Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. september 2021

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119259738
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2021:6119259738.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: V. H., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX X. I. O. XX, zast.: JUDr. Eva Szikorová, advokátka
so sídlom 927 05 Šaľa - Veča, Hollého 1854/9, IČO: 37 961 721, proti žalovanej: F. H., rod. B., nar. XX.
X. XXXX, prechodne bytom XXX XX O. XXXX, o zaplatenie 3481,83 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3481,83 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne z dlžnej sumy od 4. 4. 2019 do zaplatenia.

Súdžalobcovipriznávavočižalovanejnáhradutrovkonaniavovýške100%,oktorejvýškesúdrozhodne

samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou, doručenou súdu dňa 4. 4. 2019 domáhal, aby súd žalovanú zaviazal na
zaplatenie istiny vo výške 3481,83 eura s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od
4. 4. 2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca je bývalým manželom žalovanej. Ich manželstvo
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 15. 3. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňom 31. 3. 2016. Uvedeným dňom právoplatnosti zaniklo aj bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov. Bývalí manželia neuzavreli žiadnu dohodu o vyporiadaní BSM a ani jeden z
účastníkov nepodal v zákonnej lehote návrh na vyporiadanie súdom. Bývalí manželia nemajú spoločné
aktíva, len pasíva.
Menovite v tomto konaní sa jedná o spoločné záväzky, za ktoré zodpovedajú voči veriteľovi - Všeobecná
úverová banka, a.s. spoločne a nerozdielne:
1. záväzok voči veriteľovi Všeobecná úverová banka, a.s. z titulu uzavretej zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXXXXXXX (dlhodobý spotrebný úver - obyvateľstvo) vznikol dňa 24. 5. 2012, t. j. počas

trvania manželstva. Číslo úverového účtu, na ktorý sa plnilo v prospech veriteľa je M. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX. Dlžníkom z uvedeného úverového vzťahu bola žalovaná; navrhovateľ figuroval v zmluve
ako spoludlžník. Posledná splátka úveru bola splatná k 18. 5. 2018.
Nakoľko žalovaná po rozvode uhradila len 2 splátky a následne dlh prestala splácať, veriteľ doručil
žalobcovi upomienky za nezaplatené splátky úveru a preto tento v mesiaci október 2016 začal splácať
úver a tento aj v celom rozsahu doplatil. Prvú splátku uhradil dňa 3. 10. 2016, kedy už bola veriteľom
uplatnená aj penalizácia v súvislosti s omeškaním plnenia. Od novembra 2016 do mája 2018 platil úver

pravidelne v sume mesačnej splátky.
Výzvou zo dňa 6. 11. 2017, ktorá bola žalovanej doručená dňa 7. 11. 2017, ju žalobca vyzval, aby
začala splácať spoločnú pôžičku, nakoľko on svoju polovicu k uvedenému dňu splatil. Žalovaná na výzvunereagovala a splátky pôžičky neplatila ani veriteľovi a ani žalobcovi. Tento celú zvyšnú sumu pôžičky
uhradil veriteľovi v máji 2018.
Celkovo za obdobie od rozvodu manželstva (31. 3. 2016) do zaplatenia poslednej splátky úveru

(18.05.2018) v prospech veriteľa uhradil žalobca sumu 2 846,58 eura. Z uvedenej sumy jednu
polovicu tvorí plnenie, ktoré žalobca vynaložil na splatenie spoločného záväzku so žalovanou, za
ktorého splatenie obaja zodpovedajú veriteľovi spoločne a nerozdielne. Táto suma 1 423,29 eura tvorí
pohľadávku žalobcu voči žalovanej z titulu regresu za spoločne zaviazaného dlžníka a túto si žalobca
z uvedeného dôvodu voči žalovanej uplatňuje žalobou.

2. záväzok voči veriteľovi Všeobecná úverová banka, a.s. z titulu uzavretej zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXXXXXXX(dlhodobýspotrebnýúver-obyvateľstvo)vznikoldňa1.8.2012,t.j.počastrvania
manželstva. Číslo úverového účtu, na ktorý sa plnilo je M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Dlžníkom
z uvedeného úverového vzťahu je žalovaná; žalobca figuruje v zmluve ako spoludlžník.
Posledná splátka úveru je splatná k 20. 7. 2022. Tento uvedený záväzok voči veriteľovi stále trvá.

