Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. apríl 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/244/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114226310
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6114226310.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov

JUDr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu C. L., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom T. G. S., C. R., právne zastúpeného JUDr. Ing. Danielou Trajteľovou, advokátkou so sídlom
Komenského 10/C, Banská Bystrica, proti žalovaným 1/ C. L., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom
L. XX, R. R., právne zastúpenému JUDr. Karin Uhrínovou, advokátkou so sídlo Š. Moysesa 4, Banská
Bystrica, 2/ K. E., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom T. G. XXX, R. R., právne zastúpenej Advokátska
kancelária Krnáč s. r. o., so sídlom Námestie slobody 2, Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, o určenie, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobcu a žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu

Banská Bystrica č. k. 14C/342/2014-263 zo dňa 03. 07. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v I. výroku p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok okresného súdu v II. výroku mení tak, že žalovaný 1/ je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi
náhradutrovprvoinštančnéhokonaniavrozsahu100%dotrochdníodprávoplatnostiuznesenia,ktorým
súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

III. Rozsudok okresného súdu v III. výroku mení tak, že žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej
2/ náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia,
ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

IV. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do
3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

V. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do

3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej
inštancie“, event. „prvoinštančný súd“), odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v časti o
určenie, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, v kat. úz. Horná Mičiná, obec Horná Mičiná, okres
Banská Bystrica, pozemok parc. č. KN-C XXX/X vo výmere 1558 m2, druh pozemku - trávne porasty,
v spoluvlastníckom podiele 1/1, patria do dedičstva po poručiteľke G. L., rod. R., nar. XX. XX. XXXX,
rod. č. XXXXXX/XXX, zomrelej dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom T. G. XXX, T. G., okres R. R. (I.

výrok). Ďalej rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83 % voči žalovanému
1/, ktoré je povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške,
ktoré bude vyhotovené vyšším súdnym úradníkom (II. výrok). Ďalej o trovách konania rozhodol tak, že
žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne v rozsahu 17 %, ktoré jepovinný zaplatiť žalobca v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške,
ktoré bude vyhotovené vyšším súdnym úradníkom (III. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 12. 12. 2014
domáhal, aby súd určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Horná Mičiná, obec Horná Mičiná,
presne špecifikované v petite žaloby, patria do dedičstva po poručiteľke G. L., zomrelej dňa 30. 04. 2009.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 34, § 37 ods. 1, § 38 ods. 2, § 40a, § 48

ods. 1, § 49, § 460, § 588 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a dospel k záveru o nedôvodnosti
žaloby. Žalobca neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 17. 04. 2007 (ďalej aj ,,zmluva“) opieral o nezhodu
medzi vôľou poručiteľky a jej prejavom, keď táto nemala záujem previesť svoj rodinný dom s pozemkami.
V konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 17C/31/2008, ktoré bolo vedené na
základe žaloby poručiteľky voči žalovanému 1/ vyplývalo, že trvalé trávne porasty, teda parc. č. KN-C
XXX/X a ornú pôdu mala záujem odpredať. Uvedená skutočnosť vyplývala aj z odstúpenia poručiteľky

zo dňa 19. 04. 2007 od kúpnej zmluvy. Predmetné konanie vedené pod sp. zn. 17C/31/2008 bolo
zastavené pre späťvzatie žaloby zo strany poručiteľky, ktorá počas sporu zomrela. Konštatoval, že
ohľadne sporného pozemku parc. č. KN-C XXX/X nechýbala na strane poručiteľky vôľa uzavrieť kúpnu
zmluvu so žalovaným 1/. Rovnako nebolo preukázané, že by poručiteľka v čase uzavretia zmluvy trpela
duševnou poruchou, pre ktorú by bola neschopná ju uzavrieť. Zmluva spĺňala požadované náležitosti,

preto ju považoval za platne uzavretú. Podľa obsahu odstúpenia poručiteľky zo dňa 19. 04. 2007 ho
posúdilakodovolaniesarelatívnejneplatnostizmluvyzdôvodujejuzavretiavomyle(§40aOZ).Zospisu
Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor, sp. zn. V 1811/2007, síce poručiteľka preukázala
odoslanie odstúpenia od kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným 1/, ale nepreukázala jeho doručenie
doručenkou, ani nedoručenie vrátenou zásielkou. Za predpokladu, že by sa s odstúpením bol žalovaný

