Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. apríl 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/223/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109232850
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5109232850.31

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcov:
1/ M. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. U. XXXX/X, XXX XX H. J. S., 2/ S. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. U. XXXX/
X, H. J. S., obaja právne zastúpení JUDr. Ján Kasenčák, advokát, so sídlom Veľká Okružná 2134/76,
Žilina, proti žalovanému: N. Q., N. S. K. L. XX, XXX XX K., K. V., F.: XXXXXXXXXX, právne zastúpený
JUDr. Ladislav Udvaros, advokát, so sídlom Cukrová 14, Bratislava, za účasti intervenienta na strane

žalovaného: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO:
36 062 235, právne zastúpený JUDr. Ladislav Udvaros, advokát, so sídlom Cukrová 14, Bratislava, o
náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v rade 1/ sumu vo výške 649,84 Eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 9% ročne od 15.07.2011 do zaplatenia, a to titulom náhrady za stratu na zárobku, a to v lehote
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť titulom pozostalostnej úrazovej renty žalobcovi v rade 1/ sumu 13.949,36
Eur za obdobie od 28.08.2007 do 31.12.2010 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od
15.07.2011 do zaplatenia, sumu 14.168,30 Eur za obdobie od 01.01.2011 do 28.02.2014 a sumu
2.045,96 Eur mesačne od 01.03.2014 do 31.12.2014, sumu 2.072,97 Eur mesačne od 01.01.2015 do

31.12.2015, sumu 2.082,51 Eur mesačne od 01.01.2016 do 31.12.2016, sumu 2.124,16 Eur mesačne
od 01.01.2017 do 31.01.2017, sumu 2.124,16 Eur za mesiac apríl 2017, a to všetko v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a od 01.05.2017 mesačne až do dovŕšenia dôchodkového veku žalobkyne
v rade 1/ vo výške stanovenej platnými právnymi predpismi upravujúcimi výšku pozostalostnej úrazovej
renty, a to vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca.

Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovivrade2/titulompozostalostnejúrazovejrentysumu11.937,40Eur
za obdobie od 28.08.2007 do 31.12.2010 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 15.07.2011
do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie o návrhu na náhradu nákladov spojených s liečením a s pohrebom zastavuje.

Súd žalobný návrh vo zvyšnej časti zamieta.

Žalobkyni v rade 1/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 62%.

Žalobcovi v rade 2/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28%.

Žalobcom v rade 1/ a 2/ sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči intervenientovi.

Štátu Slovenskej republiky sa priznáva nárok na náhradu nákladov spojených so znaleckým
dokazovaním voči žalovanému v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 09.11.2009 bol Okresnému súdu Žilina doručený žalobný návrh pôvodne označenej žalobkyne v
rade 1/, ktorým sa domáhala náhrady škody voči žalovanému vo výške 15.477,82 Eur a trovy konania.

Tento žalobný návrh bol zo strany žalobkyne rozšírený podaním zo dňa 29.06.2011 (čl. 180 spisu) a
následne sa už žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhali žalobou zmenenou uznesením zo dňa 05.02.2013 (čl.
323) náhrady škody titulom náhrady za stratu na zárobku, titulom pozostalostnej úrazovej renty, titulom
jednorazového odškodnenia, náhrady nákladov spojených s liečením a náhrady nákladov cestovného
a titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a trovy konania. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili
tým, že dňa 10.11.2006 riadil K. T. J. motorové vozidlo I., ktoré je majetkom žalovaného, po ceste prvej

triedy č. 1/11 v smere od Žiliny do P. pri obci V.. V 434,1 km vodič dostatočne nevenoval pozornosť
vedeniu vozidla, pričom prekročil v danom úseku maximálne povolenú rýchlosť jazdy stanovenú na
60 km/h a nedbal na zvýšenú pozornosť pred prechodom pre chodcov. Na tento úsek vstúpil chodec
S. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorému sa vodič snažil vyhýbať vozidlom vľavo a zároveň brzdil. Napriek
tomu nedokázal zabrániť zrážke vozidla s menovaným chodcom. Tohto chodca zachytil prednou časťou

vozidla, následkom čoho mu boli spôsobené rozsiahle zranenia, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť
viac ako 42 dní. Chodec následkom týchto zranení po dopravnej nehode dňa 28.08.2007 podľahol.
Pôvodne označená žalobkyňa v rade 1/ podaním z 29.06.2011 žiadala vstup ďalšieho žalobcu ako
žalobcu v rade 2/ do konania, ktorý súhlasil so vstupom do konania.

2. Zároveň súd uznesením zo dňa 05.02.2013 pripustil vstup intervenienta do konania. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 01.03.2013.

3. Súd má za potrebné uviesť, že žalobkyňa navrhovala podaním z 29.06.2011 pristúpenie spoločnosti
AVUS International spol. s r.o. do konania podľa vtedy platného O.s.p. ako vedľajšieho účastníka na

strane žalovaného, s čím však žalovaný nesúhlasil. Nesúhlasil s tým ani právny zástupca navrhovaného
vedľajšieho účastníka - intervenienta, na základe čoho súd zamietol daný návrh na pristúpenie danej
spoločnostiakovedľajšiehoúčastníkadokonania,atouznesenímz25.11.2011.Rozhodnutienadobudlo
právoplatnosť 10.01.2012. Následne bol daný ďalší návrh, na základe ktorého súd uznesením zo dňa
07.06.2012 pripustil, aby do konania vstúpil žalovaný v rade 2/ a bola zároveň pripustená zmena

žalobného návrhu, a to podaním doručeným súdu 29.06.2011, ktorým žiadala žalobkyňa náhradu za
stratu na zárobku poškodeného, ktorú je povinný žalovaný nahradiť žalobkyni v rade 1/, zároveň
pozostalostnú úrazovú rentu žalobcovi v rade 1/ a žalobcovi v rade 2/, jednorazové odškodnenie
žalobkyni v rade 1/ a žalovanému v rade 2/, náklady spojené s liečením žalobkyni v rade 1/,
náklady spojené s pohrebom žalobkyni v rade 1/, náhradu cestovného žalobkyni v rade 1/ a náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobkyni v rade 1/ a žalobcovi v rade 2/, pričom tieto svoje nároky
vyčíslili vo svojom písomnom podaní z 29.06.2011 (čl. 180-195). Uznesením z 05.02.2013 (čl. 323
obsahu spisu) súd pripustil zmenu petitu žalobného návrhu navrhovanú žalobkyňou v rade 1/ podaním
zo dňa 29.06.2011 a žalobcom v rade podaním zo dňa 31.01.2013. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
13.02.2013.

4. Súd skúmal vecnú legitimáciu strán v konaní, pričom posúdil, že žalobcovia sú právnymi nástupcami
po nebohom S.ovi H.ovi, nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a zároveň poškodení v dôsledku jeho
smrti, keďže žalobkyňa v rade 1/ bola manželkou pozostalého a žalobca v rade 2/ synom. Súd posúdil,
že je daná pasívna legitimácia žalovaného ako držiteľa a vlastníka motorového vozidla I., ktorým došlo

k dopravnej nehode počas jeho riadenia K. T.om J.m.

5. Žalobkyňa sa pôvodne žalobným návrhom domáhala náhrady škody titulom nákladov liečenia a
nákladov spojených s pohrebom, ako aj jednorazové odškodnenie.

6.Podľa§15zákona97/1963Zb.nárokynanáhraduškody,aknejdeoporušeniepovinnostivyplývajúcej
zo zmlúv a iných právnych úkonov, sa spravujú právom miesta, kde škoda vznikla, alebo miesta, kde
došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody.

7. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že Okresný súd Žilina je miestne a vecne príslušným súdom pre

daný predmet konania.8. Z predloženého protokolu o nehode v cestnej premávke súd mal nepochybne preukázané, že vodičom
motorového vozidla bol K. J., ktorý pri prekročení maximálne povolenej rýchlosti a nedbaní na zvýšenú

opatrnosť pred prechodom pre chodcov, zrazil S.a H.a, ktorý utrpel ťažké zranenie, opuch mozgu,
vnútorné krvácanie, a bol v bezvedomí. Alkohol u vodiča zistený nebol. Podľa správy z oddelenia
anestézieaintenzívnejmedicínyNsPP.z11.11.2006vyplýva,žepacientS.H.utrpelakozrazenýchodec
ťažké zranenia - polytraumatizmus - ťažké kraniocerebrálne poranenie s poruchou vedomia, poranenie
hrudníka, vnútrobrušných orgánov, zlomenina ľavej hornej končatiny, hemoragicko-traumatický šok.

9. Podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znalcom S.. P. E. pre zadávateľa Okresné
riaditeľstvo PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor ekonomickej kriminality P., č.spisu ČVS: Q.-
XXX/OEK-CA-XXXX, vyplýva podrobný opis, popis zranení, ktoré utrpel poškodený S. H. pri dopravnej
nehode, pričom znalec uviedol, že poranenia, ktoré poškodený utrpel, možno kvalifikovať ako veľmi
ťažké ublíženie na zdraví s tým, že uvedené poranenia vyvolali celkové zlyhávanie organizmu. Znalec sa

taktiež vyjadril, že liečenie poranení, ktoré poškodený pri úraze utrpel ešte v čase vypracovania posudku
trvá a ich liečenie môže trvať 6, 9 až 12 mesiacov v závislosti od regenerácie poškodených mozgových
buniek,čosanedávôbecprognózovať.Zároveňupozornil,žeprevažnáväčšinapoškodenýchsobrazom
coma vigile, najmä na následky pridružených komplikácií, zomiera. Len veľmi malé percento poranených
prežije s rôzne ťažkými trvalými následkami vyžadujúcimi invaliditu s potrebou starostlivosti iných osôb

o postihnutých. Poškodený je v bezvedomí, nie je s ním kontakt, nereaguje ani na bolestivé podnety.
Je napojený na podporné dýchanie na dýchací prístroj. Z medicínskeho hľadiska možno považovať
poranenia za ťažkú ujmu na zdraví, pričom všetky zranenia a následky sú stálym nebezpečenstvom
ohrozenia života poškodeného. Znalec uviedol, že poškodený bol od momentu poškodenia v hlbokom
bezvedomí a v priebehu liečenia na riadenom dýchaní na dýchacom prístroji. V čase vypracovania

znaleckého posudku poškodený bol stále v stave liečenia. Znalecký posudok bol vypracovaný dňa
17.12.2006 (čl. 7-13 obsahu spisu).

