Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. november 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/142/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5621203524
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5621203524.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnej veci
navrhovateľky: Ing. M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, N., Česká republika, právne zastúpená:
AGM partners s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 3, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 258 586, proti
osobe zaviazanej zo zmluvy o budúcej zmluve ako budúci predávajúci: TATRA SPC8, s.r.o., so sídlom

Moyzesova 6, Bratislava, IČO: 44 544 863, právne zastúpený : Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna
42, Bratislava, IČO : 36 698 873 o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, na
odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 21C/36/2021-98 z 1.
októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že osobe zaviazanej zo zmluvy o budúcej zmluve ako
budúci predávajúci ukladá povinnosť z d r ž a ť s a scudzenia a zaťaženia záložným právom a vecným

bremenom nebytového priestoru č. XX na 1. poschodí, vo vchode XX bytového domu „SO XX Bytový
dom F s polyfunkčným parterom“ súp. č. XXX, postavenom na pozemku parcela registra „C“ č. 540/98
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 341 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. W.,
s príslušným spoluvlastníckym podielom v rozsahu 2117/106513 na spoločných častiach, spoločných
zariadeniach a príslušenstve tohto bytového domu a pozemku parcela registra „C“ č. 540/98 zastavaná

plocha a nádvorie, o výmere 341 m2, zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. W. .

Vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhala, aby osobe zaviazanej zo zmluvy o budúcej zmluve ako budúci
predávajúci(ďalejibaako„budúcipredávajúci“)bolouloženénenakladať(najmäformouscudzeniaalebo

zriadenia akéhokoľvek práva v prospech tretej osoby, či už užívacieho, záložného, vecného bremena
alebo inej ťarchy) s nebytovým priestorom č. XX na 1. poschodí, vo vchode XX bytového domu „SO
XX Bytový dom F s polyfunkčným parterom“ súp. č. XXX, postavenom na pozemku parcela registra „C“
č. 540/98 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 341 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre
k. ú. W. a s príslušným spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach
a príslušenstve tohto bytového domu a na pozemku parcela registra „C“ č. 540/98 zastavaná plocha

a nádvorie, o výmere 341 m2, zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. W. v rozsahu 2117/106513 (ďalej
len „predmetné nehnuteľnosti“), ako aj uloženia povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania a úkonov
smerujúcich k nakladaniu s týmito nehnuteľnosťami akýmkoľvek spôsobom. Po preskúmaní podaného
návrh, označených a priložených dôkazov, aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez
nariadenia pojednávania okresný súd dospel k záveru, že návrh je potrebné podľa § 328 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej „CSP“) zamietnuť, nakoľko neboli zistené okolnosti, ktoré by odôvodňovali

potrebu bezodkladne upraviť pomery tak, ako sa toho domáhala navrhovateľka (§ 325 ods. 1 CSP).
Uviedol, že navrhovateľkou tvrdený dôvod nutnosti nariadenia neodkladného opatrenia, a to, že budúcipredávajúci s ňou doteraz neuzatvoril kúpnu zmluvu v zmysle zmluvy o budúcej zmluve, nemožno
hodnotiť ako skutočnosť, že plánuje tento apartmán previesť na tretiu osobu. Ďalší dôvod pre nariadenie
neodkladného opatrenia, a to, že budúci predávajúci napriek výslovnému nesúhlasu navrhovateľky

prenajímapredmetnýapartmántretímosobám,čímjejmôževzniknúťškoda,nepovažovalzaosvedčený
z nedatovanej a nepodpísanej listiny, ktorú navrhovateľka predložila. Z jej obsahu nevyplývalo, že budúci
predávajúci plánoval v prípade, ak navrhovateľka doplatí zostávajúcu časť kúpnej ceny určenej na
dozariadenie interiéru apartmánu, tento apartmán zaradiť do hotelového programu na užívanie tretím
osobám. Okresný súd uviedol, že pokiaľ by aj pripustil, že išlo o list vyhotovený budúcim predávajúcim,

