Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 17Csp/138/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218204345
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2218204345.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredasudcomJUDr.PéterNagyvsporovejvecižalobcu:J.H.,X..XX.XX.XXXX,

L. H. X. S. XXX, právne zast.: Sidor a partneri, s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o
zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 400,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 150,- eur titulom primeraného finančného
zadosťučinenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % z prisúdenej
sumy. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením.

IV. Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 05.10.2018 domáhal proti žalovanému

zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V žalobe poukázal na rozsudok, ktorý bol vydaný tunajším súdom v
konaní vedenom pod sp. zn. 12Csp/29/2016. Žalobca bol v uvedenom konaní sp. zn. XXCsp/XX/XXXX
v postavení žalobcu ako spotrebiteľ a domáhal sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Uvedený revolvingový úver zo zmluvy, ktorú žalobca uzavrel
so žalovaným, bol rozsudkom súdu vydaným dňa 23.10.2017 v uvedenom skoršom konaní vyhlásený
za bezúročný a bez poplatkov, pričom tunajší súd taktiež vyhlásil vo vydanom rozsudku za neprijateľnú

a neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v ustanovení čl. 8 bod 8.1 revolvingovej zmluvy zo dňa
20.03.2014. Žalobca v prejednávanej veci neuviedol žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by odôvodňovali
výšku požadovaného finančného zadosťučinenia v sume 400,- eur, pričom len všeobecne poukázal na
to, že úver mu bol poskytnutý vo výške 1.500,- eur a odplata za poskytnutie úveru bola vo výške 1.875,44
eur. Na základe tohto, ako aj na základe rozhodovacej praxe všeobecných súdov podľa ich vybraných
rozhodnutí, z ktorých žalobca v žalobe citoval, žalobca považoval výšku primeraného zadosťučinenia
400,- eur (25 % z odplaty) za primeranú, ktorá predstavuje dostatočnú náhradu za diskomfort, ktorý

vznikol tým, že žalobca bol nútený domáhať sa ochrany svojich práv na súde, aby žalovaný naďalej
neoprávnene neznižoval jeho majetok.2. Žalovaný s dôvodmi podanej žaloby nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení z 03.12.2018 odmietal tvrdenie
žalobcu, že by porušenie ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. predstavovalo v danom prípade podklad
pre prijatie záveru podľa § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o porušení práva žalobcu

ako spotrebiteľa, keďže nedodržanie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa uvedeného
ustanovenia sankcionuje veriteľa a pre spotrebiteľa predstavuje prospech. Podľa názoru žalobcu v
prípade neuvedenia náležitostí v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. v spotrebiteľskej zmluve sa nejedná
o porušenie takého ustanovenia, ktoré by bolo určené na ochranu spotrebiteľa, a ktorého porušenie
by spájalo nejaký negatívny dôsledok pre spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu

zamietnuť.

3. Žalobca vo svojej replike zo dňa 15.04.2019 považoval názor žalovaného, že v
danom prípade nárok na finančné zadosťučinenie nevznikol, za prekvapivý a zarážajúci, pričom výšku
primeraného zadosťučinenia považoval za adekvátnu vo vzťahu k ohrozeniu práv žalobcu. Uplatnenú
výšku nároku odvodzuje žalobca od hroziacej ujmy, teda od výšky odplaty, ktorú žalovaný od žalobcu

požadoval, hoci na ňu nemal nárok. Vzhľadom na to, že žalobca preplatil úver nad jeho istinu
a žalovaný odmietol vydať tento preplatok, ujma na majetkových právach žalobcu spočívala aj
v nemožnosti disponovania s týmito finančnými prostriedkami, hoci žalovanému nepatrili. Žalobca mal
pred iniciovaním predošlého konania záujem o uzavretie mimosúdnej dohody so žalovaným, čo však
žalovaný odignoroval. Pritom aj táto okolnosť podľa názoru žalobcu potvrdzuje dôvodnosť nároku, teda

že spotrebiteľ musel začať konanie s ekonomicky a právne zdatnejším subjektom.