10. Z ďalších predložených listín vyplýva, a to predovšetkým z listu o prehliadke mŕtveho a štatistické
hlásenie o úmrtí, že S. H. dňa XX.XX.XXXX o 0.55 hod. zomrel a podľa záverečnej diagnózy podľa

vykonanej pitvy bolo zlyhanie činnosti srdca a dýchania pri komplikácii základných ochorení. Uvedené
sú aj predchádzajúce príčiny - come vigila, imobilizačný syndróm. Úmrtie vyplýva aj z úmrtného listu. V
tejto súvislosti súd poukazuje na to, že znalecký posudok uvedený v bode 9 bol vypracovaný v čase,
keď S. H. ešte žil.

11. Z technického preukazu vyplýva, že vozidlo, ktorým došlo k dopravnej nehode, je vo vlastníctve
žalovaného.

12. Z osvedčenia o dedičstve XXD/XXX/XXXX zo dňa 25.08.2008 vyplýva, že dedičmi zo zákona sú
žalobkyňa v rade 1/ a žalobca v rade 2/, v tom čase ešte maloletý.

13. Z oznámenia o uplatnení si nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyplýva poškodený, právny
nástupca poškodeného, meno škodcu K. T. J., vlastník motorového vozidla Q. N., ako aj popis dopravnej
nehody s nákresom.

14. Žalobkyňa už v žalobnom návrhu poukázala na súdne konanie v trestnej veci prebiehajúce v K.
republike pod č. IV H Z daného rozhodnutia súd mal zistené, že rozsudok bol vyhlásený Okresným
súdom v P. dňa 09.11.2009 a týmto rozsudkom bol K. J. obvinený z toho, že 10.11.2006 v Slovenskej
republike na ceste prvej triedy č. 1/11 v smere od mesta Žilina do mesta P. na 434/1 km riadil

vozidlo značky I. s evidenčným číslom /. s návesom značky K. s evidenčným číslom /PL/U. XXXX,
pričom neúmyselne porušil bezpečnostné pravidlá cestnej premávky takým spôsobom, že nevenoval
dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla, prekročil maximálne povolenú rýchlosť na tomto úseku a zachytil
slovenského občana S.a H.a, ktorý prechádzal cez prechod pre chodcov, v dôsledku čoho poškodený
utrpel telesné zranenie, a to ťažký úraz hlavy a mozgu, zranenia ľavej strany hrudníka, zlomeniny

rebier 3-5 na ľavej strane, poškodenie vnútorných orgánov dutiny brušnej, zranenie sleziny po náraze,
zlomeninu ľavej hornej končatiny. Daný súd rozhodol, že K. J. je vinný zo spáchania činu, z ktorého
je obvinený a vymeral mu trest odňatia slobody v trvaní jedného roka a 6 mesiacov s odkladom
výkonu rozhodnutia odňatia slobody voči obvinenému na dobu 3 rokov v rámci skúšobnej doby auložené ochranné opatrenie, a to zákaz vedenia všetkých motorových vozidiel v cestnej premávke na
dobu 2 rokov. Zároveň súd rozhodol vo štvrtom výroku daného rozsudku o čiastočnej náhrade škody
v prospech M. H.ovej vo výške 8.545,32 PLN. Dňa 26.04.2010 bol vydaný rozsudok Krajského súdu

v P. ako odvolacieho súdu, ktorým súd rozhodol tak, že zmenil rozsudok, proti ktorému bolo podané
odvolanie v časti, ktorá sa týka rozhodnutia o treste takým spôsobom, že ruší zákaz vedenia všetkých
motorových vozidiel. Zvyšná časť rozsudku, proti ktorému bolo podané odvolanie, ostáva v platnosti.
Súd poznamenáva, že obidva rozsudky K. republiky neobsahujú odôvodnenie a nebolo zrejmé, z akého
titulu súd priznal náhradu škody a z akého dôvodu v takej výške.

15. Právny zástupca žalovaného a intervenienta uviedol, že povinnými subjektmi na náhradu škody
je poisťovateľ a vodič motorového vozidla. Zároveň bez ohľadu na uvedené k jednotlivým nárokom
žalobcov uviedol, že vodič motorového vozidla je zodpovedný za vznik škody, ktorá vznikla v súvislosti
s predmetnou dopravnou nehodou a je zjavné, že žalobkyňa v rade 1/ si je toho vedomá, nakoľko si
voči nemu uplatňovala v rámci trestného konania nárok na náhradu škody. Tento jej bol aj priznaný vo

výške 8.545,32 PLN, ako aj trovy právneho zastúpenia a danú sumu jej vodič prevodným príkazom
zo dňa 04.08.2010 poukázal na účet, pričom po prepočte to činí celkovo sumu aj s trovami právneho
zastúpenia vo výške 2.273,01 Eur. Je zjavné, že žalobkyňa v rade 1/ si uplatňovala rovnaké nároky
súčasne v dvoch konaniach, pritom neurčila konkrétne, aký nárok na náhradu škody si v konaní pred
poľským súdom uplatňovala a bol jej predmetným rozhodnutím priznaný. V tomto konaní si uplatňovala

taktiež náhradu tých istých trov konania a dokonca voči inému subjektu a vo vyššej sume. Ďalej právny
zástupca žalovaného a intervenienta poukázal, že v čase podania žaloby žalobca v rade 2/ bol maloletý,
teda nemal procesnú spôsobilosť na právne úkony, preto nemohol vystupovať ako žalobca v rade 2/
samostatne. Nebránilo mu, aby vystupoval v konaní ako žalobca v rade 2/, ale aby bol zastúpený
buď zákonným zástupcom alebo opatrovníkom. Napriek tomu žalobkyňa uplatňovala niektoré nároky

vo svojom mene a nie v mene žalobcu v rade 2/. (V tejto súvislosti súd poukazuje že žalobca 2/
vstúpil do konania už ako 19-ročný a 1.nárok si uplatnila iba žalobkyňa 1/). Žalobcovia si uplatňovali
aj nárok na náhradu za stratu na zárobku, avšak podľa § 446 a nasl. Občianskeho zákonníka sa
oprávnenosť a rozsah uvedených nárokov posudzuje podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení
a predpokladom na priznanie uplatnených nárokov je uznanie poškodeného za práceneschopného,

resp. jeho smrť v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. V konkrétnom prípade však
nebohý nezomrel v dôsledku pracovného úradu alebo choroby z povolania, ale zomrel v dôsledku
úrazu, ktorý utrpel ako chodec pri zrážke s vozidlom. Nie sú teda splnené základné zákonné podmienky
na priznanie uvedených nárokov žalobcov v zmysle zákona o sociálnom poistení a tým ani v zmysle
§ 446 Občianskeho zákonníka. Preto žaloba v danej časti nie je dôvodná. Čo sa týka liečebných

nákladov, žalobkyňa v rade 1/ tvrdí, že tieto náklady jej mali vzniknúť v súvislosti s nákupom liekov
a liečebnej pomôcky bioptron light therapy. Ostatné liečebné náklady v celkovej výške 1.879,09 Eur
nekonkretizovala. Taktiež nepredložila žiadny dôkaz preukazujúci, že ňou uvedené liečebné náklady boli
skutočne vynaložené, ani nepreukázala, že išlo o nevyhnutné náklady vynaložené účelným spôsobom.
Keďže vzniknutú škodu nepreukázala, nárok na jej náhradu jej nevzniká. Súčasne sa žalobkyňa v

rade 1/ domáhala voči žalovanému náhrady cestovných nákladov vo výške 4.603,83 Eur, ktoré jej mali
vzniknúť v súvislosti s návštevami poškodeného v nemocnici. Ako dôkaz o vzniku tejto škody predložila
prehľad o priemerných cenách pohonných motorových hmôt a technický preukaz motorového vozidla
Škoda P.. Žalobkyňa v rade 1/ má nárok na náhradu cestovných nákladov vzniknutých v súvislosti s
návštevou poškodeného v nemocnici, avšak len za predpokladu, ak jej táto škoda objektívne vznikla

a ak jej vznik a rozsah hodnoverne preukázala. Žalobkyňa v rade 1/ však nepredložila jediný dôkaz
preukazujúci, že k vykonaniu ciest uvedeným dopravným prostriedkom naozaj došlo, a to za účelom
návštev poškodeného v nemocnici. Nakoľko si žalobkyňa v rade 1/ svoju dôkaznú povinnosť nesplnila,
vznik a rozsah škody nepreukázala, nárok na náhradu uplatnenej škody jej neprináleží. Čo sa týka
nemajetkovej ujmy, ktorú si uplatnila žalobkyňa v rade 1/ so žalobcom v rade 2/, každý vo výške

5.000,- Eur z dôvodu, že smrťou manžela a otca došlo k zásahu do ich osobnostných práv, právny
zástupca žalovaného poukázal, že nemajetková ujma v peniazoch nie je škodou na zdraví, ani škodou
na veciach a žalovaný ako prevádzkovateľ dopravného prostriedku, pri ktorého použití došlo k vzniku
dopravnej nehody, nenesie zodpovednosť za zásah svojho zamestnanca do osobnostných práv tretej
osoby v dôsledku usmrtenia jej blízkej osoby a nemá zákonnú povinnosť plniť žalobcom náhradu

nemajetkovej ujmy. Teda v tej časti žaloba je tiež nedôvodná. Zároveň právny zástupca žalovaného
a intervenienta vzniesol námietku premlčania všetkých nárokov uplatnených v podaní z 29.06.2011,
ktorú odôvodnil tým, že podľa § 106 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pričom náhradanemajetkovej ujmy v peniazoch nespadá pod pojem škoda, ani do rozsahu náhrady škody v zmysle
zákonníka práce. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je právom majetkovej povahy,
ktorá sa premlčuje v zmysle § 100 a 101 Občianskeho zákonníka po uplynutí všeobecnej 3-ročnej

premlčacej doby. Žalobkyňa v rade 1/ žiadala podaním zo dňa 29.06.2011 zmenu návrhu a danou
zmenou rozšírila svoju žalobu o ďalšie nároky, hoci už 28.06.2009 žalobcovia museli vedieť o tom, kto za
škodu zodpovedá vrátane tej skutočnosti, že vodič motorového vozidla bol zamestnancom žalovaného.
Keďže žalobkyňa v rade 1/ si v konaní pred poľským súdom uplatnila nárok na náhradu škody a musela
vedieť aj o výške škody. (Súd poznamenáva, že uplatnenie náhrady škody neznamená zároveň aj

vedomosť o jej výške.) Nárok na slovenskom súde si uplatnili až po uplynutí 2-ročnej premlčacej doby
dňa 29.06.2011, hoci pre určenie okamihu, kedy sa poškodený dozvie o osobe škodcu, nie je rozhodujúci
deň právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku obžalovaného, tento len závisí od procesných okolností,
ktoré nastali v priebehu konania a s vedomosťami poškodeného o škode a škodcovi priamo nesúvisí.
Tak isto dňa 28.06.2008, t.j. skoro rok po smrti poškodeného, museli žalobcovia pociťovať zásah do ich
osobnostných práv a mohli si uplatniť nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, tento si mohli

po prvý raz uplatniť 29.08.2007 a od toho dňa im začala plynúť 3-ročná premlčacia doba. Preto namietal
premlčanie všetkých nárokov žalobkyne v rade 1/, ako aj žalobcu v rade 2/, uplatnených v podaní zo
dňa 29.06.2011, nakoľko podľa jeho názoru žalobcovia si ich uplatnili po uplynutí premlčacej doby.

