Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. október 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718204682
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8718204682.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu JUDr. F. F., nar. X.X.XXXX,
bývajúceho v Q., na Ul. 1. mája XXX/XX, proti žalovanému D. V., nar. X.X.XXXX, bývajúcemu v Q. na
ul. U. XXXX/XX, právne zastúpenému JUDr. Petrom Baláškom, advokátom, so sídlom v Poprade na
ul. Hviezdoslavovej 48, o zaplatenie sumy 1.871,04 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Poprad zo dňa 02.10.2020 č.k. 10C/18/2018-58 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.871,04 eura s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne od 18.12.2018 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že trestným rozkazom zo dňa 27.02.2018 č.k.
5T/58/2017-265, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.04.2018 bol žalovaný uznaný za vinného z
prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, pretože si prisvojil 4 ks pneumatík Continental

- Conticontact, rozmer 225/50 R16, 4 ks letných pneumatík Dunlop, rozmer 285/50 a 4 ks zimných
pneumatík Pirelli - Scorpion, rozmer 265/65 R17 na elektrónových diskoch zn. Toyota, ktoré mu boli
zverené za účelom úschovy a uskladnenia v sklade prevádzok Pneuservisu Mikona v Poprade počas
striedania sezón a tieto v presne nezistenej dobe na jar roku 2014 bez vedomia a súhlasu žalobcu predal
neznámej osobe, čím spôsobil žalobcovi škodu vo výške 1.871,04 eura, teda prisvojil si cudziu vec,
ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu. Trestným rozkazom bol ďalej
žalovanému uložený peňažný trest vo výške 200,- eur a náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2

mesiacov a žalobca ako poškodený bol odkázaný s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Z obsahu vyšetrovacieho spisu na vec vzťahujúceho, a to z odborného vyjadrenia č. 345/2017 vo veci
stanovenia všeobecnej hodnoty majetku podaného znaleckou organizáciou JHS, s.r.o., so sídlom v
Martine, na ul. Sládkovičovej 10, bola zistená všeobecná hodnota majetku a to 4 ks pneumatík zn. Pirelli
- Scorpion v sume 412,45 eura, 4 ks originálnych hliníkových diskov z vozidla N. H. G. EČV: Q.Y. v sume
1.001,93 eura, 2 ks pneumatík Continental - Conticontact, rozmer 225/50 R16 v sume 176,04 eura, 2
ks pneumatík Continental - Conticontact, rozmer 225/50 R16, v hodnote 6,35 eura a 4 ks pneumatík zn.

Dunlop, rozmer 285/50 R20 v hodnote 274,27 eura, spolu v hodnote 1.871,04 eura. Odborné vyjadrenie
bolo podané pre Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, odbor kriminálnej polície Q. dňa 08.06.2017.3. Žalobca v konaní preukázal vznik škody, výšku škody, vyčíslenú odborným vyjadrením, ako aj to, že
je nositeľom hmotného práva, o ktorého porušenie sa v konaní jednalo, pričom žalobcovi bola škoda
spôsobená, a to konaním popísaným vo výrokovej časti trestného rozkazu, ktoré spôsobil žalovaný.

Z trestného rozhodnutia je taktiež nepochybné, komu bola ako vlastníkovi, či majiteľovi pneumatík
a ďalšieho príslušenstva spôsobená škoda. Uvedeným výrokom trestného rozhodnutia o tom, že bol
spáchaný trestný čin a o tom kto ho spáchal, bol súd viazaný. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva
zo samotnej skutkovej podstaty trestného činu sprenevery, a to v rozsahu škody, ktorá skutočne
vznikla žalobcovi. Proti trestnému rozkazu žalovaný odpor nepodal, a tento nadobudol právoplatnosť.

Na uvedenom závere nemohla nič zmeniť ani procesná obrana žalovaného a ani výpoveď svedka
navrhnutého žalovaným, nakoľko tieto skutočnosti boli v konaní nesporné. Keďže existencia vzniku
škody na strane žalobcu, a to konaním žalovaného, bola jednoznačne preukázaná, súd prvej inštancie
žalobe v časti istiny v zmysle ust. § 420 a ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na
ustanovenie § 193 CSP vyhovel.

4. Otázka vlastníctva pneumatík žalobcom bola riešená v sťažnosti prokurátora proti odmietnutiu
obžaloby samosudcom, čo následne bolo vyriešené uznesením odvolacieho súdu, ktorý napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a uložil súdu, aby vo veci znova konal a rozhodol. Odvolací súd
poukázal na skutočnosť, že dokazovaním, o ktoré sa opierala obžaloba bolo zistené, že len žalobca bol
osobou, ktorá mala užívať predmetné pneumatiky a disponovať s nimi.

