Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Antónia Kandravá
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/77/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320200464
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8320200464.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci navrhovateľky: P. X., rod. L.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, V., proti manželovi, ktorý návrh nepodal: Ľ. X., narodený
XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, V., v konaní o rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č.k. 9Pc/5/2020 - 24 zo dňa 30.09.2020 takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania, argumentácia strán
1. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania. Návrh bol podaný manželkou, ktorá
uviedla v návrhu, že stratila dôveru k manželovi, zistila opakovane v priebehu manželstva, že manžel
má známosti s inými ženami. Prestala mu dôverovať a má problém s alkoholom.
2. Manžel, ktorý návrh nepodal s návrhom na rozvod nesúhlasil. Uviedol, že podľa jeho názoru
manželstvo spĺňa všetky hodnoty, nie je alkoholikom, neopíja sa, pije iba príležitostne, opísaný spôsob
manželského života nie je celkom pravdivý, majú bežné manželstvo s nedorozumeniami a hádkami.
Podľa jeho názoru manželstvo má budúcnosť, k manželke má vytvorený citový vzťah, ľúbi ju.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej len súd) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že
„ Manželstvo P. X., rod. L., nar. XX.XX.XXXX a Ľ. X., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v
V., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu V. vo zväzku XX ročník XXXX na str. XXX
pod por. č. XXX rozvádza.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že manželstvo neplní žiadnu so svojich spoločenských funkcií. Súd konštatoval, že
navrhovateľka nemá záujem zotrvať v manželstve, návrh podala 07.02.2020, pričom v mesiaci
september súd manželstvo rozviedol keďže ani po polročnej dobe od podania návrhu manželkanezmenila svoj postoj a trvala na rozvode manželstva. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že
navrhovateľka je chorá, má sklerózu multiplex, uviedla, že potrebuje pokoj a v takomto manželstve
ho nemá. Psychicky ju deptá správanie manžela. Pridružili sa jej už aj črevné problémy, a má za
to, že súvisia s manželstvom. Navrhovateľka vyčítala manželovi hlavne komunikáciu s inými ženami
prostredníctvom mobilu. Svedkom boli aj ich blízke osoby a dokonca uviedla, že aj pred ňou si píše s
inými ženami. Na pojednávaní spomenula aj manželovu písomnú komunikáciu počas Vianoc, keď ona
varila vianočnú večeru s ich spoločnou veľmi dobrou kamarátkou, čo ju veľmi poznačilo. Tiež spomenula
incident počas narodeninovej oslavy ich dcéry, kedy bol jej manžel obvinený zo vzťahu so susedou.
Manžel navrhovateľky písomnú komunikáciu s inými ženami nepoprel, uviedol iba, že je komunikatívny
typ a že intímny pomer s inou ženou nemá. Z výsluchu manžela navrhovateľky a jeho postoja súd mal
za to, že nemá záujem sa v tomto zmeniť a prestať udržiavať kontakt hoci len v písomnej forme s inými
ženami. Táto skutočnosť na navrhovateľku pôsobí psychicky zle, nedôveruje už manželovi, čo mal súd
preukázané aj z jej výsluchu a správania na pojednávaní. Pokiaľ chcel manžel udržať manželstvo, mal
byť manželke oporou v chorobe, prestať komunikovať s inými ženami, pokiaľ to manželke prekáža. Bolo
zistené, že manželia síce žijú v spoločnej domácnosti, v spoločnom byte, avšak navrhovateľka uviedla,
že po rozvode bude túto záležitosť riešiť.
5. Súd svoje rozhodnutia odvodnil s poukazom na ust. § 22, § 23 ods. 1, 2, 3, § 18, § 1 ods. 1, 3 Zákona
o rodine.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie manžel, ktorý návrh nepodal. Uviedol, že nie
sú splnené podmienky pre rozvod manželstva a nesúhlasí so záverom súdu a súd musí zisťovať
odôvodnenosť rozvratu manželstva čo však súd neučinil. Nezrovnalosti vznikali medzi nimi až v
poslednej dobe, nie sú však trvalé. Poukazuje na to, že nepožíva alkoholické nápoje tak ako to tvrdí
manželka. Súd nenašiel toľko skutkových okolností, aby mohol rozhodnúť, že treba manželstvo rozviesť.