16. Právny zástupca žalobcov nesúhlasil so vznesenou námietkou premlčania zo strany právneho

zástupcu žalovaného a intervenienta. Má za to, že nárok nie je premlčaný a to preto, lebo premlčacia
doba začína plynúť jeden rok po poistnej udalosti. Preto má za to, že právo bolo uplatnené v lehote. Ak
však by bol súd iného názoru, poukázal na okolnosti na strane žalovaného, ktoré by boli v rozpore s
dobrými mravmi, a preto žiadal, aby súd prihliadal na tieto skutočnosti.

17. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka
(1)Právosapremlčí,aksanevykonalovdobevtomtozákoneustanovenej(§101až110).Napremlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté

ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a
bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

18. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19. Podľa § 106 Občianskeho zákonníka
(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o
tom, kto za ňu zodpovedá.

(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,
za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
(3) Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa
premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní
niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

20. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia
doba za rok po poistnej udalosti.

21. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u

iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

22. Právny zástupca žalovaného vzniesol námietku premlčania voči uplatneným nárokom tak, ako bolo

vyššie uvedené. Je nepochybné, že žalobkyňa v rade 1/ si uplatnila v rámci trestného konania náklady,
ktoré nevedela presne špecifikovať, ani jednoznačne nevyplývali z rozhodnutia príslušného poľského
súdu, avšak v priebehu konania bolo ustálené, že v rámci trestného konania si uplatnila iba náklady
súvisiace s pohrebom a náklady liečenia a trovy právneho zastúpenia v rámci trestného konania, pričomtento nárok už si následne v priebehu tohto konania po čiastočnom späťvzatí neuplatňovala, preto súd
sa týmto nárokom, ani námietkou premlčania ohľadom tohto nároku nezaoberal, nakoľko v tej časti
bolo konanie zastavené. Je však nepochybné, že žalobkyňa v rade 1/ si uplatnila pôvodne v žalobnom

návrhu doručenom súdu 09.11.2009 okrem nákladov spojených s pohrebom a s liečením aj nárok na
jednorazové odškodnenie, ako aj na nezaopatrené dieťa, pričom svoje nároky rozšírila, a teda žalobný
návrh zmenila podaním z 29.06.2011. Z rozsudku K. republiky, ktorým bol uznaný vinným K. J., vyplýva,
že bol vydaný 09.11.2009 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 26.04.2010, až kedy
následne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Teda hoci k dopravnej nehode došlo 10.11.2006 a S.

H. podľahol zraneniam po dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX, žaloba bola podaná 09.11.2009, avšak
o ďalšie nároky bola žaloba rozšírená až podaním z 29.06.2011. Je nespochybniteľné rozhodnutie K.
republiky o uznaní viny K. J. (!za dopravnú nehodu!) a až z tohto rozhodnutia mohla žalobkyňa v rade
1/, či žalobca v rade 2/ vychádzať, kto je skutočným a zodpovedným vinníkom dopravnej nehody a
až z toho mohli bez akýchkoľvek pochybností usudzovať zodpovednosť aj prevádzkovateľa vozidla.
Pretože až vykonaným dokazovaním v trestnom konaní boli zistené dané skutočnosti, a to bez ohľadu

na to, že už v trestnom konaní žalobcovia poznali meno obvineného, či vlastníka vozidla, resp. mohli
poznať mená týchto osôb, či subjektov. Avšak súd má za to, že aj napriek tomu, že žalobcovia sa už
v priebehu trestného konania mohli oboznámiť s menom samotného vinníka, t.j. vodiča motorového
vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, ako aj s menom vlastníka tohto vozidla, tieto
skutočnosti sú irelevantné, pretože podstatný je okamih skutočného zistenia zodpovedného subjektu, a

tozasmrť,tedaniezadopravnúnehodu,alezasmrť.Žalobcoviasíceztrestnéhokonaniamalivedomosť
o menách osôb zodpovedných za dopravnú nehodu, dokonca kvalifikovane sa dozvedeli o škodcovi
za dopravnú nehodu a jeho zamestnávateľovi až z uvedeného poľského rozhodnutia, t.j. 09.11.2009 a
odvolacieho súdu zo dňa 26.04.2010. Teda všetky znaky, podmienky škody a zodpovednosti za škodu
boli splnené najskôr až právoplatnosťou poľského rozhodnutia. Pričom v danom prípade nejde o okamih

dopravnejnehodyakookamihvznikuškody,aleokamihsmrti,ktoránastalacca9mesiacovpodopravnej
nehode, a preto vzhľadom na námietky žalovaného bolo potrebné ustáliť, či smrť s dopravnou nehodou
súvisí a či vinník dopravnej nehody je zodpovedný aj za smrť a či je totožný s osobou zodpovednou
aj za smrť. S. H. zomrel XX.XX.XXXX a žaloba bola podaná 09.11.2009, pričom súd poukazuje na
dôležitú skutočnosť, že až v znaleckom dokazovaní v priebehu tohto konania bolo preukázané, že je

daná príčinná súvislosť, teda až v priebehu tohto konania bolo nepochybne preukázané, že spôsobenou
dopravnou nehodou došlo k úmrtiu S.a H.a. Zároveň o samotnej výške škody a škode pri určitých
nárokoch sa žalobcovia dozvedeli tiež až v priebehu tohto konania, a to zo znaleckých posudkov, keďže
sám žalovaný, či intervenient namietal škodcu, príčinnú súvislosť a vznik škody. Teda žalovaný na
jednej strane síce namietal premlčanie, ale na druhej strane sám spochybňoval splnenie podmienok

zodpovednosti za škodu, a to predovšetkým príčinnú súvislosť. Žalovaný nespochybňoval, že došlo
k dopravnej nehode vinou zamestnanca žalovaného, ale spochybňoval, či k úmrtiu došlo v dôsledku
dopravnej nehody, pričom žalobcovia si uplatňujú nároky práve v dôsledku úmrtia. Teda je irelevantné, či
vodič naplnil skutkovú podstatu nejakého trestného činu a či bol uznaný za vinného. To nie je podstatné
a tým sa automaticky nestanovuje zodpovednosť pre náhradu škody, nakoľko zavinenie dopravnej

nehody, čo nebolo spochybňované, je jedna vec a druhá je zodpovednosť za samotné úmrtie, ktoré
bolo spochybňované. Podstatné je, že tým, že spôsobil dopravnú nehodu a zranenia poškodenému,
týmto zraneniam poškodený následne po cca 9 mesiacoch podľahol a tým vznikla škoda žalobcom,
teda tým okamihom úmrtia manžela a otca. Tým, že žalovaný vzniesol námietku premlčania a zároveň
spochybňoval škodcu a príčinnú súvislosť, teda namieta vedomosť o škodcovi.

23. Súd takéto konanie/takúto obranu žalovaného zároveň považuje za rozpor s dobrými mravmi v
zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, keďže - súd opätovne zdôrazňuje - žalovaný na jednej strane
namietal premlčanie, ale sám v konaní spochybňoval vedomosť o škodcovi a príčinnú súvislosť, v
dôsledku čoho bolo nariadené znalecké dokazovanie, aby sa zistilo, v dôsledku čoho zomrel poškodený,

teda kto zavinil jeho úmrtie. V tejto súvislosti súd poukazuje, že je nelogické, keď na jednej strane
právny zástupca žalovaného a intervenienta namieta premlčanie, ale na druhej strane oni sami
spochybňovali samotný vznik škody, zavinenie, zodpovednosť, či skutočne došlo dopravnou nehodou k
takým následkom, že S. H. zomrel. Teda samotný žalovaný a intervenient prostredníctvom ich právneho
zástupcu namietali škodcu a škodu, a čo až v priebehu tohto konania danými znaleckými posudkami

bolo potvrdené a preukázané, že došlo ku škode, z ktorej si nároky žalobcovia uplatňujú v tomto konaní.
Z daných tvrdení a z konania žalovaného a intervenienta jednoznačne vyplýva, že aj napriek rozhodnutiu
súdu K. republiky, ktorým bol vodič motorového vozidla uznaný vinným za dopravnú nehodu, síce
nespochybňovali, že zavinil dopravnú nehodu, ale spochybňovali, či skutočne došlo jeho zavinením aj kvzniku škody úmrtím a k vzniku nárokov uplatňovaných žalobcami. Týmito svojimi tvrdeniami nepriamo
potvrdzujú,žežalobcoviaažalovanýsadozvedelioškode(ojejvýške)aotom,ktozaňuzodpovedáažv
priebehu tohto konania. Teda súd posúdil námietku premlčania za neopodstatnenú a to predovšetkým s

poukazomnaspochybňovaniaosobyškodcusamotnýmžalovaným,atoajnapriektomu,žeM.H.zomrel
XX.XX.XXXX, rozhodnutie poľského súdu je zo dňa 26.04.2010, žaloba bola rozšírená dňa 29.06.2011,
avšak znalecké posudky sú z roku 2014, ktorými kedy bola jednoznačne potvrdená príčinná súvislosť,
teda že vodič zavinil - spôsobil smrť poškodeného. Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj sám žalovaný
potvrdil, že nemal jednoznačnú vedomosť o zavinení úmrtia, ale iba o zavinení dopravnej nehody. Pokiaľ

žalovaný nemal vedomosť a presvedčenie o svojej, či vodičovej zodpovednosti za úmrtie, ako potom
mohli mať kvalifikovanú vedomosť o tom žalobcovia. Z trestného spisu, z protokolov o dopravnej nehode
mohli mať iba nejaký hypotetický predpoklad o osobe vinníka. Daný prípad je však špecifický tým, že
žalobcovia sa nedomáhajú náhrady škody spôsobením dopravnej nehody ako takej, ako sa poškodený
obvykle domáha, ale v danom prípade sa domáhajú náhrady škody až v dôsledku úmrtia, teda škoda im
vznikla až úmrtím poškodeného - ich manžela a otca, a to dňa XX.XX.XXXX. Síce bolo nesporné, kto

zavinil/spôsobil dopravnú nehodu, skutočnosť, že poškodený zomrel v dôsledku dopravnej nehody, bola
nesporne preukázaná až v tomto konaní znaleckým dokazovaním, ktoré to jednoznačne potvrdilo. Teda
strany v konaní sa jednoznačne dozvedeli o skutočnom vinníkovi úmrtia (NIE DOPRAVNEJ NEHODY),
až v tomto konaní, preto nemožno námietku premlčania vyhodnotiť za opodstatnenú, a to s poukazom na
vyššie uvedenú skutočnosť. Námietku premlčania nemožno akceptovať aj v spojitosti s § 3 Občianskeho

zákonníka, nakoľko aj keby sa posudzoval začiatok premlčacej lehoty od dopravnej nehody, resp.
od okamihu smrti, vzhľadom na okolnosti prípadu, na následky dopravnej nehody a na správanie sa
žalovaného, na jeho námietky v konaní a potrebu nariaďovania znaleckého dokazovania, by bolo v
rozpore s dobrými mravmi akceptovať prípadné premlčanie.

