Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. november 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/63/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010072
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1620010072.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov Mgr. Michala
Kačániho, PhD. a JUDr. Jána Goliana, PhD. v trestnej veci obžalovaného N. K., pre prečin legalizácie
príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v znení účinnom v čase spáchania skutku a
iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 10.02.2021 sp. zn. 3T/10/2020,
na verejnom zasadnutí konanom 11. novembra 2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného N. K., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 10.02.2021 sp. zn. 3T/10/2020 bol obžalovaný N. K. uznaný
za vinného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 31.07.2019 v súbehu s
prečinom legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v znení účinnom do
31.07.2019, na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase od 26.03.2018 do 09.04.2018 presne nezisteným spôsobom neoprávnene
si prisvojil nový mobilný telefón zn. Apple iPhone X 256 GB Silver s IMEI: XXX XXX XXX XXX XXX v
pôvodnom balení v hodnote 1.200,- eur, patriaci spoločnosti Ingram Micro Slovakia, s.r.o., Logistický
areál P3 Bratislava C., R. S XXXX, W., a to v období, keď pracoval v tejto spoločnosti, a uvedený mobilný
telefón napriek tomu, že vedel, že pochádza z trestnej činnosti, dňa 09.04.2018 predal v originálnom

balení s príslušenstvom za výrazne nižšiu sumu vo výške 800,- eur V.. T. S., pričom ju ubezpečil, že
tovar nepochádza z trestnej činnosti, čím spôsobil škodu spol. Ingram Micro Slovakia, s.r.o., IČO: XX
XXX XXX, so sídlom Logistický areál P3 Bratislava C., R. S XXXX, W. vo výške 1.200,- eur a Ing. T. S.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom Na K. XA, H. vo výške 800,- eur.

Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 233 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36

písm. j/, § 37 písm. h/ Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba 3 roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená aj povinnosť nahradiť poškodenej Ing. T. S.

škodu v sume 800,- eur.

Napokon podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená spoločnosť Ingram Micro Slovakia, s.r.o. s nárokom
na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný N. K. a to písomným podaním

urobeným prostredníctvom svojho obhajcu, smerujúce do výroku o vine a treste.V písomných dôvodoch podaného odvolania obžalovaný N. K. uviedol, že obžaloba prokurátora
Okresnej prokuratúry Malacky s poukazom na vykonané dokazovanie na súde je postavená na
domnienkach, ktoré nemôžu stačiť na vyslovenie viny obžalovaného. V rámci dokazovania na súde boli

iba čítané výpovede V.. S. a V. Y., teda dôkazná situácia bola rovnaká ako v prípravnom konaní. Svedok
V.. Y. uviedol, že v spoločnosti, v ktorej obžalovaný pracoval, mal cca 49 zamestnancov a od 5 do 30
brigádnikov. Uviedol, že všetci títo ľudia prichádzali do kontaktu so všetkými mobilnými telefónmi, čo
sú v sklade. Z výpovede ďalej vyplýva, že Ing. Y. nevedel potvrdiť ani tú skutočnosť, či sa predmetný
telefón v sklade vôbec nachádzal. Možno teda pripustiť aj tú skutočnosť, že telefón sa do skladu vôbec

nedostal a obžalovaný ho logicky nemohol odcudziť. Ďalej uviedol, že v sklade okrem obžalovaného
pracovali ďalší minimálne 3 brigádnici, ktorí mali podľa poškodeného rovnaké možnosti ako obžalovaný.
V tomto smere však na pojednávaní nebol vykonaný žiadny dôkaz, títo 3 brigádnici neboli na hlavnom
pojednávaníobžalobounavrhovanýnavykonaniedôkazu.Vrámcihlavnéhopojednávanianebolzískaný
žiadny dôkaz, ktorý by verziu obžalovaného o kúpe telefónu neznámou osobou akýmkoľvek spôsobom
spochybnil. Je to tvrdenie obžalovaného, pričom ak neexistuje žiadny dôkaz o jeho nepravde, musí sa

táto skutočnosť považovať za nespochybniteľnú. Vo vzťahu k trestnému činu krádeže podľa § 212 ods. 1
Tr. zák. nebol na hlavnom pojednávaní vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by akýmkoľvek, hoc aj čiastočným
spôsobom preukázal, že obžalovaný uvedený mobilný telefón odcudzil. Svedok Ing. Y. nevedel na 100%
potvrdiť ani tú skutočnosť, či sa telefón vôbec do skladu spoločnosti Ingram Micro Slovakia, s.r.o. vôbec
dostal. Vedel potvrdiť iba to, že do areálu spoločnosti bola doručená paleta, na ktorej telefón mal byť.