Rovnako ako v prípade prvého záväzku uvedeného v bode 1., žalovaná po rozvode manželstva splatila
iba 2 splátky. Následne po obdržaní upomienok veriteľa tento úver začal splácať v októbri 2016 žalobca.
Žalobca celkovo za obdobie od rozvodu manželstva 31. 3. 2016 do 31. 3. 2019 v prospech veriteľa
uhradil sumu 4 117,08 eura. Z uvedenej sumy jednu polovicu tvorí plnenie, ktoré žalobca vynaložil na
splateniespoločnéhozáväzkusožalovanou,zaktoréhosplatenieobajazodpovedajúveriteľovispoločne

a nerozdielne. Táto suma 2 058,54 eura tvorí pohľadávku žalobcu voči žalovanej z titulu regresu za
spoločne zaviazaného dlžníka a túto si žalobca z uvedeného dôvodu voči žalovanej uplatňuje žalobou.
Na základe vyššie uvedeného si žalobca uplatňuje voči žalovanej ako spoločne a nerozdielne zaviazanej
osobe titulom regresu za plnenie poskytnuté veriteľovi za žalovanú celkovo sumu 3481,83 eura.

Príslušenstvom pohľadávky sú úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatňuje od podania žaloby, t. j. od
4. 4. 2019 vo výške 5% ročne z dlžnej sumy 3481,83 eura.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila tak, že ju považuje za nedôvodnú a tvrdenia, o ktoré opiera žalobca
svoje nároky v celom rozsahu spochybnila. Uviedla, že k vyporiadaniu ich BSM došlo dohodou, i ked'

nie písomnou a to tým spôsobom, že žalobca si ponechal väčšinu spoločného hnuteľného majetku ako
aj osobné motorové vozidlo a za to prevzal, resp. mal splatiť žalované úvery, ktoré žalovaná prestala
splácať. Z uvedeného dôvodu majetkové vzťahy považuje za vysporiadané a predmetnú žalobu za
neopodstatnenú.
Čo sa týka žalovaných úverov, je pravda, že strany ich nadobudli počas manželstva, pričom žalobca

v nich vystupuje ako spoludlžník z dôvodu, že jemu by v tom čase banka úver neposkytla, nakoľko
zarábal len minimálnu mzdu a príjem žalovanej bol podstatne vyšší. Uvedenú pôžičku si museli zobrať z
dôvodu, že žalobca bol v tom čase práceneschopný a keďže bol bez riadneho príjmu takmer jeden rok (v
rokoch 2012 -2013), neboli len z príjmu žalovanej schopní splácať všetky záväzky, a to predovšetkým aj
lízing auta, ktoré si po rozvode ponechal žalobca, a ktorý lízing bol splatený dokonca ešte pred lehotou

splatnosti (splatnosť 5. 2. 2016, vyplatené 30. 3. 2015).
Pokial' by však uvedené z nejakého dôvodu nebolo možné zohľadniť ako dohodu o vyporiadaní BSM
a mala by sa podieľať na úhrade úveru aj žalovaná, táto považuje konanie žalobcu za účelové a v
rozpore s dobrými mravmi. Z podanej žaloby je zrejmé, že rozhodnutie o rozvode manželstva nadobudlo
právoplatnosť dňa 31. 3. 2016 a žalobca podal návrh na zaplatenie tejto sumy bezprostredne po

uplynutí troch rokov od rozvodu manželstva, resp. od zániku BSM a to 4. 4. 2019, pričom má platiť,
že pokiaľ v tejto 3 ročnej lehote nedošlo k vyporiadaniu BSM, uplatňuje sa nevyvrátiteľná právna
domnienka vyporiadania v zmysle 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „Ak do troch
rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo
ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku

vyporiadané rozhodnutim súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa
stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny
a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach
platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí
primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.“ Pokiaľ by mala o BSM

platiť táto domnienka, má za to, že konanie žalobcu je očividne účelové v snahe ešte viac sa obohatiť na
jejúkor,keďžetietovzťahymoholriešiťajnávrhomnavyporiadanieBSManiebezprostrednepouplynutí
3 rokov. O uvedené však zrejme nemal záujem, keďže by to bolo pre neho finančne nevýhodné, nakoľko
by sa pri vyporiadaní BSM súdom riešili aj tieto dlhy a rovnako aj jej vnosy do BSM, a to čo si ponechalz hnuteľných vecí. Z opatrnosti zároveň vzniesla aj námietku premlčania na vydanie bezdôvodného
obohatenia uskutočnených splátok v období od októbra 2016 do marca 2017.

4.Žalovanývosvojomvyjadrenínepoprelskutkovétvrdeniauvedenéžalobcomohľadnevýškyžalovanej
istiny a príslušenstva, preto mal súd za to, že tieto sú nesporné. Právna úprava v ustanovení § 150
CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované
procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo
a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia

sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu
a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP).
Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok
procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods.
1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2
CSP). Ak súd považuje skutkové tvrdenia strany podľa § 151 CSP za nesporné, nevykonáva o nich

dokazovanie.

5. Súd uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil tak
preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

6. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsanímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

7. Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Žalobca podal žalobu na základe skutkového stavu tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.

