Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/117/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119209594
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5119209594.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v spore žalobcu: Slovenská republika
- Regionálna veterinárna a potravinová správa Žilina, so sídlom Jedľová 44, 010 04 Žilina, IČO:
36144924, proti žalovanému: SALEM PREMIUM s.r.o., so sídlom 038 44 Borcová 6, IČO: 50 427 849, o
zaplatenie 879,52 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin

č.k. 21C/62/2019-101 zo dňa 07.05.2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 843,22 €
spolusúrokomzomeškaniavovýške8%ročnezosumy843,22€od31.7.2019dozaplateniaarozhodol
o nároku na náhradu trov konania z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

V ostatnej časti rozsudok prvoinštančného súdu ako odvolaním strán sporu nenapadnutý, ponecháva
nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 17,86 € s 8 %
úrokom z omeškania ročne od 31.7.2019 do zaplatenia, 9,22 € s úrokom z omeškania vo výške
8 % ročne od 31.7.2019 do zaplatenia, 9,22 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne € od

31.7.2019 do zaplatenia, 843,22 € s 8% úrokom z omeškania ročne od 31.7.2019 do zaplatenia, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobcovi voči žalovanému priznal právo na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Z vykonaného dokazovania a oboznámenia sa s platnou právnou
úpravou považoval za preukázané, že žalobca je orgánom štátnej správy vo veciach úradnej kontroly
potravín, ktorý na základe zákona o potravinách vykonal u žalovaného úradnú kontrolu 27.5.2019, pri
ktorej odobral vzorky výrobkov. Analýzou bolo zistené, že odobraté vzorky výrobkov - ovčej bryndze

nezodpovedajú požiadavkám zákona a osobitných predpisov, následne preto žalobca vykonal aj úradnú
kontrolu potravín nad rámec riadnej kontrolnej činnosti 12.7.2019. S vykonaním kontrol u žalovaného,
odberom vzoriek a ich analýzy, žalobcovi vznikli náklady, ktoré žalovanému vyfakturoval v súlade so
zákonom o potravinách a nariadením vlády č. 493/2008 Z.z. Povinnosť žalovaného nahradiť vzniknuté
náklady vyplýva z § 20 ods. 4, 5 zákona o potravinách. Napriek tomu žalovaný faktúry v lehote
splatnosti nezaplatil. Za preukázané súd považoval, že výška vyúčtovaných nákladov v jednotlivých

faktúrach bola uplatnená v súlade so zákonom o potravinách a nariadením vlády č. 493/2008 Z.z.
upravujúcim výpočet výdavkov orgánov úradnej kontroly potravín. Faktúrou č. 4157001243 vo výške
9,22 € a faktúrou č. 4157001244 vo výške 9,22 € boli žalobcom vyúčtované náklady za vykonanie
odberov 4 úradných vzoriek dvoma inšpektorkami žalobcu dňa 27.5.2019 v čase od 11:00 do 12:00
hod. Výška poplatku za odber vzoriek vykonaná jedným inšpektorom pozostávala z hodinovej sadzby
inšpektora a skutočných cestovných nákladov: 8,66 € + 0,56 €, celkovo v sume 9,22 €. Faktúrou č.

4157001245 boli žalobcom vyúčtované náklady spojené s laboratórnym vyšetrením 4 vzoriek a ich
analýzou v celkovej výške 843,22 € pozostávajúcej zo sumy 146 € za analýzu vzorky podľa protokolu oskúške č. 9114/2019 VPÚ Dolný Kubín, zo sumy 146 € za analýzu vzorky podľa protokolu o skúške č.
9112/2019VPÚDolnýKubín,zosumy290,61€zaanalýzuvzorkypodľaprotokoluoskúškeč.9655/2019
VPÚ Bratislava a zo sumy 290,61 € za analýzu vzorky podľa protokolu o skúške č. 9655/2019 VPÚ

Bratislava. Faktúrou č. 4157001242 vo výške 17,86 € boli žalobcom vyúčtované náklady za vykonanie
dodatočnej úradnej kontroly potravín dvoma inšpektorkami dňa 12.7.2019 v čase od 10:30 do 11:30
hod, celková výška kontroly bola spoplatnená 2 x hodinovou sadzbou 8,66 € pre jedného inšpektora +
skutočné cestovné náhrady inšpektorov zúčastnených na kontrole vo výške 0,54 € (základná náhrada +
náhrada za spotrebované pohonné látky x počet kilometrov), celkovo 17,86 €. V nadväznosti na uvedené

súd považoval nárok žalobcu za dôvodný v plnom rozsahu, vrátane nároku na zaplatenie úrokov z
omeškania, ktorých výška nebola vyššia ako výška úrokov z omeškania podľa obchodnoprávnych
predpisov odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa §
255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na úspech žalobcu v spore.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný. Vytýkal, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca si uplatnil
voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 843,22 € titulom faktúry č. 415001245 znejúcej na sumu
843,22 €, ktorou mali byť vyfakturované náklady spojené s laboratórnym vyšetrením 4 vzoriek a ich
analýzou. Súd prvej inštancie nároku žalobcu vyhovel s poukazom na § 20 ods. 4, 5 a 6 zákona č.
152/1995 Z.z., čím dal za pravdu žalobcovi, ktorý iné argumenty na preukázanie svojho nároku čo