K odcudzeniu telefónov pritom dochádzalo aj v čase pred nástupom obžalovaného do spoločnosti, ako
aj po ukončení jeho činnosti pre spoločnosť. Viac ako v inom prípade je tak nutné aplikovať zásadu
trestného konania in dubio pro reo. Obžalovaný preto navrhoval, aby Krajský súd v Bratislave zrušil
napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky sp. zn.
1Pv/56/2019/1106 oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prokurátor osobitným písomným podaním doručeným okresnému
súdu dňa 29.06.2021, v ktorom uviedol, že vinu obžalovaného považuje za dostatočne preukázanú.
Podľa prokurátora je potrebné každú výpoveď hodnotiť aj z hľadiska jej pravdepodobnosti a
hodnovernosti.Tiežjepotrebnéposudzovaťajosobu,ktorávýpoveďuskutočňuje.Nemožnosauspokojiť

s výpoveďou obžalovaného o tom, že ukradnutú vec mal nadobudnúť od inej neznámej osoby, pretože
rozšírenie tejto „taktiky“ medzi páchateľmi trestných činov by automaticky bránilo odstíhať takmer
každého páchateľa krádeže, ktorý by bol prichytený s odcudzenými vecami. Stačilo by mu pri výsluchu
tvrdiť, že ich 5 minút dozadu kúpil od neznámej osoby na rohu (ako to v konečnom dôsledku obžalovaný
aj v tomto konaní učinil). Je potrebné sa vždy zaoberať týmto tvrdením v kontexte celého prípadu

a vyhodnotiť, aká je pravdepodobnosť takejto verzie o priebehu skutku. Ak totiž verzia ponúknutá
obžalovanýmjekrajnenepravdepodobná,takáto„verzia“posilňujepravdivostnúhodnotuopačnejverzie,
t. j. verzie, že sa skutok stal tak, ako to tvrdí obžaloba a ako to aj skonštatoval súd vo svojom
odsudzujúcom rozsudku, pretože práve nepravdivosť a nelogickosť tvrdení obžalovaného pôsobí ako
ucelenie a spevnenie protichodnej verzie obžaloby. Vina obžalovaného nemôže byť vždy preukázaná

výlučne priamymi dôkazmi, ako to de facto vo svojom odvolaní požaduje obhajoba, ale postačuje aj
súhrn nepriamych dôkazov, ktoré v súhrne vytvárajú logický sled udalostí a vnútorne neprotirečivú verziu
o priebehu skutku. Konštatovanie viny obžalovaného nie je založené na domnienkach, ale v prvom
rade na sérii logicky na seba nadväzujúcich zabezpečených dôkazov. Ďalej uviedol, že sa stotožňuje
s argumentáciou súdu o tom, že nemožno prenášať vinu za spáchaný skutok na iného zamestnanca

spoločnosti, ak to bol práve obžalovaný, ktorý predmetný odcudzený iPphone preukázateľne držal a
disponoval ním. Verzia obžalovaného o tom, že mu neznáma osoba náhodne ponúkne za výrazne
podhodnotenú sumu telefón, ktorý bol odcudzený práve z pracoviska obžalovaného, je účelová a
až absurdná. Takéto neuveriteľné množstvo náhod je priam vylúčené. Je vysoko nepravdepodobné,
aby obžalovaný kúpil predmetný odcudzený telefón od neznámej osoby za zlomok skutočnej hodnoty

