Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. november 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cob/50/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118389571
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:6118389571.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Andreja Radomského v sporovej veci žalobcu: Arcus International,
s.r.o., so sídlom 930 36 Horná Potôň 85, IČO: 36 259 829, zastúpeného JUDr. Tamásom Puskásom,
advokátom, so sídlom Alžbetínske nám 1203, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 42162891, proti
žalovanému: merga s.r.o., so sídlom Komenského 2826, 069 01 Snina, IČO: 35 912 782, zastúpenému
JUDr. Martinom Bašistom, advokátom, so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 37880381, o
zaplatenie 8.930,98 eur s prísl. a zmluvnej pokuty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Humenné č.k. 11Cb/29/2019-315 zo dňa 28.6.2021, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovanému voči
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania
rozhodne súd prvej inštancii po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. Napokon žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania za
neuskutočnené pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 8.10.2019.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy 8.930,98 eur, ktorá podľa jeho tvrdení
predstavuje nezaplatenú časť ceny za dodávku a montáž automatických hliníkových dverí v zmysle
písomnej objednávky XXDXXXX zo dňa 25.9.2017, a tiež zaplatenia zmluvnej pokuty podľa VOP za
omeškania žalovaného so zaplatením tejto zvyšnej časti diela vo výške 25,- eur za každý deň omeškania
od 12.11.2018 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 6.000,- eur z dôvodu, že stavebný otvor
nebol pripravený na montáž, resp. neboli vytvorené dohodnuté podmienky na montáž. Žalovaný so

žalobou nesúhlasil, pričom uvádzal, že dielo nebolo riadne odovzdané, niektoré vyúčtované položky na
faktúre č. XXXXXXXX sú nedôvodné bez špecifikácie a medzi stranami sporu došlo k úprave predmetu
diela znížením počtu požadovaného množstva dverí. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu
bolo posúdenie, či medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo v písomnej forme alebo
v ústnej, s tým súvisiaca otázka, či VOP sa na zmluvný vzťah strán sporu vzťahujú alebo nie, tiež
posúdenie, či žalobcovi vznikol nárok na doplatenie ceny za dodané dielo vo výške fakturovanej faktúrou
č. XXXXXXXX a tiež posúdenie nároku žalobcu na zmluvnú pokutu podľa dojednaní vo VOP. Žalovaný

si tiež uplatnil nárok voči žalobcovi vo výške 1.231,54 eur za škodu spôsobenú žalobcom.

3. Súd mal za preukázané, že žalobca doručoval žalovanému objednávku - návrh na uzatvorenie zmluvy
zo dňa 22.9.2017, v ktorej špecifikoval predmet diela podľa ponuky v alternatíve 6 vystavenej žalobcom sdohodnutou výškou ceny diela 62.518,34 eur bez DPH vrátane dopravy a montáže s termínom dodávky
na základe výzvy objednávateľa 7 dní vopred. Táto objednávka nebola žalobcom potvrdená podpisom,
ale žalobca odoslal žalovanému svoj formulár objednávky zo dňa 25.9.2017, ktorej obsahom bola

objednávka hliníkových dverí podľa ponuky žalobcu v alternatíve 6 s termínom výroby maximálne do
65 dní s celkovou cenou 62.518,34 eur s určením spôsobu jej úhrady s odkazom, že všetky obchodné
podmienky žalobcu sa riadia VOP. Na tamto formulári objednávky žalovaný potvrdil objednávku s
požiadavkou na zľavu z celkovej ceny 3 % a na recipročnú platnosť článku III. bodu 8 VOP v prípade
omeškania dodávateľa s termínom dodávky. Keďže žalovaný navrhol zmenu obsahu zmluvy o dielo v

časti výšky jej ceny, súd je toho názoru, že došlo k podstatnej zmene návrhu na uzatvorenie zmluvy v
zmysle tejto objednávky zo dňa 25.9.2017 a teda uvedením požiadaviek žalovaného došlo z jeho strany
k odmietnutiu návrhu žalobcu ako celku s tým, že takto dopísanú objednávku je treba považovať voči
žalobcovi za nový návrh. Súd nemal za preukázané, že by žalobca na takto predloženú objednávku
zo strany žalovaného osobitne písomne reagoval. Žalobca však vystavil žalovanému zálohovú faktúru
Y. z 2.10.2017 na sumu 42.449,95 eur, čo predstavuje 70 % z celkovej ceny diela uvedenej na tejto

objednávke poníženej o 3 %, čo požadoval žalobca. Vystavením tejto zálohovej faktúry došlo v zmysle
ust. § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka zo strany žalobcu k vyjadreniu jeho súhlasu so zmenenou
objednávkou v zmysle požiadaviek žalovaného, teda so zmenou celkovej ceny na výšku 60.642,79 eur.
Týmto došlo medzi stranami sporu k uzavretiu zmluvy o dielo v ústnej forme na podklade písomnej
objednávky potvrdenej žalobcom, keďže došlo medzi stranami sporu ku konsenzu o podstatných

náležitostiach zmluvy. Súd tiež zistil, že objednávka zo dňa 25.9.2017 obsahovala odkaz na VOP
žalobcu, ktorými by sa mal riadiť aj zmluvný vzťah medzi stranami sporu. Ale aj tým, že žalobca písomne
nepotvrdzoval zmenu objednávky v časti ceny za dielo, súdu vyplynulo, že sa týmito VOP neriadil ani
žalobca. Tiež sa týmito podmienkami neriadili strany sporu pri požiadavke žalovaného o vypustenie troch
dverí z tejto objednávky. Žalovaný požiadal o vypustenie dverí č. XX (mail 19.10.2017) a tiež navrhol