Osvojil si len názor manželky. Zotrváva na tom, že nechce sa rozviesť nevidí na to dôvod. 40 rokov
spoločného života je dlhá doba a nie je to možné hodiť za hlavu. Nejde o dôvodné rozhodnutie súdu.
Alkoholu sa vyhýba, nepije ani príležitostne, navštevuje psychiatra u ktorého sa lieči rovnako ako aj
manželka, lieči sa ambulantne. Súd nepokúsil sa zmierniť účastníkov a nezamedziť rozvodu, čo je jeho
prvoradá povinnosť. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Manželka vo svojom vyjadrení uviedla, že nie je pravdou tvrdenia manžela, že prestal piť. Poukazuje
na to, že je manželstvo rozvrátené, nedokáže mu veriť ani čo sa týka náhodných známosti so ženami,
ani v závislosti na alkohole. Čakala pomerne dlhú dobu na zmenu a zmena nenastala, ide o obdobie
asi 10 rokov.
9. Manžel podal písomné vyjadrenie k vyjadreniu manželky. Zdôraznil, že manželku ľúbi a chce s ňou žiť
spoločný život naďalej v dobrom či v zlom. Vychovali spoločne deti, spoločne sa starali o domácnosť, boli
zamestnaný obaja, tvorili vzťah. Zotrváva na tom, že neexistuje žiadny dôvod pre rozvod manželstva.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň
vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickejpodobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov
uplatnených odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná
odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(porovnajÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyII.ÚS78/05).
12. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a existenciu takejto vady odvolateľ ani netvrdil.
13. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol, konštatujúc hlboký
a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi, bez reálnej možnosti na obnovenie spolužitia.
14. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie s návrhom
na zmenu rozsudku a zamietnutia návrhu.
15. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností majúcich pôvod v obsahu spisového materiálu, odvolací
súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania, keďže je dostatočne zrejmé, že právne
závery o naplnení hmotnoprávnych predpokladov na rozvod manželstva účastníkov, založil súd prvej
inštancie na konkrétnych ustanoveniach právnych predpisov a skutkovo dovodil z konkrétnych zistení,
ktoré majú pôvod v dostatočne vykonanom dokazovaní, za jeho správneho vyhodnotenia v zmysle
zásad uvedených v ust. § 191 CSP. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v
súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na tieto poukazuje (§
387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie a
prihliadnutím na obsah odvolania, uvádza odvolací súd nasledovné.
16. Zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplynuli závery, že manželstvo účastníkov
konania bolo uzavreté v roku 1991. Z manželstva pochádzajú už plnoleté deti. Návrh podala manželka,
ktorá za dôvodom rozpadu manželstva vidí stratu absolútnej dôvery k manželovi, skutočnosť, že 10
rokov subjektívne sa trápi, čaká že sa manžel zmení a že sa situácia v ich manželstve zlepší. Manželka
počas svojho výsluchu pred súdom prvej inštancie ( č.l. 22 ) uviedla, že manžel má počas manželstva
problémy s alkoholom. Z jej pohľadu je tam alkohol stále, uviedla príklady keď spolu napr. lyžujú, idú s
rodinou tak manžel zmizne zo zjazdovky, vypije si a potom má výbušnú povahu, ťažko to všetko zvládať.
Keď sa lieči tak by nemal piť, ale podľa jej názoru to nemá pod kontrolou. Pred niekoľkými rokmi ho
prosila o zmenu. Nemá dôveru ani k tomu, že je jej verný pretože chodia mu smsky, hocikedy si s
nimi píše. Už na to rezignovala. Je chorá, má sklerózu mulitplex a potrebuje pokoj a pri ňom ho nemá.