(300,- eur), keď bolo možné obratom tento telefón predať za oveľa vyššiu hodnotu, teda za hodnotu,
za ktorú ho predal sám obžalovaný (800,- eur). Za týchto okolností je veľmi nepravdepodobné, aby
neznáma osoba nepredala sama telefón za predmetnú vyššiu sumu, keďže ešte aj cena, za ktorú predal
telefón obžalovaný, bola stále o poznanie nižšia, ako skutočná hodnota predmetného telefónu. Práve
táto disproporcia medzi cenami, za ktorú údajne nadobudol telefón obžalovaný, za akú ho predal a

koľko v skutočnosti bola jeho predajná cena, robí verziu obžalovaného krajne nepravdepodobnú. V
kontexte ostatných vykonaných dôkazov, t. j. že išlo práve o telefón z pracoviska obžalovaného, že
ten zatajil poškodenej S. jeho pôvod, sú práve tie nepriame dôkazy, ktoré vytvárajú ucelenú verziu o
vine obžalovaného a to aj v spojení s listinnými dôkazmi o tom, že odcudzený tovar bol podľa faktúrdodaný a naskladnený u poškodenej spoločnosti Ingram Micro Slovakia, s.r.o. a o tom, že to bol práve
obžalovaný, ktorý mal tovar prijať, resp. pracoval na úseku, kde sa s dodaným tovarom nakladalo
a kde práve kontrola v rámci objektu bola nižšia a vytváral sa reálny predpoklad pre odcudzenie

tovaru interným zamestnancom. Podľa prokurátora je nelogické tvrdenie obhajoby o tom, že poškodená
spoločnosť Ingram Micro Slovakia, s.r.o. tovar možno ani nemala a nedisponovala ním, keďže ako to
vyplýva z logiky veci, bolo to práve dodanie tovaru poškodenej spoločnosti, cez ktorú sa tovar dostal
do „obehu“ a ku konečným spotrebiteľom. Ak by bolo tvrdenie obžalovaného správne, potom by reálne
ani telefón v obehu nebol, pretože by nemal byť ako dodaný, keďže by neexistoval dodávateľ, ktorý by

ho legálne do Slovenskej republiky dopravil a tento telefón po prvý krát „chýbal“ práve u poškodenej
spoločnosti. Práve to, že sa tovar objavil u obžalovaného, je dostatočným dôkazom, že skutočne cez
poškodenú spoločnosť bol dovezený do Slovenskej republiky a zároveň uvedený do obehu, aj keď
nie legálnou cestou. Čo do výroku o treste prokurátor konštatoval, že tento považuje za primeraný
povahe a závažnosti skutku, ako aj osobe páchateľa. Odvolanie obžalovaného považuje z tohto dôvodu
v celom rozsahu za nedôvodné. Na tomto základe navrhoval, aby Krajský súd v Bratislave odvolanie

obžalovaného zamietol ako nedôvodné.

Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného, nariadil verejné zasadnutie, ktorého
sa zúčastnil obhajca obžalovaného a prokurátor krajskej prokuratúry. Odvolací súd vykonal verejné
zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, ktorému bolo upovedomenie o verejnom zasadnutí riadne

a včas doručené, pričom obžalovaný výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho
neprítomnosti, čím boli splnené podmienky na postup podľa § 293 ods. 7 Tr. por. Krajský súd vykonal
verejné zasadnutie aj v neprítomnosti zástupcu poškodenej spoločnosti Ingram Micro Slovakia, s.r.o. a
poškodenej V.. T. S., nakoľko na takýto postup boli splnené všetky zákonné podmienky upravené v §
294 ods. 1 Tr. por.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom sa v plnom rozsahu pridržiaval
argumentov obsiahnutých v písomne podanom odvolaní. Ďalej uviedol, že ak by sa prijali závery, ktoré
prezentoval prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaného, tak by sa obžalovaný musel odsúdiť za
všetky krádeže, ktoré sa stali v obchodnej spoločnosti, kde obžalovaný pracoval. Vzhľadom na uvedené

navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby
oslobodí.
Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhla, aby krajský súd v zmysle § 319 Tr.
por. odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd na podklade odvolania obžalovaného podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného N. K. nie je
dôvodné.

