Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. november 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoCsp/56/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116211281
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2116211281.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr.
Andrey Dudášovej a JUDr. Ľubice Spálovej v spore žalobcu: OTP Banka Slovensko, a. s., so sídlom
Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, zastúpený advokátskou kanceláriou Roman Kvasnica a
partneri, s. r. o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanému: M.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. K. XXXX/XX, XXX XX G., o zaplatenie 1.810,82 eura s príslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 8C/138/2016-92 zo dňa 4. decembra
2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd súhlasí s tým, aby do konania na miesto žalobcu v s t ú p i l a spoločnosť Blackside,
a. s., so sídlom Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 48 191 515.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku III. a v závislom

výroku IV. r u š í a v zrušenom rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 2 285,85 eura s úrokom z omeškania vo výške 1%
ročne zo sumy 1.810,82 eura od 06.05.2016 do zaplatenia. Výrokom II. konanie v časti o zaplatenie
117,69 eura zastavil a výrokom III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom IV. žalobcovi priznal nárok

na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 30,62%.

1.1 Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1 až 4,
§ 517 ods. 1, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v ďalšom texte „Občiansky zákonník“),
§ 369 ods. 1 až 3, § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (v
ďalšom texte „Obchodný zákonník“), § 1 ods. 2, § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu vzniku úverového
vzťahu (v ďalšom texte „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a § 3 a §3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

1.2. Súd prvej inštancie predovšetkým konštatoval, že podaním doručeným súdu dňa 22.06.2016 vzal
žalobca žalobu v časti o zaplatenie 117,69 eura späť z dôvodu na strane žalobcu. Poukazom na
ustanovenia§144,§145ods.2a146ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(vďalšom

texte „C. s. p.“) súd výrokom II. napadnutého rozsudku konanie v časti, v ktorej došlo k späťvzatiu žaloby,
zastavil, keď k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním.

1.3. Vecne súd prvej inštancie dôvodil zistením, že žalobca uzavrel dňa 12.12.2012 so žalovaným
zmluvu „o poistenom OTP expres úvere“, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo
výške 2.000 eur s 29,30% úrokom ročne pri vyčíslenej ročnej percentuálnej miere nákladov 40,24%

(RPMN). Žalovaný mal úver splatiť v 30 mesačných splátkach po 100,18 eura. Listom zo dňa 19.09.2013
žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 850,83 eura. Listom zo dňa 28.10.2013 žalobca oznámilžalovanému zosplatnenie úveru v sume 2 498,25 eura (z čoho istina predstavovala sumu 1 953,53 eura,
úroky sumu 438,40 eura, úroky z omeškania 4,45 eura a poplatky 101,87 eura). Súčasťou zmluvy o
úvere sú všeobecné obchodné podmienky banky, ktoré v zmysle čl. VII. bodu 2.e oprávňovali banku

zosplatniť úver pri podstatnom porušení zmluvných povinností dlžníka (napr. ak dlžník neuhradí svoje
splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti - 1.a.).

1.4. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli písomnú
úverovú zmluvu, ktorá mala slúžiť na poskytnutie peňažných prostriedkov pre žalovaného, žalovaný

úver nesplatil. Žalovaný nárok žalobcu po vecnej ani po právnej stránke nesporoval. Súd prvej inštancie
vyhodnotením vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne sčasti,
pretože žalobca má nárok na úrok z úveru výlučne do času zosplatnenia úveru. Poukázal pritom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998. Žalobcovi priznal istinu 1 810,82 eura a
príslušenstvo - ako súd prvej inštancie uviedol - výhradne v zmysle oznámenia o zosplatnení úveru ako
aj poplatky, keď sa strany na ich zaplatení dohodli, spolu 475,03 eura. Zároveň súd žalobcovi priznal aj

úrok z omeškania z priznanej úverovej istiny odo dňa navrhovaného žalobcom, pretože sa žalovaný s
úhradou preukázateľne dostal do omeškania. Súd prvej inštancie poukázal tiež na uznesenie Ústavného
súdu SR IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

1.5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a §
256 ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu strán vo veci. Žalobca mal zo žalovanej sumy 3 499,80 eura
úspech v časti o zaplatenie 2 285,85 eura (65,31%) a neúspech v časti 1 213,95 eura (34,69%), vrátane
zavinenia zastavenia konania v časti o zaplatenie 117,69 eura, súd prvej inštancie mu priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 30,62 %.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote v zamietajúcom výroku III. a v
súvisiacom výroku IV. odvolaním žalobca poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), z dôvodu,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a poukazom na ustanovenie §