žalobcovizmenuprevedeniadveríč.XaXXskoľajnicou,avšakkeďžežalobcamunazmenuprevedenia
dverí č. X a XX neodpovedal, chcel žalovaný z objednávky vypustiť aj tieto dvere č. X a XX. Podľa názoru
súdu je zrejmé, že v polovici novembra 2017 prebiehala medzi stranami sporu komunikácia ohľadom
zúženia rozsahu diela, kedy sa žalobca dopytoval žalovaného, ktoré treba vynechať a tiež žiadal presné
rozmery. Aj súdu z tejto komunikácie žalobcu vyplýva, že dvere zrejmé v tom čase vyrobené neboli, keď

žalobca potreboval odsúhlasovať počet dverí a ich rozmery a ani sa v týchto mailoch neuvádza, že by
žalobca mal dvere, ktoré žalovaný žiadal stornovať, už vyrobené. VOP pripúšťajú možnosť dodatočných
návrhov zmien objednávky, ale len do momentu pred zadaním objednávky do výroby, avšak takýto
moment zadania objednávky do výroby nie je upravený ani vo VOP, ale ani v písomnej objednávke.
Napriek tomu, že žalovaný preukázateľne požadoval zúženie rozsahu diela, nedošlo medzi stranami

sporu k uzatvoreniu žiadneho písomného dodatku, tak ako to predpokladali VOP, ale z konania žalobcu
súd mal za preukázané, že zúženie rozsahu diela k dverám č. XX akceptoval, ale opomenul zobrať
do úvahy 3 % zľavu z výšky celkovej ceny akceptovanej po doručení objednávky, pretože vo faktúre
č. XXXXXXXX ako cenu diela uviedol výšku 60.169,14 eur (čo je 62.518,34 eur mínus dvere v cene
2.349,20eur).Týmjevyvrátenáajargumentáciaprávnehozástupcužalobcu,ktorývzáverečnomzhrnutí

poukazoval na dohodnutú cenu diela vo výške 62.518,34 eur, pričom vo vyjadrení k odporu právny
zástupca žalobcu potvrdil zníženie ceny diela zo sumy 62.518,34 eur na 60.169,14 eur. Podľa názoru
súdu došlo zo strany žalobcu aj k akceptácii vypustenia ďalších dvoch dverí z objednávky, a napriek
tomu, že to nebolo vyslovene z jeho strany uvedené, z následného konania žalobcu, ktoré vyplynulo z
dokazovania, je zrejmé, že tieto dvere ani žalovanému nemontoval, ale ani ich nedodal, hoci konateľ

žalobcu tvrdil, že boli vyrobené a tie žalovanému dodajú. Právny zástupca žalovaného v záverečnom
zhrnutí poukázal, žalobca tieto dvere napriek svojej proklamácii žalovanému nedodal.

4. Čo sa týka termínu dodania diela, podľa objednávky je termínom výroby maximálne 65 dní od
podpísania objednávky, pričom táto objednávka už nerieši termín montáže. Objednávka žalovaného zo

dňa 22.9.2017 navrhovala termín dodania upraviť na výzvu objednávateľ 7 dní vopred, ktorá požiadavka
však do objednávkového formulára žalobcu preklenutá nebola. Avšak z vyjadrení strán sporu, ako aj
svedkov vyplynulo, že termínom dodania mal byť do 65 dní od doručenia objednávky žalobcovi, pričom
ani žalobca nevedel, kedy mu objednávka bola doručená. Ak by sa termín dodania mal spravovať podľa
VOP, (čl. IV ods. 6) ktorými sa však strany sporu neriadili, termín dodania by sa počítal od úhrady

zálohovej faktúry dňa 2.10.2017, pričom 65 dní by vychádzal do 6.12.2017. Súd ďalej zistil, že strany
sporu sa tiež neriadili ani čl. II. ods. 8 VOP, ktorý upravuje súčinnosť objednávateľa, teda žalovaného,
pričom súd mal za preukázané, že práve žalovaný prvý žiadal od žalobcu uvedenie termínu možného
nástupu na montáž (mail zo dňa 16.11.2017, 29.11.2017), ale aj navrhol žalobcovi, aby pred nástupomprišiel skontrolovať pripravenosť stavby na montáž výplní otvorov (mail 7.12.2017). Súd však nemal za
preukázané, že by žalobca k tomu kroku pristúpil, pričom svedok B. L. uviedol, že žalobca si stavenisko
ani riadne neprevzal, žalobca len dal vedieť, že je na stavbe a že montuje dvere.

5.Žalobcatiežnamietal,žežalovanýnevytvorilžalobcovidohodnutépodmienkynamontáž,čímspôsobil
omeškanie so začatím montáže na strane žalobcu, keďže mohol prísť montovať dvere až v druhý
januárový týždeň. Žalobca však nepreukázal, ako konkrétne podmienky pripravenosti stavby žalovaný
nedodržal a tiež nepreukázal, aké konkrétne podmienky pripravenosti stavby od žalovaného požadoval.