Odvolací súd úvodom konštatuje, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených
trestných činov, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného
poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového
stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetné skutky sa stali spôsobom popísaným vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku a tieto spáchal obžalovaný N. K.. Na tomto základe potom prvostupňový súd

vyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne a ktorým nemožno nič vytknúť.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Odôvodnenie napadnutého rozsudku možno považovať

za presvedčivé, ktoré nenechalo otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde
vyššieho stupňa s výnimkou otázky závažnosti činu ako materiálnej podmienky, ktorej naplnenie sa
nevyhnutne vyžaduje pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie prečinu, k čomu sa
odvolací súd vyjadrí na inom mieste odôvodnenia tohto uznesenia.

Ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého
rozsudku, pretože zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní a ich
náležitému vyhodnoteniu a je nimi jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný N. K. sav kritickom čase a za daných okolností, ako aj spôsobom ustáleným v rozsudku súdu prvého stupňa,
dopustil konania, ktoré je opísané v skutkovej vete prvostupňového rozsudku.

Vina obžalovaného N. K. bola preukázaná výpoveďou zástupcu poškodenej spoločnosti Ingram Micro
Slovakia, s.r.o. - svedka Ing. C. Y., výpoveďou svedkyne poškodenej Ing. T. S., ako aj listinnými
dôkazmi, predovšetkým zápisnicou o vydaní veci - odcudzeného mobilného telefónu Apple iPhone X
256 BB Silver, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, ktorý poškodená V.. T. S. kúpila od obžalovaného N. K.,
dokumentáciou preukazujúcou výkon pracovnej činnosti obžalovaného v priestoroch spoločnosti Ingram

Micro Slovakia, s.r.o., ďalej listinnými dôkazmi vzťahujúcimi sa k odcudzenému mobilnému telefónu
a k jeho dodaniu a naskladneniu v poškodenej spoločnosti, ako aj zadokumentovanou elektronickou
komunikáciou medzi obžalovaným N. K. a poškodenou V.. T. S..

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného N. K. krajský súd zistil, že nejde o novú doteraz
neuplatnenú obhajobu obžalovaného, ale len o opakované tvrdenia z predchádzajúcich štádií trestného

stíhania, s ktorými sa v súlade so stavom veci a zákonom vysporiadal súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku. Aj odvolací súd považuje obhajobné tvrdenia obžalovaného za neopodstatnené,
ktoré nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch a ich náležitom vyhodnotení spôsobom upraveným v §
2 ods. 12 Tr. por.

V posudzovanej veci nie je sporné, že obžalovaný N. K. pracoval v priestoroch spoločnosti Ingram
Micro Slovakia, s.r.o. v období, v ktorom práve z týchto priestorov došlo k odcudzeniu predmetného
mobilného telefónu. Rovnako nie je spornou ani tá skutočnosť, že obžalovaný N. K. tento mobilný telefón
ponúkol na predaj prostredníctvom inzertného internetového portálu bazos.sk a následne ho na základe
takejto inzercie predal poškodenej V.. T. S. za sumu 800,- eur. Tieto skutočnosti vyplývajú zo zhodných

vyjadrení obžalovaného N. K. a svedkov (poškodených) V.. C. Y. a V.. T. S., s ktorými korešpondujú aj
jednotlivé listinné dôkazy. Z výpovede zástupcu poškodenej spoločnosti - svedka V.. C. Y. však ďalej
vyplýva, že zo samotného skladu nie je síce veľmi možné odcudziť tovar, nakoľko tam majú detektory
a strážnu službu, avšak riziko odcudzenia tovaru bolo dané pri jeho vykládke a nakládke z kamióna,
kde pracoval aj obžalovaný. Okrem toho, v čase odcudzenia mobilného telefónu mali v areáli dva

sklady (jeden externý), medzi ktorými sa tovar pravidelne prevážal, pričom kontrola pri preprave tovaru z
jedného skladu do druhého nebola takmer žiadna. Obžalovaný pritom pracoval pri nakladaní a vykladaní
tovaru pre obidva sklady. Práve tieto skutočnosti, ktorých pravdivosť ani krajský súd nemal žiaden
relevantný dôvod spochybňovať, majú zásadný význam, nakoľko v kontexte následného disponovania
s odcudzeným mobilným telefónom obžalovaným N. K., ním uskutočneného inzerovania tohto telefónu

