Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. november 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 15C/162/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114223431
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Gáborová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4114223431.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Danou Gáborovou v spore žalobcu: LawService Recovery, k.s., IČO:

47 817 003, Stráž 223, 960 01 Zvolen, správca konkurznej podstaty úpadcu Potraviny Kačka, a.s. „v
konkurze", IČO: 36 620 319, Dukelských hrdinov 2, 984 01 Lučenec, zast.: JUDr. Juraj Rybár, advokát
s.r.o., IČO: 47 252 952, Stráž 223, 960 01 Zvolen, proti žalovaným: X/Y. B., nar. XX.XX.XXXX, I. K. XX,
XXX XX I., X/R. O., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, XXX XX I., X/Y. M., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX, XXX XX
E., X/W. E., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX, XXX XX E., X/W. M., nar. XX.XX.XXXX, W. Y. XXX, XXX XX W.
Y., X/W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., X/O. Z., nar. XX.XX.XXXX, W. E. XX, XXX XX W. E., X/W. N.,
nar. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX I., X/W. M., nar. XX.XX.XXXX, L. XXX, XXX XX W., XX/ E. B., nar.

XX.XX.XXXX, M. 4, I. M., o zaplatenie sumy 1247,43 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 124,74 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75% p.a. z dlžnej sumy od 28.2.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná v 2. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 124,74 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75% p.a. z dlžnej sumy od 14.3.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaná v 3. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 124,74 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75% p.a. z dlžnej sumy od 19.2.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaná v 4. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 125,36 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75% p.a. z dlžnej sumy od 20.2.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovaná v 5. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 124,15 eura spolu úrokom z
omeškania vo výške 8,75% p.a. z dlžnej sumy od 19.2.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žalovaná v 6. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 124,74 eura spolu s úrokom

z omeškania vo výške 8,75% p.a. z dlžnej sumy od 14.3.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Žalovaná v 7. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 124,74 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75% p.a. z dlžnej sumy od 14.3.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.VIII. Žalovaná v 8. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 124,74 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75% p.a. z dlžnej sumy od 19.2.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

IX. Žalovaná v 9. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 124,74 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75% p.a. z dlžnej sumy od 14.3.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

X. Žalovaná v 10. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 124,74 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75% p.a. z dlžnej sumy od 14.3.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

XI. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalovaným v 1. až 10. rade, každá
v pomere podľa jej účasti na celkovom vymáhanom schodku, o výške ktorej rozhodne súd samostatným

uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovaným v 1. až 3. rade a v 6. až 10. rade zaplatenia
sumy 124,74 eura každý a proti žalovanej v 4. rade zaplatenia sumy 125,36 eura a žalovanej v 5. rade
zaplatenia sumy 124,15 eura spolu s prísl. a náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že žalované

boli u žalobcu v pracovnom pomere a na základe pracovných zmlúv u neho pracovali ako predavačky.
Žalovaným boli zverované hodnoty, žalobca dojednal so všetkými zamestnancami v predajni dohodu o
hmotnej zodpovednosti s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Dňa 19.9.2021 bola za obdobie
od poslednej inventarizácie, t.j. od 19.9.2011, t.j. za inventúrne obdobie od 19.11.2011 do 19.9.2012
vykonaná inventarizácia hodnôt zverených žalovaným a ostatne hmotne zodpovedným zamestnancom.

Vykonanou inventarizáciou bol zistený tzv. hrubý schodok vo výške 20454,56 eura, ktorý žalobca upravil
na nákupné ceny odrátaním DPH, obchodného rozpätia ako aj v zmysle vnútropodnikového predpisu
zníženímopovolenékoeficientynormovanýchstrátvyčíslenýchvnákupnýchcenáchzdosiahnutejtržby,
z nákupu ovocia a zeleniny a z nákupu mäsa a mäsových výrobkov, čím sa suma schodku znížila na
ntto 9328,22 eura a po rozhodnutí žalobcu podľa § 191 ods. 1 ZP znížená na sumu 5000 eur. Podiely

jednotlivých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov sú vyčíslené postupom podľa zákonníka
práce. Celkovú výšku schodku a aj podiely zamestnancov na schodku žalobca oznámil žalovaným a
navrhol im uhradiť ich podiely formou podpísania dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní. Návrh dohody
bol žalovaným predložený na pracovisku. Uznanie dlhu a jeho splátkach žalované nepodpísali a boli
im doručené poštou, ktoré prevzali všetky žalované. Nakoľko tento nárok žalobcu v lehote 7 dní od

doručenia podľa § 33 ods. 3 zákonníka práce neuspokojili, dostali sa žalované do omeškania. Žalobca
na podporu svojich tvrdení predložil pracovné zmluvy so všetkými žalovanými, dohodu o hmotnej
zodpovednosti, pracovnú náplň zamestnanca, návrh uznania dlhu a dohody o splátkach s doručenkami
od jednotlivých žalovaných.

