Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Stanislava Padúchová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 2Pc/10/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6321201216
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Padúchová
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2021:6321201216.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Stanislavou Padúchovou, v právnej veci navrhovateľky J. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté N. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XXX, o zapretie otcovstva k maloletému X. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, zast.
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 26.05.2021 navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že N. J. (ďalej
len odporca) nie je otcom maloletého X. J.. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela manželstvo
dňa XX.XX.XXXX v F.. V spoločnej domácnosti žili do júna 2003, vtedy odporcu opustila. V roku 2008
sa zoznámila s J. F., nar. XX.XX.XXXX, začali spolu žiť a narodil sa im maloletý X.. Keďže sa ale často
hádali kvôli tomu, že jeho syn sa volá po bývalom manželovi, napokon sa minulý rok v lete rozišli. S
odporcom sa rozviedla v roku 2013. K podanému návrhu pripojila rodný list maloletého.
2. Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.
3.Kolíznyopatrovníkvovyjadrenízodňa29.10.2021žiadal,abysúdpodanémunávrhuvyhovel,nakoľko
zapretie otcovstva je v záujme maloletého.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaným návrhom, rodným listom maloletého,
rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 14P/85/2013-30 zo dňa 29.10.2013, výsluchom navrhovateľky
a odporcu, prednesom kolízneho opatrovníka a ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise
a zistil tento skutočný stav veci:
5. Maloletý X. sa narodil dňa XX.XX.XXXX. V rodnom liste sú ako jeho rodičia zapísaní navrhovateľka
a odporca.
6. Okresný súd Poprad rozsudkom č.k. 14P/85/2013-30 zo dňa 29.10.2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 21.11.2013 rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté dňa
XX.XX.XXXX. Maloletého X. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, odporcovi
výživné neručil.
7. Na pojednávaní dňa 01.12.2021 navrhovateľka trvala na podanom návrhu. S podaným návrhom
súhlasil aj odporca a kolízny opatrovník.8. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o
rodine), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným
vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
9. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.
10. Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o
skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť
na súde, že je jeho otcom.
11. Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť,
že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa
použijú primerane.
12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloletý X. sa narodil za trvania
manželstva navrhovateľky a odporcu. Otcovstvo k maloletému tak bolo určené na základe 1. zákonnej
domnienky a svedčí odporcovi, ktorý je zapísaný v rodnom liste maloletého. Návrh na zapretie otcovstva
podala navrhovateľka, matka maloletého. Podľa ust. § 88 ods. 2 Zákona o rodine však môže matka
zaprieť otcovstvo len v lehote do troch rokov od narodenia dieťaťa. Dňom narodenia dieťaťa začala
plynúť 3-ročná lehota na zapretie otcovstva, ktorá je lehotou prekluzívnom a hmotnoprávnou. To
znamená, že v rámci tejto lehoty musí byť právo uplatnené na súde. V danom prípade bolo konanie
začaté dňom 26.05.2021, v ktorý deň bol súdu doručený návrh navrhovateľky na zapretie otcovstva.
Posledným dňom, kedy bolo možno podať takýto návrh však bol deň 18.09.2012. Z uvedeného tak
vyplýva, že návrh bol podaný oneskorene, pričom súd je povinný na zmeškanie lehoty prihliadnuť.
Vzhľadom k tomu musel súd návrh navrhovateľky zamietnuť.
13. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Právo podať odvolanie n e m a j ú tí účastníci, ktorí sa tohto práva vzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.