a jeho predaja poškodenej V.. T. S., možno vylúčiť akúkoľvek inú a pre obžalovaného priaznivejšiu
alternatívu skutkového deja než je tá, že to bol práve obžalovaný N. K., ktorý si neoprávnene prisvojil
mobilný telefón v priestoroch spoločnosti Ingram Micro Slovakia, s.r.o., ktorý následne od neho kúpila
poškodená Ing. T. S. a ktorej zatajil jeho pôvod v trestnej činnosti tvrdením, že ho dostal od svojej
matky k narodeninám. Obhajobu obžalovaného aj odvolací súd považuje za neopodstatnenú, účelovú

a v konečnom dôsledku za vylúčenú, ktorej nezodpovedajú ani časové súvislosti, keďže od odcudzenia
telefónu (najskôr dňa 26.03.2018) do jeho inzerovania na internetovom portáli a prvého kontaktu s
poškodenou (dňa 05.04.2018) uplynul zjavne iba krátky čas (niekoľko dní) na to, aby sa od iného
páchateľa než je obžalovaný predmetný mobilný telefón dostal do dispozície ďalšej osoby, ktorá ho
zhodou náhod mala iniciatívne ponúknuť práve obžalovanému (ktorý pracoval v priestoroch, z ktorého

bol tento telefón odcudzený) na diskotéke v Subclube v Bratislave za výrazne podhodnotenú sumu,
avšak stále dosť vysokú na to, aby mal presne takú sumu v hotovosti obžalovaný pri sebe a tento ho
následne ponúkol na predaj na internete. Uvedené platí o to viac, že deň 05.04.2018, kedy poškodená
V.. T. S. reagovala na inzerát obžalovaného, bol štvrtok, z čoho možno dôvodne usudzovať na to, že
obžalovanémubyvtakomprípademuselbyťpredmetnýmobilnýtelefónpredanýneznámouosobouešte

oveľa skôr, keďže podľa jeho vyjadrenia sa tak malo stať na diskotéke v podniku Subclub v Bratislave.
S ohľadom na všetky časové a logické súvislosti je tak v rovine zásad rozumného uvažovania možné
vylúčiť obžalovaným predkladanú verziu rozhodných skutkových okolností.

Pokiaľ obžalovaný namietal, že nebolo preukázané samotné dodanie uvedeného telefónu do priestorov

poškodenej spoločnosti, odvolací súd považuje tento argument za vyvrátený listinnými dôkazmi, z
ktorých dodanie tovaru poškodenej spoločnosti jednoznačne vyplýva, pričom tento fakt nie je možné
spochybniť iba na základe tvrdenia svedka o tom, že jeho dodanie nebolo fyzicky skontrolované. Z
tohto hľadiska je významnou práve tá skutočnosť, že obžalovaný mal predmetný telefón v dispozícii,čo potvrdzuje skutočnosť jeho dodania dodávateľom tak, ako na to správne poukazuje aj prokurátor v
písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu obžalovaného. Ak obhajoba poukázala na to, že prijatie
záverov prokurátora by muselo viesť k odsúdeniu obžalovaného aj za ostatné krádeže, ku ktorým došlo

v priestoroch poškodenej spoločnosti, tak krajský súd uvádza, že obžalovaný mal preukázateľne v
dispozícii iba ten mobilný telefón, ktorý predal poškodenej V.. T. S..

Za neopodstatnený je potrebné považovať aj ten obhajobný argument obžalovaného, že v zmysle
vyjadrenia svedka V.. C. Y. pracovali na rovnakom mieste aj ďalší traja brigádnici, ktorí mali rovnaké

možnosti ako obžalovaný, avšak títo neboli vôbec vypočutí. Aj podľa odvolacieho súdu je v tomto smere
podstatným to, že to bol práve obžalovaný, ktorý mal odcudzený telefón vo faktickej moci a disponoval
s ním ako s vlastným.

