Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. október 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/91/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116223619
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7116223619.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr.

Ľuboša Kunaya a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu M. H., T. R. P., I. Č.. XXXX/X, zastúpeného
JUDr. Monikou Meňhertovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 16 proti žalovanému E.
H., T. R. P., I. Č.. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Milanom Kuzmom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Floriánska č. 16, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 11.8.2020 č.k. 15C/201/2016-536 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u je rozsudok.

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov zapísaných
na LV č. XXXX, P.. Ú.. Z. P. - J. a to k rodinnému domu súp. č. XXXX F. H. P. - B. Č.. XXXX I. H. P. - B. Č..
XXXX I. P. - B. Č.. XXXX, P.. Ú.. J. E., Z. P. O. a tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a zároveň
mu uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu sumu 70.000,00 eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že strany sporu sú podielovými
spoluvlastníkmi vo výroku uvedených sporných nehnuteľností a to každý v podiele 1/2 k celku, ktoré
nadobudli v dedičskom konaní na základe osvedčenia o dedičstve vedenom pod sp.zn. 36D/310/2014.
Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalobca nehnuteľnosti nepretržite užíval od roku 2010 do roku 2015
počas života svojej matky a v dôsledku nezhôd a fyzických napadnutí žalobcom a jeho otcom H. H.

nehnuteľnosti prestal užívať z obavy o svoje život a zdravie. Žalobca navštevuje rodinný dom dvakrát v
týždni kvôli pošte a pred podaním žaloby navrhoval žalovanému odkúpenie spoluvlastníckeho podielu,
ale k dohode nedošlo. V súčasnosti dom užíva otec žalovaného H. H., ktorý nemá k nehnuteľnostiam
vlastnícke právo. Keďže žalovaný nejavil záujem o prikázanie spoluvlastníckeho podielu, nehnuteľnosti
neužíval a strany sporu sa na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedohodli, preto súd zrušil ich
podielové spoluvlastníctvo a vyporiadal podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

4. Sporné nehnuteľnosti ako už bolo vyššie uvedené, prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu majúc
za to, že žalobca nemá inú možnosť bývania a od roku 2015 býva v podnájme, pričom žalovaný od
roku 2009 žije a pracuje v zahraničí a na Slovensko prichádza len sporadicky 4 až 5 krát ročne. Z
výpovede svedkov mal za preukázané, že s otcom žalovaného, ktorý rodinný dom v súčasnosti užíva,mal opakované a časté nezhody. Žalovaný spolu so svojim otcom mu bránili v užívaní rodinného
domu, čo mal súd preukázané z podania trestného oznámenia zo dňa 8.8.2015 a zo dňa 26.9.2015 na
žalovaného a jeho otca H. H., ktorého mali bezdôvodne fyzicky napadnúť.

5. Tvrdenie žalovaného, že sa natrvalo presťahuje na územie Slovenskej republiky a súčasne žije
v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania, nakoľko čaká rodinu z dôvodu tehotnosti jeho družky,
nemal preukázané žiadnym dôkazom. Vzhľadom na to, že žalovaný nejavil záujem o prikázanie
spoluvlastníckeho podielu, nehnuteľnosti neužíval, užíval ich jeho otec a žalobca návrhom na zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prejavil záujem o prikázanie spoluvlastníckeho podielu,
súd prikázal spoluvlastnícky podiel žalovaného po zrušení podielového spoluvlastníctva do výlučného
vlastníctva žalobcu, ktorý k rodinnému domu má citový vzťah, lebo sa jedná o dom, v ktorom sa narodil
a vyrastal.

6. Súd mal za preukázané, že žalobca disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie náhrady za

spoluvlastnícky podiel vo výške 70.000,00 eur a to predložením potvrdenia Slovenskej sporiteľne a.s.,
z ktorého vyplýva, že zostatok na účte je vo výške 78.410,88 eura.