1/ oboznámil, jeho dôvod popieral, čo bolo preukázané z jeho vyjadrenia k žalobe v konaní vedenom
pod sp. zn. 17C/31/2008, v ktorom k určeniu relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy napokon nedošlo.
Aj v priebehu konania vedeného pod sp. zn. 17C/31/2008 žalovaný 1/ doručil katastrálnemu odboru
podanie obsahujúce odstúpenie od kúpnej zmluvy, čo sa malo stať na základe jeho výpovede pod
vplyvom jeho obáv z trestného stíhania na základe trestného oznámenia podaného na neho zo strany

poručiteľky. Odstúpenie v kúpnej zmluve nebolo dohodnuté, nešlo o odstúpenie z dôvodu uzavretia
zmluvy v tiesni, alebo za nápadne nevýhodných podmienok, prípadne z iného zákonného dôvodu.
Dôvod v odstúpení od kúpnej zmluvy žalovaným 1/ zo dňa 21. 04. 2009 nebol uvedený, bolo doručené
poručiteľkeprostredníctvomjejvtomčaseprávnejzástupkyneJUDr.MagdyJaňovkovej(plnomocenstvo
udelené poručiteľkou dňa 19. 02. 2008 v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/31/2008 aj na preberanie

zásielok). Vychádzajúc z výpovede poručiteľky v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn. 3T/14/2009 (odôvodnenie rozsudku zo dňa 30. 09. 2013, na strane 21, na č. l.
2941) odstúpenie žalovaného 1/ nebolo uzavreté ako dohoda s poručiteľkou, pretože ho nepodpísala.
Preto ani pre jedno z odstúpení od kúpnej zmluvy nedošlo k jej zrušeniu a poručiteľka nebola ku dňu
svojej smrti vlastníčkou spornej parcely, ktorá z daného dôvodu nepatrí do dedičstva po nej. Preto

žalobu v časti týkajúcej sa parcely č. XXX/X zamietol. K námietkam žalobcu ohľadne potreby ukončenia
konania o dedičstve pred povolenie vkladu vlastníckeho práva žalovaného 1/ k spornej nehnuteľnosti
uviedol, že dedičské konanie po poručiteľke bolo prerušené do právoplatného rozhodnutia v konaní
vedenom na katastrálnom odbore pod č. V 1818/2007, uznesením č. k. 25D/260/2009-293 zo dňa 15.
01. 2014, v ktorom konaní okresný úrad konajúc so žalobcom ako jediným do úvahy prichádzajúcim

zákonným dedičom po poručiteľke pred povolením vkladu v prospech žalovaného 1/ vyzval žalobcu
na poskytnutie informácie ohľadne prebiehajúceho súdneho sporu, na ktorú výzvu žalobca žiadnym
spôsobom nereagoval.

4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej

len „CSP“) tak, že v časti predmetu konania týkajúcom sa piatich zo šiestich nehnuteľností, ku ktorým
žiadal žalobca určiť, že patria do dedičstva po poručiteľke, bol žalobca voči žalovanému 1/ úspešný,
preto má voči nemu nárok na náhradu trov konania v rozsahu časti predmetu konania zodpovedajúcom
5/6-ín, t. j. 83 %. Ohľadne šiestej nehnuteľnosti, keďže žalobu zamietol, boli v spore úspešní obaja
žalovaní, preto majú voči žalobcovi spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu

danej časti predmetu konania vyjadrenej v 1/6-ine, t. j. 17 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd po právoplatnosti rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP.5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd zmenil rozsudok prvoinštančného súdu tak, že žalobe vyhovie a prizná mu voči žalovaným 1/ a 2/
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Podstatou jeho odvolacích námietok bolo nesprávne právne posúdenie veci, nesprávne skutkové
zistenia na základe vykonaných dôkazov a nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku prvoinštančného
súdu, majúca za následok vadu, ktorá spôsobila porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces.
Namietal, že v konaní nebolo preukázané dojednanie kúpnej ceny v kúpnej zmluve zo dňa 17. 04.

