Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. august 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118302557
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6118302557.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov

JUDr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu Ing. I. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytomU.,Q.14,právnezastúpenéhoI.kanceláriaJUDr.TomášSuchý,s.r.o.,sosídlomBanskáBystrica,
Horná 13, IČO: 47 234 148, proti žalovanému LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom
Banská Bystrica, Námestie SNP 8, IČO: 36 038 351, o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia
vlastníkov pozemkov pod poľovným revírom Zubenské, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 14C/55/2018-182 zo dňa 23. 09. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu zamietol (druhý výrok rozsudku) a

vo výroku o trovách konania (tretí výrok rozsudku), potvrdzuje.

II. Odvolanie žalobcu proti výroku, ktorým okresný súd nepripustil zmenu žaloby (prvý výrok rozsudku),
odmieta.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej tiež „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp.

„prvostupňový súd“), odvolaním napadnutým rozsudkom zmenu žaloby nepripustil (prvý výrok
rozsudku). Žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok rozsudku) a rozhodol, že žalovaný má nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, ktoré je povinný zaplatiť žalobca žalovanému v
lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške, ktoré bude vyhotovené vyšším
súdnym úradníkom (tretí výrok rozsudku).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa domáhal určenia,
že uznesenia 1, 2, 3, 4 a 5 zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených v uznanom
poľovnom revíri Zubenské, ktoré sa konalo dňa 11. 06. 2018 a bolo osvedčené notárskou zápisnicou č.
N 430/2018, NZ 20318/2018, spísanou D.. C. R., notárkou, sú neplatné a zároveň si uplatnil náhradu
trov konania.

3. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že rozhodnutím Lesného úradu Humenné zo dňa 08. 06. 1994

číslo: LÚ-658/93-Ki boli súvislé poľovné pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky a v užívaní
Východoslovenských lesov š.p. Košice, LOZ Humenné vo výmere 1 742 ha lesov a 13 ha iných
pozemkov uznané za poľovný revír pod názvom Zubenské. Celková výmera poľovného revíru Zubenské
je 3 627 ha, z toho poľnohospodárska pôda tvorí 455 ha, lesná pôda tvorí 3089 ha, ostatná pôda40 ha, tečúce vody 43 ha. Žalovaný ako zvolávateľ - ako oprávnená osoba zvolal zhromaždenie
vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Zubenské, formou verejnej vyhlášky, a to za účelom
rozhodnutia o postúpení užívania poľovného revíru v zmysle § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve (ďalej

tiež „ZoP“). Priebeh zhromaždenia bol osvedčený notárskou zápisnicou v zmysle § 5 ods. 5 zákona o
poľovníctve. Notársku zápisnicu č. N 430/2018 NZ 20318/2018 spísala JUDr. C. R., notárka so sídlom
v T. T.. Problém so zákonnosťou uznesení, resp. celého priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov začlenených do poľovného revíru Zubenské sa ukázal už pri bode 1 programu zhromaždenia
vlastníkov pozemkov, a to konkrétne pri overovaní uznášaniaschopnosti. Notárska zápisnica výslovne

uvádza, že ”toto zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov je uznášaniaschopné, nakoľko sa už
zúčastnili vlastníci poľovných pozemkov spolu s výmerou 2907,8464 ha, čo predstavuje 80,1722 %
z celkovej výmery poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru Zubenské o
celkovej výmere 3627,00 ha uvedenej v rozhodnutí”. Skutočnosti uvedené v notárskej zápisnici však
nekorešpondujú so skutočným stavom, a to z dôvodu nekonania žalovaného v tejto veci. Reálna výmera
poľovného revíru Zubenské je v zmysle geodetického posudku zo dňa 26. 03. 2018 vyhotoveného Ing.

