Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420201509
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6420201509.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, vo veci starostlivosti súdu o maloletého T.
B., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, dieťa rodičov - matky P. S. X., nar. XX. XX. XXXX,
s trvalým pobytom W. XXX, V. X., a otca - O. B., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom W. XXX, V.
U., o návrhu matky o súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého, o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 23P/22/2020-37 z 16. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom, ako súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“, alebo „prvoinštančný
súd“, eventuálne „súd prvej inštancie“), rozsudkom zo dňa 16. 10. 2020 návrh matky zamietol (I. výrok).
O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania (II. výrok).

2.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žematkasanávrhomdomáhalaudeleniasúhlasunazmenu

priezviskamaloletéhozpriezviskaB.napriezviskoS.,ktorýnávrhodôvodnilatým,žemanželstvorodičov
maloletéhobolorozvedenévroku2013,pričomodroku2014žijesterajšímmanželom,sktorýmuzavrela
manželstvovrokuXXXX.Posvadbesinechalaajrodnépriezviskoazároveňprijalapriezviskoterajšieho
manžela. Maloletý ju o zmenu priezviska žiada približne dva roky, pretože si uvedomuje rozdielnosť
priezvisk, spôsobuje mu to problémy medzi spolužiakmi, v škole, kde musí odpovedať na nepríjemné
otázky týkajúce sa iného priezviska ako matka, založil si nový profil na facebooku s priezviskom S. a
problémy im vznikajú aj u lekára či pri cestovaní do zahraničia.

3. Súd prvej inštancie vec právne odôvodnil ust. § 35, § 40 ods. 1, 2, § 43 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej
len „ZoR“), čl. 3 bod 1. Dohovoru o právach dieťaťa, § 6 ods. 1, 7, § 8 zák. č. 300/1993 Z. z. o mene
a priezvisku a dospel k záveru, že neexistujú dôležité dôvody na zmenu priezviska maloletého, resp.
udelenie súhlasu matke na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletého. Z vyjadrenia matky ako
aj maloletého mal preukázané, že maloletý má ustálený záujem na zmene svojho priezviska, ktorý je
v značnej miere podporovaný matkou, z ktorej vyjadrení vyplynulo, že odlišné priezvisko maloletého

im komplikuje život v rôznych situáciách. Úlohou nebolo posudzovať, či sa zmenou priezviska uľahčí
život matke a maloletému, ale posúdiť, či boli také závažné okolnosti, pre ktoré by zmenou priezviska
maloletého bolo dôvodné tak závažným spôsobom zasiahnuť do práv otca maloletého. Poukázal na
vzťah medzi maloletým a otcom, ktorý nie je ideálny, je ovplyvnený rozvodom rodičov, pričom otecprejavuje úprimný záujem o maloletého, má k nemu vytvorený citový vzťah, chce sa s ním stretávať, a
to napriek tomu, že ho maloletý v poslednej dobe odmieta. Otec je s maloletým aspoň v telefonickom
kontakte a riadne si plní aj vyživovaciu povinnosť. S poukazom na prvoradý záujem maloletého, a to

zachovanie citového vzťahu a rodinných väzieb s otcom, predmetný návrh zamietol. Zmenou priezviska
by mohlo dôjsť k ochladnutiu vzťahu medzi otcom a maloletým, resp. k úplnému pretrhnutiu citových
väzieb.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak,

že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože nezistil okolnosti odôvodňujúce
priznanie náhrady trov konania.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka a žiadala, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zmenil tak, že návrhu vyhovie.

6. Poukázala na zmenu priezviska, ktorá je v záujme maloletého, ktorý zmenu žiada. Zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky, ktoré neboli uplatnené pred prvoinštančným
súdom. Uviedla, že otec maloletého nie je jeho biologickým otcom, pretože počas manželstva
absolvovala umelé oplodnenie formou darcovstva spermií, keďže otec maloletého zostal neplodný
po vážnej chorobe, o ktorej skutočnosti maloletý nevie, pričom otec maloletého vie, že nie je jeho

biologickým otcom, napriek tomu so zmenou priezviska nesúhlasí, hoci si je vedomý, že maloletý
sa s ním nechce stretávať. Nepríjemné situácie vznikajúce pri uvádzaní odlišného priezviska, tieto
sú pre maloletého traumou, ktorý sa odmieta stretávať s otcom napriek stanovenej úprave styku
a lepšie vychádza s jej terajším manželom a vníma, že tvorí terajšiu rodinu. Odlišnosť priezvisk
mu komplikuje život v rôznych situáciách, v zdravotníckych zaradeniach, pri cestovaní ako aj pred

rovesníkmi. Skutočnosť, že otec nie je biologickým otcom maloletého je závažný dôvod na zmenu
priezviska maloletého resp. udelenie súhlasu na podanie žiadosti, pričom o uvedenej skutočnosti
nehovorila pred súdom prvej inštancie z dôvodu obáv, aby sa maloletý o danej skutočnosti nedozvedel.

7. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na skutočnosť, že maloletý sa sám
rozhodol pre zmenu priezviska, založil si nový email s priezviskom S., ako aj profil na sociálnej sieti, so
súčasným manželom matky vychádza lepšie ako s biologickým otcom.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len ,,CSP“), vec preskúmal
v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho
rozhodnutia, ktoré je nielen dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým

spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.
13. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387
ods. 2 CSP), preto poukazuje len na najzásadnejšie aspekty poukazujúce na správnosť odvolaním
napadnutého rozsudku.

14. V prejednávanej veci odvolací súd preskúmal správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým neudelil súhlas matke na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletého.15. Prvoinštančný súd návrhu matky nevyhovel, pretože v konaní nebola preukázaná existencia
dôležitých dôvodov na to, aby malo dôjsť k zmene priezviska maloletého. Otec si vo vzťahu k maloletému
riadne plní vyživovaciu povinnosť a so zmenou priezviska maloletého nesúhlasil. Skutočnosť, že

maloletý pociťuje potrebu identifikovať sa s novou rodinou aj tým, že bude mať s matkou a jej terajším
manželom rovnaké priezvisko, nebola bez ďalšieho dôvodom pre súd, pre ktorý by mal takýto súhlas
udeliť.

16.Podľa§35ZoR,aksarodičianedohodnúopodstatnýchveciachsúvisiacichsvýkonomrodičovských

práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého
dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

17. Zmena priezviska maloletého dieťaťa je závažným zásahom súdu do rodinného života účastníkov
konania, preto je potrebné k nemu pristupovať prísne reštriktívne, len za existencie dôvodov hodných

osobitného zreteľa, ktoré by zakladali potrebu vyhovenia návrhu v záujme maloletého dieťaťa.

18. V zásade patrí obom rodičom právo rozhodovať o záležitostiach ich maloletého dieťaťa. Podstatné
otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. Ak ide o podstatnú vec,
je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí.

19. V danej veci došlo k nezhode medzi rodičmi o tom, čo je skutočný záujem dieťaťa vo vzťahu k
priezvisku maloletého, ktoré by mal nosiť aj do budúcnosti.

20. Určenie mena a priezviska maloletého dieťaťa patrí k právam oboch rodičov, pričom z toho následne

vyplývajú, vzhľadom na dôsledky, aj povinnosti. Maloleté dieťa musí mať priezvisko svojich rodičov a k
jeho zmene môže dôjsť len zákonným spôsobom. Pri nezhode rodičov o podstatných veciach, rozhodne
na návrh niektorého z rodičov súd. Ak o zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z rodičov, musí
súhlas druhého rodiča nahradiť súdne rozhodnutie, ktorého vydania sa predmetným návrhom domáhala
matka maloletého.

21. V prípade nedosiahnutia dohody o zmene priezviska maloletého, môže v prípade podania návrhu
za účelom nahradenia súhlasu nesúhlasiaceho rodiča, tento rozhodnúť kladne o zmene priezviska
maloletého vtedy, ak sú na to závažné dôvody. Tie musia však byť v najlepšom záujme dieťaťa, pričom
ako bolo konštatované, nemôžu byť opomenuté ani práva rodičov. Tieto závažné dôvody odôvodňujúce

súhlas na zmenu priezviska nastávajú najmä vtedy, ak rodič nesúhlasiaci so zmenou priezviska si neplní
svoje rodičovské povinnosti k dieťaťu, nejaví oň vôbec záujem, stratil k nemu citový vzťah a preto nie
je naďalej v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby pocit spolupatričnosti s ním bol u dieťaťa pestovaný a
prehlbovaný. Za tieto závažné dôvody možno považovať okolnosti, ktoré by spôsobovali ujmu (resp.
bola by zhoršená kvalita života) maloletého dieťaťa spojenú s jeho priezviskom. Naopak, tieto závažné

dôvody nie sú dané tým, ak je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti len jedného rodiča za
situácie, ak je druhému rodičovi umožnený styk s dieťaťom, nakoľko stav osobnej starostlivosti je v
priebehu vývinu dieťaťa dočasným stavom, kedy i samotný ZoR predpokladá možnú zmenu osobnej
starostlivosti. Uvedený názor implikuje fakt, že závažné dôvody nemôžu byť dané, ak sú tieto dôvody
len dočasné, kedy je možnosť ich zmeny. Musí sa preto vždy jednať o dlhodobý stav.

