Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. október 2021

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8Cb/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319202729
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2021:2319202729.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v spore žalobcu: PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného:
advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Kubániho 15, Bratislava, proti žalovaným: 1./
KeRoPek s.r.o., IČO: 47 510 170, so sídlom 1. mája 900/1, Šaľa, 2./ M. C., nar. XX.X.XXXX, bytom X. M.
XXX/X, Š., obaja právne zastúpení JUDr. Martinom Križanom, PhD., advokátom so sídlom Nevädzova
6F, Bratislava, o zaplatenie 9.431,40 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 150,- Eur, úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy
50,- Eur od 12.02.2021 do 11.03.2021, zo sumy 100,- Eur od 12.03.2021 do 13.04.2021 a zo sumy 150,-

Eur od 14.04.20021 do zaplatenia, zastavuje.

II. V ostatnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých
bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou došlou na súd 11.06.2019 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2.
rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 9431,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

8,05% zo sumy 9431,40 Eur od 01.02.2016 do zaplatenia a tiež nahradiť trovy konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril dňa 06.07.2015 so žalovanými Zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným ako dlžníkom úver vo
výške4000,-Eurnapodnikateľskéúčelyoposkytnutýúversažalovanízaviazalizaplatiťv48mesačných
splátkach vo výške 276,- Eur v termínoch splatnosti dohodnutých v splátkovom kalendári. Žalovaní
sa dostali od omeškania s úhradou splátok úveru, a preto žalobca listom zo dňa 17.01.2016 oznámil

žalovaným, že žalobca je oprávnený v zmysle zmluvy zosplatniť všetky ich záväzky. Vzhľadom na to,
že žalovaní neuhradili dlžné splátky, tieto sa stali splatnými dňa 31.01.2016. Toto oprávnenie žalobca
ako veriteľ si uplatnil v súlade s čl. 12 ods. 1, 2, 3 zmluvy. Okrem toho si žalobca uplatňuje podľa čl. 12
ods. 12.1 zmluvy aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 662,40 Eur. V žalobe žalobca uvádza,
že celková suma dlhu žalovaných voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok a zmluvných
pokút, ktoré boli zosplatnené a sú vo výške 2282,40 Eur, pričom žalovaný doposiaľ zaplatil 1902,- Eur.

3. Súd prvej inštancie vydal vo veci dňa 12.07.2019 platobný rozkaz, v ktorom boli žalovaní povinní
zaplatiť žalobcovi 9431,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 9431,40
Eur od 01.02.2016 do zaplatenia a tiež k náhrade trov konania a 565,50 Eur a trov právneho zastúpenia
vo výške 632,98 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu.4. Proti vydanému platobnému rozkazu bol podaný odpor. V podanom odpore žalovaná strana uviedla,
že žalobca poskytol úver vo výške 4000,- Eur, za čo si vyžiadala odmenu vo výške 9.248 Eur. Nie je

pravdivé tvrdenie uvedené v čl. 1.1 zmluvy, že veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške
13.248 Eur. Je to klamlivý a nepresný údaj, nakoľko sa jedná o súčet istiny a odmeny za poskytnutie
istiny úveru. Žalovaní nikdy sumou 13.248,- Eur nedisponovali.

5. Žalovaná strana v odpore poukázala tiež na to, že odmena vo výške 9248,- Eur je takmer 2,5

násobkom sumy poskytnutého úveru. Takto dohodnutá odmena sa prieči dobrým mravom a je možné
ju označiť za úžeru. Žalovaná strana vzniesla námietku neplatnosti dohody o výške odmeny.

6. Žalovaný v 2. rade sa považuje za spotrebiteľa, pričom samotný žalobca svoj nárok voči žalovanému
v 2. rade označil za nárok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovanému v 2. rade označil
za nárok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Výška dohodnutej odmeny je zjavne v rozpore s

§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Tieto skutočnosti v súhrne majú za následok absolútnu neplatnosť
revolvingovej zmluvy.

7. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o tom, že doposiaľ zaplatil 1902,- Eur, nakoľko žalovaný z úveru
zaplatil 4590,- Eur.

8. Uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 09.09.2019 bol v plnom rozsahu zrušený platobný rozkaz
vydaný Okresným súdom Galanta dňa 12.07.2019.

9. K podanému odporu sa žalobca vyjadril a uviedol, že veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške

13.248,- Eur, že dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu vo výške 9248,- Eur, a že
vzájomné záväzky boli vyrovnané započítaniu. Úroková sadzba poskytnutého úveru činila 34%, čo nie
je neprimerané. Dojednaná odmena bola slobodným prejavom vôle zmluvných strán. Strana žalobcu
vo vyjadrení uviedla, že za úver bolo doposiaľ vyplatených 4590,- Eur. Žalovaná suma 9431,40 Eur
pozostáva zo sumy 8769,- Eur, ako súčtu neuhradených splátok (31 x 276, časť splátky v sume 213).