E. E., 3662 ha, t.j. o 35 ha väčšia, ako je uvedené v už neaktuálnom rozhodnutí Lesného úradu v
Humennom. Žalovaný teda pri zvolávaní zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov vychádzal z
neaktuálnych dokumentov, a to svojou vlastnou vinou. Predmetné uznesenie, ako aj všetky nasledujúce,
ktoré sa odhlasovali v priebehu zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov však nezohľadňuje
skutočné výmery žalovaného. Takýmto hlasovaním nemohlo dôjsť k prijatiu platného uznesenia, resp.

platných uznesení. Z toho dôvodu mal žalobca zato, že je potrebné zrušiť takéto nelegálne uznesenia
zhromaždenia vlastníkov a ich účinky. Žalobca jednoznačne preukázal, že žalovaný počas priebehu
zhromaždenia vlastníkov nepredložil relevantné podklady, ktoré by preukazovali jeho vlastnícke práva k
pozemkompatriacimdouznanéhopoľovnéhorevíruZubenské.Napriekvýznamnýmnámietkamžalobcu
a iných zúčastnených vlastníkov pozemkov bolo prijaté neplatné uznesenie č. 2, ktorým sa schválil

spôsob využívania spoločného poľovného revíru Zubenské v znení „Užívanie spoločného poľovného
revíru Zubenské uznaného Rozhodnutím bude postúpené písomnou zmluvou o užívaní poľovného
revíu v zmysle č. 13 zákona o poľovníctve. V ďalšom priebehu zhromaždenia zhromaždenie vlastníkov
rozhodlo, že „užívateľom poľovného revíru Zubenské uznaného rozhodnutím bude právnická osoba
Lesy SR š.p., so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, SR, IČO: 36 038 351 a užívanie spoločného

poľovného revíru jej bude v súlade s § 5, 11 a 13 a nasl. zákona o poľovníctve postúpené písomnou
zmluvou“.Žalovanýplneignorovalskutočnosť,žemáplatneuzavretúzmluvusinýmprávnymsubjektom,
a to Poľovníckym klubom Ostrý Vrch, a to do júna 2028, t.j. ďalších 10 rokov. Žalovaný nepreukázal
oprávnenie hlasovať za SR, nepreukázal, že jeho hlasovacie práva zodpovedajú skutočnosti na LV.
Tieto vady spôsobujú absolútnu neplatnosť uznesení zhromaždenia vlastníkov pozemkov patriacich do

poľovného revíru Zubenské. Uznesenia nemôžu vzhľadom na svoju absolútnu neplatnosť spôsobovať
akékoľvek právne účinky voči tretím osobám.

4. Žalobca po podaní žaloby na pojednávaní konanom dňa 23. 09. 2019 požiadal o odstránenie vady
žaloby v znení výroku rozsudku, ktorý bol uvedený v žalobnom návrhu zo dňa 10. 07. 2018 v znení,

že: „súd určuje, že uznesenia 1,2,3,4 a 5 zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených
v uznanom poľovnom revíri Zubenské, ktoré sa konalo dňa 11. 06. 2018 a bolo osvedčené notárskou
zápisnicou č. N430/2018 NZ20318/2018 spísanou JUDr. C. R., notárkou sú neplatné“, pričom tento
nahradil novým znením: „súd určuje, že uznesenie č. 1 prijaté zhromaždením vlastníkov poľovných
pozemkov začlenených v uznanom poľovnom revíri Zubenské, ktoré sa konalo dňa 11. 06. 2018 v

znení: zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov schvaľuje program v zmysle verejnej vyhlášky a
navrhované orgány zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov tak, že predsedajúcim je Mgr. I. G.,
advokátka č. reg. J. XXXX, so sídlom U. XX, 974 01 Banská Bystrica, totožnosť preukázaná preukazom
SAK č. XXXX a skrutátorom je O.. E. T., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom
R., U. XXX/XX, totožnosť overená podľa OP č. L je neplatné. Súd určuje, že uznesenie č. 2 prijaté

zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov začlenených v uznanom poľovnom revíri Zubenské,
ktoré sa konalo dňa 11. 06. 2018 v znení: zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov schvaľuje
spôsob užívania spoločného poľovného revíru Zubenské nasledovne: užívanie spoločného poľovného
revíru Zubenské uznaného rozhodnutím bude postúpené písomnou zmluvou o užívaní poľovného revíru
v zmysle § 13 zákona o poľovníctve, je neplatné. Súd určuje, že uznesenie č. 3 prijaté zhromaždením