Ku skutku právne kvalifikovanému ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom
do 31.07.2019 krajský súd záverom dodáva, že jednotlivo bude možné vždy spochybňovať každý

dôkazný prostriedok a každú skutočnosť z neho vyplývajúcu, avšak takýto spôsob hodnotenia dôkazov
nezodpovedá dikcii § 2 ods. 12 Tr. por. Hodnotenie dôkazov sa neobmedzuje iba na izolované
hodnotenie každého konkrétneho dôkazu jednotlivo, ale aj v ich súhrne a to v oboch rovinách podľa
vnútorného presvedčenia hodnotiaceho orgánu (v danom prípade súdu) založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu, nakoľko iba tak je možné na základe zásad správneho a logického

uvažovania dospieť k výsledku, ktorý zodpovedá vykonanému dokazovaniu.

Krajský súd teda uzatvára, že v posudzovanej veci všetky zistené a preukázané skutočností vyplývajúce
z vyššie zmienených dôkazov tvoriacich jeden ucelený, na seba nadväzujúc a vzájomne sa dopĺňajúci
celok a spôsob ich hodnotenia v intenciách uvedeného ustanovenia vylučujú akékoľvek rozumné

pochybnosti o vine obžalovaného za stíhaný prečin krádeže. Súdom prvého stupňa ustálenej právnej
kvalifikácii zodpovedajú všetky skutkové okolnosti vrátane spôsobeného následku.

Čo sa týka skutkových okolností napĺňajúcich zákonné znaky prečinu legalizácie príjmu z trestnej
činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v znení účinnom v čase spáchania skutku, tieto sú

preukázané výpoveďou obžalovaného N. K. a poškodenej V.. T. S., ako aj už uvedenými skutočnosťami
preukazujúcimi spáchanie prečinu krádeže. Hoci súbeh trestného činu krádeže a legalizácie príjmu
z trestnej činnosti je v prípade odcudzenia cudzej veci a jej následného predaja skôr ojedinelý, v
danom prípade je takáto právna kvalifikácia správna a zodpovedá výsledkom vyplývajúcim z procesu
dokazovania. V súdnej praxi je totiž súbeh týchto dvoch trestných činov závislý práve od existencie a

preukázania subjektívnej stránky - zavinenia vo forme špecifického priameho alebo nepriameho úmyslu
predpokladaného v § 233 Tr. zák. (v znení do 31.12.2020). Vo väčšine obdobných prípadov bola
neexistencia zavinenia pri trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti daná práve tým, že úmysel
páchateľa (a to ani nepriamy) nesmeroval k samotnému zatajeniu príjmu z trestnej činnosti, k zakrytiu
jeho pôvodu v trestnom čine a pod., t. j. nebol daný takýto špecifický úmysel, ale úmysel smeroval

výlučne len k realizácii úžitku vyplývajúceho zo samotného trestného činu krádeže bez toho, aby úmysel
páchateľa prekračoval takto vymedzený rámec vôľovej zložky.

V danej trestnej veci tomu tak zjavne nebolo, keďže konanie obžalovaného po tom, čo sa odcudzením
mobilného telefónu dopustil prečinu krádeže, jednoznačne smerovalo aj k prevodu ním odcudzenej veci

na iného spôsobom, ktorý nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný chcel zakryť pôvod tejto
veci v trestnej činnosti. Takýto záver možno vyvodiť z vyjadrenie poškodenej V.. T. S., ktorá uviedla, že
sa obžalovaného výslovne pýtala, odkiaľ predávaný telefón má, na čo jej on odpovedal, že ho dostal od
mamy k narodeninám. Toto svoje vyjadrenie napokon potvrdil aj sám obžalovaný N. K.. Na tomto základe
sú tak právne závery prvostupňového súdu aj pri tomto skutku správne, keďže obžalovaný naplnil všetky

formálne znaky prečinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v znení
účinnom v čase spáchania skutku.

Vzhľadom na popis skutku v skutkovej vete rozsudku krajský súd už len dopĺňa, že v danom prípade ide
o súbeh viacčinný, t. j. spáchaný dvomi skutkami, keďže skutkovo ide o dve samostatné konania, kde

ani časť jedného konania nie je pre následok vyplývajúci z konania druhého kauzálny.