2007 za spornú nehnuteľnosť, teda parc. KN-C č. XXX/X, pretože poručiteľka s kupujúcim vôbec
nekomunikovala. Aj v listine označenej ako odstúpenie od zmluvy doloženej do katastrálneho konania,
zasielanej doporučene žalovanému 1/ uviedla, že jej zmluvu nikto neprečítal a hneď po jej podpise sa
vrátila na notársky úrad, kde žiadala informácie ohľadne kúpnej ceny. Teda o vyplatení kúpnej ceny
nič nevedela a s kupujúcim sa nemohla o nej ani dohodnúť, z ktorého dôvodu absentovala v kúpnej
zmluve základná náležitosť potrebná pre jej platnosť. Prvoinštančný súd sa v danom smere s jeho

argumentáciou vôbec nevysporiadal, pričom pre platnosť kúpnej zmluvy sa vyžaduje nie len dohoda
o predmete, ale aj o cene, teda sa nezaoberal skúmaním existencie dohody o cene. Za nesprávne
považoval vyposporiadanie sa prvoinštančným súdom s existenciou a obsahom odstúpení, ako aj s
otázkou doručovania odstúpenia od zmluvy zo dňa 17. 04. 2007, pretože nesprávne posúdil doručovanie
odstúpenia poručiteľky od zmluvy, ktoré odoslala doporučene žalovanému 1/, ale podľa okresného

súdu nepreukázal jeho doručenie doručenkou, ani vrátenie zásielky. Bolo irelevantné, či poručiteľka
disponovala doručenkou z doporučenej zásielky odoslanej žalovanému 1/ dňa 23. 05. 2007, resp.
vrátením danej zásielky, podstatná bola skutočnosť, či sa predmetná zásielka dostala do dispozície
žalovaného 1/, čo sa stalo najneskôr v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/31/2008. Navyše prvoinštančný
súd konštatoval, že v spomenutom konaní žalovaný 1/ reagoval na odstúpenie od zmluvy, ako aj

v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 3T/14/2001 reagoval svojimi vyjadreniami na odstúpenie.
Polemika a podmieňovací spôsob prvoinštančného súdu je v rozpore s vykonaným dokazovaním,
pretože žalovaný 1/ bol s obsahom odstúpenia už pred začatím sporu oboznámený, mal ho k dispozícii
a vo viacerých konaniach, ako aj v rámci katastrálneho konania, naň reagoval. Taktiež oboznámenie
sa žalovaným 1/ s odstúpením v priebehu sporu by malo účinky oboznámenia sa s ním. Z obsahu

odstúpenia poručiteľky bolo preukázané, že kúpnu zmluvu podpísala v tiesni, za nápadne nevýhodných
podmienok, keďže vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav nebola schopná sa riadne oboznámiť s
jej textom, pričom odstúpenie sa týkalo celého predmetu kúpnej zmluvy, keďže nestačí samotná vôľa
poručiteľky odpredať len poľnohospodársku pôdu, ale bolo nutné zabezpečiť aj to, že predávajúci vie
a súhlasí so všetkými podmienkami zmluvy. Za nesprávne a nedôsledné zistenie skutkového stavu

považoval dôvody uvedené prvoinštančným súdom spočívajúce v omyle vo vzťahu k predmetu prevodu,
keď nezohľadnil aj iné namietané skutočnosti, ktoré boli dôvodom odstúpenia poručiteľky od kúpnej
zmluvy ako celku. Preto následne neaplikoval právne normy upravujúce možnosť odstúpenia od zmluvy
za nápadne nevýhodných podmienok a v tiesni. Nesúhlasil s konštatovaním okresného súdu, že z
dôvodu nepodpísania poručiteľkou odstúpenia od zmluvy žalovaným 1/, formulované ako „Dohoda“, bol

daný právny úkon neplatný. Prvoinštančný súd nevenoval pozornosť tomu, že spočiatku žalovaný 1/
v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/31/2008 vo vyjadrení oponoval odstúpeniu poručiteľky od kúpnej
zmluvy a následne jej dobrovoľne zaslal odstúpenie zo dňa 21. 04. 2009, ktoré bolo iba formálne
označené ako dohoda, čím v skutočnosti došlo k akceptácii a rešpektovaniu účinkov odstúpenia
oznámeného v minulosti poručiteľkou žalovanému 1/. Preto odstúpenie žalovaného 1/ možno považovať