2. V predmetnej veci súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému podali žalované v 3., 8. a 9. rade, odpor.

3. Žalovaná v 3. rade uviedla, že pre žalobcu pracovala od 7.12.2011 do 22.1.2012. Počas tohto obdobia
pracovala v oddelení mäsových výrobkov. Po skončení pracovného času kontrolovali každý nákup
vedúca alebo zástupkyňa vedúcej podľa pokladničného bloku. Ak sa vyskytli krádeže, nemala im ako

zabrániť.

4. Žalovaná v 8. rade uviedla, že u žalobcu pracovala jeden deň, mala podpísanú len pracovnú zmluvu a
nie je si vedomá, žeby mala podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti. S peniazmi v pokladni nerobila
počas trvania pracovného pomeru a žiaden tovar nevydávala.

5. Žalovaná v 9. rade uviedla, že termín nástupu na výkon práce bol 4.6.2012 a termín ukončenia
25.6.2012, teda pracovný pomer trval 21 dní. Počas tohto obdobia pri nástupe preberala finančnú
hotovosť, ktorú po ukončení smeny odovzdala. Jednalo sa o schodok na tovare a takúto hmotnú
zodpovednosť nepodpísala. V zmysle legislatívy mala byť inventúra vykonaná posledným dňom t.j.25.6.2012, kedy je zamestnanec v pracovnom pomere, avšak tá bola vykonaná 19.9.2012. Žalobca by
sa mal vysporiadať s otázkou dĺžky trvania jej pracovného pomeru ku vzniknutému schodku.

6. Zástupca žalobcu k podaným odporom uviedol, že pri kolektívnej hmotnej zodpovednosti za
vzniknutý schodok zodpovedajú všetci tí spoločne hmotne zodpovední zamestnanci daného kolektívu,
ktorí kedykoľvek počas daného inventúrneho obdobia boli členmi tohto kolektívu, nezávisle od toho,
či boli členmi po celé inventúrne obdobie alebo jeho časť. Pri schodku sa objektívne nedá zistiť
presne, v ktorom období z celého inventúrneho obdobia vznikol, preto aj ten zamestnanec, ktorý

neodpracoval celé inventúrne obdobie, je za schodok zodpovedný rovnako ako zamestnanec, ktorý ho
dopracoval celé. Nepriamo to vyplýva z § 189 ods. 2 ZP. Podľa ZP sa pri určení podielu na schodku
zamestnanca nezohľadňuje reálne ním odrobený čas, jeho podiel na schodku musí predpísaným
postupom zamestnávateľ vyrátať nezávisle od toho, či zamestnanec odpracoval celé inventúrne
obdobie alebo jeho časť. Pri kolektívnej zodpovednosti stačí, ak tovar alebo inú majetkovú hodnotu
prevezme ktorýkoľvek člen kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov. Uvedený záver

vyplýva aj z § 184 ods. 2 ZP. Ďalej poukazuje na § 184 ods. 3 ZP, kde zamestnanec, ktorého
pracovný pomer skončil alebo bol preradený na inú prácu alebo pracovisko, zodpovedá za schodok
zistený najbližšou inventarizáciou. Povinnosť vykonať inventúru v posledný pracovný deň sa vzťahuje
na individuálnu hmotnú zodpovednosť. Zamestnávateľ nemusí členom kolektívu spoločne hmotne
zodpovedných zamestnancov preukazovať ani to, kto z nich a v akom rozsahu vznik tohto schodku

zavinil, lebo to, že schodok zavinili hmotne zodpovední zamestnanci, sa u každého z nich v takomto
prípade zo zákona predpokladá (tzv. prezumované zavinenie podľa § 179 ods. 1 posledná veta ZP).
Pracovné právo pozná delenú zodpovednosť. V prípade spoločnej hmotnej zodpovednosti za schodok
zákonník práce rieši tak, že zamestnávateľovi záväzným spôsobom predpisuje výpočet a postup,
ako má určiť podiely jednotlivých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov - podľa pomeru

ich priemerných zárobkov. Schodok musí rozrátať medzi všetkých členov celého kolektívu spoločne
hmotne zodpovedných zamestnancov danej predajne, ktorí pracovali v tejto predajni kedykoľvek počas
inventúrneho obdobia, iba podľa pomerov ich priemerných hodinových zárobkov, pričom u vedúcej a u
zástupkyne vedúcej sa tento berie v dvojnásobnej výške.

7. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že nechápe, o aké vynášanie tovaru ide, či ide o vynášanie
tovaru predavačkami, zákazníkom alebo niekým tretím. Ide o všeobecné tvrdenie, že bol vynášaný
tovar a toto treba konkretizovať. V zmysle § 179 ods. 1 posledná veta Zákonníka práca sa zavinenie
hmotnoprávnych zamestnancov zo zákona predpokladá. Je potrebné, aby žalované preukázali, akým
iným spôsobom mimo ich zavinenia vznikol schodok. Podľa § 191 Zákonníka práce výšku škody

z titulu schodku, ktorý bude uplatňovať zamestnávateľ od hmotne zodpovedných zamestnancov
určuje zamestnávateľ. V dôsledku toho bola pre všetkých hmotne zodpovedných zamestnancov
zamestnávateľom CBA Slovakia určená k náhrade škody sumy 5000 eur. Žalované v 1.-10. rade
boli zamestnané u pôvodného žalobcu - spol. CBA ako predavačky/pokladníčky. Vzhľadom na to, že
im boli zverované hodnoty, ktoré boli povinné vyúčtovať, uzatvoril s nimi zamestnávateľ dohodu o

hmotnej zodpovednosti s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Nakoľko dňa 19.09.2012 bola
za obdobie do 19.09.2011 do 19.09.2012 vykonaná inventarizácia, pri ktorej sa zistil schodok, spol. CBA
upozornila zamestnancov na túto skutočnosť a po ponížení hrubého schodku, určila podiely jednotlivých
zamestnancov na tomto schodku. Nakoľko žalované nesúhlasili s vyriešením situácie podpísaním
dohody o uznaní dlhu, žalobca sa rozhodol podať v tejto veci žalobu o zaplatenie a na tejto teda naďalej

zotrváva a žiada, aby jej súd vyhovel. Osobná účasť zamestnanca pri inventúre, resp. takáto prítomnosť
nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, a teda prítomnosť zamestnanca pri inventarizácii nemôže
byť dôvodom na jej spochybnenie. Pokiaľ ide o argument týkajúci sa trvania jednotlivých pracovných
pomerov, tento je právne bez významu, nakoľko princíp spoločnej hmotnej zodpovednosti spočíva v tom,
že pokiaľ sa zistí schodok, sú povinní uhradiť ho všetci zamestnanci, a teda zodpovedajú za schodok,

ktorý vznikol v rámci inventúrneho obdobia. V tomto smere poukazuje na ust. § 184 ods. 4 zákonníka
práce.

8. Zástupca žalovaných v 1. 3., 4., 5., 7.,8. a 9. rade na pojednávaní uviedol, že žalobu žiada zamietnuť.
Aj hmotná zodpovednosť podľa zákonníka práce je subjektívna zodpovednosť i keď samozrejme

domnelí škodca sa musí exkulpovať, vyviniť, to čo musí súd zvážiť je, či žalované vôbec mohli zabrániť
vzniku škody. Najmä musí súd zistiť, či mali vytvorené pracovné podmienky v rámci, ktorých bolo možné
od nich spravodlivo očakávať, že budú vedieť ustrážiť všetky majetkové hodnoty, ktoré im podľa dohody
o hmotnej zodpovednosti boli zverené. Pripomína, že ide o individuálny pracovnoprávny spor neplatíkoncentrácia konania a výrazne je oslabená kontradiktórnosť konania v prospech vyšetrovacej zásady.
V niektorých časoch nebola v predajni prítomná bezpečnostná služba, čo je bežná prax, predajňa nebola
ani kamerovaná. Nevie uviesť, či predajňa mala súhlas na kamerovanie, z predajne bol vynášaný

tovar. Ide o predajňu Družstevná ulica- hlavná autobusová stanica v Nitre. Žalobca nezabezpečil to,
aby sa z predajne nevynášal tovar, nevie, či túto vec riešila polícia. Poukazuje na rozsudok KS v BA,
kde bola riešená predajňa v Pezinku a nebola riešená predajňa v Nitre. Žalované sú slabšie strany
hmotnoprávneho sporu. Samotný žalobca, keď robil inventúru znížil schodok na 5000 eur. Zrejme
samotný žalobca je si vedomí toho, že v prevádzke dochádzalo k stratám, za tieto straty neviní ani

žalobcu. Žalované sa zatiaľ nevyvinili, zatiaľ sa nerobilo žiadne dokazovanie.

9. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní uviedla, že v roku 2012 tam pracovali, ona konkrétne 3 mesiace a
nerozumie tomu, prečo má platiť schodok v rovnakej výške, ako zamestnanec, ktorý tam pracoval rok.
Ani pri jednej inventúre prítomná nebola. Žalobca skrachoval, nevyplácal mzdy a teraz žiada od nich
tieto sumy.

10. Žalovaná v 3. rade na pojednávaní uviedla, že súhlasí s vyjadrením žalovanej v 1. rade a pridržiava
sa svojich vyjadrení, ktoré sú súčasťou spisu.

11. Žalovaná v 9. rade na pojednávaní uviedla, že súhlasí s vyjadrením žalovanej v 1. rade. Pracovala

tam maximálne 3 týždne, pričom so spol. Kačka žiadnu zmluvu neodpisovala. Nerozumie, prečo by mala
platiť manko tak, ako zamestnanec, čo tam pracoval celý rok. Rovnako nebola prítomná ani pri jednej
inventúre. V inom zamestnaní bola prax taká, že pri inventúre prítomná bola a ak sa náhodou zistilo
manko, platilo sa len za to obdobie, čo tam reálne zamestnanec pracoval. Z predloženej žaloby ani z
príloh nie je zrejmé, ako bol vypočítaný schodok pre každého zodpovedného zamestnanca, keď každý

bol zamestnaný u zamestnávateľa v rôznych lehotách.

12. Súd vykonal pojednávanie v zmysle § 180 CSP, v neprítomnosti žalobcu a žalovaných v 6 a 10. rade.

13. Súd okrem výsluchu strán sporu, vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré

tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový a právny stav.

14. Žalobca a žalované v 1. až 10. rade uzatvorili pracovné zmluvy a dohody o hmotnej zodpovednosti
za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti.

15. So žalovanou v 1. rade bola pracovná zmluva uzatvorená dňa 24.1.2012 na dobu určitú, so
skúšobnou dobou 3 mesiace, miesto výkonu práce - prevádzka potravín CBA Slovakia, s.r.o. v meste
Nitra, ako predavač - pokladník, s nástupom do práce 24.1.2012, pracovná doba 37,5hod týždenne.
Dohoda o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o
spoločnej hmotnej zodpovednosti bola so žalovanou v 1. rade uzatvorená dňa 24.1.2012.

16. So žalovanou v 2. rade bola pracovná zmluva uzatvorená dňa 5.10.2011 na dobu určitú, so
skúšobnou dobou 3 mesiace, miesto výkonu práce - prevádzka potravín CBA Slovakia, s.r.o. v meste
Nitra, ako predavač - pokladník, s nástupom do práce 5.10.2011, pracovná doba 38,75 hod týždenne.
Dohoda o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o

spoločnej hmotnej zodpovednosti bola so žalovanou v 2. rade uzatvorená dňa 5.10.2011.

17. So žalovanou v 3. rade bola pracovná zmluva uzatvorená dňa 7.12.2011 na dobu určitú, so
skúšobnou dobou 3 mesiace, miesto výkonu práce - prevádzka potravín CBA Slovakia, s.r.o. v meste
Nitra, ako predavač - pokladník, s nástupom do práce 7.12.2011, pracovná doba 38,75 hod týždenne.

Dohoda o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o
spoločnej hmotnej zodpovednosti bola so žalovanou v 3. rade uzatvorená dňa 7.12.2011.