tak nemožno na jeho základe dospieť k záveru, že napriek nesúhlasu navrhovateľky budúci predávajúci
tento apartmán prenajme. Z uvedeného listu vyplýva len to, že budúci predávajúci mal v pláne, avšak
iba v prípade, ak navrhovateľka uhradí zvyšnú časť kúpnej ceny, apartmán ďalej prenajímať v rámci
poskytovania ubytovacích služieb. Keďže navrhovateľka až v reakcii na tento list oznámila budúcemu
predávajúcemu svoj výslovný nesúhlas s takýmto postupom, považoval okresný súd za otázne, aký
postoj k zaradeniu apartmánu do hotelového programu budúci predávajúci skutočne zaujal. Okrem

toho, ak by mal byť navrhovateľke z prenajímania vyplácaný výnos, považoval rovnako za otáznu
existenciu škody na strane navrhovateľky v dôsledku opotrebenia apartmánu pri jeho užívaní tretími
osobami. Okresný súd ďalej uviedlo, že navrhovateľka nijako neodôvodnila svoj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa domáhala uloženia zákazu zriadiť v prospech tretej osoby
záložné právo, vecné bremeno alebo inú ťarchu, preto zamietol návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia aj v tejto časti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ustanovenia § 255 ods.
1 CSP. Budúci predávajúci bol v celom rozsahu úspešný, keďže návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia bol zamietnutý. Avšak z obsahu spisu nevyplynula existencia trov konania na jeho strane,
keďže doteraz ani nemal vedomosť o konaní, preto mu okresný súd ich náhradu ani nemohol priznať.
Okrem toho vychádzal z ustanovenia § 331 ods. 1 druhá veta CSP, v zmysle ktorého v prípade

zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa uznesenie súdu nedoručuje ostatným
účastníkom konania, okrem neúspešného navrhovateľa. Potom nezahrnul do výrokovej časti uznesenia
ani výrok o tom, že budúci predávajúci nemá nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že mu tieto
nevznikli, pretože ak by tak urobil, musel by doručovať uznesenie aj budúcemu predávajúcemu, čím by
ale postupoval v rozpore s § 331 ods. 1 veta druhá CSP a so zásadou hospodárnosti vyplývajúcou z

čl. 17 Základných zásad CSP.

2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka a žiadala, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil a nariadil ňou žiadané neodkladné opatrenie. Poukázala na to, že k nariadeniu
neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze nakladania s predmetnými nehnuteľnosti pristúpila z

dôvodu, že doposiaľ nedošlo medzi ňou a budúcim predávajúcim k podpisu riadnej kúpnej zmluvy v
zmysle podmienok dojednaných v budúcej kúpnej zmluve napriek tomu, že mu uhradila takmer celú
kúpnu cenu. Dostala sa tak do situácie, že aktuálne nemá ani nehnuteľnosť, ani peniaze, ktoré na
jej nadobudnutie vynaložila. Uviedla, že podala žalobu na uloženie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu,
avšak o jej návrhu doposiaľ rozhodnuté nebolo. Skutkový stav je momentálne taký, že budúceho

predávajúceho nikto nemôže obmedziť v nakladaní s predmetnou nehnuteľnosťou, z ktorého dôvodu
pristúpila k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dokiaľ nebude rozhodnuté vo veci
uloženia povinnosti budúcemu predávajúcemu uzavrieť s ňou kúpnu zmluvu týkajúcu sa predmetných
nehnuteľností. Ďalej poukázala na to, že žalovaný stavia ďalšie stavby, pre ktoré potrebuje počiatočnú
investíciu a z toho dôvodu má obavu, že predmetné nehnuteľnosti budú ponúknuté na predaj ďalším

osobám, aby si takto budúci predávajúci zabezpečil finančné prostriedky na ďalšiu výstavbu. Z listu
vlastníctva č. XXXX vyplýva, že väčšina bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome
je prevedená na tretie osoby a už len 2 apartmány zostali vo vlastníctve budúceho predávajúceho,
aj na webovej stránke budúceho predávajúceho je stále ponuka apartmánov na predaj. Na základe
uvedeného považovala žalobkyňa za nesporné, že existuje obava, že dôjde k predaju sporných

nehnuteľností,apretojenutnébezodkladneupraviťpomerymedziňouabudúcimpredávajúcimdočasu,
kým nebude rozhodnuté o splnení povinnosti budúceho predávajúceho uzavrieť s ňou kúpnu zmluvu,
prípadne do času, kým nedôjde medzi nimi k mimosúdnemu riešeniu situácie. Budúci predávajúci
nie je ničím obmedzený, pokiaľ sa týka zaťaženia predmetných hnuteľností záložným právom alebo
vecným bremenom, ktorá skutočnosť takisto môže mať dopad na znemožnenie prevodu vlastníckeho

