Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 12. december 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/36/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119217870
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8119217870.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žaobcu W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX,
XXX XX M., proti žalovanej X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX M., o určenie neplatnosti
právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 26.04.2021 č.k. 20C
64/2019-55, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil,
že právne úkony vykonané X. S., nar. XX. X. XXXX trvalé bytom A. XX, M. pri prevode nehnuteľnosti
v katastri obce A. č. XXX okres H. a katastri obce U. č. XX okres A. nad D. sú neplatne s poukazom

na § 40a OZ v spojení s § 145 ods. 1/ OZ. Žalobu odôvodnil tým, že manželstvo s bývalou manželkou
X. S. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu M. č. k. 29P/772017 zo dňa 09.07.2018 a potvrdené
rozsudkom Krajského súdu M. č. k. 24CoP/72/2018 zo dňa 28.03.2019. K dohode o vysporiadaní BSM
a ani k podaniu návrhu na súd o vysporiadanie BSM doposiaľ nedošlo. Rodinný dom v katastri obce
A. bol nadobudnutý v lete v roku 2013 z časti zo spoločných prostriedkov a z časti z poskytnutého
hypotekárneho úveru D. pobočka M., ktorý si ako manželia zobrali a v ktorom figuruje ako spoludlžník.
Na tento dom si dňa 22. mája 2013 zobrali ako manželia hypotekárny úver vo výške 55.000,- eur v D.

banke a.s. S. pobočka M. č. XXXXXXXXXX. Peniaze boli bankou poskytnuté dňa 13.06.2013. Tento
úver bol zo spoločných prostriedkov splácaný mesačne vo výške 378,04 eura a za viac ako šesť roky
je už splatených asi 18.000,- eur. Všetky doklady o prevode nehnuteľnosti a o samotnej nehnuteľnosti
má bývala manželka. V prípade rodinného domu vo A. č. XXX, okres H. bola v katastri nehnuteľnosti
Okresného úradu H. zapísaná ako vlastníčka iba bývala manželka. Podľa platných právnych predpisov
a jeho právneho názoru (občianskeho zákonníka) aj napriek tomu patrí tento dom do BSM. Bolo
povinnosťou bývalej manželky pristúpiť k dohode o vysporiadaní BSM, k čomu doposiaľ nedošlo a až tak

prevádzať túto nehnuteľnosť. Rodinný dom v katastri obce U. nadobudla bývala manželka darovacou
zmluvou, je jej výlučným vlastníctvom, avšak počas manželstva, počas trvania BSM od 25.07.1991 do
zániku manželstva, do doby trvania BSM bolo investované z jeho výlučných prostriedkov (z odpredanej
garáže na B. ulici v M.e, ktorú nadobudol v roku 1988 ešte pred uzavretím manželstva v sume 100.000,-Sk, odpredanej v roku 1997 a osobného motorového vozidla A. XXX LS, ktoré nadobudol pred uzavretím
manželstva v roku 1986 a odpredal v roku 1994 počas trvania manželstva za sumu 45.000,- Sk) a
spoločných prostriedkov cca 32.000,- eur. Za tieto finančne prostriedky bolo vybudovane betónové

oplotenie v dĺžke 35 m, studňa, bola zrekonštruovaná elektrická sieť domu, bola zavedená plynofikácia,
vodovod a ďalšie drobné úpravy. Rodinný dom vo A. a U. boli prevedené (predané) a z výťažku nič
neprijal, nakoľko nedošlo doposiaľ k dohode o vysporiadani BSM. Podľa § 150 prvá veta OZ „pri
vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený
požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo

sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok“. Podľa § 42a OZ „odporovať možno tiež
právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a a/ osobou jemu blízkou (§ 116 a 117). K prevodu nehnuteľnosti došlo z najväčšou
pravdepodobnosťou ešte počas trvania manželstva (trvania BSM). O uvedených transakciách nemal
ani len tušenia a doteraz nevie v akom stave je skutkový stav. O prevodoch sa dozvedel od spoločných
známych, blízkeho okolia a následne z elektronického katastrálneho portálu.

