Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. jún 2021

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418200552
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2021:4418200552.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudcom JUDr. Petrom Rajňákom v spore žalobcu: Slovenská republika,

zastúpená: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky,
so sídlom F. Kapisztóryho 1, 940 36 Nové Zámky, IČO: 30 794 536 proti žalovanému: JUDr. Jozef
Kapronczai, súdny exekútor, Exekútorský úrad Galanta, so sídlom Švermova 273, 924 01 Galanta, IČO:
42 133 882, o zaplatenie 1.086,03 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvého stupňa a trov odvolacieho konania n

e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.1.2018 domáhal zaplatenia sumy 1.086,03 eur. V žalobe žalobca
uviedol, že ako správca pohľadávky štátu podal dňa 12.5.2008 návrh na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi JUDr. Emilovi Vančíkovi, so sídlom Nové Zámky, Rákocziho 12, voči povinnej D. Surmikovej,
bytom D., H. školy X a následne uvedený súdny exekútor dňa 3.7.2008 vydal upovedomenie o začatí
exekúcie a následne dňa 18.9.2008 vydal exekučný príkaz na vykonanie zrážok z iných príjmov
povinnej,pričomnazákladeuvedenéhoexekučnéhopríkazufinančnéprostriedkynaúčetžalobcuneboli
prevedené, hoci finančné prostriedky ako zrážky z dôchodku povinnej boli vykonávané od decembra

2008 do októbra 2013 v celkovej sume 1.396,34 eur a tieto boli poukázané na účet súdneho exekútora
JUDr. Emila Vančíka. Zároveň žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný ako nástupca súdneho exekútora
JUDr. Emila Vančíka podaním zo dňa 13.1.2017 oznámil žalobcovi vyúčtovanie vymoženej pohľadávky
a oznámenie o ukončení exekúcie zo dňa 29.12.2016, podľa ktorého celá pohľadávka žalobcu, ktorá
bola predmetom exekúcie v sume 1.999,17 eur bola vymožená avšak žalobca obdržal len sumu 913,13
eur. Rozdiel v sume 1.086,03 eur predstavuje žalovanú sumu.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že výzvou zo dňa 13.6.2017 vyzval žalovaného podľa § 36 ods. 8
Exekučného poriadku o zaslanie uvedenej sumy 1.086,03 eur, pričom žalovaný písomným podaním
zo dňa 17.7.2017 oznámil žalobcovi, že túto sumu nie je možné z jeho strany poukázať, keďže v
čase preberania exekučnej agendy od súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka sa na účtoch súdneho
exekútora JUDr. Emila Vančíka uvedené finančné prostriedky nenachádzali.

3.VuvedenejvecirozhodolOkresnýsúdNovéZámkyrozsudkomč.k.6C/8/2018-172zodňa08.01.2019

tak, že žalobu zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

4.NazákladeodvolaniažalobcuKrajskýsúdvNitreuznesenímč.k.8Co/69/2019-202zodňa17.09.2020
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súdv Nitre v uvedenom uznesení okrem iného uviedol, že v konaní bola preukázaná skutočnosť, že na
účte pôvodného súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka bola v rozhodnom období suma cca 38.000
eur. Úvaha súdu prvého stupňa, teda že žalovaný nie je pasívne legitimovaný je predčasná. Uviedol

ďalej, že len v prípade, že by v rozhodnom čase neboli na účte pôvodného súdneho exekútora JUDr.
Emila Vančíka žiadne finančné prostriedky, ktoré pôvodný exekútor vymohol v prospech žalobcu ako
oprávneného v exekučnom konaní avšak ich žalobcovi nepreukázal, mohol súd prvej inštancie uvažovať
o vzniku škody a o prípadnej zodpovednosti tretej osoby. Podľa krajského súdu niet sporu o tom, že
podľa ustanovenia § 16a ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

náhradník exekútora nezodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, ktorému výkon funkcie zanikol.

