Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. november 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoP/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415207211
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4415207211.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. J., nar. XX. XX. XXXX,
bytom u matky, zastúpené Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, so sídlom Nové Zámky,
F. Kapisztóryho 1 ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka - F.. I. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom
V., V. XX, zastúpená JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, so sídlom Nitra, Farská 40, IČO: 51 721
554, otec - F. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom B.-J., O. XXXXX/XXA, zastúpený: Advokátska kancelária
Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Pribinova 9, IČO: 36 813 401, za účasti Okresnej
prokuratúry Nové Zámky so sídlom Nové Zámky, F. Rákocziho 4532/15 (v konaní pred odvolacím

súdom Krajská prokuratúra Nitra, so sídlom Nitra, Damborského 1) a za účasti Úradu komisára pre deti,
so sídlom Bratislava, Odborárske námestie 3, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, o odvolaní oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/78/2015-3689
z 27. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., V., VI., VII. a X. p o t v r
d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom č. k. 7P/78/2015-3689 z 27. novembra 2020, výrokom I. zamietol
návrh matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom. Výrokom II. zamietol návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia z 04. 08. 2020 na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom. Výrokom III. zamietol
návrh otca na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností ohľadne zverenia dieťaťa a určenia
výživného. Výrokom IV. zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z 30. 06. 2017.
Výrokom V. upravil styk otca s mal. I. J., nar. XX. XX. XXXX tak, že: otec má právo sa s maloletým

dieťaťom stýkať každý nepárny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 13:00 hod. za prítomnosti matky
mimo bytu matky po dobu dvoch mesiacov, po uplynutí doby dvoch mesiacov v rovnakom čase bez
prítomnosti matky po dobu dvoch mesiacov, po uplynutí doby dvoch mesiacov každý nepárny týždeň
v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod., bez prítomnosti matky tak, že si otec dieťa prevezme od matky
pred bydliskom matky a po skončení styku odovzdá matke pred bydliskom matky, otec je oprávnený s
maloletým dieťaťom uskutočňovať videohovory prostredníctvom elektronickej aplikácie na prenos zvuku
a obrazu každý párny týždeň utorok a štvrtok od 18:00 hod. do 18:15 hod., čím sa zmeňuje rozsudok

Okresného súdu Bratislava V, č. k. 20P/248/2013-210 z 17. apríla 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 28. 05. 2014 v časti úpravy styku.
Matka je povinná na styk dieťa riadne pripraviť, zabezpečiť realizáciu videohovorov zo strany dieťaťa
a dieťa na styk riadne odovzdať.Výrokom VI. zakázal otcovi vyhotovovať audiovizuálne záznamy s podobizňou, hlasom a prejavmi
osobnejpovahymatkyamaloletéhodieťaťapočasstyku.VýrokomVII.zakázalotcovimaloletéhodieťaťa
vodiť na styk cudzie osoby, okrem rodinných príslušníkov zo strany otca. Výrokom VIII. uložil matke

povinnosť pravidelne každý piatok v nepárny kalendárny týždeň písomne na emailovú adresu otca
[email protected] informovať otca o zdravotnom stave mal. I. J., nar. XX. XX. XXXX a o tom, či sa maloleté dieťa
môženasledujúcideňstykusotcomzúčastniť.Otcoviuložilpovinnosťkaždýpiatokvnepárnykalendárny
týždeň písomne na emailovú adresu matky [email protected] informovať matku o tom, či sa styku s maloletým
dieťaťom nasledujúci deň zúčastní. Výrokom IX. zamietol návrh Okresnej prokuratúry Nové Zámky

na nariadenie neodkladného opatrenia z 29. 01. 2020. Výrokom X. rozhodol o trovách konania tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na čl. 5, § 24 ods. 5, § 25 ods. 1, 2, 3, §
35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“ alebo len „ZoR“), čl. 41 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Výrok o náhrade trov konania oprel o

ust. § 52 CMP.

3. V odôvodnení poukázal na to, že navrhovateľka - matka mal. dieťaťa sa návrhom doručeným súdu
prvej inštancie dňa 10. 04. 2015 domáhala zmeny úpravy styku otca s mal. dieťaťom tak, že otec je
oprávnený sa s mal. dieťaťom stýkať každý nepárny týždeň v čase od soboty 09.00 hod. do 18.00 hod.,

počas Veľkonočných sviatkov v každom nepárnom roku počas Veľkonočnej nedele v čase od 09.00
hod. do 18.00 hod. a každý kalendárny rok počas Vianočných sviatkov dňa 25. 12. od 09.00 do 18.00
hod. vždy za prítomnosti matky. Zároveň sa domáhala vydania v tom čase predbežného opatrenia.
Návrh odôvodňovala tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. pod sp. zn. 20P/248/2013 bolo
rozhodnuté, o výkone úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu a zároveň bol upravený styk otca s mal.

dieťaťom každý nepárny týždeň od piatka 16.00 do nedele do 17.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov
v každom nepárnom roku od Veľkonočného piatka od 10.00 hod. do soboty do 18.00 hod. vždy za
prítomnosti matky. Od posledného rozhodnutia sa podstatným spôsobom zmenili okolnosti v správaní
otca k mal. dieťaťu, ako aj k matke. Záujem o dieťa zo strany otca je len divadlom, s manipulatívnym
cieľom aj vo vzťahu k matke vytvoriť si na ňom závislosť. Kontakt otca s dieťaťom zabezpečovala tak,

že pokiaľ mal otec záujem telefonicky ju kontaktoval aby prišli do Bratislavy, kde strávili dva tri dni v
byte matky alebo v byte otca. Stalo sa, že otec nevidel dieťa aj viac týždňov, postačovalo mu, že spolu
telefonovali, keďže svoj voľný čas neprispôsoboval dieťaťu, ale svojím osobným záujmom. Garsónku,
ktorú mala vo výlučnom vlastníctve sa rozhodla odpredať a riešiť bytovú otázku spolu s dieťaťom za
účelom zlepšenia. O tejto situácii bol otec informovaný a poprosený, či by si mohla v 4-izbovom byte

uložiť veci s tým, že otec by mal vytvorený aj väčší kontakt s dieťaťom. Od septembra 2014 mala matka
uložené veci u otca a počas tohto obdobia zorganizovala stretnutie otca s dieťaťom 2-krát, pretože sa
o dieťa nezaujímal. Po nedorozumeniach koncom novembra 2014 vyzval matku, aby vypratala všetky
veci z jeho bytu a jeho záujem o mal. dieťa zvýraznil s tým, že naliehala, aby mu dieťa dávala na celý
víkend bez jej prítomnosti. Dieťa na neho nebolo zvyknuté, pretože s ním bývalo len krátky časový úsek

za prítomnosti matky a to tak , že sa s ním hral. Otec sa matke vyhrážal, že jej dieťa raz zoberie a podal
návrh na zmenu zverenia mal. dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, ako aj nariadenia neodkladného
opatrenia. Od septembra 2014 matka nastúpila do zamestnania a nebolo možné realizovať styk otca s
dieťaťom tak ako predtým formou telefonátov. Otec dieťaťa žiadal inú dohodu ohľadom styku s dieťaťom
ako bola uvedená v rozsudku OS Bratislava V., preto súhlasila s tým, aby im ÚPSVaR Nové Zámky

poskytol poradenstvo. Dňa 11. 03. 2015 na ÚPSVaR Nové Zámky rodičia podpísali dohodu, podľa ktorej
sa mal otec stýkať s dieťaťom každý nepárny týždeň v roku od soboty od 10.00 hod. do nedele toho
istého týždňa do 18.00 hod. tak, že si otec prevezme dieťa v V. a po ukončení styku ho odovzdá matke
na tom istom mieste. Podľa dohody k odovzdaniu dieťaťa došlo 14. 03. 2015 za dramatických okolností
a otec neumožnil matke počas doby, kedy bolo dieťa u neho, kontakt s matkou. Za negatívnych okolností

došlo aj k odovzdaniu dieťaťa matke po skončení styku. Dieťa sa k matke správalo po návrate od otca
negatívne, bolo zmanipulované, otec mu rozprával skutočnosti, ktoré nie sú pravdivé. Otec nedbá na
nerušený psychický a fyzický vývoj dieťaťa.

4. Po poslednom znaleckom dokazovaní nariadenom súdom matka mal. dieťaťa podala návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha zákazu styku otca (č. l. 3206) s mal. dieťaťom,
pretože jej boli doručené závery znalkyne Mgr. Lipanovej, z ktorých vyplýva, že stojí za úvahu, či otec
naozaj stojí o konštruktívne riešenie alebo ho zaujíma spor s matkou, ktorý svojím správaním udržiava.
Otec deklaruje záujem o dieťa, na jednej strane sa domáha urýchleného vyriešenia sporu a vyjadrujesa, že čas hrá proti nemu a ich vzťahu s dieťaťom. Na druhej strane sťažnosťami vytvára prekážky k
ukončeniu sporu a ak má možnosť byť s dcérou, na styk nepríde. Za posledných 24 mesiacov sa s
dcérou stretol 5x z možných 50-tich. Otec za dcérou pravidelne nechodí. Z diagnostikovanej otcovej

poruchy-zmiešanáporuchaosobnostivyplýva„problémová“povahaotca askutočnosť,žemánazreteli
svoje potreby a nie potreby dieťaťa. Záujmom otca nie je blaho dcéry, ale jeho vlastné záujmy. Posledné
stretnutie otca s dieťaťom dňa 18. 07. 2020 sa uskutočnilo na základe emailovej komunikácie otca z 16.
07. 2020, v ktorej navrhol, ako by si styk predstavoval a zároveň uviedol, ako sa má správať matka, aby
sa dieťa uvoľnilo, pretože má strach z matky a jej reakcií. Ak vyskúšajú takéto stretnutie, o dva týždne

si dieťa vezme v sobotu a privezie ho v nedeľu. Zároveň vyzval matku, aby o tomto e-maili nehovorila
s dieťaťom a nedala mu ho čítať. Matka mala za to, že tieto požiadavky nijako nezohľadňujú psychický
stav dieťaťa. Zo znaleckého posudku vyplýva, že dieťa si vie premyslieť, kde by chcelo ísť, čo by chcelo
robiť a bolo by vhodné dať dieťaťu zažiť rešpekt a vyhovieť mu v jeho očakávaní. Zo znaleckého posudku
vyplýva, že stretnutie bez prítomnosti matky by s najväčšou pravdepodobnosťou malo negatívny dopad
na dieťa. Bolo odporučené realizovať stretnutia v prítomnosti matky, ako bezpečnej známej vzťahovej

osoby. Ak by došlo ku kolízii medzi otcom a dieťaťom, ktoré by tam nemalo oporu, mohlo by to dieťa
závažnejšímspôsobomemočnezdekompenzovať.Otecvosvojichpožiadavkáchnereflektujevyslovene
označenýapriamohroziacinegatívnynásledok,akbysamalstykrealizovaťbezprítomnostimatky.Otec
sa snaží navodiť takúto (rizikovú) situáciu, nezaujíma sa o dieťa a jeho pocity, zaujíma ho len aby styk
prebehol podľa jeho požiadaviek. Odmietavý postoj dieťaťa k styku s otcom je jeho prejavom a vyjadruje

jeho vlastnú vôľu. Matka pripravuje dieťa na styk aj po psychickej stránke. U matky v čase vyšetrenia
neboli zistené snahy manipulovať s postojom dieťaťa. Na stretnutie dňa 18. 07. 2020 otec neprišiel
sám, ale v sprievode s neznámym pánom, ktorý od počiatku stretnutia stál 2 - 3 metre od nich, držiac
kameru pred sebou a vyhotovoval si audiovizuálnu nahrávku dieťaťa a matky. Matka ho vyzvala, aby sa
predstavil a aby uviedol účel vyhotovovania nahrávky, na čo pán nereagoval a pokračoval v nahrávaní.

Dieťa iba stálo a nepovedalo ani slovo, nevyjadrilo žiadnu emóciu. Keďže otec ignoroval prosby matky o
ukončenienahrávania akoajprosby,abyodišielzostykuuvedenýpán,zobraladieťadomovaoteczačal
agresívnevyzváňaťnavchodovýzvonček,akoajnazvončeksusedov.Poprosilasvojhootca,abyišielna
políciu,pretožemalastrach.Otecmaloletejnasledovaljejotca,ktorýjejzavolal,abyprišlanapolíciu,kde
spísali zápisnicu o trestnom oznámení za marenie výkonu úradného rozhodnutia. Dieťa bolo utiahnuté,

vystrašené, odmietlo o situácii rozprávať. Následne vyhľadala MUDr. Ivetu Süttőovú, ktorá po vyšetrení
dieťaťa v správe uviedla, že nejde sa o žiadnu odchýlku od normy, ale o prejav sekundárnej neurotizácie,
preto je potrebné zabezpečiť, aby sa dieťa nevystavovalo takýmto situáciám. Otec v emailovom podaní
po uvedenom styku mal za to, že stretnutie prebehlo ideálne a uviedol, že by sa rád s dieťaťom stretol v
sobotu. Matke vytýkal správanie počas styku 18. 07. 2020. Z reakcií dieťaťa vyplýva, že správanie otca

ho metie a zneisťuje. Na základe uvedeného sa domáhala zákazu styku otca s dieťaťom a nariadeniu
otcovi povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu s cieľom zlepšenia rodičovských schopností
a zručností v trvaní 6 mesiacov vo frekvencii 2-krát týždenne a aby súd vyhodnocoval správy vydané
týmto inštitútom. Z týchto dôvodov trvala aj na rozhodnutí vo veci samej v rovnakom znení.

5. Otec mal. dieťaťa sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava V. dňa 28. 01. 2015 domáhal
zmeny rozhodnutia o úprave práv a povinností k mal. dieťaťu tak, že mal. dieťa bude zverené do jeho
osobnej starostlivosti, matka je povinná prispievať na jeho výživu sumou 130 eur mesačne. Otec je
oprávnený zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok. Styk s dieťaťom sa bude realizovať na
základe dohody rodičov vždy za prítomnosti otca. Návrh odôvodňoval tým, že matka dieťaťa nemá

ustálené bydlisko. Z dôvodu právoplatného súdneho rozhodnutia musí cestovať z B. do V. a styk s
dieťaťom sa realizuje v rodinnom prostredí matky za jej účasti a jej rodičov. Matka bola poučená, že
má postupne dieťa navykať aj na otca a nechať dieťa s otcom osamote, čo mu umožňované nebolo a
dieťa nemohlo presunúť svoju pozornosť na otca tak, aby sa mohol reálne formovať vzťah dieťaťa a
otca. Takýto styk nebol priaznivý pre dieťa, ani pre otca. Matka dieťaťa sa formálne snaží v otázke styku

otca s dieťaťom stavať pozitívne, ale skutočná realizácia styku je značne sťažená. Matka povolí styk,
následne ho zruší najčastejšie s odôvodnením, že dieťa je choré. Problém styku spočíva v tom, že otec
chce byť s dieťaťom v B.. Matka takýto styk považuje za narušenie režimu dieťaťa. Dieťa dovŕšilo tretí
rok života v decembri 2014. Dieťa potrebuje mať pocit, že má oboch rodičov, ktorí ho majú radi. Dieťa by
malo byť s otcom pravidelne, a to aj bez prítomnosti matky. Matka pracuje v B. a dieťa je počas týždňa

v starostlivosti starých rodičov. Ak má otec cestovať 200 km, tak sa chce dieťaťu venovať. Trval na tom,
že chce byť s dieťaťom sám, bez prítomnosti matky, preto trval aj na širšom styku. Matka mal. dieťaťa
má psychické problémy a potrebuje odbornú pomoc lekára. Matka výchovne nezvláda dieťa a potrebuje
odbornú lekársku pomoc. Pokiaľ sa stav matky nestabilizuje, malo by byť dieťa v jeho starostlivosti.Všimol si, že matka často fajčí v prítomnosti dieťaťa, negatívne sa vyjadruje pred dieťaťom na otca a
vyvoláva hádky za prítomnosti dieťaťa. Vec bola postúpená príslušnému Okresnému súdu Nové Zámky
uznesením Okresného súdu Bratislava V. č. k. 20P/15/2015-38 z 6. marca 2015, ktorý preniesol svoju

miestnu príslušnosť na Okresný súd Nové Zámky. Vec bola zapísaná pod sp. zn. 11P/82/2015. Uvedená
vecbolavzmysleRozvrhuprácenarok2015spoukazomnaustanoveniaohľadnespojeniavecíspojená
s vecou pod sp. zn. 7P/78/2015.

6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom účastníkov, ako aj

oboznámením listinných dôkazov, a to pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava V. sp. zn.
20P/248/2013, správou Materskej školy - Óvoda, V., L. rad XX z 11. 05. 2015 doručenej súdu dňa
13. 05. 2015 (č. l. 89), správou Materskej školy z 02. 05. 2018 adresovanej ÚPSVaR Nové Zámky,
správou Centra Rafael, Bratislava - Ružinov, Narcisová 5 zastúpené D. O. - organizátorkou detských
osláv, správou Materskej školy F. F. XX, B., vyjadrením J. I. z 05. 08. 2015 (spoluorganizátora spolu
ŠPORTOVOU ŠKOLOU KARATE, detských táborov a sústredení pre deti a mládež), lustráciami rodičov

v Registri obyvateľov.

7. Súd prvej inštancie so súhlasom účastníkov nariadil znalecké dokazovanie a ustanovený znalec PhDr.
Peter Molnár vypracoval znalecký posudok č. 24/16 z 26. 07. 2016. Zo záverov znaleckého posudku
mal súd prvej inštancie preukázané, že mal. dieťa pochádza z neúplnej rodiny, navštevuje MŠ a žije v

spoločnej domácnosti matky a jej rodičov. Matka je vysokoškolsky vzdelaná, je slobodná, žije v spoločnej
domácnosti s rodičmi, zamestnaná je ako úradníčka. Otec je stredoškolsky vzdelaný, rozvedený, má
2 deti, zamestnaný je ako živnostník. Citový vzťah dieťaťa k otcovi je málo rozvinutý, málo spontánny,
pri stretnutí s otcom sa dieťa správa zdržanlivo, ale teší sa z jeho prítomnosti, z otca nemá strach. V
prítomnostimatkysadieťanechce,resp.bojícitovoprejaviť.Citovývzťahdieťaťakmatkejeprirodzeným

vzťahom dcéry k matke, je neprimerane závislý, čo matka toleruje a podporuje. Dieťa má bližší citový
vzťah k matke, čo je v jej veku prirodzené. Väzba k otcovi je sekundárna, avšak nezanedbateľná
pri formovaní osobnosti dieťaťa. Matka je pudová so sklonom k výbušnosti, horšie prispôsobivá, skôr
praktický ako teoretický typ s prevahou konkrétneho a názorového myslenia. Je nerozhodná, prítomné
sú ťažkosti pri sebapresadzovaní. Je vhodná pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o mal. dieťa pri

rešpektovaní aj práv a povinností otca. Osobnosť otca je extrovertovaná, málo sebavedomá, s prejavmi
impulzivity, neobratnosti, nadmerne sa zaoberajúca so svojím telom, prítomná je zvýšená závislosť
na matke. Znížená je objektivita aj sebavedomie. Je ctižiadostivý, povrchný, pohodlný, nedôsledný.
Jeho mravná, psychická a hodnotová zrelosť je na požadovanej úrovni, je vhodná pre zabezpečenie
osobnej starostlivosti o mal. dieťa pri vzájomnej súčinnosti. Dieťa nemá vytvorený prirodzený spontánny

vzťah k otcovi, čo súvisí aj s doterajšou formou styku otca s dieťaťom. Dieťa je vychovávané najmä
starými rodičmi. Súčasné formy styku sa ukazujú ako nevhodné, čo sa prejavuje na psychike a správaní
dieťaťa. Obaja rodičia sú schopní podieľať sa na výchove a osobnej starostlivosti o dieťa za predpokladu
vzájomného rešpektu a jednotnej výchovy. Styk dieťaťa s otcom znalec navrhol upraviť každý druhý
týždeň od soboty 10.00 hod. do nedele do 16.00 hod. bez prítomnosti matky a počas týždňa, v ktorom

otec nebude mať dieťa, stanoviť jeden deň, kedy si otec dieťa vyzdvihne v MŠ a vráti ho o 18.00
hod. matke. Prítomnosť matky alebo starých rodičov vzhľadom k ich narušenej komunikácii pri styku
považoval za nevhodnú. Otec so závermi znaleckého posudku súhlasil, matka mala výhrady a obrátila
sa na Výskumný ústav detskej psychológie a patológie v Bratislave a predložila závery psychológa PhDr.
Štefana Matulu, PhD.

8. PhDr. Štefan Matula, PhD., psychológ, oznámil Úradu komisára pre deti v zmysle jeho dožiadania z
03. 11. 2016, že vo veci mal. dieťaťa sa na nich obrátila matka so žiadosťou o poradensko-psychologickú
starostlivosť pre ňu a mal. dieťa. Prvé stretnutie s matkou sa uskutočnilo 26. 10. 2016 po telefonickej
dohode. Matka uviedla, že v danom období fungujú s otcom ohľadne úpravy styku v zmysle uznesenia

o nariadení predbežného opatrenia z 05. 06. 2015. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie a
matka mala obavy, že ak súd bude prihliadať na závery znaleckého dokazovania PhDr. Petra Molnára,
dieťa utrpí po všetkých stránkach a bude porušené jeho základné právo na ochranu matkou. Dieťa nie
je zvyknuté na otca, žilo s ním v spoločnej domácnosti iba do svojich 11 mesiacov, netrávilo čas s otcom
osamote, otec oň nejavil záujem, nezabezpečoval celodennú starostlivosť, nepozná jeho režim. Dieťa

s otcom nie je v bezpečí, otec je chaotický a nepozorný. Pri styku s dieťaťom telefonuje, pracuje na
počítači a viackrát ho upozornila, aby dieťa nevystavoval nebezpečenstvu pri šoférovaní, na kúpalisku
a vykladaní zo sedačky. Otec kladie dôraz v na svoje záujmy, nie na záujem dieťaťa. Celý rok 2013 až
do septembra 2014, kedy matka bola ešte na materskej dovolenke, styk otca s dieťaťom fungoval tak,že keď si otec dieťaťa zmyslel, tak raz do mesiaca mu dieťa priniesla a strávili v B. dva tri dni. Styk
sa nerealizoval v zmysle rozsudku Okresného súd Bratislava V. z dôvodu neustálej zaneprázdnenosti
otca. Počas styku nikdy si otec nespravil špeciálne čas pre dieťa, nepripravil program, nenavaril, dieťa

neokúpal, nezaspával pri ňom, fungoval vo svojom zabehnutom režime. Záujem o dieťa bol len formálny.
Otec klamlivo argumentuje, že matka zasahuje do ich vzájomnej interakcie, že mu bráni v kontakte s
dieťaťom, že mu nadáva a dieťa je naň zlé. Otec počas stretnutí pristupuj k dieťaťu s pozície sily a svojich
práv. Dieťa by so svojím otcom nebolo osamote v bezpečí. Matka pravidelne informuje ÚPSVaR, ako sa
otecsprávaapristupujekdieťaťupočasstyku.OtecatakujeriaditeľkuMŠavyvolalkonfliktzaprítomnosti

dieťaťa a iných detí. Súdny znalec vypracoval tendenčný posudok. Mala za to, že by bolo čiastočným
riešením, keby sa objektívne spracoval nový znalecký posudok vystihujúci skutočné charakteristiky a
vzťahy dieťaťa k obom rodičom. Úvodné psychologické vyšetrenie dieťaťa bolo 09. 11. 2016. Kontakt s
dieťaťom bol nadviazaný až po prekonaní jeho počiatočnej nedôvery, pritom v prvej - adaptačnej - fáze
bola v miestnosti (zariadenej ako detská herňa) prítomná aj matka. V priebehu kreslenia, resp. v jeho
finálnej fáze dieťa uviedlo, že má najradšej mamu, potom starého otca a babku. Otca nemá rada, nechce

sa s ním stretávať. Keď sa uviedlo, že by sa niekedy mohlo stretnúť s otcom samo, bez mamy sa pustilo
do plaču a odmietlo akúkoľvek komunikáciu. Na základe analýzy a vyhodnotenia priebehu ich kontaktu
s dieťaťom možno konštatovať, že vzťah dieťaťa k otcovi je jednoznačne odmietavý a akýkoľvek kontakt
s otcom si bude vyžadovať cielenú poradensko-psychoterapeutickú intervenciu s dieťaťom. S otcom
nehovorili a za účelom objektivizácie údajov bol otec pozvaný na konzultáciu telefonicky.

9. Ďalej súd prvej inštancie vychádzal zo správy ÚPSVaR Nové Zámky z 19. 01. 2017 (č. l. 717), zo
správy z 27. 02. 2017 (č. l. 798), zo správy z 28. 03. 2017 (č. l. 841), zo správy z 13. 09. 2017 (č. l.
1189) z odsledovaného styku z 19. 08. 2017, z 19. 10. 2017 z odsledovania styku otca s mal. dieťaťom
z 30. 09. 2017.

10. Psychiatrička MUDr. Alena Vavrová vypracovala lekársku správu - nález z vyšetrenia z 30. 11. 2016
mal. dieťaťa (č. l. 634), z ktorej mal súd prvej inštancie za preukázané, že po rozchode rodičov otec mal.
dieťaťa prejavuje o dieťa len sporadicky záujem. Keď mal čas a záujem, matka vycestovala za
ním do B.. Aktuálne po návrhu na výživné otec trvá na pravidelnom styku s dieťaťom každé dva týždne,

dieťa zažíva stres z narušenia režimu, vyžaduje pravidelné stravovanie a oddych. Názor na fyziologické
potreby dieťaťa sa u rodičov rozchádzajú. Stretnutia sú sprevádzané aj privolaním polície, otec dieťaťa
sa dožaduje svojich práv a matka trvá na právach dieťaťa mať pravidelný režim a oddych. Po návštevách
dieťa reaguje podráždene, plačom, nepokojom, v noci vyhľadáva prítomnosť matky. Dieťa sa skrýva za
matku, na otázku ohľadne tatina sa zháči, skrýva sa, neodpovedá. Počas hry neguje otázky ohľadom

návštev u tatina. Vleklé konflikty súponujú neurotický vývoj dieťaťa s afektívnou labilitou do sociálne
úzkostnej poruchy. Matka bola poučená o jednotnom výchovnom vedení, režimovaní, aktuálnom stave,
doporučené zotrvať na predchádzajúcom vzorci stretávaní otca s dieťaťom a to v mieste bydliska za
prítomnosti matky. Doporučené pokračovať v pláne pedopsychológa v psychoterapeutickom vedení
dieťaťa.

11. Okresný súd Bratislava II. uznesením č. k. 10C/5/2017-39 z 16. februára 2017 zakázal žalovanému
F. J. vyhotovovať audiovizuálne záznamy s podobizňou, hlasom a prejavmi osobnej povahy
žalobkyne 1/ a žalobkyne 2/. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6Co/248/2017-104 z 24. augusta
2017 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietol.

12. Prvoinštančný súd ďalej vychádzal zo správy PhDr. Kataríny Šubovej, psychologičky z 07. 12. 2017,
vktorejprehlásila,žeposkytneasistovaniestykumal.dieťaťasotcomzaprítomnostimatky.Podmienkou
jej práce je príprava matky na kontakty dieťaťa s otcom, minimálne tri stretnutia, príprava maloletej na

prípravu s otcom minimálne tri stretnutia, príprava oboch rodičov na stretnutia s otcom minimálne tri
stretnutia a samotné stretnutie otca s dieťaťom za prítomnosti matky. Sedenia navrhla v jej pracovni,
týždenne jedenkrát v trvaní 1 hodiny a cena 1 hod. činí 20 eur.

13. PhDr. Katarína Šubová v správe z 04. 02. 2019 oznámila k žiadosti ÚPSVaR Nové Zámky, že matka

mal. dieťaťa na prvom stretnutí dňa 21. 01. 2019 vyjadrila svoju nedôveru voči osobe psychológa, čo
odôvodnila tým, že subjekt na uskutočnenie výchovného opatrenia bol určený súdom na návrh otca.
V závere správy odporučila zvážiť skutočnosť, že matkin negatívny postoj k práci na obnove vzťahu
dieťaťa s otcom je vyjadrením jej neochoty pracovať na vzťahu otec dieťa, čo v dôsledku vo významnejmiere dopadá na dieťa ako deprivácia jeho potreby vzťahu s otcom. Odporučila prehodnotiť matkinu
výchovu, ktorá významne ohrozuje osobnostný vývin dieťaťa. Výchovné opatrenie nemohla zrealizovať
vzhľadom k matkinej nespolupráci.