18. So žalovanou v 4. rade bola pracovná zmluva uzatvorená dňa 4.4.2012 na dobu určitú, so skúšobnou
dobou 3 mesiace, miesto výkonu práce - prevádzka potravín CBA Slovakia, s.r.o. v meste Nitra, ako

predavač - pokladník, s nástupom do práce 4.4.2012, pracovná doba 37,5hod týždenne. Dohoda o
hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej
hmotnej zodpovednosti bola so žalovanou v 4. rade uzatvorená dňa 4.4.2012.19. So žalovanou v 5. rade bola pracovná zmluva uzatvorená dňa 4.4.2012 na dobu určitú, so skúšobnou
dobou 3 mesiace, miesto výkonu práce - prevádzka potravín CBA Slovakia, s.r.o. v meste Nitra, ako
predavač - pokladník, s nástupom do práce 4.4.2012, pracovná doba 37,5hod týždenne. Dohoda o

hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej
hmotnej zodpovednosti bola so žalovanou v 5. rade uzatvorená dňa 4.4.2012.

20. So žalovanou v 6. rade bola pracovná zmluva uzatvorená dňa 8.2.2012 na dobu určitú, so skúšobnou
dobou 3 mesiace, miesto výkonu práce - prevádzka potravín CBA Slovakia, s.r.o. v meste Nitra, ako

predavač - pokladník, s nástupom do práce 8.2.2012, pracovná doba 37,5hod týždenne. Dohoda o
hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej
hmotnej zodpovednosti bola so žalovanou v 6. rade uzatvorená dňa 8.2.2012.

21. So žalovanou v 7. rade bola pracovná zmluva uzatvorená dňa 1.3.2012 na dobu určitú, so skúšobnou
dobou 3 mesiace, miesto výkonu práce - prevádzka potravín CBA Slovakia, s.r.o. v meste Nitra, ako

predavač - pokladník, s nástupom do práce 1.3.2012, pracovná doba 37,5hod týždenne. Dohoda o
hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej
hmotnej zodpovednosti bola so žalovanou v 7. rade uzatvorená dňa 1.3.2012.

22. So žalovanou v 8. rade bola pracovná zmluva uzatvorená dňa 1.6.2012 na dobu určitú, so skúšobnou

dobou 3 mesiace, miesto výkonu práce - prevádzka potravín CBA Slovakia, s.r.o. v meste Nitra, ako
predavač - pokladník, s nástupom do práce 1.6.2012, pracovná doba 37,5hod týždenne. Dohoda o
hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej
hmotnej zodpovednosti bola so žalovanou v 8. rade uzatvorená dňa 1.6.2012.

23. So žalovanou v 9. rade bola pracovná zmluva uzatvorená dňa 4.6.2012 na dobu určitú, so skúšobnou
dobou 3 mesiace, miesto výkonu práce - prevádzka potravín CBA Slovakia, s.r.o. v meste Nitra, ako
predavač - pokladník, s nástupom do práce 4.6.2012, pracovná doba 37,5hod týždenne. Dohoda o
hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej
hmotnej zodpovednosti bola so žalovanou v 9. rade uzatvorená dňa 4.6.2012.

24. So žalovanou v 10. rade bola pracovná zmluva uzatvorená dňa 1.8.2012 na dobu určitú, so
skúšobnou dobou 3 mesiace, miesto výkonu práce - prevádzka potravín CBA Slovakia, s.r.o. v meste
Nitra, ako predavač - pokladník, s nástupom do práce 1.8.2012, pracovná doba 37,5hod týždenne.
Dohoda o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o

spoločnej hmotnej zodpovednosti bola so žalovanou v 10. rade uzatvorená dňa 1.8.2012.

25. Dňa 19.9.2021 bola za inventúrne obdobie od 19.11.2011 do 19.9.2012 vykonaná inventarizácia
hodnôt zverených žalovaným a ostatne hmotne zodpovedným zamestnancom. Vykonanou
inventarizáciou bol zistený tzv. hrubý schodok vo výške 20454,56 eura, ktorý žalobca upravil na nákupné

ceny odrátaním DPH, obchodného rozpätia ako aj v zmysle vnútropodnikového predpisu znížením o
povolené koeficienty normovaných strát vyčíslených v nákupných cenách z dosiahnutej tržby, z nákupu
ovocia a zeleniny a z nákupu mäsa a mäsových výrobkov, čím sa suma schodku znížila na ntto 9328,22
eura a po rozhodnutí žalobcu podľa § 191 ods. 1 ZP znížená na sumu 5000 eur. Uvedený schodok bol
následne rozrátaný medzi 32 zamestnankýň. Zamestnávateľ pri výpočte podielu každej zamestnankyne

na zistenom schodku postupoval podľa § 189 ods. 2 a 3 zákonníka práce, čo vyplýva z podania na č.l.
131 a 132 v spise.