3. Podľa § 116 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), ak sa
žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a),
je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Ak sa súdu
nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej

žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch
od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

4. Keďže skutočný pobyt žalovanej sa nepodarilo zistiť, oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 09.10.2020. Žalovaná si žalobu neprevzala. V

zmysle vyššie citovaného ustanovenia sa žaloba považuje za doručenú dňa 25.10.2020. Žalovaná sa
k podanej žalobe nevyjadrila.

5. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

6. Podľa § 145 ods. 1 občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“), bežné veci týkajúce sa spoločných
vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak
je právny úkon neplatný.

7. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda

účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

8. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že právne úkony vykonané X. S., pri prevode

nehnuteľnosti v katastri obce A. č. XXX, p.č. XXXX/X, zapísané na LV č. XXXX, okres H. a v katastri
obce U. č. XX p. č. XX/X zapísané na LV č. XXX, okres A. nad D. sú neplatne.

9. V konaní o určenie platnosti alebo neplatnosti zmluvy môže byť žalobe vyhovené, len ak sa konania
zúčastnia (na strane žalobcu alebo žalovaného) všetci účastníci zmluvy, ktorí ju uzavreli, prípadne ich

právni nástupcovia. Je tomu tak preto, že neplatnosť kúpnej zmluvy sa dotýka všetkých jej účastníkov.
Žaloba, ktorou sa žiada určenie neplatnosti zmluvy, nemôže mať úspech a na základe nej nie je možné
prejednať neplatnosť zmluvy, ak sa konania nezúčastnia všetci účastníci zmluvy. Stranami konania na
základe žaloby o neplatnosť zmluvy, musia byť všetci účastníci zmluvy, či už na strane žalobcov alebo nastrane žalovaných. Preto ak sa takéhoto konania nezúčastnia všetci účastníci právneho úkonu, nemôže
byť návrhu vyhovené, a to pre nedostatok vecnej legitimácie.

10. Ako vyplýva z údajov verejne dostupných na stránke www.katasterportal.sk ako vlastník
nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, okres A. na D., obec U., je zapísaný K. T. titulom nadobudnutia:
Kúpna zmluva zo dňa 02.07.2020. Ako vlastník nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX, okres H.,
obec A., je zapísaný W. O. titulom nadobudnutia: Kúpna zmluva, vklad povolený 09.03.2017. Žalobca v
podanej žalobe označil ako žalovanú iba X. S.. Ak má byť určená neplatnosť zmluvy, musia byť stranami

konania všetci, ktorí ju uzavreli. Ak tomu tak nie súd musí súd žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej
legitimácie (viď napr. 5 Cdo 211/2013 rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo
122/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe č. 30/2004, sp. zn. 1 Cdo 11/2003). Keďže žalobca
v konaní neoznačil všetkých tých, ktorí uzatvorili kúpnu zmluvu, súd zamietol žalobu pre nedostatok
vecnej legitimácie.

11. Žalobca v záverečnej reči navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. K tomu súd uvádza, že v
zmysle § 274 CSP súd môže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie iba o žalobe podľa § 137 písm. a)
CSP, t.j. o žalobe na splnenie povinnosti. V danom prípade sa však žalobca domáha určenia neplatnosti
právnehoúkonupodľa§137písm.d)CSP,t.j.určeniaprávnejskutočnostiatedasúdnemoholrozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie.

12. Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Ďalej uviedol, že napadnutý rozsudok, ktorým mu bol doručený, dôkladne preštudoval, urobil tak

právnu, ako aj skutkovú analýzu a dospel k záveru, že súd nesprávne právne posúdil vec, na základe
vykonaných dôkazov a aj dôkazov vyplývajúcich z činnosti súdu dospel k nesprávnemu skutkovému
zisteniu (§ 186 ods. 1 CSP). Podľa tohto ustanovenia: „Skutočnosti všeobecne známe alebo známe
súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky a právne záväzné akty Euórpskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie,