Ani vo VOP, ale ani v písomnej objednávke nie sú uvedené žiadne povinnosti pre žalovaného ako
objednávateľa v súvislosti so zabezpečením pripravenosti stavby. Súdu sa skôr z komunikácie strán
sporujaví,žežalobcaskutočnepostupovalneštandardne,keďdňa1.12.2017žiadarozmeryvyrábaných
dverí a o týždeň neskôr oznamuje žalobcovi, že na druhý deň chce prísť montovať dvere, pričom na
žiadosť žalovaného, aby si prišiel pripravenosť stavby skontrolovať, žalobca ani nereagoval. Podľa
názoru súdu žalobcovi muselo byť už pri prvej prehliadke stavby zrejmé, že žalovaný je dodávateľom

viacerých stavebných prác a že okrem dodania jeho dverí sa na stavbe budú uskutočňovať aj iné
stavebné práce. Práve z mailovej komunikácie tiež vyplynulo, že žalovaný potreboval od žalobcu
podklady pre elektrické vývody na automatické pohony, pričom svedok A. A. potvrdil, že tieto dostali v
priebehu mesiaca november, čím nastal sklz v práci elektrikárov. Žalobca sa nemôže domáhať plnenia
povinnosti žalovaným, resp. namietať jej nesplnenie v prípade, ak sa jednalo o vzájomné povinnosti

zmluvných strán a nevyhnutnú vzájomnú súčinnosť pri plnení svojich povinností, keďže je zrejmé, že bez
správnych podkladov od žalobcu žalovaný nemohol včas zabezpečiť elektrické vývody. V tomto smere
je potom čl. IV ods. 6 VOP úplne nezmyselný, keď na jednej strane zaväzuje objednávateľa pripraviť
miesto dodávky do 14 dní, pričom žalobca má termín na dodanie tovaru 65 dní. Súdu je zrejmé, že pre
riadny výkon diela bola nevyhnutná vzájomná súčinnosť oboch strán sporu a dôsledná komunikácia s

jasným a určitými dohodami, čoho nedodržanie má za následok tento súdny spor.

6. Sporným medzi stranami sporu bol tiež výklad, či žalovaný uznal VOP ako celok, ktorý názor
prezentoval žalobca, alebo či žalovaný uznal len čl. III ods. 5 VOP, ktorého znenie navrhol recipročne
použiťajvprípadeomeškaniadodávateľa,ktorýnázorprezentovalžalovaný.Podľanázorusúdužalobca

bol riadne oboznámený s VOP a vyslovene ich ako celok neodmietol, preto VOP mali byť pre zmluvné
strany záväzné. Súd je však toho názoru, že strany sporu medzi sebou zaviedli prax, podľa ktorej VOP
žalobcu na svoj zmluvný vzťah neaplikovali, teda necítili sa týmito podmienkami viazané, pretože tak
ako to súd vyššie uviedol, strany sporu tieto podmienky v rámci plnenia svojich zmluvných povinností
nedodržiavali.

7. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo, či došlo zo strany žalobcu k riadnemu vykonaniu
a odovzdaniu diela. Žalovaný, ale aj svedkovia A. A. a B. L. uviedli, že žalovaný dielo vôbec neodovzdal
a žalobca tvrdil, že žalovaný bezdôvodne odmietol prevziať dielo. Súdu boli predložené dva preberacie
protokoly, jeden vypracovaný žalobcom a druhý vypracovaný žalovaným. Z mailovej komunikácie

vyplynulo, že strany sporu mali problém pri dojednaní termínu odovzdania diela, pričom žalobca na
jeden termín ani nereagoval. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k prevzatiu diela žalovaným
od žalobcu nedošlo, pretože svedok B. L. uviedol, že na koncept pri preberaní spísal pred konateľom
žalobcu konkrétne vady a nedorobky, čo podľa konateľa žalobcu mohol spísať rukou do pripraveného
protokolu, ale svedok W. Z. uviedol, že nevie dôvody, prečo stavbyvedúci dielo neprevzal, keďže žiadne

vady neoznámili. Svedok B. L. tiež uviedol, že nemohol podpísať protokol, kde sa uvádzalo, že dielo
je bez vád. Z mailovej komunikácie však vyplynulo, že dňa 1.10.2018 svedok B. L. preberací protokol
s prílohou zoznamom vád a nedorobkov doručoval žalobcovi. Súd nemal za preukázané, ako na tento
zoznam žalobca reagoval a či vytýkané nedostatky odstránil, taktiež súd nemal za preukázané, že by
žalobcovi bol doručovaný iný zoznam ako ten, ktorý predložil žalovaný. Súd tiež nemal za preukázané, či

žalovaný žalobcovi notifikoval vady v rámci reklamačného procesu a tiež nebolo preukázané, aký nárok
z titulu vád si voči žalobcovi uplatnil. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dielo bolo preukázateľne
dané do dispozície žalovanému aj bez formálneho odovzdávacieho procesu, keďže súd nemal za
preukázané, aby sa žalovaný domáhal voči žalobcovi nárokov z vadného plnenia.