365 ods. 1 písm. h) C. s. p. z dôvodu, že napadnutá časť rozhodnutia vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

2.1. V dôvodoch odvolania voči zamietajúcej časti k zmluvnému úroku po predčasnom zosplatnení
žalobca vyslovil názor, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až

po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Poukázal pritom na ustanovenia § 502 ods. 1
Obchodného zákonníka a zdôraznil, že základ ním uplatneného nároku na úhradu úrokov nielen do
doby splatnosti úveru, ale do doby vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov, teda aj po splatnosti
celého úveru je dôvodný. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
1Co/43/2014 zo dňa 10.06.2015, ktorým konštatoval možnosť uplatňovať popri úrokoch z úveru aj úrok

z omeškania. Podľa žalobcu Občiansky zákonník v žiadnom zo svojich ustanovení výslovne nezakazuje
kumulovanie nároku na úrok z úveru a úrok z omeškania, naopak takýto postup veriteľa výslovne
predpokladáustanovenie§521Občianskehozákonníka.Žalobcapoukázalnarovnakýzávervyplývajúci
z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/355/2016 zo dňa 26.07.2017 a tiež z rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod R 59/98 a z rozsudku Najvyššieho súdu

Českej republiky sp. zn. 33 Odo 657/2005 zo dňa 27.06.2007, podľa ktorého nie je možné vylúčiť, aby
si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za dobu, počas ktorej bude istina dlžníkom
skutočneužívaná(dojejfaktickéhovráteniaveriteľovi),tedaajzadobu,počasktorejjedlžníkvomeškaní
so splnením záväzku, pretože istinu v dojednanej lehote veriteľovi nevráti. Dohoda zmluvných strán
o platení úrokov za úver aj po splatnosti v žiadnom prípade nespôsobuje značnú nerovnováhu v

neprospech spotrebiteľa, pretože reálne navýšenie ceny za užívanie finančných prostriedkov za obdobie
po splatnosti úveru je dôsledkom predĺženia doby užívania týchto finančných prostriedkov na strane
spotrebiteľa.

2.2. V súvislosti s porušením práva na spravodlivý proces žalobca poukázal na judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva právo na také
odôvodnenie rozhodnutia, ktoré dáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti
takému uplatneniu.2.3. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom neodôvodnil, z akého dôvodu
zamietol žalobcov nárok na zaplatenie úrokov po splatnosti pohľadávky. Skutočnosť, že z odôvodnenia

rozsudku nie je možné jednoznačne a nepochybne zistiť akú právnu normu súd prvej inštancie aplikoval
na zistený skutkový stav, má podľa žalobcu za následok porušenie práva na spravodlivý proces. V tejto
súvislosti poukázal na ustanovenie § 220 ods. 2 C. s. p. kogentne upravujúce obsahové náležitosti
rozsudku. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti riadneho
odôvodnenia rozsudku a nemožno ho považovať za presvedčivé a preskúmateľné.

2.4. Žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. rozsudok
súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Podaním doručeným dňa 1.10.2021 žalobca súdu oznámil, že žalobou vymáhanú pohľadávku voči
žalovanému postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.08.2021 na postupníka Blackside, a.s.
s účinnosťou od 12.08.2021.

5. Podľa § 80 C. s. p. ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo

prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho
miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli (ods. 1). Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania
došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované (ods. 2). Ten, kto vstupuje do

konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu (ods. 3).

6. Postupom podľa citovaného ustanovenia súd vyhovel návrhu žalobcu na zmenu žalobcu, keď mal
zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.08.2021 preukázané, že nastala právna skutočnosť
predpokladaná v ods. 1 citovaného ustanovenia a postupník so vstupom na miesto žalobcu vyslovil

súhlas v čl V. zmluvy.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou stranou (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
b, h C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 367 ods. 3 C. s. p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné,

preto je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec v zrušenej časti vrátiť
tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bolo zaplatenie nesplatenej istiny úveru
vyčísleného ku dňu 05.05.2016 v sume 1.810,82 eura (ku dňu spísania žaloby), nezaplatený zmluvný

úrok ku dňu 05.05.2016 vyčíslený z nepremlčanej časti istiny po čiastočnom späťvzatí v sume 1.611,47
eura, nezaplatený úrok z omeškania do 05.05.2016 z nepremlčanej časti istiny v sume 45,33 eura,
poplatkov vo výške 32,18 eura, bežného úroku úveru vo výške 29,30% zo sumy 1.810,82 eura od
06.05.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 1.810,82 eura od 06.05.2016
do zaplatenia, keď z dôvodu riadneho nesplácania úveru, poskytnutého žalovanému, žalobca vyhlásil

úver za predčasne splatný s účinnosťou ku dňu 02.12.2013.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie v časti zamietnutia žaloby a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania, keď súd prvej
inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 285,85 eura s úrokom z omeškania vo

výške 1% ročne zo sumy 1 810,82 eura od 06.05.2016 do zaplatenia, v časti o zaplatenie 117,69 eura
konanie zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Závislým výrokom IV. žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 30,62%.10. Odvolateľ odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. tým, že
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom poukázal najmä

na nedostatočné odôvodnenie napadnutého zamietajúceho rozhodnutia.