14. V správe z 09. 01. 2020 (č. l. 2508) adresovanej súdu oznámila, že otec dieťaťa sa zúčastnil sedenia
dňa 16. 01. 2019. Ďalšie sedenia s otcom sa neuskutočnili, nakoľko postup psychologickej intervencie
s otcom bol naplánovaný až po uskutočnení sedení s matkou dieťaťa, ktoré boli neúspešné z dôvodu
nedostatočnej vnútornej motivácie matky. Vzhľadom na to, že jej intervencia nebola efektívna z dôvodu

nedostatočnej vnútornej motivácie matky k spolupráci odporučila zvážiť možnosť uskutočniť výchovné
opatrenie iným subjektom.

15. Občianske združenie Familiam, o. z., dňa 07. 12. 2017 oznámilo, že dokáže zabezpečiť odborný
personál, ktorý by sa mohol zúčastňovať styku otca s dieťaťom za prítomnosti matky. Stretnutie by sa
realizovalorazdotýždňa,maximálne90min.vbežnompracovnomčase.Odborníkzdruženiabydokázal

rodičov usmerňovať k žiaducej komunikácii.

16. Rodičia spolupracovali aj s Radou pre práva dieťaťa Trnava, Spartakovská 3, kde rodičia uzavreli
s navrhovanou mediátorkou Dohodu o riešení sporu v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 420/2004 Z. z.
o mediácii v znení noviel dňa 12. 04. 2018. Listom z 17. 04. 2018 matka od Dohody o riešení sporu

cestou mediácie odstúpila. Matka oznámila dňa 02. 05. 2018, že sa mediačných stretnutí nezúčastní.
Napriek záujmu otca dieťaťa podieľať sa na jeho výchove, budovať si vzájomný vzťah aj s matkou, mať
podľa možností vyrovnanú rodičovskú pozíciu napriek ich vzájomného rozchodu ako partnerov, matka
o to záujem nemá.

17. Vo veci bol vypracovaný ďalší znalecký posudok č. 39/2018 z 04. 07. 2018, ktorý bol vypracovaný
na základe žiadosti o psychiatrické vyšetrenie otca z 19. 06. 2018 znalcom z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Ivan André, PhD., MPH, MHA., z ktorého
záveru vyplýva, že otec dieťaťa duševnou chorobou netrpel a netrpí. Osobnostne ide o jedinca s ľahko
impulzívnymi charakteristikami, nie však v zmysle vyformovanej poruchy osobnosti. Ide o normálnu

osobnostnú variantu viazanú na jeho predchádzajúce vekové obdobia. V súčasnosti je osobnostne
plne kompenzovaný. Po sexuálnej stránke ide o vitálneho zdravého muža. Z psychiatrického hľadiska
nejestvujú žiadne prekážky v tom, aby sa mohol otec voľne stretávať so svojím mal. dieťaťom z hľadiska
jeho duševného zdravia a morálnych hodnôt vyšetrovaného, nehrozia pre dieťa žiadne riziká. Znalec
podľa § 209 ods. 2 CSP vyhlásil, že si je vedomý následkov nepravdivého znaleckého posudku.

18. Okresný súd Nové Zámky uznesením č. k. 7P/78/2015-1027 z 4. júla 2017, právoplatným 18.
júla 2017, ustanovil znalkyňu z odboru psychológie Mgr. Lenku Lipanovú na vypracovanie znaleckého
posudku a uznesením č. k. 7P/78/2015-1665 z 11. septembra 2018, povolil Mgr. Lenke Lipanovej pribrať
konzultanta - psychiatra MUDr. Ivicu Mitríkovú Kmečovú - znalkyňu z odboru zdravotníctva a farmácie,

odvetvie psychiatria na vyšetrenie rodičov mal. dieťaťa.

19. Zo znaleckého posudku č. 7/2018 z 17. 10. 2018 vypracovaného znalkyňou Mgr. Lenkou Lipanovou
(č. l. 1778) vyplýva, že citový vzťah dieťaťa k otcovi je problematický - síce vybudovaný, ale výrazne
odmietavý až úzkostne negativistický. Dieťa malo v minulosti k otcovi vytvorený vzťah. Bolo na neho

detsky zvedavé. Prijímalo ho ako osobu, nevylučovalo ho zo svojej prítomnosti. Pravdepodobne v
kontexte celého sporu rodičov, ale najmä v kontexte samotnej kvality stretnutí dochádzalo postupne k
odcudzovaniu, k emočnému zmätku, až k zmene postoja dieťaťa do súčasného postoja. Dieťa nemá
žiadne iné zážitky s otcom (okrem krátkodobých hier), ktoré by definovali jeho rolové skúsenosti s otcom.
Otec deklaruje eminentný záujem o dieťa. Snaží sa vzdelávať a radiť sa s odborníkmi, aby rozumel

dieťaťu. Spolupracuje s inštitúciami a v rámci tejto spolupráce sa stotožňuje s inými otcami, príbehmi
ľudí, ktorí sú v podobnej situácii a sú len mechanickým preberaním právd iných otcov, štylizovanie sa do
„role obete“. Otec opakuje, že sa chce dohodnúť, ale odmieta návrhy matky a dieťaťa. Na jednej strane
sa domáha urýchleného vyriešenia sporu a na druhej strane rôznymi sťažnosťami, prieťahmi práve on
vytvára prekážky v ukončení sporu. Je daný priestor k úvahám, či ho zaujme daná vec alebo samotný

spor s matkou, ktorý aktívne svojím správaním udržiava. Správanie dieťaťa k otcovi bez prítomnosti
matky nebolo možné odsledovať pre masívny odpor dieťaťa a diskomfort. V prítomnosti matky správanie
k otcovi bolo úzkostne odmietavé, s pohotovosťou k plaču a výraznejším emóciám, zjavne bolo v strese.
V neprítomnosti otca sa dieťa správalo prirodzenejšie.2. Citový vzťah k matke je silný, bazálny a bezpečný. Dieťa má rado matku, dôveruje jej, sleduje pozorne
jej reflexie, najmä na zložitejšie situácie a zrkadlí ju. Je to blízky rolový vzťah matka - dcéra.
3. Dieťa je detské, prispôsobivé, aktuálne s výraznou pohotovosťou k úzkostnému prežívaniu, javí sa

emocionálne preťažené otázkami okolo rodičov. Dieťa je veľmi krehké, často vystavované požiadavkám
potlačiť vlastné pohnútky a vlastnú vôľu, kedy sa snaží vyhovieť požiadavkám okolia. Psychický vývin je
tak istým spôsobom formovaný super egu, t. j. vyhovieť potrebám sociálneho prostredia, a preto potláča
svoje pohnútky. Je tlačené do pozície „musíš to vydržať, musíš sa tomu podriadiť“.
4. Emočné osobnostné a motivačné kritériá otca s prihliadnutím na predpoklady a spôsobilosť

samostatne vychovávať dieťa po komplexnom psychologickom a psychiatrickom vyšetrení bolo
hodnotené na emočne menej zrelej úrovni. Pokiaľ sa vzťahy na úrovni dospelých neupravia, ťažko
očakávať pozitívny posun aj napriek zaangažovaniu ďalších organizácií a odborníkov. Osobnostná
štruktúra matky je bez znakov nevyrovnanosti a samostatne vychovávať mal. dieťa je vo všeobecnosti
na emočne primeranej úrovni.
5. Zrelšie a primeranejšie kritériá osobnostných štruktúr sú na strane matky. Otec s dieťaťom nežil

dlhodobejšie tak, aby sa vzájomne mohli dostatočne spoznať a vnímať v prirodzenom chode života.
Nedá sa uprieť snaha otca ponúkať podnety, návrhy, ale nie je „zručný“ v zvládaní odmietania jeho
snahy. Rodičia sa celkovo rozchádzajú v chápaní pojmu príprava dieťaťa na styk. Kým matka vníma, že
dieťaťu riadne a včas odovzdá informáciu o styku s otcom, na styk v dohodnutom čase fyzicky príde,
otec očakáva, že v rámci prípravy na styk by malo byť aj to, že dieťa sa bude na program s otcom tešiť.

Matka je však otcom a jeho požiadavkami už natoľko iritovaná, že cíti nevraživosť voči tomu, keď ju otec
čo i len oslovuje. Rodičia očakávajú celú zodpovednosť za priebeh styku od toho druhého rodiča.
6. Na radikálny zásah akým je zákaz styku, musí byť závažný psychologický dôvod. Otec netrpí
duševným ochorením, ale bola u neho diagnostikovaná zmiešaná porucha osobnosti s problematickým
správaním voči dieťaťu a matke.

7. Cielené a zámerné ovplyvňovanie dieťaťa v čase vyšetrenia zistené nebolo. Matka v styku dieťaťa
s otcom nebráni. Dieťa skôr zrkadlí postoj matky - racionálne sa styku podrobí, vnútorne však ostáva
emočneotcovivzdialené.Dieťa,ktoréodmaličkavyrastásrodičom,naktoréhojenaviazanéprirodzenou
formou preberá nálady, postoje. Všetky deti sa učia prostredníctvom zrkadlenia svojich rodičov. Vzťah
dieťaťa s otcom v súčasnosti nemá prirodzený rozmer. Samotné stretnutia sú skôr premotivovanou

snahou vyvolať v dieťati pozitívnu reakciu za každú cenu práve konfrontovaním sa rodičov vzájomne,
kto môže za danú situáciu, než pokojnou akceptujúcou informáciou medzi otcom a dieťaťom, kde by
otec zrelo vnímal a akceptoval zložitú emotivitu dieťaťa a empaticky sa jej prispôsoboval. Nahrávanie
stretnutí je maximálne nevhodné zo psychologického hľadiska.
8. Nebolo zistené žiadne narušenie vývinu dieťaťa smerom k duševnej poruche, ani obraz týraného

dieťaťa. Dieťa je emočne touto situáciou výrazne stresované.
9. Zmiešaná porucha osobnosti sa vyznačuje okrem iného i kverulačnými prejavmi, kde sa otec pri
riešení problémov domáha svojich práv, rieši malichernosti aj na úkor riešenia problému ako celku.
Všetky vzorce správania negatívne vplývajú na harmonický vývin dieťaťa, ktoré stráca chuť podriaďovať
sa pokynom a experimentom. Obraz otca sa u dieťaťa týmto postupne devalvuje. Je to proces, za ktorý

nesú zodpovednosť rodičia a ich konflikty. Dieťa sa vyjadrilo jasne, že otca neodmieta, odmieta jeho
rušivé správanie a je len na samotnom otcovi, či je schopný poučiť sa z vývoja situácie alebo bude u
neho stále dominovať jeho právo.
10. Dieťa je riadne a včas na stretnutie pripravené. Je dôležité, za aký okolností sa dieťa odovzdáva.
V danom prípade je dieťa odovzdávané emočne kľudné a vo väčšine prípadov aj s predstavou, čo by

chcelo s otcom robiť. Otec očakáva, že sa odstránia všetky bloky na strane dieťaťa, resp. že ich odstráni
matka pred stretnutím alebo priamo počas úvodu stretnutia a on bude môcť realizovať svoje plány
na stretnutí. Neprehľadnú úlohu zohráva ubližujúca atmosféra medzi rodičmi. Kým bude jeden rodič
vnímať toho druhého ako zásadného nositeľa stresu a ohrozenia, ťažko bude prejavovať iné postoje, boj
alebo útok. V záujme dieťaťa a jeho komfortu matka často prekoná svoju nevraživosť, vyhovie otcovým

požiadavkám, oddelí animozity v záujme dieťaťa. Otec je frustrovaný z toho, že už dlhú dobu sa snaží
o kvalitnejšiu atmosféru na stykoch, i napriek tomu zažíva len odmietanie dieťaťa a pasívny odstup od
neho a jej nespoluprácu. Dieťa je aktuálne vo výraznom bloku voči otcovi. Kým nenastanú korekcie na
strane dospelých, všetky doporučenia ohľadne realizácie nemajú reálnu šancu v praxi priniesť pozitívny
výsledok. Určite nevhodným je uvažovať o styku prítomnosti cudzích tretích osôb, čo bude v dieťaťu

posilňovať vzdor a negativizmus pri súčasnej neprítomnosti, bezpečnej vzťahovej osoby, t. j. matky. Až
keď rodičia zvládnu fázu vzájomnej úpravy vzťahov, je možné vyjadrovať sa ku konkrétnej frekvencii
stretávania sa s dieťaťom.20. K veci zaslala prvoinštančnému súdu správu Základná škola V., T. ulica 6, dňa 23. 10. 2018.

21. Ustanovená znalkyňa Mgr. Lenka Lipanová podaním z 22. 05. 2020 (č. l. 3083) doručila súdu

odpovede na otázky účastníkov k znaleckému posudku v zmysle žiadosti súdu z 17. 04. 2020, v
ktorých uviedla, že zotrváva na záveroch uvedených v znaleckom posudku č. 7/2018 vypracovanom
dňa 17. 10. 2018. V čase, keď vyšetrovala mal. dieťa, bol vzťah k otcovi odmietavý a negatívne
až úzkostne ladený. Vyjadrenie želania, aby „sa k nim oco vrátil“ je všeobecným želaním prevažnej
väčšiny detí predškolského a mladšieho školského veku, ktoré vyjadruje psychologické nastavenie

túžby po úplnej rodine. Dieťa spočiatku otca neodmietalo, styk sa ale postupne kazil a zo stykov,
ktoré prebehli s otcom došlo k nastaveniu, ktoré je averzívne a dieťa sa voči otcovi v čase vyšetrenia
vyslovene uzatváralo. Odmietavý postoj dieťaťa k styku otcom je jeho prejavom a vyjadruje jeho vlastnú
vôľu. Dieťa nemá žiadne iné zážitky okrem krátkodobých hier s otcom, ktoré by definovali jeho rolové
skúsenosti s otcom. Dieťa túži po úplnej rodine. Na negatívne prežívanie dieťaťa pri styku majú vplyv
opakované metúce skúsenosti s prejavmi otca na stretnutiach, keď otec nahlas komentuje a nahráva

niečo, čo sa nedeje, aby v nahrávke vyvolal istý dojem, niečo navrhne a vzápätí to neguje. Podotkla,
že aj ona sama ako dospelá osoba plne kompetentná v práci s dospelou klientelou, aj problémovou,
má metúcu skúsenosť s otcom, kedy situácia, ktorá sa odohrala istým spôsobom, je neskôr otcom
zámerne a vedome popisovaná úplne inak. Konfliktný vzťah medzi rodičmi a tiež korelačné faktory
na strane ich osobnostných výbav zakladajú charakter súčasných na súde riešených momentov. Otec

deklaruje eminentný záujem o dieťa a v jeho postupoch je však niekoľko paradoxov. Matka podrobne
otcovi vysvetľuje svoje stanovisko, konfrontuje otca s tým, že i napriek jeho snahe o realizovanie styku
bez jej prítomnosti, sa na takomto styku nezúčastnil, kým ona s dieťaťom docestovala. Otec tento
priestor nevyužil. Diagnostikovaná zmiešaná porucha osobnosti otca spôsobuje, že ide o málo pružné a
prispôsobivé správanie, neadekvátne trvanie na svojich očakávaniach a predstavách, málo alebo vôbec

schopnosť akceptovať možnosti, ktoré nie sú v zhode s jeho predstavami. Odborná psychoterapia by
pomohla otcovi eliminovať svoje rušivé správanie a empatickejšie reagovať na dieťa. Viac priestoru
na zmenu je na strane otca, otec môže prestať nahrávať a zabezpečovať si dôkazy a sústrediť sa na
dieťa a jeho prejavy. Na strane matky vidí priestor v tom, aby kontrolovala svoju mimiku a tón hlasu na
stretnutiach, aj keď sa jej môže zdať, že je neutrálny. Dieťa môže vnímať napätie v jej prejavoch. Môže

byť aktívnejšia v rozhovore s otcom a odpovedať na jeho otázky primerane a zdržať sa komentárov.
Výsluch mal. dieťaťa na pojednávaní neodporučila. Mal. dieťa je emocionálne preťažené otázkami
okolo rodičov. Emočná regulácia dieťaťa sa javí zvýšene citlivá. MUDr. Iveta Sütteová nekonštatovala
žiadne odchýlky od normy, až na prejavy sekundárnej neurotizácie. Nekontaktovanie dieťaťa s jedným
zo svojich rodičov je psychologicky vždy otázne, dôsledky na strane dieťaťa sú vždy kombináciou

vnútorných a vonkajších činiteľov a treba ich posudzovať individuálne. V optike vývinových potrieb
dieťaťa je optimálnejšie, ak by styk s otcom prebiehal, a to na pravidelnej báze. U matky nezistila v čase
vyšetrenia otvorené snahy manipulovať s postojom dieťaťa. Súčasne však nevylúčila istý prirodzený
vplyv sociálneho učenia a zrkadlenia v postojoch dieťaťa. Matka nie je kľúčovou prekážkou existujúceho
stavu. Ak je styk s otcom rodičovsky primeraný a zrelý, čo do svojej realizácie, potom nerealizovanie

takéhoto styku bude dieťaťu chýbať v rozvoji jeho emocionality. K záverom o poruche osobnosti otca
znalkyňa dospela na základe komplexného vyšetrenia. Je v záujme dieťaťa obnovenie kontaktu s
otcom, ale podmienka je, aby tento kontakt bol psychologicky zdravý, nestresujúci dieťa. Kým sa
situácia medzi rodičmi nezmení, dieťa postoj nezmení. Dieťa rolový hlboký citový vzťah s otcom nikdy
nemalo a ten kontakt, ktorý malo v čase vyšetrenia, prežívalo diskomfortne. O otcovi fantazijne túži

a želá si nekonfliktnú úplnú rodinu ako všetky deti jeho veku. Stretnutia bez prítomnosti matky by s
najväčšou pravdepodobnosťou mali negatívny dopad na dieťa. Dieťa dokáže pozitívne namotivovať iba
matka. Stretávanie s otcom nevylučuje a nikdy do rodičovských práv otca nezasiahla, napr. návrhom na
zákaz styku. Kým nenastanú korekcie na strane dospelých, najmä otca, všetky doporučenia ohľadne
realizácie nemajú reálnu šancu v praxi priniesť pozitívny posun. Určite je nevhodným uvažovať o styku

v prítomnosti cudzích tretích osôb. Až keď rodičia zvládnu fázu vzájomnej úpravy vzťahov, je možné
vyjadrovať sa ku konkrétnej frekvencii stretávania sa dieťaťa s otcom. Otec presúva zodpovednosť za
svoju vlastnú životnú situáciu na znalca. Konfliktná atmosféra rodičov dieťa pochopiteľne stresuje a
preto môže odmietať celú situáciu konfliktu zástupným spôsobom tým, že odmietne stretnutie s opačným
rodičom. Negatívne cielené a zámerné ovplyvňovanie dieťaťa v čase vyšetrenia nezistila. Vzťah dieťaťa

a otca v súčasnosti nemá prirodzený rozmer - samotné stretnutia sú skôr premotivovanou snahou
vyvolať v dieťati pozitívnu reakciu za každú cenu. Dieťa má úzkostnejší postoj k otcovi. V čase vyšetrenia
prejavovalo separačnú úzkosť. V kontexte celého sporu rodičov, ale najmä v kontexte samotnej kvalite
stretnutí, dochádzalo k istej nekompatibilite komunikácia, potrieb, odcudzovaniu, emočnému zmätku,neprehlbovaniu vzťahu až k zmene postoja dieťaťa do súčasného. To, že sa dieťa s otcom aktuálne
nestretáva môže mať emočne odcudzujúci vplyv. Matka pripravuje dieťa na styk aj po psychickej stránke,
otec však očakáva, že odstráni všetky bloky na strane dieťaťa ešte pred stretnutím alebo priamo na ňom.

Ďalšiu neprehľadnú úlohu zohráva ubližujúca atmosféra medzi rodičmi. Pod vplyvom diagnostikovanej
poruchy osobnosti otca, otec dieťa často emočne ruší a zneisťuje. S uvedenou diagnózou je možné
konštruktívne spolupracovať, avšak človek si musí problém najprv priznať. Život je proces, nie stav. Aj
napriek tomu, že u otca sú osobnostné rysy už trvalé a prakticky nemenné, rodičovstvo je veľmi silná
dynamizujúcamotivačnáschéma.Výslovnedeštruktívnesprávaniesaotcavočidieťaťunezistila.Hlavná

príčina odmietavého postoja dieťaťa ku styku je najmä v kontexte kvality samotných stretnutí. Styk otca
s dieťaťom sa dlhšiu dobu nerealizoval. Vhodnejšie by bolo, aby otec prestal s rušivými vplyvmi, ktoré
sú často spúšťačom. Stretnutia doporučila v prítomnosti matky ako bezpečnej známej vzťahovej osoby.
Vzťah dieťaťa s otcom je nesmierne komplikovaný. Diagnostikovaná zmiešaná porucha osobnosti nie
je hrozbou, že by sa otec nedokázal o dieťa postarať, dbať o jeho zdravie a bezpečnosť. Mala za to, že
milujúci rodičia nájdu riešenie, ktoré bude v najlepšom záujme dieťaťa. Pre riadny vývoj a vývin dieťaťa

by bolo najoptimálnejšie, aby sa stretávalo s otcom a konflikt ustúpil. Pre nikoho nie je dobré, ak uviazne
v nejakej negatívnej emócii. Stretnutia by mali byť v prítomnosti matky, dieťa si vie premyslieť, čo by
chcelo robiť a bolo by vhodné dať dieťaťu zažiť rešpekt a vyhovieť mu v jeho očakávaní. Rešpektovať,
ak náhle prejaví vzdor, nekomentovať to hneď negatívne a nekonfrontovať s tým matku. Ak bude mať
dieťa pokojnú spomienku na stretnutie, je predpoklad, že jeho obrana voči ďalším stretnutiam postupne

povolí. V záujme zabezpečenia účasti rodičov na výchove dieťaťa je zmena v ich správaní. Vzťah medzi
rodičmi je konfliktný. Starostlivosť o dieťa je zabezpečovaná matkou a toto v svojej kvalite nijako netrpí.
Nepredpokladá zásadnú zmenu postoja dieťaťa, pokiaľ sa stretnutia ani dva roky po znaleckom posudku
nerealizovali. Dieťa rastie a tým dozrieva jeho osobnosť, kompetencie, tam k zmene dôjsť mohlo. Podľa
najaktuálnejšieho vyšetrenia detským psychiatrom je evidentné, že vývin dieťaťa ide smerom, aký bol

popísaný v znaleckom posudku, v dôsledku pretrvávajúcej záťaže sa vývin neurotizuje. Otec na mnohé
situácie reaguje najmä cez optiku svojich potrieb a nárokov, než normálnej rodičovskej empatie a potrieb
dieťaťa - toto je zrejmé rodičovsky nezrelé vnímanie, kde rodičovi uniká skutočná potreba dieťaťa a
na zreteli má skôr svoje práva, než práva a potreby dieťaťa. Svoje práva často vymáha zbytočne
šikanóznym spôsobom, čím udržuje stálu hladinu napätia vo vzťahu s matkou.

22. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci boli vydané tieto rozhodnutia v súvislosti s návrhmi na
nariadenie neodkladného opatrenia. Uznesením č. k. 7P/78/2015-100 z 5. júna 2015 súd nariadil
predbežné opatrenie, ktorým upravil styk otca s mal. I. J., nar. XX. XX. XXXX tak, že otec je oprávnený
stýkať sa s maloletou v mieste jej bydliska v V. každý nepárny týždeň v sobotu od 09:00 hodiny do

18:00 hodiny, na Veľkonočnú nedeľu od 09:00 hodiny do 18:00 hodiny a cez vianočné sviatky 25. 12. od
09:00 hodiny do 18:00 hodiny, a to vo všetkých prípadoch za prítomnosti matky. Predbežné opatrenie
obmedzil právoplatnosťou rozhodnutia súdu vo veci úpravy práv a povinností rodičov voči maloletej I.
nar. XX. XX. XXXX, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky sp. zn. 7P/78/2015. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odvolací súd uznesením č.

k. 8Cop/47/2015-215 z 7. októbra 2015 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

23. Uznesením č. k. 7P/78/2015-223 z 22. októbra 2015 súd zamietol návrh otca na nariadenie
predbežného opatrenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

24. Uznesením č. k. 7P/78/2015-304 z 20. januára 2016 zamietol návrh Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Nové Zámky na nariadenie predbežného opatrenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

25. Uznesením č. k. 7P/78/2015-437 z 30. júna 2016 súd uložil mal. I. J., nar. XX. XX. XXXX, a
jej rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom zlepšenia schopnosti rodičov
navzájom komunikovať, ktoré bude vykonávané na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové
Zámky, Referáte poradensko-psychologických služieb. Trvanie predbežného opatrenia obmedzil do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o zmene úpravy styku otca s maloletou vedenej na Okresnom

súde Nové Zámky sp. zn. 7P/78/2015.

26. Uznesením č. k. 7P/78/2015-577 z 27. októbra 2016 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
upravil styk otca s mal. I. J., nar. XX. XX. XXXX, tak, že otec je oprávnený vziať si maloletú k sebe každýpárny týždeň v sobotu o 09:00 hodine pred bytom matky a je povinný vrátiť maloletú späť matke v ten
istý deň na to isté miesto o 18:00 hodine. Ďalej je otec oprávnený stýkať sa s mal. I. J., nar. XX. XX.
XXXX, každý nepárny týždeň v stredu od 15:00 hodiny, kedy si maloletú otec prevezme v materskej

škole a vráti ju späť matke v mieste jej bydliska o 18:00 hodine v ten istý deň. Styk otca s mal. I. J., nar.
XX. XX. XXXX, sa bude vykonávať bez prítomnosti matky. Ďalej uviedol, že týmto uznesením sa mení
uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/78/2015-100 z 5. júna 2015. Trvanie neodkladného
opatrenia určil do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci úpravy práv a povinností rodičov voči mal. I.
J., nar. XX. XX. XXXX, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky sp. zn. 7P/78/2015.

27. Uznesením č. k. 7P/78/2015-909 z 9. mája 2017 súd zastavil konanie o návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalším výrokom zrušil uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č.
k.7P/78/2015-437z30.júna2016vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvNitreč.k.7CoP/55/2016-546
z 28. septembra 2016.

28. Uznesením č. k. 7P/78/2015-1069 z 20. júla 2017 súd zamietol návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia.

29. Uznesením č. k. 7P/78/2015-1161 z 25. augusta 2017 súd zamietol návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia.

30. Uznesením č. k. 7P/78/2015-1348 z 15. decembra 2017 súd zamietol návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia.

31. Uznesením č. k. 7P/78/2015-1888 z 18. decembra 2018 súd nariadil neodkladné opatrenie, v zmysle

ktorého sa mení uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 9CoP/8/2018-1462 z XX. marca 2018 v časti o
uložení výchovného opatrenia tak, že uložil rodičom a mal. I. nar. XX. XX. XXXX, výchovné opatrenie -
povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, ktoré bude realizované psychologičkou PhDr. Katarínou
Šubovou na adrese jej pracoviska M. Flengera 326/4, Nové Zámky. Ďalej určil, že predbežné opatrenie
bude trvať do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci úpravy práv a povinností rodičov voči mal. I.

J., nar. XX. XX. XXXX, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky sp. zn. 7P/78/2015. Ďalším výrokom
zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia.

32. Uznesením č. k. 7P/78/2015-2004 z 28. mája 2019 súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Nitre č.
k. 9CoP/8/2018-1462 z 12. marca 2018 v časti o uložení výchovného opatrenia - povinnosť podrobiť sa

odbornému poradenstvu formou mediácie prostredníctvom Rady pre práva dieťaťa so sídlom Trnava,
Spartakovská 3, do právoplatného skončenia vo veci samej. Výrokom II. nariadil neodkladné opatrenie
tak, že uložil rodičom a mal. I., nar. XX. XX. XXXX, výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa
odbornému poradenstvu, ktoré bude realizované psychologičkou PhDr. Katarínou Šubovou na adrese
jej pracoviska M. Flengera 326/4, Nové Zámky v časoch a rozsahu určenom týmto subjektom v trvaní

šesť mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom
komunikovať o výchove maloletej a podporenia pozitívneho vzťahu maloletej k otcovi.