Suma 662,40 Eur predstavuje uplatnený nárok na zmluvnú pokutu.

10. V priebehu sporu žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 150,- Eur, úroku z omeškania vo
výške 8,05% ročne zo sumy 50,- Eur od 12.02.2021 do 11.03.2021, zo sumy 100,- Eur od 12.03.2021 do
13.04.2021 a zo sumy 150,- Eur od 14.04.2021 do zaplatenia. Podľa §-u 145 ods. 2 Civilného sporového

poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby
rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného M. C., výpisom z obchodného registra
žalobcu, žiadosťou o poskytnutie úveru, zmluvou o úvere č. XXXXXX zo dňa 06.06.2015, kartou klienta,

žalobou podanou na rozhodcovský súd, oznámením o začatí rozhodcovského konania, výzvou na
zrážku zo mzdy, potvrdením o úhradách a výške zrážok, dokladmi o zaplatení finančných súm a zistil
tento skutkový stav veci:

12. V spise sa nachádza listina - Žiadosť o úver datovaná dňom 03.07.2015, kde dožiadateľ v 1. rade

vystupuje fyzická osoba M. C., a ako žiadateľ v 2. rade je uvedený M. C., ako štatutárny zástupca
spoločnosti KeRoPek, s.r.o. Bol žiadaný úver vo výške 4.000,- Eur, ktorý sa bude splácať 48 mesiacov
a mesačná splátka činí 276,- Eur. Nominálna hodnota úveru bola vo výške 13.248,- Eur.

13. Dňa 06.07.2015 bola medzi žalobcom, ako veriteľom, a žalovaným v 1. rade, ako dlžníkom,

a žalovaným v 2. rade, ako spoludlžníkom, uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX.
Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov dlžníkovi na účely výkonu jeho
podnikateľskej činnosti v dohodnutej výške 13.248,- Eur. Podpisom na účely výkonu jeho podnikateľskej
činnosti v dohodnutej výške 13.248,- Eur. Podpisom zmluvy dlžník žiadal o poskytnutie úveru v
dohodnutej výške, vyplatenie v dohodnutej výške a dohodnutým spôsobom.

14. Dlžník sa zaviazal splatiť veriteľovi úver v 48 mesačných splátkach vo výške 276,- Eur splatných
podľa splátkového kalendára. Za poskytnutý úver sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu,
ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úver. Zmluvná odmena predstavuje 9.248,- Eur a je splatná kudňu poskytnutia úveru. Záväzky dlžníka vyplývajúce zo zmluvy budú zabezpečené Dohodou o zrážkach
zo mzdy uzatvorenou s dlžníkom a spoludlžníkom.

15. Podľa čl. 5 bod 5.8 spoludlžník pristupuje na základe § 533 Občianskeho zákonníka k peňažnému
záväzku dlžníka spočívajúcom v úhrade úveru vrátane všetkých dlžníkovi poskytnutých revolvingov,
príslušenstva úveru, prípadne uplatňovaných zmluvných pokút a ďalších prípadných peňažných
záväzkov.

16. Podľa čl. 9 bod 9.1 zmluvné strany sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok vyplývajúcich
z tejto zmluvy ku dňu poskytnutia úveru a to pohľadávky dlžníka podľa čl. 1.1 Zmluvy oproti pohľadávke
veriteľapodľačl.4.1tejtozmluvy.Rozdielbudekudňuposkytnutiaúveruuhradenýveriteľomnabankový
účet dlžníka. Podľa čl. 9 bod 9.2 zmluvné strany sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok
vyplývajúcich z tejto zmluvy k dňu prevedenia revolvingu.

17. Finančné prostriedky vo výške 4.000,- Eur boli žalobcom poukázané na účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX, čo je účet obchodnej spoločnosti KeRoPek s.r.o.. Žalovaný v 2. rade sa vyjadril tak, že on osobný
účet nemá. Sporové strany súhlasne uviedli, že doposiaľ bol splatený úver vo výške 4.590,- Eur.

18. Ročná úroková sadzba poskytnutého úveru činí 34,90% a bola vypočítaná zo sumy 9.248,- Eur, čo

je odmena vo forme úrokov za celú dobu splácania úveru.