za akceptáciu konania poručiteľky. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by súhlasný prejav
adresáta musel byť na tej istej listine, a že by nemohol byť prezentovaný aj s určitým časovým
odstupom. Žalovaný 1/ vo svojom prejave zo dňa 21. 04. 2009 konštatoval vôľu zrušenia zmluvy v
celom rozsahu. Za predpokladu vylúčenia akejkoľvek pochybnosti, ak by kúpna zmluva ku dňu kedy
od nej malo byť odstúpené úkonom žalovaného 1/ zo dňa 21. 04. 2009 mala byť platná, táto zanikla

ex tunc doručením odstúpenia zo strany žalovaného 1/. Prvoinštančný súd sa nevysporiadal práve s
uvedenou skutočnosťou, že hoci aj s časovým odstupom medzi zasielaním jednotlivých listín po uzavretí
kúpnej zmluvy a ešte predtým, ako došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva, jednoznačne došlo
k stretu zhodnej vôle zmluvných strán zmluvu v celom rozsahu zrušiť s účinkami ex tunc. Poukázal
na obsah spisového materiálu na katastrálnom odbore, ktorý komunikoval aj vo vzťahu k notárskemu

úradu konajúcom o prejednaní dedičstva po poručiteľke, ako aj vo vzťahu k zmluvným stranám. Za
nesprávne považoval aj výroky o náhrade trov konania, pretože pri rozhodovaní o náhrade trov konania
sa prvoinštančný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko ak na základe podaného
odvolania dôjde k zrušeniu, príp. zmene obsahu I. výroku rozsudku, daná skutočnosť ovplyvní ajposúdenie miery úspechu sporových strán, z ktorej zásady prvoinštančný súd vychádzal. Prvoinštančný
súd už v rozsudku určil konkrétnu lehotu na plnenie náhrady trov konania, ktorý postup nevyplýva z
ustanovení CSP, pretože o lehote na plnenie má zmysel rozhodovať až vtedy, ak sa ukladá konkrétna

povinnosťplniť.Tátopovinnosťplneniavšakniejeuloženáprirozhodovaníorozsahunárokunanáhradu
trov konania a má byť uložená strane sporu až následne vo vydanom uznesení o konkrétnej výške
náhrady trov konania, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Preto bolo rozhodnutie o uložení lehoty na
zaplatenie náhrady trov konania predčasné a bez opory v právnom poriadku.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do II. a III. výroku, podal v zákonnej lehote odvolanie
aj žalovaný 1/, ktorý nesúhlasil s postupom prvoinštančného súdu ohľadne rozhodnutia o náhrade trov
konania, pretože predmetom sporu bolo určenie, že do dedičstva po poručiteľke patrí 6 nehnuteľností v
rôznej hodnote vzhľadom na výmeru, druh pozemku, lokalitu a výšku spoluvlastníckeho podielu, pričom
okresný súd postupoval výlučne s prihliadnutím na počet nehnuteľností, o ktoré v konaní išlo, bez
zohľadnenia ich skutočnej hodnoty. V spore neboli vykonané žiadne dôkazy na preukázanie hodnoty

nehnuteľností a okresný súd vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania nevyslovil svoj právny názor
v tom, že pomer úspechu a neúspechu bude posudzovať podľa počtu nehnuteľností, preto považoval
rozhodnutie za prekvapivé.

8. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne

správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V plnom rozsahu
sa stotožnila s právnym názorom prvoinštančného súdu, ktorý venoval rozsudku náležitú pozornosť
a jeho odôvodnenie je precízne rozpísané. Stotožnila sa taktiež so skutkovými a právnymi závermi
prvoinštančného súdu, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie
prejednávaného sporu. Odvolacie námietky žalobcu, že nedošlo k dohode o kúpnej cene považovala

za nelogické, pretože kúpna cena bola v kúpnej zmluve vyjadrená jasným a zrozumiteľným spôsobom.
Taktiež z výsluchu žalovaného 1/ na pojednávaní bolo preukázané, že poručiteľka mala vedomosť
čo je predmetom zmluvy, keďže v nej boli čiastkovo rozpísané pozemky, zmluvu jej čítal žalobca a
poručiteľka potvrdila, čo podpisuje, preto bola uzrozumená s kúpnou cenou, preto kúpna zmluva spĺňala
všetky zákonom požadované náležitosti. Doručenie odstúpenia od kúpnej zmluvy poručiteľkou Máriou

Kubišovou vyhodnotil prvoinštančný súd právne a konštatoval, že toto nebolo preukázané. Vzhľadom na
dôvody uvedené v odstúpení od zmluvy zo dňa 19. 04. 2007, ho nemožno považovať za platný právny
úkon, keďže nebola preukázaná existencia niektorého z právnych dôvodov, zakladajúca opodstatnenosť
odstúpenia od zmluvy. Rovnako nesúhlasila s tvrdením žalobcu o uzavretí kúpnej zmluvy poručiteľkou
za nápadne nevýhodných podmienok a v tiesni. Nesprávne bolo aj žalobcove posúdenie odstúpenia

žalovaného1/zodňa21.04.2009,ktoréboloformulovanéakodohoda,podpísanélenžalovaným1/,bez
prejavu vôle druhého účastníka dohody o odstúpení a tiež v ňom absentoval relevantný zákonný dôvod
odstúpenia. Keďže predmetné odstúpenie bolo formulované ako dohoda, bolo potrebné ho považovať
iba ako návrh dohody o odstúpení, ktorý nebol dokonaný, keďže nebol poručiteľkou prijatý z dôvodu
absencie jej podpisu na ňom. Preto nepovažovala odstúpenie žalovaného 1/ za jednostranný právny

úkon,keďpodľaprávnehoporiadkukoncepciaodstúpeniaodzmluvyakodvojstrannéhoprávnehoúkonu
- dohody nie je prípustná s poukazom na § 48 OZ. V praxi sa síce taká možnosť často krát využívala a
žiadne ustanovenie OZ možnosť odstúpenia od zmluvy obojstranne nezakazuje, avšak odstúpenie od
zmluvy žalovaným 1/ treba považovať za návrh, ktorý nebol perfektný pre chýbajúci podpis poručiteľky
a navyše bol neplatným právnym úkonom, keďže nebolo preukázané jeho reálne doručenie poručiteľke,

z ktorého dôvodu nenadobudol účinnosť. Rovnako nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že odstúpenie
žalovaného 1/ treba považovať za akceptáciu konania poručiteľky v zmysle jej odstúpenia zo dňa 19.
04. 2007, nakoľko výsluchom žalovaného 1/ bolo preukázané spísanie ním formulovaného odstúpenia
pod nátlakom, z ktorého dôvodu nemohlo dôjsť k stretu vôle oboch zmluvných strán. K výrokom o
náhrade trov konania žalobca neuviedol žiadny relevantný dôvod zakladajúci dôvodnosť ním podaného

odvolania. Poukázala na nález Ústavného súdu SR zo dňa 16. 03. 2019, sp. zn. I. ÚS 549/2015
ohľadne pri sebe stojacich dvoch ústavných hodnôt, ktoré je potrebné chrániť, a to hodnotu dobrej
viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany pôvodného vlastníckeho práva pôvodného vlastníka,
čiže princíp nemo plus iuris s tým, že vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v
dobrej viere. Napriek tomu, že OZ neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery, s výnimkou vydržania, v danom smere musí
dôjsť k posunu v doterajšej judikatúre Ústavného SR v riešení otázky nemo plus iuris (I. ÚS 50/2010)
o nové interpretačné závery. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov v súkromnoprávnych vzťahov
je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty, odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu.Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ ho nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká
ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nebol istý svojím vlastníctvom, čo by bolo v rozpore
s poňatím materiálneho právneho štátu. S poukazom na nález Ústavného súdu SR mal vyššie riziko

teda niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere. Listom vlastníctva mala preukázané, že
vlastníkom pôvodného pozemku bol žalovaný 1/, ktorému zaplatila riadnu kúpnu cenu vo výške 20.000,-
Eur, a preto sa stala dobromyseľným a zákonným spôsobom vlastníčkou spornej nehnuteľnosti.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ust. § 379, § 380

a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods.
3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku, ktorým okresný súd žalobu zamietol podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. a III. výroku o trovách konania podľa ust. § 388
CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie
(§ 389 CSP).