vlastníkov poľovných pozemkov začlenených v uznanom poľovnom revíri Zubenské, ktoré sa konalo dňa
11. 06. 2018 v znení: zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov rozhodlo, že užívateľom poľovného
revíru Zubenské, uznaného rozhodnutím bude právnická osoba - LESY SR, štátny podnik so sídlom
Nám. SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, SR, IČO: 36 038 351 a užívanie spoločného poľovného revíru jejbude v súlade s § 5, 11 a 13 a nasl. zákona o poľovníctve postúpené písomnou zmluvou, je neplatné.
Súd určuje, že uznesenie č. 4 prijaté zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov začlenených v
uznanom poľovnom revíri Zubenské, ktoré sa konalo dňa 11. 06. 2018 v znení: zhromaždenie vlastníkov

poľovných pozemkov schvaľuje výšku náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru Zubenské,
uznaného rozhodnutím stanovenú pre lesné poľovné pozemky vo výške 0,99 Eur ha ročne, slovom
devaťdesiatdeväťcentov a pre ostatné poľovné pozemky 0,50 Eur ha ročne, slovom päťdesiatcentov
je neplatné. Súd určuje, že uznesenie č. 5 prijaté zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov
začlenených v uznanom poľovnom revíri Zubenské, ktoré sa konalo dňa 11. 06. 2018 a znenie:

zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov schvaľuje voľbu dvoch splnomocnencov, ktorými sú
Ing. Jozef R., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom R. nad Q. - A., H. XXX
XX, vedúcim odštepného závodu Vranov nad Topľou, totožnosť overená podľa EZ XXXXXX, druhý
v rade Ing. Q. G., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom T., U. XXX/XX,
totožnosť overená podľa OP č. U referent poľovníctva odštepného závodu Vranov nad Topľou, ktorí
budú zastupovať vlastníkov poľovných pozemkov vo veci užívania poľovného revíru podľa § 5, 11

a 13 a nasl. zákona o poľovníctve. Rozsah splnomocnenia - splnomocnenci vlastníkov poľovných
pozemkov sú oprávnení konať vždy spoločne vo všetkých právnych úkonoch spojených s podaním
žiadosti na príslušný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva predmetom, ktorej bude postúpenie
užívania poľovného revíru Zubenské, uznanom v rozhodnutí v prospech právnickej osoby LESY SR,
štátnypodniksosídlomNám.SNP8, 97566BanskáBystrica,SR,IČO:36038351spojenásevidenciou

zmluvy o užívaní poľovného revíru. Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov udeľuje uvedeným
splnomocnencom splnomocnenie na podpísanie predmetnej žiadosti, na uzavretie a podpísaní zmluvy
o užívaní poľovného revíru Zubenské, prípadne jej dodatkov. Na preberanie všetkých listín spojených
s evidenciou predmetnej zmluvy určených aj do vlastných rúk, na podávanie návrhov, opravných
prostriedkov, prípadne na zrieknutie sa odvolaní, ako aj na všetky právne úkony spojené s evidenciou

zmluvy postúpením užívania poľovného revíru Zubenské uznaného rozhodnutím v prospech právnickej
osoby LESY SR, štátny podnik, so sídlom Nám. SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, SR, IČO: 36 038
351, a to i na také, ktoré v čase konania tohto zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov nemožno
predvídať. Uvedení splnomocnenci splnomocnenie v celom rozsahu prijímajú, je neplatné“. Okresný súd
uvedený procesný návrh považoval za návrh na pripustenie zmeny žaloby.

5. O zmene žaloby súd prvej inštancie rozhodol aplikujúc § 139 CSP, § 140 ods. 1, 2 CSP a § 143 ods.
1 CSP.

6. Prvostupňový súd nepripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu a to s poukazom na § 143 ods.

1 CSP z dôvodu, že z predložených listinných dôkazov, ako aj vzhľadom na vykonané dokazovanie
by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Z konania
je zrejmé, že žalobca sa žalobou domáhal určenia, že uznesenia 1,2,3,4 a 5 zhromaždenia vlastníkov
poľovných pozemkov začlenených v uznanom poľovnom revíri Zubenské, ktoré sa konalo dňa 11.
06. 2018 a bolo osvedčené notárskou zápisnicou č. N430/2018 NZ20318/2018 spísanou JUDr. C. R.,

notárkou sú neplatné. Návrhom na zmenu žaloby, ktorá bola podaná na pojednávaní dňa 23. 09. 2019
t.j. po uplynutí viac ako jedného roku sa však žalobca domáhal okrem určenia, že predmetné uznesenia
sú neplatné, aj vyhlásenia ďalších konkrétnych úkonov súvisiacich s predmetnými uzneseniami za
neplatné, čo prvostupňový súd považoval za neprípustné.

