Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. október 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/114/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509204017
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7509204017.4

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov
JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu Š. Z., J.. XX.X.XXXX, K., S. XX, práv.
zast. JUDr. Ivanom Husárom, advokátom Košice, Vojenská 14, proti žalovaným 1/ I. Z., J.. XX.X.XXXX,
K., I. XX, X/ M. G., J.. XX.X.XXXX, G., H. XX/F, X/ G. E., J.. XX.X.XXXX, E. XX, X/ D. E., J.. X.XX.XXXX,
V. XXX, X/ S. E., J.. XX.X.XXXX, Š. XXX o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 27.04.2021 č. k. 16C/54/2009 - 271

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalovaným v 1. - 5. rade nepriznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením priznal
žalovaným 1/ až 5/ náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, ktorá bude vyčíslená súdom
prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

2.1.Rozhodol tak potom, čo rozsudkom z 16.10.2015 žalobu v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie o
náhrade trov konania vyhradil na samostatné uznesenia po právoplatnosti rozsudku.
2.2.Rozsudkom č. k. 5Co/236/2016 z 21.03.2017 Krajský súd v Košiciach rozsudok prvoinštančného
súdu potvrdil.
2.3.V odôvodnení súd prvej inštancie citujúc § 255 ods.1, § 396 ods.1, § 262 ods.1,2 CSP konštatoval,
že žalovaný má plný úspech vo veci vtedy, keď súd žalobu v plnom rozsahu zamietne. Keďže súd žalobu
žalobcu zamietol, žalovaní mali v konaní plný úspech. Podaním doručeným súdu 08.06.2017 žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu zaslal súdu vyjadrenie, ktorým navrhol súdu zvážiť aplikáciu § 257
CSP, ku ktorej sa žalovaní (v 1. až 5. rade) nevyjadrili.
2.4.Citujúc § 257 CSP súd konštatoval, že zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania
podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa
a výnimočné okolnosti.
2.5.Súd preskúmajúc podanie žalobcu zhodnotil, že obsahuje tri okruhy dôvodov zakladajúcich použitie
§ 257 CSP - dôvody a príčiny podania žaloby, neúspech žalobcu v dôsledku značne sprísnenej
rozhodovacej praxe súdov, sociálny a majetkový status žalobcu. Prvoinštančný súd konštatoval, že prvý
okruh dôvodov je nerelevantný vo vzťahu k posudzovaniu prípustnosti aplikácie § 257 CSP, keďže tieto
okolnosti boli predmetom skúmania súdu počas konania s výsledným zamietnutím žaloby. K druhému
okruhu dôvodov súd uviedol rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorými dôvodil, že už
okolo roku 2010 sa Najvyšší súd Slovenskej republiky priklonil k citovanému právnemu názoru a takto
ustálenú judikatúru, jednotnú počas celého konania nemožno vyhodnotiť ako dôvod hodný osobitného
zreteľa v neprospech žalovaných tak, že im nebude priznaná náhrada trov konania. K tretiemu okruhu
dôvodov súd uviedol, že pri posudzovaní statusu žalobcu ako starobného dôchodcu súd musel zohľadniť
postavenie všetkých strán sporu. Konštatoval, že nielen žalobca, ale aj žalovaní sú dôchodcami, v
konaní boli zastúpení právnou zástupkyňou a súdom priznaná náhrada konania im má nahradiť to, čo

museli vynaložiť na zabezpečenie si právnej pomoci v spore. Súd taktiež uviedol, že z katastrálneho
portálu zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom viacerých pozemkov. Na záver súd uviedol,
že preskúmajúc žalobcove tvrdenia a spisový materiál nezistil kumulatívne splnenie dvoch podmietok:
dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočných okolností, preto neaplikoval § 257 CSP.