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd dostatočne zistil skutkový stav veci, vykonal riadne
dokazovanie a vo veci rozhodol vecne správne, preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu

potvrdil aj keď z iných právnych dôvodov.

12. Podľa § 43a ods. 1, 2 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a
vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Návrh pôsobí od doby, keď

dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav
o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.

13. Podľa § 43c ods. 1, 2, 3 OZ, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné
jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

14. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu
dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s
prijatím. Neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu
upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy.

15. Podľa § 48 ods. 1, 2 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

16. Podľa § 49 OZ, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má
právo od zmluvy odstúpiť.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd rozhodol v poradí druhým rozsudkom o nároku žalobcu,
týkajúceho sa určenia, že do dedičstva po poručiteľke patrí nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX, v

kat. úz. Mičiná, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi poručiteľkou a žalovaným 1/ dňa
17.04.2007.

18. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s konštatovaním prvoinštančného súdu, že predmetná
kúpna zmluva obsahovala všetky zákonnom stanovené náležitosti a to nielen z hľadiska špecifikácie

predmetu prevodu, ale aj z hľadiska kúpnej ceny za nehnuteľnosti špecifikované v čl. I., keď kúpna cena
bola v čl. II. vymedzená odlišne a to zvlášť za nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, ktorá zostala
predmetom sporu a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a LV č. XX, ohľadne ktorých nadobudol
rozsudok prvoinštančného súdu č. k. 14C/342/2014-123 zo dňa 04. 04. 2016 vo vzťahu k žalovanému 1/
právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania, preto už zostala len nehnuteľnosti zapísaná na LV č.

XXX, ktorá bola následne žalovaným 1/ prevedená kúpnou zmluvou zo dňa 02. 07. 2014 na žalovanú 2/.

19. Súd prvej inštancie v intenciách odvolacieho súdu uvedených v uznesení č. k. 12Co/218/2016-168
zo dňa 28. 06. 2018, posudzoval obsah kúpnej zmluvy, považoval ju za platnú, pretože spĺňala zákonomstanovené náležitosti, medzi ktoré patrí nielen predmet, ale aj kúpna cena, a preto sa nemožno stotožniť
s odvolacou námietkou žalobcu, že posudzovaniu tejto podstatnej náležitosti akou je kúpna cena
nevenoval prvoinštančný súd náležitú pozornosť, keď toto tvrdenie nebolo ani žalobcom prezentované

počas sporu. Tým, že okresný súd považoval kúpnu zmluvu zo dňa 17. 04. 2007 za platne uzavretú,
obsahujúcu všetky podstatné náležitosti, dal svojim konštatovaním odpoveď aj k náležitosti zmluvy
týkajúcej sa kúpnej ceny, ktorá je rovnako nevyhnutnou náležitosťou pre platne uzavretú kúpnu zmluvu.
Nepodstatné boli v tomto smere aj ďalšie tvrdenia žalobcu v súvislosti s trestným konaním žalovaného
1/, ktorý bol spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici rozsudkom Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. 3T/14/2009, v bode 4. týkajúceho sa daného predmetu sporu, oslobodený,
pretože nebolo dokázané, že sa skutky, pre ktoré bol stíhaný stali.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu kúpna zmluva uzavretá medzi poručiteľkou a žalovaným 1/
nebola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, ktorú právnu argumentáciu žalobca
pôvodne v žalobe ani neuvádzal. Žalobca nepreukázal ním uvádzané tvrdenia prezentované až

počas sporu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi poručiteľkou a žalovaným 1/ došlo v tiesni, alebo
za nápadne nevýhodných podmienok. Danej argumentácií nesvedčí a nepotvrdzuje ju ani snaha
poručiteľky od predmetnej zmluvy odstúpiť z dôvodu tiesne pre nápadne nevýhodné podmienky, pretože
z obsahu odstúpenia poručiteľky vyplývalo len to, že nemala snahu previesť všetky nehnuteľnosti na
žalovaného 1/, predovšetkým nechcela previesť domovú nehnuteľnosť, ale jej vôľou bolo previesť iba