26. Podľa § 179 ods. 1 zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú
mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti

s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v
§ 182 a 185 .

27. Podľa § 182 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody

o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo
iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.
V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku
s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimiza schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí
uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

28. Podľa § 184 ods. 1 zákonníka práce, inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej
zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho
preložení a pri skončení pracovného pomeru.

29. Podľa § 184 ods. 2 zákonníka práce, na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so

spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej
zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami
a) pri skončení všetkých týchto dohôd,
b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov,
c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu,
d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve,

e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.

30. Podľa § 184 ods. 3 zákonníka práce, ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou,
ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo
bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený

najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.

31. Podľa § 184 ods. 4 zákonníka práce, ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú
zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie,
zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou

inventarizáciou.

32. Podľa § 189 ods. 1 zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu
predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

33. Podľa § 189 ods. 2 zákonníka práce, pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým
zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich
vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.

34. Podľa § 189 ods. 3 zákonníka práce, podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých

zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému
mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok
je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.

35. Podľa § 189 ods. 4 zákonníka práce, ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý

zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho
zavinenia. Zvyšnú časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými
podľa odsekov 2 a 3.

36. Špecifikom hmotnej zodpovednosti je to, že sa týka len určitého okruhu hodnôt, za ktoré v prípade

škody (v tomto prípade schodku) bude zamestnanec niesť voči zamestnávateľovi zodpovednosť.
Tieto hodnoty zákon demonštratívne vypočítava ako hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu a pod.
Ich spoločným znakom je to, že musia byť určené na a) obeh alebo obrat, b) musia byť zverené
zamestnancovi a ten c) je povinný ich vyúčtovať. Druhým predpokladom vzniku hmotnej zodpovednosti
je schodok (manko) na zverených hodnotách. Ide o škodu, ktorá bola spôsobená zamestnávateľovi, a za

ktorú nesie zamestnanec zodpovednosť. Judikatúra súdov ju definuje ako „... rozdiel medzi skutočným
stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší
než stav účtovný.“ Tretím predpokladom vzniku hmotnej zodpovednosti je, že schodok musel vzniknúť
porušením povinností zamestnancom a to pri plnení úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Plnenie
pracovných úloh je v zmysle zodpovednosti za škodu: a) výkon pracovných povinností vyplývajúcich z

pracovnoprávneho vzťahu, b) iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a c) činnosť, ktorá je
predmetom pracovnej cesty.37. Zásadným rozdielom medzi hmotnou zodpovednosťou a všeobecnou zodpovednosťou
zamestnanca za škodu je koncipovanie prezumpcie viny pri vzniku škody. Kým pri všeobecnej
zodpovednosti platí prezumpcia neviny zamestnanca, pri zodpovednosti hmotnej sa predpokladá

zavinenie zamestnanca, teda prezumpcia viny. V prípade vzniku škody pri hmotnej zodpovednosti za
zverené hodnoty sa na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti dostáva zamestnanec do nevýhodnejšej
pozície oproti zamestnancovi so všeobecnou zodpovednosťou. Zamestnávateľ nemá totiž právnu
povinnosť dokazovať zavinenie zamestnanca. Zamestnávateľ preukazuje len platné uzavretie dohody
o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať

a nevyúčtovanie hodnôt, ktoré mu boli zverené zamestnávateľom. Zamestnanec s hmotnou
zodpovednosťousatotižmusíexkulpovať,t.j.uniesťdôkaznébremenoazbaviťsaviny. Vtakomprípade
sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu buď celkom alebo sčasti - podľa toho či preukáže, že schodok
vznikol bez jeho zavinenia celkom alebo sčasti.

38. Ďalším podstatným rozdielom medzi všeobecnou a hmotnou zodpovednosťou je rozsah náhrady

škody. V prípade všeobecnej zodpovednosti zodpovedá zamestnanec, ak sa jedná o zavinenie z
nedbanlivosti (okrem toho ak bola spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po použití omamných
a psychotropných látok) len do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku (v prípade
úmyselného zavinenia takéto obmedzenie neplatí a zamestnanec je povinný nahradiť škodu v plnom
rozsahu). U hmotnej zodpovednosti je povinný nahradiť schodok v plnej sume bez ohľadu na zavinenie.