22. Vychádzajúc z dôkazov, z ktorých vychádzal prvoinštančný súd pri posúdení skutočného stavu veci,
možno konštatovať nasledovné zistenia. Rodičia maloletého nie sú manželia, nakoľko ich manželstvo
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 15C/23/2013 zo dňa 31. 10. 2013. Otcovi
maloletého bolo v konaní o rozvod manželstva na základe rodičovskej dohody určené výživné vo výške

30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Rozsudkom Okresného súdu Žiar
nad Hronom sp. zn. 26P/30/2017 zo dňa 08. 01. 2018 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na
sumu 100,- Eur mesačne počnúc dňom 09. 10. 2017. Ďalším rozsudkom ako Okresného súdu Žiar
nad Hronom sp. zn. 18P/54/2016 zo dňa 25. 07. 2017 bol upravený styk otca s maloletým, ktorý bol
následne zmenený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22P/20/2018-59 zo dňa 20. 03.

2019, a to tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stretávať, okrem prázdnin a sviatkov, každý nepárny
týždeň v utorok od skončenia vyučovania maloletého do 17.00 hod. a v piatok od skončenia vyučovania
maloletého do 18.00 hod. a každý párny týždeň od piatku od ukončenia vyučovania do nedele do 11.00
hod. Matka maloletého uzavrela dňa 12. 08. 2016 nové manželstvo a prijala priezvisko T. X.. Zo správykolízneho opatrovníka, ktorý vykonal pohovor s maloletým vyplynulo, že aktuálne sa s otcom nestretáva,
čo bolo spôsobené pandemickou situáciou, otec mu však každý deň píše. Maloletý sa vyjadril, že k otcovi
teraz nechodí a má veľmi dobrý vzťah s manželom matky.

23. Odvolací súd v danom prípade sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, tiež s jeho
postupom, ktorý správne vyhodnotil skutočný stav a po vykonanom dokazovaní správne aplikoval
príslušnú právnu úpravu. Vecne správne sú aj jeho závery o nedôvodnosti nároku, vrátane správneho
odôvodnenia rozhodnutia. Keďže súd prvej inštancie dostatočne jasne vymedzil dôvody zamietnutia

návrhu, tieto bližšie vecne argumentoval, považuje odvolací súd odvolaciu námietku matky, týkajúcu
sa nedostatočne zisteného skutkového stavu, za neopodstatnenú. Podstatou odvolania matky mala
byť nová skutočnosť, ktorú neuviedla pred súdom prvej inštancie, a to, že otec nie je biologickým
otcom maloletého, pretože počas manželstva absolvovala umelé oplodnenie s jeho vedomím. Uvedenú
skutočnosť však odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podmienkou umelého oplodnenia je súhlas
oboch manželov. Matka uvádzala v odvolaní práve skutočnosť, že otec nie je biologickým otcom

maloletého, pretože pre jeho neplodnosť počas manželstva sa podrobila umelému oplodneniu. V danom
prípade otcovstvo otca svedčilo na základe zákonnej domnienky, pretože maloletý sa narodil počas
manželstva a je úplne nepodstatné, že k oplodneniu matky došlo na základe lekárskeho zákroku
asistovanej reprodukcie. Je teda nepodstatné, že došlo k umelému oplodneniu matky, pretože za otca
maloletého sa považuje otec zapísaný v rodnom liste maloletého, ktorý sa narodil počas manželstva, a

teda mu patria nie len povinnosti rodiča, medzi ktoré patrí aj vyživovacia povinnosť, ktorej zvýšenia sa
navyše matka maloletého domáhala (dôkaz predchádzajúceho rozhodnutie súdu o zvýšení vyživovacej
povinnosti), ale prináležia mu aj rodičovské práva, a to právo podieľať sa na výchove maloletého, a to
predovšetkým formou realizácie styku, ktorý bol upravený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom
č. k. 22P/20/2018-59 zo dňa 20. 03. 2019.

24. K dôvodom pre udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletého spočívajúcich v problémoch
spojených s cestovaním do zahraničia, návštevou zdravotníckych zariadení, či údajných problémoch
maloletého medzi rovesníkmi, odvolací súd konštatuje, že v konaní neboli preukázané žiadne psychické
ťažkosti maloletého, ktoré by sa spájali s jeho súčasným priezviskom a ani matkou uvádzané sťažené

situácie nie sú dôvodom na tak závažný zásah do rodičovských práv, ktorým je udelenie súhlasu na
zmenu priezviska. Zo zisteného skutočného stavu veci je preukázané, že maloletý nepociťuje skutočnú
ujmu v súvislosti s jeho priezviskom, a preto nemožno prijať záver, že by priezvisko spôsobovalo dieťaťu
vážnu ujmu.

25. Odvolací súd dbá o zachovanie identity maloletého, preto v zhode s názorom súdu prvej inštancie aj
z tohto dôvodu považuje návrh matky za nedôvodný. Ani odvolací súd nenašiel v danej veci tak závažný
dôvod, pre ktorý by vyslovil súhlas na podanie žiadosti matky o zmenu priezviska maloletého.

26. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1,

2 CSP.

27. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP a
preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 :0 (§ 393 ods. 2
veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).