Na podklade uvedených úvah odvolací súd uzatvára, že vykonaným dokazovaním boli rozhodné
skutkové okolnosti pri prečine krádeže a pri prečine legalizácie príjmu z trestnej činnosti preukázanév rovine požadovaného najvyššieho možného stupňa istoty na úrovni pravidla „istoty bez rozumných
pochybností“.

Pokiaľ ide o otázku viny, je potrebné súdu prvého stupňa vytknúť to, že v odôvodnení napadnutého
rozsudku sa nijakým spôsobom nevysporiadal so závažnosťou prečinu (a to každého osobitne) cez
kritéria obsiahnuté v § 10 ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie upravuje materiálny znak pri prečinoch,
ktorý sa uplatňuje ako tzv. materiálny korektív k formálnym znakom prečinu. To znamená, že súd je
povinný popri formálnych znakoch prečinu vždy skúmať aj to, či je naplnený aj Trestným zákonom

požadovaný konkrétny stupeň závažnosti prečinu. Pre takéto posúdenie sú určujúce kritéria taxatívne
upravené v § 10 ods. 2 Tr. zák., z ktorých je súd povinný vychádzať pri hodnotení konkrétnej závažnosti
činu, pričom je potrebné rešpektovať požiadavku, že skutočnosti predpokladané v § 10 odsek 2
Trestného zákona je potrebné hodnotiť vo svojom súhrne bez toho, aby sa niektorej pripisoval väčší
či menší význam (jednej na úkor druhej). Svoje zistenia je súd prvého stupňa následne povinný
aspoň stručne uviesť a vysvetliť v odôvodnení svojho rozhodnutia, nakoľko dokazovanie okolností

preukazujúcich mieru (stupeň) závažnosti prečinu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. je pri prečine obligatórne
(Uznesenie Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne z 03.03.2008, sp. zn. 4To/2/2008, publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 3/2008 pod č. 23). Vzhľadom na to, že
dovolací súd môže pri posudzovaní dôvodu dovolania uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. hodnotiť
i potrebnú (vyššiu než nepatrnú) závažnosť prečinu (§ 10 ods. 2 Tr. zák.) a opierať sa pritom o dôkazy,

ktoré boli v súdnom konaní vykonané; nesmie však skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného
skutku (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15.04.2014, sp. zn. 2 Tdo 17/2014 publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2014 pod č. 121), považoval krajský súd za
potrebnépoukázaťnatentonedostatokodôvodnenianapadnutéhorozsudku.Natomtozákladeodvolací
súd dopĺňa, že spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, ako aj

miera zavinenia a pohnútka vykazuje pri oboch stíhaných prečinoch taký konkrétny stupeň závažnosti,
ktorý nemožno hodnotiť ako nepatrný, ktorý by neodôvodňoval potrebu vyvodzovania trestnoprávnej
zodpovednosti. Z hľadiska výšky spôsobenej škody tak poškodenej spoločnosti Ingram Micro Slovakia,
s.r.o., ako aj poškodenej Ing. T. S., využitie výkonu pracovnej činnosti na odcudzenie tovaru a následne
zavádzanie poškodenej pri jeho predaji využijúc jej dôveru a presvedčenie o legálnom pôvode tejto veci

a napokon aj zavinenie vo forme priameho úmyslu pri oboch prečinoch a zištný motív páchateľa, nedáva
žiaden rozumný základ pre konštatovanie, že by konkrétna závažnosť činu nezodpovedala typovej
závažnostivyjadrenejužobomiskutkovýmipodstatamiobochtrestnýchčinov.Inakpovedané,zhľadiska
závažnosti spáchaných činov ide o činy vyššej než nepatrnej závažnosti, ktoré sa nijakým zásadným
spôsobom nevymykajú prípadom, ktorým príslušné skutkové podstaty poskytujú trestnoprávnu ochranu.

Pri skúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na
zrušenie alebo zmenu uloženého trestu (úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky s
podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 roky).

Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok
upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky
skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr. zák., ako aj ostatné na účel
trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie
predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák.
základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí

od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery
na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho
vyplynúť.