Ak sa jedná a spoločnú hmotnú zodpovednosť sú zamestnanci povinní nahradiť škodu spoločne podľa
pomeru ich priemerných zárobkov s tým, že zárobok ich vedúceho, resp. jeho zástupcu sa započítava v
dvojnásobnej sume (zostrená zodpovednosť vedúceho). Zákon stanovuje obmedzenie, že výška takto
nahrádzanej škody za vzniknutý schodok nemôže byť viac ako priemerný mesačný zárobok týchto
zamestnancov (to neplatí pre vedúceho zamestnanca, ktorý zodpovedá v plnom rozsahu). Čo sa týka

náhrady škody, zamestnanec je povinný nahradiť skutočnú škodu (t.j. zmenšenie majetkového stavu
zamestnávateľa), ušlý zisk (t.j. nezväčšenie majetkových hodnôt zamestnávateľa z dôvodu konania
zamestnanca, resp. skutočnosti, ktorá zakladá zodpovednosť zamestnanca za škodu) a to v peniazoch,
pokiaľ škodu neodstráni uvedením do predošlého stavu (naturálna reštitúcia) a ak zamestnávateľ
nahradenie takejto škody požaduje. Skutočná škoda sa uhrádza v prípade zavinenia z nedbanlivosti,

ušlý zisk sa uhrádza len v prípade úmyselného zavinenia a to len ak by jej neuhradenie bolo v rozpore
s dobrými mravmi. Tak teda v prípade prezumovanej viny zamestnanca, musí uhradiť skutočnú škodu,
ktorá vznikla zamestnávateľovi ako schodok a nie ušlý zisk (ak by teda zamestnávateľ nedokázal
úmyselné zavinenie).

39. Dôležitou súčasťou dohody o hmotnej zodpovednosti je aj tzv. inventarizácia. Pri spoločnej
hmotnej zodpovednosti sa musí vykonať so všetkými zamestnancami spoločne pri skončení všetkých
dohôd o hmotnej zodpovednosti, preradení na inú prácu a preložení všetkých zamestnancov, pri
zmene vedúceho, príp. zástupcu, na žiadosť ktoréhokoľvek zamestnanca pri zmene v ich kolektíve
a pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti. Nesplnenie povinnosti

vykonať inventarizáciu ešte nespôsobuje neplatnosť takejto dohody avšak môže spôsobiť problémy
zamestnávateľovi, ktorý sa môže ocitnúť v dôkaznej núdzi pri preukazovaní v akom stave prebral
zamestnanec zverené hodnoty, ale aj zamestnancovi, či už v prípade individuálnej alebo spoločnej
hmotnej zodpovednosti, ktorý ak by sám nepožiadal o inventarizáciu môže v prípadoch ustanovených
§184 ods.3 až 4, na základe právnej domnienky, zodpovedať za schodok zistený najbližšou

inventarizáciou.

40. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách podľa § 182 ods. 1
Zákonníka práce sú existencia pracovnoprávneho vzťahu, vznik škody vo forme schodku, uzavretie
platnej dohody o hmotnej zodpovednosti a zavinenie zamestnanca, ktoré sa predpokladá. Povinnosťou

zamestnávateľa, teda žalobcu, je v konaní o náhradu škody titulom schodku na zverených hodnotách
preukázať vznik škody - schodku na zverených hodnotách a uzavretie platnej dohody o hmotnej
zodpovednosti so zamestnancom.

41. Pracovné podmienky zamestnanca či zamestnancov majú podstatný význam pre možnosť zbavenia

sa zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách. Hmotne zodpovedný zamestnanec sa zbaví
zodpovednosti, ak preukáže, že v dôsledku úmyselného konania tretích osôb, prípadne zanedbaním
povinností zamestnávateľa mu bolo zabránené so zverenými hodnotami hospodáriť, disponovať nimi a
starať sa o ne (R 12/1976).42. Ako prípad zbavenia sa zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách sa uvádza prípad, keď
zamestnanci nemali vytvorené riadne pracovné podmienky a nebolo v ich možnostiach chrániť zverený