7. Pri stanovení primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel súd vychádzal zo záverov znaleckého
posudku č. 54/2016 zo dňa 16.9.2016, podľa ktorého všeobecná hodnota posudzovaných nehnuteľností

bola stanovená vo výške 144.000,00 eur.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd ust. § 255 ods. 2 C.s.p. majúc za to, že žiadna zo strán sporu
nemala vo veci plný úspech a preto žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a prikázal mu sporné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva.

10. V odvolaní uviedol, že zo strany súdu mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces, keď súd
neakceptoval objektívne (zdravotné) dôvody na odročenie pojednávania. Pojednávania dňa 11.8.2020

sa nezúčastnil, avšak jeho neúčasť bola ospravedlnená právnou zástupkyňou z uvedených dôvodov, že
má od rána žalúdočné problémy a je nevyhnutné ho v konaní vypočuť z dôvodu zmeny pomerov na jeho
strane. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že ospravedlnenie neúčasti žalovaného neobsahovalo dôvody
pre odročenie pojednávania v zmysle § 183 C.s.p. Predkladá preto potvrdenie ošetrujúceho lekára zo
dňa 11.8.2020 E.. W. A., vrátane fotografie ordinačných hodín. Z rozpisu ordinačných hodín je zrejmé,

že dňa 11.8.2020 uvedená lekárka ordinovala až od 12,00 hod., pričom pojednávanie sa začalo o 10,00
hod. a teda v čase začiatku pojednávania nebolo objektívne možné predložiť súdu relevantný dôkaz
o jeho zdravotných ťažkostiach. Konštatovanie súdu, že nejavil záujem o prikázanie spoluvlastníckeho
podielu je v absolútnom rozpore s realitou.

11. Podľa jeho názoru súd si osvojil tvrdenia žalobcu, ktorý má záujem bývať v nehnuteľnosti rovnako aj
so svojou 25-ročnou dcérou, ktorá sa bude možno vydávať a možno bude mať nejaký prírastok, ale tieto
tvrdenia sú v rovine ďalekej budúcnosti. Práve naopak, je na tom on, ktorý sa vrátil z Anglicka so svojou
partnerkouaočakávajúprírastokvobdobíVianoc2020,presťahovalisazBratislavydoKošícaspoločne
s otcom obývajú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu. Rovnako za nepravdivé považuje tvrdenia,

že je mu bránené v užívaní spornej nehnuteľnosti. Vo vzťahu k oznámeniu o prípadnom trestnom konaní
uviedol, že on ani jeho otec do dnešného dňa neboli nijako (trestne ani priestupkovo) riešení, resp.
sankcionovaní za údajné napadnutie žalobcu.

12. Má za to, že mu bola odňatá možnosť byť vypočutý v konaní a uviesť, ako aj dôveryhodne predložiť

dôkazy do prebiehajúceho konania. Predkladá kúpnu zmluvu vo forme notárskej zápisnice ako dôkaz
o tom, že skutočne nemal vyriešenú svoju bytovú otázku, nemá sa kde odsťahovať v prípade, ak
budú nehnuteľnosti právoplatne priznané žalobcovi. Žalobca za náhradu spoluvlastníckeho podielu by
si vedel zabezpečiť dôstojné bývanie. Reálna potreba zabezpečenia nehnuteľností je tak v súčasnej
dobe jednoznačne na jeho strane. Súd podľa jeho názoru sa nevysporiadal ani s jeho argumentáciou o

tom, že v súčasnosti sa vedie na súde prvej inštancie konanie týkajúce sa neoprávneného privlastnenia
si finančných prostriedkov z dedičstva vo výške 25.000,00 eur a to práve žalobcom. Žalobca podľa
jeho názoru neprejavuje, resp. neprejavoval za trvania podielového spoluvlastníctva starostlivosť o
nehnuteľnosti. Namiesto skutočnosti, aby sa zaujímal o dôvody opravy nehnuteľností, vyzýva ho naukončenie týchto prác. V priebehu konania bolo preukázané, že o nehnuteľnosť sa staral vždy spolu
so svojim otcom.

13. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

14. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania

postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

15. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci, ak dospel k záveru o dôvodnosti žalobného návrhu žalobcu, ktorý následne aj správne právne
posúdil, ak žalobe vyhovel a zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo a nehnuteľnosti prikázal do výlučného
vlastníctva žalobcu. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu,

preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje
a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

16. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza
z názoru, že uskutočnením pojednávania bez jeho účasti dňa 11.8.2020 mu bolo odňaté právo na

spravodlivý proces.

17. Podľa § 183 ods. 1 C.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali

zastúpiť.

18. Podľa § 183 ods. 4 C.s.p., ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávanie nie je
dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla.

19. Ako vyplýva z citovaného ust. § 183 C.s.p. pojednávanie môže súd odročiť len z dôležitých dôvodov.
Posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie termínu pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych
okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania
žiadosti o odročenie termínu pojednávania.

20. V prejednávanej veci z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 11.8.2020 je zrejmé, že právna
zástupkyňa ospravedlnila neúčasť žalovaného na pojednávaní z dôvodu, že ráno ju informoval o tom,
že má žalúdočné problémy a na pojednávanie sa nedostaví a teda žiada o odročenie pojednávania.
Uvedené tvrdenie právna zástupkyňa ničím nedoložila. Za takejto procesnej situácie, ak súd môže
dôležitosť dôvodov na odročenie termínu pojednávania posúdiť a preveriť len zo skutočností, ktoré

sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania, pričom zástupkyňa
žalovaného uvedenú skutočnosť nepreukázala, správne postupoval súd prvej inštancie, ak uvedený
dôvod na odročenie pojednávania nepovažoval za dôležitý a vo veci pojednával bez účasti žalovaného.

21.Zanedôvodnúpovažujeodvolacísúdajnámietkužalovanéhovodvolaníotom,žesúdprvejinštancie

sa hodnoverne nevysporiadal s jeho argumentáciou, že v súčasnosti sa vedie na Okresnom súde Košice
I pod sp.zn. 35C/27/2019 konanie týkajúce sa neoprávneného privlastnenia si finančných prostriedkov
z dedičstva vo výške 25.000,00 eur žalobcom. Ohľadom tejto námietky treba súhlasiť s názorom súdu
prvej inštancie, že prípadné zaplatenie finančných prostriedkov z predaja záhrady nie je prejudiciálnou
otázkou vo vzťahu k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu a ktorá by teda mala

význam pre rozhodnutie v tomto konaní.

22. V rámci posudzovania účelného využitia veci súd správne zohľadniť, že žalobca ako podielový
spoluvlastník spornej nehnuteľnosti od roku 2015 býva v podnájme a nemá inú možnosť bývania, pričom
žalovaný od roku 2009 žil a pracoval v zahraničí a na Slovensko prichádzal sporadicky 4 až 5 krát

ročne. Tvrdenie žalovaného, že sa natrvalo presťahoval na územie Slovenskej republiky a súčasne
žije v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, čaká rodinu, nakoľko jeho družka je tehotná a predal
nehnuteľnosť v Prakovciach ako konštatoval súd prvej inštancie, žiadnym spôsobom nepreukázal.
Žalovaný síce k podanému odvolaniu pripojil fotokópie listín a to tehotenský preukaz zo dňa 15.6.2020,zápisnicu o určení otcovstva s vyhlásením rodičov dieťaťa doposiaľ nenarodeného a notársku zápisnicu
zo dňa 2.10.2018, na tieto odvolací súd neprihliadal, nakoľko tieto neboli uplatnené v konaní pred súdom
prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

23. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie dôvody,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

24. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s§ 396 ods. 1 C.s.p.,

podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana v spore, v danom prípade
žalobca. Odvolací súd je však toho názoru, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi v zmysle § 257 C.s.p. spočívajúce
v predmete konania, v rámci ktorého došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva.

25. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).