Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/217/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217203981
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7217203981.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu

JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Mýtna 48, P.O.BOX 205, proti žalovanej: Z. Y., T.. XX.XX.XXXX, U. H. D. Y., Ž. XXXX/X, o
zaplatenie 1.072,66 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice
II č.k. 18Csp/22/2017 - 42 zo dňa 01. februára 2018 takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o zaplatenie sumy 62,38 eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 62,38 eur od 20.04.2014 do zaplatenia, v tejto časti z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie

a konanie z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti rozsudok v I. výroku mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu
1.010,28 eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.010,28 eur od 20.04.2014 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu prvoinštačného aj odvolacieho konania v pomere 88 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v

tomto znení:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

2. Súd prvej inštancie rozhodol o žalobe, ktorou sa právny predchodca žalobcu (Consumer Finance

Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130) domáhal zaplatenia sumy
1.072,66 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 20.04.2014 do zaplatenia
a vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že právny predchodca žalobcu
(Consumer Finance Holding, a.s.) uzatvoril so žalovanou dňa 29.07.2013 zmluvu o pôžičke (č.l. 3 až
5 spisu) vo výške 1.000,- eur. Zo zmluvy vyplýva, že splatnosť pôžičky bola dohodnutá na 60 splátok
po 31,19 eura, ročná úroková sadzba bola dohodnutá 32 % ročne, RPMN 48,52 %, celkové náklady
spotrebiteľa 871,40 eura a termín konečnej splatnosti 7. mesiac roku 2018. Súčasťou zmluvy o pôžičke

boli aj Zmluvné podmienky, kde z čl. 6.2. vyplýva, že jednotlivé splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci. Z
článku 12.4 vyplynulo, že zmluvné strany si dohodli pre prípad omeškania klienta právo veriteľa vyhlásiť
okamžitú splatnosť pôžičky, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3
mesiace a spoločnosť upozornila klienta na uplatnenie tohto práva najmenej 15 dní vopred.3.Predžalobnouupomienkou(č.l.6spisu)žalobcavyzvalžalovanúdňa26.2.2014naplnenienedoplatku

vo výške 1.752,88 ezr a upozornil ju, že ak do 6.4.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci
december 2013, bude oprávnený úver zosplatniť, pričom uvedená písomnosť bola žalovanej doručená
dňa 5.3.2014 (doručenka na č.l. 7 spisu).

4. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo a na predmetnú výzvu žalovaná nereagovala, žalobca
vyhlásil mimoriadnu splatnosť dlhu dňa 19. apríla 2014, o čom bola žalovaná informovaná listom zo
dňa 25. apríla 2014 z č.l. 15 spisu. Z prehľadu splátok a úhrad (č.l. 8 spisu) mal súd preukázané, že
žalovaná zaplatila 4 splátky spolu vo výške 124,76 eura, a to 31,19 eura dňa 26.8.2013, 31,19 eura dňa
11.10.2013 a 62,38 eura dňa 26.11.2013.

5. Následne právny predchodca žalobcu zmluvou zo dňa 18.05.2017 pohľadávku voči žalovanej postúpil
žalobcovi.

6. Po právnom posúdení veci podľa ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 100, § 101, § 103 a § 565
Občianskeho zákonníka, ako aj § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadol aj na

bez návrhu na premlčanie uplatneného nároku a potom čo dospel k záveru, že splátka pre nezaplatenie
ku ktorej došlo k zosplatneniu pohľadávky, bola splatná 20.12.2013, vychádzajúc z dĺžky trojročnej
premlčacej doby dospel k záveru, že táto uplynula 20.12.2016. Pretože žalobca podal žalobu dňa
16.02.2017 mal za to, že v tom čase bol už nárok žalobcu premlčaný. Preto žalobu z dôvodu premlčania
žalovaného nároku zamietol.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnej žalovanej náhradu trov konania
nepriznal, lebo si ju neuplatnila.

8. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h)
CSP a navrhol, aby odvolací súd v súlade s ust. § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,

že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.010,28 eura, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 1.010,28 eura od 20.04.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal
žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu a v časti o zaplatenie 62,38 eura s úrokom z omeškania
vo výške 5,25 % od 20.04.2014 zobral žalobcu žalobu späť a navrhol, aby odvolací súd konanie v
tejto časti zastavil.

