Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. august 2021

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 17Csp/54/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920201396
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2021:7920201396.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO:

35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát,
Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému: I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. mája
XXX/XX, XXX XX Z.., v konaní o zaplatenie 2.790,70 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 81,16 Eur s príslušenstvom zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.630,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne z dlžnej sumy od 25.08.2017 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16% voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.03.2020 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.790,70 Eur spolu s 5% ročným úrokom
z omeškania z dlžnej sumy od 25.08.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby
odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu dňa 19.10.2015 zmluvu o pôžičke

č. 5025581, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 2.933,41 Eur, lehota
splatnosti 120 mesiacov s výškou splátky 58,47 Eur až do celkovej výšky pôžičky 7.016,40 Eur. Žalovaný
uhradil sumu 1.221,79 Eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku. Listom zo dňa
25.06.2017 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok. Žalobca využil oprávnenie a dňa 18.08.2017
úver zosplatnil, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 19.08.2017.

2. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca ako dôkazy označil a pripojil zmluvu o

spotrebiteľskomúvere,predžalobnúupomienku,doručenku,oznámenieovyhláseníokamžitejsplatnosti
úveru, prehľad splátok a úhrad, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, informáciu k
výpočtu RPMN a všeobecné podmienky.

3. Súd vo veci vydal dňa 29.04.2020 platobný rozkaz, proti ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný
odpor. V podanom odpore žalovaný uviedol, že nárok žalobcu považuje za neopodstatnený a nesúhlasí
s povinnosťou zaplatiť mu uloženú povinnosť. Ďalej žalovaný uviedol, že platobný rozkaz je v rozpore

s ust. § 179 ods. 9 zák. č. 40/1964 OZ, zmluva obsahuje zmluvné dojednania, ktoré sú pre rozpor s
viacerými ustanoveniami zákona a s dobrými mravmi. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s §
39 OZ. Žalovanému bola poskytnutá pôžička pri úrokovej sadzbe 22,02 % ročne, pričom úrokové miery
podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v mesiaci 10/2015boli vo výške 9,88% ročne, teda v tomto prípade viac ako dvojnásobne prevyšuje úrok mieru úrokov
poskytovaných v tomto období bankami. Od podanie žaloby uhradil žalobcovi sumu 51,16 Eur, okrem
sumy 1.221,79 Eur, čo potvrdil žalobca. Žalovaný namietal aj zosplatnenie úveru, keď je názoru, že

žalobcom uplatnené právo je v rozpore s ust. § 53 ods. 9 OZ a úver sa ešte nestal splatným, tiež je
názoru, že žalobca nemá nárok na úhradu úroku z omeškania z celého záväzku žalovaného odo dňa
25.08.2017, žalobca má nárok na úhradu len tej ktorej omeškanej splátky ku dňu podania žaloby ako aj
úroku z omeškania odo dňa doručenia žaloby súdu len z tej ktorej omeškanej mesačnej splátky. Navrhol,
aby súd žalobu zamietol.

4. Žalobca k odporu žalovaného doručil súdu repliku, kde uviedol, že zmluva bola riadne podpísaná
oboma zmluvnými stranami, teda boli splnené základné zákonné predpoklady pre platnosť právneho
úkonu.Žalovanýnebolkpodpisuzmluvyžiadnymspôsobomnútený.Žalovanýbolsparametramizmluvy
riadne oboznámený. K dátumu zosplatnenia žalobca z predpísaných 21. splátok evidoval úhradu 17.
splátok, teda žalovaný sa dostal do omeškania s 18. splátkou splatnou 20.04.2017. Z hľadiska naplnenia

podmienok uvedených v čl. 11 bod 11.4 zmluvných podmienok, kedy musí veriteľ evidovať omeškania
jednej splátky počas doby dlhšej ako 3 mesiace, tak zosplatnenie v prejednávanom spore nastalo vo
vzťahu k splátke splatnej 20.07.2017. Žalobca musel v zmysle zákona čakať na splatnosť troch po sebe
nasledujúcich splátok a preto v dôsledku plnenia zákonného predpokladu sa javí ako nedôvodné, aby
uvedené splátky podliehali premlčaniu. Zároveň žalobca zobral žalobu o zaplatenie sumy 51,16 Eur z

dôvodu úhrady zo strany žalovaného po podaní žaloby, späť a v tejto časti navrhol konanie zastaviť.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 16.07.2020 uviedol sa pridržal svojich doterajších tvrdení a uviedol, že
neprimerane vysoké úroky v zmluve sú v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný ďalej citoval ust. §
11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a uviedol, že veriteľ je povinný skúmať bonitu dlžníka, pričom