9. Z výsluchu strán sporu jednoznačne vyplynulo, že obe zmluvy o úvere strany sporu uzatvorili počas
trvania BSM, že tieto boli splatené tak, ako je to uvedené v žalobe, pričom nedošlo po zániku BSM k jeho

vyporiadaniu ústne ani konkludentne a už vôbec nie písomne. Žalovaná nespochybnila výšku žalovanej
istiny, preto ju súd považoval za nespornú.

10. Podľa § 149 ods. 4 OZ, Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh

podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci,
že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach
a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

11. Zásadne možno rozlišovať tri spôsoby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to
vyporiadanie a) dohodou manželov, b) súdnym rozhodnutím a c) uplynutím doby. Ustanovenie § 149
ods. 1 a § 150 sa vzťahuje na všetky uvedené spôsoby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva.

12. V prejednávanom prípade došlo k vyporiadaniu BSM uplynutím doby. Z dôvodov právnej istoty
a bezpečnosti občianskoprávnych vzťahov zákon ustanovil trojročnú lehotu, v ktorej účastníci môžu
predmet bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadať dohodou alebo podať návrh na súd. Ak táto lehota
márne uplynie, nastanú zákonné účinky vyporiadania uvedené v § 149 ods. 4, ktoré bránia trvaniu
nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva po neobmedzenú dobu. Musia však byť splnené

určité predpoklady, na základe ktorých môže dôjsť k tomuto spôsobu vyporiadania. Týmito predpokladmi
sú:
- existencia nevyporiadaného majetku, ktorý tvoril bezpodielové spoluvlastníctvo, a to buď celého alebo
jeho časti,- skutočnosť, že obaja manželia musia byť živí alebo od zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva do
úmrtia jedného z nich musí uplynúť trojročná lehota, inak sa vyporiadanie vykoná v konaní o dedičstve,
- manželstvo musí zaniknúť rozvodom alebo musí dôjsť k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva

súdom podľa § 148 ods. 2, prípadne podľa § 148a ods. 2, či vyslovením trestu prepadnutia majetku (§
59 ods. 3 TZ).
Ak sú tieto podmienky splnené, márne uplynutie trojročnej lehoty zakladá nevyvrátiteľnú právnu
domnienku, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva výlučne užíva ako vlastník pre svoju potrebu alebo potrebu

svojej rodiny a domácnosti. Preto ak určitú hnuteľnú vec na konci ustanovenej trojročnej lehoty užíva
len jeden z bývalých manželov, pričom sa toto užívanie nedeje proti vôli druhého manžela, alebo ak sa
na konci tejto lehoty vytvoril faktický stav trvalého nerušeného užívania veci len jedným z manželov,
možno konštatovať, že tento manžel vec užíva výlučne ako vlastník pre svoju potrebu. Ak sa takýto
skutkový záver nepotvrdí, hnuteľná vec sa uplynutím trojročnej lehoty stane predmetom podielového
spoluvlastníctva bývalých manželov, ktorých podiely sú rovnaké. V prípade nehnuteľných vecí márne

uplynutie trojročnej lehoty zakladá nevyvrátiteľnú právnu domnienku podielového spoluvlastníctva
bývalých manželov s rovnosťou podielov.
Pokiaľ ide o ostatné spoločné majetkové práva a povinnosti bývalých manželov (napr. v prípade
spoločných vkladov, dlhov, pohľadávok, ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva), platí
tiež nevyvrátiteľná právna domnienka, že bývalí manželia sú z týchto ostatných majetkových práv a

povinností vo vzájomnom vzťahu oprávnení a zaviazaní v rovnakom pomere.

13. Ak mali spoločnú pôžičku manželia, ktorí sa rozviedli, a o ich spoločnom majetku platí to, čo je
ustanovené v § 149 ods. 4 OZ, potom sa ten z bývalých manželov, ktorý zaplatil celý dlh z tejto pôžičky
(alebo viac ako polovicu), môže žalobou na súde domáhať, aby mu druhý z bývalých manželov nahradil,

čo mal na tento dlh platiť podľa rovnakého podielu ich obidvoch na tomto dlhu (R 22/1992).

14. Keďže v konaní nebolo sporné, že spoločný dlh bývalých manželov uhradil po rozvode manželstva
a teda aj po zániku BSM práve žaloba a bolo to v nespornej výške 3481,83 eura, súd žalobe vyhovel
v plnom rozsahu.

15. Zároveň súd žalobcovi priznal aj právo na uplatnené úroky z meškania s poukazom na § 517
ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

16. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky je 0 % p.a., preto úrok z omeškania je 5 %
p.a. Hoci k omeškaniu došlo preukázateľne skôr a to ku dňu splatenia dlhu žalobcom, žalobca si uplatnil
žalobou príslušenstvo až odo dňa 4. 4. 2021 (podanie žaloby), preto mu ho súd priznal v takto uplatnenej

výške s poukazom na § 216 ods. 2 CSP.

17. Druhým výrokom súd rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP.
V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Strana, ktorá
mala plný úspech vo veci (žalobca), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti

strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalovaná).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.