4.Nanariadenompojednávanívykonalsúdvpredmetnejvecipríslušnédokazovanie,atooboznámením
sa so žalobou, vyjadrením žalovaného, replikou žalobcu, prednesom (právneho zástupcu) žalobcu a
ďalším podstatným obsahom spisového materiálu vrátane pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.

XXCsp/XX/XXXX, a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav
veci:

5. Dňa 20.03.2014 uzatvoril žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.500,- Eur,

ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur, pri dojednanej ročnej úrokovej
sadzba 70,01% a RPMN 67,66 %. Celková čiastka, ktorú mal žalobca žalovanému vrátiť, činila sumu
3.375,44 eur.
V predošlom konaní vedenom pod sp. zn. XXCsp/XX/XXXX vyhlásil tunajší súd predmetný revolvingový
úver rozsudkom zo dňa 23.10.2017 za bezúročný a bez poplatkov, pričom tunajší súd zároveň vo

vydanom rozsudku vyhlásil zmluvnú podmienku obsiahnutú v ustanovení čl. 8 bod 8.1 revolvingovej
zmluvy zo dňa 20.03.2014 za neprijateľnú a neplatnú. V odôvodnení uvedeného rozsudku tunajší súd
mimo iného uviedol, že v zmluve chýbali obligatórne náležitosti zakotvené v § 9 ods. 2 písm. j/ a k/
zákona č. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho sa má poskytnutý úver s poukazom na § 11
ods.1 písm. a/ a d/ ZSÚ považovať za bezúročný a bez poplatkov.

6. Žalobca v tomto konaní tvrdil, že sú splnené všetky podmienky na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia už tým, že 1/ je dané porušenie povinnosti veriteľa, ktorú povinnosť mu ukladá zákon č.
129/2010 Z.z. - konkrétne sa jednalo o neuvedenie obligatórnych náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom
úvere a v dôsledku toho nedostatočné, resp. zavádzajúce informovanie spotrebiteľa o podmienkach

poskytovanéhoúveru, 2/spotrebiteľ(žalobca)siúspešneuplatnilnasúdeporušeniepredmetných
povinností, keďže o tomto porušení bolo právoplatne (v prospech spotrebiteľa) rozhodnuté skorším
rozsudkom vydaným vo veci sp. zn. XXCsp/XX/XXXX; 3/ zároveň je daná aj príčinná súvislosť, pretože
spotrebiteľ bol v predmetnom konaní úspešný práve v dôsledku toho, že veriteľ (žalovaný) porušil právne
predpisy a vyhotovil zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 20.03.2014 v rozpore s výslovným

znením právnej úpravy. Podľa názoru žalobcu pritom postačí na priznanie nároku na
primerané finančné zadosťučinenie to, že veriteľ poruší práva spotrebiteľa, resp. poruší svoje povinnosti
vyplývajúce z príslušnej zákonnej úpravy a spotrebiteľ si tieto porušenia úspešne uplatní
na súde. Medzi porušením povinnosti a úspešným uplatnením práva musí existovať kauzálny
nexus. Spotrebiteľ pritom nemusí utrpieť skutočnú škodu, postačí ak mu takáto škoda hrozí. Žalovaný

počas konania tvrdil, že uvedené podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
v danom prípade nie sú splnené.7. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho

práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

8. V predmetnom konaní bolo preukázané, že žalobca sa v konaní tunajšieho súdu sp. zn. XXCsp/
XX/XXXX úspešne domohol ochrany svojich práv ako spotrebiteľa a rozsudkom zo dňa 23.10.2017

bol na základe jeho žaloby vyhlásený úver z revolvingovej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu za
bezúročný a bez poplatkov a zároveň bola vyhlásená zmluvná podmienka obsiahnutá v ustanovení čl. 8
bod 8.1 uvedenej revolvingovej zmluvy zo dňa 20.03.2014 za neprijateľnú a neplatnú. Pod úspešným
uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. treba rozumieť, že súd judikuje v

prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. zo
zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia alebo vo výroku rozsudku určí
neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v
spotrebiteľskej zmluve, resp. určí bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru zo zmluvy o
spotrebiteľského úveru (k tomu viď napr. rozsudky KS TT sp. zn. XCo/XXX/XXXX z 25.06.2019 a KS BA