žalovaný je názoru, že žalobca nepredložil konajúcemu sumu dôkaz o tom, že veriteľ skúmal jeho
bonitu, že neskúmal príjem žalovaného, výšku jeho výdavkov, vyživovaciu povinnosť žalovaného voči
maloletým deťom, ako aj výšku jeho mesačných splátok iných už poskytnutých úverov, preto podľa
názoru žalovaného je potrebné tento úver považovať za bezúročný a bez poplatkov a tiež, že úver sa
ešte nestal splatným.

6. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola pohľadávka voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto
konania, postúpená na žalobcu. Tunajší súd uznesením č. k. 17Csp/54/2020-114 zo dňa 09.10.2020
pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu.

7. Podaním doručeným súdu dňa 31.12.2020 žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 30 Eur s
prislúchajúcim úrokom z omeškania späť z dôvodu úhrad zo strany žalovaného po podaní žaloby.

8. Súd sa oboznámil so žalobným návrhom a jeho prílohami a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Žalobca podal žalobu tak, ako je to popísané v bode 1. tohto odôvodnenia.

10. Dňa 19.10.2015 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaný uzavreli Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal
poskytnúť v prospech žalovanému ako dlžníkovi pôžičku vo výške 2.933,41 Eur a žalovaný sa zaviazal

vrátiťveriteľovidlžnúsumuspolusdohodnutýmúrokom.Žalovanýsazaviazalposkytnutúpôžičkusplatiť
v 120 mesačných splátkach po 58,47 Eur, ročná percentuálna miera nákladov dojednaná v zmluve
predstavuje 22,02%, priemerná hodnota RPMN 15,44% a fixná ročná úroková sadzba 22,02%. Celková
čiastka pôžičky na vrátenie predstavuje sumu 6.818,40 Eur (podľa zmluvy), podľa vyjadrenia žalobcu v
žalobe až do celkovej sumy pôžičky vo výške 7.016,40 Eur. Prvá splátka bola splatná dňa 20.11.2015,

ďalšie splátky splatné vždy k 20. dňu v mesiaci, termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na 10/2025.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Zmluvné podmienky.

11. Žalovaný do podania žalobného návrhu uhradil právnemu predchodcovi žalobcu sumu1.221,79 Eur
tak ako to vyplýva z prehľadu splátok a úhrad žalovaného predloženého žalobcom.

12. Nakoľko žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, t.j. v súlade
so zmluvou a podmienkami zmluvy právny predchodca žalobcu listom zo dňa 25.06.2017 označeným
ako „predžalobná upomienka“ vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške175,41 Eur a upozornil žalovaného, že v prípade, ak dlžnú splátku splatnú v mesiaci 04/2017 neuhradí,
bude právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť.

13. Nakoľko k uhradeniu dlžnej splátky zo strany žalovaného nedošlo, právny predchodca žalobcu
listom zo dňa 19.08.2017 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ oznámil
žalovanému, že jeho dlh z predmetnej Zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu a žiadal žalovaného
o jeho úhradu.

14. Podľa špecifikácie žalovanej sumy uvedenej v žalobnom návrhu žalovaná suma pozostáva z: istiny
4.012,49 Eur, nákladov na vymáhanie 22,30 Eur, po odrátaní prijatých úhrad v sume 1.221,79 Eur, t. j.
suma 2.813 Eur po odrátaní sumy 22,30 Eur, ktoré si žalobca v konaní neuplatňuje. Žalobca si teda v
konaní uplatňuje sumu 2.790,70 Eur.

15. Žalobca sa stal vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi

spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom a
žalobcom ako postupníkom, z čoho vyplýva aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Aplikované zákonné ustanovenia :
16. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy
spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia,

bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu
a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.

17. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č. 93/13 EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,

21/4/1993,str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev
a Európskej únie.

18. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich

vnútroštátnehoprávanebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluvabolapodľatýchtopodmienoknaďalej
záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

19. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

20. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

21. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

25. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

26. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

28. Podľa § 4 ods.6 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ak sa zmluva medzi predávajúcim a

spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky
formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto
podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

29. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona
nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

30.Podľa§2písm.a)ab)zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochveriteľomjefyzickáosoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo
povolania.

31. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom

32. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

33. Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ sa nemôže vzdať
práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

34. Podľa § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené

v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

35. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
písomnú formu podľa § 9 ods. 1.

36. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).37. Podľa § 3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Právny z á v e r :
39. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.704,51 Eur s prísl. titulom neplnenia
zmluvnej povinnosti žalovaným vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke.

40. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej

činnosti a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, t. j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme. S poukazom na uvedené je predmetnú zmluvu o úvere potrebné považovať svojou povahou za

zmluvu spotrebiteľskú.

41. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom,
ktorá sa v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného
zákonníka (§ 479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný

spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová
predtlač a podnikateľ - fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje
špeciálna úprava obsiahnutá v § 52 ods. 2, posledná veta OZ a v osobitnom zákone č.129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch.

42. Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanom prípade sa jedná o spor spotrebiteľský, tak nárok
uplatnený žalobcom podlieha súdnej kontrole.

43.Vzhľadomnauvedené,másúdzapreukázané,žeprávnypredchodcažalobcuspoločnosťConsumer
Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, platne uzavreli dňa 19.10.2015 zmluvu označenú

ako "Zmluva o spotrebiteľskom úvere", na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému pôžičku vo výške
2.933,41 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 120 mesačných splátkach po 56,82 Eur, pričom bola
dohodnutá fixná výška úrokovej sadzby 22,02%, RPMN vo výške 22,02%, priemerná hodnota RPMN
bola v zmluve uvedená vo výške 15,44%, celkové náklady spotrebiteľa 3.884,99 Eur a celková čiastka
úveru 6.818,40 Eur. Termín prvej splátky bol dohodnutý na deň 20.11.2015, termín konečnej splatnosti

úveru 10/2025, ďalšie splátky boli splatné vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalovaný na úver zaplatil 1.221,79
Eur. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné.

44. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza

ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a
lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou
práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

45. Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý zákon č. 129/2010 Z. z. a ustanovil osobitné
náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej
nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru
a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce
pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech

ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a
tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.46. Preskúmaním zmluvy o úvere súd zistil, že dohodnutá výška úrokov je v rozpore s dobrými
mravmi. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk
pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci október 2016 pri úveroch nad 5

rokov na úrovni 9,88% ročne. Dohodnutá výška úrokov 22,02% ročne uvedená v zmluve podstatne
viac prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných
domácnostiach mesiaci október 2016. Porovnaním dohody o úrokoch s obvykle požadovanými úrokmi
na finančnom trhu v obdobných prípadoch vyplýva, že takto dojednaný úrok nie akceptovateľný a je
v rozpore s dobrými mravmi. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s dobrými mravmi, t. j. pravidlami

morálneho charakteru, ktoré sú všeobecne platné a uznávané v demokratickej spoločnosti, v ktorej
sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie (rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Odo 1022/2004, sp. zn. 21Cdo 1484/2004). Je pravdou,
že nebankový subjekt pri poskytovaní úverov podstupuje vyššiu mieru rizika, čo sa odráža aj vo výške
úroku, avšak dohodnutá výška úrokov musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie
vykazovať znaky nepoctivého až úžerného úroku. Dohodnutá úroková sadzba vo výške 22,02% ročne

je v rozpore s dobrými mravmi a preto je zmluva v tejto časti v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
neplatná.

47. Vzhľadom k tomu, že súd vyhodnotil zmluvu o pôžičke za bezúročnú v dôsledku neplatného
dojednania úrokov odporujúcich dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka), súd uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšok istiny. Veriteľ preukázateľne poskytol žalovanému peňažné
prostriedky vo výške 2.933,41 Eur, z ktorých žalovaný splatil sumu vo výške 1.302,95 Eur (1.221,79 +
81,16 Eur) zaviazal žalovaného k úhrade dlžnej istiny vo výške 1.630,46 Eur (2.000 poskytnutý úver -
923,28 Eur uhradená suma) a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