33. Uznesením č. k. 7P/78/2015-2595 z 29. januára 2020 súd zrušil uznesenie Okresného súdu Nové
Zámky č. k. 7P/78/2015-100 z 5. júna 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k.

7CoP/55/2016-208 z 7. októbra 2015 v časti o úprave styku otca s mal. I. J., nar. XX. XX. XXXX. Výrokom
II. nariadil neodkladné opatrenie tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. I. J., nar. XX. XX. XXXX,
každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok od 14:00 hod. do 16:00 hod. v mieste ambulantného
výkonu TENENET o.z., Lichnerova 41, Senec bez prítomnosti matky, za prítomnosti odborného poradcu
TENENET o.z., pričom tento styk nebude platiť počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja (počas

soboty a nedele). Matke uložil povinnosť zabezpečiť účasť mal. I. J., nar. XX. XX. XXXX, na miesto
realizácie styku otca s maloletou v určenom čase, na miesto ambulantného výkonu TENENET o.z.,
Lichnerova 41, Senec odovzdať maloletú otcovi za prítomnosti odborného poradcu TENENET o.z.,
a po ukončení uvedeného styku si matka dieťa prevezme na určenom mieste v určenom čase od
otca za prítomnosti odborného poradcu TENENET o.z. Určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do

právoplatného rozhodnutia súdu vo veci úpravy práv a povinností rodičov voči mal. I. J., nar. XX. XX.
XXXX, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky sp. zn. 7P/78/2015. Odvolací súd uznesením č. k.
12Cop/13/2020-2950 z 19. mája 2020 uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a
IV. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.34. MUDr. Iveta Süttőová, detský psychiater, v správe z 03. 02. 2020 uviedla, že dieťa bolo vyšetrené na
žiadosť matky a pohovor s dieťaťom realizovaný osamote a až následne s jeho matkou bez prítomnosti

dieťaťa. Zo záveru vyplýva, že ide o detskú osobnosť vo vývoji s tendenciou ku zvýšenej úzkosti s
prejavmi sekundárnej neurotizácie. Pre harmonický osobnostný vývoj je nutné dieťaťu plne zabezpečiť
kľudné zázemie, nevystavovať dieťa stresujúcim situáciám.

35. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/78/2015-1008 z 22. júna 2017, právoplatným 17.

júla 2017 súd prvej inštancie pribral do konania Úrad komisára pre deti, v zmysle jeho
návrhu z 02. 06. 2017, ktorý odôvodňoval tým, že eviduje podnet vo veci mal. dieťaťa pod č. SP205/2016
a vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce z podnetu mal za to, že jeho účasť v konaní je potrebná z dôvodu
ochrany práv dieťaťa a hájenia jeho najlepších záujmov. Súd rozhodol podľa ustanovení § 12 ods. 2
CMP a podľa § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby
so zdravotným postihnutím v znení noviel.

36. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že rodičia mal. dieťaťa nežijú v
spoločnej domácnosti od 07. 12. 2012, kedy matka s mal. dieťaťom vo veku 11 mesiacov odišla k svojim
rodičom. Bola na materskej dovolenke a otec sa s dieťaťom stýkal tak, že zavolal matke, aby prišla
do B. a trávili s dieťaťom čas v domácnosti otca alebo v domácnosti matky. Táto situácia sa premietla

do rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V vo veci úpravy výkony rodičovských práv a povinností na
návrh matky. Styk bol upravený tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava
V č. k. 20P/248/2013-210 z 17. apríla 2014 tak, že otec je oprávnený sa s mal. dieťaťom stýkať každý
nepárny týždeň od piatka 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov v každom
nepárnom roku od Veľkonočného piatka od 10.00 hod. do soboty do 18.00 hod. a každý kalendárny

rok počas Vianočných sviatkov od 25. 12. od 09.00 hod. do 26. 12. do 18.00 hod. vždy za prítomnosti
matky s tým, že otec si dieťa prevezme v mieste svojho bydliska a po ukončení styku matke odovzdá na
rovnakom mieste. Takýmto spôsobom sa styk realizoval až do novembra 2014, kedy otec vyzval matku,
aby si odniesla z jeho bytu veci, ktoré tam mala uložené po odpredaji garsónky. I napriek tomu sa však
domáhal styku s dieťaťom a matka sa obrátila na ÚPSVaR Nové Zámky o pomoc. Na úrade rodičia

uzavreli dohodu, v zmysle ktorej sa mohol otec stýkať s dieťaťom počas víkendu bez prítomnosti matky.
Takýto styk sa zrealizoval iba raz v období 14. 03. 2015 a 15. 03. 2015, pretože keď otec priviezol dieťa
matke, matka skonštatovala, že dieťa bolo v zlom psychickom stave, o čom ale žiadny listinný dôkaz
nepredložila a mala výhrady voči tomu, že nemohla byť v telefonickom kontakte s dieťaťom. Otec tvrdil,
že matka dieťa vytrhávala z auta spolu s detskou sedačkou.

37. Matka dňa 10. 04. 2015 doručila súdu návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
ohľadom styku a zároveň sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého by bol
otec oprávnený sa s mal. dieťaťom stýkať každý nepárny týždeň v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. v
sobotu, vždy za prítomnosti matky s tým, že si dieťa prevezme v mieste bydliska matky. Súd návrhu

matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel uznesením č. k. 7P/78/2015-100 z 5. júna 2015,
ktoré potvrdil aj odvolací súd. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že bola preukázaná potreba dočasnej
úpravypomerovúčastníkovformounariadenéhoneodkladnéhoopatrenia,pretožeodpredchádzajúceho
rozhodovania došlo k zmene pomerov na strane matky, ktorá sa odsťahovala z B. a žije v V. u
svojich rodičov. Styk podľa poslednej úpravy za daných okolností už nebolo možné realizovať. V tom

čase odvolací súd nemal dostatok podkladov pre záver, či by sa styk otca s dieťaťom mal realizovať
bez prítomnosti matky a či by táto skutočnosť nevyvolala u dieťaťa vážne zásahy do psychického
a duševného stavu dieťaťa, najmä keď doposiaľ dieťa prespalo u otca bez prítomnosti matky iba
raz a pri tomto styku boli signalizované problémy a zmeny v správaní dieťaťa. Styk bez prítomnosti
matky neodporučil ani kolízny opatrovník. Zistenie, či rodičia dokážu styk realizovať bez konfliktov pri

odovzdávaní dieťaťa, vytvoriť stav, aby bolo dieťa v pohodovej a pokojnej atmosfére počas realizovania
styku a po ukončení bude predmetom konania vo veci samej. Tvrdenia otca uvádzané v návrhu na
zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností doposiaľ preukázané neboli. Po vydaní tohto
rozhodnutia bolo vydaných ďalších 10 rozhodnutí, v zmysle návrhov účastníkov a kolízneho opatrovníka
o nariadení neodkladných opatrení.

38. Súd prvej inštancie nariadil dvakrát znalecké dokazovanie a boli predložené dva znalecké posudky
znalcom PhDr. Petrom Molnárom č. 24/2016 a znalecký posudok Mgr. Lenky Lipanovej č. 7/2018.
Taktiež otec mal. dieťaťa predložil do spisu znalecký posudok ohľadom jeho zdravotnej spôsobilostipo psychickej stránke vo vzťahu k styku s mal. dieťaťom vypracovaný znalcom MUDr. Ivanom André,
PhD; MPH, MHA, z 04. 07. 2018 pod č. 39/2018, ktorý spĺňal náležitosti dôkazu s poukazom na § 209
ods. 2 CSP, s ktorým matka mal. dieťaťa nesúhlasila. Všetci účastníci mali výhrady voči znaleckému

posudku PhDr. Petra Molnára, preto bol ustanovený súdom ďalší znalec. Otec mal výhrady voči listinným
dôkazom predkladanými matkou, s dôrazom na správy PhDr. Matulu. Otec dieťaťa nesúhlasil so závermi
posledného znaleckého posudku vo vzťahu k jeho osobe, ktorý bol vypracovaný na základe uznesenia
súduMgr.LenkouLipanovouč.7/2018.Počasceléhokonania,t.j.od10.04.2015do27.11.2020rodičia
mal. dieťaťa neustále predkladali súdu množstvo listinných dôkazov, ktorými sa snažili poukazovať na

nesúhlasné správanie jedného alebo druhého vo vzťahu k mal. dieťaťu v každej oblasti a v zmysle týchto
dôkazov sa návrhmi vždy domáhali nariadenia neodkladných opatrení, ktorými by bola zohľadnená
aktuálna situácia v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

39. Zo strany účastníkov konania bola rodičom poskytnutá široká škála možností zlepšenia vzájomnej
komunikácie za účelom dosiahnutia úpravy komunikácie medzi rodičmi, z ktorej by vyplynula pozitívna

situácia v rámci styku otca s mal. dieťaťom. Vzhľadom k tomu prvoinštančný súd konštatoval, že každý
z rodičov apriori odmietal návrhy druhého rodiča, nebol ochotný sa im prispôsobiť a zúčastňovať sa na
aktivitách, ktoré boli nariadené neodkladnými opatreniami. Je pravdou, že matka mal. dieťaťa vo svojich
vyjadreniach neustále zdôrazňovala, že nechce brániť styku otca s mal. dieťaťom, zúčastňovala sa
stretnutí na RPPS, následne podpísala mediačnú dohodu, avšak nikdy neprišlo ku konečnému výsledku,

pretože názory rodičov boli diametrálne odlišné a preto už ich spolupráca s odborníkom na RPPS
nebola možná vzhľadom na ich rozdielne očakávania. Rodičom bolo navrhnuté ukončenie poradensko-
psychologického procesu, pretože vyčerpali možnosti pomoci zo strany RPPS. Z konzultácie s otcom
vyplynulo, že jeho postoje a predstavy sú skôr o asistovanom styku s dieťaťom. Matka sa vyjadrila, že
necíti potrebu zmeny, očakáva zmenu zo strany otca dieťaťa, ktorý by mal rešpektovať potreby dieťaťa.

Verbalizovala nadviazanie spolupráce s iným odborníkom. Rodičia podpísali dohodu s mediátorkou o
riešení sporu v zmysle § 14 ods. 1 Zákona č. 420/2004 o mediácii v znení noviel dňa 12. 04. 2018. Matka
sa nedostavila na ďalšie navrhované stretnutia aj napriek tomu, že jej bolo navrhované, aby stretnutia s
dieťaťom boli v zmysle jej žiadosti realizované v prirodzenom prostredí, t. j. v meste V. dňa 14. 04. 2018.
Matka listom z 17. 04. 2018 od dohody o riešení sporu cestou mediácie odstúpila. Rovnako nesúhlasila

so spoluprácou PhDr. Kataríny Šubovej.

40. Pod vplyvom týchto udalostí otec mal. dieťaťa neustále deklaroval a deklaruje záujem o styk s mal.
dieťaťom a o mal. dieťa, avšak začal využívať za účelom ochrany svojej osoby prostriedky, ktoré súd
prvej inštancie, ako aj ustanovená znalkyňa nepovažovali v záujme mal. dieťaťa, napr. kamerovanie

stretnutí, prípadne pozývanie cudzích osôb na stretnutia bez oznámenia týchto skutočností dieťaťu a
matke. Nesúhlasil s tým, že takéto úkony malo dieťa a matka trpieť. Dokazovaním bolo preukázané,
že otec dieťaťa neinformoval matku o tom, že na styk prídu aj cudzie osoby a rovnako matka nemohla
na to pripraviť ani dieťa. V žiadnom prípade nemôže byť v záujme dieťaťa, aby kontakt s jeho rodičmi
bol nahrávaný a dokumentovaný len preto, aby mal o tom otec dôkaz. Z vykonaného dokazovania

bolo jednoznačne preukázané, že v prejednávanej veci v čase rozhodovania súdu nebol dôvod na
rozhodnutie o zákaze styku otca s mal. dieťaťom, a to tak v zmysle návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, ako aj vo veci samej. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že otec dieťaťa
netrpí takými zdravotnými problémami, ktoré by mu bránili v styku s mal. dieťaťom. Znalec MUDr. Ivan
André uviedol, že zo psychiatrického hľadiska neexistujú žiadne prekážky v tom, aby sa mohol otec

voľne stretávať so svojim mal. dieťaťom z hľadiska jeho duševného zdravia a morálnych hodnôt otca a
dieťaťu nehrozia žiadne riziká. Znalkyňa Mgr. Lenka Lipanová taktiež uviedla, že otec netrpí duševným
ochorením, ale bola u neho diagnostikovaná zmiešaná porucha osobnosti s problematickým správaním
voči dieťaťu a matke a na radikálny zásah, akým je zákaz styku, musí byť závažný psychologický
dôvod. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie mal za preukázané, že návrh matky na zákaz styku otca

s mal. dieťaťom je nedôvodný, preto ho zamietol. Mal za to, že takéto rozhodnutie nie je v záujme mal.
dieťaťa, pretože dieťa má právo sa stýkať aj s druhým rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej
starostlivosti a v čase styku má rodič právo realizovať svoje rodičovské práva vyplývajúce mu z § 28
ods. 1 Zákona o rodine. Záujem dieťaťa predpokladá pri rozhodovaní o jeho právach mať na zreteli
najmä dva aspekty jeho záujmov. Na jednej strane stojí dikcia, že puto dieťaťa s jeho rodinou musí

byť zachované s výnimkou prípadov, keď sa rodinné prostredie ukázalo obzvlášť nevhodné. Z toho
vyplýva, že rodinné väzby môžu byť prerušené len vo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť
všetko pre zachovanie osobných vzťahov. Na druhej strane je v záujme dieťaťa zabezpečiť jeho rozvoj
v zdravom prostredí a rodičia nesmú profitovať z takých opatrení alebo krokov, ktoré by v konečnomdôsledku poškodzovali zdravie a zdravý vývoj dieťaťa. V tomto smere poukázal na uznesenie Ústavného
súdu sp. zn. II.ÚS 56/2017 19. januára 2017, z ktorého vyplýva, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskompriakejkoľvekčinnostitýkajúcejsadetí,nechužuskutočňovanejverejnýmialebosúkromnými

zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

41. Súd prvej inštancie sa oboznámil s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II ako aj s rozhodnutím
Krajského súdu v Bratislave. V predmetnej veci prvoinštančný súd rozhodoval analogicky v zmysle §
35 Zákona o rodine, pretože mal za preukázané, že matka aj mal. dieťa prosili otca, aby nevyhotovoval

videozáznamy zo stretnutí, s čím otec nesúhlasil s odôvodnením, že sa bál o svoju osobu a aby mal
zabezpečený dôkaz. Zdôraznil, že rodičia sa nevedeli dohodnúť v tejto časti o povinnostiach k mal.
dieťaťu, preto vyslovene zakázal otcovi túto činnosť. Rovnako zakázal otcovi vodiť na styk cudzie osoby,
okrem rodinných príslušníkov, pretože to malo negatívny vplyv na mal. dieťa tak ako to vyplýva z
dokazovania.

42. Pokiaľ ide o návrh otca na zmenu úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu ohľadne zverenia a určenia
výživného, súd prvej inštancie ho zamietol, pretože mal za preukázané, že v čase rozhodovania súdu
neboli preukázané dôvody na zmenu rozhodnutia aj napriek tomu, že otec má vytvorené podmienky
na starostlivosť o mal. dieťa a túto skutočnosť odôvodňoval aj tým, že momentálne mu to dovoľujú aj
jeho pracovné povinnosti, keďže z dôvodu pandémie nie je pracovne vyťažený. Súd prvej inštancie s

návrhom otca v žiadnom prípade nesúhlasil, pretože je nepochybné, že o mal. dieťa sa od 11 mesiacov
jeho veku stará a poskytuje osobnú starostlivosť matka a len v krátkom období to bolo ešte aj za účasti
otca s tým, že od 15. 03. 2015 túto starostlivosť vykonáva len matka. Počas konania sa vzťahy medzi
rodičmi a vzťah otca a mal. dieťaťa veľmi zhoršili, až natoľko, že dieťa odmieta akýkoľvek kontakt s
otcom bez prítomnosti matky a preto by bolo v rozpore so záujmami dieťaťa rozhodnutie v prospech

otca. Z týchto dôvodov návrh otca zamietol.

43. Aj napriek tomu mal súd prvej inštancie za preukázané, že je v záujme dieťaťa, aby sa začal rozvíjať
a prehlbovať narušený vzťah medzi otcom a dieťaťom, čo nie je možné iným spôsobom ako úpravou
styku. Vzhľadom na to upravil styk otca s mal. dieťaťom tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozsudku

a uvedená úprava jednoznačne odzrkadľuje momentálnu situáciu, kedy je potrebné začať postupne
nadväzovať narušené vzťahy. K týmto možnostiam súd využil aj to, aby bol otec s dieťaťom v kontakte
aj formou videohovorov, aby sa mohol s dieťaťom rozprávať, prejavovať oň záujem a rovnako aj dieťa
mohlo otcovi hovoriť o svojich zážitkoch a potrebách počas týždňa, keď nebude realizované osobné
stretnutie, čo umožňuje technický pokrok, ktorý je možné bežne využívať v odôvodnených prípadoch aj

pri úprave styku medzi dieťaťom a niektorým z rodičov.

44. Na začiatku súd prvej inštancie upravil styk otca za prítomnosti matky, vzhľadom na odmietavé
stanovisko dieťaťa vyplývajúce aj zo záverov znaleckého dokazovania, pretože matka je bezpečnou
známou vzťahovou osobou. V tejto časti styku sú povinní obaja rodičia pristupovať k tomu zodpovedne,

okrem bežnej prípravy dieťaťa na styk, počas styku vytvoriť atmosféru, z ktorej by malo dieťa pozitívny
pocit, že aj rodičia vedia spolu komunikovať a postupne by dochádzalo k odstráneniu citovej bariéry
dieťaťa voči otcovi. Mal. dieťa má vytvorené svedomie, normy predložené rodičmi sú internalizované a
fyzická prítomnosť rodičov nie je nevyhnutná na to, aby dieťa dokázalo posúdiť správnosť/nesprávnosť
svojho konania. Posúdenie morálky síce závisí od svedomia, ale je stále situačné a dieťa nie je

schopné prihliadať k motívom. Dieťa v tomto období inklinuje k osobe rovnakého rodu, čo súvisí s
osvojovaním si rodových rolí a je schopné opísať vlastnosti iných osôb - chápe, že sú stabilné v čase
a nie sú len fyzickým prejavom. Dieťa má vytvorené základy sebahodnotenia, vytvára si teóriu o sebe
a identifikácia s rodinou nadobúda významný rozmer. Dieťa je striktné v posudzovaní vlastností svojej
rodiny a je extrémne citlivé na vonkajšiu kritiku. Schopnosť vnímať negatívne charakteristiky členov

rodiny nadobudne až neskôr (pubescent).

45. Pri úprave styku rodičov s dieťaťom je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v
zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje aj
právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť

umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti
čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“,
pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného dostatočne silného
legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danomkonaní preukázané. (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III.ÚS 2298/15) Pre dosiahnutie
spravodlivéhorozhodnutiaoúpravestykurodičovsdieťaťom,vzmysleužuvedenýchpremísjepotrebné
zo strany konajúce súdu zohľadniť viaceré konkrétne kritériá. Ide predovšetkým o nasledujúce štyri

kritériá: existenciu pokrvného puta medzi dieťaťom a jeho zverenie do starostlivosti usilujúcimi osobami,
miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej -
ktorej osoby, schopnosť osôb usilujúcich o zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho vývoj a fyzické,
vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby a prianie dieťaťa (nálezy Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. I.ÚS 2482/13 a I.ÚS 1554/14).

46. Prvoinštančný súd upravil styk otca s mal. dieťaťom, pretože vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že aj napriek zistenej poruche otca by mohlo byť dieťa ohrozené. Nebolo preukázané,
že by otec nejakým spôsobom dieťaťu ubližoval. Znalkyňa potvrdila, že otcovi by pomohla odborná
psychoterapia, ktorá by mohla eliminovať jeho rušivé správanie, aby mohol empatickejšie reagovať
na dieťa. Je na otcovi, aby pristúpil na takúto zmenu a vyhľadal odbornú pomoc tak, aby mohol byť

dosiahnutý ľahšie jeho cieľ ohľadne obnovenia citových vzťahov s dieťaťom. Konštatoval, že je potrebné,
aby styk prebiehal na pravidelnej báze.

47. Ďalej konštatoval, že rodičom nenariadil žiadne výchovné opatrenie týkajúce sa účasti na terapiách
tak,akotonavrhovaliúčastnícikonania,pretožerodičombolaposkytnutánadpriemernápomocohľadom

úpravy realizácie stykov otca s mal. dieťaťom cestou RPPS, prostredníctvom Rady pre práva dieťaťa
- mediácia, psychologická pomoc PhDr. Katarínou Šubovou, ako aj cestou občianskych združení
FAMILIAM a TENENET. Každý z rodičov určitou formou bojkotoval túto pomoc, a to aj napriek tomu, že
bola nariadená aj neodkladnými opatreniami s tým, že boli nariadené na návrh druhého rodiča, prípadne
na návrh kolízneho opatrovníka. V prejednávanej veci už boli vyčerpané všetky zákonné možnosti a

je na rodičoch, aby každý z nich zmenil svoj postoj a správanie, v prvom rade navzájom voči sebe
tak, aby bolo možné následne realizovať riadne styk otca s mal. dieťaťom a aby došlo k obnoveniu
narušenýchcitovýchvzťahov.Všetciodbornícivkonanínauvedenépoukazovali.Súdprvejinštanciemal
za preukázané, že by sa minulo účinku nariadenie terapií, ktoré už doteraz mohli rodičia absolvovať aj
bez rozhodnutia súdu, ak majú obaja skutočný rovnaký cieľ, ktorý prezentujú. Nesúhlasil s tým, že súd by

mal aj po skončení konania stále dohliadať nad povinnosťami rodičov, ktorých účelom má byť zlepšenie
ich vzájomnej komunikácie tak, aby bol dosiahnutý najlepší záujem dieťaťa, keď takéto formy a možnosti
boli rodičom po dobu 5 rokov poskytované a umožňované. Ak rodičia iba v minimálnej miere zmenia
svoje správanie, otec v súlade s rozhodnutím súdu uvedeným vo výroku rozsudku a matka v zmysle
záverov znaleckého posudku Mgr. Lenky Lipanovej možno očakávať, že situácia sa zlepší a rodičia

dosiahnu svoj prezentovaný cieľ. Ak takýmto spôsobom rodičia nebudú postupovať, všetky negatíva sa
odzrkadlia na mal. dieťati, ktoré môže niesť následky aj do budúcna. Súd prvej inštancie poznamenal, že
matka vychovala mal. dieťa, ktoré je šikovné, samostatné, dosahuje dobré školské výsledky, v kolektíve
obľúbené a úplne neadekvátne reaguje vo vzťahu k otcovi. S poukazom na charakteristiku osobnosti
dieťaťa v mladšom školskom veku je opätovne len v rukách rodičov, aby nedovolili, aby nastala taká

situácia, ktorá by mohla dieťa negatívne sprevádzať do budúcna. Z rovnakých dôvodov súd prvej
inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z 30. 06. 2017, ktorým sa domáhal
úpravy styku s mal. dieťaťom v mieste ambulantného výkonu TENENET o. z., Lichnerova 41, Senec, ako
aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia Okresnej prokuratúry Nové Zámky ohľadne dočasnej
úpravy pomerov prostredníctvom TENENETu.

48. Návrh otca na výsluch svedkyne pani A. súd prvej inštancie zamietol, pretože do spisu boli
predložené listinné dôkazy vypracované svedkyňou ohľadne realizácie styku otca s mal. dieťaťom v
dňoch 28. 05. 2017, 13. 08. 2017 a 20. 08. 2017 (bod 3.20.1), ku ktorým poznamenal, že sú obsahovo
totožné s výpoveďou svedkyne pani A. v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky sp. zn.

16Em/3/2020 a nie sú zanedbateľné rovnaké skutočnosti týkajúce sa náhodných osôb a susedov
vyjadrujúcich sa k problémom mal. dieťaťa aj napriek tomu, že matka mal. dieťaťa vo svojej výpovedi
potvrdila, že o problémoch ohľadom styku otca s mal. dieťaťom nekomunikovala ani jej rodičia so
žiadnym susedom. Súhlasil, že susedia si mohli všimnúť problém v rodine, keď obaja rodičia podávali
navzájom voči sebe trestné oznámenia a boli privolané aj hliadky polície. Za zanedbateľné nepovažoval,

že sám otec potvrdil súdu, že o prítomnosti zástupkyne Rady pre práva dieťaťa na stretnutiach matku
neinformoval a matka na to nemohla pripraviť ani dieťa. Poslaním Rady pre práva dieťaťa je najmä
chrániť dobré rodinné vzťahy detí a preto mal súd prevej inštancie za preukázané, že by bolo vhodné,aby bola rovnaká pomoc poskytnutá aj druhému rodičovi, t. j. matke tak, aby bolo možné dosiahnuť
jediný cieľ, t. j. najlepší záujem mal. dieťaťa.

49. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

50. Proti tomuto rozsudku v časti výrokov V., VI. a VII. podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej,
žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku V. zmenil tak, že otec

je oprávnený stretávať sa s mal. I., nar. XX. XX. XXXX počas dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti
rozsudku každý nepárny týždeň v piatok od 14.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že
si maloletú prevezme v škole a po ukončení stretnutia maloletú odovzdá matke pred bydliskom matky,
alternatívne navrhuje počas prvých dvoch mesiacov stretávanie každú párnu sobotu od 9.00 hod. do
13.00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že pri preberaní maloletej bude prítomný zástupca Úradu
komisára pre deti a po uplynutí dvoch mesiacov každý nepárny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 18.00

hod. v neprítomnosti matky a po uplynutí ďalších dvoch mesiacov každý nepárny týždeň v sobotu od
9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. v neprítomnosti matky s tým, že si otec maloletú prevezme od matky
spred bydliska matky a maloletú pred bydliskom matky v určenom čase matke odovzdá. V napadnutej
časti výrokov VI. a VII. navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil.

51. Namietal, že tieto časti rozsudku sú nezákonné z dôvodu, že nesledujú najlepší záujem maloletej,
pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou, ide o výrok čisto formálny, keď z obsahu spisu je zrejmé, že
preklenovacie obdobie, kedy sa má maloletá stretávať s otcom za prítomnosti matky bude s určitosťou
zmarené z dôvodov na strane matky. Pokiaľ ide o zákaz vyhotovovania záznamov zo stretnutia a zákaz
vodiť tretie osoby na stretnutie s maloletou, tieto výroky súd prvej inštancie neodôvodnil presvedčivým

spôsobom, navyše, keď stretávanie sa má dočasne realizovať za prítomnosti matky, potom rovnakú
povinnosť mal uložiť aj matke. Otec odvolanie odôvodnil s poukazom na § 365 ods. 1 písm. e/ f/ a h/ CSP.

52. Uviedol, že z celého obsahu spisu vyplýva, že obaja rodičia mal. I. sú spôsobilí maloletú vychovávať
a u žiadneho z nich neexistuje prekážka, ktorá by mala brániť realizácii rodičovských kompetencii a práv

zo strany oboch rodičov, teda aj otca, ktorému je právo podieľať sa na výchove päť rokov odopierané a
zároveň počas rovnakej doby je odopierané právo mal. I. na oboch rodičov. K takémuto záveru dospel
aj súd prvej inštancie, keď zamietol návrh matky na zákaz styku otca s maloletou, ale naopak upravil
stretávanie sa otca s maloletou po uplynutí dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku bez prítomnosti
matky a teda skutočnosť, že otec nemá byť žiadnym spôsobom obmedzovaný pri výkone rodičovských

práv aj potvrdil. Súd prvej inštancie skonštatoval potrebu upevňovať, resp. obnoviť vzťah medzi otcom a
maloletou a deklaroval predpoklady otca na plnohodnotnú participáciu na výchove maloletej. V rozpore
s tým a celkom bez súvisu a opory vo vykonanom dokazovaní na strane 38 odôvodnenia rozsudku.
Zdôraznil, že nie je zrejmé, z akého dôkazu mal súd preukázané, že otec by mal trpieť nejakou
psychickou poruchou a tento považuje za mylný, neoprávnene zasahujúci do osobnej integrity otca.

