Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. máj 2021

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 6C/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916208072
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2021:7916208072.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v právnej veci navrhovateľky: E. O., nar.

XX.XX.XXXX, bytom F. XX, C., proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: A. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXX, o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu: A. S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Q., takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že A. E., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletého A. S. O., nar. XX.XX.XXXX z matky E. O.,
nar. XX.XX.XXXX.

II. Súd konanie vo veci určenia výživného a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
A. S. O., nar. XX.XX.XXXX zastavuje.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

IV. Štát má voči otcovi maloletého dieťaťa nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 08.06.2016 žiadala matka ako navrhovateľka o určenie
otcovstva o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. S. O., nar. XX.XX.XXXX.

Maloleté dieťa žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca určiť výživné vo výške
80,- Eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že s domnelým otcom udržiavala intímnu známosť dva roky
a pohlavne sa stýkala len s ním. V súčasnosti je na rodičovskej dovolenke, od narodenia dieťaťa
zabezpečuje jeho starostlivosť sama a chce takto aj do budúcna.

2.Domnelýotecmaloletéhodieťaťabolvkonanínečinnýaažvroku2020súdunazákladejehovýsluchu
uviedol, že nie je pravdou, že spolu s navrhovateľkou nežili. Najprv žili u jeho mamy približne to bolo v

roku 2013, neskôr u maminho kamaráta, spolu žili spolu asi 2 roky. Myslí, že navrhovateľka nehovorí
pravdu ohľadne toho, že v rozhodnom čase na počatie sa intímne stýkala len s ním. Raz ju dokonca
našielv„chúlostivejsituáciivinkriminovanomčasesoznámym,ktoréhopoznám“.Takistoniejepravdou,
že je slobodný, je rozvedený, momentálne býva so svojou matkou. Nesúhlasí s tým, aby bolo určené
jeho otcovstvo k mal. A. S. O., nar. XX.X.XXXX a ani s platením výživného vo výške 80 eur tak, ako to
navrhuje matka dieťaťa E.. Najprv chce, aby boli urobené testy DNA, ktoré preukážu jeho otcovstvo k
dieťaťu a následne sa podľa toho zariadi. Nemá problém platiť výživné, ak sa preukáže, že dieťa je jeho.

Ďalej uviedol, že je ochotný podstúpiť testy DNA, a ak by to bola navrhovateľka matka jeho dieťaťa,
vnímal by ju rozhodne v negatívnom zmysle, nevedel by s ňou žiť, pretože je neverná, presvedčila ho o
tom, že sa jej nedá veriť, udržiavala kontakt aj s inými mužmi, vie o tom aj z iných zdrojov, jednoducho
nechce s ňou nič mať.3. Navrhovateľka v priebehu konania zobrala svoj návrh vo veci určenia otcovstva a úpravy rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu späť a žiadala konanie zastaviť. Tunajší súd uznesením č.k.

6C/33/2016-114 zo dňa 19.11.2020 toto späťvzatie návrhu nepripustil z dôvodu, že je právny záujem na
tom, aby bolo vo veci meritórne rozhodnuté, keď určenie rodičovského vzťahu má ďalekosiahle právne,
spoločenské a ekonomické dôsledky pre účastníkov konania a tvorí základ ich dôležitých vzájomných
práv a povinností a ktorý vyžaduje, aby vzťahy boli v každom prípade včas, spoľahlivo zistené a
stabilizované. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.01.2021.

4. Súd nariadil pojednávanie na deň 21.08.2018, na ktoré sa domnelý otec dieťaťa nedostavil, súd nemal
vykázané doručenie na uvedené pojednávanie u domnelého otca. Súd zisťoval pobyt domnelého otca
a túto sa súdu následne podarilo zistiť. Súd nariadil pojednávanie na deň 11.05.2021, na ktorom vec
prejednal a rozhodol za účasti navrhovateľky, muža, ktorého otcovstvo malo byť určené a kolízneho
opatrovníka.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého dieťaťa, výsluchom muža ktorého otcovstvo
má byť určené, kolízneho opatrovníka, prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise,
znaleckým posudkom č. 4/20121, a zistil tento skutkový stav veci:

6. Z predloženého rodného listu súd zistil, že dňa 10.06.2015 sa narodil maloletý A. S. O.. Ako matka
maloletého dieťaťa je v rodnom liste zapísaná navrhovateľka, otec nie je uvedený.

7. Matka vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 11.05.2021 uviedla, že od tu prítomného už
znaleckýmposudkomurčenéhootcamaloletéhodieťaťanechcenič.Netrvalaaniužnaurčeníotcovstva,

avšak súd jej návrhu nevyhovel a konanie nezastavil, preto bolo nariadené znalecké dokazovanie, ktoré
určilo za otca jej dieťaťa A. E.. Čo sa týka určenia výživného alebo úpravy styku v tejto časti konanie
požiadala súd konanie zastaviť, lebo znova udala, že od tohto človeka nechce nič.