práva k predmetným nehnuteľnostiam na jej osobu. Ďalej navrhovateľka namietala nesprávnosť záverov
okresného súdu, že neosvedčila svoje tvrdenia, že budúci predávajúci napriek jej výslovnému zákazu
prenajíma apartmán tretím osobám. V tejto súvislosti poukázala na mail z 15.07.2021, na základe
ktorého jej bolo budúcim predávajúcim oznámené, že si môže ako majiteľka zarezervovať pobyt acenu za tento pobyt vo výške 35 % z ceny ubytovania. V zmluve o budúcej zmluve však nie je žiadne
ustanovenie, ktoré by oprávňovalo budúceho predávajúceho k prenájmu predmetných nehnuteľností,
rovnako tam nie je uvedený jej súhlas s takýmto postupom. Zo strany budúceho predávajúceho

išlo o podvodné konanie, preto podala trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného
činu podvodu, kde podrobne rozpísala skutočnosti o spôsobe predaja, prijímania záloh a prenájmu
predmetných nehnuteľností.

3. Odvolací súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP zaslal napadnuté uznesenie okresného súdu spolu s

odvolanímanávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatreniabudúcemupredávajúcemuavyzvalho,aby
saktýmtolistinámvyjadrilvlehote10dní.Výzvanavyjadreniebolabudúcemupredávajúcemudoručená
12.11.2021. Budúci predávajúci na výzvu reagoval písomným vyjadrením z 19.11.2021, navrhol, aby
odvolacísúdnapadnutéuzneseniepotvrdil.Uviedol,žezopatrnostinamietavýlučnúmiestnupríslušnosť
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, pretože podľa jeho názoru, miestne príslušným na konanie mal
byť podľa § 13 CSP súd v obvode ktorého má žalovaný sídlo ( pozn. odvolacieho súdu : budúci

predávajúci sa vo vyjadrení označuje ako žalovaný a navrhovateľku označuje ako žalobkyňu).Uviedol,
že pre podstatné zhoršenie vzájomných vzťahov medzi ním a žalobkyňou má záujem na mimosúdnom
vyrovnaní a ukončení záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý medzi nimi vznikol na základe zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve. Aktuálne prezentuje nový spôsob investičného vlastníctva bytov v rezorte,
v rámci ktorého vlastníci môžu využívať svoje byty a nebytové priestory, ale zároveň môžu byť aj

zapojený do hotelového programu, v rámci ktorého môžu nadobúdať zisk zo spoločného prenájmu
bytov a nebytových priestorov. Žalobkyňa vyjadrila nezáujem o takýto program, čím sa medzi nimi
vzťahy zhoršili. Keďže rokovania medzi nimi neboli ukončené, predmetný byt neprenajíma, ani ho ďalej
nescudzuje. Žalobkyňa nepreukázala, že by na jeho strane k takémuto konaniu dochádzalo.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu a z dôvodov podaného
odvolania(§379a§380CSP)abeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario)
uznesenie okresného súdu zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia podľa § 388 CSP.

5. Zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia upravuje ustanovenie § 325 ods. 1

CSP (citované v napadnutom uznesení), podľa ktorého neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Osvedčenie
bezodkladnej potreby úpravy pomerov vyplýva z viacerých skutočností. Neodkladným opatrením sa
zabezpečí účel civilného sporového konania v konkrétnom prípade, t. j. ochrana porušeného alebo
ohrozeného práva tým, že sa vytvorí situácia pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich

na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu
ktorého sa žiada. Osvedčenie potreby nariadenia neodkladného opatrenia súvisí s tým, že sa ním
zabráni vzniku a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo zhoršovaniu právnej pozície navrhovateľa do tej
miery, že sa mu ešte oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu, prípadne sa vylúči nariadením
neodkladného opatrenia vznik nenávratného stavu v právnych vzťahoch účastníkov alebo vznik

nenapraviteľnej, alebo ťažko nahraditeľnej škody. Pri nariadení neodkladného opatrenia sa však musí
brať do úvahy, že jeho účinky nesmú neprimerane zasahovať do právnych vzťahov účastníkov, teda
nemá sa ním nad mieru primeranú veci obťažovať účastníka, proti ktorému toto neodkladné opatrenie
smeruje.