5.Vpriebehupojednávania,ktorévovecinariadilsúdprvéhostupňasporovéstranyvyhlásili,žeprijímajú
stav dokazovania tak, ako bolo vykonané do prvého rozhodnutia prvostupňového súdu. Sporové strany
teda nežiadali, aby súd opätovne oboznamoval podstatné náležitosti listinných dôkazov doložených v
spise.

6. Súd teda mal za preukázané, že v exekučnom konaní žalobcu ako oprávneného proti povinnej D. R.
o vymoženie 1.999,17 eur, súdny exekútor JUDr. Emil Vančík vymohol od povinnej sumu 1.396,34 eur,
z ktorej odrátal sumu 310,31 eur ako trovy exekúcie, pričom rozdiel, t.j. sumu 1.086,03 eur žalovanému
nepoukázal žalobcovi ako oprávnenému. Súd mal za preukázané z dekrétu o určení náhradníka

súdneho exekútora, ktorý vydala Slovenská komora exekútorov dňa 07.04.2014, že JUDr. Emil Vančík
bol odvolaný z funkcie súdneho exekútora dňom 26.03.2014 a za jeho náhradníka bol dňom 07.04.2014
určený JUDr. Jozef Kapronczai (čl. 92 spisu), ktorý následne vykonával naďalej exekúciu proti povinnej
a v prospech žalobcu ako oprávneného vymohol a tiež mu poukázal sumu 913,13 eur.

7. Zo žiadosti o poskytnutí informácií zo dňa 04.04.2018 mal súd preukázané, že žalovaný požiadal
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, aby mu oznámilo akým spôsobom má v jednotlivých
konaniach, ktoré prevzal od JUDr. Emila Vančíka ako náhradník postupovať za situácie, keď sa na účte
JUDr.EmilaVančíkanenachádzadostatokfinančnýchprostriedkov,čitedamáuspokojiťnárokyveriteľov
pomerne alebo postupovať časovo.

8.Vpriebehuopätovnéhokonaniapredsúdomprvéhostupňazástupkyňažalobcuuviedla,žesavplnom
rozsahu pridŕža žaloby, tak ako bola podaná. Podľa nej má žalovaný poukázať peňažné prostriedky,
ktoré boli riadne vymožené do 14 dní odo dňa keď sa stal nástupcom pôvodného súdneho exekútora.
Skutočnosť, že na účte pôvodného exekútora nebolo dostatok finančných prostriedok na uspokojenie

všetkých veriteľov nemá podľa jej názoru na túto povinnosť žiaden vplyv. Uviedla ďalej, že je pre ňu
novou skutočnosťou, že na účte po JUDr. Emilovi Vančíkovi už nie sú žiadne finančné prostriedky. V
čase podania žaloby tam ešte boli, a preto nebolo možné hovoriť o škode. Zdôraznila, že od povinnej
peňažné prostriedky vymožené boli.

9. Žalovaný v priebehu opätovného konania na súde prvého stupňa uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridŕža toho, čo v konaní uviedol. Chce zopakovať, že by žalobcovi finančné prostriedky veľmi rád
vyplatil, ale nebolo to možné, pretože na účte pôvodného exekútora nezostalo toľko finančných
prostriedkov, aby mohol uspokojiť všetkých veriteľov. Preto, že mal rozdeliť asi 300.000 eur a na účte
zostalo asi 38.000 eur, obrátil sa na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so žiadosťou, aby

mu poradili ako má v tomto smere postupovať. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky mu
povedalo, že má postupovať v zmysle zákona. Tak isto sa obrátil na komoru exekútor, ktorá mu odpísala,
že oni žiadne metodické pokyny v takých veciach nevydávajú. Z uvedenej sumy teda uhradil všetko
čo ostalo na účte po JUDr. Emilovi Vančíkovi, teda celých 38.000 eur spoločnosti ZENKA Praha, ktorá
mala najväčšiu pohľadávku. Na účte po JUDr. Emilovi Vančíkovi nie sú už žiadne peniaze. Chce dať do

pozornosti súdu uznesenie ústavného súdu US560/2020-26 zo dňa 15.12.2020, kde v podobnej veci
ústavný súd konštatuje, že ako nástupca exekútora nezodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená tým,
že pôvodný exekútor nevyplatil finančné prostriedky.