8. Označený otec, Ján Kelbel, vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 11.05.2021 uviedol,

že je iba prekvapený, že sa to až po takejto dobe rieši, že až dnes bol predvolaný. Chcel kontaktovať
navrhovateľku, ale tá sa odmietala s ním kontaktovať. Ďalej uviedol, že DNA mohlo byť narušené, toto
usudzoval iba z toho, že mu bol doručený znalecký posudok, tak tam bola porušená pečať, takže preto
mal pochybnosti, že mohlo dôjsť k nejakému poškodeniu, čo mu však sudkyňa vysvetlila, že poškodená
pečať na znaleckom posudku s určením otcovstva nemá nič spoločné. Ján Kelbel následne pred súdom

uviedol, že uznáva otcovstvo k maloletému A. S. O..

9. Procesný opatrovník s určením otcovstva súhlasil, nakoľko je to v záujme mal. dieťaťa, výhrady voči
zastaveniu konania vo veci určenia výživného a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému
Jánovi Petrovi Grbálikovi nemal.

10. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom jeho účinnosti.

12. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

13. Pri opätovnom rozhodnutí o pôvodnom návrhu, súd vychádzal zo skutočnosti, že dňa 1.7.2016
nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok. Vzhľadom na to, súd v

ďalšom konaní postupoval ako v mimosporovom konaní.14. Podľa § 29 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“), navrhovateľ
môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý
späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

15. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka zobrala svoj návrh v časti určenia výživného a úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu dňa 11.05.2021 na pojednávaní ústne do zápisnice späť,
na základe čoho súd konanie v tejto časti návrhu v súlade s ustanovením § 29 ods. 1 CMP zastavil.

16. Zo znaleckého posudku vypracovaného RNDr.. znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza
DNA č. 4/2021 zo dňa 19.03.2021 súd zistil, že na základe zisteného nálezu DNA analýzou -
otcovstvo označeného muža A. voči maloletému dieťaťu A. je prakticky dokázané, keďže hodnota
pravdepodobnosti otcovstva W je 99,999%.

17. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej

len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak
tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 107 CMP, konanie sa začína len na návrh.

19. Podľa § 108 ods. 2 CMP, účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov
rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

20. Podľa § 84 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákona o rodine), otcovstvo sa určuje na základe
domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím

súdu.

21. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

22.Podľa§94ods.2Zákonaorodine,zaotcasapovažujemuž,ktorýsmatkoudieťaťasúložilvčase,od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

23. Pretože v danej veci nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov dieťaťa, nastúpila

tretia vyvrátiteľná domnienka otcovstva. Podľa tretej vyvrátiteľnej domnienky otcovstva prislúcha súdu
určiť otcovstvo na základe podaného návrhu, ak sa v konaní preukážu skutočnosti predpokladané v § 94
ods. 2 Zákona o rodine. V danom prípade, po splnení tejto podmienky, bolo otcovstvo A. E. potvrdené aj
znaleckýmposudkomvypracovanýQ..B.N.znalcomzodborugenetika,odvetvieanalýzaDNAč.4/2021
zo dňa 19.03.2021, voči ktorému ani jeden z účastníkov nemal žiadne námietky. Súd preto vyhovel

návrhu a určil, že A. je otcom maloletého A..

24. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.

25. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

26. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,

ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

27. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh. O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí ktorým sa
konanie končí (§ 58 CMP).

28. Podľa ustanovenia § 395 ods. 1 a 2 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.29. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemí nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže v mimosporovom konaní v zásade platí,

že účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré
platí štát (§49 ods. 1 CMP). Úspešná navrhovateľka ani trovy konania nežiadala.

30. Trovy štátu v tomto konaní predstavovali sumu 414,88 Eur, ako sumu, ktorá bola poukázaná z
finančných prostriedkov štátu na úhradu súdom priznaného znalečného pre súdnu znalkyňu RNM. v

celkovej výške 414,88 Eur.

31. Uvedené trovy štátu vznikli v dôsledku nariadenia a vykonania znaleckého dokazovania za
situácie ,kedy muž, ktorého otcovstvo malo byť v tomto konaní určené, popieral svoje otcovstvo k
dieťaťu, za otca ktorého ho označila navrhovateľka. Menovaný muž bol v tomto konaní neúspešný,
nakoľko uvedeným znaleckým dokazovaním sa preukázalo, že je otcom uvedeného dieťaťa. Súd preto

navrhovateľku nemohol zaviazať na úhradu týchto trov štátu. Súd preto na ich úhradu zaviazal otca, ako
neúspešného účastníka tohto konania.

32. Podľa ust. § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33. O výške náhrady trov konania, ktoré vznikli štátu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods.1,
§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie
určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade
doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve

odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 65 CMP).