6. Vychádzajúc z týchto premís odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd pri posúdení dôvodnosti
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a
odvolacie námietky navrhovateľky vyhodnotil ako čiastočne opodstatnené.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka elektronicky doručila 07.09.2021 Okresnému súdu

Bratislava I žalobu o uloženie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorú podala voči spoločnosti
TATRA SPC8, s.r.o. (budúci predávajúci) a zároveň návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, o
ktorom bolo rozhodnuté napadnutým uznesením. Z predloženého návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a pripojených listín vyplýva, že navrhovateľka uzatvorila s budúcim predávajúcim Zmluvu
o budúcej kúpnej zmluve dňa 30.11.2018, v zmysle ktorej sa dohodli na uzavretí budúcej kúpnej

zmluvy o prevode vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam s tým, že navrhovateľka na
základe zmluvy o budúcej zmluve vyplatila budúcemu predávajúcemu 4 splátky kúpnej ceny v celkovej
výške 54.055,- eur. Navrhovateľka žiadala budúceho predávajúceho o uzavretie kúpnej zmluvy,
ku ktorej však dobrovoľne zo strany budúceho predávajúceho nebolo pristúpené. Z navrhovateľkoupredloženej mailovej komunikácie medzi ňou a budúcim predávajúcim vyplýva, že budúci predávajúci
nepovažoval aktuálne uzatvorenie kúpnej zmluvy za možné a navrhol vyporiadanie vzťahov medzi ním
a navrhovateľkou vrátením už zaplatenej kúpnej ceny s navýšením o 20 %. Navrhovateľka tvrdila, že

vzhľadom na odmietavý postoj budúceho predávajúceho uzatvoriť kúpnu zmluvu, môže dôjsť k prevodu
predmetných nehnuteľností na tretiu osobu a tým k nevratnému stavu, ktorý zmarí možnosť domáhať
sa nároku, ktorý si voči nemu uplatnila v žalobe. Ďalej poukazovala na to, že budúci predávajúci napriek
jej výslovnému nesúhlasu predmetné nehnuteľnosti prenajíma tretím osobám.

8. Žaloba o splnenie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu je na Okresnom súde Bratislava I vedená
pod sp. zn. 11C/51/2021 (potvrdenie o prijatí návrhu na začatie konania z č. l. 131). Návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia bol postúpený Okresným súdom Bratislava I podľa § 41 a § 43
CSP Okresnému súdu Liptovský Mikuláš, ako súdu výlučne miestne príslušnému podľa § 20 písm.
a/ CSP, pretože konanie sa týka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. území W., ktoré sa
nachádzajú v obvode Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Na tomto súde je konanie vedené pod sp.

zn. 21C/36/2021, pod ktorou bolo vydané aj napadnuté uznesenie. Budúci predávajúci vo vyjadrení k
odvolaniunavrhovateľky,ktorýboljehoprvýmprocesnýmúkonomvtejtovecivzniesolnámietkumiestnej
nepríslušnosti Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Odvolací súd ju nepovažoval za dôvodnú, v celom
rozsahu sa stotožnil s dôvodmi, pre ktoré bola predmetná vec postúpená na konanie Okresnému súdu
Liptovský Mikuláš.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu, zo strany navrhovateľky bola osvedčená potrebnosť úpravy
vzájomných vzťahov medzi ňou a budúcim predávajúcim. Odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné
neodkladným opatrením zakázať budúcemu predávajúcemu dočasne scudziť predmetné nehnuteľnosti
a tieto zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom v prospech tretích osôb s výnimkou

navrhovateľky, a to do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Budúci predávajúci evidentne
vykonával výstavbu bytového domu za účelom speňaženia postavených bytov (apartmánov), resp. za
účelom zisku, o čom svedčí aj uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve s navrhovateľkou. Už z jeho statusu
budúceho predávajúceho je osvedčené, že má záujem na získaní finančných prostriedkov, minimálne
tých,ktorévložildorealizovaniauvedenéhoprojektu.Pokiaľnedošloknaplneniujehozáväzkuzozmluvy

