Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. marec 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419200488
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1419200488.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov
senátu: JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: C. M.,
G. V. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - Z. S. O., G. V. XX.XX.XXXX, K.: Ž. X, XXX
XX K., E.. Č.. XX W. L., K., G., XXXXX, F., zastúpená: JUDr. Barbora Vŕbová, advokátka, so sídlom:

Wilsonova 6, 811 07 Bratislava a otec - K. M., G. V. XX.XX.XXXX, K.: I. XX, K., E.. Č.. Ú. na Z. E. U.
A. I., zastúpený: JUDr. Libuša Dočkalová, advokátka, so sídlom: AK Lachova 32, 851 03 Bratislava, o
návrhu otca na uloženie povinnosti matke pravidelne informovať otca maloletej, na odvolanie otca voči
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 17. decembra 2019, č. k. 25P/24/2019-111, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 17. decembra 2019, č. k. 25P/24/2019-111
vo výroku o trovách konania zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 17.12.2019, č. k. 25P/24/2019-111 rozhodol o návrhu
otca maloletej na uloženie informačnej povinnosti tak, že matka maloletej je povinná počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku dvakrát mesačne formou písomnej správy oznámiť otcovi maloletej informáciu,
o zdravotnom stave maloletej C., o jej pobyte, o jej záujmových krúžkoch, výletoch, trávení voľného

času a o jej školskom prospechu, jedenkrát mesačne zabezpečiť písomný styk maloletej C. s otcom a
raz za tri mesiace zaslať otcovi maloletej najmenej jednu zreteľnú farebnú fotografiu maloletej C.y vo
formáte A6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov
konania nepriznal.

2. Otec návrh doručený súdu dňa 18.02.2019 odôvodnil tým, že matka potom, ako vycestovala s

maloletou do USA a na územie Slovenskej republiky sa už nevrátila, hoci neodkladné opatrenie
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 01.08.2018 jej ukladalo termín návratu najneskôr dňa 30.11.2018,
a otcovi prestala poskytovať informácie o maloletej. Otec maloletej je vo výkone trestu odňatia slobody,
avšak tento status podľa názoru otca nie je dôvodom, aby bol úplne vylúčený z výkonu rodičovských práv
a povinností, keď okolnosti na strane otca nebránia jeho kontaktu s maloletou, resp. získaniu informácií
o maloletej. Matka maloletej žiadala zamietnuť návrh. Poukázala na skutočnosť, že tak matka, ako aj

maloletá sú občanmi USA. Uviedla, že vystavenie dieťaťa akémukoľvek aspektu väzenského života je
pre maloletú škodlivé a negatívne ovplyvňujúce, odmietla zdieľať akékoľvek informácie dcéry v zariadení
na výkon trestu odňatia slobody. Neskôr zaslala otcovi maloletej list prostredníctvom právneho zástupcu,
následne dva listy.

3. Súd prvej inštancie rozhodol o predmetnom návrhu s poukazom na § 24 ods. 5 zákona č. 26/2005

Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď mal preukázané, že matka maloletej po
tom, ako v roku 2018 opustila územie Slovenskej republiky, informovala otca o maloletej až listom zodňa 15.09.2019, a následne ešte dva krát. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pre riadnu ochranu
záujmov dieťaťa je zásadne nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosti o záležitostiach dieťaťa a mali
by sa v zásade dobrovoľne informovať o všetkých zdravotných problémoch a vážnejších výchovných

problémoch, ktoré nastali v dobe, keď sa o dieťa starali. Matka je v tomto prípade preferenčným
rodičom, pričom opustila územie Slovenskej republiky a neakceptovala rozhodnutie súdu, ktoré jej jasne
stanovilolehotu,kedysamánaúzemieSlovenskejrepublikyvrátiť.Zatakejtosituáciesúdprvejinštancie
neakceptoval jej výhrady voči otcovej požiadavke informovať ho o maloletej a skutočnosť, že zasielala
otcovi tri listy, nepovažoval za plnenie jej informačnej povinnosti. Mal za to, že samotná skutočnosť,