9. Citujúc ust. § 103 Občianskeho zákonníka namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil
premlčanie pohľadávky, lebo premlčané sú len splátky splatné od 20.12.2013 do 20.01.2014 v celkovej

sume 62,38 eura. Akcentoval na to, že právny predchodca žalobcu úver zosplatnil k 19.04.2014 pre
nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.03.2014. Žaloba bola podaná na súde dňa 16.02.2017 a teda
neuhradená úverová splátka splatná dňa 20.02.2014 a čas zosplatneného úveru pozostávajúceho zo
splátok splatných od 20.03.2014 premlčaná nie je, lebo nárok bol na súde uplatnený v rámci plynutia
trojročnej premlčacej doby, ktorá v zmysle ust. § 103 druhej vety OZ pre predčasne zosplatnenú časť

úveru začala plynúť od 21.03.2014. Zdôraznil, že ust. § 53 od. 9 OZ neupravuje počiatok plynutia
premlčacej doby. Z ust. § 53 ods. 9 OZ vyplýva len obmedzenie veriteľa na uplatnenie práva podľa
ust. § 565 OZ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok, až po uplynutí troch mesiacov
s omeškaním zaplatenia splátky. Uvedené obmedzenie nemá žiaden vplyv na beh premlčacej doby.Ak by totiž mala začať plynúť premlčacia doba celého dlhu od splatnosti prvej omeškanej splátky, ako
ustálil súd prvej inštancie, došlo by v rozpore so zákonom k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby
pre okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich. Žalobca

podporne poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/228/2016 - 74, ktorý totožné
posúdeniezačatiaplynutiapremlčacejdobypodľa§ 103OZprecelýzosplatnenýúverodsplatnostiprvej
omeškanej splátky v inej právnej veci, označil za neprípustné. Krajský súd v Trenčíne uviedol, že „pri
mnohosti omeškaných splátok a následnej zročnosti celého dlhu je potrebné za nesplnenú splátku, od
dňa zročnosti ktorej začne plynúť premlčacia doba, považovať splátku, ktorá bezprostredne predchádza

zročnosti celého dlhu. Pokiaľ totiž nenastane zročnosť celého dlhu, stávajú sa jeho splátky splatné
postupne. Pokiaľ by následná zročnosť celého dlhu mala mať za následok začiatok plynutia premlčacej
doby celého dlhu od prvej omeškanej splátky, tak ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, posunul by
sazačiatokplynutiapremlčacejdobypredokamžiksplatnostivšetkýchomeškanýchsplátoknasledujúcej
po prvej z nich. Ad absurdum, pokiaľ by došlo k zročnosti celého dlhu po viac ako troch rokoch (§ 101
OZ) od prvej omeškanej splátky, bolo by dôsledkom zročnosti premlčanie celého dlhu. Takýto následok

je neprípustný, pretože inštitút zročnosti celého dlhu, ako strata výhody splátok, predstavuje sankciu
pre dlžníka a prostriedok ochrany veriteľa. Nemôže tak mať pre veriteľa uvedený nepriaznivý následok“.
Zároveň žalobca oznámil, že súd prvej inštancie žalobu zamietol na základe ustanovenia zákona, ktorá
nie je v súlade s Ústavou SR, keďže Ústavný súd SR vo veci vedenej pod sp.zn. PLÚS/11/2016 vyslovil
nesúlad ust. § 5b zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s ustanovením čl. 46 ods. 1 v spojení

s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.

10. Uplatnil náhradu trov konania na súde prvej inštancie i v odvolacom konaní. K odvolaniu pripojil
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/228/2016 - 74 zo dňa 12.04.2017.

11. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou
osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP spolu s konaním, ktoré

mu predchádzalo z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Keďže žalobca v časti zaplatenia istiny vo výške
52,38 eura s príslušenstvom s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 62,38 eur od
20.04.2014 do zaplatenia po podaní odvolania vzal žalobu späť, odvolací súd v súlade s ust. § 370
pripustil späťvzatie žaloby v časti zaplatenia istiny 62,38 eura z 5,25 % z omeškania z tejto sumy od

20.04.2014 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok zrušil a konanie v tejto časti zastavil.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. júna 2019 o 09.25 hodine

v pojednávacej miestnosti č.dv. 230/II. poschodie Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu
v Košiciach dňa 21. júna 2019.

14. Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. K odvolaciemu dôvodu podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu
normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza

k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis ale
nesprávnehointerpretoval,aleboakzosprávnychskutkovýchzáverovvyvodilnesprávneprávnezávery.15. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu je v celom rozsahu
premlčaný.

16. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok

stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

19. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

20. Ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka upravuje premlčanie v prípade, ak zmluvné strany
(veriteľ a dlžník) dohodli plnenie dlhu v splátkach. Ak takáto dohoda existuje, potom môže veriteľ od
dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody
účastníkov. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich plynie trojročná

premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka samostatne.