do základu a výšky neprodukoval. Oponoval, že ustanovenie § 20 ods. 4, 5, 6 zákona č. 152/1995
Z.z. o spôsobe určenia sumy namietanej faktúry vôbec nepojednávajú, ak mali byť danou faktúrou
vyfakturované náklady, ktoré mali žalobcovi vzniknúť, žalobca vôbec nepreukázal existenciu týchto
nákladov. Ako vyplýva z protokolov priložených k žalobe, vyšetrenie vzoriek žalobca nerealizoval,
ale tretie subjekty, žalobca mal preto priložiť faktúry vystavené týmito tretími osobami za účelom

úhrady nákladov na vyšetrenie odobratých vzoriek. Žalovaný predložil v konaní faktúru vystavenú
dodávateľom - Štátny veterinárny a potravinový ústav Dolný Kubín, odberateľovi - spoločnosti CHEESE
TRADE s.r.o., kde za rovnaké vyšetrenie bola vystavená faktúra v sume 86,60 € s DPH, a teda
namietol výšku žalobcom vystavenej faktúry a jej nedôvodnosť. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok
prvoinštančného súdu zmenil, žalobu žalobcu v časti o zaplatenie 843,22 € s príslušenstvom zamietol

a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na znenie ustanovenia § 24 druhá veta zákona
o potravinách, podľa ktorého, ak sa na základe analýzy zistí, že výrobok nezodpovedá požiadavkám
tohto zákona alebo predpisov vydaných na jeho vykonanie, kontrolovaný subjekt (žalovaný) je povinný

uhradiť náklady spojené s odberom vzorky a jej analýzou. Podľa § 20 ods. 5 zákona o potravinách
pri nedodržiavaní osobitných predpisov sa vykonajú úradné kontroly potravín nad rámec riadnej
kontrolnej činnosti. Orgán úradnej kontroly potravín vyúčtuje prevádzkovateľovi zodpovednému za
nedodržiavanie predpisov výdavky vyplývajúce z týchto dodatočných úradných kontrol potravín. Z tohto
dôvodu RVPS Žilina vykonala dodatočnú úradnú kontrolu potravín za účelom overenia dodržiavania

potravinového práva na základe zistenia nevyhovujúcich laboratórnych vyšetrení ovčej bryndze.
Vykonávanie laboratórnej a klinickej diagnostiky a skúšania na území SR, ktoré vychádza z požiadaviek
iných zákonov a predpisov, aj z požiadaviek zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších
predpisov, v súlade s Nariadením (ES) č. 178/2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a
požiadavky potravinového práva, zriaďuje sa Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú

sa postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín. Štátny veterinárny a potravinový ústav v Dolnom
Kubíne na základe kontraktu uzatvoreného s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
bolo ako úradné laboratórium poverené na vykonávanie laboratórnych analýz, testov a diagnostík na
vzorkách odobratých počas úradných kontrol. V kontrakte je stanovený objem finančných prostriedkov
pre potreby ústavu na základe rozpisu rozpočtu ministerstva na príslušný rok, ktorý bol schválený

vládou a parlamentom SR (je zverejnený v centrálnom registri zmlúv). Ministerstvo poskytuje ústavu na
riešenie úloh pravidelné mesačné zálohy podľa zákona o Štátnej pokladnici vo výške 1/12 celkového
ročného objemu príspevku. Na základe metodického pokynu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy
SR Bratislava o postupe odberu vzoriek a laboratórneho vyšetrovania produktov živočíšneho pôvodu
pri úradných kontrolách RVPS Žilina vypracuje plán odberu vzoriek pre príslušný kalendárny rok

rovnomerne rozdelený na obdobie celého roka. Ústav pravidelne mesačne zasiela RVPS Žilina na
odsúhlasenie odpočet za vykonané analýzy odobratých vzoriek v predchádzajúcom mesiaci vyjadrený
v počte aj vo financiách. Ak sa analýzou zistí, že dodaná vzorka nevyhovuje požiadavkám legislatívy,
RVPS Žilina postupuje v súlade s § 20 ods. 4 zákona o potravinách. Uhradené finančné prostriedky súpríjmom štátneho rozpočtu. Zdôraznil, že právny nárok na úhradu predložených faktúr preukázal. Pokiaľ
ide o náklady na analýzu vzoriek v úradných laboratóriách, priložené Protokoly o skúškach obsahujú
presné sumy, ktoré sú hradené úradnému laboratóriu za analýzu úradných vzoriek príslušnými orgánmi