5. Ani svedeckou výpoveďou v konaní o tom, že zákazník musel mať zákazkový list alebo zákazkový
protokol, pričom svedok X. M. neevidoval žiadnu reklamáciu, ktorá by viedla k uskladneniu pneumatík,
či reklamácii práce a tiež skutočnosťou, že tlačivo, ktoré mala spoločnosť pripravené, malo hlavičku X.
N. alebo X. N. a zamestnanec, ktorý prijímal zákazku sa pod to podpisoval, pričom každá uskladnená

pneumatika s diskom bola evidovaná na EČV, ktoré bolo zanesené do databázy, nebola vyvrátená
skutočnosť o vzniku majetkovej škody na strane žalobcu.

6. Žalovaného tvrdenia o nepreukázanej výške škody, o tom, že žalobca nepreukázal svoje vlastnícke
právo k pneumatikám či preukazovanie pracovnej zmluvy žalovaným súd prvej inštancie vyhodnotil ako

procesnúobranužalovaného,ktorávšakjebezprávnehovýznamuvovzťahukuskutkupreukázanémuv
trestnom konaní, ako aj vo vzťahu k minimálnej výške škody vzniknutej na strane žalobcu a preukázanej
znaleckým posudkom pre orgány činné v trestnom konaní. Tvrdenia žalovaného boli vyvrátené dôkazmi
obsiahnutými vo vyšetrovacom spise z prípravného konania a tvorili dostatočný podklad pre rozhodnutie
súdu. Výška škody na cudzom majetku je obsahovou súčasťou skutkovej podstaty trestného činu

sprenevery podľa ust. § 213 ods. 1 Trestného zákona.

7. Čo sa týka uplatneného úroku z omeškania, tento bol priznaný v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vo výške 5 % ročne zo sumy 1.871,04 eura od 18.12.2018 do zaplatenia, teda odo dňa
nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému dňa 17.12.2018, keď žalobca nepreukázal doručenie

výzvy na dobrovoľné splnenie dlhu žalovaným a požadoval priznať úroky z omeškania odo dňa
31.12.2014 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 1.871,04
eura odo dňa 31.12.2014 do 17.12.2018 bola žaloba zamietnutá.

8. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že žalobca nepreukázal, aby došlo k zníženiu majetku,
nielen na jeho strane, ale aj na strane právnickej osoby. Keďže nedošlo k zníženiu majetku na obidvoch

stranách, nemohla byť preukázaná ani existencia škody. Na vznik práva na náhradu škody musia
byť splnené podmienky vyplývajúce z príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vzniknutou
škodou. Základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu je príčinná súvislosť medzi konaním
škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná. Vzniknutá škoda v podobe
skutočnej škody musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani

porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na
jej náhradu. Príčinná súvislosti musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom
povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej
súvislosti v civilnom procese zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenia má byť preukázané,teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a
bezprostredný. Žalobca svoj nárok opiera o porušenie právnej povinnosti preukázanej žalovanému v
trestnom konaní. V rámci zisťovania skutkového stavu mal súd zisťovať a posudzovať celý skutkový

základ uplatňovaného nároku, hoci tento z hľadiska právneho posúdenia skutkových okolností zasahuje
do trestného práva. Judikované rozhodnutia R 27/1977 s R 22/1979 poukazujú na tú skutočnosť,
že výrok trestného rozsudku nerieši rozsah a výšku škody ani vtedy, ak je táto výška kvalifikačným
momentom, resp. pojmovým znakom trestného činu a ak sa v civilnom sporovom konaní touto časťou
trestného rozsudku civilné súdy necítia byť viazané, tak takýto postup je potrebné považovať za správny,

pretože nie je v rozpore s požiadavkou vyjadrenou v ust. § 193 CSP.

10. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

11. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania

a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré odkazuje.

13. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na ustanovenie § 193
CSP, podľa ktorého súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu a tom kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

14. V prejednávanej veci právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Poprad zo dňa 27.02.2018
č.k. 5T/58/2017-265 bol žalovaný uznaný za vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného
zákona, pretože si prisvojil vo výrokovej časti trestného rozkazu opísané hnuteľné veci, ktoré mu boli
zverené za účelom úschovy a skladovania v sklade prevádzok pneuservisu X. v Q. počas striedania

sezón, a tieto v presne nezistenej dobe na jar roku 2014 bez vedomia a súhlasu žalobcu, predal
neznámej osobe, čím spôsobil žalobcovi škodu vo výške 1.871,04 eura, teda prisvojil si cudziu vec, ktorá
mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu.

15. Pokiaľ ide o rozsah viazanosti všeobecného súdu trestným rozsudkom pri rozhodovaní v

občianskoprávnej veci k tejto otázke už zásadné stanovisko vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky
vo svojom náleze zo dňa 23.11.2011 vydaným vo veci I. ÚS 269/2011. Podľa tohto nálezu rozsah
viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom
súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s
okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno

obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t.j. o spáchaní trestného činu a o tom kto ho spáchal.

16. V tomto náleze Ústavný súd Slovenskej republiky riešil obdobnú situáciu keď bolo právoplatne
rozhodnuté o tom, že škodca spáchal trestný čin sprenevery. Právoplatným bolo tiež rozhodnutia o
treste, ako aj o tom, že poškodený so svojim nárokom na náhradu škody bol odkázaný na občianske

súdnekonanie.VosvojomnálezeÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvytkolNajvyššiemusúduSlovenskej
republiky, že tento sa nevyrovnal so skutočnosťou, podľa ktorej zákonným znakom skutkovej podstaty
trestného činu sprenevery je spôsobenie škody na cudzom majetku. Z právnej kvalifikácie skutku,
ako aj zo skutkovej vety rozhodnutia vyplýva, že v dôsledku trestného činu sprenevery odsúdeného
došlo u sťažovateľa ako poškodeného k spôsobeniu škody. Ústavný súd ďalej zdôraznil, že výklad

ustanovenia § 135 O.s.p. použitý v rozsudku najvyššieho súdu zo 16.11.2010 vedie v konečnom
dôsledku k nerešpektovaniu záverov právoplatného trestného rozsudku okresného súdu z 08.02.2008,
čo je v rozpore s princípom právnej istoty, ktorý, ako už ústavný súd opakovane vyslovil aj v rámci
svojej judikatúry, musí byť rešpektovaný aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavnea predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom
verejnej moci. Gramatický výklad ust. § 135 O.s.p., ktorý má za následok v predmetnom prípade
nerešpektovanie právoplatného rozhodnutia súdu a narušenie princípu právnej istoty, preto nemožno

považovať za ústavne konformné aplikovanie tohto ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku na
zistený skutkový stav. V predmetnej veci ústavne súladný výklad uvedeného ustanovenia vyžaduje,
aby súdy zúčastnené na rozhodovaní o nej boli viazané odsudzujúcim rozsudkom okresného súdu
z 08.02.2008 vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia odsúdeného a
okresným súdom boli zistené. To platí aj o zistení vzniku škody u poškodeného sťažovateľa v dôsledku

protiprávneho konania odsúdeného. Výklad ustanovenia § 135 O.s.p., ktorým uvedené ustanovenie
aplikoval v predmetnej veci najvyšší súd, vedie aj k narušeniu princípu práva na spravodlivý proces,
keďže znemožňuje poškodenému v trestnom konaní, ktorý bol so svojim nárokom na náhradu škody
odkázaný na jeho uplatnenie v rámci občianskoprávneho konania, aby sa ho úspešne dovolal napriek
existencii právoplatného rozsudku vydaného v trestnom konaní, v ktorom bola jeho škoda uznaná a
konštatovaná.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je dôvodné odchýliť sa od záverov uvedených v náleze Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2011 nakoľko ustanovenie § 193 CSP obsahovo nadväzuje na
ust. § 135 ods. 1 O.s.p. ktorého sa nález ústavného súdu dotýkal.

18. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu vyplývajúcimi z ust. § 420 ods.
1 Občianskeho zákonníka sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Všetky tieto atribúty priamo vyplývajú
z právoplatného trestného rozkazu vydaného dňa 27.02.2018 Okresným súdom Poprad pod č.k.
5T/58/2017-265. Žalovaný teda svojim zavineným protiprávnym konaním spôsobil na majetku žalobcu

škodu, pričom medzi protiprávnym úkonom a škodou je daná príčinná súvislosť.

19. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok, s
výnimkou nenapadnutého výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnému
žalobcovi žiadne trovy nevznikli.

21. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).