21. Zároveň však Občiansky zákonník v ustanovení § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli,
že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom
prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci

dlh, potom začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. To však platí len v prípade, keď veriteľ
využil svoje právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorých zo splátok najneskôr
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 in fine). Ak tak veriteľ neučiní a teda, neuplatní si
svoje právo na zaplatenie dlhu ako celku včas, potom prestane dňom splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky plynúť premlčacia doba pre celý dlh a opäť plynie len premlčacia doba pre jednotlivé splátky a

to pre každú samostatne.

22. Začiatok premlčacej doby sa podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka odvíja odo dňa splatnosti
(zročnosti) jednotlivých splátok.

23. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 16.02.2017, neuhradená úverová splátka splatná dňa
20.02.2014ačasťzosplatnenéhoúverupozostávajúcehozosplátoksplatnýchod20.03.2014premlčaná
nie je. Pokiaľ súd prvej inštancie uzavrel, že premlčacia doba na uplatnenie celého nároku uplatneného
žalobouzačalaplynúťodsplatnostiprvejomeškanejsplátkyt.j.ododňa20.12.2013,nesprávneaplikoval
vyššie citované zákonné ustanovenia na zistený skutkový stav, teda ich nesprávne interpretoval.

24. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 388 CSP v prevyšujúcej časti rozsudok v prvom výroku zmenil
tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.010,28 eura s 5,25 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 1.010,28 eura od 20.04.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

25. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie žalobu zamietol, na základe ustanovenia
zákona, ktoré nie je v súlade s Ústavou SR odvolací súd uvádza nasledovné:

26. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo ustanovenie § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinné a súd bol povinný toto ustanovenie aplikovať. Napriek tomu

vyššie uvedený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od
počiatku existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky. Nález Ústavného
súdu SR, okrem toho, že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona (ex
nunc, od publikovania nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky), predstavuje tiež interpretáciudotknutých ustanovení ústavy (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky)vtomzmysle,žeichtrebavykladaťinak,nežichvyložilzákonodarcapriprijímanínesúladného
ustanovenia zákona (v tomto prípade to znamená, že prihliadanie na premlčanie bez námietky strany je v

rozpore s týmito ustanoveniami ústavy). Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou
(čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej
veci použil ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, bol síce v súlade s vtedy
účinným zákonom, avšak v rozpore s ústavou, konkrétne s ustanoveniami čl. 46 ods. 1 v spojení s čl.
1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

27. Odvolací súd dáva do pozornosti aj uznesenie (zjednocujúce stanovisko) pléna Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 11. októbra 2006, sp. zn. PL. ÚS 1/06, kde bola riešená otázka okamihu
hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu a kde ústavný súd okrem iného konštatoval, že
hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené, nastávajú
ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí, akoby nebolo nikdy

súčasťou právneho poriadku.

28. Odvolací súd pre úplnosť udáva, že novelou Občianskeho zákonníka účinnou od 05.12.2018 za
§ 54 Občianskeho zákonníka sa vkladá ust. § 54a, ktorý znie: „Premlčané právo zo spotrebiteľskej

zmluvy nemožno vymáhať ani ho platne zabezpečiť; ust. § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť
obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho
vymáhateľnosť, možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.“ Tento zákon
nadobúda síce účinnosť dňom vyhlásenia, avšak podľa prechodných ust. § 879v konanie, predmetom
ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy začaté pred účinnosťou tohto zákona sa

dokončí podľa doterajších predpisov. To teda znamená, že v zmysle prechodného ust. § 879v CSP sa
nová právna úprava nebude aplikovať vo vedených konaniach o vymoženie práva zo spotrebiteľskej
zmluvy, t.j. v súdnom, exekučnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré bolo začaté na základe návrhu
na začatie konania podaného pred dňom účinnosti tohto zákona.

29. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1, 2 CSP. V prejednávanom spore bol žalobca úspešný čiastočne čo do priznanej istiny
1.010,28 eura s príslušenstvom, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 94 %. Neúspešný bol v
časti zastaveného konania čo do istiny 62,38 eura (procesné zavinenie na zastavení konania), čo v
percentuálnom vyjadrení predstavuje 6 %. Po odpočítaní neúspechu od úspechu žalobcu (94 % - 6 %)

odvolací súd priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov celého konania t.j. trov konania na
súde prvej inštancie ako aj trov odvolacieho konania v rozsahu 88 % s tým, že o výške tejto náhrady
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2

posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).