Súd v inej časti rozsudku uviedol, že vzal do úvahy dôkaz, ktorý predložil otec - znalecký posudok
psychiatra Dr. André, ktorý žiadnu poruchu u otca nezistil. Zo spisu vyplýva, že relevanciu záverov Mgr.
Lipanovejspochybňoval,jejznaleckýposudokpovažovalzanezákonnýatentojepredmetomprieskumu
v správnom konaní MS SR. Musel sa brániť voči neopodstatneným záverom znalkyne aj spôsobom
podania sťažnosti, znalecký posudok Mgr. Lipanovej dal preskúmať aj Znalcom Dr. Tomášom Novákom.

Z tohto posúdenia vyplývajú nedostatky v znaleckom posudku znalkyne Mgr. Lipanovej a psychiatričky
Dr. Kmečovej.

53. Na preukázanie svojej psychickej spôsobilosti a duševného zdravia opakovane navrhoval vykonanie
kontrolnéhoznaleckéhoposudku,naposlednompojednávanínavrholspoločnépsychiatrickévyšetrenie,

resp.znalecképosúdeniesmatkou,takýtonávrhsúdprvejinštanciezamietolnapojednávaní.Zadaných
okolností konštatovanie súdu na strane 38 rozsudku nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Zároveň
namietol, že zamietnutie jeho návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania mu zabránilo preukázať,
že na jeho strane nie je prítomná žiadna porucha, ktorá by akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovala jeho
správanie alebo mala vplyv na duševné zdravie, na druhej strane by boli relevantným spôsobom možno

zodpovedané aj otázky, z akého dôvodu matka vedie výchovu maloletej voči otcovi a rovnako by bolo
zistené, či matka netrpí určitou formou poruchy osobnosti, v dôsledku ktorej nesprávne hodnotí absenciu
otca pri výchove maloletej a vplyv takejto výchovy na budúci zdravý rozvoj osobnosti maloletej, pretože
z jej správanie je zrejmé, že maloletá otca pre život nepotrebuje.54. Súd prvej inštancie v rozsudku popísal všetky formy odborného poradenstva, ktorých sa ako rodičia
mohli zúčastniť, a to buď na základe nariadených neodkladných opatrení súdom, z vlastnej iniciatívy

alebo z podnetu ÚPSVaR. Z obsahu spisu a napadnutého rozsudku vyplýva, že či už išlo o PhDr.
Šubovú, Úrad komisára pre deti, Radu pre práva dieťaťa alebo snahy o stretávanie prostredníctvom OZ
TENENET, ponúknutá pomoc, ktorá mala smerovať k zblíženiu otca s maloletou bola zmarená vždy z
dôvodov na strane matky, ktorá spoluprácu v každom prípade odmietla. Uvedené má závažný význam
pre určenie úpravy styku otca s maloletou, keď je nepochybné, že matka ani v budúcnosti nebude mať

snahu žiadnym spôsobom napomôcť styku otca s mal. dcérou a dieťa mu odovzdať.

55.Dodal,žepodalnávrhnavýkonrozhodnutiaopakovanevždykeďbolovydanéneodkladnéopatrenie,
ani jeden výkon sa však nezrealizoval až všetky neodkladné opatrenia stratili účinnosť pre ich dočasný
charakter. Za podstatné považoval, že ani v jedinom prípade matka dobrovoľne k rešpektovaniu
neodkladného opatrenia nepristúpila. Na uvedené je potrebné prihliadnuť a rozhodnúť tak, aby stretnutie

otca s maloletou bolo čo najmenej ovplyvnené matkou. V súvislosti s namietaným nahrávaním stretnutí
a účasti tretích osôb na týchto stretnutiach otec vo vzťahu k odmietavému postoju matky uviedol, že bez
toho, aby si niektorý styk nenahral alebo nezabezpečil prítomnosť tretích osôb, nedisponoval by žiadnym
dôkazom, z ktorého by bolo možné zistiť, ako prebieha styk otca s maloletou. Z uvedeného dôvodu sa po
zmarených stretnutiach od počiatku domáhal toho, aby sa stretnutí s maloletou zúčastňoval ÚPSVaR,

prípadne zástupca inej inštitúcie, spôsobilej odpozorovať a ohodnotiť priebeh styku otca s maloletou,
prípadne súd.

56. V konaní bolo preukázané tvrdenie otca o výraznom vplyve matky na maloletú (bod 3.13 rozsudku).
Obdobnézisteniavyplývajúajzbodu3.20.1rozsudku,kdezopisustretnutiavyplýva,žemal.I.reagovala

na otca pozitívne, bola veselá, hrala sa, hladkala ho, sedela otcovi na pleciach, na čo matka zareagovala
ukončením stretnutia. Ide o cielené vplyvy matky, ktorá sa snaží zabrániť spontánnemu rozvoju vzťahov
a zblíženiu otca s dcérou, pričom z popisu stretnutia na strane 14 rozsudku je zrejmé, že vzťah medzi
I. a otcom je stále intenzívny a matka ho u mal. I. cielene potláča. V tomto smere poukázal na to, že
rodičia uzatvorili 11. 03. 2015 na ÚPSVaR dohodu o styku, keď otec si mal maloletú brávať k sebe od

soboty do nedele vrátane prespania a zo spisu vyplýva aj to, že otec sa o maloletú v čase jej útleho
veku riadne staral, teda ak nebol dôvod, aby ho matka obmedzovala v stretávaní v čase útleho veku
maloletej, takýto dôvod nemôže byť daný ani v súčasnosti, keď od roku 2015 nedošlo k žiadnej zmene
na jeho strane, okrem cieleného vplyvu matky na kvalitu styku a vôľu maloletej.

57. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne v
časti úpravy styku s maloletou z dôvodu, že matka sama nikdy neodovzdá dobrovoľne maloletú otcovi
a sama neprejde takou sebareflexiou, že by dcéru v styku s otcom podporila. Navrhol preto, aby sa styk
uskutočňoval od počiatku bez prítomnosti matky s tým, že si bude prebrať maloletú v škole, tak ako to
navrhoval zástupca Úradu komisára pred deti, prípadne by prvé dva mesiace bol styk realizovaný tak,

že zo začiatku stretnutia pri odovzdaní dieťaťa, možno v čase jednej hodiny od začiatku stretnutia bola
prítomná tretia osoba, napríklad zástupca Rady pre práva dieťaťa, kedy je možné očakávať zmenšený
vplyv matky. V časti týkajúcej sa zákazu zhotovenia záznamov a prítomnosti tretích osôb namietol, že
takýto zákaz bol uložený len jemu, hoci aj matka si robila záznamy zo stretnutí a stretnutia sa aj za ňu
zúčastňovali cudzie osoby. Výroky VI. a VII. považoval za nezákonné, preto ich žiadal zrušiť.

58. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila Okresná prokuratúra Nové Zámky podaním z 27. 01. 2021,
uvádzajúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti považuje za vecne správne, pretože
súd vykonal v predmetnej veci všetky dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
a na ich základe dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie v napádaných výrokoch

vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o otcom maloletej namietané nevykonanie
znaleckého dokazovania za účelom preukázania jeho psychickej spôsobilosti a duševného zdravia, ev.
spoločného psychiatrického vyšetrenia, a znaleckého posúdenia s matkou, uviedla, že nevykonanie
otcom uvádzaného dokazovania plne odôvodnili výsledky dokazovania vo veci, z ktorých súd pri svojom
rozhodovaní v časti úpravy jeho styk s maloletou vychádzal, preukazujúce tú podstatnú skutočnosť, že

ani jeden zo znalcov, ev. iný zo subjektov vyjadrujúcich sa vo veci nevyslovil záver, resp. relevantný
názor vzťahujúci sa na osobnostné predpoklady matky, ktorý by založil potrebu ďalšieho dokazovania.
Súd prvej inštancie rozhodol nepochybne v najlepšom záujme maloletej, so zohľadnením aktuálne
narušených vzťahov, dôsledkom ktorých je vzniknutá citová bariéra maloletej voči otcovi. Práve jejprekonávanie a odstránenie vyžaduje prítomnosť matky pri styku maloletej s otcom, ktorý sa dlhodobo
nerealizoval, keď aktuálne je vo vnímaní maloletej bezpečnou vzťahovou osobou práve matka. Ide iba
o úpravu na krátke, preklenovacie obdobie, citlivo reflektujúce súčasný stav, v rámci ktorého má otec

právo udržiavať kontakt s maloletou aj využitím elektronickej komunikácie. Otcom uvádzaný úsudok
o budúcom postoji matky, ktorej bola uložená povinnosť maloletú na styk riadne pripraviť, zabezpečiť
realizáciuvideohovorovzostranymaloletejatútonastykriadnepripraviť,navyššieuvedenénemávplyv.

59. Obaja rodičia musia rešpektovať rozhodnutie súdu, bez ohľadu na to, že ním uložené povinnosti

sú vynútiteľné, pričom toto rozhodnutie musí primárne sledovať najlepší záujem mal. dieťaťa, nie
zodpovedať predstavám rodičov kreovaným spôsobom, ktorý má základ v absencii ich reálnej snahy
vzájomne, v prospech maloletej, spoločne komunikovať. V tejto súvislosti poznamenala, že súd o
prítomnosti matky na styku maloletej s otcom rozhodol pre preukázané zistenie, že túto maloletá
považuje za bezpečnú vzťahovú osobu, pri jej narušenom vzťahu s otcom, ktorú nenahradí iné
prostredie, ani iná osoba. Pokiaľ otec namieta uložený zákaz vyhotovovať audiovizuálne záznamy

počas styku a zákaz vodiť na styk cudzie osoby, poukazujúc na to, že tieto vyhotovovala aj matka
maloletej, ktorá tiež vodila na styk cudzie osoby, uviedla, že jeho tvrdenie o rovnakom konaní matky
maloletej, zákonnosť napádaných výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nezakladá. Dokazovaním
bolo preukázané, že práve konanie otca, nie matky, keď vyhotovoval audiovizuálne záznamy počas
styku, na ktorý vodil iné osoby, zasahovalo do komfortnej zóny maloletej, ktorá ho odmietala, a ochrana

záujmov ktorej je primárna. Otcovi uložený zákaz prispieva k vytvoreniu podmienok, ktoré budú bez
pochyby prispievať ku komfortu ich vzájomného styku. Poznamenala, že otcovi nebol uložený zákaz
vodiť tretie, ale cudzie osoby, okrem rodinných príslušníkov.

60. Úrad komisára pre deti podaním z 27. 01. 2021 vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že napriek

obavám otca z marenia realizácie styku zo strany matky je potrebné akceptovať aktuálny stav maloletej
a určené dvojmesačné obdobie realizácie styku maloletej s otcom za prítomnosti matky treba vnímať ako
obdobie nevyhnutné na preklenutie a vybudovanie stabilnejšieho a bezpečného prostredia pre maloletú.
Obaja rodičia majú ďalšiu šancu zmeniť prístup v prospech ich maloletej dcéry. Zároveň dodal, že
komisár pre deti nemá personálne a ani zákonné možnosti, aby mohol byť prítomný pri realizácii styku.

Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním otca napadnutej časti ako
vecne správny potvrdil.

61. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril aj kolízny opatrovník podaním z 27. 01. 2021, uvádzajúc, že
súd prvej inštancie mal osvedčené základné skutočnosti, ktoré odôvodňovali prijať záver vyjadrený v

napadnutom rozsudku. Zdôraznil, že základným predpokladom k úspešnému realizovaniu styku otca s
mal. I. sú terapeutické konzultácie rodičov zamerané na konštruktívnu komunikáciu, ktoré by na strane
otca viedli k získavaniu vytvárania toho, čo dieťa potrebuje a atmosféru, ktorá by bola zdrojom v prvom
rade dôvery a bezpečia. Akékoľvek rozhodnutie o styku otca s mal. dieťaťom nemá reálnu šancu v praxi
priniesť pozitívny posun, pokiaľ nepríde ku korekcii vzťahov medzi rodičmi. Korekcia vzťahov medzi

rodičmi je nutná a bola by prínosom v rámci samotnej realizácie styku otca s maloletým dieťaťom. Ďalej
dodal, že sa pridržiava vyjadrení na pojednávaní vo veci samej a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť tak, že rodičom uloží povinnosť podrobiť sa terapeutickým konzultáciám a v ostatných častiach
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť v plnom rozsahu.

62. K vyjadreniu Okresnej prokuratúry Nové Zámky, Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky
a Komisára pre deti k odvolaniu otca sa písomne podaním z 16. 02. 2021 vyjadril otec maloletej, ktorý
poznamenal, že vo všetkých vyjadreniach poukazujú na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a
zásadné protiargumenty k vyjadreniu otca nepredkladajú. Opätovne poukázal na obsah ním podaného
odvolania, ktorého sa pridržiava. Nesúhlasil, že by bolo vykonané všetko potrebné dokazovanie, alebo

že ním navrhnuté dokazovanie na preukázanie charakterových čŕt matky by bolo zbytočné. Bola to práve
matka, ktorá opakovane poukazovala na psychiku otca, podporená znaleckým posudkom Dr. Kmečovej,
resp. Mgr. Lipanovej. Otec predložil znalecký posudok psychiatra Dr. André, z ktorého vyplývalo, že
on žiadnou poruchou osobnosti netrpí. Zdôraznil, že za stav, kedy ho mal. I. otca odmieta a kedy je
potrebné od počiatku za prítomnosti matky začať upevňovať vzťah medzi otcom a dcérou zodpovedá

matka. Pokiaľ ide o nahrávanie hovorov a stretnutí namietal, že rovnako postupovala aj matka, k
čomu Okresná prokuratúra uviedla, že uvedené nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia súdu. S týmto
súhlasil, avšak matka vyčíta otcovi konanie, ktorého sa sama dopúšťala. Zotrval na tom, že bez takýchto
záznamovbynemoholpreukázaťpriebehstretnutí.ZvyjadreniaÚPSVaRvyplýva,žetentoúradposkytol„nadpriemernú“pomoc,kčomuuviedol,žeuvedenénevieposúdiť,alejezrejmé,ženeviedlakžiadnemu
úspechu, pretože ani po piatich rokoch sa nepodarilo obnoviť stretnutia otca s maloletou. Zdôraznil, že
nie on, ale matka odmietala všetku pomoc, ktorá sa v rámci konania vyskytla a ktorá by mohla viesť

k zmene pomerov.

63. Všetky subjekty vo vyjadreniach poukázali na tú časť odvolania otca, kde uviedol, že má obavu z
toho, že matka sama neprispeje k obnove stretávania a že tak ako doposiaľ aj naďalej tieto bude mariť
svojou pasivitou, preto sa otec domnieva, že je namieste riešenie radikálnejšie, kedy by otec s maloletou

realizoval stretnutia bez prítomnosti matky. Maloletá I. otca pozná, nie je pre ňu cudzím človekom,
nehrozí, že by tak utrpela akúkoľvek psychickú alebo fyzickú ujmu. Poukázal na skoršie prípady, kedy
matka dobrovoľne nevydala dieťa otcovi, nerešpektovala neodkladné opatrenia ani výchovné opatrenia,
zrušila zmluvy so subjektmi, ktoré na základe rozhodnutia súdu vstúpili do procesu korekcie vzťahov
v rodine, preto má dôvodné pochybnosti o realizácii stretnutia za prítomnosti matky. Vzhľadom k
uvedenému považoval otec za nevyhnutné rozhodnúť tak, ako navrhol v podanom odvolaní.

64. K vyjadreniu Okresnej prokuratúry Nové Zámky z 27. 01. 2021 k odvolaniu otca a k vyjadreniu Úradu
komisárapredetiBratislavaz27.01.2021kodvolaniuotcasapísomnýmpodanímz16.02.2021vyjadril
kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s vyjadreniami Okresnej prokuratúry Nové Zámky a
Úradu komisára pre deti Bratislava, ktorí považovali rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti

za vecne správny a naďalej sa v plnej miere pridržiava svojho písomného vyjadrenia k odvolaniu otca
z 27. 01. 2021.

65. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrokov I., II. a V. a súvisiacich výrokov podala v zákonnej
lehote odvolanie matka, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti

(okrem výroku II.) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo alternatívne, ak
nedospeje k záveru zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku V., aby ho zmenil tak, že upraví
styk otca s dcérou výlučne za prítomnosti matky. V časti výroku II., ktorým súd zamietol návrh matky
na nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz styku otca so I. žiadala odvolací súd, aby rozsudok
zmenil a návrhu vyhovel, t. j. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakáže styk otca so I. a nariadi

otcovi povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu s cieľom zlepšenia rodičovských schopností
a zručností v trvaní 6 mesiacov a vo frekvencii 2x týždenne (prípadne v inom, podľa uváženia súdu).
Odvolanie odôvodnila s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b/, d/ - h/ CSP a § 62 ods. 1 CMP. Namietala,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené, v podstatnom rozsahu odôvodnenie
meritórnych záverov úplne absentuje, čo predstavuje svojvôľu nezaloženú na riadnej úvahe a objasnení

myšlienkového postupu, ktorý súd použil. Závery súdu prvej inštancie považovala za chaotické, miešajú
sa v nich jednotlivé obdobia, kedy súd poukazoval na to, že sa otec o dieťa postarať vie. Súd prvej
inštancie nezohľadnil skutkový stav v logických súvislostiach, tápa v poukazovaní na rôzne časové
obdobia a vytrháva z kontextu nekoncepčné časti, ktoré nemôžu rezultovať v dostatočne odôvodnený
záver. Súd prvej inštancie explicitne vyjadruje svoju abdikáciu nad otázkou riadnej úpravy a rozhodnutia,

keď ponecháva všetko na pleciach rodičov (s. 38 posledný odsek a s. 39 prvý odsek), čo nemôže
byť nijako reakciou zodpovedného súdu, pretože takýto prístup je v príkrom rozpore so všeobecne
akceptovanou rozhodovacou praxou v obdobných veciach. Nekoncepčne pristupoval prvoinštančný
súd aj k právu rodiča na styk s dieťaťom, keď toto hyperbolizuje v prospech otca a na druhej strane
zanedbáva najlepší záujem dieťaťa, keď tento interpretuje len v práve na styk s oboma rodičmi bez

zohľadnenia kvalitatívnej stránky styku. Namietala, že súd neaplikoval správne rozhodnutia, ktoré
citoval, poukazujúc na problematiku najlepšieho záujmu mal. dieťaťa. V tomto smere poukázala na
ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. vo veci Elsholz proti Nemecku), z ktorej
vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa
okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality zostáva

na vnútroštátnych súdoch.

66. Pokiaľ ide o vzťah mal. I. a otca zdôraznila, že sa snaží aj napriek jeho doterajšiemu prístupu, aby
si I. sama vytvárala svoj vzťah a postoj k nemu bez ovplyvňovania, I. sa snaží na styk pripraviť aj po
psychickej stránke napriek tomu, že otec to „úspešne“ svojím konaním už vopred neguje. Toto bolo

konštatované aj zo strany súdom ustanovených znalkýň. Snaží sa o to, aby k riadnemu rodičovskému
styku medzi otcom a dcérou prišlo, avšak tak, aby to bolo prínosom pre dieťa a nie na jeho ťarchu,
čo dlhodobo pretrváva. Toto bolo sledované aj návrhom na zákaz styku. V súčasnosti postoj otca pri
stretnutí so I. negatívne vplýva na jej psychický stav. Tento návrh nevyplýva z osobného vzťahu matky sotcom maloletej, ale vyplýva zo vzťahu maloletej a otca a z toho, akým spôsobom otec na psychický stav
maloletej pôsobí. Domáhanie sa nariadenia predmetného neodkladného opatrenia nie je ani prejavom
výhrad zo strany matky voči otcovi alebo nechuť I. sa s otcom stretnúť. Predmetná iniciatíva je výlučne a

lenprejavomsnahyonetraumatizovanieI.otcom,ktorýajpodľazáverovznaleckéhoskúmaniapotrebuje
korekciu svojho správania v rovine prístupu k vlastnému dieťaťu.

67. Prvoinštančný súd sa riadne nevysporiadal s podstatnou časťou argumentácie uvádzanej v návrhu,
žiadnym spôsobom nevyhodnotil poukazované skutkové okolnosti, ktoré nastali, iba stroho poukázal na

nejaké závery znalcov, ktoré nedostatočne konkretizoval a zároveň ich nezohľadnil v plnom rozsahu, iba
vytrhol z kontextu určité ich časti, aj to nesprávne a tendenčné. Vzťah medzi I. a jej otcom nenadobudol
žiadanú intenzitu vzťahu medzi dieťaťom a rodičom, nikdy s ním nestrávila čas osamote a v priebehu
rokov sa pokazil aj ten krehký vzťah, ktorý tam bol. Z vlastnej iniciatívy v marci 2015 vyvinula aktivitu
k spísaniu dohody na ÚPSVaR v Nových Zámkoch, pretože vnímala potrebu, aby sa vzťah medzi I. a
otcom rozvíjal. Až po tom, v akom zlom psychickom stave sa I. vrátila po víkende strávenom s jej otcom

si uvedomila, že týmto spôsobom sa vzťah nezlepší a je potrebné pristupovať k celej veci omnoho tomu
citlivejšie. Momentálne I. otca absolútne odmieta. Napr. pri posledných dvoch krátkych stretnutiach (dňa
05. 12. 2020 a dňa 30. 01. 2021) bolo odmietavé evidentné, vyjadrovala ho obom rodičom verbálne aj
neverbálne. Na styk išla iba vďaka intervencii matky, ale počas styku aj napriek tomu, že ju nabádala
všetko odmietala, odmietala otca a neustále vyjadrovala vôľu ísť domov. Počas styku a aj po príchode

domov sa rozplakala a povedala, že nechce vôbec aby za ňou chodil. Tento postoj vyjadrila už 07. 10.
2019, kedy na odpoveď svojho otca, čo by chcela robiť najbližšiu sobotu, keď za ňou príde, odpovedala,
že nechce, aby za ňou chodil. Vystavovanie mal. dieťaťa pre ňu citovo neželanej situácii (styk s otcom
bez prítomnosti matky) odporuje znaleckým záverom v doplnení znaleckého posudku v rámci odpovedí
na otázky položené zo strany zástupkyne Okresnej prokuratúry Nové Zámky.

68. Ďalej namietala nesprávne vyhodnotenie psychického stavu otca, keď sa súd prvej inštancie sa v
odôvodnení rozsudku vyjadril aj k posúdeniu duševného stavu otca a jeho vplyvu na I., pričom mal za
preukázané, že otec dieťaťa netrpí takými i zdravotnými problémami, ktoré by mu bránili v styku s mal.
dieťaťom. Znalec MUDr. Ivan André uviedol, že zo psychiatrického hľadiska nejestvujú žiadne prekážky

v tom, aby sa mohol otec voľne stretávať so svojim mal. dieťaťa z hľadiska jeho duševného zdravia a
morálnych hodnôt otca a pre dieťa nehrozia žiadne riziká. Znalkyňa Mgr. Lenka Lipanová taktiež uviedla,
že otec netrpí duševných ochorením, ale bola u neho diagnostikovaná zmiešaná porucha osobnosti s
problematickým správaním voči dieťaťu a matke a na radikálny zásah, akým je zákaz styku, musí byť
závažný psychologický dôvod. Z týchto dôvodov súd mal za to, že návrh matky na zákaz styku otca s

mal. dieťaťom je nedôvodný, a preto ho zamietol. V tejto rovine ide o nesprávne posúdenie vyplývajúce
z nepochopenia znaleckých záverov (pričom súd v tomto smere síce môže vyhodnocovať dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, avšak pri odborných otázkach, ktoré s ohľadom na podstatnú odlišnosť od
právneho posúdenia musia ustáliť znalci, by súd mal uviesť prinajmenšom to, prečo závery znalcov
vyhodnocuje tendenčne a vytrhnuto z celkového kontextu, ktorý je od jeho záverov podstatne odlišný),

o čom svedčí aj výslovné vyjadrenie súdom ustanovenej znalkyne (od ktorej sa súd odchýlil).

69. Pokiaľ ide o odôvodnenie zrušenia, resp. zmeny výroku V. napadnutého rozsudku uviedla, že úplne
absentuje odôvodnenie rozsahu styku vo uplynutí prvých dvoch mesiacov. Z rozsudku je zrejmé, že
I. sa chce stýkať s otcom výlučne za prítomnosti matky, čo bolo zistené aj znaleckým dokazovaním

(závery súdom ustanovenej Znalkyne Mgr. Lipanovej). Nedostatok odôvodnenia v časti úpravy styku
otca s maloletou je významným a podstatným nedostatkom. Súd prvej inštancie neodôvodnil, prečo po
uplynutí prvých dvoch mesiacov sa má rozšíriť styk na úroveň, ktorá nezodpovedá súdom zistenému
skutkovému stavu, na ktorý priamo v tejto súvislosti odkázal - ak súd vyhodnotil, že styk medzi I. a otcom
je možný len za prítomnosti matky, už sa nijako nevyjadril k tomu, prečo v následnom období (po prvých

dvoch mesiacoch) toto rešpektovať nijako netreba a I. sa má stretávať s otcom sama, bez prítomnosti
vzťahovo blízkej osoby reprezentujúcej pre ňu pocit bezpečia. Takýto nedostatok predstavuje vážny
zásah do práva účastníkov konania do práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

70. Namietala, že súd prvej inštancie nevychádzal zo skutkového stavu existujúceho v čase rozhodnutia.

Správne zistil skutkový záver, že I. potrebuje mať pri styku s otcom bezpečnú vzťahovú osobu - mamu,
čo vyplýva aj zo záveru súdom ustanovenej znalkyne Mgr. Lipanovej, ktorá ho opakovane vyjadrila
bez akejkoľvek pochybnosti. Tento záver súd rešpektuje v prvej časti výroku V. rozsudku, avšak už
nie v ďalších častiach výroku o úprave styku. Súd len predpokladá, že vzťah otca a dcéry sa za dvamesiace zlepší natoľko, že by I. vedela zvládnuť styk bez prítomnosti matky, na toto nie je daný žiadny
skutkový základ. Uvedené závisí od toho, či sa otec bude zúčastňovať stretnutí s dcérou, zohľadniac to,
že tento rok prišiel za dcérou do podania odvolania raz, a to 30. 01. 2021, pričom mal možnosť byť s

dcérou najmenej 4x (02. 01. 2021, 16. 01. 2021, 30. 01. 2021, 13. 02. 2021), svoju neprítomnosť vopred
neoznámil a ani dodatočne ničím neospravedlnil. Od začiatku roka 2018 (t. j. viac než 3 roky, resp. 38
mesiacov) prišiel za dcérou celkom 12 x zo 75 možných, pričom viaceré stretnutia sa niesli v negatívnom
duchu z dôvodu prístupu otca. Taktiež neuviedol, či by stretnutia vôbec prispeli k pozitívnemu vývoju
vzťahu medzi I. a otcom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že potreba posunu je v prvom rade na

strane otca a len a výlučne v nadväznosti na potrebný posun u neho následne môže dôjsť k zlepšeniu
vzťahu so I.. I. sa voči otcovi nikdy nesprávala zle, jej reakcie sú dané postojom otca. Vzhľadom na
to uviedla, že súd je povinný pri vynesení meritórneho záveru vychádzať zo stavu, ktorý je zistený, t.
j. z aktuálneho stavu, ktorý môže vyplývať výlučne a len z časového obdobia, ktoré do jeho vynesenia
nastane, čo vyplýva z § 217 ods. 1 CSP. Režim stretávania sa mal. dieťaťa s otcom nemôže byť založený
na svojvoľnej a ničím neodôvodnenej úvahe súdu, o to viac, ak súd tento režim istým progredujúcim

spôsobom mení pre jednotlivé budúce obdobia navyše v rozpore so zisteným skutkovým stavom bez
náležitého podkladu. Zdôraznila, že nemožno rešpektovať svojvôľu súdu pokiaľ ide o psychický stav
maloletého dieťaťa, ktorý je týmto vystavený na milosť ničím nepodloženému určovaniu budúcnosti zo
strany súdu.

71. Za ďalší nedostatok vzhliadla nedostatočné zohľadnenie názoru mal. dieťaťa a záverov súdom
ustanovených znalkýň. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, akým spôsobom sa súd
vysporiadal s názormi I., ktoré opakovane vyjadrila. V tejto súvislosti poukázala na lekársku správu
MUDr. Süttőovej z 03. 02. 2020, Záznam ÚPSVaR z 31. 07. 2019, Rozhovor medzi súdom ustanovenou
znalkyňou Mgr. Lipanovou a I. z obdobia máj - jún 2018. Znalecký posudok č. 7/18. s. 19 - 21.

