Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. október 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619200362
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2619200362.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr.
Daše Kontríkovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej, v právnej veci žalobcu: Ing. A. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. B. XXXX/X, XXX XX R., proti žalovanej: E. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, posledne
bytom H., o určenie vlastníctva, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k.
6C/5/2019-12 zo dňa 14. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Stranám sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmuznesenímsúdprvejinštancievýrokomI.konaniezastavil,výrokomII.rozhodolovrátení
zaplateného súdneho poplatku žalobcovi vo výške 92,80 eura. Výrokom III. uložil Slovenskej Pošte, a. s.

- prevádzkovateľovi centrálneho systému evidencie poplatkov, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska
cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, povinnosť vrátiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 92,80 eura v lehote
do30dníododňadoručeniaprávoplatnéhorozhodnutianajehoadresu.VýrokomIV.rozhodol,žežiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

1.1. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 161 ods. 1 až 3, § 61, § 62 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), § 7 zákona č. 40/1964 Z. Občiansky
zákonník (ďalej len Občiansky zákonník“), o vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa ustanovení § 11
ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o trovách konania podľa § 256 C. s. p..

1.2. Vecne rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca sa podaním došlým súdu dňa 21.02.2019 voči
žalovanej domáhal určenia, že pozemky špecifikované v žalobe patria do dedičstva po poručiteľovi E.

L.. V priebehu konania súd zistil, že žalovaná zomrela dňa XX.XX.XXXX v L., t. j. pred podaním žaloby.
Žalovanátakvčasezačatiakonanianemalaspôsobilosťbyťstranousporu,pretožeužnebolasubjektom
spôsobilým mať práva a povinnosti. Ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,
a preto súd konanie zastavil. Súd prvej inštancie dodal, že nedostatok spôsobilosti byť stranou sporu je
neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť opravou žaloby, pretože
nejde o vadu podania spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti. Do úvahy neprichádza ani

zmena na strane žalovaného, pretože v žalobe označený subjekt nemá právnu subjektivitu a z tohto
dôvodu nie je možné, aby na jeho miesto vstúpil subjekt s právnou subjektivitou (so spôsobilosťou byť
stranou sporu).

1.3. Žalobca zaplatil súdny poplatok zo žaloby vo výške 99,50 eura, súd prvej inštancie konanie zastavil,
rozhodol preto o vrátení súdneho poplatku kráteného o 6,70 eura. Zároveň príslušnému orgánu uložil

povinnosť vrátiť súdny poplatok po právoplatnosti tohto rozhodnutia.1.4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadna zo strán zastavenie konania
nezavinila, žiadna zo strán tak nemá právo na náhradu trov konania.

2. Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca. Odvolanie právne odôvodnil tým,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1písm. b) C. s .p.),
tým, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) C. s. p.) a tým, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1písm.
h) C s .p.).

2.1. Žalobca poukázal na stanovisko Z. M. advokáta, člena redakčnej rady Právního rádce, Praha
k určeniu vlastníctva voči zomrelému a konštatoval, že nemá možnosť ani oprávnenie, ako zistiť
prípadných dedičov, či iné osoby voči ktorým by mala žaloba smerovať, ale len voči tomu kto je v

katastri nehnuteľností evidovaný ako vlastník. Poukázal aj na stanovisko bývalého Najvyššieho súdu
SSR č. 65/1972 Zb., v zmysle ktorého „Ak ten kto bol zapísaný v pozemkovej knihe ako vlastník zomrel,
treba zistiť, kto je jeho dedičom a konať proti nemu.“ V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa
19.1.2006, sp. zn. 30 Cdo 2769/2015 nie je neobvyklé, že na súde je podaná žaloba na určenie, že určitá
osoba bola ku dňu svojej smrti vlastníkom určitej veci, bez toho aby bolo začaté konanie o dodatočnom

prejednávaní dedičstva, zvlášť ak je tu iná osoba (nededič) ktorá má za to, že ona je vlastníkom spornej
veci. Tento postup dedičov dovolací súd nevidí nesprávnym ani z pohľadu naliehavého právneho záujmu
na takom určení. V prípade, že vlastník je neznámy (resp. nezistený) žalobca poukázal na uznesenie
Krajského súdu Žilina sp.zn. 8Co/36/2017. V bode 12 odôvodnenia rozhodnutia dal do pozornosti
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 v ktorom je uvedený mechanizmus nakladania

Slovenskéhopozemkovéhofondu1.spozemkami,ktorýchvlastníkjeznámy,alektoréhomiestotrvalého
pobytu, alebo sídlo nie je známe, 2. pozemkami, ktorých vlastník nie je známy.

2.2. Podľa žalobcu riešením ako preklenúť problémy uvádzané v odôvodnení napadnutého uznesenia
sa javí len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeným Slovenským

pozemkovým fondom v takom prípade, napr. spôsobom „Neznámy/nezistený/ vlastník nehnuteľnosti. E.
L. zast: Slovenským pozemkovým fondom... „ alebo Neznámy /nezistený / právny nástupca ostatného
pozemnoknižného vlastníka menom E. L., zast. Slovenským pozemkovým fondom.

2.3. Žalobca ďalej uviedol, že nie je dôvod, aby konanie bolo zastavené, pretože majetok reálne existuje

a právny nárok na jeho zaradenie do dedičstva po E. L. je preukázaný. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na
nové konanie, pričom prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.
s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. a) C.
s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C. s. p.),

súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. á contrario) a dospel k záveru, že odvolaním
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

4. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 21.02.2019 domáhal svojho nároku voči E. L..