24.Súdzároveňmázapotrebnéuviesťeštekbodu23tohtoodôvodnenia,žebolobyvrozporesdobrými
mravmi akceptovať námietku premlčania, nakoľko žalobcovia, ktorým vznikla škoda okamihom úmrtia
poškodeného, nezavinili túto škodu, ani sám nebohý (ani jeho pozostalí) neniesol žiadne spoluzavinenie
a predsa je prirodzené, že najbližší príbuzní, ako sú manželka a syn, prežívajú ťažké obdobie smrťou
svojho najbližšieho a o to viac, keď taká osoba bola žijúca v komatóznom stave cca 9 mesiacov od

dopravnej nehody, pričom išlo o mladého človeka, živiteľa rodiny. Žalovaný sa bránil akejkoľvek náhrady,
čo hraničí s ľudskosťou. Nemôže nikto požadovať od pozostalých, ktorí mali nejaký citový vzťah k
nebohému, aby hneď - bezodkladne sa domáhali náhrady na súde, po tak ťažkom prežitom období: -
najprv rana života - dopravná nehoda, potom 2.rana - kóma niekoľko mesiacov, ďalšia rana - smrť a pri
tom všetkom starať sa o maloleté dieťa bez otca, bez finančnej pomoci. K tomu všetkému, hoci vodič

bol právoplatne uznaný vinným za spôsobenú dopravnú nehodu, žalovaný namietal a spochybňoval, či
poškodený skutočne zomrel v dôsledku dopravnej nehody a bolo potrebné tak znalecké dokazovanie.
Tento neľudský prístup stojaci iba na princípe obrany s cieľom vyhnúť sa plneniu, je hrubo v rozpore
s dobrými mravmi a nemožno prihliadať na taký neľudský prístup. V takýchto prípadoch nejde len o
striktné právo, ale dosiahnuť spravodlivosť a ľudskosť do jedného celku. A práve v takomto prípade

je namieste aplikovať § 3 Občianskeho zákonníka - rozpor s dobrými mravmi. Za takých okolností
nemožno prihliadať na vznesenú námietku premlčania. K nehode došlo 10.11.2006, k úmrtiu (ku škode)
XX.XX.XXXX, o škodcovi bolo kvalifikovane rozhodnuté a určený škodca za dopravnú nehodu bol až
rozhodnutím z 09.11.2009 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu z 26.04.2010. Žaloba bola podaná
dňa 09.11.2009, rozšírená 29.06.2011, teda cca 1 rok od právoplatnosti rozhodnutia poľského súdu,

teda 1 rok po kvalifikovanej vedomosti o mene škodcu - zodpovednej osobe za dopravnú nehodu a jeho
zamestnávateľa. Toto však žalobcovia vedeli aj predtým, avšak až v priebehu tohto súdneho konania
práve po námietkach žalovaného, bola nepochybná vedomosť o zodpovednej osobe za úmrtie (nielen
za dopravnú nehodu) a toto predovšetkým spochybňoval práve žalovaný, teda podľa toho ani on nemal
jednoznačnú vedomosť o takej osobe. Boli to iba hypotézy a nie je dôvod to ináč posudzovať aj u

žalobcov.

25. Je nutné zdôrazniť, že s poukazom na zaužívanú súdnu prax pre začiatok plynutia premlčacej
lehoty je rozhodné, kedy sa žalobcovia dozvedeli o vzniknutej škode (nielen o protiprávnom úkone, či o
škodovej udalosti) a kto za ňu zodpovedá. Pri posudzovaní otázky, kedy sa žalobcovia ako poškodení

dozvedeli o škode, je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodených o vzniknutej škode
(nielen z predpokladanej vedomosti o škode). Dozvedieť sa o škode znamená, že sa poškodený
dozvedel o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné natoľko objektívne vyjadriť -
vyčísliť v peniazoch, že je možné právo na jej náhradu uplatniť na súde. Začiatok plynutia lehoty môžebyť rozdielny vo vzťahu k vedomosti o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. (rozsudok NS ČR z
30.04.2002, 33Odo 477/2001, rozsudok NS SSR z 20.04.1978, sp.zn. 3Cz 16/78) Pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty práva na náhrad škody je rozhodný okamžik, kedy poškodený obrdžal

informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedá.
Okamžik nadobudnutia právoplatnosti trestného rozhodnutia takým okamžikom nemusí byť. (rozsudok
NS z 13.11.2003, sp.zn. 25Cdo 519/2002)

26. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že žalobcovia a žalovaný sa dozvedeli o zodpovednej osobe za

škodu (v dôsledku smrti) až v priebehu tohto konania v rámci znaleckého dokazovania, okamihom čoho
teda bolo možné usúdiť, ktorá konkrétna osoba je za škodu - za smrť, zodpovedná. V danom prípade
nešlo o okamih dopravnej nehody, ale či dopravnou nehodou bola skutočne spôsobená smrť a to bolo
preukázané a zistené až v tomto konaní znaleckým dokazovaním. Dovtedy išlo len čisto o hypotetický
predpoklad.

27. Mimochodom je nutné podotknúť, že je nepochybné, že žalobkyňa 1/ si uplatnila náhradu škody už v
trestnom konaní, teda tak, ako to vyžaduje § 112 Občianskeho zákonníka, preto je možné konštatovať,
že spočívala premlčacia doba, aj keď až postupne vyčíslovala výšku a jednotlivé tituly, čo je zrejmé aj
z toho, že o časti škody bolo rozhodnuté poľským súdom.

28. Žalovaný ako aj intervenient prostredníctvom ich právneho zástupcu trvali na tom, že spochybňujú,
či skutočne následok, a to úmrtie S.a H.a, bolo v príčinnej súvislosti s predmetnou nehodou a teda
spochybňovali príčinnú súvislosť a teda aj samotného škodcu, či skutočne on zavinil danú škodu.
Žalobkyňa v rade 1/ uviedla, že bola manželkou S.a H.a, ktorý 9 mesiacov ležal v bdelej kóme, pričom
ako uviedla „jej manžel bol pekný chlap a pred jej očami a očami syna chradol, až ho pochovali ako

kostru a zomrel na zlyhanie srdca, ale pre pacientov v takom stave je to prirodzené.“

29. Právny zástupca žalovaného a intervenienta trval na vykonaní znaleckého dokazovania za účelom
posúdenia príčinnej súvislosti, nakoľko v liste o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o smrti
je v záverečnej diagnóze uvedené zlyhanie činnosti srdca a dýchania pri kompletnom základnom

ochorení. Znalecký posudok S.. E. pre účely trestného konania je datovaný zo dňa 17.12.2006, avšak
S. H. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Zo zdôvodnenia právneho zástupcu žalovaného o potrebe znaleckého
dokazovania vyplýva nevedomosť o skutočnom vinníkovi za smrť M.H.a, nakoľko je nepochybné, že
spôsobil dopravnú nehodu, ale nie je zrejmé, či v dôsledku toho M.H. zomrel.

30. Súd nariadil znalecké dokazovanie, ktorého výsledkom bol znalecký posudok č. XX/XXXX
vypracovaný S.. Z. F., znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvie súdne lekárstvo, ktorý uviedol,
že bezprostrednou príčinou smrti S.a H.a bolo kardiorespiračné zlyhanie (zlyhanie činnosti srdca a
dýchania) pri imobilizačnom syndróme, ktorý vznikol ako komplikácia počas hospitalizácie u imobilného
pacienta s poruchou vedomia - coma vigile po polytraume, ktorú menovaný utrpel dňa 10.11.2006.

Následne znalec uviedol, že smrť S.a H.a nastala v priamej príčinnej súvislosti so zraneniami utrpenými
dňa 10.11.2006 pri dopravnej nehode na ceste 1/11 v km 434,1 pri obci V.. Zranenia spôsobené
nehodou zo dňa 10.11.2006 mali za následok smrť S.a H.a. Iná príčina smrti, ktorá nemá súvis s
predmetnou dopravnou nehodou štúdiom spisového materiálu, zdravotnej dokumentácie a pitevného
protokolu, zistená nebola. A chorobné nálezy zistené sú nálezmi vedľajšími a na smrti S.a H.a sa

nepodieľali. Zároveň znalec uviedol, že pri prijatí S.a H.a po dopravnej nehode mu bola odobratá krv na
stanovenie koncentrácie etanolu, teda hladiny alkoholu, pričom bola zistená 1,75%o. Pri schématickom
posudzovaní ovplyvnenia alkoholom koncentrácia etanolu, t.j. hladina alkoholu v krvi 1,50-1,99 g/kg
zodpovedá strednému stupňu opitosti. Stredný stupeň opitosti je špecifický už výrazným postihnutím
psychiky a senzoriky. Vo všeobecnosti pri takomto ovplyvnení sa prejavuje tlmivý účinok alkoholu

na centrálny nervový systém, bývajú poruchy koordinácie pohybov, pozornosť je výrazne znížená,
telesné výkony na mozgové podnety sú zreteľne spomalené, reakčná doba je predĺžená a reč sa stáva
brblavou, chôdza je neistá až tackavá, opitosť je zjavná. Do úvahy je však potrebné vziať návyk a
individuálnu toleranciu na požívanie alkoholických nápojov, ako aj momentálnu psychickú a fyzickú
kondíciu ovplyvneného. Znalec sa vyjadril v odpovedi na otázku č. 6, ktoré zo zranení utrpených pri

nehode sú v príčinnej súvislosti so smrťou S.a H.a, pričom znalec okrem jednotlivých zranení, ktoré
riadne špecifikoval uviedol, že S. H. pri predmetnej nehode utrpel rozsiahle kraniocerebrálne poranenie,
t.j. poranenie lebky a mozgu s poruchou vedomia, t.j. bezvedomím a vývojom poúrazového opuchu
mozgu, poradenia v oblasti hrudníka, poranenia v oblasti dutiny brušnej, trieštivú zlomeninu ľavejbedrovej kosti a zlomeninu oboch kostí ľavého predlaktia. Vzhľadom na mnohopočetnosť, rozsah a
charakter zistených zranení možno poranenia S.a H.a v sumáre zhodnotiť ako závažnú polytraumu s
bezprostredným vývojom traumaticko-hemoragického šoku, t.j. poúrazového šoku a šoku zo straty krvi,

poúrazového opuchu mozgu a bezvedomím. Uviedol, že najzávažnejším poranením, ktoré S. H. utrpel,
bolo poranenie lebky a mozgu, ktoré malo najzásadnejší vplyv na negatívny vývoj jeho zdravotného
stavu, a to poruchu vedomia s následným vznikom imobilizačného syndrómu viedlo k smrti. Avšak aj
ďalšie poranenia, a to poranenie hrudníka so sériovou zlomeninou rebier a pneumothoraxom, zlomeninu
oboch kostí predlaktia a trieštivú dislokovanú zlomeninu bedrovej kosti je nutné z medicínskeho a súdno-

lekárskeho hľadiska považovať za zranenia ťažké. Je potrebné uviesť, že všetky utrpené zranenia sa
sumáciou svojich účinkov spolupodieľali na vývoji traumaticko-hemoragického šoku a ťažkého stavu
pacienta, ktorý v konečnom dôsledku vyústil do jeho smrti.