72. Konštatovala, že potreba zohľadnenia názoru maloletého dieťaťa, ktoré ho aj vie náležite s
ohľadom na svoj vek a vyspelosť vyjadriť (čo I. vie), musí predstavovať neoddeliteľnú súčasť súdneho
rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp.
zn. II.US/56/2017, z ktorého vyplýva, že „pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku

rodičov s dieťaťom je potrebné zo strany konajúceho súdu (resp. zainteresovaných orgánov verejnej
moci) zohľadniť predovšetkým nasledujúce kritériá ... prianie dieťaťa.“ Priania I. je potrebné vnímať v
kontexte zistených záverov súdom ustanovených znalkýň o povahe otca (znalecký posudok č. 7/2018
znalkyne Mgr. Lipanovej, s. 34; znalecký posudok č. 7/2018 pediatričky MUDr. Ivice Mitríkovej Kmešovej,
MBA, s. 34) a tiež v kontexte jeho správania, ktoré I. zažíva niekoľko rokov (nahrávanie si osobných

stretnutí napriek jej výslovnému nesúhlasu, vodenie si cudzích ľudí údajne z dôvodu o svoju bezpečnosť.
Otec pre nápravu vzťahu s dcérou musí vyhľadať odbornú pomoc, vyplýva to zo želania dieťaťa aj zo
záverov súdom ustanovených znalkýň. Súd prvej inštancie na túto zistenú potrebu nijako nereflektoval.

73. V súvislosti s návrhom na zákaz styku otca s mal. dcérou uviedla, že dňa 30. 07. 2020 (a nie až 04.

08. 2020, ako to nesprávne uvádza súd prvej inštancie, pretože dňa 30. 07. 2020 došlo k podaniu tohto
návrhue-mailom;rozdiel4dnívšaknaveciničnemení)podalanávrhnazákazstykuotcasoI.aodkázala
na toto svoje podanie. O tomto návrhu rozhodol súd až rozsudkom po 4 mesiacoch, čo je v rozpore s
požiadavkouzákonnosti.Kzamietnutiunávrhudošlonazákladelenstručnevyjadrenýchúvahsúduprvej
inštancie, že mal za preukázané, že otec dieťaťa netrpí takými zdravotnými problémami, ktoré by mu

bránili v styku s mal. dieťaťom, pričom sa odvolal na časovo staršie znalecké závery znalcov Dr. Andrého
a Mgr. Lipanovej. Nijako ale nezohľadnil podstatné zistenia súdom ustanovenej znalkyne Mgr. Lipanovej,
ktorávaktuálnejšomdoplneníkonštatovalazhoršujúcisavývojpsychickéhostavuvzhľadomnaudalosti,
ktoré nasledovali po vypracovaní oboch znaleckých posudkov. Zhoršený stav I. v nadväznosti na styk s
otcom dňa 18. 07. 2020 bol posledným potvrdením nutnosti zmeny na strane otca a zároveň zamedzeniu

prístupu k dcére, kým u neho potrebná korekcia nenastane. Súd prvej inštancie nijako nezdôvodnil,
prečo nepovažoval časovo aktuálnu lekársku správu spolu s doplnením znaleckého posúdenia zo strany
súdom ustanovenej znalkyne Mgr. Lipanovej za dostatočný dôvod na zákaz styku otca s dcérou na
obdobie, kým u neho nenastane potrebná zmena v správaní, ale obmedzil sa na zhodnotenie ním veľmi
nekoncepčne vyňatých časovo starších záverov znalcov. Vyhodnotenie dôkazov bolo nenáležité, nijako

sa nevysporiadajúce s podstatnými dôkazmi a tvrdeniami, ktoré uviedla aj zdôvodnila. Vyhovenie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia je v plnom rozsahu súladné s najlepším záujmom mal. dieťaťa,
aby si otec osvojil rodičovské schopnosti a zručnosti a následne mohol obnoviť styk so I. bez toho, abytoto malo pre ňu negatívny dopad. Má za to, že najlepší záujem dieťaťa je opomínaný a do popredia je
dávaný záujem rodiča na styk s dieťaťom.

74. Záverom zhrnula, že napadnutý rozsudok nie je náležíte argumentačne podložený, nespĺňa
podmienku náležitej reakcie na všetky podstatné časti argumentácie, a to ani vo vzťahu k matkou
podanémunávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Skutkovýstavvňomzhrnutýnedávamožnosť
pre vyvodenie takého záveru, ako to súd prvej inštancie spravil. Po právnej stránke nie je možné
taktiež konštatovať splnenie zákonných požiadaviek. Postup, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku je

zdĺhavý,súdzjavnenekonalriadneavčas,čímvpodstatnejmierepoškodilúčastníkovkonania,primárne
maloleté dieťa.

75. Zdôraznila, že do obdobia, kedy na strane otca nenastane zlepšenie rodičovských schopností,
nie je možné vystaviť dieťa pokračovaniu stavu, ktoré u neho zjavne spôsobuje psychicky negatívne
následky v čoraz väčšom rozsahu, styk otca s dcérou sa po túto dobu uskutočňovať nemôže. Súčasný

skutkový stav neumožňuje, aby sa I. ocitla v styku s otcom bez prítomnosti matky, čo opakovane tvrdila aj
ustanovená znalkyňa, ktorá podrobne vyšetrila I., matku aj otca. Vzhľadom na uvedené je potrebné, aby
súd rešpektoval I. ako človeka, ktorý vie vyjadriť svoje postoje a tieto aj náležite a zákonne vyhodnotil
danej situácie. V predmetnej veci ide o malé dieťa, ktoré už chápe a rozumie, čo je v jeho záujme, preto
jeho vyjadrenia nesmú byť opomenuté a navyše práve najlepší záujem dieťaťa musí byť tým, čo má mať

v predmetnej veci absolútnu prednosť pred všetkým ostatným.

76. Matka maloletej sa písomne vyjadrila aj k odvolaniu otca podaním z 11. 03. 2021, v ktorom, pokiaľ ide
o výrok VI. napadnutý odvolaním otca o zákaze vyhotovovať zvukové záznamy počas styku, uviedla, že
argumentácia otca spočíva v tom, že takýto zákaz bol uložený len jemu, hoci aj matka si robila záznamy

zo stretnutí, avšak vôbec sa nevyjadruje k tomu, že ten, komu vyhotovovanie záznamov (zvukových,
obrazových a zvukovoobrazových) najviac prekáža, je I., čo absolútne opomína, hoci to maloletá uvádza
dlhodobo a opakovane. Iniciatíva otca je v tomto smere nepochopiteľná, no s ohľadom na jeho dlhodobý
postoj k styku a aj súdnou znalkyňou konštatované preferované vlastné túžby pred všetkým ostatným
(aj pred vlastným dieťaťom) toto v plnej miere zapadá do postoja otca.

77. K napadnutiu výroku VII. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zakázal otcovi vodiť na styk cudzie
osoby uviedla, že argumentácia otca spočíva v tom, že takýto zákaz bol uložený len jemu a aj za matku
sa stretnutia zúčastňovali cudzie osoby, avšak nešpecifikoval, koho a kedy si matka ako cudziu osobu
prinieslanastyk.Otecneuviedolžiadendôvod,ktorýhoktomumotivujeatiežsanevyjadrujektomu,čito

je v záujme I.. Zdôraznila, že prítomnosť cudzej osoby nijako neprispeje k zlepšeniu vzťahu medzi otcom
a dcérou, ale bude predstavovať len ďalšiu prekážku, s ktorou sa I. bude musieť vysporiadať. Snaha
otca o prítomnosť ním vybratých tretích osôb a možnosť natáčania si vlastného dieťaťa do dnešného
dňa viedla len k tomu, že I. ešte viac negatívne vníma tieto nečasté spoločné okamihy. Osoby, ktoré na
styk s otcom prišli svojím postojom vždy prispeli k vyhroteniu situácie, v niektorých prípadoch spoločne

s otcom vyhotovovali napriek nesúhlasu kamerový záznam zo stretnutia, prenasledovali matku s dcérou
aj v inom období ako počas stretnutí, I. sa ich buď bojí, alebo pre ňu vytvárajú nepríjemné emócie v aj
tak hraničnej situácii ako je stretnutie s otcom. Aj napriek uvedenému otec od tohto konania neupustil.
V tomto smere poukázala na prítomnosť p. X. a p. A., z ktorých možno vyvodiť, že prínos osôb, ktoré
sa styku na základe iniciatívy otca zúčastnili, nebol v pozitívnom zmysle slova žiaden, naopak, dopad

ich účasti bol negatívny primárne na I., pretože v nej len umocnili negatívne prežívanie stretnutí s otcom
a dotvárajú celkový obraz, ktorý o ňom má.

78. K napadnutiu výroku V., ktorým súd prvej inštancie upravil styk I. s otcom uviedla, že tento výrok
nepovažuje za legitímny a vo svojom odvolaní uviedla všetky argumenty, ktoré preukazujú nesprávnosť

tohto výroku, ktorý nezohľadňuje doterajší skutkový stav (otec na stretnutia s dcérou nechodí a ak áno,
tak len sporadicky). Otec žiadal upraviť styk medzi ním a I. bez prítomnosti matky, pričom neodôvodnil
časový rozsah. Pri argumentácii neuvádza postoj dieťaťa, ktoré sa vyjadrilo ako si praje, aby prebiehali
ich stretnutia, pričom okrem iného uviedla, že ak už sa má s otcom stretnúť, tak len v prítomnosti matky,
nie sama.

79. K tvrdeniam uvádzaným v odvolaní otca na s. 2 (posledné dva odseky), 3 a 4 uviedla, že otec
tvrdí, že u neho neexistuje žiadna prekážka, ktorá by mala brániť realizácii rodičovských kompetencií
a práv, čo je pozoruhodné tvrdenie, keď samotný subjekt, s ktorým sa má stretávať - jeho vlastnédieťa, má k jeho osobe a prístupu podstatné výhrady, ktoré opakovane a totožne počas celého konania
vyjadrila u rôznych osôb podľa toho, kto s ňou robil pohovor (F.. E., F.. Q., ÚPSVaR). Pre otca nie
sú vyjadrenia dieťaťa nijako smerodajné, nikde vo svojom podaní sa nimi ani okrajovo nezaoberá.

Postoj otca v podobe vnímania len seba a dávaní prednosti vlastným popudom je v plnej miere
preukázaný aj na základe odborného vyšetrenia. Otec si nevie vysvetliť, na základe čoho mal súd za
preukázané (s. 38 rozsudku), že trpí závažnými psychickými problémami, hoci to konštatovali súdom
ustanovené znalkyne, on to nepovažoval za pravdivé, lebo napadol znalecký posudok, preto by sa
nemalposudkomobsahujúcimtvrdeniaprotiotcovizaoberaťanisúd.Subjektívnevnímanieotcanemôže

predstavovať reálne spochybnenie činnosti súdom ustanovených znalkýň. Otec neuviedol, ako či a ako
bolo ukončené ním iniciované prieskumné konanie posudkov, ktoré napadol. Zdôraznila, že nemám
vedomosť o žiadnom výsledku, ktorý by akokoľvek spochybňoval predmetnú znaleckú činnosť F.. E.
a F.. A.. Iniciatíva otca oslovením osoby nezapísanej v zozname znalcov na Slovensku nemá žiadnu
výpovednú hodnotu, pretože znalecké skúmanie prináleží tým osobám, ktoré na to majú oprávnenie,
čo osoba označovaná otcom nemá, navyše ak takúto činnosť otcom uvádzaná osoba vykonala, ide o

konanie, ktoré by mohlo byť hodnotené aj ako neetické, ak nie nezákonné. Ak otec odkazuje na znalecký
posudok vypracovaný MUDr. Andrém, tento znalec mal selektívne informácie iba od otca, čo zjavne
dostačujúce pre potreby tohto súdneho konania nie je.

80. Otec ďalej v odvolaní poukázal na to, že ponúknutá pomoc, ktorá mala smerovať k jeho zblíženiu

s maloletou, bola zmarená vždy výlučne matkou, ktorá spoluprácu v každom prípade odmietla. Čo sa
týka spolupráce s odbornými subjektmi, poukázal výslovne na TENENET o. z., k čomu uviedla, že z
celkových 3 možných termínov (kvôli pandémii) matka účasť I. zabezpečila 2 krát, raz nezabezpečila z
dôvodu závažných zdravotných ťažkostí na strane matky, o čom som vopred informovala. Otec sa na
tieto stretnutia nedostavil ani raz. Do pozornosti odvolacieho súdu dala skutočnosť, že do 12.03.2021

prišiel otec za I. 2x, a to 30. 01. 2021 a 06.03.2021, pričom mal možnosť s ňou byť najmenej 5x (02. 01.
2021, 16. 01. 2021, 30. 01. 2021, 13. 02. 2021), svoju neprítomnosť vopred neoznámil, neospravedlnil
a neodôvodnil. Poukázala aj na frekvenciu stykov v roku 2018, kedy sa s otec s mal. I. stretol 12x z
možných 75.

81. Otec deklaruje svoju snahu o styk s dcérou v podobe podávania návrhov na výkon rozhodnutí.
Otec podával návrhy na výkon rozhodnutia, ale tieto boli podávané tak neskoro, že išlo iba o ďalšiu
demonštratívnu snahu bez reálneho úmyslu. Otec v odvolaní na viacerých miestach poukazuje na matku
ako na prekážku, ktorá bráni riadnemu vytvoreniu si vzťahu medzi ním a I.. K tomuto odkázala na
konečné závery súdom ustanovených znalkýň, ktoré sa touto eventualitou podstatne zaoberali a vyvodili

záver, z ktorého vyplýva, že odmietavý postoj maloletej k jej styku s otcom je jej prejavom a vyjadruje
jej vlastnú vôľu, t. z., dieťa nemá opačný postoj, ktorý maskuje, aby vyhovelo matke. U matky neboli
zistenéotvorenésnahymanipulovaťspostojomdcéryvzmysle,žepozitívnyvzťahprevárananegatívny.
Matka nie je kľúčovou prekážkou existujúceho stavu. Tým je konflikt medzi rodičmi a zo záverov posudku
vyplýva, že veľkú mieru zodpovednosti za súčasný stav má aj otec so svojimi prejavmi voči maloletej.

82. Otec sa opakovane vyjadruje, že chce byť s dcérou sám, pretože toto podľa neho pomôže
vzťahu medzi ním a I., avšak nevysporiadava sa s tým, čo si praje I. a čo k okolnostiam stretávania
sa uviedli súdom ustanovené znalkyne - je mu to jedno a preferuje len vlastné požiadavky bez
zohľadnenia čohokoľvek iného. Otec dlhodobo kontinuálne opomína I. a jej záujmy. Domáha sa styku

bez prítomnosti matky, hoci vzťah medzi ním a dcérou je takmer na nulovej úrovni. Zároveň nevníma
akýkoľvek nedostatok na svojej strane. Ak je možné o stretnutiach medzi otcom a I. uvažovať, tak
iba v prítomnosti matky, pretože to potrebuje I. aj pre vybudovanie si lepšieho vzťahu s otcom, čo
jednoznačne konštatovala súdom ustanovená znalkyňa. S poukazom na uvedené je potrebné, aby otec
pristúpil k podstatnej zmene, ak si chce s dcérou vybudovať riadny vzťah. Navrhla odvolaciemu súdu,

aby odvolaniu otca nevyhovel.

83. K odvolaniu matky sa písomným podaním z 18. 03. 2021 vyjadril otec, ktorý uviedol, že v odvolaní
matka presadzuje názor, že v záujme maloletej je s otcom sa nestretávať, čomu zodpovedajú aj
návrhy na nariadenie neodkalených opatrení o zákaze styku otca s mal. dcérou. Matka opakovane

poukazovala na závery znaleckého posudku Mgr. Lipanovej, súčasťou ktorého je aj odborný záver
znalkyne Dr. Kmečovej, na nezákonnosť ktorého otec v priebehu konania poukazoval, pričom tento
znalecký posudok je podrobený kontrole v správnom konaní. vzhľadom na neurčité závery uvedenej
znalkyne navrhoval kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré nebolo nariadené, pričom predmetom malobyť skúmanie psychického stavu nielen otca, ale aj matky maloletej. Poukázal na protirečivé tvrdenia
matky, keď táto tvrdila, že má záujem na tom, aby sa otec s mal. I. stretával, avšak až po náprave
otca. Matka taktiež vytýka súdu prvej inštancie, že sa nedostatočne vysporiadal s odôvodnením záverov

rozsudku, sám uviedol, že sa s celým odôvodnením rozsudku nestotožňuje, čo uviedol aj v podanom
odvolaní, avšak zotrváva na tom, že zmena, na ktorú matka poukazuje a ktorá má byť podmienkou
realizácie styku, môže nastať až pri reálnom styku otca s dcérou, čo vyplýva aj zo záverov znalcov.
Všetky osoby zúčastnené na konaní zhodne potvrdili, že neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by
otcovi bránili v tom, aby sa mohol s dcérou stýkať. Vzhľadom k tomu, aby prišlo k náprave vzťahov otca

a maloletej, je nevyhnutné, aby styk prebiehal bez prítomnosti matky. To, či neprítomnosť matky bude
I. stresovať nemožno posúdiť, keďže k takémuto kontaktu medzi nimi samými dlhodobo nedochádza.
Dcéra nemá žiaden dôvod, aby sa otca bála a že by ju mal takýto styk stresovať. Má za preukázané,
že správanie sa dcéry je výsledkom konania matky a jej vplyvu, účelom ktorého je vylúčiť zo života mal.
I. jej otca. Tvrdil, že matka bude brániť realizácii styku, čomu má nasvedčovať aj aktuálny stav, keď
matka nie je schopná dcéru pripraviť na styk, jej snaha je len formálna. K náprave vzťahu s dcérou môže

podľa názoru otca prispieť len styk maloletej s otcom bez prítomnosti matky. Vzhľadom k uvedenému
navrhol odvolaciemu súdu, aby matkou napadnuté výroku rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil ako
vecne správne, s výnimkou tých, ktoré sám odvolaním napadol.

84. K odvolaniu matky sa písomným podaním z 23. 03. 2021 vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol,

že súd prvej inštancie mal osvedčené základné skutočnosti, ktoré odôvodňovali prijať záver vyjadrený v
napadnutom rozsudku. Zdôraznil, že základným predpokladom k úspešnému realizovaniu styku otca s
mal. I. sú terapeutické konzultácie rodičov zamerané na konštruktívnu komunikáciu, ktoré by na strane
otca viedli k získavaniu vytvárania toho, čo dieťa potrebuje a atmosféru, ktorá by bola zdrojom najmä
dôvery a bezpečia. Akékoľvek rozhodnutie o styku otca s mal. dieťaťom nemá reálnu šancu v praxi

priniesť pozitívny posun, pokiaľ nepríde ku korekcii vzťahov v prvom rade medzi rodičmi. Korekcia
vzťahov medzi rodičmi je nutná a bola by prínosom v rámci samotnej realizácie styku otca s maloletým
dieťaťom. Vzhľadom k tomu zotrval na vyjadreniach z pojednávaní vo veci samej a navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie zmeniť tak, že rodičom uloží povinnosť podrobiť sa terapeutickým konzultáciám a
v ostatných častiach rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť v plnom rozsahu.

85. K odvolaniu matky sa písomným podaním z 26. 03. 2021 vyjadrila Okresná prokuratúra Nové Zámky,
ktorá uviedla, že súd prvej inštancie napádaným rozhodnutím rozhodol nepochybne v najlepšom záujme
maloletej, pri zohľadnení všetkých okolností danej veci, preferujúc rešpektovanie práva maloletej na
zachovanie jej vzťahu k obom rodičom, a svoje rozhodnutie v potrebnom rozsahu odôvodnil. Odmietavý

postoj maloletej k otcovi, na ktorý matka maloletej aj v priebehu konania opakovane poukazovala,
súd prvej inštancie pri úprave styku maloletej s otcom zohľadnil, keď prítomnosťou matky pri styku
v rámci preklenovacieho obdobia zabezpečil komfort maloletej. Pre jeho vytvorenie je ale potrebný
zodpovedný a citlivý prístup zo strany oboch rodičov, ktorý autoritou súdu nemožno nahradiť. Práve
postoj rodičov je predpokladom zlepšenia a riadneho fungovania vzťahu maloletej a otca, ku ktorému

matkou maloletej namietaná úprava smeruje. Mala za to, že nebola preukázaná skutočnosť, ktorá by
odôvodnila záver, že zachovanie, ev. dobudovanie a ďalšie udržiavanie vzťahu maloletej s otcom, ktoré
nevyhnutne vyžaduje ich stretávanie, by bolo v rozpore s jej záujmom. Tento záver neodôvodňuje ani
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná absencia ich pravidelného kontaktu, vrátane
jeho priebehu, problematickosť ktorého eliminuje napádaným rozhodnutím súdu prvej inštancie otcovi

súčasne uložený zákaz vyhotovovať audiovizuálne záznamy a zákaz vodiť na styk cudzie osoby (bod
VI., VII. výroku). Napádaným rozhodnutím bol vytvorený základ pre potrebné dobudovanie a udržiavanie
vzťahových väzieb medzi otcom a maloletou, tak aby súčasť života maloletej tvorili obaja rodičia, ktorých
úlohou je zmeniť svoj postoj, ktorého dôsledkom je ich vzájomný konfliktný vzťah. V konaní, a to ani
znaleckým dokazovaním, na ktoré poukazovala, neboli na strane otca preukázané také skutočnosti,

ktoré by viedli k zisteniu, že styk otca s maloletou ohrozuje jej zdravie a jej vývin, a ktoré by odôvodnili
vyslovenie zákazu jeho styku s maloletou. Jeho úpravu pritom sama matka maloletej pripustila v
alternatívnom návrhu na rozhodnutie odvolacieho súdu, s podmienkou jej prítomnosti pri styku. Túto
zahŕňa úprava styku súdom prvej inštancie na preklenovacie obdobie, ktorá vytvára podmienky pre
uplatnenie práv oboch rodičov spôsobom korešpondujúcim záujmom maloletého dieťaťa, aby udržovalo

rodinné zväzky, a aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov. S poukazom
na uvedené navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch napadnutým
odvolaním matky ako vecne správny potvrdil.86. Písomným podaním z 15. 04. 2021 sa vyjadril Úrad komisára pre deti, ktorý uviedol, že je v najlepšom
záujme maloletej, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdil. Z celého konania je evidentná potreba prehĺbenia a udržiavania vzťahových väzieb medzi

otcom a maloletou, aby súčasťou jej života boli obaja rodičia. Tento postoj súd prvej inštancie zohľadnil
prítomnosťou matky pri styku. Prítomnosť matky pri styku vytvára komfort pre maloletú, ale je potrebné
mať na zreteli aj to, že maloletá vníma pohŕdavý postoj matky k otcovi, čo vedie k ďalšiemu odmietaniu
otca a nedôstojnej realizácii styku. Správanie otca pri realizácii styku bolo taktiež neadekvátne, pretože
sa styku často zúčastňovali tretie osoby a otec zo stretnutí vyhotovoval zvukové alebo audiovizuálne

záznamy. Na uvedené prvoinštančný súd reagoval zákazom uloženým otcovi. Poukázal na to, že od
začatia konania aj napriek možnosti terapeutických konzultácii neprišlo ku korekcii vzťahov medzi
rodičmi, navyše sa tieto zhoršovali. Opakovať tieto kroky a ukladať rodičom povinnosti, ktoré nebudú
rešpektovať považoval za bezpredmetné. Navyše rodičom nebráni nič vyhľadať odbornú pomoc, čo je
aj v najlepšom záujme ich dieťaťa.

87. K vyjadreniu matky z 11. 03 2021 k odvolaniu otca sa písomne vyjadril otec maloletej podaním z
19. 04. 2021, v ktorom úvodom poukázal na ním podané odvolanie. Nad rámec odvolacej argumentácie
dodal, že matka si odvolanie v časti týkajúcej sa vyhotovovania záznamov a účasti tretích osôb na
stretnutiach nesprávne vysvetlila. Namietal, že zákaz vyhotovovať audiovizuálne záznamy a vodiť na
stretnutie tretie osoby bol uložený len jemu, v čom vzhliadol nesprávnosť rozhodnutia súdu. K otázke

navrhovaného styku otca s maloletou, kde matka uviedla, že otec neodôvodnil rozsah ním navrhnutého
stretávania sa s maloletou I. uviedol, že vychádzal z rozhodnutia súdu prvej inštancie s tým, že by sa
stretávanie realizovalo bez prítomnosti matky, ide o rozsah, ktorý by maloletá zvládla bez akejkoľvek
ujmy a zároveň by z časového hľadiska mohlo poskytnúť dostatočný priestor na to, aby sa Zara s otcom
opakovane zblížila. Ak matka namieta, že sa otec v odvolaní nezaoberal postojom I. k nemu a nebral do

úvahy jej odmietavý postoj, uniklo pozornosti matky, že dlhodobo poukazuje na to, že to matka zapríčinila
odmietavý postoj maloletej k otcovi tým, ako ju proti otcovi vychováva, ako nie je schopná zvládnuť svoju
rolu matky pokiaľ ide o rešpektovanie otca dieťaťa a ako nevie zabezpečiť svojim vplyvom na maloletú
ani to, aby spontánne prebehlo stretnutie otca s dcérou, pričom dôvodom je odmietavý postoj matky,
ktorý maloletá od matky odpozerala. Maloletá navonok v snahe nedostať sa do „konfliktu“ s matkou

otca odmieta, nemá žiaden skutočný dôvod na to, aby o otca nejavila záujem alebo aby ho odmietala.
Záverom uviedol, že v ďalšom odkazuje na svoje vyjadrenia a ním podané odvolanie. Zdôraznil, že
z podaní matky, vrátane vyjadrenia k odvolaniu otca nevyplýva ani náznak toho, že by mala záujem
na tom, aby sa maloletá s otcom stretávala a aby si s ním vytvorila vzťah. Matka si prítomnosť otca v
živote nepredstavuje a nepripúšťa, neuvedomujúc si dlhodobé negatívne dôsledky takéhoto prístupu na

psychický vývoj maloletej.

88. K vyjadreniam otca a matky maloletej a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa písomne vyjadrila
Okresná prokuratúra Nové Zámky podaním z 20. 04. 2021, v ktorom uviedla, že sa v plnom rozsahu
pridŕža na svojich písomných vyjadreniach, a to sp. zn. Pc/67/16/4404-137 z 27. 01. 2021 podanom

k odvolaniu otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/78/2015-3689 z 27.
novembra 2020, sp. zn. Pc/67/16/4404-141 z 26. 03. 2021 k odvolaniu matky maloletej proti uvedenému
rozsudku, sp. zn. Pc/67/16/4404-139 z 16. 02. 2021 k vyjadreniu Komisárky pre deti z 27. 01. 2021
a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka z 27. 01. 2021, ku ktorému v prílohe pripojila oznámenie sp.
zn. Pc/67/16/4404-144 z 20. 04. 2021 o jeho oprave v časti označenia veci a jeho úvodnej časti

(označenia právnej veci), ktoré boli nedopatrením nesprávne formulované. Zdôraznila, že súd prvej
inštancie napádaným rozhodnutím rozhodol nepochybne v najlepšom záujme maloletej, pri zohľadnení
všetkých okolností danej veci, preferujúc rešpektovanie práva maloletej na zachovanie jej vzťahu k
obom rodičom a svoje rozhodnutie v potrebnom rozsahu odôvodnil, preto navrhla, aby odvolací súd
odvolaniami rodičov napádané výroky rozsudku ako vecne správne potvrdil.

89. K vyjadreniu Okresnej prokuratúry Nové Zámky, k vyjadreniu kolízneho opatrovníka a vyjadreniu
matky sa písomne vyjadril osobne otec maloletej, uvádzajúc, že na jednej strane súd v roku 2015
rozhodne na základe videozáznamu preferenčného rodiča, na druhej vyhovie jeho žiadosti na zákaz
doloženia rovnakého spôsobu dôkazu druhému rodičovi. Súd prvej inštancie v konaní odmietol všetky

návrhy na predvolanie svedkov, ktorí pracovali s našou rodinou (P. L., p. V., najviac stretnutí P. A.
cca 10 - mohli by verifikovať priebeh stretnutí nariadené súdom, priebeh stretnutí otca s dcérou).
Zopakoval, že si nahrával dieťa aj z dôvodu právnej opatrnosti, na základe vlastných skúseností aj iných
znevýhodnených rodičov, na základe skúsenosti s podanými trestnými oznámeniami a podaniami nazamedzovanie a marenie styku. Matka maloletej a jej priateľ P. podávajú na neho opakovane účelové
trestné oznámenia. Mal za to, že navrhovaným zákazom nahrávania, resp. prítomnosti nezaujatej osoby
sa uľahčí kriminalizácia otca maloletej a bude nasledovať zákaz styku obvineného rodiča s dieťaťom.

