Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ján Bednár
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/153/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915010683
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6915010683.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov
JUDr. Jána Bobora a JUDr. Ľubomír Bušíka, PhD., v trestnej veci obžalovaného F. W., stíhaného pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, 2 písm.a/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom
dňa 10.mája 2018, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn.
3T/190/2015 zo dňa 27.07.2017, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn.
3T/190/2015 zo dňa 27.07.2017.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodujúc sám sa
obžalovaný F. W., nar. XX.XX.XXXX v F., I., trvale bytom I., B. U. O. XX, prechodne bytom J., P.. Z. XX,
súkromný podnikateľ,
podľa § 285 písm.b/ Tr.por.
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby okresného prokurátora v Žiari nad Hronom, sp.zn. 1Pv 551/14/6613-52 zo dňa
17.12.2015, ktorou mu bolo kladené za vinu spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, 2 písm.a/ Tr.zák. , na tom skutkovom základe, že
dňa 17. 03. 2014 asi o 16.20 h v budove Y. na T. B. 2 v J. po tom, čo H.. U.. X. P., nar. XX. XX. XXXX,
vyšiel z kancelárie na II. poschodí a išiel smerom dole, kde na medziposchodí zbadal obvineného F. W.,
ktorý sa na neho rozbehol so slovami: "zabijem Ťa" a v rukách držal mosadznú tyč, po čom sa H.. arch.
X. P. z dôvodu obavy o svoje zdravie a život ukryl vo svojej kancelárii, kde počkal na príchod policajnej
hliadky, pričom po príchode polície v čase okolo 18.30 h sa mu opakovane vyhrážal, že ho zabije,
pretože skutok nie je trestným činom.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 3T/190/2015 zo dňa 27.07.2017 bol obž. F. W.
uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, 2 písm.a/ Tr.zák., pretože
dňa 17. 03. 2014 asi o 16.20 h v budove Y. na T. B. X v J. po tom, čo H.. U.. X. P., nar. XX. XX. XXXX,
vyšiel z kancelárie na II. poschodí a išiel smerom dole, kde na medziposchodí zbadal obvineného F. W.,ktorý sa na neho rozbehol so slovami: "zabijem Ťa" a v rukách držal mosadznú tyč, po čom sa H.. U..
X. P. z dôvodu obavy o svoje zdravie a život ukryl vo svojej kancelárii, kde počkal na príchod policajnej
hliadky, pričom po príchode polície v čase okolo 18.30 h sa mu opakovane vyhrážal, že ho zabije.
Za toto konanie mu okresný súd uložil peňažný trest vo výmere 350,- €, pričom pre prípad, že by výkon
tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody 6 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie obžalovaný F.
W., ktoré prostredníctvom svojej obhajkyne aj dodatočne písomne odôvodnil. Z písomných dôvodov
odvolania v podstate vyplynulo, že obžalovaný namietal spáchanie skutku, ktorý mu je kladený za
vinu, keďže vykonaným dokazovaním nebol obžalovanému bez pochybností preukázaný. Napadnutým
rozsudkom podľa obhajoby bola porušená zásada „in dubio pro reo“. Z vykonaného dokazovania
vyplynuli dve protichodné skupiny dôkazov. Rozpory týchto tvrdení sa nepodarilo odstrániť a preto pre
vážne pochybnosti nebolo možné jednoznačne ustáliť vinu obžalovaného.
V tejto súvislosti obhajoba poukázala na nedôveryhodnosť skupiny dôkazov, ktorá svedčila v prospech
obvineného. Išlo o výpovede poškodeného a výpovede svedkov A. O., Q. O., Q. O., V. Z., Q. E., X. Z.
a B. E.. Všetci títo svedkovia sú voči poškodenému vo vzťahu k priamej ekonomickej závislosti, pričom
nie je zanedbateľnou aj extrémna schopnosť poškodeného manipulovať účastníkmi konania, či už
formou zastrašovania alebo vyvíjania inej formy nátlaku. Od samého začiatku trestného konania vyvíjal
poškodený neprimeraný tlak nielen na účastníkov konania, ale aj na orgány činné v trestnom konaní
podávaním rôznych neopodstatnených sťažností, námietok, trestných oznámení a iných písomných
podaní.