že otec maloletej je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, nezbavuje otca maloletej práva
na informácie o maloletej v ním požadovanom rozsahu a obzvlášť nie v situácii, ak matka svojvoľným
konaním vysťahovala maloletú mimo územia Slovenskej republiky a tým zamedzila akýkoľvek prísun
informácií o maloletej otcovi maloletej.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie nebol toho názoru, že v danom prípade možno
hovoriť o úspechu navrhovateľa v konaní, nakoľko je potrebné sledovať záujem maloletého dieťaťa a
nie primárne navrhovateľa. Uzavrel, že pre aplikáciu § 53, resp. § 55 C.m.p. neboli dané dôvody.

5. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku o trovách konania podal otec maloletej prostredníctvom

právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie s odôvodnením, že súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil otázku náhrady trov konania, nakoľko neprihliadal na úspech otca v konaní, ktorý sa
skúmavovzťahu,čodoprávnehozákladuveci,aninato,činepriznanienáhradytrovkonaniajenatomto
základe spravodlivé. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti nie je primerané zistenému
skutkovému stavu, nezodpovedá ani pomerom účastníkov konania, a preto otec navrhuje, aby odvolací

súd rozsudok v časti o trovách konania zmenil a rozhodol tak, že matka je povinná nahradiť otcovi trovy
konania v sume 371,42 €, a zároveň trovy odvolacieho konania v sume 47,49 €. Otec argumentuje tým,
že pre posúdenie otázky o náhrade trov konania je podstatné, že súd prvej inštancie svojím rozhodnutím
v plnom rozsahu vyhovel návrhu otca. Bez podania návrhu by sa k otcovi nedostali žiadne informácie o
maloletej, o čom svedčí aj neúspech kolízneho opatrovníka v pôsobení na matku. Plnenie informačnej

povinnosti matky zohľadňuje aj najlepší záujem dieťaťa, aby pri odlúčení maloletej od otca nedošlo k
pretrhnutiuichvzájomnéhoputa.Otecmázato,ževkonaníbolvplnejmiereúspešný,avšakrozhodnutie
o trovách konania nekorešponduje rozhodnutiu v merite veci. Odôvodnenie, v ktorom súd prvej inštancie
konštatuje, že nemal za to, že by v konkrétnom prípade bolo možné hovoriť o úspechu navrhovateľa v
konaní, je v príkrom rozpore s odôvodnením v merite veci, ktorým v zmysle vykonaného dokazovania

bola preukázaná dôvodnosť podaného návrhu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti trov konania
je podľa názoru otca maloletej nepreskúmateľné, nakoľko neobsahuje riadne odôvodnenie, aby z neho
boli zrejmé úvahy súdu vedúce k záveru, pre ktorý otcovi nepriznal náhradu trov konania. Rozsudok
súdu prvej inštancie nedáva žiadnu odpoveď na otázku, z akého dôvodu je spravodlivé nepriznať otcovi
náhradu trov konania, resp. prečo nevzhliadol žiadne dôvody ani pre aplikáciu § 55 C.m.p. Obaja

rodičia mali právne zastúpenie v konaní, avšak zásadný rozdiel spočíva v tom, že otec bol zastúpený
advokátkou, ktorú mu na zastupovanie vo veci určilo Centrum právnej pomoci, a teda trovy v prípade,
že táto povinnosť nebude uložená matke, bude v konečnom dôsledku znášať štát, nie otec. Vzhľadom
na to, že matka nerešpektuje ani súdne rozhodnutie, ktorým jej súd umožnil vycestovať do USA len na
krátkodobý pobyt, ani zákon o rodine, nie je dôvod, aby v zmysle vydaného rozsudku štát ešte znášal