10. Podľa § 2 písmeno a/ b/, zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci, výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o
právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb, pričom orgán
verejnej moci je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej
samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.11. Podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi

verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo nesprávnym úradným postupom, pričom
zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

12. Podľa § 4 odsek 1, písmeno a/ zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu
spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného
predpisu.

13. Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených osôb fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom
spôsobená škoda.

14. Podľa § 15 odsek 1, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

15.Podľa§16odsek1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
moci, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti
na súde.

16.Podľa§17odsek1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Pričom podľa odseku 5 zákona č. 517/2008 účinného od
1.jauára 2009, žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený
povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odseku 1 a 2.

17. Podľa § 19 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí

za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená
škoda.Lehotaneplyniepočaspredbežnéhoprerokovanianárokuododňapodaniažiadostidoskončenia
prerokovania najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

18. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

19. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

20. Podľa § 16a ods. 1 - 8 Zákona č. 233/1995 Z.z., v prípade zániku výkonu funkcie exekútora podľa
§ 16 ods. 1 písm. a) a b) náhradník exekútora v súčinnosti s prezídiom komory (§ 214) vykoná do
30 dní po zániku výkonu funkcie exekútora súpis stavu exekučných spisov podľa registra vedeného
na exekútorskom úrade. Náhradník exekútora vykoná finančné vyúčtovanie spisov ku dňu zánikuvýkonu funkcie exekútora na základe dokladov, ktoré sú súčasťou exekučného spisu. (2) V prípade
zániku výkonu funkcie exekútora podľa § 16 ods. 1 písm. c) náhradník exekútora v súčinnosti s
prezídiom komory (§ 214) a poverení zástupcovia ministerstva v súčinnosti s útvarom Policajného zboru

vykonajú do 30 dní po zániku výkonu funkcie exekútora súpis stavu exekučných spisov podľa registra
vedeného na exekútorskom úrade. Zároveň vykonajú finančné vyúčtovanie spisov ku dňu zániku výkonu
funkcie exekútora na základe dokladov, ktoré sú súčasťou exekučného spisu. Exekútor, ktorého výkon
funkcie exekútora zanikol, je povinný poskytnúť pri výkone súpisu stavu exekučných spisov bezodplatne
potrebnú súčinnosť vrátane odovzdania technických nosičov dát a vrátiť komore preukaz exekútora,

pečiatku, pečatidlo a odznak. (3) Náhradník exekútora zabezpečí výkon exekúcie v neukončených
exekučných konaniach. Náhradník exekútora je oprávnený disponovať s osobitným bankovým účtom
exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol. (4) Ak exekútor, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol,
alebo iné osoby neumožnia náhradníkovi exekútora prevzatie exekučných spisov do 15 dní od zániku
výkonu funkcie exekútora, prezídium komory (§ 214), poverení zástupcovia ministerstva a náhradník
exekútora si môžu vynútiť vstup do priestorov exekútorského úradu, prípadne do iných priestorov, kde

sa exekučné spisy nachádzajú. Na ten účel náhradník exekútora môže požiadať o súčinnosť príslušný
útvar Policajného zboru. (5) Ak náhradník exekútora z dôvodov podľa § 53 ods. 3, § 61k, § 61n alebo
§ 61o nebude pokračovať v konaniach podľa odseku 3, je povinný v lehote 14 dní vyporiadať plnenia,
ktoré vymohol exekútor, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol, vrátane trov exekútora, ktorého výkon
funkcieexekútorazanikol.(6)Vyporiadanímplneniapodľaodseku5naúčelytohtozákonajepoukázanie

vymoženého plnenia po odčítaní trov náhradníka exekútora a) oprávnenému, b) exekútorovi, ktorého
určí prezídium komory (§ 214) na pokračovanie v exekučnom konaní, c) povinnému po uspokojení
všetkých pohľadávok. (7) Skončené exekučné spisy odovzdá náhradník exekútora do exekútorského
archívu.(8)Náhradníkexekútoranezodpovedázaškoduspôsobenúexekútorom,ktorémuvýkonfunkcie
zanikol.