majetok, pretože skladovacie priestory boli nevyhovujúce a do skladu mali prístup aj iné osoby. Je
potrebné zaoberať sa aj otázkou, či medzi skutočnosťou, pre ktorú sa hmotne zodpovedný zamestnanec
zbavuje celkom alebo sčasti zodpovednosti, a schodkom, je príčinná súvislosť. Za dôvod úplného
alebo čiastočného zbavenia sa zodpovednosti zamestnanca považujú súdy nevykonanie inventarizácie
v sklade pri práceneschopnosti zamestnankyne, pričom s materiálom, za ktorý hmotne zodpovedala,

manipulovali tretie osoby, ďalej práceneschopnosť zamestnankyne v rozhodujúcom čase, umiestnenie
predajne i skladu v nevyhovujúcich miestnostiach a priestoroch a nedostatočný počet zamestnancov v
predajni, príp. nedostatočný dozor, nevykonávanie personálnych opatrení po zistení predchádzajúceho
schodku a pod. (R 55/1984).

43. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že žalobca so žalovanými v 1. až 10. rade mal

uzatvorený pracovný pomer ako aj uzavreté platné dohody o hmotnej zodpovednosti s doložkou o
spoločnej hmotnej zodpovednosti ako hmotnoprávne predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaných
v 1. až 10. rade za schodok na zverených hodnotách. Rovnako žalobca preukázal výšku schodku a
tento vypočítal v súlade s právnymi predpismi, keď pri spoločnej hmotnej zodpovednosti za schodok
sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom

zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Podiel náhrady nesmie
u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa
ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí
celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných
zárobkov. Žalované v podanom odpore ako aj vo vyjadreniach nenamietali, že schodok nevznikol,

ale že ide o rovnaké posudzovanie a nezohľadnenie dĺžky pracovného pomeru zamestnankýň pre
zamestnávateľa, počas ktorého malo dôjsť ku vzniku schodku. Tu súd poznamená, že žiaden predpis
neurčuje povinnosť zamestnávateľa zohľadniť dĺžku pracovného pomeru zamestnancov počas obdobia,
keď vznikol schodok. Z uvedeného dôvodu túto námietku žalovaných súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Je výlučne na tom - ktorom zamestnávateľovi ako bude pristupovať ku svojim zamestnancom ak

na prevádzke vznikne schodok a ako ho vo vzťahu k tým zamestnancom bude posudzovať, t.j. či
zohľadní dĺžku pracovného pomeru, práceneschopnosť a pod. Tak ako súd vyššie uviedol, pri spoločnej
hmotnej zodpovednosti je bremeno vyviniť sa výlučne na zamestnancovi. Ten musí preukázať, že
ku schodku nedošlo, resp. boli tam okolnosti, ktoré vznikli mimo neho a nevedel im zabrániť, napr.
nedostatočné pracovné podmienky, nedostatočne zabezpečená bezpečnosť proti miznutiu tovaru a

pod., avšak tieto skutočnosti zo súdneho spisu nevyplývajú, ani z predložených fotografií z prevádzky,
preto súd konštatuje, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno, keď preukázal vznik pracovného
pomeru, existenciu schodku a že podiely na schodku boli správne vypočítané v zmysle § 189 ods. 2 a
ods. 3 Zákonníka práce. Na záver súd uvádza, že ak žalované skončili pracovný pomer, resp. vstúpili
do pracovného pomeru, mali možnosť požiadať o vykonanie inventarizácie v zmysle § 184 ods. 2 a 3

zákonníka práce, čo však ani jedna z nich neurobila a preto zodpovedajú za schodok zistený najbližšou
inventarizáciou. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, že žalované zaviazal na úhradu schodku a
to v podiele, na nich pripadajúci, tak ako si žalobca uplatňoval v podanej žalobe a ktorého výšku pre tu
- ktorú zamestnankyňu vyčíslil v zmysle platných právnych predpisov správne (č.l. 131 a 132 v spise).

44. Podľa § 559 OZ, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

45.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

46. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba v čase omeškania žalovaných bola 0,75% (8% +

0,75%), t.j. súd zaviazal žalované na úrok z omeškania vo výške 8,75% z dlžnej sumy.

47. Keďže žalované nesplnili svoj peňažný záväzok a dostali sa do omeškania, žalobcovi vznikol nárok
aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania, a to z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho, keď sa táktorá žalovaná dostala do omeškania, tak ako žalobca uviedol v žalobe, t.j. uplynutím 7 dňovej zákonnej
lehoty podľa § 33 ods. 3 zákonníka práce.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Vzhľadom na úspech žalobcu v spore, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP a žalobcovi priznal proti žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania
bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.