Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. september 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/55/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212216596
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4212216596.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň
JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, proti povinnej: T. W. nar. XX. XX. XXXX, bytom P., Q. XXXX/XX o vymoženie 1 739,31
eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 18.

mája 2021, č. k. 10Er/1251/2012-55, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor na
základe návrhu oprávneného požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej na

vymoženie 1 739,31 eura s príslušenstvom a trov exekúcie. Za exekučný titul označil rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa
31. 05. 2011 sp. zn. SR 03972/11.

2. Rozhodnutie právne oprel o ust.§ 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods. 1 a 2 zák.
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti účinného do 31. 03. 2017 (ďalej v

rozhodnutí len „Exekučný poriadok“, „EP“), § 4 ods. 1 a 2, § 35, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. 12. 2014 (ďalej
v rozhodnutí len „ZoRK“), § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len „ZoSRK“). Zmluvný vzťah medzi
účastníkmi, založený zmluvou o úvere, posúdil ako spotrebiteľský a aplikoval naň ust. § 52 a nasl. zák. č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v rozhodnutí aj len „OZ“). Skúmal či rozhodcovské konanie

prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Dôvodil, že rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská
doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je
rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Za týmto

účelom preskúmal oprávneným predloženú zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13. 08. 2010 a
rozhodcovskú zmluvu zo dňa 13. 08. 2010, uzavretú medzi povinným a oprávnenou, podľa ktorej sa
dohodli: „Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú
zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na

Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu nasúde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné
strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek
sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,

na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.“ Zastal
názor, že rozhodcovská zmluva nebola platne uzavretá, pretože formulácia predloženej rozhodcovskej

zmluvy (vopred predtlačený formulár, do ktorého oprávnený vpísal už iba osobné údaje povinného a
číslo úverovej zmluvy) spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľky tým, že jej znemožnila zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponechala
ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľke bola v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd. Argumentoval, že vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o

tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z listín predložených oprávneným
tak aj predmetnej „rozhodcovskej zmluve“ nevyplývalo, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu
zákona a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinnú
a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Povinná zjavne nebola kvalifikovane poučená o závažných
dôsledkoch rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil.

Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinná nemala možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o
úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nepovažoval rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú
individuálne.Zadôsledoktaktouzavretejrozhodcovskejzmluvyoznačilto,žespotrebiteľkavskutočnosti
ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stratila právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde
v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú zmluvu preto vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou

absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V závere dodal, že ak v určitej
veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a
vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok považoval za nevykonateľný a nespôsobilý byť
podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Na základe uvedeného žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní uviedol, že právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný
skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval

alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Poukázal na to, že ust. § 45 ods. 1, 2 Zákona
o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie
v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v
štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na

dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako vyžaduje ust. § 34 Zákona o
rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa
názoru oprávneného v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k
výrokusamotnéhoexekučnéhotitulu(rozhodcovskéhorozsudku)amusísaobmedziťlennatakédôvody

zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t. j. nemôže sa jednať o dôvody
právnehoposúdeniaveci.SvojzáveroprelajonálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.5/2000.Postupomsúdu
v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávneného
k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je
v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že uzatvoril s povinnou

rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného právneho úkonu a na samostatnej
listine. Poukázala na rozväzovaciu podmienku zakotvenú v rozhodcovskej zmluve, v zmysle ktorej bola
povinnej ponechaná možnosť obrátiť sa na všeobecný súd.

4. Povinná a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.6. Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. PhD., so sídlom
Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

predloženej súdu prvej inštancie dňa 17. 08. 2012. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného,
ktorým sa domáha od povinnej vymoženia sumy 1 739,31 eura s príslušenstvom a exekučný titul,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, zo dňa 31. 05. 2011 sp. zn. 03972/11,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. 06. 2011 a vykonateľnosť dňa 23. 06. 2011. Súčasťou spisu

je i Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, uzatvorená medzi oprávneným a povinnou dňa 13. 08. 2010,
Všeobecné obchodné podmienky, kópia zmenky vystavenej dňa 13. 08. 2010, Rozhodcovská zmluva
uzavretá dňa 13. 08. 2010. Súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 07. 2016 do 31. 03. 2017, ak

to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku.

8. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 12. 2014, exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutiesúdu,akpriznávaprávo,zaväzujekpovinnosti,alebopostihujemajetok.Podľatohtozákona

možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku).

9. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 12. 2014, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

10. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead/, a ktoré neboli ukončené k 1.
januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

11. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v
§ 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a
5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

12. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má

nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom.

13. Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom do 31. 12. 2014, súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez
návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

14. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

15. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesnýmpodmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý
návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné
predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a

pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto
fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe
rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. 10. 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).

16. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o
úvere č. XXXXXXXXX uzatvorená účastníkmi konania dňa 13. 08. 2010. Nepochybne ide o zmluvu

spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým
systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto
konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky tak, ako to správne učinil i súd
prvej inštancie. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje
konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom.
Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv

je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a tiež považuje
predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo inej forme definuje zák. č. 129/2010 Z. z. ako spotrebiteľský úver. Súčasťou zmluvy o úvere

boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinná ovplyvniť
nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť
je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy.

17. V tomto smere len zdôrazňuje, že Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa

mimoriadnupozornosť,pričomSúdnydvorEurópskychspoločenstievvosvojichrozhodnutiachzdôraznil
povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej strany.
Vo svojom rozhodnutím vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues
Noguiera zaujal stanovisko, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu

posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve, uzavretej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, a ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný. Povinnosť preskúmať rozhodcovskú doložku pre exekučný súd vyplýva aj
z ust. § 44 EP a v rámci tohto prieskumu okrem iného zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na

to oprávneným, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Pri skúmaní, či exekučný titul
bol vydaný orgánom oprávneným posudzuje exekučný súd aj platnosť rozhodcovskej doložky, pokiaľ
exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok.

18. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a odvolaním napadnutého rozhodnutia konštatuje, že

súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a rovnako ako súd prvej inštancie, je toho názoru, že
predmetnú rozhodcovskú doložku nemožno považovať za platne uzavretú. V posudzovanom prípade
bola rozhodcovská doložka uzatvorená vo forme rozhodcovskej zmluvy zo dňa 13. 08. 2010. Podľa čl. II.
bod 1 tejto zmluvy sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
uzavretej dňa 13. 08. 2010 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré

vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenie práv z
takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Podľa čl. II. bod

2 sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku vrátane sporu
o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak
pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je

touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Odvolací súd rozhodcovskú doložku zakotvenú v článku II.
body 1, 2 rozhodcovskej zmluvy zo dňa 13. 08. 2010 v znení citovanom vyššie považuje za neprijateľnú
podmienku spotrebiteľskej zmluvy, pretože toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne dojednané.
Podľadojednanejrozhodcovskejzmluvy,sporymôžubyťriešenéajvsúdnomkonaní,avšakvýberjednej
z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Odvolací súd konštatuje, že o rozhodcovskú zmluvu,

ktorá vyžaduje, že spory môžu byť síce riešené aj v súdnom konaní, ide aj vtedy, ak výber jednej z
alternatívriešeniasporovspočívanažalobcovi,žesícespotrebiteľpodľanejmámožnosťvybraťsimedzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto Rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské
konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.
Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského

konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť
chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol
vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.

19. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ je svojim obsahom najbližšie problémovej Rozhodcovskej zmluve.

Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa.
Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva
daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odsunul. Spotrebiteľ môže svoje
práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj
v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle

citovanéhoustanoveniapovažovanázaneprijateľnú.Pokiaľideotzv.nevýhradnúrozhodcovskúzmluvu,
možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby
podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej
zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho
transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne

osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil,
pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Je na úvahu, či spotrebiteľa by
napadla myšlienka namietať neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Tu je nutné objektívne posúdenie
rozhodcovskej zmluvy a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho
aktivita. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je povinnosťou

nielen súdu, ale rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť
náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Na individuálne dojednanie je potrebné
rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie
Rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú
dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo

strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy
na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom
predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, odvolací súd neprijíma
a odsudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné,
aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a jeho vylúčené, aby za takýchto okolností

súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu. Evidentne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom
naformulované zmluvné klauzuly vrátane rozhodcovským zmlúv a je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže
takúto formulárovú zmluvu meniť. Taktiež je nutné konštatovať, že bez podpísania rozhodcovskej zmluvy
by nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere. Na strane oprávneného je dôkazné bremeno preukázať, že
spotrebiteľka - povinná si individuálne vyjednala rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené

žiadne relevantné listinné dôkazy, podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy.
Nie povinná - spotrebiteľka má dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale oprávneného
- dodávateľa zaťažuje dôkazné bremeno túto situáciu preukázať. Ak si spotrebiteľka individuálne
vyjednala rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednala aj podmienkyarbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver nie je možné prijať. Dôvodne je možné konštatovať,
že oprávnený si dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky nesplnil. Ak
spotrebiteľka mala vyjednať na základe rozhodcovskej zmluvy súkromný proces, mala by nepochybne

tieto pravidlá poznať. V spise však nie sú o tom žiadne dôkazy. Odvolací súd sa preto nestotožnil s tým,
že rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi konania individuálne dojednaná. Oprávnený s odbornou
starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich
používania. Je však nutné podotknúť, že súd prvej inštancie ale správne postupoval, keď preskúmal v
zmysle dôležitého záujmu štátu na rešpektovaní základného práva občana - spotrebiteľa na ochranu

inter alia pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ustanovenia vyplývajúce z Charty
základných práv Európskej únie, a ktorým korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň
ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali.
Súd vzal správne do úvahy čl. 3 ods. I Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).