7. Vo veci samej prvostupňový súd rozhodol aplikujúc § 60 CSP, § 77 ods. 1 CSP a § 137 písm. d) CSP.

8. Prvostupňový súd konštatoval, že žalobný návrh, resp. petit bol koncipovaný tak, že žalobca žiadal
určiť, že uznesenia 1, 2, 3, 4 a 5 zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených v uznanom
poľovnom revíri Zubenské, ktoré sa konalo dňa 11. 06. 2018 a bolo osvedčené notárskou zápisnicou

č. N 430/2018, NZ 20318/2018, spísanou JUDr. C. R., notárkou, sú neplatné. S poukazom na § 137
CSP by pri takto podanej žalobe sa javilo súdu najjednoduchším konštatovať, že ide o žalobný návrh na
určenieprávnejskutočnosti.DoúčinnostiCSPsažalobynaurčenieprávnejskutočnostipripúšťali,pokiaľ
žalobca preukázal na určení právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. Účinnosťou CSP, konkrétne
na základe § 137 CSP, resp. písm. c/ a d/ došlo k rozlíšeniu žalôb na klasické určovacie žaloby a žaloby o

určeníinejprávnejskutočnosti.Cieľommalobyťvylúčenievšetkýchnepotrebnýchanezmyselnýchžalôb
o určenie platnosti, či neplatnosti právnych úkonov a iných právnych skutočnosti. Preto nová právna
úprava v CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z
právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Má sa rešpektovať zásada, že súd má určiť aktuálnyprávny stav. Pokiaľ v danom prípade súd nezistil, žeby nejaký osobitný predpis pripúšťal žalobu na
určenie právnej skutočnosti - neplatnosti predmetných uznesení, tak ako to má na mysli §137 písm. d/
CSP už to bol dôvod, aby bol návrh neúspešný. Jednou z možností okrem zamietnutia žaloby bolo napr.

považovať toto za vadu žaloby a túto odmietnuť, avšak pri tak vágne formulovanom žalobnom petite pri
princípe, že súd je viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou, okresný súd považoval za
správnejšie žalobu zamietnuť.

9. Prvostupňový súd uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti uznesení

prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. V tejto súvislosti konštatoval, že ak má byť
výrok určovacieho rozsudku záväzný (a len na takomto určení môžu mať žalobcovia naliehavý právny
záujem) pre všetkých vlastníkov poľovných pozemkov uznaného poľovného revíru Zubenské, musia byť
tejto okolnosti prispôsobené aj strany sporu. Okresný súd uviedol, že ide v danom prípade o nerozlučné
spoločenstvo v zmysle § 77 CSP. Uzavrel, že vzhľadom k predmetu sporu jeho stranami, neoznačenie
všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíre Zubenské, v danom spore ako sporových

strán na strane žalovaného, má za následok nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.

10. Prvostupňový súd žalobu zamietol dôvodu z dôvodu, že nebolo možné rozhodovať o určení právnej
skutočnosti, pretože to nevyplývalo z osobitného predpisu, resp. žaloba neuniesla dôkazné bremeno
ohľadne pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.

11. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol aplikujúc § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že priznal v spore úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 100%.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (ďalej tiež „odvolateľ“) v zákonnej lehote odvolanie
domáhajúcsajehozrušeniaavráteniaveciprvostupňovémusúdunaďalšiekonanieanovérozhodnutie.