90. Matka poukazovala na kontroverzný a nepreskúmateľný znalecký posudok Mgr. Lipanovej a
ňou prizvanej znalkyne MUDr. Kmečovej, ktorý považoval za nepravdivý, pretože znalkyne vedome
porušili povinnosti znalca vyplývajúce z ustanovení § 16 ods. 2 písm. d/ zákona č. 384/2004 Z. z.
o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov, keď pri výkone znaleckej

činnosti postupovali v rozpore s morálnymi a etickými zásadami, ako aj všeobecne záväznými predpismi,
ktorého výsledkom je vyhotovenie neobjektívneho, zaujatého a preukázateľne nepravdivého posudku.
Predmetný znalecký posudok Mgr. Lipanovej je v podstatnom rozsahu v rozpore s odbornými závermi
vykonanými na základe dosiahnutého stupňa odborného poznania PhDr. K. Z., ktorý vypracoval
psychologické posúdenie znaleckého posudku Mgr. Lenky Lipanovej a konštatoval neobjektívnosť,
chybnosť znaleckého posudku Mgr. Lipanovej a za zásadný nedostatok považoval najmä absenciu

testov výchovných schopností. PhDr. Z. zistil, že znalkyňa sa venovala výsledkom FDT len u otca
a u matky nie. Taktiež konštatoval, že znalkyňa sa pri hodnotení údajných paradoxov v správaní sa
otca dopúšťa nezdôvodnených špekulácií, ktoré nepreukazujú negatívny prvok vo vzťahu otca k dcére.
V znaleckom posudku Mgr. Lipanovej došlo k chybným metodologickým postupom, pričom znalkyňa
sa ani len z dôvodu objektivity nezameriavala na to, či dieťa nie je ovplyvňované a manipulované

matkou. Mgr. Lipanová a ňou prizvaná znalkyňa MUDr. Kmečová nemala záujem vyjadriť sa k rozporom,
ktoré nastali, ozrejmiť postupy, metódy a závery. Znalecký posudok má byť riadne preskúmateľný a ak
požiadavku na preskúmateľnosť nespĺňa, môže súd nariadiť o vypracovanie kontrolného znaleckého
posudku Znaleckým ústavom. Zo záverov znaleckého posudku psychiatrického vyšetrenia, MUDr. Ivan
ANDRÉ, PhD., pritom vyplýva, že z psychiatrického hľadiska nejestvujú žiadne prekážky v tom, aby

sa pán F. J. mohol voľne stretávať so svojou maloletou dcérou, z hľadiska jeho duševného zdravia a
morálnych hodnôt vyšetrovaného nehrozia pre vývoj jeho dieťaťa žiadne riziká.

91. K vyjadreniu matky maloletej, k vyjadreniu otca maloletej a k vyjadreniu Okresnej prokuratúry
Nové Zámky sa písomným podaním z 22. 04. 2021 vyjadril kolízny opatrovník, ktorý poznamenal,

že matka vo vyjadrení k odvolaniu otca, ako aj otec vo vyjadrení k odvolaniu matky poukazujú
opakovane na skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie mal k dispozícii v čase prijatia rozhodnutia, z
ktorých nevyplývajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli byť rozhodujúce a mali vplyv pre prijatie,
resp. zmenu rozhodnutia v predmetnej veci. Kolízny opatrovník v prejednávanej veci zaslal vyjadrenie
Okresnému súdu Nové Zámky k odvolaniu matky, vyjadrenie k odvolaniu otca, ako aj vyjadrenia k

vyjadreniam ďalších účastníkov konania, Okresnej prokuratúry Nové Zámky a Úradu Komisára pre deti
Bratislava, ktorých sa pridržiava v plnom rozsahu. Zdôraznil, že sa stotožňuje s vyjadreniami Okresnej
prokuratúry Nové Zámky a Úradu komisára pre deti Bratislava. V danom prípade zastáva názor, že súd
prvej inštancie mal osvedčené základné skutočnosti, ktoré odôvodňovali prijať prvoinštančným súdom
záver. Kolízny opatrovník sa pridržiava vyjadrení na pojednávaní vo veci samej a navrhuje rozsudok

súdu prvej inštancie zmeniť tak, že rodičom uloží povinnosť podrobiť sa terapeutickým konzultáciám a
v ostatných častiach rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť v plnom rozsahu.

92. Písomným podaním z 23. 04. 2021 sa vyjadrila matka maloletej, ktorá informovala súd o styku otca s
mal. dcérou. V podaní uviedla, že za obdobie od začiatku roka 2018 do súčasnosti otec prišiel za dcérou

14x z možných 81, pričom viaceré z nich prebiehali problematicky z dôvodu prístupu otca. Od decembra
2020 (od 05. 12. 2020) doposiaľ (19. 04. 2021) prišiel otec za dcérou 4x z možných 17 a v ďalšom opísala
priebeh stretnutí dňa 30. 01. 2021, 06. 03. 2021 a 20. 03. 2021. Dňa 17. 04. 2021 otcovi oznámila, že I.
je chorá, požadoval videohovor, ktorý maloletá odmietla. Za posledných 5 mesiacov prišiel za dcérou 3x.
uviedla, že po skončení opísaných stretnutí zvyšok dňa prežívali strach, či sa u nich neobjaví polícia, ako

to bolo za posledných 5 rokov, kedy prišlo k ukončeniu styku z iniciatívy matky alebo mal. I.. Záverom
zdôraznila, že vystavovanie mal. I. takýmto situáciám bez prítomnosti matky bude mať na ňu devastačný
účinok, a to pokiaľ ide o jej psychické zdravie. Skutočný záujem otca o dcéru je nulový, o čom svedčí aj
počet stretnutí za posledné obdobie a vypovedá o tom aj jeho prístup počas tých pár osobných stretnutí,
ktoré sa doposiaľ uskutočnili.

93. Ďalším písomným podaním sa matka maloletej vyjadrila k vyjadreniu otca z 18. 03. 2021 k
odvolaniu matky, k vyjadreniu Okresnej prokuratúry z 26. 03. 2021 k odvolaniu matky a k vyjadreniu
kolízneho opatrovníka z 23. 03. 2021 k odvolaniu matky, v ktorom uviedla, že v plnom rozsahuzotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach (sp. zn. Pc/67/16/4404-137 z 27. 01. 2021, sp. zn.
Pc/67/16/4404-139 z 16. 02. 2021 v spojení s oznámením sp. zn. Pc/67/16/4404-144 z 20. 04. 2021, sp.
zn. Pc/67/16/4404-141 z 26. 03. 2021, a sp. zn. Pc/67/16/4404-145 z 20. 04. 2021), a rovnako na návrhu

na rozhodnutie odvolacieho súdu, aby odvolaniami rodičov napádané výroky rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky sp. zn. 7P/78/2015-3689 z 27. novembra 2020 potvrdil.

94.Podanímsavyjadrilamatkamaloletejkvyjadreniuotcaz18.03.2021kodvolaniumatky,kvyjadreniu
Okresnej prokuratúry z 26. 03. 2021 k odvolaniu matky a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka z 23.

03 2021 k odvolaniu matky. K vyjadreniu otca uviedla, že nosnou časťou vyjadrenia otca k odvolaniu
matku je spochybňovanie Znaleckého posudku č. 7/2018 vypracovaného Mgr. Lenkou Lipanovou a
MUDr. Kmečovou, ktoré boli ustanovené súdom v predmetnej veci a ktorých závery v plnej miere
správne konštatujú a vyhodnocujú osobu otca, I. aj matky a zároveň predstavujú konkrétne východiská
pre celú vec na náležite a objektívne zistenom stave. Otec vníma závery oboch znalkýň ako v jeho
neprospech. Ide však o objektívne posúdenie vykonané nezávislými odborníčkami, ktoré boli navyše

určené súdom, nejde tak o súkromný znalecký posudok. Práve súdom ustanovené súdne znalkyne prišli
k takým záverom, ktoré pre otca nie sú správne. Postoj otca, kedy spochybňuje všetko, čo nie je podľa
jeho predstáv, je mu však vlastný. V ďalšom citovala úryvky z vypracovaných znaleckých posudkov
ohľadom hodnotenia osobnosti otca. Otec poukázal na to, že znalecký posudok je podrobený prieskumu
správnom konaní, neuviedol ale s akým výsledkom. Ak by bol konštatovaný záver spochybňujúci

znalecký posudok súdom ustanovených znalkýň (resp. jeho doplnenie), toto by otec určite súdu
uviedol. Správnosť znaleckého posudku vypracovaného nezávislými súdom ustanovenými znalkyňami
tak nebola relevantne spochybnená. Vyjadrený názor otca o nesprávnosti záverov znalkýň je tak len jeho
názorom nijako nemajúcim povahu objektívneho záveru. Otec za nedostatok posudku považoval aj to,
že znalkyňa sa nevyjadrila k možnostiam styku otca s dcérou. V kontexte tohto tvrdenia otca poukázal

na konkrétne časti znaleckého posudku, z ktorých je zrejmá nepravdivosť otcovho tvrdenia. Otec ďalej
poukázal na to, že je potrebné, aby sa už v súčasnosti stretával so I. bez prítomnosti matky. S týmto
nemožno nijako súhlasiť, a to úplne abstrahujúc od mojich predstáv a zohľadňujúc len odborné znalecké
závery a prianie mal. I.. Otec poukázal aj na to, že nepoznáme správanie sa maloletej v prítomnosti
otca bez prítomnosti matky. K tomuto uviedla, že takéto situácie nastali ešte v čase, kedy vzťah medzi

otcom a I. nebol natoľko oslabený, ako je tomu v súčasnosti, kedy bola I. niekoľkokrát s otcom bez
prítomnosti matky a v oboch prípadoch to malo na I. negatívny dopad. Otec tvrdil, že I. nepripravuje na
stretnutia riadne, čo je však v rozpore so závermi znaleckého dokazovania. V celom podaní otca je ním
preferovaný vlastný záujem nad záujem vlastnej dcéry, a to na pozadí opomínania názorov vlastného
dieťaťa a odmietania záverov súdom ustanovených znalkýň.

95. K vyjadreniu Okresnej prokuratúry matka uviedla, že zo strany Okresnej prokuratúry Nové Zámky
zrejme nedošlo k riadnemu oboznámeniu sa s obsahom súdneho spisu (čo bolo v konaní pred súdom
prvej inštancie opakovane zjavné - napr. v situácii, kedy sa prítomná prokurátorka na pojednávaní
vyjadrila, že vzťahovo bezpečnou osobou pre I. je podľa vyjadrenia znalkyne Mgr. Lipanovej nielen

matka, čo ale nezodpovedá obsahovo jasným vyjadreniam znalkyne. K zisteniam tretích strán (t. j.
odborníkov a zároveň nie matky a otca), ktoré sú v súdnom spise a zároveň preukazujú potrebu
zamedzenia stretávania otca so I. do času, kedy u otca nastanú potrebné kvalitatívne osobnostné
korekcie, alebo prinajmenšom nariadenia styku v mojej prítomnosti (a to nielen na ničím relevantným
neodôvodnené 2 mesiace). Zo strany Okresnej prokuratúry Nové Zámky

dochádza k abstrahovaniu od vyjadrení dieťaťa nijako sa nevyjadruje k tomu, čo I. opakovane deklaruje.
Pre Okresnú prokuratúru Nové Zámky nepôsobí rušivo vo vzťahu k osobnosti otca ani zistenie znalkýň,
hoci tieto sú závažné a v konaní bolo preukázané, že sa povahové rysy otca negatívne odrážajú na
psychickom zdraví dieťaťa. Zo záverov prokuratúry vyplýva, že aj podľa jeho názoru je potrebné, aby
bolo dané akési preklenovacie obdobie, kedy matka má byť ešte prítomná pri styku I. s otcom, avšak

ničím neodôvodnila, prečo sa domnieva, že práve 2 mesiace budú postačovať na to, aby sa vzťah medzi
I. a otcom zlepšil natoľko, že pre ňu nebude nijako negatívne, aby trávila čas s otcom bez jej prítomnosti
(hoci to v súčasnosti je nevyhnutné) a tiež sa nevyjadrila k tomu, čo má nastať ak otec na stretnutia
ani počas týchto 2 mesiacov chodiť nebude, prípadne ak by aj chodil, tak stretnutia k zlepšeniu vzťahu
neprispejú. Doterajšie skúsenosti a prax totiž naznačujú, že otec chodí za I. skôr výnimočne.

96. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že kolízny opatrovník poukazuje na potrebu konzultácií
rodičov, ktoré by na strane otca viedli k získavaniu vytvárania toho, čo dieťa potrebuje. V tomto smere
kolízny opatrovník zdôraznil potrebu konzultácií matky aj otca, pričom cieľom má byť zlepšenie na straneotca, v čom matka nevidí, ako by mohla otcovi pomôcť v získaní potrebných rodičovských schopností
a tiež ku korekcii jeho osobnosti. V prvom rade je potrebné, aby za týmto účelom dostal odbornú
pomoc otec, čo konštatovala aj súdom ustanovená znalkyňa. Konštatovala, že na jednej strane kolízna

opatrovníčka pred orgánom činným v trestnom konaní (dňa 11. 03. 2020 na OR PZ Nové Zámky vo veci
ČVS: KRP-306/1-VYSBA-2019) uviedla, že sa stotožňuje so závermi znaleckého dokazovania súdom
ustanovených znalkýň, ktoré (primárne Mgr. Lipanovej) jednoznačne konštatovali nevhodnosť stretnutí
I. s otcom bez prítomnosti matky, t. j. priamo podmieňovali ich vzájomné stretnutia mojou prítomnosťou
za účelom pocitu bezpečia a stability pre dieťa a na druhej strane zo strany ÚPSVaR je preferovaný

záver, aby odvolací súd prvoinštančné rozhodnutie potvrdil, t. j. aby došlo k stretnutiam medzi otcom
a I. aj bez prítomnosti matky, hoci po dvoch úvodných mesiacoch, počas ktorých ani nevieme, či otec
vôbec na styk príde a ak aj áno, aký to bude mať dopad na I. a na ich vzťah, takže v postoji kolízneho
opatrovníka je zrejmý vnútorný podstatný rozpor.

97. Záverom uviedla, že vytýkané podstatné nedostatky svedčia o tom, že najlepší záujem dieťaťa sa

v predmetnej veci stal zneužitým pojmom bez toho, aby bolo učinené zadosť jeho skutočnému obsahu.
Ak sa súd a ostatní účastníci konania rozhodli ísť cestou ignorancie odporúčaní súdom ustanovenej
znalkyne v rovine styku a umožnili styk otca so I. bez prítomnosti matky a bez náležitej potrebnej zmeny
na strane otca, určením len nejakého neistého obdobia v trvaní 2 mesiacov, a zároveň ostatní účastníci
a tiež súd nijako nezohľadnili ani vyjadrenia maloletého dieťaťa, o ktorom sa koná, dieťa sa pre nich

stalo len nejakým objektom miesto subjektu a jeho práva degradovali v maximálnej možnej miere.

98. K vyjadreniu otca z 19. 04. 2021 sa písomne vyjadrila matka, ktorá poznamenala, že otec vo svojom
vyjadrení uviedol, že nie je spokojný s tým, že zákaz vyhotovovať záznamy zo stretnutí bol uložený len
jemu a nie aj matke. Otec neuviedol, čo konkrétne by mal pre neho tak dôležitými nahrávkami preukázať

v súvislosti s prístupom matky voči nemu. Okrem toho, ani samotné nahrávky pre neho neboli doteraz
postačujúce. Skutočným dôvodom, pre ktorý otec opakovane takto (nahrávanie si vlastnej dcéry proti
jej vôli a vodenie cudzích osôb na stretnutie) koná, je jeho vlastná potreba štylizovať sa do role obete a
centra pozornosti a tiež vytváranie stresových situácií pre I.. Otec preukazuje jeho neochotu akceptovať
objektívny stav zistený aj zo strany súdom ustanovenej znalkyne Mgr. Lipanovej, podľa ktorej z mojej

strany dochádza k riadnej príprave I. na stretnutie a tiež k nemanipulovaniu I. voči otcovi a zároveň
prekážkou v riadnom vzťahu medzi dcérou a otcom je primárne otec.

99. Do pozornosti odvolacieho súdu dala svoju iniciatívu reparovať neschopnosť otca tým, že mu
odoslala e-mail z 28. 07. 2019, ktorého cieľom bolo pomôcť otcovi uvedomiť si, čo I. od neho potrebuje a

čo zasa nie, pričom k žiadanej zmene na strane otca nedošlo. Dodala, že na bezprostredne nadväzujúce
stretnutie03.08.2019otecbezuvedeniadôvoduneprišiel.Vzhľadomkuvedenémuniejematkaosobou,
ktorá sa snaží otcovi brániť, ale sa mu snaží pomôcť vysvetlením, ako si môže nájsť cestu k I.. Otec toto
neguje, štylizuje sa do role obete a obviňuje všetkých naokolo. Potvrdzuje sa odborné zistenie súdom
ustanovenejznalkyne,žeotecočakávazmenuodvšetkýchnaokolo,pričomusebapotrebuzmenyalebo

snahy nevidí.

100. Týmto podaním sa matka vyjadrila aj k vyjadreniu Úradu komisára pre deti z 15. 04. 2021. Vo
vyjadrení predmetnej inštitúcie sa uvádzajú viaceré tvrdenia, ktoré nijako nemajú oporu v zistenom
skutkovom stave, pričom je úplne zrejmé, že predkladané závery kopírujú subjektívne vyjadrenia otca

a nijako nezohľadňujú vyjadrenia ostatných účastníkov konania (vrátane I.) a tiež závery znaleckého
skúmania. Vo vyjadrení organizácie sa píše: „Prítomnosť matky pri stretnutiach na jednej strane vytvára
komfort pre maloletú, na druhej strane však maloletá vníma pohŕdavý postoj matky k otcovi, čo v
konečnom dôsledku vedie k ďalšiemu odmietaniu otca a nedôstojnej realizácii styku, ako vyplýva z
priebehu konania.“ V citovanej časti však inštitúcia nijako nekonkretizuje, z čoho konkrétne vyvodzuje

dôvod na odmietanie otca zo strany I., ktorý inštitúcia označuje ako pohŕdavý postoj matky voči
otcovi. Nikde v spise sa nič takéto neuvádza, pričom za nezávislé subjekty pozorujúce priebeh styku a
postoj I., ktoré svoje skúsenosti a pozorovania uviedli súdu, považovala primárne súdom ustanovenú
znalkyňu Mgr. Lipanovú (na ktorú paradoxne odkazuje aj inštitúcia) a kolízneho opatrovníka. Inštitúcia
nekritickyabeználežitéhopodkladupreberátvrdeniaotca.Postojinštitúciejetakdôsledkomnepoznania

obsahu súdneho spisu, čo nie je zo strany inštitúcie prvýkrát počas konania, keď aj na pojednávaniach
opakovane zástupca inštitúcie uvádzal tvrdenia priamo rozporné s vyjadreniami znalkyne a na otázku
zdôvodnenia takýchto tvrdení sa vyjadriť nevedel. Aj ďalšie tvrdenia inštitúcie priamo preukazujú
neoboznámenie sa so závermi znaleckého dokazovania v predmetnej veci, keď táto uvádza: „Zoznaleckého posudku Mgr. Lenky Lipanovej vyplýva, že na strane otca neboli zistené žiadne skutočnosti,
ktoré by mohli viesť k ohrozeniu zdravia maloletej pri realizácii styku ...“. Ďalej poukázala na jednotlivé
časti znaleckého posudku Mgr. Lipanovej, ktoré preukazujú neobjektívnosť, tendenčnosť a nesprávnosť

vyjadrení inštitúcie. Záverom uviedla, že neodborný a povrchný prístup inštitúcie je nevhodný a nehodný
role, ktorú má zastávať. Na uvedené poukazovala už v podaní z 20. 08. 2019.

101. Matka sa písomne vyjadrila k vyjadreniu otca doručenom jej súdom 28. 05. 2021, podotkla, že
otec vo svojom zmätočnom vyjadrení uvádza viaceré nepravdivé tvrdenia, opätovne obviňuje súdom

ustanovené znalkyne Mgr. Lipanovú aj MUDr. Kmečovú a nimi vypracovaný posudok z kontroverzie,
nepreskúmateľnosti, nepravdivosti, porušení povinností znalca a pod., hoci zo strany žiadnej relevantnej
inštitúcie tento posudok s takými atribútmi spochybnený nebol, ani zo strany ostatných účastníkov
konania. Potvrdzujú sa tak znalecké zistenia, in concreto v tejto rovine pre osobnosť otca. Osobitne
sa vyjadrila k prílohe otcovho podania označenej ako „Zoznam subjektov - ne/spolupráca“, v ktorej
otec obviňuje matku z odmietnutia 14 návrhov na odbornú spoluprácu, celkového nespolupracovania

a nerešpektovania nariadení súdu. Otec abstrahujúc od všetkých súvisiacich okolností opätovne
vyvodzuje nesprávne závery, zrejme za účelom vykreslenia vlastnej osoby v lepšom svetle.

102. Dňa 06. 02. 2015 iniciatívne dohodla stretnutie a následne navštívila príslušný útvar ÚPSVaR v
Nových Zámkoch, kde prosila o pomoc a rady pri riešení problémov s realizáciou styku otca p. J. s

dcérou. Dňa 11. 03. 2015 iniciatívne žiadala o zvolanie spoločného stretnutia za prítomnosti kurátorky
p. M. Q. z ÚPSVaR NZ a p. J. za účelom spísania rodičovskej dohody. Stretnutie otca s dcérou sa
uskutočnilo počas víkendu 14.-15. 03. 2015 v zmysle podpísanej dohody na ÚPSVaR NZ. Dcéra jej
bola odovzdaná 15. 03. 2015 v katastrofálnom psychickom stave. O tomto informovala ÚPSVaR NZ,
konkrétne p. M. Q.. V správe som ju požiadala o pomoc, prípadne jej účasť pri nasledujúcom odovzdaní

dcéry otcovi. Z jej strany žiadna spätná väzba neprišla. Na odporúčanie p. Q. sa uskutočnilo dňa 24. 03.
2015 stretnutie matky s F.. A. - referát poradensko-psychologických služieb. Na tomto stretnutí popísala
problémy vo vzájomnej komunikácii s otcom, priebeh ich prvého spoločného víkendu (14.-15.3.2015)
strávenomvdomácnostiotcabezprítomnostimatky.Dňa22.04.2015sauskutočnilospoločnéstretnutie
oboch rodičov s psychologičkou F.. A. na ÚPSVaR v NZ. Stretnutia sa zúčastnila aj p. Q.. Na tomto

stretnutí sa dohodli, že I. otec príde navštíviť dcéru v zmysle návrhu predbežného opatrenia súdu
od 9.00 hod. do 18.00 hod. do V. nasledujúcu sobotu. Dohodli sa, že matka bude na styku v pozícii
pozorovateľa a v prípade potreby môže otec dcéry p. J. stráviť čas aj v domácnosti matky. Na stretnutí p.
Q.spomenulaObčianskezdruženieFamiliam,ktorématkanadruhýdeňkontaktovaladohodlastretnutie.
I. otec nasledujúcu sobotu dňa 25. 04. 2015 za dcérou neprišiel a zámer neprísť za dcérou vopred

neoznámil, pričom ho s dcérou čakali. O tejto skutočnosti informovala p. Q., žiadna spätná väzba z jej
strany neprišla.

103. Pokiaľ ide o spoluprácu s Familiam o. z., uviedla, že stretnutie s p. L. a p. O. z OZ Familiam sa
uskutočnilo začiatkom mája 2015. Na stretnutí ich informovala o aktuálnych problémoch s otcom dieťaťa

p. J.. Ubezpečili matku, že urobia všetko pre to, aby dosiahli medzi nami dohodu a že budú prihliadať
predovšetkým na dobro a záujem dieťaťa. Ďalšie stretnutie s p. L. a otcom dieťaťa sa uskutočnilo o pár
týždňov. Účelom bolo dosiahnutie rodičovskej dohody v stretávaní sa otca s dcérou, aby sa záležitosť
nemusela riešiť súdnou cestou. Navrhla postupovať v zmysle predbežného opatrenia súdu + kedykoľvek
otec dcéry prejaví záujem a to dá včas vedieť, môže za dcérou prísť a stráviť s ňou ľubovoľný čas aj

u matky v domácnosti. Uviedla, že otec navrhuje striedavú starostlivosť, hoci I. býva v V. a p. J. v B..
Ďalej sa celé stretnutie už viedlo opačným smerom, nie smerom, kedy by dosiahli dohodu. Dodnes nemá
zápis z toho stretnutia, resp. nedostala v kópii list, v ktorom OZ Familiam informuje ÚPSVaR NZ o celom
priebehu „spolupráce“. Začiatkom júla 2015, pri jednom stretnutí otca s dcérou v stanovený čas, teda v
nepárnu sobotu, v čase, keď otec už bol u matky v domácnosti, mu zrazu zazvonil telefón, v ktorom mu

p. L. oznámil, že už čaká a bude prítomný pri styku otca s dieťaťom. Matka o ničom nevedela, nikto jej
nič vopred neoznámil, otec sa dohodol s OZ Familiam sám. Po telefonickej dohode so svojou právnou
zástupkyňou telefonicky informovala p. L., že si neželá jeho prítomnosť pri styku. Išli von matka, dcéra a
otec a asi po 15 min. pristúpil p. L. a oznámil, že aj napriek jej zákazu styk sledoval zo vzdialenosti cca
100 a napíše na ÚPSVaR NZ správu zo sledovania. Následne 16. 07. 2015 poslala písomne ÚPSVaR

NZ list.

104. K bodu 4. (F.. V.) uviedla, že Okresný súd Nové Zámky nariadil uznesením z
30. 06. 2016 odborné poradenstvo pre oboch rodičov za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie.Konkrétne termíny dohodnutých stretnutí na referáte poradensko - psychologických služieb v NZ, a
to 26. 08. 2016 aj za účasti I., ktoré nariadila psychologička ... ponižovanie I. osobnosti, kedy sa aj
priamo v jej prítomnosti o nej otec vyjadruje, že sa pocikáva, že má kožné problémy následkom zlého

psychického stavu, že nie je chorá, keď je evidentné, že je chorá (chrípka či horúčka) a potvrdila to
aj detská lekárka a pod., že ho I. bije počas stretnutí, že na neho pľuje. V tomto zmysle sa vyjadroval
počas psychologických konzultácií na ÚPSVaR za prítomnosti psychologičky V. ktorá bohužiaľ nie že
nezasiahla, aby sa takto nevyjadroval, keďže I. priamo a spontánne zareagovala, že tato klame a že
to nie je pravda, ba dokonca sa tieto jeho vyjadrenia počas sedení ani neobjavili v žiadnom zázname

z psychologických konzultácií v rámci nariadeného výchovného opatrenia;14. 09. 2016 - I. ochorela,
včas informovaný otec, psychologička, náhradný termín o týždeň 21. 09. 2016; 21. 09. 2016 - na
stretnutí prítomní: matka a otec na základe pokynu psychologičky;12. 10. 2016 - na stretnutí prítomní:
matka a otec na základe pokynu psychologičky; 26. 10. 2016 - na stretnutí prítomní: matka a otec na
základe pokynu psychologičky; 16. 11. 2016 - na stretnutí prítomní: matka a otec na základe pokynu
psychologičky ; 14. 12. 2016 - stretnutie aj za účasti I., ktoré nariadila psychologička.

105. K bodu 5. (X.. F.) uviedla, že po stretnutí s p. F. jej matka adresovala správu, ktorá je založená tiež
v spise na ÚPSVaR NZ, v ktorom opísala stretnutie, ktoré sa uskutočnilo dňa 28. 03. 2018 sa v zmysle
žiadosti Úradu komisára pre deti.