31. Právny zástupca žalovaného a intervenienta vo svojom podaní zo dňa 30.07.2014 namietal
daný znalecký posudok, nakoľko znalec nemal k dispozícii predchádzajúcu anamnézu z obdobia

pred dopravnou nehodou, a preto závery vyplývajúce z predmetného posudku sú podľa jeho názoru
spochybniteľné, nakoľko aj ďalšia časť zdravotnej dokumentácie, ktorú znalec nemal k dispozícii, mohla
mať vplyv na objektívne odborné zodpovedanie všetkých otázok, zvlášť otázky č. 4, či poškodený trpel
nejakou chorobou alebo vadou pred nehodou, ktorá mohla mať vplyv na jeho úmrtie. A taktiež aj čo sa
týka odpovede prítomnosti alkoholu v krvi v čase po nehode, tak sa znalec vyjadroval len vo všeobecnej

rovine. Teda naďalej spochybňoval zodpovednosť žalovaného, či vodiča.

32. Na základe uvedeného ustanovený znalec S.. Z. F. vypracoval Doplnok znaleckého posudku č. XX/
XXXX, v ktorom uviedol, že na záveroch uvádzaných v písomne podanom znaleckom posudku č. XX/
XXXX trvá v celom rozsahu. Poukázal na to, že v nálezovej časti posudku uviedol, z akých podkladov

vychádzal, pričom nálezy zistené pitvou sú rozhodujúce pre stanovenie príčiny smrti a určenie príčin,
ktoré k nej viedli, vrátane určenia príčinnej súvislosti smrti s úrazom, preto sa pitva v takýchto prípadoch
v zmysle platnej legislatívy vykonáva vždy povinne. Zároveň uviedol, že dokumentácia k objektívnemu
zodpovedaniu otázok položených znalcovi nie je potrebná v celom rozsahu. Mal k dispozícii iba časť. K
prítomnosti alkoholu v krvi uviedol, že posúdenie alkoholu a všeobecný popis stredného stupňa prejavov

opitosti tak, ako je uvedený v znaleckom posudku, je z medicínskeho a znaleckého hľadiska jediný
správny a objektívny. Je potrebné uviesť, že tí istí ľudia môžu mať pri rovnakej koncentrácii alkoholu v
krvi v rôznom čase do istej miery rôzne prejavy ovplyvnenia alkoholom. Pri strednom stupni opitosti môže
byť napríklad koordinácia pohybov niekedy porušená viac, inokedy menej. Chôdza môže byť neistá viac
alebo menej. To isté platí aj pri posudzovaní psychických funkcií. V sumáre však platí, že pri strednom

stupni opitosti dochádza k výraznému postihnutiu psychiky, senzoriky, motoriky, a to vzhľadom na tlmivý
účinok alkoholu na organizmus.

33. Na to právny zástupca žalovaného a intervenienta naďalej spochybňoval znalecký posudok a
navrhol kontrolné znalecké dokazovanie, na základe čoho súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie,

výsledkom čoho bol znalecký posudok č. XX/XXXX, vypracovaný S.. X. Z., znalcom z odboru
zdravotníctva,odvetviasúdnelekárstvo,ktoráuviedlavznaleckomposudku,žebezprostrednoupríčinou
smrti S.a H.a bolo kardiorespiračné zlyhanie, t.j. zlyhanie činnosti srdca a dýchania pri imobilizačnom
syndróme,ktorývznikolakokomplikáciapočashospitalizácieuimobilnéhopacientasporuchouvedomia
- coma vigile po poranení lebky a mozgu, ktoré menovaný utrpel v rámci polytraumy dňa 10.11.2006.

Smrť S.a H.a nastala v priamej príčinnej súvislosti so zraneniami utrpenými dňa 10.11.2006 pri dopravnej
nehode a zranenia spôsobené dopravnou nehodou dňa 10.11.2006 mali za následok smrť S.a H.a.
Iná príčina smrti nemajúca súvis s predmetnou dopravnou nehodou štúdiom spisového materiálu,
kompletnej zdravotnej dokumentácie a pitevného protokolu zistená nebola. Znalkyňa zároveň uviedla,
že po preštudovaní kompletnej zdravotnej a pitevného protokolu jednoznačne konštatuje, že S. H.

pred dopravnou nehodou netrpel nijakou chorobou, ani vadou, ktorá by mohla mať, resp. mala vplyv
na jeho úmrtie. Čo sa týka prítomnosti alkoholu v krvi poškodeného v čase po nehode, uviedla, že
v plnom rozsahu súhlasí s odpoveďou v znaleckom posudku znalca S.. Z.a F.a. Znalkyňa taktiež
špecifikovala zranenia, ktoré utrpel poškodený. Zároveň sa vyjadrila k závažnosti zranení s tým, že
utrpené poranenia vzhľadom na ich početnosť, rozsah a charakter hodnotí z medicínskeho hľadiska

ako závažnú polytraumu, ktorá viedla k vývoju poúrazového opuchu mozgu, bezvedomia a šokového
stavu. Z uvedených zranení najzávažnejšie poranenie bolo lebky a mozgu, ktoré sa najvýznamnejšou
mierou negatívne podieľala na zdravotnom stave menovaného, viedlo k vzniku poruchy vedomia
s vývojom coma vigile, k následnému vzniku imobilizačného syndrómu a v konečnom dôsledku ksmrti menovaného. Znalkyňa zhodne uviedla ako aj predchádzajúci súdom ustanovený znalec, že
po predmetnej dopravnej nehode bola poškodenému poskytnutá lege artis komplexná a adekvátna
zdravotnícka starostlivosť. Uviedla, že k vypracovaniu znaleckého posudku mala k dispozícii kompletnú

zdravotnú dokumentáciu S.a H.a. K tomu ďalej uviedla, že ochorenia a nálezy, ktorými S. H. trpel pred
dopravnou nehodou sú nezávažné a nemajú žiadny vplyv na vývoj zdravotného stavu menovaného
po dopravnej nehode. Žiadnym spôsobom teda nesúvisí so smrťou menovaného. Mala za potrebné
uviesť, že S.ovi H.ovi počas hospitalizácie v zdravotníckych zariadeniach po dopravnej nehode boli
vykonané mnohé vyšetrenia a diagnostické úkony, ktorými neboli zistené žiadne závažné chorobné

zmeny. Rovnako ani vykonanou pitvou nebol zistený žiadny závažný chorobný nález, ktorý by mal vplyv
na zhoršenie zdravotného stavu menovaného po nehode, čo konštatoval vo svojom znaleckom posudku
aj znalec S.. Z. F.. Uvádza, že z diagnostických záverov a z pitvy vyplýva, že zistené chorobné nálezy
sú nálezmi vedľajšími a na smrti menovaného sa nepodieľali (čl. 525 obsahu spisu).

34. Znalkyňa súdom ustanovená S.. X. Z. sa vyjadrila aj osobne pred súdom, kedy znalkyňa zopakovala,

že S. H. pred dopravnou nehodou netrpel žiadnymi závažnými chorobnými stavmi a zistený alkohol v
krvi nemal žiadny vplyv na zhoršenie somatického ochorenia S.a H.a pred nehodou, ani nepotencoval
tento somatický stav. Znalkyňa pred súdom uviedla, že stupeň ovplyvnenia alkoholu v danom prípade
nemohol mať žiadny vplyv na prípadné liečenie, či rozsah ohľadom liečenia S.a H.a. Teda prítomnosť
alkoholu v krvi pri dopravnej nehode nemohol mať vplyv na prípadné liečenie a regeneráciu tých

orgánov a zranení. Teda rozsah zranení poškodeného a poskytovaná liečba pri týchto zraneniach nebola
ovplyvnená alkoholom v krvi.

35. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a závery súdom ustanovených znalcov súd mal za
nepochybne zistené (až v roku 2014), že S. H. zomrel v dôsledku zranení pri dopravnej nehode, ktorú

spôsobilzamestnanecžalovaného.Tedasúdmalpreukázanúpríčinnúsúvislosť,akoajzavinenieavznik
škody, ako aj škodcu/vinníka a to všetko okamihom - znaleckými posudkami. Teda aj z toho dôvodu
nemohlo dôjsť k premlčaniu.