13. Podané odvolanie odvolateľ odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Uviedol,
že odvolaním napadnutý rozsudok považuje za nespravodlivý, arbitrárny, nezákonný a tiež v širšom

kontexte protiústavný a nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade,
ak má byť výrok určujúceho rozsudku záväzný pre všetkých vlastníkov poľovných pozemkov musia
byť prispôsobené tejto okolnosti aj strany sporu a vzhľadom k predmetu sa jedná podľa názoru súdu
o nerozlučné procesné spoločenstvo podľa § 77 CSP. S týmto právnym posúdením sa odvolateľ
nestotožnil, pričom poukázal na svoje závery o neexistencii povinnosti žalovať všetkých vlastníkov

poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, ktoré sú podľa jeho názoru odobrené aj autorom
komentára Zákona o poľovníctve, podľa ktorého v zhode s názorom odvolateľa nie je potrebné, aby boli
stranami sporu všetci títo vlastníci. Je potom zrejmé, že právny názor súdu prvej inštancie nie je správny,
ako ani záver prijatý na podklade tohto záveru. Aj v prípade, že by názor uznávaného právneho teoretika
nebolsprávny,odvolateľzastávanázor,žeoznačenieokruhu,činastranežalovanej,činastranežalobcu

jevpôsobnostiaktívnelegitimovanejstranyazároveňtútookolnosť,resp.nedostatokpovažujeodvolateľ
za odstrániteľný a preto na odstránenie nedostatku mal súd možnosť príslušným procesným postupom
vyzvať stranu, čo však v tomto konaní neučinil. Podľa odvolateľa sú dané odvolacie dôvody a napadnutý
rozsudok je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovaný má za to, že ak
má byť výrok určovacieho rozsudku záväzný pre všetkých vlastníkov poľovných pozemkov uznaného
poľovného revíru, musia byť k tejto okolnosti prispôsobení aj účastníci konania. Teda stranami v takomto

spore musia byť všetci tí, o ktorých právach sa má rozhodovať alebo tí, ktorí majú alebo môžu byť
týmto rozhodnutím dotknutí, t. j. všetci vlastníci poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru
Zubenské. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 13Co/186/2013. Žalovaný má tiež za to, že takto žalobcom formulovaný žalobný návrh je podľa
§ 137 písm. d) CSP neprípustný. Žaloba o určenie neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov

poľovných pozemkov nespĺňa zákonnú požiadavku „ak to vyplýva z osobitného predpisu“, takáto žaloba
je neprípustná. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
14Co/76/2016.15. Na vyjadrenie žalovaného k podanému odvolaniu reagoval žalobca odvolacou replikou, v ktorej
uviedol, že sa s právnym posúdením žalovaného nestotožňuje.

16. Na odvolaciu repliku reagoval žalovaný odvolacou duplikou, v ktorej zotrval na svojich vyjadreniach k
odvolaniu žalobcu, pričom opätovne navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil
a žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

17. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,

§ 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním
napadnutýrozsudokvovýroku,ktorýmokresnýsúdžalobuzamietol(druhývýrokrozsudku)avovýrokuo
trovách konania (tretí výrok rozsudku) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil a odvolanie
žalobcu proti výroku, ktorým okresný súd nepripustil zmenu žaloby (prvý výrok rozsudku), podľa § 386
písm. c) CSP odmietol.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odôvodnením napadnutým rozhodnutí prvostupňového
súdu, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolací súd (v
súlade s vyššie citovaným ust. § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho

rozhodnutia, ktoré je nie len dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými, skutkovými a právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.

21. Podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Žalobca žiadnym spôsobom, argumentmi uvádzanými

v odvolaní, nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že
v podanom odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli
predmetom skúmania prvostupňového súdu a s ktorými by sa prvostupňový súd pri rozhodovaní a
pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal. Aby odvolací súd neopakoval na zdôraznenie svojho
rozhodnutia logické argumenty a závery prvostupňového súdu, ktoré prvostupňový súd už vyslovil

v odôvodnení svojho rozhodnutia, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s
citovaným § 387 ods. 2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty odvolateľa uvedené v jeho odvolaní.