106. K bodu 6. (dr. F.) uviedla, že k tomu kto koho oslovil a prečo táto spolupráca skončila, sa vyjadril
sámdr.F.vosvojejsprávezaslanejsúdudňa28.12.2016(najejobsahvplnomznenízároveňodkazuje)
a ako z nej jasne vyplýva, aj túto iniciatívu matky otec negoval, keď zistil odborný záver dr. F..

107. K bodom 7. a 8. (X.. A. a ÚKpD) uviedla, že po tom, ako matku telefonicky kontaktovala X.. A.,

opísala jej vlastné vnímanie celej veci a následne jej X.. A. oznámila, že jej otec uviedol absolútne odlišné
tvrdenia, z toho dôvodu sa táto iniciatíva nijako nerozvinula.

108. K bodu 9. (MUDr. Vavrová) uviedla, že I. absolvovala dňa 30. 11. 2016 vyšetrenie u
pedospychiatričky MUDr. Vavrovej. Z tejto návštevy je vyhotovená lekárska správa, ktorá je obsahom

súdneho spisu. Z jej obsahu nijako nevyplýva, že by sa mali u MUDr. Vavrovej vykonávať ďalšie
sedenia, nie je tak zrejmé, čo konkrétne matka mala v zmysle vyjadrenia otca odmietnuť. Navyše lekárka
odporúča, aby otec za I. pravidelne chodil, čo sa však nedialo ani nedeje.

109. K bodom 10. a 11. (MUDr. Kováčová, Mgr. Sedlačková) uviedla, že sa nevie k tomuto vyjadriť,

pretože si na to vôbec nespomína, otec nedoložil žiadne súvisiace dôkazy. Dodala len, že iste nešlo o
súdom ustanovených odborníkov.

110. K bodu 12. (Rada pre práva dieťaťa) uviedla, že v marci 2018 odvolací súd nariadil výchovné
opatrenie odborné poradenstvo vo forme mediácie prostredníctvom Rady pre práva dieťaťa. Na stretnutí

dňa 12. 04. 2018, kde bol prítomný otec, matka a mediátorka, im okrem iného mediátorka predložila
cenník, ktorý nebol prílohou dohody o riešení sporu, ktorú v ten deň v snahe o postup vo veci podpísala.
Cenník bol vysoký, následne to matka komunikovala s vtedajším právnym zástupcom a v mediácii
nepokračovala z dôvodu vysokých nákladov.

111. K bodu 13. (PhDr. V.) uviedla, že pokiaľ ide o akékoľvek stretnutia, ktorých sa mala u PhDr. V.
zúčastniť, tak reálne došlo z jej strany k doručeniu 1 termínu stretnutia, a to na 20. 11. 2019, z ktorého
sa pre neodkladné pracovné povinnosti sa musela ospravedlniť a zároveň hneď požiadala o určenie
náhradnéhotermínu,ktorýbolnavrhnutýna02.12.2019,naktorýsadostavila.Zjejstranybolopriprvom
osobnomstretnutízrejmé,ževšetky„potrebné“informácieuždostalaodp.J.aodmatkypotrebujeužlen

vedieť, prečo sa správa tak, ako jej to oznámil p. J., takže neočakávala objektívne zistenie skutkového
stavu. Táto osoba bola určená súdom na to, aby sa k nej dostavili rodičia so I., pričom jej na to bol určený
čas zo strany súdu v rozsahu 6 mesiacov. Rozhodnutie, na základe ktorého mala PhDr. V. vykonávať
svoju činnosť, nadobudlo vykonateľnosť k 16. 06. 2021, pričom PhDr. V. kontaktovala matku až na
konci novembra, t. j. po uplynutí 5 mesiacov. Za dôležité považovala to, že podľa vyjadrenia PhDr. V.

adresovaného súdu sa matka mala zúčastniť na stretnutí u nej dňa 04. 07. 2019, pričom reálne sa
tohto stretnutia s PhDr. V. nezúčastnila, keďže bola celý deň v práci. Táto osoba preukázateľne klamala
súd. Uvedené narušilo dôveru matky v PhDr. V.. Navyše matke oznámila, že ju nezaujímajú dovtedajšie
znalecké zistenia z tohto súdneho konania, čo svedčí o jej odbornosti.112. K bodu 14. (TENENET) uviedla, že otec zabudol zohľadniť ďalšie podstatné okolnosti, ktoré súdu
v súvislosti so spoluprácou s TENENET o. z., už uviedla a ktoré aj prispeli k tomu, že rozhodnutie o

povinnosti podrobiť sa poradenstvu v TENENET o. z., bolo odvolacím súdom zrušené. Ďalej dodala,
že otec sa tých stretnutí, na ktoré matka so I. prišla, nezúčastnil ani raz a podľa jej dostupných
informácií vrátane správy TENENET o. z., adresovanej súdu sa nedostavil na stretnutie nikdy. Je
preto zarážajúce, keď sa on, ktorý sa stretnutí nezúčastnil vôbec, hovorí, že matka ich negovala, keď
na ne priviedla I., keďže bola k tomu súdnym rozhodnutím zaviazaná. Organizácia TENENET o. z.,

mohla vykonávať svoju činnosť aj bez súhlasu matky, pretože podklad pre vykonávanie jej činnosti bolo
súdne rozhodnutie, táto organizácia to však nevedela poňať, I. bola na vybrané termíny pripravená
a privedená do tejto organizácie a pracovali s ňou aj bez písomného súhlasu matky, ktorý neudelila
preto, že jej boli predložené bianko predtlačené formuláre bez špecifikácie postupov, ktoré mala táto
organizácia vykonávať. V súdnom spise sú založené viaceré podania matky v tejto súvislosti a aj e-
mailová komunikácia podrobne opisujúca priebeh realizácie súvisiaceho neodkladného opatrenia.

113. Zhrňujúco k podaniu otca uviedla že si nie je vedomá, že negovala akúkoľvek iniciatívu určenú
jej súdom alebo kolíznym opatrovníkom. Práve naopak, vždy sa snažila konštruktívne pristupovať
ku všetkým ponúkaným vhodným riešeniam a ak s nimi nesúhlasila, tento nesúhlas neprejavovala
cez negovanie v takej podobe, že by sa nepodriadila a I. na stretnutia pripravenú nepriniesla. Otec

obviňuje všetkých naokolo z vlastnej neschopnosti vytvoriť si s dcérou zdravý vzťah. Jeho podanie je
sumár vybraných etáp tohto konania s krátkym slovným hodnotením a s opomenutím uvedenia čo i len
stručného skutkového stavu vrátane toho, kedy čo on pre I. a zlepšenie vzťahu s ňou spravil.

114. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej

len „CSP“) postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok
okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP, pričom nie je viazaný odvolacími
dôvodmi v zmysle § 66 CMP prejednal odvolanie na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1
a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť

dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti
výrokov o zamietnutí návrhu matky na zákaz styku otca s mal. dieťaťom (výrok I.), o zamietnutí návrhu
matky na nariadenie neodkladného opatrenia z 04. 08. 2020 na zákaz styku otca s mal. dieťaťom (výrok
II.), o úprave styku otca s mal. dieťaťom (výrok V.), o zákaze uloženom otcovi vyhotovovať audiovizuálne
záznamy s podobizňou, hlasom a prejavmi osobnej povahy matky a mal. dieťaťa počas styku (výrok VI.)

a o zákaze uloženom otcovi vodiť na styk cudzie osoby, okrem rodinných príslušníkov zo strany otca
(výrok VII.) a v časti trov konania je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom v
zmysle § 387 ods. 2 CSP sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

115. Podľa § 395 ods. 1, 2 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

116. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa požijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

117. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

118. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

119. Podľa § 24 ods. 4 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo

pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovua starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

120. Podľa § 25 ods. 1 ZoR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

121. Podľa § 25 ods. 2 ZoR, ak sa rodiča nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku

1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

122. Podľa § 25 ods. 4 ZoR ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému
rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z
rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

123. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, môže súd aj bez návrhu zmeniť súdne rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

124. Podľa§ 111 CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o b/ úprave

výkonurodičovskýchprávapovinností,d/stykusmaloletým,p/inýchveciach,aktovyplývazosobitného
predpisu.

125. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a
o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

126. Podľa čl. 5 Základných zásad ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a

stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

127. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

128. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú
právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s

oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

129. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať

patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

130.Podľačl.12ods.2Dohovoruoprávachdieťaťazatýmúčelomsadieťaťuposkytujenajmämožnosť,
aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo
prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s

procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

131. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov
majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže, podľa okolností konkrétneho prípadu, prevážiťnad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality spočíva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v
bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami (vec Elsholz proti Nemecku).

132. Odvolací súd úvodom uvádza, že predmetom skúmania v odvolacom konaní sú výroky rozsudku
súdu prvej inštancie napadnuté odvolaním matky, ako aj otca maloletej, a to výroky o zamietnutí
návrhu matky na zákaz styku otca s mal. dieťaťom (výrok I.), o zamietnutí návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia z 04. 08. 2020 na zákaz styku otca s mal. dieťaťom (výrok II.), o úprave styku
otca s mal. dieťaťom (výrok V.), o zákaze uloženému otcovi vyhotovovať audiovizuálne záznamy s

podobizňou, hlasom a prejavmi osobnej povahy matky a mal. dieťaťa počas styku (výrok VI.) a o zákaze
uloženom otcovi vodiť na styk cudzie osoby, okrem rodinných príslušníkov zo strany otca (výrok VII.) a
výrok týkajúci sa trov konania.

133. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že aj napriek zložitej situácii a komplikovaným vzťahom medzi
rodičmi mal. dieťaťa a mal. dieťaťom s otcom, dospel súd k správnemu záveru, že v danej veci nie je

dôvod na to, aby sa otec nestýkal so svojou mal. dcérou I.. Je však potrebné zvoliť citlivý spôsob, ktorým
je možné obnoviť väzby otca s mal. I., ktorý však musí byť primeraný veku samotného dieťaťa. Odvolací
súd rovnako ako súd prvej inštancie nemá z vykonaného dokazovania za preukázané, že by existovali
skutočnosti odôvodňujúce aktuálny vzťah dieťa k otcovi a jeho negatívne reakcie na jeho prítomnosť.

134. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na to, že podľa čl. 2 ods.
1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá
a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

135. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutí v

súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej
praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo
(čl. 2 ods. 2 CSP).

136. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

137. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovanýaaképrostriedky procesnejobranypoužil.Súdjasneavýstižnevysvetlí,akoposúdilpodstatné
skutkovétvrdeniaaprávneargumentystrán,ktoréskutočnostiktoréskutočnostipovažujezapreukázané
aktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakoichvyhodnotil,prečonevykonalďalšienavrhovanédôkazy

ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

138. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 220

ods.2 CSP). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv sporovej strany na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie
spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz
proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I tak,

že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené.
Judikatúra ESĽP však nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia.

139. K otázke riadneho odôvodnenia súdnych rozhodnutí sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej

republiky, ktorý vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo
účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.
j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Do práva na spravodlivýsúdny proces však nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to,
aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

140. Pokiaľ ide o odvolanie matky, ktoré smeruje proti výrokom o zamietnutí jej návrhov na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorými sa domáhala zákazu styku otca s mal. I., odvolací súd uvádza,
že skutočnosti tvrdené matkou týkajúce sa duševnej poruchy otca, ktorá priamo ohrozuje fyzický a

psychický vývoj maloletého dieťaťa neboli vykonaným dokazovaním preukázané. Za účelom zistenia
uvedených skutočností vzhľadom na to, že ide o maloleté dieťa bolo nariadené rozsiahle znalecké
dokazovanie, ktoré sa zameralo na skúmanie osobnosti otca, matky a mal. I.. Znalecké posudky boli
vypracované znalcom PhDr. Petrom Molnárom, Mgr. Lenkou Lipanovou a MUDr. Andrém, ktorého
znalecký posudok bol predložený ako súkromný znalecký posudok. Zo znaleckého dokazovania
nariadeného súdom, ako aj súkromného znaleckého posudku nebolo zistené žiadne neprístojné

správanie sa otca k mal. I. a neboli zistené ani také duševné poruchy otca, ktoré by ohrozovali maloletú
z dôvodu jej styku s otcom a ktorými matka odôvodňovala potrebu zákazu styku otca s mal. dcérou.

141. Podľa § 25 ods. 3 ZoR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého
dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem

maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

142. Ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená
obava z tohto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom
obmedzí alebo ho aj zakáže. Obmedzenie môže napríklad spočívať v určení kratšieho času pre styk

dieťaťa s rodičom alebo v predĺžení časových intervalov medzi stretnutiami s týmto rodičom a pod.,
než aké boli dohodnuté v dohode rodičov alebo určené skorším rozhodnutím súdu. Právna teória toto
obmedzenie, ako aj zákaz styku podľa § 25 ods. 3 chápe ako osobitný druh obmedzenia rodičovských
práv a povinností. Súdna úprava tu zasahuje do úpravy realizácie vzťahov medzi rodičmi a deťmi, pričom
rodičovské práva ostávajú zachované.

143. Z pozitívneho záväzku štátu na poli ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny, resp.
rodinného a súkromného života (čl. 32 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd) vyplýva, že súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami
vytvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, vrátane prostriedkov

donútenia, ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané. Bez ohľadu na to, kto
rozvrat vzťahov medzi otcom a synom spôsobil a kto na ňom má väčšiu či menšiu vinu, je však iluzórne
si predstavovať, že právo, resp. súd môže svojou autoritou rozkazovať ľudským citom.

144.Jedinýmkritériomprevysloveniezákazustykurodičasdieťaťomjeaktuálnanevyhnutnosťtakéhoto

opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Rozhodnutie súdu o zákaze styku
nemožno chápať ako konečné odpratanie nepríjemného sporu. Intenzita zásahu do základného práva
podľa čl. 32 ods. 4 Listiny a čl. 8 ods. 1 Dohovoru, akú predstavuje práve zákaz styku rodiča s dieťaťom,
káže, aby súdy a štátne orgány nečakali pasívne, až dieťa dosiahne formálne plnoletosť a predmet
konania odpadne, prípadne až sa samovoľne či inak zmenia pomery a jedna zo zúčastnených strán sa

na súd znovu obráti s formálnym procesným návrhom na úpravu styku. Zákaz styku rodiča s dieťaťom
autoritatívne vyslovený súdom, najmä ak nezneužil rodič svoju rodičovskú zodpovednosť, je opatrením
časovo obmedzeným, aj keď zákon jeho účinnosť výslovne stanovením nejakej lehoty neobmedzuje.
Orgány sociálnoprávnej ochrany a súdy, každý vo svojej pôsobnosti, preto musia aktívne skúmať, či
dôvody tohto opatrenia trvajú, inými slovami, či sa toto opatrenie postupom času a zmenou okolností

nestalo neprimeraným.

145. Rozhodnutie o zákaze styku teda musia súdy spolu s orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí využiť
ako priestor pre vytváranie podmienok na to, aby styk medzi rodičom a dieťaťom mohol byť obnovený,
na prehodnotenie doterajšej stratégie a voľbu ďalších, aktuálne vhodných opatrení.

146. Odvolací súd poznamenáva, že matka obdobný návrh na zákaz styku podala aj v priebehu
odvolacieho konania, o ktorom rozhodoval odvolací súd uznesením č. k. 5CoPno/1/2021-4342 z
30. júla 2021, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a návrh na prerušenie konaniaako nedôvodný zamietol. Vzhľadom na uvedené boli skutočnosti uvádzané v odvolaní, ako aj nové
skutočnosti, ktoré odvolaciemu súdu oznámila (podozrenie zo spáchania prečinu ohovárania podľa §
373 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 122 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona

spáchaného v jednočinnom súbehu s trestným činom nebezpečné prenasledovanie podľa § 360a ods.
1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. e/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. e/ Trestného zákona), už predmetom skúmania odvolacieho súdu v rámci rozhodovania o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd dôsledne skúmajúc uvedené skutočnosti v rámci
konania vo veci samej dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie a odvolací súd vo vyššie

citovanom uznesení.

147. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nepochybne vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie
za účelom zistenia skutočností tvrdených oboma rodičmi ako účastníkmi konania a zistenia skutkového
stavu veci. Súd prvej inštancie vychádzal primárne pri dokazovaní zo znaleckého dokazovania
vykonaného v rámci uvedeného konania. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru

o nedôvodnosti návrhu matky na zákaz styku otca s mal. dcérou I., keďže nebolo preukázané, že by
otec akýmkoľvek spôsobom ubližoval svojej dcére a svojou prítomnosťou by nepriaznivo pôsobil na jej
psychický stav.

148. Pokiaľ ide o matkou opakované tvrdenie, že otec trpí zmiešanou poruchou osobnosti, ktorú ona

označuje ako duševnú poruchu, na ktorú poukazovala a ktorou podané návrh odôvodňovala, odvolací
súd vychádzal z obsahu rozsiahleho súdneho spisu vedeného Okresným súdom Nové Zámky pod sp.
zn. 7P/78/2015, ktorý bol odvolaciemu súdu predložený na rozhodnutie o podanom odvolaní matky
a otca proti rozsudku č. k. 7P/78/2015-3689 z 27. novembra 2020, z napadnutého rozsudku ako aj
konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Zo znaleckého dokazovania jednoznačne a bez pochybností

vyplýva, že otec dieťaťa netrpí žiadnymi takými zdravotnými problémami, ktoré by mu reálne bránili v
styku s mal. dcérou. Znalec MUDr. Ivan André uviedol, že z psychiatrického hľadiska neexistujú žiadne
prekážky, aby sa mohol otec voľne stretávať so svojím mal. dieťaťa z hľadiska jeho duševného zdravia
a morálnych hodnôt otca a pre dieťa nehrozia žiadne riziká. Znalkyňa Mgr. Lenka Lipanová rovnako
uviedla, že otec netrpí takým duševným ochorením, ktoré by mu v styku s maloletou bránilo, hoci bola

u neho diagnostikovaná zmiešaná porucha osobnosti, ktorá sa prejavuje problematickým správaním
voči dieťaťu a matke, avšak na radikálny zásah, akým je zákaz styku, musí byť závažný psychologický
dôvod, ktorý u otca nevzhliadla.

149. Odvolací súd poznamenáva, že počas odvolacieho konania neprišlo k zmene duševného stavu

otca, preto je potrebné vychádzať z diagnostického záveru vyššie menovaných znalcov, s ktorým bol
oboznámený tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, pričom súd prvej inštancie sa s ním riadne
v napadnutom rozsudku vysporiadal. Uvedené závery o zmiešanej poruche osobnosti otca nasvedčujú
len tomu, že otec je málo empatický voči svojej dcére, ako aj voči matke maloletej a odporučená mu
bola v tomto smere určitá sebareflexia, aby vedel lepšie pochopiť pocity mal. I. a ľahšie si k nej tak u nej

vybudovalcitovúväzbuapozitívnyvzťah,čobyznačneprispelokbezproblémovostirealizovanéhostyku
otca s dcérou. Napriek uvedenému však nemožno konštatovať, že by sa otec akýmkoľvek násilným, či
agresívnym spôsobom domáhal styku s dcérou, alebo by jej iným spôsobom ubližoval. Otec by sa mal
snažiť byť citlivejší vo vzťahu k dcére, mal by sa snažiť jej viac porozumieť a uprednostniť jej záujmy
pred svojimi. Uvedené skutočnosti však nemožno považovať za natoľko závažné, že by akýmkoľvek

vážnym spôsobom ohrozovali mal. I. na jej zdravom fyzickom či psychickom vývoji alebo zdraví.

150. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel jednoznačne k záveru, že nie sú dané
dôvody na zákaz styku a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze styku otca
s maloletou nie je dôvodný, keď matka v návrhu neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by preukázali

dôvodnosť takéhoto zásahu do rodičovských práva a povinností spočívajúci v zákaze styku otca s
maloletou. Takýmto zásahom by sa za danej skutkovej situácie docielilo len to, že by sa dieťa otcovi
odcudzilo viac, ako je to momentálne. Ak by došlo čo i len na krátky čas alebo prechodný čas k zákazu
styku otca s dieťaťom, vyhliadky na vytvorenie, obnovenie pozitívnych väzieb sa postupne znížia a
napokon zaniknú. Je potrebné vytvoriť mal. dieťaťu priestor, aby spoznalo okrem názorov matky aj

názory otca a tak aby malo možnosť vlastnej voľby. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací
súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v časti napadnutých výrokov I. a II.,
ktorými zamietol návrhy matky na nariadenie neodkladných opatrení na zákaz styku otca s mal. dcérou
a námietky matky posúdil ako nedôvodné.151. Matka namietala, že súd prvej inštancie nekonal včas, pričom bol ohrozený zdravý psychický
vývoj maloletej, keď nerozhodol včas o podaných návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia.

V tomto smere odvolací súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu, ako aj vykonaného dokazovania
nebolo preukázané žiadne ohrozenie maloletej, a to tak z fyzickej ani psychickej stránky. Navyše
lehota na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je lehotou procesnou a pokiaľ
ide o tak rozsiahly spisový materiál, ako v danej veci (v súčasnosti viac ako 4 000 strán), majúc na
zreteli najlepší záujem maloletej I., bolo potrebné návrhy matky dôsledne posúdiť, v dôsledku čoho

súd prvej inštancie správne zohľadniac okolnosti danej veci rozhodol o predmetných návrhoch matky
rozsudkom vo veci samej. Uvedené umožnil okresnému súdu riadne sa vysporiadať s okolnosťami,
ktorými boli návrhy na zákaz styku formou neodkladného opatrenia odôvodňované, a tým, hoci súd
nerozhodol v zákonnej lehote, zabezpečil vydanie spravodlivého a zákonného rozhodnutia, ktorým
neprišlokohrozeniumaloletejaaniprávotcamaloletej.Poukazujúcnauvedenéodvolacísúdpredmetnú
námietku matky maloletej považoval za dôvodnú.

152. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie výrokom VI. a VII. napadnutého rozsudku zakázal
otcovi, aby vyhotovoval audiovizuálne záznamy počas styku s maloletou a na tento styk nevodil cudzie
osoby s výnimkou rodinných príslušníkov z jeho strany. Vecnú správnosť uvedených výrokov napadol
odvolaním otec maloletej, k čomu odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o správanie sa otca k mal. I.,

nemožno opomínať, že ide o pomerne neštandardné činnosti otca realizované počas styku vo forme
vyhotovovania audiovizuálnych záznamov a vodenia si tretích (cudzích) osôb na styk s dcérou, čo
odvolací súd v žiadnom prípade neschvaľuje. Skutočnosť, že otec má takéto prejavy môže podľa názoru
odvolacieho súdu prameniť z dlhodobej frustrácie z nemožnosti domôcť sa kontaktu so svojou mal.
dcérou, pričom jeho správanie je menej citlivé z nedostatku zručností v komunikácii s dcérou a často

sa uchyľuje aj ku konaniu, ktoré nie je na prospech maloletej, majúc pritom na zreteli svoje záujmy.
Obstarávanie si dôkazov proti matke, ktoré má v úmysle použiť na účely dokazovania v súdnom konaní,
že styk s maloletou dcérou neprebieha riadne, nemôže presadzovať nad záujmy svojej dcéry, ktorá
opakovane a nepochybne vyjadrila nesúhlas s takýmto konaním otca. Ani zúfalstvo a frustrácia nemôže
poškodzovať záujmy maloletej v tom smere, že vytvára nepohodu počas styku, následkom čoho potom

je odmietanie otca maloletou. Jej správanie je jasným dôkazom toho, že takéto konanie otca nie je
v konečnom dôsledku prospešné pre nikoho, teda ani pre neho ani pre mal. I. ani pre jej otca. Hoci
takéto konanie otca nie je v žiadnom prípade žiaduce, nejde o také vážne konanie, ktoré by mohlo byť
podkladom pre zákaz styku otca s mal. dcérou, keďže takéto jeho správanie nepredstavuje pre mal. I.
riziko ani žiadne nebezpečenstvo. Zákaz styku je výnimočným inštitútom rodinného práva, ktoré možno

využiť skutočne len vo výnimočných situáciách, ako je ohrozenie zdravého fyzického alebo psychického
vývojamal.dieťaťaalebojehobezpečnosťnadmieruvšetkýchpochybnostípreukázanázapredpokladu,
že je to v záujme maloletého dieťaťa, čo v danej veci odvolací súd za preukázané nemal. Ak otec svoje
správanie nezmení, nebude rešpektovať vôľu maloletej, ktorá si takéto zaznamenávanie styku nepraje
a rovnako tak nie je stotožnená ani s prítomnosťou osôb, ktoré nepozná, bude musieť znášať s tým

spojené správanie mal. dcéry, prípadne aj jej odmietanie a nechuť byť v jeho prítomnosti. Vzhľadom na
to je na samotnom otcovi, aby sa zdržal takého konania a snažil sa priblížiť k svojej dcére výlučne na
základe prejavov náklonnosti a nie na základe konania smerujúceho proti matke, ktoré maloletá vníma
obzvlášť citlivo, keďže ide o jej najbližšiu osobu.

153. V tomto smere odvolací súd reaguje aj na námietky otca, že rovnako tak matka maloletej si mala
priebeh styku nahrávať, pričom jej obdobný zákaz uložený nebol, prípadne si na styk vodí tretie osoby,
odvolací súd uvádza, že takáto argumentácia otca nie je spôsobilá zvrátiť rozhodnutie odvolacieho súdu
ohľadom vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v časti uvedených výrokov. Tvrdenia otca o
konaní matky neboli v konaní preukázané a neboli ani predmetom skúmania ohľadom vplyvu takéhoto

konania matky na mal. I.. Ak by aj matka takto konala, nič to nemení na správnosti záveru okresného
súdu, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, že konanie otca spočívajúce v kamerovaní styku a vodení si
tretích osôb na styk s mal. I. neprospieva na psychickej pohode maloletej počas styku a následkom čoho
jelenvyhrotenánegatívnaatmosféraapredčasneukončenýstykotcasdcérou.Vzhľadomkuvedenému
odvolací súd považuje závery súdu prvej inštancie pokiaľ ide o napadnuté výroku VI. a VII. za vecne

správne.

154. Pokiaľ ide o oboma rodičmi napadnutý výrok V. upravujúci styk otca s mal. I., odvolací súd nezistil
žiaden z rodičmi vytýkaných nedostatkov. Súd prvej inštancie sa riadne zaoberal všetkými pre vecpodstatnými skutočnosťami, vykonal rozsiahle dokazovanie zamerané na zistenie skutkového stavu tak,
aby vo veci vydal spravodlivé a zákonné rozhodnutie, ktoré bude zohľadňovať primárne najlepší záujem
mal. I. a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nepovažuje

napadnuté rozhodnutie v žiadnom prípade za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Námietky
matky aj otca sú v tomto smere neopodstatnené. Otec žiadal v odvolaní úpravu styku s dcérou, ktorý
bude širší, ako určil súd prvej inštancie a výlučne bez prítomnosti matky a naopak matka, žiadala upraviť
styk výlučne za jej prítomnosti.

155. Otec namietal manipuláciu maloletej matkou, pričom v tomto smere odvolací súd poukazuje na
závery znaleckého dokazovania, z ktorého jednoznačne vyplýva, že manipulácia matkou maloletej
nebola pri vyšetreniach zistené. Nebola však vylúčená skutočnosť, že maloletá kopíruje a preberá
negatívne postoje a správanie sa matky k otcovi maloletej, čo je s ohľadom na jej vek prirodzené. Z
vykonaného dokazovania nevyplýva teda otcom namietaná skutočnosť, že matka priamo manipuluje
svoju dcéru. Nepochybne však odzrkadľuje a preberá názory z prostredia, v ktorom sa nachádza, teda

názory matky vo vzťahu k otcovi, čo možno nie je priamo úmyslom matky takto na dcéru vplývať,
avšak je to s ohľadom na vzniknutú situáciu bežné. Maloletá však preberá názory výlučne negatívneho
charakteru bez toho, aby mala na to vážnejší dôvod. S ohľadom na svoju rozumovú vyspelosť si mal. I.
ešte nevytvára vlastný názor na vzniknutú situáciu, len preberá postoj, ktorý vidí u svojej matky, s ktorou
je v bezprostrednom kontakte. Z rozsiahleho dokazovania nebolo zistené, že by mal. I. mal akýkoľvek

dôvod na to, aby odmietala otca, čo podporuje záver znalkyne Mgr. Lipanovej, že ide o skôr o odmietanie
správanie sa a prejavov otca ako jeho samotného, keďže ten jej nedal k odmietaniu seba samého žiadny
podnet.