36. S poukazom na uvedené skutočnosti súd posúdil, že námietka premlčania je neopodstatnená, a to

z viacerých uvedených dôvodov:
- 1. žalobkyňa 1/ si uplatnila náhradu škody už v trestnom konaní, počas ktorého premlčacia doba
spočívala, keďže žalobkyňa 1/ bola v priebehu trestného konania aktívna(uplatňovala si náhradu škody)
abolisplnenépodmienkyvzmysle§112Občianskehozákonníka.Trestnékonaniebolozačatéeštepred
smrťou poškodeného, teda ešte pred vznikom skutočnej škody a skončené až právoplatnosťou rozsudku

príslušného poľského súdu zo dňa 26.04.2010. Keďže žaloba bola podaná 09.11.2009 a rozšírená o
opodstatnené nároky dňa 29.06.2011, žaloba bola podaná a aj rozšírená počas plynutia premlčacej
lehoty a teda pred jej uplynutím.
- 2. zároveň o skutočnom škodcovi za smrť (nie za dopravnú nehodu) sa obe strany konania dozvedeli
až v tomto konaní, a to z vypracovaných znaleckých posudkov v roku 2014, nakoľko až nimi bolo

jednoznačne preukázané, kto zodpovedá za smrť poškodeného, nielen za nehodu a teda že k smrti
došlo skutočne v dôsledku dopravnej nehody. Toto bolo namietané predovšetkým žalovaným, a práve
preto súd zvlášť poukazuje na to, že až v roku 2014 bola zistená osoba zodpovedná za smrť.
- 3. obrana žalovaného formou námietky premlčania je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodov vyššie
uvedených, keď na jednej strane namietal premlčanie, ale na druhej strane práve on spochybňoval

zodpovednú osobu a príčinnú súvislosť, teda okamih, kedy bola daná vedomosť o škodcovi a následne
o výške škody.
S poukazom na uvedené skutočnosti námietka premlčania je v každom prípade neopodstatnená.

37. Súd opätovne poukazuje a zdôrazňuje na to, že Okresným súdom v P. rozsudkom zo dňa

09.11.2010, č.k. IV K XXX/XX, bola uložená povinnosť obvinenému K.ovi J. nahradiť náhradu škody
v prospech žalobkyne v rade 1/ vo výške 8.545,32 PLN. Z rozhodnutia však nevyplýva, z čoho
pozostáva táto náhrada škody, teda z akého titulu konkrétneho bola táto náhrada škody priznaná.
Žalobkyňa v rade 1/ pred tunajším súdom na pojednávaní uviedla, že pred poľským súdom si uplatnila
náklady pohrebu a náklady spojené s liečením a cestovné. Určite si neuplatňovala úrazovú rentu a

jednorazové odškodnenie. Zároveň potvrdila úhradu tejto škody od K. J.. Následne v priebehu tohto
konania žalobkyňa v rade 1/ zobrala návrh v časti náhrady škody titulom náhrady nákladov spojených s
liečením, náklady spojené s pohrebom späť, pričom žalovaný a intervenient súhlasil s týmto čiastočným
späťvzatím. S poukazom na § 144, § 145 a § 146 CSP súd konanie na základe dispozitívneho úkonužalobkyne v rade 1/ konanie o náhrade škody titulom náhrady nákladov spojených s liečením a s
pohrebom zastavil.

38. Po čiastočnom späťvzatí návrhu žalobcovia sa domáhali už len nárokov - a to žalobkyňa v rade 1/
náhrady titulom straty na zárobku, žalobca v rade 1/ a žalobca v rade 2/ nároku titulom pozostalostnej
úrazovej renty, ďalej jednorazové odškodnenie, pozostalostná úrazová renta a nemajetková ujma.
Právny zástupca žalobcov uviedol pred súdom, že čo sa týka nároku na náhradu za stratu na zárobku,
tak tento nárok si uplatňuje iba žalobkyňa v rade 1/. Súd poznamenáva, že žalobný petit v časti nároku

na pozostalostnú úrazovú rentu bol zmenený a táto zmena bola pripustená uznesením z 22.03.2017.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30.03.2017.

39. Náhrada za stratu na zárobku - Žalobkyňa v rade 1/ požadovala túto náhradu voči žalovanému vo
výške 649,84 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne z danej sumy od podania návrhu, t.j.
od 29.06.2011 do zaplatenia.

40. Podľa § 445 Občianskeho zákonníka strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví
uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý
pred poškodením dosahoval.

41. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení.

42. Podľa § 87 zákona č. 461/2003 Z.z. suma úrazového príplatku je a) 55% denného vymeriavacieho

základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti,
b) 25% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

43. Z uvedeného je zrejmé, že v zmysle uplatneného návrhu ide o náhradu za stratu na zárobku
za obdobie od 10.11.2006 do 27.08.2007, t.j. 290 dní v uplatnenej sume 649,84 Eur iba žalobkyňou
v rade 1/, pričom treba vychádzať z priemerného zárobku za uplynulý rok, za ktorých bolo podané
daňové priznanie, teda daňové priznanie za r. 2005, 2006, (viď čl. 198, 199 a 200), rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, t.j. nemocenské vo výške 54,246600 Sk na deň. Denný vymeriavací základ podľa

§ 84 citovaného zákona je v sume 216,9864 Sk, t.j. 7,20 Eur, podľa § 87 predstavuje 25% denného
vymeriavacieho základu za tri dni sumu 162,74 Sk, t.j. 5,40 Eur a 55% denného vymeriavacieho základu
za 287 dní sumu 34.251,30 Sk, t.j. 1.136,93 Eur, spolu suma 1.142,33 Eur. Právny zástupca žalobkyne
v rade 1/ uvádzal sumu 1.299,67 Eur, a to 1 na žalobkyňu v rade 1/ v sume 649,84 Eur a 1 na žalobcu
v rade 2/ v sume 649,84 Eur, ale následne vo svojich podaniach uviedol, že požaduje iba zaplatenie

danej sumy vo výške 649,84 Eur iba žalobkyni v rade 1/. S poukazom na vyššie uvedené súd má za to,
že nárok žalobkyne v rade 1/ na náhradu za stratu na zárobku je dôvodný, avšak súd priznal úroky z
omeškania nie od 29.06.2011, ale až od 15.07.2011 tak, ako to vyplýva z čl. 229 obsahu spisu, teda od
nasledujúceho dňa po doručení podania právneho zástupcu žalobcov zo dňa 29.06.2011 žalovanému.
Súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu žalovaného a intervenienta, keď tvrdil a namietal

žalovanú výšku tejto časti nároku s poukazom na § 446 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého strata
na zárobku počas práceneschopnosti sa posúdi a suma sa určí ako úrazový príplatok podľa zákona
o sociálnom poistení, t.j. ako 55% z DVZ za prvé tri dni práceneschopnosti, ďalej ako 25% z DVZ za
ostatné dni práceneschopnosti poškodeného. Uplatňovaný nárok podľa jeho názoru nie je odvodený
na základe týchto pravidiel, ako to vyplýva zo samotnej žaloby. Súd s poukazom na vyššie uvedené

odôvodnenie s poukazom na citované zákonné ustanovenia má za to, že nárok žalobkyne v rade 1/
titulom náhrady za stratu na zárobku je opodstatnený a suma zodpovedá uvedenému výpočtu, pričom
súd opätovne zdôrazňuje, že právny zástupca žalobcov uviedol, že požaduje náhradu za stratu na
zárobku iba žalobkyne v rade 1/ (čl. 657 obsahu spisu). Vzhľadom na uvedené súd priznal tento nárok
žalobkyni 1/, a to v požadovanej výške.

44. Pozostalostná úrazová renta - Žalobkyňa v rade 1/, aj žalobca v rade 2/ požadovali náhradu škody
titulom pozostalostnej úrazovej renty, pričom danú výšku žalobkyňa v rade 1/ zmenila, a táto zmena bolasúdom pripustená uznesením zo dňa 22.03.2017 (čl. 232 obsahu spisu), avšak potrebné je zdôrazniť,
že túto úrazovú rentu zmenila v časti obdobia až od marca 2014.

45. Podľa § 448 Občianskeho zákonníka fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia
vyživovaciu povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Tento nárok sa posúdi a suma
pozostalostnej úrazovej renty sa určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

46. Podľa § 92 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z.z.

(1) Fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby
z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový
vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu.
(2) Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť
uvedená v odseku 1.
(3) Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká fyzickej osobe, ktorej z dôvodu smrti poškodeného

vznikol nárok na jednorazové odškodnenie.

47. Podľa § 93 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo
výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti.

48. Právny zástupca žalovaného a intervenienta k danému nároku uviedol, že s poukazom na citované
zákonné ustanovenia je nutné určenie výživného súdom, avšak výživné súdom pre žalobcov určené
nebolo. Zároveň poukázal na to, že úhrn súm pozostalostných úrazových rent po tom istom poškodenom
nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na ktorú mal alebo by mal poškodený nárok pri 100%-tnej strate
pracovnej schopnosti. Suma vdovského, resp. sirotského dôchodku žalobcov prevyšuje sumu úrazovej

renty poškodeného, na ktorú by mal v čase smrti nárok a aj z toho dôvodu nárok na pozostalostnú
úrazovú rentu žalobcom podľa názoru právneho zástupcu žalovaného nevznikol. A ak žalobcovia sa
domáhajú jednorazového odškodnenia a aj pozostalostnej úrazovej renty, sami vytvárajú prekážku
priznania takýchto nárokov paralelne.

49. Súd sa však s týmto tvrdením a názorom nestotožňuje, a to z dôvodu, že je pravdou, že vyživovacia
povinnosť voči žalobkyni v rade 1/ a voči žalobcovi v rade 2/ nebola súdom určená, v tomto prípade
však súd jej existenciu, prípadne aj jej výšku skúma ako otázku predbežnú. Pozostalostná úrazová renta
sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť. Nárok na pozostalostnú úrazovú
rentu však nevzniká fyzickej osobe, ktorej z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové

odškodnenie. Preto súd zdôrazňuje, že žalobcom nevznikol nárok na jednorazové odškodnenie. Avšak
nárok na pozostalostnú úrazovú rentu je dôvodný. Žalobkyňa v rade 1/ a poškodený boli manželia. V
zmysle ustanovení § 71 zákona o rodine mali navzájom voči sebe vzájomnú vyživovaciu povinnosť.
Žalobca v rade 2/ je synom poškodeného. V čase jeho smrti mal 15 rokov a teda trvala vyživovacia
povinnosť poškodeného ako otca voči synovi v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 zákona o rodine.

Poškodený si vyživovaciu povinnosť voči žalobcom plnil dobrovoľne a nebol teda dôvod priznávať ju
súdnym rozhodnutím. Poškodený v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek. Žalobcovia si uplatňujú nárok
s poukazom na to, že poškodený podnikal, bolo dané daňové priznanie, pričom na základe daňového
priznania za r. 2006 mal poškodený ročný príjem 720.678,- Sk, daň 119.407,- Sk, mesačný príjem
60.056,60 Sk, t.j. 1.993,51 Eur, pričom po odpočítaní dane vychádza čistý priemerný mesačný zárobok

poškodeného v sume 1.663,21 Eur. Žalobcovia majú za to, že priemerná výška výživného na žalobkyňu
v rade 1/ je 300,- Eur mesačne a na žalobcu v rade 2/ v sume 250,- Eur mesačne. Žalobcovia požadovali
zvýšenie následne podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z., ale toto ustanovenie upravuje zvyšovanie
dôchodkových dávok a pozostalostná úrazová renta je úrazovú dávka, teda nie dôchodková dávka podľa
§ 13 citovaného zákona.