8. Ďalšou spornou skutočnosťou bol nárok žalobcu na naviac práce, ktoré tiež boli predmetom faktúry
č. XXXXXXXX, pričom ide o položky 1/ zvýšené náklady na tento rok 2.325,- eur, 2/ stavebný materiál
108,29 eur, 3/ R. svorky 9,- eur, 4/ sekanie betónu, demontáž dverí 313,50 eur, 5/ prerábka elektriny
228,- eur, 6/ demontáž a montáž 2 ks dverí 228,- eur. Súd bol toho názoru, že medzi stranami sporunedošlo k žiadnej dohode o zvýšení ceny diela z dôvodu zvýšených nákladov vo výške 2.325, eur, ktoré
žalobca v emailovej komunikácii odôvodňoval zvýšenými nákladmi na PHM, stravenky, mzdy a odvody.
Išlo o zjavnú jednostrannú požiadavku žalobcu bez toho, aby žalovaný súhlasil so zvýšením ceny diela,

a táto požiadavka žalobcu nemá ani oporu v zákone, ani vo VOP, preto ani súd nemohol vyhovieť žalobe
v tejto časti. Čo sa týka nákladov na stavebný materiál, R. svorky, sekanie betónu a prerábka elektriny,
súd nemal za preukázané, že by žalobca a žalovaný sa dohodli na rozšírení predmetu diela o tieto
položky, a nebolo preukázané, že by tieto položky neboli obsahom predmetu diela, keďže predmet diela
bol špecifikovaný všeobecne ako dodávka a montáž dverí, pričom montáž nebola bližšie konkretizovaná,

aké činnosti táto montáž zahrňuje a aké nie, keďže nebolo tiež preukázané, aké podmienky stavebnej
pripravenosti žalobca od žalovaného vyžadoval. Súd mal za preukázané, že žalobca vykonal ako práce
naviac demontáž a montáž 2 ks dverí, čo bolo potvrdené svedkom B. L. a svedkom W. Z.. Súd však
nemal za preukázané, ako sa strany sporu dohodli na cene týchto prác naviac. Keďže ani jedna zo
strán sporu nepredložila iný dôkaz, a ani nenavrhli vykonať dokazovanie k preukázaniu obvyklej ceny
za vykonané prác naviac, súd vychádzal z ceny požadovanej žalobcom vo výške 228,- eur.

9. Súd dospel k záveru, že k odovzdaniu diela žalovanému došlo a na tento záver nemá vplyv absencia
protokolárneho odovzdania diela, čím žalobcovi vzniklo právo požadovať zaplatenie dohodnutej ceny
diela. Okrem toho, že nebolo odovzdané dielo, žalobca sa bránil aj tým, že dielo má vady. Nebolo však
preukázané, že by na základe tvrdených vád žalovaný od žalobcu požadoval, či už ich odstránenie

alebo prípadnú zľavu z ceny diela. Splnenie notifikačnej povinnosti a prípadné uplatnenie reklamačných
nárokov nevyplynulo ani z listov právneho zástupcu žalobcu predložených žalovaným v tomto konaní, v
ktorých v mene žalovaného sa vyjadruje k spornej faktúre a vyzýva žalobcu k ukončeniu a odovzdaniu
diela. Právny zástupca žalobcu poukázal, že v týchto listoch žalovaný neodkazuje na zoznam vád a
nedorobkov, čo je však vzhľadom na ich čas vyhotovenia prirodzené, že dňa 13.7.2018 nemohol právny

zástupca žalovaného disponovať so zoznamom vád a nedorobkov zo dňa 30.8.2018.

10. Ustanovenie § 549 ods. 1 OBZ upravuje prípady, keď sa zmluvné strany dohodnú na obmedzení
rozsahu diela, avšak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, čoho následkom je povinnosť
objednávateľa zaplatiť len cenu primerane zníženú, v prípade rozšírenia diela je povinný zaplatiť cenu

primerane zvýšenú. Súd mal v tomto prípade za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k dohode
o znížení rozsahu diela o troje dverí, ktoré žalovaný po zaslaní objednávky od žalobcu nežiadal vyrábať
a dodávať, ale tiež aj k dohode o rozšírení diela o vykonanie demontáže a opätovnej montáže dvoch
dvier, avšak bez dojednania o výške ceny, okrem ceny jedných dvier, ktorú cenu žalobca od celkovej
dohodnutej ceny za dielo žalobca odrátal. Podľa názoru súdu k spravodlivému usporiadaniu vzťahov

v zmysle ust. § 549 ods. 1 OBZ bolo potrebné ustáliť výpočet nároku žalobcu: dohodnutá cena diela
vo výške 62.518,34 eur, ponížená o 3 %, ponížená o 1ks dverí 2.349,20 eur, ponížená o 2 ks dverí
5.182,36 eur, ponížená o vyplatenú zálohu 42.449,95 eur a 12.000,- eur a pripočítaním prác naviac 228,-
eur, čiže žalovaný žalobcovi uhradil na cenu diela viac, ako by mu tento nárok patril. Keďže žalovaný
si uplatnil voči žalobcovi pohľadávku vo výške 1.231,54 eur, bol tento prejav žalovaného posúdený len

ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

11. Žalobca si tiež uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu podľa dojednaní uvedených vo K. a to
vo výške 25,- eur denne za omeškanie žalovaného s úhradou faktúry XXXXXXXX a tiež vo výške
6.000,- eur pre prípad, ak neboli vytvorené dohodnuté podmienky pre montáž. Súd bol toho názoru,

že aj v tejto časti žaloba nie je dôvodná, keďže strany sporu sa K. v priebehu zmluvného vzťahu
neriadili, čo znamená, že neboli pre strany sporu záväzné, dojednania o zmluvnej pokute neboli podľa
názoru súdu dohodnuté v písomnej forme, žalovaný sa preukázateľne do omeškania nedostal a žalobca
nepreukázal porušenie povinnosti žalovaným o nevytvorení podmienok pre montáž. V tomto smere súd
z vykonaného dokazovania nezistil, aké konkrétne podmienky pre montáž si žalobca a žalovaný dohodli

a aké konkrétne podmienky žalovaný porušil.

12. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262
ods. 1 a 2 CSP.

13. Súd tiež rozhodoval o návrhu žalobcu, ktorým si uplatnil nárok na náhradu trov konania za
zmarené pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 8.10.2019. Podľa žalobcu právny zástupca žalovaného
telefonicky okolo 9:00 hodiny oznámil žalobcovi, že sa pojednávania nezúčastnia a požiadal o jeho
odročenie, čím vznikli žalobcovi separátne trovy spočívajúce v cestovných nákladoch a náhrade zastratu času vo výške 242,41 eur. Z podania právneho zástupcu žalovaného zo dňa 8.10.2019 vyplýva, že
žiada odročiť pojednávanie z dôvodu neodkladných povinností svedkov B. L. a U.. W.. A. A., keďže títo
svedkoviasanemôžupojednávaniazúčastniť.Vzápisniciopojednávanízodňa8.10.2019sakonštatuje,

že právny zástupca žalobcu telefonicky kontaktoval aj asistentku senátu, ktorej uviedol, že svedkovia
nemôžu prísť na pojednávanie z dôvodu havarijnej situácie žalovaného. Nebolo tak preukázané
zavinené konanie strany sporu - žalovaného, ktorý by nepodal návrh na odročenie pojednávania včas,
ale k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu, že sa ho svedkovia navrhnutí žalovaným nemohli
zúčastniť, pričom na pojednávaní sa predpokladalo ich vypočutie. Pojednávanie dňa 8.10.2019 bolo

zmarené zavinením svedkov, ktorých neúčasť z dôvodu hospodárnosti ospravedlňoval právny zástupca
žalovaného, ktorú odôvodňoval práve potrebou cestovania právnych zástupcov strán sporu z veľkej
vzdialenosti. Preto súd náhradu separátnych trov za pojednávanie dňa 8.10.2019, ktoré sa nekonalo,
žalobcovi voči žalovanému nepriznal.

14. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, event. aby rozsudok zmenil tak, že zaviaže
žalovaného, aby zaplatil žalobcovi do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku sumu 4.017,64 eur, úroky
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.017,64 eur od 12.11.2018 do zaplatenia, zmluvnú pokutu
vo výške 25,- eur denne od 12.11.2018 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 6.000,- eur a nahradil
trovy konania v rozsahu 100 % a trovy konania za neuskutočnené pojednávanie, ktoré sa malo konať

dňa 8.10.2019.

15. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

16. V prvom rade bola sporná otázka predmetu diela. Ani jednostranné oznámenie žalovaného o
znížení rozsahu diela a ani otázku zamestnankyne žalobcu nie je možné považovať za dôkaz, ktorým

by bolo preukázané uzavretie dohody o znížení rozsahu diela. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa
všetkého neboli dvere v tom čase ešte zadané do výroby, čo preukazuje, že v decembri žalobca
požiadal žalovaného, že kedy môže ísť montovať dvere a na druhý týždeň už žalobca chcel začať s
montážou. Výroba automatických dverí však nefunguje tak, že jeden týždeň žalobca zadá dvere do
výroby a druhý týždeň už možno dvere montovať. K výrobe automatických dverí je potrebné si objednať

materiál, napríklad motor automatických dverí je zo Š.U. od spoločnosti J.. V čase, keď žalovaný oznámil
žalobcovi, že nebude potrebovať všetky dvere, žalobca už nemohol vyhovieť požiadavke žalovaného
(návrhu žalovaného), nakoľko proces výroby už prebiehal. Pokiaľ ide o e-mail zamestnankyne žalobcu,
tento e-mail bol napísaný z toho dôvodu, že žalovaný po podpísaní objednávky neustále menil svoje
požiadavky ohľadne predmetu diela a zamestnankyňa chcela mať presné informácie, čo presne žalobca

požaduje. E-mail napísala zamestnankyňa žalobcu aj z toho dôvodu, aby žalobca mohol zastaviť proces
výroby tam, kde to ešte bolo možné. V prípade krídlových dverí napríklad ešte bolo možné nezačať
výrobu. Pokiaľ ide o nedodanie jedných krídlových dverí, žalobca bez akejkoľvek dohody znížil cenu
diela o 2.349,20 eur, pričom je nutné podotknúť, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o znížení
rozsahu diela ani ohľadne týchto dverí a žalobca mohol vystaviť faktúru aj na tieto dvere. Žalobca len

prejavil svoju dobrú vôľu a odmenu za tieto dvere nežiadal. Tento prejav dobrej vôle však nepreukazuje,
že bola uzavretá dohoda o znížení rozsahu diela, najmä pokiaľ ide o ďalšie 2 posuvné dvere. Súd prvej
inštancie teda vychádzal z toho, že predmetné 2 posuvné dvere, o ktoré mal byť znížený rozsahu diela,
neboli vyrobené. Predmetné dvere však boli riadne vyrobené podľa objednávky žalovaného, pričom
uvedené dvere sa nachádzajú do dnešného dňa v prevádzke žalobcu. Štatutárny orgán žalobcu navyše