sp. zn. XXCo/XXX/XXXX z 24. 09. 2019). Z výroku a príslušného odôvodnenia rozsudku sp. zn. XXCsp/
XX/XXXX je v tomto prípade jednoznačné, že si žalobca voči žalovanému úspešne (a už aj právoplatne)
uplatnil v skoršom konaní porušenie povinností žalovaným stanovených mu ust. § 53 Občianskeho
zákonníka a zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Konkrétne uplatnenie sankcie
určenímbezúročnostiabezpoplatkovostiúveruposkytnutéhožalovanýmžalobcoviasankcieneplatnosti

konkrétnej zmluvnej podmienky o dohode o poskytnutí služby odkladu splátok za odmenu z dôvodu jej
neprijateľnostijepretovtomtoprípadenepochybnezákladomprepriznanieprávanaprimeranéfinančné
zadosťučinenie podľa ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. Nakoľko teda uvedeným spôsobom bol základný predpoklad pre
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi splnený, námietky žalovaného v danom

smere sú bezpredmetné.

9. Na základe uvedeného žalobcovi vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle
citovaného ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré toto právo priznáva už vtedy, keď
spotrebiteľovi mohla vzniknúť ujma v nadväznosti na porušenie jeho práv (t.j. nielen v prípade

skutočného vzniku ujmy), pričom sa úspešne domohol ochrany svojich práv. Spotrebiteľ, teda žalobca
preto nebol povinný pre osvedčenie danosti základu nároku preukazovať samotný vznik ujmu, ktorá by
mu vznikla. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcovi, ktorá mu vznikla konaním
žalovaného a je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania trpieť a je aj sankciou
postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Vo

všeobecnosti je možné uviesť, že žalobca musel trpieť uplatňovanie nárokov zo strany žalovaného nad
rozsah istiny úveru bez opory v zákone a následne bol donútený iniciovať spor so žalovaným, ktorý je
evidentne ekonomicky aj právne zdatnejší. Vzhľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že v danom
prípade sú splnené predpoklady vzniku nároku podľa § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z. z.
bližšie popísané v bode 6 odôvodnenia tohto rozsudku.

10. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou,
ktorá nevymedzuje žiadne kritériá v tejto súvislosti, pričom výška finančného zadosťučinenia závisí
od úvahy súdu. Z pojmu primerané zadosťučinenie je možné vyvodiť, že jeho
výška bude závislá od konkrétnych okolností každého prípadu. Súd má pri určení výšky primeraného

zadosťučinenia prihliadať na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania dodávateľa, rozsah jeho
následkov a možností ich odstránenia. Nárok na primerané zadosťučinenie je samostatným nárokom
nezávislýmnainýchfinančnýchnárokoch(napríkladnáhradaškody,vydaniebezdôvodnéhoobohatenia)
a jeho výška má byť úmerná len rozsahu a významu porušenia povinnosti dodávateľa. Nárok vznikáproti porušiteľovi práva spotrebiteľa. Žalobca si právo na primerané finančné zadosťučinenie uplatnil
vo výške 400,- eur. Túto výšku primeraného finančného zadosťučinenia pritom žalobca odôvodnil
len všeobecným konštatovaním o jej primeranosti s tým, že táto predstavuje dostatočnú náhradu

za diskomfort vzniknutý žalobcovi, ktorý bol nútený domáhať sa ochrany svojich práv na súde, aby
žalovaný naďalej neoprávnene neznižoval jeho majetok. Základom pre stanovenie výšky primeraného
zadosťučinenia je primeranosť, pričom súd túto výšku stanoví na základe vlastnej úvahy. Je teda
posudzovaná subjektívne. Aj keď je spotrebiteľ slabšou stranou v spore a zákonodarca mu poskytuje
zvýšenú ochranu, nič sa nemení na tom, že ako žalobca, ktorý je dokonca zastúpený právnym

zástupcom, má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. V predmetnom konaní žalobca žiadal priznať
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400,- eur z dôvodu, že bol nútený domáhať sa ochrany
svojich práv na súde, keď v zmysle rozsudku sp. zn. XXCsp/XX/XXXX bol povinný žalovanému zaplatiť
len poskytnutú istinu bez úrokov a poplatkov, avšak napriek tomu už zaplatil žalovanému vyššiu sumu,
než bola istina. Na preukázanie týchto tvrdení o celkových úhradách však žalobca žiadne dôkazy
nepredložil (výška úhrad vôbec nevyplýva z obsahu spisu, a to ani pripojeného spisu sp. zn. XXCsp/XX/