o budúcej zmluve vo vzťahu k navrhovateľke, nemožno bez ďalšieho jednoznačne vylúčiť, že nemá
záujem previesť predmetné nehnuteľnosti na iné osoby. Keďže zo strany navrhovateľky bolo osvedčené
porušenie povinnosti budúceho predávajúceho uzatvoriť s ňou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej by boli
predmetné nehnuteľnosti s tým, že splnenia tejto povinnosti sa domáha súdnou cestou, nariadením
neodkladného opatrenia, ktorým je budúcemu predávajúcemu uložil povinnosť zdržať sa scudzenia a

zaťaženia predmetných nehnuteľností vecným bremenom a záložným právom, takto sa zabezpečí
pokračovanie v konaní vo veci samej tak, aby nedošlo k ohrozeniu práva, ktorého sa navrhovateľka
domáha, v prípade prevodu predmetných nehnuteľností, alebo ich zaťaženia by už navrhovateľka mala
sťaženú procesnú pozíciu žalobkyne v konaní vo veci samej.

10. Neodkladné opatrenie má byť vydané v takom rozsahu, aby neprimerane nezasahovalo do
právnych vzťahov účastníkov, ktorých sa týka, teda zásah neodkladným opatrením má byť primeraný k
osvedčenému porušeniu práva a právom chránených záujmov.

11. Vzhľadom na právny vzťah medzi navrhovateľkou a budúcim predávajúcim, v súvislosti s porušením

ktorého si navrhovateľka uplatňuje nárok vo veci samej, má odvolací súd za to, že primeraným je
nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu, ktorým sa zakáže budúcemu predávajúcemu scudziť
a zaťažiť predmetné nehnuteľnosti do času, než bude rozhodnuté o nároku navrhovateľky vo
veci samej. Pokiaľ sa však navrhovateľka domáhala zákazu akéhokoľvek nakladania s predmetnými
nehnuteľnosťami vo vzťahu k budúcemu predávajúcemu, v tomto prípade nevidel odvolací súd za

opodstatnené a primerané nariadenie neodkladného opatrenia. Primárne treba uviesť, že zmluvou
o budúcej kúpnej zmluve vzniklo navrhovateľke právo domáhať sa uzatvorenia kúpnej zmluvy, na
základe ktorej na ňu bude prevedené vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam s tým, že aktuálne je
stále vlastníkom týchto nehnuteľností budúci predávajúci. Pokiaľ by aj budúci predávajúci mal snahu si
záväzokzozmluvyobudúcejzmluve splniť,z obsahu tejtozmluvynevyplývajúžiadneobmedzeniajeho

vlastníckeho práva do času, kým k uzatvoreniu kúpnej zmluvy s navrhovateľkou dôjde. Len skutočnosť,
že sa zaviazal previesť vlastníctvo na navrhovateľku ako budúcu kupujúcu, neznamená, že do času,
kým tak urobí, by nemohol realizovať vlastnícke právo k predmetu prevodu s tými výnimkami, pre ktoré
bolo neodkladnému opatreniu vyhovené.12. Na základe týchto skutočností preto odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil,
čiastočne neodkladnému opatreniu vyhovel podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/ CSP a návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia o uložení budúcemu povinnému nenakladať s nehnuteľnosťami
formou užívacieho práva, inými (ďalšími) právami, ako aj zdržať sa konania a úkonov smerujúcich
k nakladaniu s uvedenými nehnuteľnosťami akýmkoľvek spôsobom, zamietol. Dobu trvania
neodkladného opatrenia viazal na dobu trvania konania vo veci samej, ktoré je aktuálne vedené na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/51/2021 (§ 330 ods. 1 CSP).

13. V tomto prípade odvolací súd nerozhodoval o trovách konania o nariadení neodkladného opatrenia,
nakoľko ide o konanie, ktorým sa vec nekončí a o trovách tohto neodkladného opatrenia bude
rozhodnuté v konaní vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod. sp. zn. 11C/51/2021.
V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že už neukladal navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo
veci samej, nakoľko k podaniu tejto žaloby pred rozhodnutím súdu o nariadení neodkladného opatrenia

došlo, preto by takéto rozhodnutie bolo nadbytočné.

14. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).