uviedol počas jeho výsluchu, že zástupca žalovaného mu oznámil, že predmetné 2 posuvné dvere môžu
využiť na ďalších stavbách. Začatie a dokončenie výroby automatických dverí nebolo medzi stranami
sporné.Žalovanýžiadnymspôsobomnerozporoval,žeautomatickédvereaninebolivyrobené.Súdprvej
inštancie napriek tomu sa zaoberal otázkou začatia výroby dverí, hoci táto otázka nebola medzi stranami
sporu sporná. Zmluvné strany zmluvy o dielo sa riadne dohodli na tom, že žalobca dodá žalovanému

predmetné 2 automatické posuvné dvere, pričom na základe objednávky žalovaného začal žalobca s
výrobou uvedených dverí. Zmluvné strany sa síce môžu kedykoľvek dohodnúť na zmene rozsahu diela,
takútodohodujemožnéuzatvoriťnajmäuzatvorenímdodatkukzmluveodielo.Dodatokkzmluveodielo
však uzatvorená nebola, žalovaný mal preto dôkazné bremeno, aby preukázal, že dohoda bola uzavretáinýmspôsobom.Súdprvejinštanciesarozsiahlejšiezaoberalotázkou,akoprebiehauzatvoreniezmluvy.
Priuzatvorenízmluvymábyťnajprvnávrhnauzavretiezmluvy,následnejezmluvauzavretáakceptáciou
návrhu. Pokiaľ ide o zmenu zmluvy o dielo v časti rozsahu diela žalovaný predložil žalobcovi návrh

na uzavretie zmenu zmluvy, k akceptácií tohto návrhu zo strany žalobcu však nikdy nedošlo a táto
skutočnosť nebola preukázaná v priebehu konania. E-mail zo strany zamestnankyne žalobcu nie je
pritom možné považovať v žiadnom prípade za akceptáciu návrhu na zmenu rozsahu diela. Súd prvej
inštancie uviedol, že tvrdenia strán sporu je potrebné vykladať objektívne v ich vzájomnej súvislosti.
Súd prvej inštancie však nevykladal tvrdenia účastníkov objektívne a vychádzal najmä zo svedeckých

výpovedí zamestnancov a zástupcov žalovaného. Dôkazom toho je záver súdu prvej inštancie, že síce
vyslovene nebol uzavretý dodatok k zmluve, ale napriek tomu bola uzavretá dohoda o znížení rozsahu
diela. Pokiaľ by sme prijali takúto argumentáciu, objednávatelia by mali v obchodných vzťahoch úplne
neobmedzenú možnosť kedykoľvek jednostranne zmeniť zmluvy a znížiť rozsah diela, pričom k tomu by
potrebovali iba jednostranné oznámenie, že chcú znížiť rozsah diela. Občiansky zákonník a Obchodný
zákonník však vychádzajú z toho, že pokiaľ je uzavretá akákoľvek zmluva, zmenu obsahu zmluvy je

možnévykonaťlennazákladevzájomnejdohody,kčomuvpredmetnejvecinedošlo.Žalovanýneuniesol
dôkazné bremeno, pokiaľ ide o tvrdenie o uzavretí dohody o znížení rozsahu diela.

17. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že síce podľa jeho názoru sa strany dohodli, že ich zmluvný
vzťah sa bude riadiť Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu („VOP“), z konania žalobcu a

žalovaného však vyplýva, že sa necítili týmito podmienkami viazané. Takýto záver je však v rozpore
s praxou v obchodných záväzkových vzťahoch. Strany sporu sa dohodli, že ich zmluvný vzťah sa
bude riadiť VOP. VOP boli žalovanému riadne doručené, štatutárny orgán žalovaného potvrdil, že bol
oboznámený s obsahom VOP a následne vlastnoručne podpísal objednávku, podľa ktorej sa zmluvný
vzťah riadi VOP. Vo všeobecnosti možno všeobecné obchodné podmienky charakterizovať tak, že

stanovujú určitý rámec pre právne vzťahy. V danom prípade VOP žalobcu stanovujú právny rámec pre
kúpne zmluvy alebo pre zmluvy o dielo medzi objednávateľom a medzi žalovaným ako zhotoviteľom.
Keďže všeobecné obchodné podmienky stanovujú iba rámec práv a povinností pre zmluvné strany,
zmluvnéstranypriuzavretíkonkrétnejzmluvysamôžuodchýliťodvšeobecnýchobchodnýchpodmienok
a práva a povinnosti môžu upraviť inak, ako je to stanovené vo všeobecných obchodných podmienkach.

Platí však, že pokiaľ niektoré otázky, niektoré práva a povinnosti nie sú zmluvnými stranami upravené v
samotnej zmluve, platia ustanovenia všeobecných obchodných podmienok. Pokiaľ teda zmluvné strany
upravia svoje práv a povinnosti inak ako je to uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach,
neznamená to, že neplatia ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, platí iba, že určité
otázky upravili konkrétnou zmluvou inak, ako je to uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach.