ktoré boli zverejnené v úradnom Vestníku Európskych spoločenstiev a v úradnom Vestníku Európskej
únie, sa nedokazujú“. V odôvodnení rozsudku súd uvádza, že „nemôže návrhu vyhovieť pre nedostatok
vecnej legitimácie“. Podľa § 161 ods. 3 prvá veta CSP: „Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý
možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať
v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí“. Z činnosti súdu je zrejmé, že na

tomto súde sú vedené konania, v ktorých je žalovaná účastníčkou konania. Ide o konania sp. zn. Č.
29Pc 3/2020 a 14C 2/2020. V spisoch pod týmito značkami je uvedená nová adresa žalovanej, na
ktorej sa zdržiava dodnes. Ide o adresu U. C. A. č. XXX, okres M.. V tejto obci na uvedenom popisnom
čísle sa nachádza novostavba rodinného domu, ktorý si zakúpila z prostriedkov BSM (z výťažkov
z odpredaja vyššie uvedených nehnuteľností) a na ktorej sa žalovaná trvale zdržiava. Lustráciou v

informačnom systéme súdu mohol súd zistiť, kontaktnú adresu žalovanej, čím by boli splnené procesné
podmienky konania, a to procesnou činnosťou súdu (§ 186 ods. 1 CSP). Taktiež súd vo svojom
rozsudku uvádza, že sa mu nepodarilo doručiť žalobu zo dňa 21.11.2019 žalovanej, čo spôsobilo
nedostatok vecnej legitimácie. O aký nedostatok vecnej legitimácie ide, súd v rozsudku neuvádza. Či ide
o nedostatok pasívnej alebo aktívnej legitimácie. Podľa právneho názoru odvolateľa, odôvodnenie súdu

je nedostatočné a nesprávne. Aj keď súd bežne v rozhodnutiach neodôvodňuje skúmanie procesných
podmienok konania, v prípade zamietnutia žaloby z tohto dôvodu to tak nie je. V zmysle ústavného
práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a nálezov Ústavného súdu SR, uvedené vyššie, v prípade
zamietnutia žaloby z tohto dôvodu je súd povinný náležite odôvodniť o aký konkrétny nedostatok
pasívnej, prípadne aktívnej vecnej legitimácie účastníkov kúpnych zmlúv ide. Neúspešné doručenie

súdnej zásielky žalovanej nie je dôvodom na zamietnutie žaloby. Súd mal zákonnú dispozičnú možnosť v
prípade neporušenia ústavného práva podľa čl. 20 a čl. 46 Ústavy SR tento problém jednoducho vyriešiť.
Podľa § 108 CSP: „Ak to súd považuje za potrebné, môže určiť, že písomnosť sa doručí prostredníctvom
útvaru policajného zboru, súdneho exekútora, alebo obecnej polície. Z uvedeného vyplýva, že súd
neodstránením procesných podmienok konania spôsobil obmedzenie práva žalobcu na spravodlivý

súdny proces v zmysle Ústavy SR. Podľa právneho názoru odvolateľa sú účastníci kúpnych zmlúv
na strane kupujúcich dostatočne chránení - sú nositeľmi aktívnej vecnej legitimácie. Za vady v kúpnej
zmluve na strane žalovanej - predávajúcej zodpovedá žalovaná. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR
č.k. 6Cdo 221/2010: „Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemá vplyv na postavenietretích strán, ktorý dobromyseľne nadobudli vlastníctvo“. Na základe uvedeného je jednoznačné, že
zamietnutiežalobyzdôvodunedostatkuvecnejlegitimáciebolonezákonné,apretonavrholodvolaciemu
súdu, aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobcu nie je opodstatnené.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. K odvolacím námietkam žalobcu sa žiada uviesť nasledovné:

17. Z obsahu napadnutého rozsudku nemožno vyvodiť záver, prezentovaný žalobcom v podanom
odvolaní, že nedostatok vecnej legitimácie na žalovanej strane v tejto veci spôsobilo to, že sa súdu
nepodarilo doručiť žalobcu zo dňa 21.11.2019 žalovanej.

18. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí v bodoch 8. a 9. náležitým spôsobom vysvetlil, že zamietol
žalobuprenedostatokvecnejlegitimácie,keďžežalobcavkonaníneoznačilvšetkýchtých,ktoríuzatvorili
kúpnu zmluvu.

19. Na zvýraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na to, akou úvahou

dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v súdom prvej inštancie citovanom rozhodnutí 3Cdo 122/2002
k záveru, že v občianskom súdnom konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť účastníci všetci, ktorí
túto zmluvu uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia) a to buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní. V
týchto veciach účastníci kúpnej zmluvy vystupujú totiž ako nerozluční spoločníci.

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky v hore uvedenom rozhodnutí v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, je potrebné
podľa ustálenej súdnej praxe považovať za určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) OSP (teraz § 137 písm.
c) CSP). Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby o určenie je aj skutočnosť, že účastníci
majú vecnú legitimáciu. Vo všeobecnosti platí, že vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah

alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o
ktoré v konaní ide; môže ju mať aj osoba, ktorá nie je účastníkom tohto vzťahu za predpokladu, ak by
vyhovenie žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právne postavenie (v tomto prípade ide len o aktívnu
legitimáciu). Vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva. Rozhodujúce je
teda to, kto je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (povinnosti), o ktoré v konaní ide.

21. Z právnej úpravy kúpnej zmluvy uvedenej v ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka vyplýva,
že kúpna zmluva ako dvojstranný právny úkon vzniká medzi predávajúcim na strane jednej a medzi
kupujúcim na strane druhej, pričom na jednej strane alebo na obidvoch stranách môže vystupovať
viac subjektov. Všetci títo účastníci kúpnej zmluvy sú nositeľmi hmotnoprávnych oprávnení (povinností),

teda sú vecne legitimovaní, ak sa predmet konania týka tohto právneho úkonu. Treba zdôrazniť,
že obsahom právneho vzťahu z kúpnej zmluvy sú práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho,
ktoré sú vzájomné (synalagmatické). To znamená, že v tomto právnom vzťahu právam predávajúceho
korešpondujú povinnosti kupujúceho a naopak. Práva a povinnosti vyplývajúce z tohto vzťahu nemožno
navzájom oddeliť. Ak v konaní ide o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, predmet konania sa preto týka

tak predávajúceho, ako aj kupujúceho. Kúpna zmluva v takomto prípade nemôže byť určená za neplatnú
lenvočijednémuzjejúčastníkov.Rozsudoksamusívzťahovaťnavšetkýchúčastníkovprávnehovzťahu
(§ 91 ods. 2 OSP), (teraz § 78 CSP), z čoho vyplýva, že účastníkmi konania (či už na strane žalobcu
alebo žalovaného) o takomto návrhu musia byť všetci účastníci právneho úkonu, prípadne ich právni
zástupcovia, lebo účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú iba na nich (§ 159 ods. 2 prvá časť vety OSP);

(teraz § 228 CSP); inak návrh musí byť zamietnutý pre nedostatok vecnej legitimácie.

22. V posudzovanej veci nepochybne účastníkmi kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobca domáhal,
bola nielen žalovaná, ale na strane kupujúcich fyzické osoby uvedené v bode 9. napadnutéhorozhodnutia. Keďže v spore o neplatnosť kúpnej zmluvy sa predmet konania týkal tak predávajúceho,
ako aj kupujúceho, museli byť všetci títo nositelia hmotnoprávnych oprávnení (povinností) účastníkmi
tohto konania. Žaloba mala byť preto správne podaná nielen proti žalovanej, ale aj proti ďalším

účastníkom kúpnej zmluvy. Za situácie, keď žalobca smeroval (podal) žalobu o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy len proti jedinému účastníkovi tohto právneho úkonu (žalovanej), správne súd prvej
inštancie dospel k záveru, že ide o nedostatok vecnej legitimácie na žalovanej strane, v dôsledku čoho
musel žalobu zamietnuť.

23. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovanej ako úspešnej strane
sporu v odvolacom konaní v súvislosti s týmto štádiom konania žiadne trovy nevznikli.

25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).