Uviedla, že je pravdou, že ju vozí k lekárovi, bývajú spolu v byte pretože týmto bytom ručia dcére, ktorá
zobrala úver na bývanie. Hospodária spoločne, obidvaja sú zamestnaní, platia za byt spoločne, taktiež
potraviny nakupujú spoločne. Manžel si neuvedomuje, že jeho správanie ju psychický deptá. Manžel
poprel dané tvrdenia manželky a pred svojim výsluchom pred súdom uviedol, že to nie je pravdou, nikdy
na ňu neútočí ani fyzicky, ani slovne, vychádza jej stále v ústrety. 5 rokov žijú bez deti, nemajú žiadne
dlhy, o deti je postarané, manželka uprednostnila svoj koníček pred ním, má názor, že každá kamarátka
jeho je milenka čo nie je pravdou. Ambulantne sa lieči, chodí pravidelne k psychológovi a berie lieky
na potlačenie na chuť k alkoholu. Nemieni ničiť vzťah, ktorý trvá 38 rokov. Z psychologickej správy
neštátnej psychiatrickej ambulancie MUDr. H. X. psychiatra, so sídlom v U. vyplynulo, že manžel, ktorý
návrh nepodal na sedeniach verbalizuje abstinenciu a snahu o zachovanie manželstva a pomoc svojej
manželke. Ako záver správy je uvedená adaptačná porucha- porucha osobnosti dekompenzovaná akut.
stavom prevedený pohovor a ventilácia.
17. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine vymedzuje podmienky, splnenie ktorých má za následok
opodstatnenosť záveru o existencii dôvodov pre jeho rozvod. Vychádzajúc z neho, vzťahy medzimanželmi musia byť tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a
od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Je v právomoci súdu, aby posúdil
vážnosť rozvratu medzi manželmi so zreteľom na ich celkové správanie sa, a to z hľadiska účelu
manželstva biologickej, výchovnej, hospodárskej, funkcie vzájomnej pomoci. Prechodný a krátkodobý
nesúlad medzi manželmi nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva.
18. V preskúmavanej veci sa odvolací súd plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, založenom
na výsledkoch vykonaného dokazovania, že v prípade účastníkov sú splnené hmotnoprávne podmienky
dané zákonom pre rozvod, keďže pre vážnosť narušenia manželských vzťahov a trvalosť ich rozvratu,
si manželstvo nemôže plniť svoj účel, teda nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo,
pretože za jednoznačne odmietavého postoja navrhovateľky k ďalšiemu pretrvávaniu zväzku, nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia v zmysle zákona. Jednoznačný a rozhodný postoj
navrhovateľky, ktorá už v manželstve nemieni zotrvať, jej pocit straty dôvery v manžela ako partnera, jej
psychické rozpoloženie napriek zdravotnému stavu subjektívne presvedčenie o nezáujme o manžela
je znakom trvalého rozvratu manželstva ako dôvodu na jeho rozvod. Nič na tom nemení ani nesúhlas
manžela s rozvodom manželstva.
19. Pokiaľ za týchto okolností, súd vyhovel návrhu na rozvod manželstva účastníkov, rozhodol vecne
správne. Ani v odvolacom konaní neboli zaznamenané také zmeny, ktoré by boli spôsobilé viesť k
odlišnému záveru, aký vo svojom rozhodnutí prijal súd prvej inštancie.
20. K námietke odvolateľa, ktorý považuje za nesprávny postup súdu prvej inštancie pokiaľ nevyzval
účastníkov k zmiernemu riešeniu, nesnažil sa odstrániť vzniknuté rozpory v ich vzťahu psychologickou
poradňou, alebo inou odbornou pomocou odvolací súd udáva nasledovné. V zmysle § 118 CMP súd
vedie účastníkov k zmiernenému riešeniu ak je to účelné a umožňujú to okolnosti v prejednávanej
veci. Súd môže účastníkov vyzvať aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou. V prejednávanej
veci sa účastníci nedohodli na riešení vzniknutého problému, keďže manželka stále zotrvávala na
svojom postoji a tento postoj ani v priebehu celého súdneho konania nezmenila. Pokiaľ zákon používa
pojem, že súd vedie účastníkov k zmiernemu riešeniu znamená to upokojenie situácie a zapojenie
všetkých zúčastnených do rovnakého chápania, prípadného odstránenia príčin konfliktu či do jeho
minimalizovania. Avšak zmierne riešenie vyžaduje samozrejme postoj oboch účastníkov a nie je možné
dosiahnuť výsledok bez zhodného postoja dvoch dospelých ľudí, ktorí sú v danom prípade účastníkmi
konania. Pokiaľ ide o ďalšiu otázku na ktorú poukazuje odvolateľ, že sudca sa má pokúsiť o odstránenie
príčin rozvratu a o pokus odbornej pomoci, je potrebné uviesť, že citované zákonné ustanovenie teda §
118 ods. 2 hovorí o tom, že ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, tak súd môže
účastníkov vyzvať, aby sa o to zmierne riešenie pokúsili mediáciou. Mediácia je mimosúdny spôsob
riešenia, avšak je potrebné podotknúť, že účasť na mediácii sa nevynucuje. To znamená, že súd nemôže
účastníkov na mediáciu vynucovať ani ju uložiť ako povinnosť rozhodnutím, môže ju odporučiť ako ďalší
procesný postup avšak ak niektorý z účastníkov odmietne súd bude v konaní pokračovať. Podmienkou
však preto aby tak nastalo súd sám zváži či je takýto postup účelný a či to umožňujú okolnosti prípadu.