3.1.Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm.
h) CSP.
3.2.Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žiadnej zo strán sporu neprizná
nárok na náhradu trov konania.
3.3.Podané odvolanie žalobca dôvodí predovšetkým tým, že súd vec nesprávne právne posúdil, ak
žiadny z dôvodov uvádzaných žalobcom neposúdil ako dôvod, ktorý by odôvodňoval nepriznanie nároku
na trovy konania.
3.4.Podľa názoru žalobcu je nespravodlivé, aby v situácii kedy žalovaných žalobca v priebehu 80. rokov
vyplatil z dedičských podielov bol žalobca zaviazaný na úhradu trov tohto konania. Dôvodom výplaty
súrodencov bola dohoda o tom, že vlastníkom rodičovského domu a pozemkov k nemu prináležiacim sa
stane žalobca. Žalobcova snaha o „formálno-právne“ doriešenie bola u časti súrodencov akceptovaná,
avšak žalovaní takúto dohodu odmietli, čo žalobcu ľudsky a rodinne zasiahlo. Žalobca má za to, že tieto
okolnosti sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa na základe ktorých by súd nemal priznať žalovaným
náhradu trov konania. Ak už boli v minulosti žalovaní zo strany žalobcu vyplatení v trhových cenách z ich
dedičských podielov, považuje žalobca priznanie náhrady konania za príliš prísne a prehlbujúce celkovú
nespravodlivosť usporiadania vzťahov medzi stranami sporu. V dôsledku zamietnutia žaloby bol žalobca
nútený ešte raz vyplatiť žalovaných z ich podielov a priznanie trov konania tak považuje za nevhodné a
právne posúdenie súdu o nemožnosti aplikácie § 257 CSP za nesprávne.
3.5.K tvrdenej ustálenej rozhodovacej praxi súdov ohľadom podmienok vydržania žalobca uviedol, že
žaloba bola podaná v roku 2009, keď ešte súdom uvádzaná rozhodovacia prax neexistovala. Poukázal
na skutočnosť, že v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR sa až v roku 2015 uverejnilo pod R 73/2015
rozhodnutie NS SR v zmysle ktorého „Oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za
účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti,
ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom v zmysle zákona č. 95/1963 Zb.“ Žalobca považuje daný
názor za ústavnoprávne neudržateľný, čo vyplýva aj nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II.
484/2015 zo 14.11.2018. Z toho dôvodu mal súd aplikovať § 257 CSP.
3.6.K tvrdeniu prvoinštančného súdu o žalobcovom podielovom spoluvlastníctve viacerých
nehnuteľností v katastrálnom území Poproč žalobca uviedol, že ide síce o tvrdenie pravdivé, avšak
má zato, že len s poukazom na danú okolnosť nemožno uzavrieť, že na strane žalobcu neexistuje
sociálny a majetkový status, ktorý by umožňoval aplikáciu ust. § 257 CSP. Žalobca poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/45/2012, v zmysle ktorého „Iba
existencia vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho podielu, bez skúmania celkovej majetkovej
situácie žiadateľa nemôže byť prekážkou prístupu k súdu. Pokiaľ sa žiada, aby účastník konania za
účelom zaplatenia súdneho poplatku predal alebo prenajal nehnuteľnosť, ktorú vlastní, je to neprijateľné
z dôvodu prednosti práva na dôstojný život, ako aj práva na ochranu vlastníctva. Je namieste pripomenúť
aj časový aspekt, najmú reálnu možnosť, že účastník konania v lehote na zaplatenie súdneho poplatku,
aj s prihliadnutím na prípadné konanie o oslobodenie od súdneho poplatku, predá, resp. prenajme
danú nehnuteľnosť za cenu primeranú jej reálnej hodnote, nehovoriac o prípadoch, kedy je takáto
nehnuteľnosť v režime podielového spoluvlastníctva alebo bezpodielového spoluvlastníctva manželov.“
Žalobca konštatoval, že uvedené rozhodnutie sa týka otázky úhrady súdneho poplatku, avšak má za to,
že ho možno aplikovať aj pri úvahe o aplikácii § 257 CSP.