19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia

peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej
prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je
dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v
čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe
zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

20. Zmluva o úvere upravená ustanoveniami § 497 až § 507 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym
obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje
Obchodným zákonníkom. Z ustanovenia § 497 a ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka
vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. Záväzok zaplatiť úroky patrí

k pojmovým znakom zmluvy o úvere a je jeho podstatnou náležitosťou. Úroky zo zmluvy o úvere
predstavujú odplatu za peňažné prostriedky, ktoré boli dlžníkovi na požiadanie poskytnuté podľa zmluvy
o úvere. Tieto sú v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky. Úroky
sú splatné v dohodnutej dobe, inak spolu so záväzkom vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Podstatou
zmluvy o úvere je záväzok veriteľa poskytnúť peniaze do určitej sumy v prospech dlžník a na jeho

požiadanie čomu zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky.
Podstatnýmičasťamiúverovejzmluvysúurčeniezmluvnýchstrán,určeniesumydoktorejbudúpeňažné
prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie poskytnúť peňažné prostriedky a
záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky spolu s úrokmi. V uzavretej zmluve o spotrebnom úvere
uvedené podstatné náležitosti zmluvy o úvere nechýbajú a teda došlo ku vzniku úverovej zmluvy medzi

sporovými stranami, kde ako veriteľ vystupuje žalobca a ako dlžník žalovaný.

21. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy, koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy, nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Z dokazovania bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému v 1. rade, ktorý vystupoval ako
dlžník, úver vo výške 4.000,- Eur. Žalovaný v 1. rade je obchodnou spoločnosťou, pričom úver bol

poskytnutý na účet tejto obchodnej spoločnosti. Je zrejmé, že tieto finančné prostriedky boli zahrnuté
do účtovníctva obchodnej spoločnosti a tieto finančné prostriedky boli použité na podnikateľské aktivity
tejto spoločnosti. Pojem spotrebiteľ, tak ako je definovaný v čl. 2 písm. b smernice Rady č. 93/13/EHS z
5. apríla 1993, sa musí vykladať tak, že sa vzťahuje výlučne na fyzické osoby. Spoludlžník je priamymdlžníkom a má rovnaké povinnosti ako dlžník voči veriteľovi. Dlžník a spoludlžník spolu vstupujú do
zmluvného vzťahu, čo znamená, že sú v rovnakom pomere zodpovední za riadne splatenie celého dlhu.
Veriteľ môže od ktoréhokoľvek žiadať dlh a splatením povinnosti jedného z nich zaniká povinnosť u

druhého. Spoludlžník, ktorý veriteľovi splatil dlh môže žiadať od hlavného dlžníka, to čo za neho plnil.

23. Z uvedeného vyplýva, že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, a že žalovaného v 2. rade nemožno v
spore považovať za spotrebiteľa. Veriteľ totiž neplnil žalovanému v 2. rade z čoho vyplýva, že sa nestal
spotrebiteľom služby, ktorú poskytol dodávateľ.

24. Súd dospel k záveru, že neobyčajne hrubým spôsobom bola narušená rovnováha medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán v ustanoveniach týkajúcich sa zabezpečenia čl. 5, sankcií čl. 12,13, ako
aj negatívnych záväzkov čl. 15 predmetnej zmluvy. Ich koncipovanie je výlučne len na prospech veriteľa
bez toho, aby sa dlžník mohol aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť. Predmetnú formulárovú
zmluvu v rámci zmluvného dojednávania žalovaná, ako dlžníčka, nijakým spôsobom ovplyvniť nemohla.

Súd poukazuje na to, že žalovanej reálne nebol poskytnutý úver 13.248,- Eur. S týmito finančnými
prostriedkami nemohla v rámci svojej podnikateľskej činnosti disponovať a postupne ich veriteľovi vracať
v mesačných splátkach, keď zo strany žalobcu jej bol poskytnutý reálne úver 4.000,- Eur. Úroky boli
splatné ku dňu poskytnutia úveru. S touto sumou žalovaná reálne nikdy nedisponovala a už v čase
poskytnutia úveru žalobca, ako veriteľ, obdŕžal celú svoju odmenu za poskytnutý úver. Pokiaľ ide aj o

samotné sankcie vyplývajúce z článku 12, zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 5% z nominálnej
hodnoty úveru, teda zo sumy 13.248,- Eur, ktoré žalovanej nikdy neboli poskytnuté. V celom článku 12
sa nachádzajú len sankcie, ktoré zaťažujú dlžníka, teda žalovanú v podobe zmluvných pokút a zároveň
je neuhradenie splátky zabezpečené dohodou o zrážkach zo mzdy tak, ako je to uvedené v článku 5
z predmetnej zmluvy. Súd chce poukázať a posudzoval následky, ktoré môžu nastať pokiaľ hodnota

príspevku, ktoré poskytuje jedna strana prevyšuje podstatným spôsobom hodnotu, ktorú jej poskytuje
druhá zmluvná strana.