50.Naurčeniepozostalostnejúrazovejrentybolopotrebnézistiť,čižalobkyňavrade1/bolazamestnaná
a ak áno, v akej výške mala mesačný príjem, resp. či bola nezamestnaná, v takom prípade, v akej
výške poberala nejaké sociálne dávky, dávku v nezamestnanosti a za aké obdobie, a či žalobkyňa v
rade 1/ a poškodený žili v spoločnej domácnosti, ako dlho boli manželia, či žalobca v rade 2/ pokračoval

v štúdiu na strednej škole, kedy ukončil štúdium, teda dokedy mala trvať vyživovacia povinnosť zo
strany poškodeného. Súd mal zistené, že žalobkyňa v rade 1/ bola zamestnaná. S poškodeným boli od
10.10.1991 manželia. Žili v spoločnej domácnosti. V čase smrti poškodeného už bola nezamestnaná,a to od 14.08.2007. Zároveň súd mal zistené, že žalobca v rade 2/ bol študentom v školskom roku
2010/2011. Potom požiadal o prerušenie štúdia.

51. Za účelom výšky daného nároku bolo nutné nariadiť znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku
č. X/XXXX vypracovaný F.. S. H., súdnym znalcom z odboru ekonómia a manažment (čl. 724),
bola zistená výška pozostalostnej úrazovej renty u žalobkyne v rade 1/ a žalobcu v rade 2/ za
obdobie od augusta 2007, pričom znalkyňou bolo uvedené, že náhrada príjmu pri umrtí určená ako
pozostalostná úrazová renta posúdená, vypočítaná a valorizovaná podľa zákona č. 461/2003 Zb. za

obdobie 28.08.2007-30.09.2016 v sume 207.842,70 Eur a znížená o vyplatené vdovské a sirotské
dôchodky zo sociálneho poistenia za obdobie 8/2007 až 01/2011 v sume 11.022,19 Eur, je suma
196.820,51 Eur. Od mesiaca október 2016 je vypočítaná a valorizovaná mesačná výška pozostalostnej
úrazovej renty v sume 2.082,51 Eur.

52. K danému znaleckému posudku vzniesol právny zástupca žalovaného pripomienky, avšak

znalkyňa sa k týmto pripomienkam vyjadrila a na základe jej vyjadrení súd posúdil hodnovernosť
záverov znaleckého posudku vychádzajúci z platnej právnej úpravy a nedôvodnosť jeho prípadného
spochybnenia (čl. 882 a 892 obsahu spisu). Čo sa týka celkovej výšky, súd si osvojil výpočet právneho
zástupcu žalobcu s poukazom na znalecké dokazovanie, s ktorým sa stotožnil v celom rozsahu tak, ako
to vyplýva zo samotného výroku. Z daných dôvodov súd uplatnený nárok priznal tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

53. Jednorazové odškodnenie - Žalobcovia v rade 1/ a 2/ žiadali zaviazať žalovaného na zaplatenie
náhrady titulom jednorazového odškodnenia, pričom žalobkyni v rade 1/ sumu 6.759,80 Eur spolu s
ročným úrokom z omeškania vo výške 9% od podania návrhu do zaplatenia a žalobcovi v rade 2/ sumu

3.379,90 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% z danej sumy od podania návrhu do
zaplatenia.

54. Podľa § 447b Občianskeho zákonníka poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ktoré sa
posúdi, a suma jednorazového vyrovnania sa určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

55. Podľa § 13 ods. 3 písm. e) zákona. 461/2003 Z.z. z úrazového poistenia sa za podmienok
ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to jednorazové odškodnenie.

56. Podľa § 94 zákona č. 461/2003 Z.z.

(1) Manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu
alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové odškodnenie.
(2) Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného
vymeriavacieho základu, najviac 46 485,40 eura.
(3) Suma jednorazového odškodnenia na každé nezaopatrené dieťa uvedené v odseku 1 je polovica

sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného. Úhrn súm jednorazového
odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 46 485,40 eura. Ak úhrn jednorazových
odškodnení presiahne túto sumu, znížia sa sumy jednorazových odškodnení nezaopatrených detí
pomerne tak, aby ich úhrn bol najviac 46 485,40 eura.
(4) Sumy uvedené v odsekoch 2 a 3 platné k 31. decembru kalendárneho roka sa zvyšujú vždy od 1.

januára nasledujúceho kalendárneho roka o percento zvýšenia úrazovej renty podľa § 89 ods. 8 a 9.

57. Ustanovenie § 447b Občianskeho zákonníka upravuje jednorazové vyrovnanie, nie však
jednorazové odškodnenie. Podľa tohto ustanovenia poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie,
ktoré sa posúdi a suma jednorazového vyrovnania sa určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom

poistené. Žalobcovia si uplatnili nárok jednorazového odškodnenia s poukazom na § 94 citovaného
zákona.

58. Jednorazové vyrovnanie je upravené v § 90 a 91 zákona č. 461/2003 Z.z.

59. Podľa § 90 zákona č. 461/2003 Z.z. poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ak a) v
dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10% a
najviac 40%, b) mu zanikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, nemá nárok
na starobný dôchodok a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10%, alebo c) mu nevznikol nárokna úrazovú rentu z dôvodu priznania predčasného starobného dôchodku alebo z dôvodu dovŕšenia
dôchodkového veku a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10%.

60. Nárok na jednorazové vyrovnanie v zmysle ust. § 467b Občianskeho zákonníka, § 90, § 91 zákona
č. 461/2003 Z.z. vzniká iba poškodenému. Nie pozostalým. Jednorazové odškodnenie Občiansky
zákonník ako náhradu škody neupravuje. Zároveň súd poznamenáva, že jednorazové odškodnenie,
jednorazová úrazová renta, pozostalostná dávka je vyplácaná z úrazového poistenia a vzťahuje sa
len na pracovné úrazy alebo choroby z povolania so smrteľným následkom. Je to dávka poskytovaná

v rámci zákona o sociálnom poistení z úrazového poistenia zamestnávateľa. Nárok patrí pozostalej
manželke a nezaopatreným deťom poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo
choroby z povolania, čo v danom prípade splnené nie je. V danej veci nemožno aplikovať ust. § 94
zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko nejde o pracovný úraz, ani o chorobu z povolania. Nárok pozostalých
na jednorazové odškodnenie uplatnené ako nárok na náhradu škody možno uplatniť (spôsobená smrť
pri dopravnej nehode ich manželovi a otcovi) prípadne ako nárok pozostalých v zmysle § 11 a nasl.

Občianskeho zákonníka (ako náhrada nemajetkovej ujmy), avšak v tejto časti žaloba sa týka nároku na
vyplatenie jednorazového odškodnenia, čo však z uvedených dôvodov žaloba čo do základu v tejto časti
nie je dôvodná. Teda žalobca v rade 1/ a žalobca v rade 2/ na nárok titulom jednorazového odškodnenia
nie sú aktívne legitimovaní. S poukazom na uvedené súd žalobný návrh v tejto časti zamietol.

61. Náklady spojené s liečením a s pohrebom - Súd s poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby v tejto
časti žalobcami sa už nezaoberal týmto nárokom a so súhlasom žalovaného súd konanie v danej časti
zastavil.

62. Náklady cestovného - Žalobkyňa v rade 1/ žiadala nahradiť náklady cestovného spolu s úrokom z

omeškania.

63. V zmysle § 449 Občianskeho zákonníka medzi účelné náklady spojené s liečením patria napríklad
náklady spojené s rehabilitáciou, prilepšením na stravu, rozšírením ošetrovateľskej služby, náklady
spojené s účelnými návštevami najbližších príbuzných v nemocnici a podobne a existenciu týchto

nákladov treba preukázať. Žalobkyňa v rade 1/ uviedla, že navštevovala poškodeného denne od
11.11.2006 do 31.12.2007, t.j. 81 dní v NsP Žilina a od 01.02.2007 do 28.08.2007 v NsP P., t.j. 209
dní. Vypočítala si spotrebu za použitie osobného motorového vozidla za jeden deň 6,60 Eur x 81
dní = 534,60 Eur, plus za jeden deň 19,47 Eur x 209 dní = 4.069,23 Eur, spolu suma 4.603,83 Eur.
Súd však poukazuje na to, že nebol jednoznačne preukázaný uvedený nárok žalobkyne v rade 1/.

To znamená, že súd nemal preukázané, že úplne každý deň (účelne) vynaložila žalobkyňa v rade
1/ cestovné výdavky na jej cestu do nemocnice za poškodeným, teda spolu 290 dní, každodenne
do NsP Žilina alebo do NsP P.. Súdu predložila iba doklad o aute. Nič ďalšie však nepreukázala. S
poukazom na ustanovenia CSP je povinnosťou každej strany preukázať to, čo tvrdí. V danom prípade
žalobkyňa tvrdila, že každodenne dochádzala za svojím manželom, a to spolu 290 dní, avšak okrem

existencie nejakého vozidla nepreukázala, či skutočne chodila daným vozidlom, či skutočne dochádzala
každý deň a predovšetkým nepreukázala, že ide o náklady spojené s účelnými návštevami najbližších
príbuzných, pričom je nepochybné, že nebohý S. H. bol v bdelej kóme, pričom bola mu poskytovaná
riadna nemocničná starostlivosť príslušnou nemocnicou. Právny zástupca žalovaného a intervenienta
poukázal tiež, že žalobkyňa v rade 1/ vznik tejto škody náležitým spôsobom nepreukázala. Je teda

možné konštatovať, že dôkazné bremeno v tomto ohľade neuniesla, s čím sa súd stotožňuje. Vzhľadom
na uvedené súd žalobný návrh v tejto časti zamietol a nárok - náklady na cestovné žalobkyni v rade
1/ nepriznal z dôvodu nepreukázania, t.j. neunesenia dôkazného bremena v tejto časti. Žalobkyňa
1/ nepreukázala žiadny relevantný dôkaz preukazujúci, že k vykonaniu ciest uvedeným vozidlom
naozaj došlo a to za účelom účelných návštev poškodeného. Návštevu príbuzného ako takú nemožno

automaticky považovať za účelnú, pričom bol v nemocnici a bola mu poskytovaná riadna nemocničná
starostlivosť, čo vyplýva aj zo znaleckých posudkov.

64. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch - Žalobca v rade 1/, ako aj žalobca v rade 2/ žiadali zaviazať
žalovaného na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, každému po 5.000,- Eur.

65. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.66. Podľa § 13 Občianskeho zákonníka
(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva

na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané
zadosťučinenie.
(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

67. Podľa § 15 Občianskeho zákonníka po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho
osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

68. Podľa platnej právnej úpravy predmetom zodpovednosti prevádzkovateľa za škodu spôsobenú
prevádzkou jeho dopravných prostriedkov nie je náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných
práv akýchkoľvek fyzických osôb. Žalovaný ako prevádzkovateľ dopravného prostriedku, pri ktorého
použití došlo k vzniku dopravnej nehody a následnému úmrtiu, nenesie zodpovednosť za zásah svojho
zamestnanca do osobnostných práv tretej osoby v dôsledku usmrtenia jej blízkej osoby a nemá zákonnú

povinnosť plniť žalobcom náhradu nemajetkovej ujmy. Danú náhradu je možné uplatňovať iba voči
samotnému vinníkovi, t.j. vodičovi. V danom prípade však vodič nebol označený ako strana v konaní
a zamestnávateľ, t.j. žalovaný nie je teda v takom prípade pasívne legitimovaný. Z dôvodu nedostatku
vecnej legitimácie na strane žalovaného súd žalobný návrh v tejto časti zamietol a uplatnený nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nepriznal. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť,

že právny zástupca žalobcov poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci Haasová
C 22/2012 bez bližšej konkretizácie, vysvetlenia, podľa ktorého v zmysle názoru právneho zástupcu
žalobcov je možné priznať nemajetkovú ujmu v peniazoch aj voči žalovanému tohto konania, na čo
právny zástupca žalovaného a intervenienta uviedol, že zodpovednosť s poukazom na európsku dikciu
s ohľadom na odškodnenie je možné iba voči priamemu vinníkovi. S týmto názorom sa súd stotožňuje

s poukazom na platnú právnu úpravu a pokiaľ právny zástupca žalobcov poukazuje na rozhodnutia
Ústavného súdu vo veci spoločnosti Kooperatíva ohľadom nemajetkovej ujmy, súd poukazuje na to, že
nie je možné prihliadať iba na vyslovený záver príslušného súdu bez naštudovania a oboznámenia sa
s celým obsahom spisu a samotným rozhodnutím nemožno vyslovený záver aplikovať ako vytrhnutý z
kontextu, pričom nejde ani o totožný prípad (ako aj v prípade vo veci Haasová). S poukazom na uvedené

súd v tej časti žalobný návrh zamietol.

69.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

70. Čo sa týka úrokov z omeškania, nebolo preukázané, že by žalovaný bol vyzvaný žalobcami na
zaplatenie uplatnených a priznaných nárokov nejakou výzvou, teda žalovaný sa dostal s úhradou týchto
priznaných nárokov do omeškania až nasledujúci deň po obdržaní podania žalobcov najprv doručených

súdu, keďže podľa ustálenej súdnej praxe žaloba/podanie na súd nahrádza výzvu. Z uvedeného dôvodu
súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni v rade 1/ a žalobcovi 2/ úroky z omeškania až od 15.07.2011,
teda od nasledujúceho dňa po doručení návrhu žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi. V
nepriznanej časti súd žalobný návrh zamietol. Na základe uvedeného súd priznal úroky z omeškania v
zmysle Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., pričom začiatok omeškania súd posúdil od nasledujúceho

dňa po doručení žaloby, či uplatnenia nároku žalobcami tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia a v nepriznanej časti súd žalobný návrh zamietol.

71. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné

ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto
rozhodnutia. V nepriznanej časti súd žalobný návrh zamietol.

72. Podľa § 255 CSP(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

73. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

74.Vzmyslecitovanýchzákonnýchustanovenísúdpriznalnáhradutrovkonaniapodľapomeruúspechu.
Súd posúdil, že pri percentuálnom vyjadrení úspechu žalobkyne v rade 1/, čo predstavuje podiel medzi
tým, čo bolo žalobkyni 1/ priznané voči žalovanému, a tým, čoho sa žalobkyňa 1/ voči nemu žalobou
domáhala /t.j. 112.999,72 eur : 140.359,86 eur, keďže žalobkyňa v rade 1/ sa domáhala náhrady za
stratu na zárobku vo výške 649,84 eur s úrokom 9% ročne od 29.06.2011 do vyhlásenia rozsudku

(06.04.2017) v sume 337,93 eur, pozostalostná úrazová renta za obdobie od 28.08.2007 do 31.12.2010
v sume 13.949,36 eur spolu s úrokom 9% ročne od 29.06.2011 do 06.04.2017 (v sume 7.254,04 eur)
+ sumu 372,85 eur od 01.01.2011 do 28.02.2014 (v sume 14.168,30 eur) + marec 2014 - december
2014 v sume 2.045,96 eur mesačne, od 11/2015 do 12/2015 v sume 2.072,97 eur mesačne, od 1/2016
do 12/2016 v sume 2.082,51 eur mesačne, od 1/2017 do 3/2017 v sume 2.124,16 eur mesačne,

spolu suma 76.697,84 eur, od 4/2017 do budúcna 2.124,16 eur mesačne...., jednorazové odškodnenie
6.759,80 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 29.06.2011 do 06.04.2017 (v sume 3.515,28 eur),
náhrada nákladov spojených s liečením 1.430,36 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 29.06.2011 do
06.04.2017 (v sume 743,82 eur), náhrada nákladov spojených s pohrebom (č.l. 659) v sume 1.879,09
eur s 9% úrokom z omeškania od 29.06.2011 do 06.04.2017 (v sume 977,17 eur), náhrada nákladov

cestovného 4.603,23 eur s úrokom z omeškania 9% od 29.06.2011 do 06.04.2017 (v sume 2.393,80
eur), nemajetková ujma 5.000,- eur, spolu suma: 140.359,86 eur a priznaná jej bola suma - náhrada
za stratu na zárobku sumu 649,84 eur s úrokom 9% ročne od 15.07.2011 do vyhlásenia rozsudku t.j.
06.04.2017 (v sume 335,37 eur), pozostalostná úrazová renta za obdobie od 28.08.2007 do 31.12.2010
v sume 13.949,36 eur spolu s úrokom 9% ročne od 15.07.2011 do 06.04.2017 (v sume 7.199,01 eur),

sumu 372,85 eur od 01.01.2011 do 28.02.2014 (v sume 14.168,30 eur) + od 3/2014 do 12/2014 v sume
2.045,96 eur mesačne, od 11/2015 do 12/2015 v sume 2.072,97 eur mesačne, od 1/2016 do 12/2016 v
sume 2.082,51 eur mesačne, od 1/2017 do 3/2017 v sume 2.124,16 eur mesačne, spolu suma 76.697,84
eur, od 4/2017 do budúcna 2.124,16 eur mesačne, spolu 112.999,72 eur/, pričom pre potreby stanovenia
rozsahu uplatneného a priznaného nároku súd vyčíslil priznané nároky s úrokmi z omeškania a žiadané

nároky s uplatnenými úrokmi z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku - t.j. ku dňu 06.04.2017, a tak
predstavuje úspech žalobkyne 1/ v rozsahu 81% a úspech žalovaného v rozsahu 19%. Väčší úspech v
konaní mala žalobkyňa 1/ a čistý úspech žalobkyne 1/ je vo výške 62% (81-19), teda žalobkyňa 1/ má
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62%.

75. Pri percentuálnom vyjadrení úspechu žalobcu v rade 2/, t.j. to, čo predstavuje podiel medzi
tým, čo bolo žalobcovi 2/ priznané voči žalovanému a tým, čoho sa žalobca 2/ voči nemu žalobou
domáhal /18.098,07 eur : 28.282,71 eur, keďže žalobca v rade 2/ sa domáhal: pozostalostná úrazová
renta za obdobie od 28.08.2007 do 31.12.2010 v sume 11.937,40 eur spolu s úrokom 9% ročne od
29.06.2011 do 06.04.2017 (v sume 6.207,77 eur), jednorazové odškodnenie 3.379,90 eur s úrokom

z omeškania 9% ročne od 29.06.2011 do 06.04.2017 (v sume 1.757,64 eur), nemajetková ujma
5.000,- eur, spolu suma 28.282,71 eur a priznaná mu bola pozostalostná úrazová renta za obdobie od
28.08.2007 do 31.12.2010 v sume 11.937,40 eur spolu s úrokom 9% ročne od 15.07.2011 do 06.04.2017
(v sume 6.160,67 eur), spolu 18.098,07 eur/, a to taktiež pre potreby stanovenia rozsahu uplatneného a
priznaného nároku, súd vyčíslil priznané nároky s úrokmi z omeškania a žiadané nároky s uplatnenými

úrokmizomeškaniakudňuvyhláseniarozsudkut.j.kudňu06.04.2017),predstavujeúspechžalobcu2/v
rozsahu 64% a úspech žalovaného v rozsahu 36%. Väčší úspech v konaní mal žalobca 2/, čistý úspech
žalobcu 2/ je 28% (64-36), teda žalobca 2/ má voči v konaní neúspešnému účastníkovi - žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28%.

76. V zmysle CSP súd rozhoduje len o trovách konaniach strán, avšak v tomto konaní na strane
žalovaného bol aj intervenient a súd považoval za potrebné sa vysporiadať aj o trovách konania k jeho
osobe.Pretosúdaplikovalčlánok4CSP,podľaktorého(1)Aksaprávnavecnedáprejednaťarozhodnúť
na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto aleboiného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
(2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých

spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stavapoznatkyprávnejnáukyaustálenúrozhodovaciupraxnajvyššíchsúdnychautorít.Hocižalobcovia
1/ a 2/ boli v konaní úspešnejší podľa pomeru úspechu, súd im nepriznal nárok na náhradu trov konania
voči intervenientovi, a to vzhľadom na jeho postavenie v konaní a vzhľadom na to, že súd im priznal
nárok voči žalovanému.

77. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie vzhľadom na vznášané námietky žalovaného, v
dôsledku čoho vznikli trovy štátu, nakoľko odmena súdom ustanoveným znalcom za účinnosti OSP bola
zaplatená z rozpočtových prostriedkov. Preto súd priznal štátu nárok na náhradu týchto nákladov voči
žalovanému, a to v rozsahu 100% a to vzhľadom na to, že znalecké dokazovanie bolo nariadené na jeho
podnet, na jeho námietky. Určený rozsah súd určil bez ohľadu na pomer úspechu a neúspechu strán

vzhľadomnaužuvedené,pričomtaktourčenýrozsahpovažujesúdzaspravodlivývzhľadomnapredmet
konania. Je nutné poukázať na to, že keby nedochádzalo k opakovaným vznášaným námietkam zo
strany žalovaného, nedošlo by k daným nákladom.

78. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).