Súd prvej inštancie v priebehu konania zistil, že E. L. dňa XX.XX.XXXX, teda ešte pred začatím konania,
zomrela, v dôsledku čoho konanie zastavil.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý zastavil konanie z dôvodu neodstrániteľnej podmienky konania - z dôvodu, že žalovaná

v čase začatia konania nemala spôsobilosť byť stranou sporu, pretože nebola subjektom spôsobilým
mať práva a povinnosti.6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

7.Podľaustanovenia§387ods.2C.s.p.,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8.Popreskúmanínapadnutéhorozhodnutiaaobsahuspisovéhomateriáluvoveci,dospelodvolacísúdk
záveru, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím, pričom konštatuje správnosť jeho
dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími
námietkami žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

9. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 C. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas

konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len
"procesné podmienky").

10. Podľa ustanovenia § 161 ods. 2 C. s. p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

11. Podľa ustanovenia § 61 C. s. p., procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

12. Podľa ustanovenia § 62 C. s. p., ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

13. Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť
zanikne.

14.Súdprvejinštanciesprávneskúmalsplnenieprocesnýchpodmienokkonaniavzmysleustanovenia§

161ods.C.s.p.,pričomzistilneodstrániteľnúvadukonania,úmrtiežalovaneještepredzačatímkonania.
Z uvedeného vyvodil správny záver, že žalovaná v čase začatia konania nemala procesnú subjektivitu
- nemohla byť stranou sporu, pretože túto subjektivitu smrťou stratila. Následne súd prvej inštancie
správne aplikoval ustanovenie § 161 ods. 2 C. s. p. a konanie zastavil. Odvolací súd tu dodáva, že
zákonodarca súdu jednoznačne určil postup v prípade, ak strana nemá procesnú subjektivitu - povinnosť

konanie zastaviť.

15. Odvolacie námietky žalobcu spočívajúce v poukazoch na právne stanovisko advokáta, resp.
rozhodnutia súdov sú nedôvodné, pretože stanovisko advokáta aj rozhodnutia súdov riešili inú právnu
problematiku - naliehavý právny záujem na určení, resp. pasívnu legitimáciu, ktorá však vychádza z

hmotného práva. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že označenie okruhu strán je procesnou
otázkou a je výlučne vecou žalobcu. Podmienkou toho, aby súd so žalobcom označenou stranou konal,
je procesná subjektivita tejto žalobcom označenej strany. Súd pritom nemôže nahradiť žalobcu v tom,
aby mu „navrhol“, ako má žalovanú stranu označiť, nemôže vlastnou iniciatívou „preklenúť problém“
nedostatku procesnej subjektivity žalovanej strany, ako uvádza žalobca vo svojom odvolaní. Postup

súdu v konaní je upravený normami Civilného sporového poriadku, ktoré je súd povinný aplikovať - v
danom prípade ide o už citované ustanovenie, ktoré súdu jednoznačne prikazuje konanie zastaviť v
prípade nedostatku procesnej subjektivity strany.

16. Žalobca napadol uznesenie súdu prvej inštancie aj z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces,

ktoré však bližšie nešpecifikoval. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd nezistil žiaden taký
procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by mohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý
proces.

17. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie dôvody

žalobcu, opierajúce sa o ustanovenia § 365 ods. 1písm. b) a h) C. s. p., teda že súd prvej inštancie svojím
postupom porušil právo žalobcu na spravodlivý proces a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, neobstoja.18. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil aj poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. g) C. s.
p. (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené), vecné dôvody vzťahujúce sa k tomuto

odvolaciemu dôvodu však neuviedol, súd sa preto týmto odvolacím dôvodom nezaoberal.

19. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie postupoval pri
rozhodovaní správne, odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné, napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie preto podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

20. Súčasne odvolací súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania použijúc aj na
odvolacie konanie ustanovenie o trovách konania pred súdom prvej inštancie (§ 396 ods. 1 C. s. p.).

21. Podľa § 256 ods. 1 C .s. p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

22. V zmysle citovaného ustanovenia, ak dôjde k zastaveniu sporového konania je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť strán na zastavení konania. V
preskúmavanej veci bolo konanie zastavené v dôsledku nedostatku procesnej spôsobilosti žalovanej.
Žalobca napriek tomu, že vedel o úmrtí žalovanej, označil ju za stranu sporu, nepochybne teda

zastavenie konania procesne zavinil žalobca, náhrada trov konania by tak mala byť priznaná protistrane.
Súd však nemôže priznať náhradu trov konania protistrane, pretože žalobcom označená protistrana
- žalovaná nie je v dôsledku nedostatku procesnej spôsobilosti stranou sporu. Náhradu trov konania
tak nie je komu priznať. Z uvedených dôvodov odvolací súd použitím ustanovenia § 257 výnimočne
nepriznal náhradu trov konania protistrane, keď za dôvod hodný osobitného zreteľa ustálil skutočnosť,

že protistrana nemá procesnú spôsobilosť, nie je jej preto možné priznať náhradu trov konania (ktoré
jej ani nevznikli, ako vyplýva zo spisu).

23. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne (§ 393
ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).