Na druhej strane z výpovedí svedkov U. G., J. O., U. O., V. Q., H.. Q. B., X.. Y. S. a X. W. jednoznačne
vyplynulo, že skutok sa tak ako ho opisoval poškodený, stať nemohol, pričom jednotlivé dôkazy
obhajoba vyhodnotila so záverom, že v konaní nebolo preukázané, že by sa skutok tak, ako bol kladený
obžalovanému za vinu obžalobou, stal.
Pokiaľ prvostupňový súd dospel k inému záveru, mal podľa obhajoby skúmať, či skutok napĺňa všetky
znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania. V tejto súvislosti obhajoba vyhodnotila
znaky objektívnej a subjektívnej stránky trestného činu nebezpečného vyhrážania. V neposlednej
rade obhajoba poukázala na samotné výpovede poškodeného P. zo dňa 18.03.2014, kde z vyjadrení
poškodeného nevyplynulo, že by u neho došlo k vzbudeniu takej dôvodnej obavy, ktorou sa rozumie
vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, ktorým malo byť vyhrážanie. Vzťahy medzi obžalovaným a
poškodeným totiž boli vyhrotené už dávnejšie a poškodený v minulosti podával na obžalovaného
viacero trestných oznámení, ktoré boli účelovo vykonštruované. Nikdy sa ani jedno trestné oznámenie
poškodeného nepotvrdilo ako pravdivé. V uvedený deň, keby obžalovaný skutočne sedel pred
kanceláriou poškodeného v podnapitom stave celé poobedie a vyhrážal sa mu, poškodený by túto
skutočnosťurčitevyužilahliadkubybolvolaluždávno.Stoutoverziouskutkuvšakpoškodenývyrukoval
až potom, ako bola vec vrátená na došetrenie krajskou prokuratúrou.
Ďalej obhajoba poukázala na to, že dôvodná obava je pri prečine nebezpečného vyhrážania
preukazovaná najmä intenzitou strachu poškodeného z naplnenia vyhrážok obvineným, z uvedených
výpovedí poškodeného bezprostredne po tom ako sa skutok mal stať, ju nemožno vyvodiť. Akékoľvek
následné vyjadrenia poškodeného v priebehu konania vo vzťahu k tejto dôvodnej obave sú už potom
čisto účelové. Z uvedeného dôvodu obhajoba požiadala krajský súd, aby zrušil napadnutý rozsudok a v
zmysle § 285 písm.a/ Tr.por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Na verejnom zasadnutí obhajcovia obžalovaného poukázali na to, že obhajoba spolupracovala s
orgánmi činnými v trestnom konaní, avšak skupina okolo poškodeného robila prieťahy v konaní.
Podľa záverov obhajoby skutok , ktorý sa dáva obžalovanému za vinu, bol vykonanými dôkazmi
vyvrátený. Obžalovaný ani nevedel, že poškodený je v budove, keď poškodený volal o 18.00 h
políciou, pravdepodobne ani žiadnu obavu z obžalovaného nemal. Konanie poškodeného v tomto smere
obhajoba hodnotila ako účelové. Obžalovaný nie je žiadnym násilníkom, nemal dôvod sa poškodenému
vyhrážať. V tomto smere na doplnenie obhajoba poukázala na to, že v Taliansku bol obžalovaný
carabinierom. Pre úplnosť obhajoba zdôraznila, že poškodený v prvotnej výpovedi uvádzal iný časpríchodu do J., ako vo svojej výpovedi neskôr. Keďže obhajoba dospela k záveru, že neboli naplnené
podmienky pre uplatnenie trestnej zodpovednosti obžalovaného, navrhla tohto spod obžaloby oslobodiť.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za
zákonný a správny a z toho dôvodu navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že keby bol vinným, zaplatil by 350,- € a mal by pokoj. V
ten deň pána P. nevidel a ani nevedel, že je v budove, v čase príchodu polície sedel za stolom a popíjal
sám vínko. Keď teda prišla polícia a povedali mu, o čo ide, iba zopakoval tie slová , čo mu povedali,
ich významu však nerozumel. Obžalovaný preto požiadal súd, aby o jeho nevine rozhodol spravodlivo,
teda aby ho súd vyhlásil za nevinného.
Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného je dôvodné.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy v potrebnom rozsahu v súlade s ust. § 2 ods.
10 Tr.por. Vo vykonaných dôkazoch sa vytvorili 2 skupiny dôkazov, ktoré svedčili na jednej strane v
prospech výpovedí poškodeného a na druhej strane v prospech výpovedí obžalovaného. Pri hodnotení
dôkazov však krajský súd na rozdiel od okresného súdu dospel k inému záveru pokiaľ ide o výrok o vine
obžalovaného. V tomto smere odvolací súd pri hodnotení dôkazov vzal do úvahy argumenty obhajoby,
predovšetkým pokiaľ išlo o naplnenie znakov skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania. Pri
skúmaní znakov objektívnej stránky prečinu nebezpečného vyhrážania odvolací súd dospel k odlišnému
záveru od prvostupňového súdu.
V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že k naplneniu dôvodnej obavy, že vyhrážky zo strany
obžalovaného budú uskutočnené, sa nenaplnila. Tento záver odvolací súd vyvodil zo samotného
správania poškodeného, ktorý v uvedený deň, keď sa dozvedel o vyhrážkach, nezavolal hneď políciu,
zdržiaval sa v objekte Reduty a o tom, čo má robiť, sa radil so svedkom X. Z., ktorý mu doporučil zavolať
hliadku polície. Z výpovede poškodeného zo dňa 18.03.2014 však vyplynulo, že vyhrážky obžalovaného
nebral vážne, keďže bol informovaný, že je pod vplyvom alkoholu. Navyše vzťahy medzi obžalovaným
a poškodeným boli vyhrotené už dávnejšie a poškodený v minulosti podal na obžalovaného viacero
trestných oznámení, preto pre poškodeného táto situácia nebola prekvapivá a náhla. Naštrbené vzťahy
mali po dlhšiu dobu, pričom doposiaľ to bolo vždy vo verbálnej rovine. Z výpovede príslušníkov
polície, ktorí boli privolaní na miesto činu, bolo možné vyvodiť záver, že obžalovaný sa síce vyhrážal
poškodenému v ich prítomnosti, títo však potvrdili, že obžalovaný im povedal, že situáciu emočne
nezvládol a vybuchol preto, že poškodený na neho podával často trestné oznámenia. Odvolací súd v
tomto smere pri posudzovaní spôsobilosti vyhrážok spôsobiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia musí
konštatovať, že z vyjadrenia samotného obžalovaného pred príslušníkmi polície vyplynulo, že u neho
išlo o emočné zlyhanie, ktoré si uvedomoval. Preto doterajšie správanie obžalovaného krajský súd
vyhodnotilakonespôsobilénaplniťskutkovúpodstatuprečinunebezpečnéhovyhrážania.Situáciamedzi
obžalovaným a poškodeným totiž bola vyhrotená už dva roky, pričom obžalovaný a poškodený boli v
minulosti priatelia.
Na druhej strane však odvolací súd musí konštatovať, že správanie obžalovaného by mohlo naplniť
znaky priestupku podľa zákona o priestupkoch. Od spáchania skutku uplynula zákonná lehota na
postúpenie veci správnemu orgánu, preto odvolací súd musel obžalovaného v zmysle § 285 písm.b/
Tr.por. oslobodiť spod obžaloby okresného prokurátora , pretože skutok nie je trestným činom.
Z vyššie uvedeného dôvodu krajský súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a rozhodujúc sám
oslobodilobžalovanéhospodobžalobyvzmysle§285písm.b/Tr.por.,takakojetouvedenévovýrokovej
časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.