Aj danom prípade teda platí, že VOP žalobcu upravujú iba rámec právnych vzťahov, v ktorých
vystupuje žalobca ako zhotoviteľ. Pokiaľ teda niektoré otázky nie sú konkrétnou zmluvou upravené,
platia ustanovenia VOP. Žalobca preto nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na
skutočnosť, že niektoré otázky upravili zmluvné strany inak, ako je to uvedené vo VOP, je dôkazom
toho, že strany sporu sa necítili byť viazané VOP. Takýto výklad je v rozpore s praxou v obchodných

vzťahoch, podľa ktorého všeobecné obchodné podmienky stanovujú iba rámec pre zmluvné vzťahy,
pričom konkrétne práva a povinnosti môže byť zmluvnými stranami upravené inak. Pokiaľ je akákoľvek
zmluvauzavretá,tútozmluvujemožnézmeniťlennazákladedohodyzmluvnýchstrán.Aktakátodohoda
o zmene uzavretá nie je, k zmene obsahu zmluvy nemôže dôjsť správaním sa zmluvných strán, aj keď
nepostupujú podľa obsahu zmluvy. V danom prípade uzavreli strany sporu zmluvu o dielo, pričom sa

dohodli, že ich zmluvný vzťah sa bude riadiť VOP. Keďže táto zmluva bola uzavretá, zmena tejto zmluvy
bola možná iba na základe vzájomnej dohody. Nebolo teda možné zmeniť obsah uzavretej zmluvy len
správaním sa zmluvných strán, ako to tvrdí súd prvej inštancie. Pokiaľ ide o záver, že strany sporu medzi
sebou zaviedli prax, podľa ktorej VOP žalobcu na svoj zmluvný vzťah neaplikovali, nie je možné hovoriť
o tom, že by medzi stranami sporu bola zavedená akákoľvek prax, keďže išlo o prvý zmluvný vzťah

medzi stranami sporu, išlo o prvú prácu žalobcu pre žalovaného, preto nie je možné dospieť k záveru, že
by medzi stranami sporu bola zavedená akákoľvek dlhoročná alebo zaužívaná prax v ich opakovaných
obchodných vzťahoch. Strany sporu sa dohodli pri uzavretí zmluvy, že ich zmluvný vzťah sa bude riadiť
VOP, takúto dohodu bolo možné zmeniť len na základe vzájomnej dohody, ktorá dohoda však uzavretá
nikdy nebola.

18. Čo sa týka zmluvnej pokuty, žalovanému boli dourčené VOP žalobcu, štatutárny zástupca
žalovaného podľa vlastného tvrdenia VOP preštudoval a následne podpísal objednávku, podľa ktorej
sa obchodný vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa bude riadiť VOP. Žalovaný tým vyjadril v písomnejforme svoj súhlas s VOP a preto vzniklo žalobcovi právo na zmluvnú pokutu podľa článku IV. ods. 9
VOP a podľa článku III., bodu 8. VOP. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu za omeškanie s uhradením ceny
diela, súd prvej inštancie potvrdil, že žalovaný riadne prevzal dielo a preto žalobcovi vzniklo právo

na cenu diela. Cenu diela však žalovaný riadne a včas neuhradil a preto je žalovaný povinný uhradiť
zmluvnú pokutu podľa článku III. bodu 8. VOP. Ohľadne omeškania žalovaného so zabezpečením
stavebnej pripravenosti súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nepreukázal, čo konkrétne mal žalovaný
zabezpečiť. Z.E. A. ako aj pán W. Z. však jasne uviedli, že na mieste zhotovenia diela často nemohli
pokračovať v zhotovovaní diela preto, lebo nevedeli nájsť káble, resp. stavebné otvory neboli pripravené

na požadované rozmery. Predmetom diela, ktoré mal zhotoviť žalobca, bol montáž automatických
dverí. Zo základnej logiky vyplýva, že pre montáž automatických dverí potrebuje žalobca najmä 2 veci:
elektrické vedenie a zabezpečenie stavebných otvorov. Povinnosť objednávateľa zabezpečiť stavebné
otvory pritom vyplýva aj zo VOP. Pán W. Z. počas svojho výsluchu jednoznačne potvrdil, že na mieste
realizáciedielamalivykonaťďalšiepráce,abyzabezpečili,žestavebnéotvorymalipožadovanérozmery,
resp. aby elektrické vedenie bolo správne zabezpečené. Ohľadne termínu realizácie diela boli v konaní

prezentované protichodné tvrdenia strán sporu. Máme však za to, že pokiaľ sú rozpory v tvrdeniach strán
sporu, nie je možné vychádzať prednostne z tvrdení zástupcov žalovaného (ako ani z tvrdení zástupcov
žalobcu), keďže svedkovia majú vzťah k stranám sporu a sú tak zaujatí. Pri riešení sporných otázok
je preto potrebné vychádzať najmä z objektívnych listinných dôkazov. Z e-mailovej komunikácie jasne
vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi začiatkom decembra 2017, že môže začať s realizáciou diela až

začiatkom januára 2018. Podľa uvedeného oznámenia začal žalobca so zhotovovaním diela v januári
2018, pričom vo februári 2018 chcel dokončiť všetky práce. Ako to vyplýva z montážneho denníka zo dňa
6.2.2018, resp. z e-mailu žalovaného zo dňa 4.6.2018, krídlové dvere však nemohli byť namontované
z dôvodov na strane žalovaného, keďže až v júni 2018 boli v niektorých miestnostiach umiestnené
technológie, ktoré mohli byť umiestnené len za stavu, že krídlové dvere neboli namontované. Žalobca

mohol začať s realizáciou diela až v januári 2018, pričom práce mohol dokončiť až v júni 2018 pre
ďalšie práce, ktoré mali byť vykonané pred dokončením diela zo strany žalobcu (umiestnenie technológií
v miestnostiach). V januári a vo februári 2018 teda neboli vytvorené všetky dohodnuté podmienky na
montáž, keďže technológie mali byť umiestnené až v júni 2018. Keďže však neboli vytvorené podmienky
na dokončenie montáže všetkých dverí a žalobca sa mal v júni 2018 opäť vrátiť na miesto realizácie diela

a vykonať, resp. dokončiť montáž dverí, podľa čl. IV, bod 9 VOP, vzniklo žalobcovi právo na zmluvnú
pokutu.