aj trovy, ktoré by inak zastúpenému otcovi neboli vznikli. Je preto namieste požadovať za spravodlivé,
aby trovy právneho zastúpenia otcovi uhradila matka, ktorá konanie svojím nezodpovedným správaním
vyvolala.Matkarôznymipotvrdeniamipreukazuje,žesajejvUSAdarí,apretoanináhradatrovprávneho
zastúpenia nie je pre ňu problém, a ani to v konaní nenamietala, o čom svedčí fakt, že si svojho právneho
zástupcu hradí zo svojho.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný

záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné
vo výroku o náhrade trov konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie ( § 388 CSP).7. Otec v rámci svojho odvolania namietal, že matka zavinila svojím konaním trovy, ktoré by inak
otcovi, respektíve štátu nevznikli a podľa § 54 CMP je povinná ich nahradiť. Otec taktiež v rámci svojho
odvolania uviedol, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie nevzhliadol

žiadne dôvody pre aplikáciu § 55 C.m.p., nakoľko rozsudok v tejto časti neobsahuje odôvodnenie. V
tejto súvislosti súd prvej inštancie v rámci svojho odôvodnenia uviedol iba toľko, že nevzhliadol žiadne
dôvody na aplikáciu ustanovenia § 53 a § 55 CMP. Takéto odôvodenie rozsudku súdu prvej inštancie
ohľadom nepoužitia vyššie citovaných ustanovení nepovažuje odvolací súd za dostatočné a z tohto
dôvodu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti za nepreskúmateľné. Odvolací súd v

tejto súvislosti poukazuje na názor vyslovený NS SR, podľa ktorého: „Povinnosť súdu rozhodnutie
náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako
aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane
a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách
rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať

protirozhodnutiusúduvrámcivyužitiaprípadnýchriadnychalebomimoriadnychopravnýchprostriedkov.
Zaznemožneniestraneuskutočňovaťjejpatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedochádzakporušeniu
práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP, treba preto považovať aj taký nedostatok
rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné
vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v

odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. 6Cdo/98/2017). Inak povedané, súd
prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo aplikácia
ustanovení § 54 a § 55 CMP v danom prípade neprichádza do úvahy. Odvolací súd má však za to, že z
odôvodneniakaždéhorozhodnutiasúduprvejinštanciemusíbyťzrejmé,prečopredmetnéustanoveniav

rámcirozhodovaniaotrováchkonanianeaplikoval,nielensamotnýmkonštatovaním,aleajzdôvodnením
okolností prípadu danej veci. Podľa ustanovenia § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj
vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Aplikácia tohto ustanovenia teda predstavuje
výnimku zo všeobecného pravidla, a preto musí byť takáto výnimka aj náležite odôvodnená. Súd pri
aplikácii kritéria „že uvedené priznanie resp. nepriznanie trov je, alebo nie je, s ohľadom na okolnosti

spravodlivé“ zhodnotí v rámci svojho odôvodenia nielen s poukazom na okolnosti daného prípadu, ale aj
s ohľadom na prípadné majetkové, sociálne, osobné a zárobkové pomery všetkých účastníkov. Keďže v
danom prípade navrhovateľ od začatia konania t.j. už v samotnom návrhu na začatie konania požadoval
priznanie trov konania, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie svoje rozhodnutie o nepriznaní týchto
trov riadne odôvodniť a nie iba „holým“ konštatovaním o nepoužití predmetných ustanovení. Z týchto

dôvodov sa stáva rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti nepreskúmateľným. Na základe
uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti t.j. z dôvodu
porušenia práva na spravodlivý súdny proces v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

8. Na základe uvedeného bude úlohou súdu prvej inštancie preskúmať a zhodnotiť naplnenie
predpokladov pre prípadnú aplikáciu ustanovení § 54 a § 55 CMP, a ich použitie alebo nepoužitie pri
rozhodovaní o trovách konania v danej veci a svoje rozhodnutie náležite zdôvodniť tak, aby mohlo byť
predmetné rozhodnutie v prípade podaného odvolania predmetom odvolacieho prieskumu.

9. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu. Podľa § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí
o veci.

10. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).