22. CSP diferencuje žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je [§ 137 písm. c) CSP] a na určenie

právnej skutočnosti [§ 137 písm. d) CSP], pričom žaloba na určenie právnej skutočnosti je prípustná
výlučne v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Ide napríklad o žaloby na určenie neplatnosti
právneho úkonu o skončení pracovného pomeru (§ 77 ZP), žaloba na určenie neplatnosti uznesenia
valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 131 ObZ), akciovej spoločnosti (§ 183
ObZ), žaloba na určenie neplatnosti dražby (§ 21 ZoDD), žaloba na určenie neplatnosti výpovede z

nájmu (§ 711 ods. 6 OZ) a odporovacie žaloby (§ 42a OZ).

23. Žalobca sa podanou žalobou domáhal neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov
poľovných pozemkov, teda ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti. Pokiaľ prvostupňový súd zamietol
predmetnú určovaciu žalobu pre jej procesnú neprípustnosť, jeho záver bol správny, pretože CSP

pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP iba za predpokladu, že to
vyplýva z osobitného predpisu, čo nebolo v prejednávanej veci splnené.

24. V prípade určenia neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov
nejde o určenie práva ani právneho vzťahu, predmetné uznesenia predstavujú právnu skutočnosť

(nejde o právny úkon). Domáhať sa určenia právnej skutočnosti je však možné len v prípade, ak to
umožňuje osobitný právny predpis [§ 137 písm. d) CSP]. Nakoľko ZoP právo domáhať sa neplatnosti
uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov nezakotvuje, na požadovanom
určení neplatnosti uznesení nemá žalobca naliehavý právny záujem (uznesenie o súhlase s postúpenímužívania spoločného poľovného revíru žalovanému je len právnou skutočnosťou, na základe, ktorej
môže dôjsť k uzavretiu zmluvy o prenechaní užívania spoločného poľovného revíru).

25. Súd prvej inštancie dospel v napadnutom rozsudku tiež k záveru o nedostatku vecnej legitimácie,
pretože v spore nevystupovali všetky subjekty, ktorých práv a povinností sa týkal predmet sporu.

26. Odvolateľ podané dovolanie ťažiskovo odôvodnila tým, že sa nestotožňuje s právnym záverom
prvostupňového súdu, že ak má byť výrok určujúceho rozsudku záväzný pre všetkých vlastníkov

poľovných pozemkov musia byť prispôsobené tejto okolnosti aj strany sporu a vzhľadom k predmetu sa
jedná podľa názoru súdu o nerozlučné procesné spoločenstvo podľa § 77 CSP.

27. K otázke vecnej legitimácie odvolací súd uvádza, že aktívne vecne legitimovaná je strana, ktorá tvrdí
a je schopná preukázať, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne legitimovaná je

strana, o ktorej žalobca tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v spore to aj skutočne
preukáže. Skúmanie vecnej legitimácie strán(aktívnej a pasívnej) je imanentnou súčasťou každého
sporu a jeho výsledok sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej.

28. Súd musí žalobu zamietnuť pre nedostatok sporu o nerozlučné spoločenstvo ak ide o také spoločné

práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo
žalovaný (§ 77 ods. 1 CSP).

29. Nutnosť účasti všetkých uvedených subjektov v spore v prípade určenia neplatnosti uznesení
prijatých na zhromaždení, tak vyplýva zo skutočnosti, že vzhľadom na spoločné práva a povinnosti, ktoré

sú predmetom konania, nie je možné pripustiť, aby stranou sporu neboli všetci účastníci dotknutého
právneho vzťahu, pretože nemožno pripustiť, aby sporné uznesenia boli záväzné len pre jednu skupinu
vlastníkov poľovných pozemkov a pre inú skupinu nie (t .j. pre tých, ktorí boli stranami sporu, v ktorom
by došlo k určeniu ich neplatnosti, nakoľko výrok rozsudku je podľa § 228 CSP záväzný len pre strany,
resp. ich právnych nástupcov). V spore o určenie neplatnosti uznesení preto nejde len o to, či konkrétny

subjekt (žalobca alebo žalovaný) mohol mať podľa hmotného práva vplyv na vznik sporných uznesení,
ale tiež o to, či a ako sa následné určenie neplatnosti uznesení premietne do jeho právnych pomerov
(rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo/366/2015 zo dňa 20. 05. 2015).