19. Pokiaľ ide o otázku samostatných trov konania za neuskutočnené pojednávanie dňa 8.10.2019, súd
prvej inštancie vychádzal z jednostranných tvrdení žalovaného. V rozsudku je uvedené, že pojednávanie

nebolo uskutočnené nie z dôvodov na strane žalovaného, ale z dôvodov na strane svedkov. Na
predmetnom pojednávaní však nemali byť vypočutí svedkovia, ktorí nemali žiaden vzťah k stranám
sporu, ale mal byť vypočutý pán U.. W.. A. A., zamestnanec žalovaného a pán B. L., tiež zamestnanec
žalovaného. Pokiaľ sa teda svedkovia nezúčastnili pojednávania, pojednávania sa nezúčastnili na
základe pokynu žalovaného, ako ich zamestnávateľa. Žalovaný, ako zamestnávateľ, totiž mohol dať

uvedeným svedkom pokyn, aby sa pojednávania zúčastnili. Pojednávanie bolo odročené z dôvodov na
strane žalovaného, ktorý nezabezpečil, aby jeho zamestnanci boli prítomní na pojednávaní. Preto trovy
neuskutočneného pojednávania by mal uhradiť žalovaný.

20. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K dôvodom odvolania sa bližšie

nevyjadroval.

21. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

22. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, v § 365 ods. 1 písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v § 365 ods. 1 písm. h/, t.j. že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa

strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie

spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne

nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a
právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal

do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej
inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska

závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní
dokazovania.

25. Napokon odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil

iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o

tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

26. Ani jeden z týchto odvolacích dôvodov nebol podľa názoru odvolacieho súdu naplnený. Súd prvej
inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový
stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému

dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych
skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno
mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a nebolizistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie
práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalobcovi.

27. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo
k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom
prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci
na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil
v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v

súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a
v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje. Preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti
a k námietkam žalobcu navyše uvádza (§ 387 ods. 2 CSP):

28. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že medzi stranami sporu došlo k dohode o znížení rozsahu

diela o troje dverí, ktoré žalovaný po zaslaní objednávky od žalobcu nežiadal vyrábať a dodávať, ale
tiež aj k dohode o rozšírení diela o vykonanie demontáže a opätovnej montáže dvoch dvier, avšak bez
dojednania o výške ceny, okrem ceny jedných dvier, ktorú cenu žalobca od celkovej dohodnutej ceny za
dielo žalobca odrátal. Správne potom súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný žalobcovi uhradil na cenu
diela viac, ako by mu tento nárok patril. Odvolacia námietka, že v konaní nebolo preukázané, že medzi

stranami sporu bola uzavretá dohoda o zmene rozsahu diela, je nedôvodná.

29. Čo sa týka námietky žalobcu, že strany sa dohodli, že ich zmluvný vzťah sa bude riadiť VOP,
odvolací súd súhlasí s názorom, že VOP mali byť pre zmluvné strany záväzné. Zároveň je však potrebné
prisvedčiť súdu prvej inštancie, že strany sporu medzi sebou zaviedli prax, podľa ktorej VOP žalobcu

na svoj zmluvný vzťah neaplikovali, teda necítili sa týmito podmienkami viazané, pretože vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že strany sporu tieto podmienky v rámci plnenia svojich zmluvných
povinností nedodržiavali.

30. Nedôvodné sú tiež odvolacie námietky žalobcu, že pre porušenie povinností žalovaného mu vzniklo

právo na zmluvnú pokutu, a to z dôvodov prezentovaných súdom prvej inštancie, s ktorými dôvodmi sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, a to že strany sporu sa VOP v priebehu zmluvného vzťahu
neriadili, preto neboli pre strany sporu záväzné, ďalej dojednania o zmluvnej pokute neboli dohodnuté v
písomnej forme, žalovaný sa preukázateľne do omeškania nedostal a napokon žalobca nepreukázal aké
konkrétne podmienky pre montáž si žalobca a žalovaný dohodli a aké konkrétne podmienky žalovaný

porušil.

31. Ohľadom nároku žalobcu na náhradu separátnych trov za pojednávanie dňa 8.10.2019, ktoré sa
nekonalo, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že k odročeniu pojednávania nedošlo z dôvodov
na strane žalovaného, ale z dôvodu, že sa ho z objektívnych dôvodov (z dôvodu havarijnej situácie

žalovaného) nemohli zúčastniť svedkovia navrhnutí žalovaným, ktorí mali byť na tomto pojednávaní
vypočutí. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že keďže išlo o zamestnancov žalovaného, mal im účasť na
tomto pojednávaní nariadiť, o to viac za havarijnej situácie žalovaného.

32. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a

právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto
odvolanie žalobcu z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.

33. Odvolací súd, osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho rozhodnutia o trovách prvoinštančného

konania.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trovtohtoštádiakonaniaprotižalobcovi,ktorývodvolacomkonaníúspechnemal.Výškutýchtotrovustáli

postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho
súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 1, 2 CSP).Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).