4. Žalovaní v 1. až 5. rade sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

5.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou
osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1
CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.1, 2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné. Uznesenie je vecne správne, z toho dôvodu ho
odvolací súd podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.

6.Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa trov konania
uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, osvojuje si dôvody

napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. V predmetnej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by
spochybnili správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia, čo sa týka výroku o trovách konania.

7.Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

8.Podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

10.1.V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do
úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa
§ 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
náhradu trov konania celkom, alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí
byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako
aj v okolnostiach strán sporu. Aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné
osobitného zreteľa a výnimočnosť okolností.
10.2.Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočnosť okolností zákon bližšie nešpecifikuje. To však
neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej
judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenie NS SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2020, sp. zn.
3MCdo/46/2012) nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie
(v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti
náhrady trov konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je
aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

11.Odvolací súd konštatuje, že sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu. Odvolateľ dôvodil aplikáciu
§ 257 CSP troma dôvodmi. Prvým je nespravodlivosť rozhodnutia o trovách konania s ohľadom
na skutočnosť, že žalobca už v 80. rokoch vyplatil žalovaným po 10000,00 Kčs a v dôsledku
zamietnutia žaloby o vydržanie bol žalobca následne nútený žalovaných ešte raz, pričom dôvodom
výplaty súrodencov bola dohoda o tom, že vlastníkom sporných nehnuteľností sa stane žalobca. K
tomuto dôvodu súd uvádza, že žalobca opätovne dôvodí tvrdeniami, ktoré boli predmetom skúmania
prvoinštančného súdu a ten žalobu ako nedôvodnú zamietol a zároveň sa s týmito tvrdeniami vyporiadal
v napadnutom uznesení v bode 20 odôvodnenia.

12.Druhým dôvodom je tvrdenie žalobcu, že v čase podania žaloby ešte neexistovala ustálená
rozhodovacia prax v danej veci a zároveň rozporovanie tejto rozhodovacej praxe citovaním vyššie
uvedeného nálezu Ústavného súdu SR a konštatovaním, že žalovaných súrodencov už raz z dedičských
podielov vyplatil v trhových cenách. Súd konštatuje, že ani v tomto bode nevzhliadol dôvody hodné
osobitného zreteľa. Žalobca vyvolal spor podaním žaloby, riadne v ňom pokračoval a v spore nebol

úspešný. Súd poukazuje, že aj napriek skutočnosti, že dôvodenie neexistenciou ustálenej súdnej praxe
v čase podania žaloby nezakladá dôvod na nepriznanie trov konania úspešnej strane (žalovaným).

13.Tretím dôvodom je majetkový a sociálny status žalobcu, v ktorom sa žalobca nestotožnil
s argumentáciou prvoinštančného súdu a citujúc vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 8Sžo/45/2012 má zato, že súd nesprávne vyhodnotil majetkové pomery žalobcu.
K danému dôvodu súd konštatuje, že citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sa vzťahuje na súdny poplatok ako prekážku prístupu k súdu. Súd považuje dané rozhodnutie za
nerelevantné vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania, keďže odvolateľ zjavne účelovo opomenul
rozdiel medzi prekážkou prístupu k súdu (v dôsledku povinnosti zaplatiť súdny poplatok) a povinnosťou
znášať trovy konania.

14.Odvolací súd preskúmaním veci dospel k rovnakému záveru ako prvoinštančný súd, že v danom
prípade nie je daný dôvod aplikovať § 257 CSP v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania. Žalobca
vyvolal spor podanou žalobou, bol v konaní neúspešný a teda má povinnosť nahradiť trovy konania v
zmysle § 255 ods.1 CSP.

15.Za tohto stavu odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

16.1.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods.1 CSP v spojení
s § 255 ods.1 CSP.
16.2.Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho
konania, úspešným žalovaným preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd
stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

17.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 26. 9. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.