11. Obsah práva na spravodlivý proces je široký a tvoria ho jednotlivé práva, ktoré je možné vyvodiť
predovšetkým z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. Okrem iných tvorí obsah
práva na spravodlivý proces aj právo na spravodlivé prejednanie veci, ktoré samotné obsahuje právo na

odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Dôvodom na zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia je taký
zásah do práva na spravodlivý proces, ktorý vzhľadom na jeho povahu alebo intenzitu nie je možné v
odvolacomkonanínapraviť(porovnaj(Števček,M.,Ficová,S.,Baricová,J.,Mesiarkinová,S.,Bajánková,
J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, str. 1239, resp.
1302).

12. Podľa § 220 ods. 2 C. s. p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Je nepochybné, že rozhodnutie súdu je riadne odôvodnené vtedy, ak spĺňa náležitosti uvedené v
citovanom ustanovení § 220 ods. 2 C. s. p.. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyrovnať so

všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti,
ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky
kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel,
ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky,

vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odvolací súd
ďalej konštatuje, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej
republiky nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je treba považovať
za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie,
je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu,

ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka
na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a
dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre

uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní.

14. Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že medzi žalobcom - bankou ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá dňa 12.12.2012 zmluva o poistenom OTP expres úvere vo
výške 2.000 eur s pohyblivou úrokovou sadzbou, ktorá ku dňu podpísania zmluvy predstavovala 28,50 %

ročne, konečnou splatnosťou 12.06.2015 a mesačnou splátkou 100,18 eura. Ročná percentuálna miera
nákladov bola vyčíslená vo výške 40,24%. Podľa zmluvy bola dlžníkovi poskytnutá zľava z úrokovej
sadzby vo výške 0,80 % ročne, pričom v prípade porušenia v zmluve uvedených podmienok dlžníkom
je banka oprávnená zľavu zrušiť a zvýšiť úrokovú sadzbu o 0,80 %. Listom zo dňa 19.09.2013 vyzval
žalobca žalovaného v dôsledku dlhodobého omeškania so splácaním úveru na úhradu sumy 850,83

eura s poučením, že v prípade nevyrovnania záväzkov vyhlási úver za predčasne splatný. Listom zo
dňa 28.10.2013 oznámil žalobca žalovanému vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru vrátane úrokov a
poplatkov s tým, že do 10 dní od doručenia listu je povinný uhradiť celý záväzok. Ku dňu 28.10.2013
istina predstavovala sumu 1. 953,53 eura, úroky sumu 438,40 eura, úroky z omeškania 4,45 eura a
poplatky 101,87 eura.

15. Z výrokov a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi
istinu v sume 1.810,82 eura, príslušenstvo a poplatky spolu v sume 475,03 eura a úrok z omeškania
z priznanej istiny, pričom vo zvyšku žalobu zamietol. Porovnaním žalobného nároku a výrokovnapadnutého rozsudku, z odôvodnenia rozsudku výslovne nevyplýva, z čoho pozostáva zamietnutá časť
žaloby. Z odôvodnenia - poukazu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998 je možné
vyvodiť, že súd nepriznal zmluvný úrok z úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Odvolací súd

tu konštatuje, že odôvodnenie napadnutého zamietajúceho výroku je nejasné a nepresvedčivé, nespĺňa
citovaným ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. stanovené náležitosti, odvolací dôvod, uplatnený žalobcom
v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) je preto daný.

16. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil aj poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. tým,

že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Pod právnym posúdením je potrebné rozumieť činnosť súdu, pri ktorej sa zo skutkových
zistenívyvodzujeprávnyzáveraaplikujekonkrétnaprávnanormanazistenýskutkovýstav.Onesprávnu
aplikáciu právnych predpisov sa jedná vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových zistení
vyvodil nesprávny právny záver.

17. Základnou právnou otázkou, ktorú bolo potrebné vyriešiť v odvolacom konaní s poukazom na
odvolaciu námietku žalobcu, bola otázka danosti nároku na zaplatenie zmluvného úroku po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru.

