku, vyplývajúcu z dojednaného zmluvného záväzku. Keďže
žalovaný dlh neuhradil dobrovoľne , súd ho k tomu zaviazal.
22. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový

poriadok) podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní plný úspech, avšak náhradu trov
konania si neuplatnil a preto mu súd ich náhradu nepriznal..Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v 2
vyhotoveniach, na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.