156. Vychádzajúc z uvedeného sa aj námietka otca, že bol nesprávne vyhodnotený jeho psychický

stav súdom prvej inštancie javí ako neopodstatnená, pretože tento jednoznačne opierajúc sa o závery
znaleckého dokazovania uviedol, že otec netrpí duševnou poruchou, ale bola u neho konštatovaná
zmiešaná porucha osobnosti (znalecký posudok Mgr. Lipanovej). Tvrdenie, že nie je zrejmé, z čoho súd
prvej inštancie uviedol tieto závery sú nesprávne, keďže z odôvodnenia napadnutého rozsudku je to
zrejmé. Tieto tvrdenia sa javia navyše ako nadbytočné, keď práva na ich základe súd prvej inštancie

dospel k záveru, že nie sú žiadne prekážky v tom, aby bol upravený styk otca s mal. I., konštatujúc
navyše to, že je to v najlepšom záujme maloletej, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd. Okresný súd teda
nedospel k záveru, že by otec trpel nejakou vážnou duševnou poruchou, ktorá by mu bránila stýkať sa
a starať sa o svoju maloletú dcéru. Rovnako tak matka maloletej namietala nesprávne vyhodnotenie
duševného (psychického) stavu otca, keď mala za to, že z vykonaného dokazovania (na rozdiel od otca

maloletej) podľa nej vyplýva, že trpí duševnou poruchou. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na ním
vyššie uvedené, kedy sa v kontexte posudzovania vecnej správnosti napadnutých výrokov týkajúcich
sa neodkladného opatrenia, ktorým matka opakovane žiadala zákaz styku, už vysporiadal. Je potrebné
zdôrazniť, že v konaní boli ustanovení znalci, ktorí sú z odborného hľadiska spôsobilí posúdiť duševný
stav vyšetrovanej osoby (v danej veci otca), ktorého duševný stav bol v konaní sporný, pričom bolo nad

mieru všetkých pochybností preukázané, že otec netrpí žiadnou takou duševnou poruchou, ktorá by
dcére mohla nejakým spôsobom ublížiť a negatívne na ňu vplývať. Odvolací súd nesúhlasí s tým, že
by bol psychický stav otca nesprávne posúdený, v tomto smere nezistil žiadne pochybenia v rozhodnutí
prvoinštančného súdu.

157. V nadväznosti na namietané nedostatočné zohľadnenie záujmu maloletej pri určovaní úpravy styku
mal. I. s otcom odvolací súd uvádza, že súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom, ak sa rodičia
o styku s maloletým dieťaťom nevedia dohodnúť alebo ak je dosiahnutie dohody inak aj objektívne
nemožné. Súd pritom prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom,
vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Tiež prihliada na to, aby sa rešpektovalo právo

maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. V predmetnej veci Okresný súd
Bratislava V. č. k. 20P/248/2013-210 z 17. apríla 2014 rozhodol tak, že mal. dieťa zveril do osobnej
starostlivosti matky s tým, že mal. dieťa budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Otca
zaviazal na platenie výživného v sume 130 eur mesačne od 08. 12. 2012 a zročné výživné od 08.
12. 2012 do 30. 04. 2014 v celkovej sume 503,23 eura povolil otcovi splácať v splátkach po 30 eur

mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom máj 2014 pod stratou výhody splátok. Styk otca
s mal. dieťaťom upravil tak, že otec je oprávnený sa s mal. dieťaťom stýkať každý nepárny týždeň od
piatka 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov v každom nepárnom roku od
Veľkonočného piatka od 10.00 hod. do soboty do 18.00 hod. a každý kalendárny rok počas Vianočnýchsviatkov od 25. 12. od 09.00 hod. do 26. 12. do 18.00 hod. vždy za prítomnosti matky s tým, že otec
si dieťa prevezme v mieste svojho bydliska a po ukončení styku matke odovzdá na rovnakom mieste.
Styk sa realizoval pomerne bez vážnejších ťažkostí do septembra 2014.

158. Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja
rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo
dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z
rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto

zásada čo najviac naplnená (nález Ústavného súdu ČR z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 2298/15).

159. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva
všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do
osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu
svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa,

nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na
to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv.
Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu
a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému

nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu
vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30, ako aj čl. 29 Dohovoru
o právach dieťaťa, a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do
osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj
to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým

dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967).

160. Odvolací súd v predmetnej veci, rovnako ako súd prvej inštancie, vidí potrebu kontaktu otca s mal.
I. a v nadväznosti na uvedené skutočnosti konštatuje, že úloha oboch rodičov je v živote maloletého
dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za preukázané, že by tomu bolo inak v predmetnej

právnej veci. Správnosti uvedeného záveru súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu nasvedčuje
aj vykonané znalecké dokazovanie. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z
rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten
druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie
nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého

dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po
rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k
povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je
prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu
výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je - dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti

maloleté dieťa nie je, aby sa tento rodič s maloletým dieťaťom nestretával, resp. sa stretával len vo
veľmi obmedzenom rozsahu. Je dôležité zdôrazniť, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým
dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v jeho
živote bez pochybností nezastupiteľné postavenie (nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.

ÚS 554/04). Výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom.

161. Odvolací súd je toho názoru, že mal. I. je vzhľadom k svojmu veku (takmer 10 rokov) spôsobilá
vyjadriť svoj názor v tom smere, či sa chce, resp. sa nechce stretnúť so svojím otcom a tráviť s ním svoj
voľný čas, pričom tento svoj názor opakovane prezentovala pred znalcami, pred kolíznym opatrovníkom,

ako aj inými osobami - lekármi, organizáciami ustanovenými na podporu a zlepšenie vzťahov medzi
rodičmi navzájom a otca s maloletou. Na druhej strane je potrebné zohľadniť aj právo rodiča, v tomto
prípade otca, na to, aby sa so svojou maloletou dcérou stretával a realizoval výkon svojich rodičovských
práv, a teda nielen povinností. Preto odvolací súd konštatuje, že právo maloletého dieťaťa vyjadriť
slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným právom (čl. 4 Civilného

mimosporového poriadku, 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine). V konečnom dôsledku posúdenie
záujmu dieťaťa prináleží súdu, pričom jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa
o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky
vo veci III. ÚS 707/04, IV. ÚS 288/04, III. ÚS 2150/07, I. ÚS 3082/10). Preto pokiaľ ide o námietkymatky, že súd prvej inštancie nedostatočne prihliadol, resp. vôbec neprihliadol na prianie maloletej I.
nestýkať sa s otcom, resp. sa stýkať s ním len za prítomnosti matky, odvolací súd uvádza, že nemožno
pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené

skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia
súdu (Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 268/02). Vytýkané nedostatky súdu
prvej inštancie v tom smere, že nezohľadnil názor maloletej sa v kontexte uvedeného preukázali ako
neopodstatnené.

162. Maloletá I. pôvodne styk s otcom neodmietala. V marci 2015 sa mala I. podľa tvrdení matky vrátiť od
otca v katastrofálnom stave, čo malo za následok skutočnosť, že matka odmietala ďalej realizovať styk
podľa súdnej úpravy a dávať maloletú otcovi na prespatie a na styk bez jej prítomnosti. Takéto správanie
matka vyhodnotila ako nevhodné a nepriaznivé na zdravý psychický a fyzický vývoj maloletej. Styk, ktorý
prebehol, podľa tvrdení matky len občasne bol často zmarený neprítomnosťou otca, prípadne predčasne
ukončený z dôvodu žiadosti maloletej, ktorá sa necítila v prítomnosti otca dobre. Postupne maloletá

začalaotcaodmietať.Zvykonanéhodokazovaniavšakokremzníženejempatieotcazdôvoduzmiešanej
poruchy osobnosti nebol zistený žiaden dôvod, ktorý je spôsobilý reálne vyvolať taký negatívny postoj
dieťaťa k otcovi, aký prezentuje matka mal. I. a samotná I., ale je to skôr výsledok vzťahov medzi rodičmi,
ktorý ako problematický vníma aj maloletá a stotožňujúc sa s matkou ako vedúcou osobnosťou preberá
jej postoje k otcovi.

163. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že nebolo nijakým relevantným spôsobom preukázané,
žebybolomal.I.ublíženétakýmspôsobom,abybolzakázanýstykotcasmal.dcérou,resp.bolupravený
styk otca s mal. I. výlučne za jej prítomnosti nastálo, tak ako to žiadala matka. Záujem maloletej I. na
stretávaní sa s otcom odvolací súd vidí najmä v potrebe udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým

dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať
širšie rozmery. Vzhľadom k tomu, ak má otec záujem sa s maloletou dcérou sa stýkať, jeho povahové
vlastnosti neodôvodňujú predpoklad, že bude na neho negatívne vplývať a je schopný sa o ňu počas
doby styku postarať, je v jej záujme bez najmenších pochybností styk vykonať. Tento stav je pre maloleté
dieťa prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej. Poukazujúc na uvedené bol teda

okresným som nad mieru všetkých pochybností zohľadnený najlepší záujem mal. I., keďže jej styk s
otcomjenepochybnevjejnajlepšomzáujme,pričomtentozáverjepodporenýajvýsledkomvykonaného
dokazovania.

164. Odvolací súd chce v tomto smere poukázať na tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je,

ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Preto má byť aj rodičovi, ktorý s
dieťaťom trvale nežije, umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času,
počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča. S poukazom na uvedené
odvolací súd uvádza, že matka by mala byť taktiež príkladom svojej dcére v tom smere, že by mala s
otcomsvojhodieťaťavychádzaťnazdvorilostnejúrovnitak,abyonabolasvojímsprávanímsapríkladom

amotivovalatakdcérukstretnutiamsosvojímotcom.Otecnamietal,žematkaI.nedostatočnepripravuje
na styk a naopak matka tvrdila, že dcéru riadne pripravuje, a to aj po psychickej stránke, avšak otec túto
jej snahu svojim správaním sa neguje, čo negatívne vplýva na psychický stav maloletej.

165. Dodáva, že prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má

zabezpečiť dieťaťu veci na oblečenie a podobne, ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na
stretávanie sa s druhým rodičom, čo v danom prípade úplne absentuje, resp. bolo kontraproduktívne.
Matka je vždy pre svoje deti vzorom, pričom možno predpokladať, že ak uvidia u svojej matky pozitívny
vzťahkotcovi(naúrovnislušnostiazdvorilosti),zmeniaajonisvojpostojanebudehoodmietať.Odvolací
súd ďalej konštatuje, že v prípade neschopnosti rodičov spolu kooperovať pri výkone styku sa maloleté

dieťa stáva rukojemníkom a obeťou. Pri výkone styku rodiča s maloletým dieťaťom je nevyhnutné vziať
na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme mal. I. na ňu pozitívne vplývala a viedla ju k pozitívnemu
vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote mal. detí je nepopierateľná, preto je úlohou matky vhodne
na neho pôsobiť a zdôrazňovať mu dôležitosť stretávania sa s druhým rodičom aj v nadväznosti na jeho
budúcu socializáciu v spoločnosti a následných partnerských vzťahoch.

166. Odvolací súd považuje z vykonaného dokazovania za preukázané, že mal. I. preberá postoje matky
k otcovi, čím sa v nej upevňuje ničím nepodložený negatívny vzťah k otcovi. Rodičia medzi sebou
navzájom bojujú a cez spoločnú dcéru si riešia svoj neúspešný vzťah. Obaja si musia uvedomiť, žerozpadom rodiny deti prestávajú vyrastať a žiť v úplnej rodine bez vplyvu jedného z rodičov, zväčša otca,
na výchove detí, a teda je zvýšená potreba na starne matky prevziať zodpovednosť na spolupodieľaní
sa a akceptácii otca. Rodičia sú aj po rozvode či rozchode povinní snažiť sa o to, aby ich deti trpeli

citovo čo najmenej stratou úplnej rodiny. Matka návrhmi na zákaz styku, ktoré podáva opakovane bez
reálneho základu spôsobuje a vytvára v priebehu času, a to približne od roku 2015 postupne svojím
prístupom umocnenie klamlivého pocitu u mal. dieťaťa, že otec nie je v jeho živote potrebný. Rodičia
nesmú byť pri vytváraní nových životných vzťahov egoistickí, mysliac si, že ak im je dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, druhý rodič stráca právo byť spoluprítomný pri ich výchove. Žijú tak v klamstve a

ilúzii, že dieťaťu nič nechýba. Spory medzi rodičmi sa nemôžu premietať do vzťahov k maloletým deťom.

167. S poukazom na uvedené je potrebné konštatovať, že pokiaľ ide o prípravu na styk, v tomto smere
zlyhávajú obaja rodičia I.. Matka síce vplýva na dcéru pokiaľ ide o realizáciu styku ako takého, avšak
absentuje jej vzor pokiaľ ide o vzťah k otcovi maloletej. Po tom, ako maloletá vidí nevraživosť medzi
otcom a matkou, je pre ňu bezprostredná príprava na styk bez len zhluk prázdnych slov, ktoré súd v

rozpore so správaním sa matky, preto nemožno očakávať, že matkou dobre mienená pozitívna motivácia
dcéry k styku bude úspešná. Pokiaľ ide o správanie sa otca, nemôže očakávať, že príprava na styk
matkou bude zahŕňať pozitívne prejavy dcéry k nemu a bude sa na neho tešiť. Otec by si však mal
uvedomiť, že takéto pocity u svojej dcéry môže vyvolať len sám, preto je potrebné, aby učinil potrebnú
sebareflexiu a bol k dcére citlivejší, viac sa o ňu a o jej pocity zaujímal, a potom sa dočká aj výsledku,

ktorý očakáva a o ktorom sa nazdáva, že je úlohou matky ho zabezpečiť. Postupne a pomalými krokmi
tak môže byť eliminovaná aj nechuť maloletej stýkať sa s otcom, na ktorú matka v konaní opakovane
poukazovala.

168. Ako vyplýva z obsahu spisu, nie je preukázané, že by otec maloletej I. nejakým spôsobom ubližoval.

Odmietanie maloletou je odôvodňované najmä spôsobom realizovaného styku, ktorý spravidla prebehol
snejakýmiproblémami(zmarenýstykbezodôvodnenia,prítomnosťcudzíchosôbnastyku,kamerovanie
styku), nie otcom ako takým. Tieto zážitky mali u mal. I. vyvolať negatívne pocity a strach z otca. S
týmito argumentmi sa vysporiadali súdom ustanovení znalci v predložených znaleckých posudkoch a
na zistené skutočnosti prihliadol aj súd prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že je jednoznačne na

prospech maloletej, aby sa stýkala s otcom a postupne si vybudovali vzťah typický pre otca s dcérou.
Najskôr za prítomnosti matky, ktorá je pre maloletú blízkou vzťahovou osobou a cíti sa pri nej bezpečne.

169. S poukazom na uvedené má odvolací súd za preukázané, že postoj matky mal. I. možno
jednoznačne definovať tak, že I. dostatočne na styk s otcom nepripravovala a

nezdôrazňovala jej dôležitosť druhého rodiča v jeho živote, navyše jej prezentovala vlastný negatívny
postoj a negatívne emócie vo vzťahu k otcovi, čím sa docielilo odmietanie styku mal. dcéry s otcom.
Odmietavý postoj k styku mal. I. s otcom by podľa názoru odvolacieho súdu, ktorý sa opiera o
závery znalcov pomohol zmierniť zodpovednejší prístup oboch rodičov a snaha všetkých o dosiahnutie
harmonického a láskyplného vzťahu postupným budovaním dôvery nenásilným spôsobom.

170. Stav, keď rodič nepripravuje dieťa na styk s druhým rodičom a dieťa druhého rodiča odmieta, sa
rovná ,,neumožneniu“ druhému rodičovi stretávať sa s dieťaťom. Ak je dieťa vo výchove rodiča, ktorý
svojím prístupom do určitej miery podporuje dieťa v odmietaní druhého rodiča, niet záruky, že dieťa bude
vychovávané v zdravom prostredí. Ide totiž len o skryté pestovanie odmietania až nenávisti, čo je zo

strany rodiča a v záujme zdravého vývoja dieťaťa neakceptovateľné, ak samozrejme neexistujú dôvody
na zákaz styku. Vždy existuje nádej, že dieťa v takomto veku môže prehodnotiť svoj odmietavý postoj,
no potrebné sú objektívne vplyvy najmä zo strany odborníka.

171. Odvolací súd, berúc zreteľ na odmietavý postoja mal. dieťaťa, ktorý je prevzatý od matky, ktorá

sa netají negatívnymi emóciami voči otcovi a nedôverou pokiaľ ide o starostlivosť o dcéru a ktorý je
založenýnadôvodebezrelevantnéhozákladu,nedostatokúprimnéhozáujmunastranematkyvovzťahu
k styku dcéry s otcom bez jej prítomnosti, ktorá nepochybne vytvára napätie medzi účastníkmi styku a so
zreteľom na význam otca v živote maloletého dieťaťa, uvádza, že aj napriek tomu, že mal. I. má takmer
10 rokov a je schopná posúdiť, či sa chce s otcom stýkať, resp. sa nechce, má rozhodnutie súdu zmysel.

172. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že právo na styk je právom otca, nie jeho
povinnosťou, a to v kontexte matkou namietaného nepravidelného styku otca s dcérou, ktorý na styk
nechodí, často to vôbec dopredu neohlási a už vôbec neospravedlní. Ak sa takto otec správa vo vzťahuk dcére, pokiaľ ide o to, že má v skutočnosti ním deklarovaný záujem s dcérou byť a tráviť s ňou čas,
potom je potrebné, aby na styk chodil a bol trpezlivý pri budovaní si dôvery dcéry v neho. Nemožno
očakávať, že ak I. vidí otca sporadicky, jej vzťah k otcovi je chladný a odmietavý, navyše ak sú na styku

prítomné cudzie osoby, prípadne sa styk nahráva a podobne. V takomto prípade sa javia ako neúčelné aj
snahy o zblíženie sa otca s dcérou aj za asistencie ÚPSVaR, Rady pre práva dieťaťa, či iných zariadení
predmetom činnosti ktorých je práve problematické riešenie vzťahov medzi rodičmi a rodičmi a deťmi.

173. Matka prezentujúc v konaní najlepší záujem maloletej dcéry by mala jednoznačne podporovať

svoju dcéru v tom, aby prijala svojho otca a opätovne si k nemu vytvorila väzby typické pre rodiča a
dieťa a nie prostredníctvom nich prezentovať svoj negatívny postoj. Matka by mala dcéru pripravovať
na styk s otcom dôkladnejšie, a teda aj po psychickej stránke, aby jej uľahčila stretnutia s ním, pričom
takéto stretnutia by u maloletého dieťaťa nikdy nemali vyvolávať traumatizujúci zážitok. V tomto smere
je vhodné, aby samotná matka išla dcére príkladom tým, že bude udržiavať s ich otcom prinajmenšom
zdvorilostný vzťah, motivujúci mal. I. k styku so svojím otcom, pričom tento sa bude správať obdobne.

Ak má k uvedenému prispieť skutočnosť, že po istom čase (2 mesiacoch od právoplatnosti rozsudku)
bude styk prebiehať bez prítomnosti matky, mala by sa uvedeného v záujme svojej dcéry a reparácie
jej vzťahu s otcom vzdať.

174. V súvislosti s námietkami, že súd prvej inštancie neodôvodnil riadne dĺžku preklenovacieho obdobia

(2 mesiace), na zlepšenie vzťahu medzi otcom a dcérou, počas ktorých má na styku otca a I. asistovať
matka. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že s ohľadom na vek maloletej (takmer 10 rokov), jej
rozumovú vyspelosť, ako aj závažnosť narušeného vzťahu sa javí uvedená dĺžka za dostatočná.
Odvolací súd vyjadruje presvedčenie, že uloženými zákazmi otec eliminuje konanie, ktoré maloletá
odmieta a pokúsi sa jej priblížiť okrem iného aj tým, že sa zdrží rušivých aktivít počas styku a bude sa

snažiť s dcérou komunikovať na priateľskej úrovni za účelom získať si jej dôveru. Zároveň reagujúc na
námietku otca, že matka bude počas uvedenej doby mariť styk, apeluje odvolací súd aj na matku, ktorá
nemá byť prekážkou pri styku, ale naopak ako vzťahovo blízka osoba má dcéru upokojiť a motivovať ku
komunikácii s otcom v prípade akýkoľvek ťažkostí a v prípade pokojného priebehu styku má vystupovať
v pozícii pozorovateľa a vlastným negatívnym postojom k otcovi nemá vyhrocovať situáciu medzi dcérou

a otcom. Dĺžka styku 2 mesiace je podľa odvolacieho súdu vhodná a dostatočná a je výlučne na
rozhodnutí rodičov, ako túto dobu využijú na reparáciu narušených vzájomných vzťahov, majúc pritom
najlepší záujem mal. dcéry, v ktorom nepochybne je, aby mala kontakt s oboma rodičmi a zároveň aj ich
starostlivosť. Prítomnosť matky dlhšie, ako bolo určené súdom prvej inštancie odvolací súd nepovažuje
za dôvodné. Zároveň konštatuje, že za absolútne neprípustný považuje odvolací súd aj návrh matky,

ktorá podmieňuje styk zmenou v správaní sa otca, pričom pokiaľ sa tento podľa nej nezmení, nemôže
styk prebiehať. Otec má nepochybne zmeniť svoje správanie, avšak k uvedenému má prispieť aj styk s
dcérou. To, že otec pre nedostatok zručností v komunikácii s dcérou sa utieka k nežiaducemu správaniu
sa však nemôže byť následkom úplného zamedzenia styku, ako to žiada matka.

175. Matka nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že ponechal styk výlučne na rodičov, keď
neupravil asistenciu žiadneho subjektu pri realizácii styku. Odvolací súd v tomto smere považuje za
potrebné uviesť, že súhlasí s tým, že súd prvej inštancie ako aj mnohé ďalšie inštitúcie poskytovali
rodičom všetku potrebnú pomoc a podporu za účelom nápravy narušených vzťahov medzi rodičmi a
medzi otcom a mal. I.. V tomto smere by mala byť podľa odvolacieho súdu matka maloletej schopná

sebakritiky a ako sama vo vyjadrení k vyjadreniu otca v odvolacom konaní dňa 28. 05. 2021sama
uviedla, aké skutočnosti viedli k zmareniu takejto pomoci, pričom často bola dôvodom nedôvera v
určené osoby, nesúhlasné postupy pri spolupráci s maloletou, či finančná náročnosť. Rodičom nič
nebráni v tom, aby požiadali o pomoc, ktorú potrebujú, pričom si sami zvolia subjekty, voči ktorým
majú dôveru a ktorých práca a využívané postupy im najviac vyhovujú. Takto je možné najlepšie

dosiahnuť požadovaný výsledok, keďže sa eliminujú prieťahy rodičov pri takejto spolupráci. Keďže
rodičia nevyužili im ponúknuté možnosti, správne súd prvej inštancie konštatoval, že už nie sú ďalšie
možnostitakejtopomocikdispozícii.Odvolacísúdsatedanestotožnilstvrdenímmatky,žesúdponechal
styk len na rodičoch, pretože títo, ak majú skutočný záujem na tom, aby styk prebiehal bez väčších či
menších problémov, sami môžu takúto pomoc vyhľadať. Uvedené zároveň reaguje aj na návrh kolízneho

opatrovníka, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že upraví styk za asistencie
tretej osoby, ktorá bude pôsobiť pri styku na zmiernenie vzniknutého napätia. Odvolací súd takýto návrh
s ohľadom na konanie a skutkový stav nevzhliadol za dôvodný.176. V súvislosti s ostatnými námietkami otca uvádzanými v odvolaní, ktorými namietal, že súd
nevykonal dôkazy, ktoré navrhoval, a to najmä znalecké dokazovanie - psychiatrické vyšetrenia za
účelom zistenia psychickej poruchy otca a aj matky maloletej, odvolací súd dospel k záveru, že tieto

námietky sú nedôvodné. Súd prvej inštancie sa s predloženými návrhmi na vykonanie dokazovania
vysporiadal v súlade s príslušnými procesnými predpismi a správne ak dospel k záveru, že vykonanie
navrhovaného dôkazu nie je pre danú veci potrebné, návrh zamietol. Pokiaľ ide o závery znaleckých
posudkov, ktorými namietal nesprávne posúdenie psychického stavu otca - záver o prítomnosti
zmiešanej poruchy otca, tento nesúhlas už bol vyjadrený aj v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom

na námietky otca súd prvej inštancie už reagoval a opakovane poukazovať uvedené skutočnosti je
teda nadbytočné. Otec opakovane tvrdil, že znalecký posudok Mgr. Lipanovej je riešený v správnom
konaní, avšak o tomto nepredložil žiaden dôkaz. Odvolací súd v tomto smere nevzhliadol žiadne
dôvody, pre ktoré by z uvedeného znaleckého posudku nemal vychádzať ako z riadne vykonaného
dôkazu, keď neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by jeho zákonnosť spochybňovali. Rovnako
tak považoval odvolací súd za nadbytočné vykonávanie aj ďalších dôkazov navrhovaných otcom -

svedeckých výpovedí, keď dospel k záveru, že skutkový stav veci bol riadne zistený a navrhované
dôkazy by preukazovali len skutočnosti zistené už inými vykonanými dôkazmi, preto by bolo nadbytočné
ich vykonať.

177. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie zobral do úvahy všetky aspekty a špecifiká

veci a pri hodnotení záujmu maloletého dieťaťa na úprave styku s otcom prihliadol aj na súčasné postoje
mal. I., ovplyvnené aj samotnou matkou, pričom zhodnotil predchádzajúci citový vzťah s otcom počas
bezproblémového spolužitia otca s mal. I. a matkou a považuje za potrebné zdôrazniť, že je potrebné,
aby rodičia našli spoločnú reč, a to v záujme spoločnej maloletej dcéry, s cieľom dopriať jej kompletnú
rodinu, ktorú tvoria obaja rodičia, aj napriek tomu, že nežijú v spoločnej domácnosti, pretože nemožno

znevažovať rolu druhého rodiča tým spôsobom, že sa rodič, s ktorým deti žijú v spoločnej domácnosti,
snaží presvedčiť dieťa, že oni sami sú rodina a druhý rodič do ich života už nepatrí a nie je dôležitý. Aj
napriek tomu, že má mal. I. doposiaľ odmietavý postoj k otcovi, má súdne rozhodnutie zmysel a styk v
rozsahu upravenom súdnym rozhodnutím je potrebný k obnove vzťahov, postupnej komunikácii s otcom
na zdvorilostnej úrovni a neskoršiemu nadobudnutiu dôvery v rodiča. Odvolací súd záverom apeluje na

matku, aby sa viac angažovala a snažila v záujme zdravého fyzického a psychického vývoja maloletej
dcéry pokúsila vysvetliť dôležitosť druhého rodiča v jej živote a podporila ju k odbúraniu negatívnych
emóciívovzťahukotcoviavneposlednomradejumotivovalakstretnutiamsním.Odvolacísúdvyjadruje
presvedčenie, že rodičia nájdu spoločnú reč s cieľom neprenášať vlastné konflikty a nezhody na svoje
maloleté dieťa, ktorého psychická a fyzická pohoda by mala byť ich priorita.

178. Záverom odvolací súd dodáva, že v množstve prípadov týkajúcich sa sporov o maloleté deti zo
strany ich rodičov poukazujúcich síce na záujmy mal. detí a potrebu ich ochrany, paradoxne dochádza,
a mnohokrát už nezvratne, k poškodeniu záujmov detí. Zdôrazňuje, že pri úprave styku by bolo
vhodné postupovať nanajvýš citlivo a trpezlivo, spočiatku v návykovom režime tak, aby nedochádzalo k

stresovaniu maloletého dieťaťa a matka by v jeho záujme mala sa snažiť vybudovať lepší vzťah dieťaťa
k svojmu otcovi.

179. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti výrokov I., II., V., VI., VII. a X. je vecne správne, a preto ho v tejto časti potvrdil v zmysle

§ 387 ods. 1 a 2 CSP.

180. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

181. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

182. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, a je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

183. Pretože v konaní vo veciach styku s maloletým ide o konanie vo veciach starostlivosti súdu o
maloletých, ktoré patrí do mimosporového konania, v zásade platí, že žiaden z účastníkov nemá nárokna náhradu trov odvolacieho konania, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvody na aplikáciu § 55 CMP.

184. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).