30. Potreba účasti všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v spore tak nemusí vyplývať z výslovného

ustanovenia právneho predpisu (ZoP), pretože vyplýva z charakteru spoločných práv a povinností, ktoré
sú predmetom sporu (rozsudok bývalého NS ČR sp. zn. 3Cz/61/1987 zo dňa 29. 02. 1988, rozsudok NS
SR sp. zn. 3Cdo/122/2002 zo dňa 01. 05. 2003 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 30/2004,
uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo/158/2010 zo dňa 17. 02. 2011 a sp. zn. 5Cdo/211/2013 zo dňa 13. 05.
2014, ale aj uznesenia NS ČR sp. zn.30Cdo/2806/2005 zo dňa 21. 12. 2005, sp. zn. 29Cdo/1879/2011

zo dňa 18. 09. 2012).

31. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že z hľadiska predmetu sporu (určenie
neplatnosti uznesení na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov), vecná legitimácia nesvedčí len
žalobcovi a žalovanému. V predmetnom spore z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutne museli byť

všetci vlastníci poľovných pozemkov. Tento záver vyplýva z príslušných ustanovení ZoP, upravujúcich
rozhodovanie o prenechaní užívania poľovného revíru inej osobe, v zmysle ktorých o využití práva
poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len „užívanie poľovného revíru“) rozhoduje vlastník samostatného
poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 ZoP (t. j. na
zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov) s tým, že vlastník samostatného poľovného revíru alebo

vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi
založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného
revíru (§ 11 ods. 1, 2 ZoP). V prípade rozhodnutia vlastníkov o postúpení užívania poľovného revíru inej
osobe, sa postúpenie užívania realizuje písomnou zmluvou (§ 13 ods. 1 ZoP), ktorú uzatvára budúci
užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru

(§ 14 ods. 1 ZoP). Pretože právo hlasovať na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov majú
všetci vlastníci a prípadné určenie neplatnosti prijatých uznesení na zhromaždení sa prejaví v právnom
postavení vlastníka (obnovenie práva hlasovať na prípadnom ďalšom zhromaždení vlastníkov o tej istejotázke), stranami sporu o určenie neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných
pozemkov musia byť všetci vlastníci poľovných pozemkov.

32. Pokiaľ žalobca vzhľadom na predmet konania neoznačil na strane žalovaných alebo žalobcu všetky
vecne legitimované subjekty, zabránil súdu prvej inštancie v možnosti posudzovať dôvodnosť žaloby z
hľadiska tvrdených dôvodov neplatnosti sporných uznesení.

33. Nakoľko vecná legitimácia strán v spore vyplýva z hmotného práva, súd prvej inštancie nezaťažovala

ani poučovacia povinnosť ohľadne správneho okruhu strán. Na základe uvedeného súd prvej inštancie
žalobu žalobcu správne zamietol aj z dôvodu nesprávne stanoveného okruhu strán sporu.

34.Spoukazomnavyššieuvedenépretoodvolacísúdrozsudokprvostupňovéhosúduvovýroku,ktorým
okresný súd žalobu zamietol (druhý výrok rozsudku) a v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok
rozsudku), ktorý odvolateľ ani nenapadol konkrétnymi dôvodmi, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne

správny potvrdil.

35. Z obsahu podaného odvolania žalobcu vyplynulo, že podal odvolanie v celom rozsahu, teda aj do
výroku, ktorým súd nepripustil zmenu žaloby (prvý výrok rozsudku).

36. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

37. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

38. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,

d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,

i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,

n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

39. Odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým súd nepripustil zmenu žaloby je svojím charakterom

odvolaním proti uzneseniu, nakoľko o pripustení zmeny žaloby rozhoduje súd uznesením (§ 142 CSP).
Civilný sporový poriadok (§ 57 CSP) prípustnosť odvolania proti uzneseniu o zmene žaloby nezakotvuje.
Proti takémuto uzneseniu súdu prvej inštancie preto odvolanie nie je prípustné.

40. Keďže žalobca (odvolateľ) odvolaním napadol aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, proti ktorému

odvolanie nie je prípustné, odvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku, ktorým okresný súd nepripustil
zmenu žaloby (prvý výrok rozsudku), odmietol.

41. Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu odvolací súd podľa § 396 ods.
1 CSP s použitím § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.42. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2, druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).