Vzhľadom na to, že obžalovaný spáchal dva prečiny, súd prvého stupňa postupoval správne, keď

obžalovanému ukladal úhrnný trest podľa zásad vyjadrených v § 41 ods. 1 Tr. zák.Prvostupňový súd v súlade so stavom veci zistil a ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť nápravy.

Rovnako nepochybil okresný súd, keď u obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. j/ Tr. zák. spočívajúcu vo vedení riadneho života pred spáchaním trestného činu a súčasne
zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., keďže obžalovaný spáchal viac trestných
činov, v dôsledku čoho správne aplikoval iba § 38 odsek 2 Tr. zák., nakoľko pri rovnovážnom pomere

poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti nedochádza k úprave dolnej a ani hornej hranice zákonom
ustanovenej trestnej sadzby. Vzhľadom na dikciu § 41 ods. 1 Tr. zák. a trestné sadzby upravené v
§ 212 ods. 1 Tr. zák. a § 233 ods. 1 Tr. zák. (v oboch prípadoch v znení účinnom v čase spáchania
činu) okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby
prísnejšieho trestného činu, teda z trestnej sadzby 2 roky až 5 rokov upravenej v § 233 ods. 1 Tr. zák.
pri trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti.

S prihliadnutím na povahu spáchaných trestných činov a ich závažnosť, ako aj na osobu obžalovaného,
odvolací súd považuje uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky, teda na samej dolnej hranici
trestnej sadzby za adekvátne a zákonné, reflektujúce tak účel trestu, ako aj všetky zásady pre ukladanie
trestov.

Podľa názoru odvolacieho súdu takto uložený trest odňatia slobody zohľadňuje osobu obžalovaného,
ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný a z tohto hľadiska možno usudzovať na to, že v jeho prípade
išlo o ojedinelý exces z inak riadne vedeného spôsobu života. Na druhej strane postoj obžalovaného
k ním spáchanej trestnej činnosti, ako ani charakter skutkov a závažnosť stíhaných trestných činov

nedáva žiaden podklad pre možnosť úvahy o alternatívnej forme trestania a s poukazom na dôsledné
rešpektovanieúčelutrestujepotrebnésledovaťsprávanieobžalovanéhovsúdomprvéhostupňaurčenej
skúšobnej dobe, ktorú odvolací súd považuje so zreteľom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného
za primeranú. V prípade obžalovaného N. K. tak ide primárne o výchovné a preventívne pôsobenie
na jeho osobu, ktoré by malo viesť k jeho náprave aj bez priameho výkonu trestu odňatia slobody a

ktoré tak reflektuje aj ochrannú funkciu trestu, v rámci ktorej je potrebné dbať na ochranu spoločnosti
pred páchateľmi trestných činov. Hrozba nariadenia nepodmienečného trestu odňatia slobody v prípade
závažnejšieho protiprávneho konania obžalovaného počas skúšobnej doby by mala byť dostatočne
účinným prostriedkom smerujúcim k tomu, aby skutočne došlo k náprave obžalovaného.

Okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej
V.. T. S. škodu v sume 800,- eur, ktorú si poškodená uplatnila riadne a včas a ktorá predstavuje sumu,
ktorú táto preukázateľne obžalovanému zaplatila za mobilný telefón, ktorý obžalovaný odcudzil a ktorý
bol následne poškodenou vydaný pre účely trestné konania a vrátený poškodenej spoločnosti Ingram
Micro Slovakia, s.r.o. Rovnako správne postupoval prvostupňový súd, keď poškodenú spoločnosť

Ingram Micro Slovakia s.r.o. s jej nárokom na náhradu škody v sume 5.700,- eur odkázal na civilný
proces, keďže odcudzený mobilný telefón jej bol vrátený a zvyšok uplatneného nároku na náhradu škody
nebol z jej strany preukázaný.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a prezentované úvahy Krajský súd v Bratislave

nezistil žiadny dôvod pre zrušenie alebo zmenu prvostupňového rozsudku, preto odvolanie
obžalovaného N. K. ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.