Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. september 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/460/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318206774
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1318206774.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: W. Q.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, O., toho času bytom R. XX, O. proti osobe povinnej platiť
výživné: Q.. I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, O., zastúpená JUDr. Danielou Ježovou, LL.M.,
PhD., advokátkou, so sídlom Javorinská 13, Bratislava, o návrhu na určenie výživného na plnoleté

dieťa, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.06.2019, č.k.
17Pc/20/2018-109, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu.

Rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 17Pc/20/2018-109, zo dňa 27.06.2019 sa z r u š u j
e a konanie sa z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 17Pc/20/2018-109, zo dňa 27.06.2019, zamietol návrh
navrhovateľky, ktorým žiadala, aby súd zaviazal osobu povinnú platiť výživné - jej matku (ďalej len
„povinná“) platiť výživné mesačne vo výške 280 eur počnúc dňom 02.11.2018.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka žiadajúc, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a jej návrhu na určenie výživného vyhovel.

3. V priebehu odvolacieho konania, na pojednávaní pred odvolacím súdom konanom dňa 28.09.2021,
zobrala navrhovateľka späť svoj návrh na určenie výživného na plnoletú z dôvodu, že je zamestnaná

a nemá záujem riešiť otázku výživného.

4. Povinná na pojednávaní na odvolacom súde dňa 28.09.2021 vyslovila súhlas so späťvzatím návrhu
navrhovateľky.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015

Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy
veci nevyplýva inak.

7. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.8. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie

zastaví.

9. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka v odvolacom konaní, pred
rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní podanom voči rozsudku súdu prvej inštancie, zobrala späť
návrh na určenie výživného v celom rozsahu. Návrh navrhovateľky bol teda vzatý späť, po tom ako

súd prvej inštancie vo veci rozhodol, ale jeho rozhodnutie zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť.

10. Vzhľadom na vyslovený súhlas povinnej so späťvzatím návrhu na určenie výživného na plnoleté
dieťa, odvolací súd dospel k záveru, že sú splnené všetky podmienky v zmysle § 370 ods. 2 CSP,
pripustil späťvzatie návrhu navrhovateľky, zrušil napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III
zo dňa 27.06.2019, č.k. 17Pc/20/2018-109 a konanie zastavil.

11. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

12. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé.

13. Pokiaľ ide o požiadavku navrhovateľky na priznanie nároku na náhradu trov konania, odvolací súd
udáva, že náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu
a funkciu sankčnú. Sankčná funkcia má eliminovať možnosti zneužívania súdneho systému v prípade,

že by konanie existovalo bez nutnosti znášať náklady, ktoré sú s konaním spojené. Sankčná funkcia je
obrazom štandardného sporového konania, ktorý slúži na ochranu súkromnoprávnych záujmov. Sankciu
nesie spravidla ten, kto spôsobil, že je nevyhnutné brániť v konaní na súde svoje individuálne práva.
Uvedené zásady nie je možné uplatňovať v konaní podľa Civilného mimosporového poriadku, a to
vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona, ako aj z dôvodu prítomnosti

verejného záujmu. V mimosporových konaniach preto platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania
sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka (§ 52 CMP).
Toto všeobecné pravidlo formulované ako generálna klauzula je prelomené v dvoch prípadoch a to
jednak v zmysle § 53 CMP náhradu trov konania možno priznať v prípade, že to ustanovuje zákon a
jednak v zmysle § 55 CMP náhradu trov konania možno priznať vo všetkých konaniach podľa Civilného

mimosporového poriadku, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Tu sa žiada zdôrazniť,
že postup súdu v zmysle § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla zakotveného
v ustanovení § 52 CMP a preto jeho aplikácia musí byť náležite odôvodnená. V konaniach, na ktoré
sa vzťahuje Civilný mimosporový poriadok, musí existovať taká okolnosť prípadu, vzhľadom ku ktorej
je spravodlivé priznať trovy konania. V predmetnom konaní z návrhu navrhovateľky, ani z odvolania

nevyplýva žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala priznanie trov konania. Zároveň odvolací súd vzal v
úvahu, že navrhovateľka, ktorá iniciovala konanie, zobrala v odvolacom konaní návrh späť. Z dôvodu
absencie okolnosti, ktorá by spravodlivo odôvodňovala priznať trovy konania účastníkovi, proti ktorému
návrh smeruje je potrebné aplikovať na rozhodnutie o trovách konania ustanovenie § 52 Civilného
mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak

tento zákon neustanovuje inak.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).