úradnej kontroly potravín v súlade so Sadzobníkom laboratórnej diagnostiky schvaľovaným Štátnou
veterinárnou a potravinovou správou SR na príslušný kalendárny rok v platnom znení. Uviedol, že
žalovanýuhradildňa29.5.2020faktúruč.4157001243vstanovenejvýške9,22€-poplatokzavykonanie
odberu úradnej vzorky v súlade s § 20 ods. 4 zákona č. 152/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov
(č. protokolu o odbere vzorky 269608/02, 269605/02), ktorá nevyhovela požiadavke platnej legislatívy

za každú aj začatú hodinu práce inšpektora podľa § 1 písm. c) Nariadenia vlády SR č. 493/2008 Z.z.
a faktúru č. 4157001244 dňa 29.5.2020 v stanovenej výške 9,22 € - poplatok za vykonanie odberu
úradnej vzorky v súlade s § 20 ods. 4 zákona o potravinách (č. protokolu o odbere vzorky 269608/01,
269605/01), ktorá nevyhovela požiadavke platnej legislatívy za každú aj začatú hodinu práce inšpektora
podľa § 1 písm. c) Nariadenia vlády SR č. 493/2008 Z.z. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného o analýze
vzorky spoločnosti CHEESE TRADE s.r.o., ktorá má byť zmluvným partnerom žalobcu, táto skutočnosť

mu nie je známa, RVPS Žilina nemá uvedenú spoločnosť ako zmluvného partnera, ani nezastáva názor,
že výška faktúry č. 4128062495 vystavená žalovaným je nedôvodná v zmysle tvrdenia žalovaného v
podanom odvolaní.

4.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní

a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa §
385 CSP a contrario rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.

5. Odvolací súd súc viazaný rozsahom podaného odvolania preskúmal rozsudok prvoinštančného súdu
iba v rozsahu odvolaním napadnutého výroku, ktorým prvoinštančný súd žalovanému uložil žalobcovi

zaplatiť 843,22 € s príslušenstvom titulom faktúry č. 415001245, ktorou boli fakturované náklady spojené
s laboratórnym vyšetrením 4 vzoriek a ich analýzou. V ostatnej časti, ktorá odvolaním žalovaného
napadnutá nebola, odvolací súd ponechal rozsudok prvoinštančného súdu nedotknutý.

6. Po preskúmaní veci v odvolaním napadnutej časti odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný

súd nevykonal dostatočné dokazovanie a následne ani nedospel k správnym skutkovým zisteniam a
správnemu právnemu posúdeniu veci, pokiaľ bez ďalšieho i napriek námietkam žalovaného žalobe
žalobcu v odvolaním napadnutej časti vyhovel a ním uplatnený nárok mu i s príslušenstvom priznal.

7. Z ustanovenia § 20 ods. 4 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách síce vyplýva, že orgán úradnej

kontroly potravín neposkytuje náhradu za odobraté vzorky a ak sa na základe analýzy zistí, že výrobok
nezodpovedá požiadavkám tohto zákona alebo predpisov vydaných na jeho vykonanie, kontrolovaný
subjekt je povinný uhradiť náklady spojené s odberom vzorky a jej analýzou. Zároveň ustanovenie § 3
Vyhlášky č. 493/2008 Z. z. o výpočte výdavkov orgánov úradnej kontroly potravín v odseku 5 stanovuje,
že ak je súčasťou kontroly podľa § 1 odber vzoriek okrem výdavkov podľa odseku 1 orgánom úradnej

kontroly potravín a orgánom veterinárnej správy, sa uhrádzajú aj náklady spojené s analýzou týchto
vzoriek príslušnému úradnému laboratóriu. Podľa názoru odvolacieho súdu však nepostačuje uvedenie
súm za vykonanie analýzy iba v protokole o skúške, ktorým konkrétne skúšobné laboratórium cenu
za skúšku vyčíslilo, ale je potrebné doložiť príslušný sadzobník, z ktorého účtované sumy vyplývajú a
taktiež popísať rozpis úkonov, ktoré boli v rámci analýzy vzoriek vykonané. Iba tak bude možné posúdiť,

či konečná účtovaná suma za vykonanie analýzy zodpovedá i úkonom laboratória, ktoré v súvislosti s
analýzou uskutočnilo a taktiež sadzobníku, ktorým boli jednotlivé úkony laboratória spoplatnené.

8. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia veci nevykonal žalovaným navrhované dôkazy a zároveň nie je účelné doplniť

dokazovanie odvolacím súdom. Rozsudok prvoinštančného súdu preto postupom podľa § 389 ods. 1
písm. b), c) v odvolaním napadnutej časti a vo výroku o trovách prvoinštančného konania zrušil a v
tomto rozsahu vec vrátil v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 CSP prvoinštančnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní prvoinštančný súd vyzve žalobcu na doloženie rozpisu
jednotlivých úkonov, ktoré boli vykonané príslušnými laboratóriami v súvislosti s analýzou vzoriek a

príslušný sadzobník, ktorým boli spoplatenené. Až po doplnení dokazovania v intenciách zrušujúceho
uzneseniaodvolaciehosúduprvoinštančnýsúdvoveciopätovnepodľavýsledkudokazovaniarozhodne.9. V spojitosti s tým potom odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.
Vo výrokoch, ktoré odvolaním strán sporu napadnuté neboli, ponechal rozsudok prvoinštančného súdu
nedotknutý.

10. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)