poľnohospodársku pôdu. Argumentácií žalobcu o uzavretí kúpnej zmluvy poručiteľkou v tiesni za nápade
nevýhodných podmienok nezodpovedá ani obsah spisu o neplatnosť kúpnej zmluvy, ktoré konanie bolo
vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 17C/31/2008, na základe žaloby poručiteľky zo
dňa 21.02.2008, ktorá v žalobe uvádzala argumenty týkajúce sa skutočnosti, že nemala v úmysle predať
žalovanému 1/ nehnuteľnosti evidované na LV č. XX, ale len ornú pôdu a trvalé trávnaté porasty.

21. Nakoľko zmluva obsahovala všetky náležitosti a jej zrušenie bolo možné iba na základe odstúpenia
buď zo zákonných dôvodov alebo súhlasným prejavom vôle účastníkov zmluvy, t. j. poručiteľky a
žalovaného 1/. Odvolací súd uvádza, že poručiteľka síce učinila odstúpenie od kúpnej zmluvy uzavretej
so žalovaným 1/, pričom nešlo o odstúpenie datované dňom 19. 04. 2007, pretože vychádzajúc z

obsahu spisu Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor bolo predmetné odstúpenie zo dňa
19. 04. 2007 doručované príslušnému katastrálnemu odboru. Vo vzťahu k žalovanému 1/ preto išlo o
odstúpenie od zmluvy bez uvedenia dátumu zo strany poručiteľky, ktoré bolo navyše žalovanému 1/
doručované až dňom 23. 05. 2007 v zmysle podacieho lístka nachádzajúceho sa v katastrálnom spise.
Avšak odstúpenie od zmluvy je potrebné posudzovať ako celok, teda je to nedeliteľný úkon z hľadiska

dôvodov uvedených v odstúpení a bolo teda potrebné posudzovať, či došlo k súhlasnému prejavu vôle
oboch zmluvných strán kúpnej zmluvy od nej odstúpiť na základe zhody strán, keďže zákonné dôvody
pred odstúpenie od zmluvy zo strany niektorého účastníka zmluvy neboli dané.

22. Vzhľadom na právny úkon učinený žalovaným 1/ a to odstúpenie z jeho strany zo dňa 21.04.2009

označené ako odstúpenie od kúpnej zmluvy V 1811/07, v ktorom boli uvedené zmluvné strany kúpnej
zmluvy a to poručiteľka ako aj žalovaný 1/, ktoré bolo podpísané iba žalovaným 1/, tento prejav vôle
žalovaného1/odvolacísúdposudzovalzhľadiskavčasnéhoprijatianávrhužalovaným1/atoodstúpenia
zo strany poručiteľky bez datovania, avšak je zrejmé, že išlo o odstúpenie doručované žalovanému
doporučene podľa podacieho lístka zo dňa 23. 05. 2007. Napriek tvrdeniu žalovaného 1/ o nedoručení

odstúpenia poručiteľky, odvolací súd na rozdiel od prvoinštančného súdu považoval tieto jeho tvrdenia
za účelové a nepravdivé, vychádzajúc z podacieho lístka, ktorým mu poručiteľka odstúpenie doručovala.
Bolo preto potrebné posudzovať, ako už bolo uvedené, včasnosť prijatia návrhu poručiteľky týkajúceho
sa odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovaným 1/. Lehotu dvoch rokov, ktorá uplynula od doručenia
odstúpenia zo strany poručiteľky z mája 2007 žalovanému 1/, ktorý naň reagoval ním vyhotoveným

odstúpením zo dňa 21. 04. 2009 , odvolací súd nepovažoval podľa § 43c OZ za primeranú a dospel
k záveru, že zo strany žalovaného 1/ nedošlo k včasnému prijatiu návrhu, teda nedošlo k zhodným
prejavomvôleúčastníkovzmluvyato poručiteľkyažalovaného1/oodstúpeníodkúpnejzmluvy,ktorása
z uvedeného dôvodu nezrušila. V tomto smere je nepodstatná odvolacia námietka žalobcu, že žalovaný
1/ sa o odstúpení poručiteľky oboznámil nielen pred začatím sporu, ale aj v rámci katastrálneho konania,