XXXX), a to ani v rámci, resp. po jeho ústnom prednese na pojednávaní (vrátane ústneho prednesu jeho
právneho zástupcu), pričom písomným podaním pred ďalším pojednávaním vo veci samej sa žalobca
vyjadril, že všetky okolnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci sú obsiahnuté v písomných podkladoch,
ktoré doložil do súdneho spisu. Týmto bolo objektívne znemožnené, aby súd v konaní zadovážil aj
prípadné iné dôkazy na objasnenie konkrétnych okolností daného prípadu za účelom dôkladnejšieho

posúdenia oprávnenosti uplatnenej výšky žalobcom požadovaného finančného zadosťučinenia, k čomu
by bola potrebná súčinnosť žalobcu (napr. dopytom na doteraz neidentifikovaného zamestnávateľa,
u ktorého by boli vykonávané zrážky zo mzdy žalobcu, ako aj na banku, v ktorej by boli realizované
prevodné príkazy žalobcu - viď prednes žalobcu na č.l. 116 spisu). Súd takisto neobdržal žiadané
informácie ani od žalovaného do uskutočnenia ďalšieho pojednávania 30.09.2020, na ktorom súd

napokonvovecirozhodol.Súdtakpriurčovanívýškyprimeranéhofinančnéhozadosťučineniavychádzal
predovšetkým z tej skutočnosti, že základ nároku je nepochybne daný (viď dôvody vyššie), pričom
nakoľko sa žalobca nepochybne musel domáhať svojich práv na súde, aby žalovaný neoprávnene
neznižoval jeho majetok nad rozsah istiny úveru (toto bolo objektívne dané bez ohľadu na výšku
dosiaľ vykonaných úhrad), toto mu objektívne spôsobovalo do právoplatného skončenia konania sp. zn.

XXCsp/XX/XXXX s tým spojené nepríjemnosti a diskomfort, za ktoré je možné žalobcovi priznať náhradu
vo forme finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. maximálne vo výške
150,- eur, ktorá suma predstavuje 10 % poskytnutej sumy úveru (istiny) a je v danom prípade primeraná
stupňu a miere osvedčenia intenzity zásahu žalovaného do konkrétnych práv žalobcu ako spotrebiteľa
v konaní (výrok I). Z rovnakých dôvodov preto súd žalobu vo zvyšnej časti ako presahujúcej hranicu

primeranosti nároku zamietol (výrok II) /k uvedeným záverom pozri rozhodnutia KS TT sp. zn.
25Co/158/2018, 25Co/197/2018, 11Co/274/2018, KS BA sp. zn. 16Co/190/2018/.

Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo

bránením práva.

Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Súd pri posudzovaní danosti nároku na náhradu trov konania mal za to, že sa
tu jedná o prípad, keď rozhodnutie (výška nároku) záviselo od úvahy súdu, a preto za plný úspech
možno v tomto prípade považovať aj predmetné rozhodnutie, ktorým bol uznaný základ nároku, ale bola

priznaná nižšia suma než akú žalobca žiadal (ako to ustanovoval predtým účinný § 142 ods. 3 zákona
č. 99/1963 Z.z.). Súd preto pri uvedenom druhu predmetu konania rozhodol, že žalobca má právo na
náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak pri určovaní výšky trov konania sa bude vychádzať len z
prisúdenej sumy (k tomu viď dôvody rozsudku KS TT sp. zn. 10Co/191/2017). Z uvedeného dôvodusúd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému tak ako to vyplýva z výroku III
rozsudku, pričom zároveň žalovanému na základe rovnakých dôvodov nárok na náhradu trov konania
nepriznal vôbec (výrok IV).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.