21. V prejednávanej veci od podania návrhu do realizácie výsluchu pred súdom prvej inštancie ako
aj následne pred odvolacím súdom manželka, ktorá návrh podala svoj postoj na udržanie manželstva
nemení. A toto je dôležitým a rozhodujúcim faktorom, ktorý vypovedá o tom, že ona neočakáva
obnovenie manželského spolužitia v zmysle Zákona o rodine. Pokiaľ manžel poukazuje na to, že žijú v
spoločnom byte a spoločne hospodária neznamená to, že ten zväzok plní všetky svoje funkcie z hľadiska
biologickej, hospodárskej či funkcie vzájomnej pomoci. Dôležité pre rozhodnutie súdu je aj to, že nejde
v danej veci o prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi. Manželka jednoznačne definuje svoj
postoj o strate dôvery v manžela, o psychickom trápení a dlhodobom stave. Nie je daný dôvod pre
pochybovanie o daných tvrdeniach manželky. Ani v priebehu odvolacieho konania nezistil odvolací súd,
aby došlo k zmiereniu medzi manželmi. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že účastníci konania
nenapĺňajú svoj zväzok tým, že vytvárajú a majú vzťah, ktorý je prejavom zhody, porozumenia. Nie je
možné len cez nesúhlas manžela, konštatovať, že nie sú splnené predpoklady pre rozvod manželstva.
22. Odvolací súd uvádza, že manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, poslaním ktorého
je spolužitie vo vzájomnej zhode, porozumení s cieľom vytvoriť zdravé a harmonické spoločenstvo
pre všetkých, ktorých sa dotýka. Žiadneho z manželov nemožno spravodlivo prinútiť, aby v rozpore
s jeho vôľou bol nútený žiť vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, ktorý je formálny, neplniaci si svojefunkcie, teda účel, pre ktorý bolo toto spoločenstvo uzatvorením manželstva založené, ako tomu je tiež v
preskúmavanej veci. Manželia sú si v manželstve rovní v právach, ale aj v povinnostiach. Plnenie týchto
povinností nemožno nijako právne vynútiť. Ak sa však neplnia, majú za následok rozvrat manželstva,
ku ktorému došlo tiež v posudzovanej veci s vyústením do jeho rozvodu.
23. Manželstvo je špecifickým druhom spoločenského zväzku, je to vzťah dvoch partnerov, muža a ženy,
ktorí v ňom zaujímajú významnú úlohu a náplňou je rodinná funkcia. Táto funkcia sa mení s vekom
manželov a v priebehu doby trvania manželstva. Manželia sú spojení predstavami o spoločnom živote,
o starnutí, o tom, že jeden druhého dobre pozná, pozná jeho slabé, silné stránky, dokáže predvídať
jeho rozhodnutie. Partnerstvo manželov má nádej na úspech, pokiaľ sa im podarí prekrývať oblasti
vzájomného príjemného prežívania a dokážu vytvoriť spoločnú pohodu. Na vzťah medzi manželmi
možno hľadieť z rôznych uhlov. Predovšetkým, ako na citový emocionálny vzťah, ktorý predstavuje akési
osobné jadro vzťahov medzi manželmi, ako na spolužitie manželov, ktoré navonok prejavuje vnútornú
emočnú väzbu a napokon je aj právnym zväzkom.
24. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyhovení návrhu manželky v otázke rozvodu manželstva
považuje odvolací súd za vecne správne. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, za použitia ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
25. Odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle
§ 55 CMP.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.