pretože vychádzajúc z doručenky, ktorá je obsahom katastrálneho spisu z 23. 05. 2007, odstúpenie
poručiteľky bolo žalovanému 1/ doručované. Preto odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa odstúpenia
od kúpnej zmluvy poručiteľkou a jeho akceptácie zo strany žalovaného 1/ obstojí iba z toho hľadiska,že podľa odvolacieho súdu bolo žalovanému 1/ odstúpenie poručiteľky doručené, nedošlo však z jeho
strany k jeho včasnej akceptácii podľa § 43c ods. 1 OZ.

23. Odvolací súd sa preto stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že odstúpenie od kúpnej zmluvy
nebolo medzi účastníkmi právneho úkonu (kúpna zmluva) dojednané, nešlo o odstúpenie poručiteľky z
dôvodu tiesne za nápadne nevýhodných podmienok. Avšak nestotožnil sa so záverom okresného súdu
o nedoručení odstúpenia poručiteľky žalovanému 1/. Uvedená skutočnosť však nič nemení na vecnej
správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu, ktorý tak ako aj odvolací súd považoval kúpnu zmluvu

uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ za platnú, obsahujúcu všetky zákonné náležitosti, ku ktorej
zrušeniu nedošlo ani na základe odstúpenia.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v I. výroku, ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. Za nesprávne však považoval odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu týkajúceho sa
rozhodnutia o náhrade trov konania vyjadreného v II. a III. výroku, pretože okresný súd si neuvedomil,
že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ v spore vystupovali samostatne, teda nešlo o nerozlučné spoločenstvo,
a aj odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí v bode 25. konštatoval, že medzi žalovanými ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 CSP.

26. Vo vzťahu k žalovanému 1/ bol uplatnený nárok týkajúci sa nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX
a na LV č. XX, v ktorej časti nadobudol rozsudok prvoinštančného súdu č. k. 14C/342/2014-123 zo dňa
04. 04. 2016 právoplatnosť. Preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v II. výroku o trovách konania
zmenil tak, že ohľadne rozhodovania o trovách konania v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1, 2 v spojení

s § 255 ods. 1 CSP, aplikujúc zásadu úspechu žalobcu v spore vo vzťahu k žalovanému 1/, zaviazal
žalovaného 1/ k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%,
pretože žalovaného 1/ sa v spore týkali iba nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a na LV č. XX v kat.
úz. Horná Mičiná.

27. Rovnako za nesprávny považoval odvolací súd III. výrok rozsudku prvoinštančného súdu o trovách
konania, ktorým okresný súd rozhodoval o náhrade trov konania žalobcu voči obom žalovaným, keďže
predmetom konania zostal nárok žalobcu už len voči žalovanej 2/. V dôsledku uvedeného odvolací súd
III. výrok rozsudku prvoinštančného súdu zmenil tak, že o trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1,
2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, aplikujúc zásadu úspechu žalovanej 2/ v spore, zaviazal žalobcu zaplatiť

žalovanej 2/ náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%, a to do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

28. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní o
trováchodvolaciehokonaniaaplikovalzásaduzodpovednostizavýsledok(zásaduúspechu)vyplývajúcu
z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná
žalovaná 2/, ako aj žalovaný 1/, keďže ich odvolaniam bolo vyhovené, a preto im podľa vyššie uvedených
ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré im boli priznané v rozsahu 100%.

29. Odvolacia námietka žalobcu o nesprávnom uvedení lehoty na plnenie pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania je neopodstatnená, pretože pri rozhodovaní podľa § 262 ods. 2 CSP sa rozhoduje
už len o výške trov konania, ktoré rozhodnutie súdneho úradníka nadväzuje na rozhodnutie sud o
priznaní náhrady trov konania, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť trovy konania, teda je potrebné

stanoviť aj lehotu na plnenie pre vykonateľnosť rozhodnutia.

30. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).