18.Odvolacísúdtukonštatuje,žepriamosakotázkenárokunaúrokypovyhlásenípredčasnejsplatnosti
úveru vyjadril Najvyšší súd SR až vo veci sp. zn. 5 Cdo 42/2020 zo dňa 16. júna 2020, keď dospel
k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške,
akú by pri riadnom plnení povinnosti dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Poukázal na to, že zo žiadneho
ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, či zákona o spotrebiteľských úveroch

nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do
úplného splatenia úveru, pričom Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník, nemodifikuje moment
trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech
dlžníka, ani v prospech veriteľa. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať
úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje

rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý
úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za
nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže,
keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Najvyšší súd ďalej poukázal na
to, že zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia

zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok
dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola
zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ.
Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny a dojednanie, ktorého
obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny, jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by

totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania,
musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného
splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie
peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, to
znamená, že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.

19. Podľa Čl. 2 ods. 2 C. s. p. je právna istota stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.

20. Rozhodovanie v súlade s ustálenou súdnou praxou je naplnením požiadavky spravodlivého procesu
a princípu právnej istoty Ustálená rozhodovacia prax má byť vytváraná najvyššími súdnymi autoritami.
Takouto najvyššou súdnou autoritou nepochybne je aj Najvyšší súd Slovenskej republiky.

21. S poukazom na citované ustanovenie Čl. 2 ods. 2 prvá veta C. s. p. sa odvolací súd stotožňuje
s vyššie uvedenou argumentáciou Najvyššieho súdu SR a konštatuje, že súd prvej inštancie v
napadnutom rozhodnutí vychádzal z odlišného právneho názoru (avšak až do uvedeného rozhodnutia
Najvyššieho súdu prevládajúceho v rozhodovacej činnosti krajských súdov i súdov nižšieho stupňa), čímjeho rozhodnutie v napadnutej časti zmluvných úrokov po zosplatnení úveru vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

22. Z obsahu spisového materiálu jednoznačne nevyplýva, akú sumu mal žalovaný zaplatiť z dôvodu
zmluvného úroku ako ceny peňazí do konečnej splatnosti úveru - teda do 12.06.2015 a akú sumu z
uvedeného dôvodu zaplatil. Z úverovej zmluvy pritom vyplýva, že ide o anuitné splátky, teda splátky
pri ktorých sa nemení výška splátky počas obdobia splácania úveru, mení sa len pomer medzi výškou
istiny a výškou úroku, keď na začiatku splácania úveru je vyšší pomer úroku oproti istine, ku koncu doby

splácania je väčší pomer istiny oproti úroku. Nie je teda možné, aby súd jednoduchým matematickým
výpočtom zistil, akú sumu zaplatil žalovaný z dôvodu zmluvných úrokov a akú sumu mal do konečnej
splatnosti úveru ešte na úrokoch zaplatiť. Až po zistení uvedených údajov - pričom dôkazné bremeno
spočíva na žalobcovi - za dohodnuté obdobie splácania úveru je možné zistiť, akú sumu je ešte žalovaný
povinný zaplatiť žalobcovi z dôvodu zaplatenia zmluvného úroku odo dňa predčasnej splatnosti úveru
do zmluvne dohodnutej konečnej splatnosti úveru.

23. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

24. Podľa § 391 ods. 1 C. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

25. Podľa odvolacieho súdu je intenzita nesprávnosti konania súdu prvej inštancie v takej miere, že došlo
k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, pričom dané pochybenie nie je možné napraviť
v odvolacom konaní. Odvolací súd preto poukazom na uvedenú argumentáciu rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku III. a závislom výroku IV. z dôvodov uvedených v § 389 ods. 1 písm. b)
C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Podľa § 391 ods. 2 C. s. p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

27. Podľa § 391 ods. 3 C. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd
prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

28. Po vrátení veci súd prvej inštancie vec opätovne preskúma v zrušenom rozsahu a v tomto rozsahu
sa bude zaoberať vecnou a právnou dôvodnosťou žalobcom uplatneného nároku. V otázke nároku na

úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru sa bude riadiť právnym názorom vyjadreným Najvyšším
súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 42/2020 zo dňa 16. júna 2020. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje,
že dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi. Súd prvej inštancie vykonané dokazovanie komplexne
vyhodnotí, následne vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležite v súlade s ustanovením §
220 ods. 2 C. s. p. riadne odôvodní s prihliadnutím na konkrétne zistenia vo veci.

29. Súd prvej inštancie súčasne rozhodne aj o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C. s. p.).

30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 393 ods.

2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).