48. Súd na margo veci poznamenáva, že súdna prax sa značne kriticky vyjadrila už aj k rádovo nižším
úrokovým sadzbám.

49. Rovnako podľa ide o RPMN, táto je v zmluve uvedená vo výške 22,02%, rovnako ako úroková

sadzba. K tomu súd udáva, že medzi základné informácie, ktoré je veriteľ povinný poskytnúť
spotrebiteľovi už pri ponuke spotrebiteľského úveru patrí nielen úrok z úveru, ale aj všetky poplatky,
resp. akékoľvek náklady účtované veriteľom spotrebiteľovi v súvislosti s poskytnutím úveru. Ročná
percentuálna miera nákladov vyjadruje porovnateľné číslo, ktoré má slúžiť spotrebiteľovi pre komparáciu
ponúk rôznych finančných inštitúcií, a tým umožniť mu vybrať si najvýhodnejší úver podľa svojich

potrieb. Vypočítava sa z výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa,
ktoré sú so spotrebiteľským úverom spojené. Žalobca nezahrnul všetky náklady, ktoré súvisia so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to odplatu do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľskýmúverom,výškaRPMNvpredmetnejzmluveobsahujenesprávnuhodnotu,keďžeročnou
percentuálnou mierou nákladov sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom. Odplata nebola zahrnutá do celkových nákladov, v dôsledku čoho údaj o RPMN je nesprávny
v neprospech spotrebiteľa, ako aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (zahŕňajúcej
celkové náklady spotrebiteľa). Dojednaná odplata bola súčasťou formulárovej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorej výšku žalobca nezahrnul do splácania pravidelnej mesačnej splátky (periodicita, splatnosť spolu
s platbou anuitnej splátky), podliehala výpočtom obligatórnych náležitostí zmluvy, s absenciou ktorých

sa rovnako spája sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

50. Žalobca v časti o zaplatenie sumy 81,16 Eur s príslušenstvom s prislúchajúcim úrokom z omeškania
zobral žalobu späť a navrhol konanie v tejto časti konanie zastaviť, z dôvodu, že po podaní žaloby
žalovaný v prospech žalobcu uhradil dňa 18.02.2020 sumu 25,58 Eur, dňa 16.03.2020 sumu 25,58 Eur

a dňa 18.06.2020 sumu 30 Eur, spolu po podaní žaloby žalovaný uhradil 81,16 Eur, preto súd konanie
v časti o zaplatenie sumy 81,16 Eur zastavil.

51. Žalovaný namietal neplatné zosplatnenie úveru. Súd je názoru, že veriteľ dodržal postup upravený
v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predtým ako vyhlásil mimoriadnu splatnosť

úveru, upozornil spotrebiteľa na právo žiadať zaplatenie všetkých splátok jednorazovo na základe
spotrebiteľského úveru, keď najprv výzvou zo dňa 25.06.2017 upozornil žalovaného na omeškanie
s nezaplatením splátky splatnej v mesiaci 04/2017 a zároveň ho upozornil na právo žalobcu úver
zosplatniť. Výzvu žalovaný podľa pripojenej doručenky prevzal dňa 29.06.2017 (čl. 29 spisu). Následnežalobca listom zo dňa 19.08.2017 oznámil žalovanému, že jeho dlh z úverovej zmluvy č. 5025581 sa
stal splatným v celom rozsahu naraz. Z prehľadu splátok a úhrad zo strany žalovaného jednoznačne
vyplýva, že žalovaný sa dostal prvý krát do omeškania so zaplatením splátky splatnej dňa 20.11.2016,

druhá nezaplatená splátka bola splátka splatná dňa 20.12.2016 a tretia nezaplatená splátka bola splátka
splatná dňa 20.04.2017, tak ako to správne uviedol žalobca vo výzve adresovanej žalovanému zo dňa
25.06.2017. Preto súd je názoru, že je daná aj aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní, nakoľko
právny predchodca žalobcu postúpil úver, ktorý bol platne zosplatnený.

52. Súd sa v tomto konaní zaoberal aj otázkou premlčania nároku žalobcu a uvádza, že nárok žalobcu
nie je premlčaný. Súd zdôrazňuje, že v prípadoch dlhov zo spotrebiteľských zmlúv, pri posúdení otázky
začatia plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu (mimo už splatných splátok) je možné použitie ust.
§ 103 veta druhá OZ, iba za súčasnej aplikácie ust. § 565 OZ a ust. § 53 ods. 9 OZ pri jeho výklade. Pri
stanovení začatia plynutia premlčacej doby podľa § 103 OZ odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre
ktorú sa stal zročný celý dlh, v prípadoch spotrebiteľských zmlúv, nemožno vychádzať iba z doslovného