25. Dlžník titulom uzavretej úverovej zmluvy uhradil veriteľovi sumu 4.590,- Eur a následne v priebehu
sporu sumu 150,- Eur. Úhrady týchto súm potvrdil aj žalobca. Veriteľ poskytol dlžníkovi 4.000,- Eur a

vrátiť žiada 13.248,- Eur. Súd sa oboznámil s priemernými úrokovými mierami z úverov poskytovaných
v eurách rezidentom eurozóny, ktoré zverejňuje Národná banka Slovenska. V mesiaci júl 2015 - v čase
poskytnutia úveru, žalovanému v 1. rade banky poskytovali úvery nefinančným spoločnostiam pri dĺžke
úveru od 1 do 5 rokov s úrokovou sadzbu 3,44%. Úrok deklarovaný žalobcom činil 34,90%.

26. V obchodnoprávnych vzťahoch platí, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Právny pojem „poctivý obchodný styk“ poskytuje široký
priestor pre sudcovskú úvahu o tom, či určitý spôsob výkonu práva je v súlade so zásadami poctivého
obchodného styku. Požiadavka poctivosti obchodného styku sa prejavuje v mnohých ustanoveniach
Obchodného zákonníka, čím sa dotvára obsahové vymedzenie pojmu poctivý obchodný styk vyjadrený

v § 265 Obchodného zákonníka. Je potrebné si uvedomiť dvojakú stránku poctivosti v obchode,
pretože táto nepredpokladá len naplnenie starej právnej zásady neminem laedere (nikomu neškodiť),
ale vyžaduje aktívny a profesionálny výkon. Poctivý obchodný styk je v porovnaní s pojmom dobré
mravy, pojem užší a aplikuje sa nad rámec dobrých mravov. Zásady poctivého obchodného styku sú
výrazom konkretizácie všeobecných morálnych zásadách či noriem, vyjadrených v pojme dobré mravy.

Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými
sú obchodné záväzkové vzťahy. Najvyšší súd ČR konštatoval, že v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku môže byť len výkon práva, nie právny úkon samotný, z ktorého je právo uplatňované.
Práve predpokladom aplikácie § 265 Obchodného zákonníka je platný právny úkon, z neho je právo
uplatnené. Porušenie zásad poctivého obchodného styku nemusí nutne znamenať rozpor s dobrými

mravmi, zatiaľ čo rozpor s dobrými mravmi bude vždy znamenať aj rozpor s požiadavkou poctivosti.

27. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/11/2008 zo dňa 18.6.2009 uvádza, že
obchodník v rámci podnikania celkom nesie podnikateľské riziko a nemôže sa odvolávať na to, že
určitý záväzok prevzal v tiesni a za nevýhodných podmienok, a že nemá možnosť zmluvu, ktorú uzavrel

v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok so spätným účinkom anulovať. Predpokladá sa, že
bude vo vzťahoch s inými podnikateľmi presadzovať svoj záujem, využívať možnosti, ktoré mu právna
úprava poskytuje a usilovať sa o dosiahnutie najvyššieho možného zisku a zlepšenie svojej pozície
na trhu. Na druhej strane obchodník nesmie prekročiť medze, ktoré vyplývajú zo zásad poctivéhoobchodného styku pri presadzovaní svojich záujmov, nesmie zneužívať práva, ktoré mu podľa zákona
vznikli. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred
šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní. O šikanovanie by išlo vtedy, ak by výkon práva

zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov.

28. Nevyváženosť zmluvných plnení by nemala byť dôvodom neplatnosti zmluvy. Proces uzatvárania
zmluvy je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Súd tu opätovne poukazuje na priemerné úroky
bánk v čase poskytovania úveru, ktoré činili 3,44% a desaťnásobok, ktorý požaduje na úrokoch žalobca.

29. § 265 Obchodného zákonníka je priamo aplikovateľná norma, a preto aj v prípade absencie
vlastnej úpravy následkov porušenia poctivosti v obchodnom styku, je potrebné vychádzať zo
všeobecnej definície a takémuto výkonu práv nepriznať ochranu. Predpokladom kvalifikácie konania,
akorozpornéhosozásadamipoctivéhoobchodnéhostyku,niejelensamotnádisproporciamedzivýškou
úveru, výškou odplaty za poskytnutý úver, ako aj výškou dojednanej sankcie a povahou zabezpečenej

povinnosti,aletupristúpilaajďalšiaskutočnosť,kdepodľanázoružalobcazneužilhospodárskuprevahu,
ktorú ako zmluvná strana mal. Právnym následkom takejto skutočnosti by nemala byť neplatnosť zmluvy,
ale výkon práv z tejto zmluvy zo strany subjektu, ktorý získava neprimeraný prospech by nemal požívať
právnu ochranu v danom prípade v zmysle ust. § 265 Obchodného zákonníka. Z vyššie uvedených
dôvodov súd teda žalobu zamietol odkazujúc na citované ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka

a dôvody, ktoré sú vyššie uvedené.

30. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Žalovaný, ktorý mal v spore plný úspech súd priznal voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd Trnava, ale len z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre jeho vydanie.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.