21. Podľa § 36 ods. 8 Zákona č. 233/1995 Z.z., ak exekútor príjme peňažné prostriedky, je povinný tieto
poukázať oprávnenému bezodkladne, najneskôr do 14 dní od ich prijatia ak odsek 9 alebo štvrtá časť
tohto zákona neustanovuje inak alebo ak sa exekútor s oprávneným písomne nedohodol inak. Lehota
na poukázanie peňažných prostriedkov nesmie byť dlhšia ako 90 dní; dohody podľa ktorých má lehota

presiahnuť 90 dní, sú neplatné.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v exekučnom konaní žalobcu ako oprávneného
proti povinnej D. R. o vymoženie 1999,17 eur súdny exekútor JUDr. Emil Vančík vymohol od povinnej
sumu 1.396,34 eur, z ktorej odrátal sumu 310,31 eur ako trovy exekúcie, pričom rozdiel teda sumu

1.086,03 eur nepoukázal žalobcovi ako oprávnenému.

23. Súd mal preukázané, že v čase podania žaloby bolo na účte JUDr. Emila Vančíka cca 38.000 eur,
s touto sumou mal disponovať žalovaný ako náhradník JUDr. Emila Vančíka. Preto, že mal žalovaný
uhradiť rôznym oprávneným sumu cca 300.000 eur a na účte po JUDr. Emilovi Vančíkovi zostalo len

38.000 eur, obrátil sa na Ministerstvo spravodlivosti resp. komoru súdnych exekútorov, aby mu oznámili
akým spôsobom má uvedené finančné prostriedky, ktoré zostali po JUDr. Emilovi Vančíkovi rozdeliť.
Obidve inštitúcie žalovanému žiadnu zmysluplnú odpoveď neposkytli.

24. Súd mal ďalej preukázané, že v čase druhého rozhodovania súdu prvej inštancie o žalobe sa

na účte po JUDr. Emilovi Vančíkovi nenachádzajú už žiadne finančné prostriedky. Žalovaný ako
náhradník JUDr. Emila Vančíka sa rozhodol tak, že finančné prostriedky, ktoré zostali po JUDr. Emilovi
Vančíkovi vyplatil spoločnosti, ktorá mala voči JUDr. Emilovi Vančíkovi najväčšiu pohľadávku. Podľa
názoru súdu nie je možné takýto postup žalovanému vyčítať. Za situácie, keď žiadny právny predpis
neupravuje spôsob rozdelenia finančných prostriedkov náhradníkom súdneho exekútora sa žalovaný

ako náhradník súdneho exekútora správal podľa racionálnej úvahy a finančné prostriedky vyplatil
najväčšiemu veriteľovi. Jeho postup je podľa názoru súdu možné považovať za jeden z možných
racionálnych postupov.

25. Tak ako uviedol Krajský súd v Nitre vo svojom zrušovacom uznesení je nepochybné, že náhradník

súdneho exekútora nezodpovedá za škody, ktoré spôsobil pôvodný exekútor. Podľa názoru súdu škodu
v uvedenej veci žalobcovi spôsobil pôvodný súdny exekútor teda JUDr. Emil Vančík preto, že žalobcovi
v rozpore so zákonom nevyplatil všetky finančné prostriedky, ktoré preukázateľne od povinnej vymohol.
Z vyššie uvedených dôvodov teda súd žalobu zamietol.26. O nároku na trovy konania a trovy odvolacieho konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. s
prihliadnutím na 262 ods. l C.s.p. Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, súd mu teda priznal

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).