znenia tohto ustanovenia, ale pri jeho výklade je potrebné zohľadniť špeciálnu úpravu obsiahnutú v §
53 ods. 9 OZ, v dôsledku čoho sa v týchto prípadoch k právnej skutočnosti nesplnenia úverovej splátky
musí pripojiť aj právna udalosť uplynutia troch mesiacov od omeškania s jej plnením. S takouto ďalšou
udalosťou však ust. § 103 OZ, rovnako ako ani § 565 OZ explicitne nepočíta. Pri zohľadnení potreby
uplynutia troch mesiacov, premlčacia doba predčasne zosplatneného dlhu (§ 565 OZ) zo spotrebiteľskej

zmluvy začína plynúť s ohľadom na úpravu § 53 ods. 9 OZ až uplynutím troch mesiacov od zročnosti
splátky, ktorá vyvolala zosplatneniu dlhu. Inak povedané , za splátku, ktorá vyvolala zosplatnenie je
potrebné považovať až v poradí tretiu (nezaplatenú) splátku, poslednú zročnú splátku pred zosplatnením
(uznesenie Krajského súdu v Košiciach, 5CoCsp/17/2020 z 25.02.2021). V prejednávanej veci ako súd
uviedol v odseku 50. odôvodnenia rozsudku, treťou nezaplatenou splátkou bola splátka splatná dňa

20.04.2017, uplynutím troch mesiacov od zročnosti tejto splátky začala plynúť 3-ročná premlčacia doba
(20.07.2017) a uplynula 21.07.2020, pričom žalobca podal žalobu na súd dňa 30.03.2020, teda pred
uplynutím trojročnej premlčacej doby.

53. Keďže sa žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd

aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy v žalobcom požadovanej výške 5% ročne, ktorá
výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a
to od 25.08.2017 do zaplatenia, teda po uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty žalobcom žalovanému
od oznámenia o vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru.

54. Žalovaný v konaní namietal aj to, že veriteľ neskúmal jeho bonitu, teda pred poskytnutím úveru
neskúmal príjem žalovaného, výšku jeho výdavkov, či vyživovaciu povinnosť žalovaného voči maloletým
deťom. K tomu súd udáva, že zo samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že žalovaný
mal ďalších päť záväzkov a to voči spoločnosti Quatro vo výške 180,35 Eur a vo výške 139,45
Eur, spoločnosti Slovenská požičovňa vo výške 472,88 Eur a 940,73 Eur a spoločnosti HT vo výške

139,45 Eur, spolu záväzky žalovaného ku dňu podpisu predmetnej zmluvy predstavovali 1.200 Eur. Z
uvedeného vyplýva, že žalovaný ako klient je neprimerane rizikový a teda už len pri posúdení týchto
podkladov, ktoré mal žalobca k dispozícii pri skúmaní bonity klienta, teda pri posudzovaní ex ante, mohol
dôjsť k záveru, že úver klientovi nemal byť poskytnutý pre nedostatočnú kredibilitu. Aj táto skutočnosť,
že žalobca nedostatočne skúmal bonitu žalovaného vedie k záveru, že poskytnutý úver je bez úrokov

a bez poplatkov a teda žalobca má nárok iba na vrátenie istiny, rozdielu medzi poskytnutým úverom a
uhradenými finančnými prostriedkami zo strany žalovaného, teda na zaplatenie sumy 1.630,46 Eur, tak
ako sud v konaní rozhodol.

Zo súdnej praxe:
55. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).

56. Úrok z pôžičky vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť
nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody. Zmluvná sloboda účastníkov právneho vzťahu nieje neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých právom akceptovateľných hraníc. Jednou z týchto hraníc
je i inštitút dobrých mravov (1MCdo 1/2009 /NS SR/, 21Cdo 1484/2004 /NS ČR/).

57. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým
sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Najvyšší súd poukázal nato,
že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej
situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii

poskytoval veriteľovi neprimerané úroky (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku 5Cdo
26/11zo dňa 26.04.2012).

58. O trovách konania súd rozhodol podľa týchto ustanovení:

59. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

60. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 255 ods. 2, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

62. Žalobca v konaní uplatňoval sumu 2.790,70 Eur a bol úspešný do sumy 1.630,46 Eur. V
percentuálnom vyjadrení úspech žalobcu predstavuje 58% a úspech žalovaného 42%. Po odrátaní
neúspechu žalobcu od jeho úspechu, úspech žalobcu predstavuje 16%. O výške trov konania bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.