Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. apríl 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/14/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117200863
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3117200863.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu E. proti B., o vypratanie
nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. novembra 2020,
č. k. 23C/2/2017-227 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal
uloženia povinnosti vypratať nehnuteľnosť - parcelu registra „C“ č. XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. G., ako aj odstránenia letnej kuchyne a oplotenia z tejto parcely

a jej odovzdania žalobcovi do desiatich dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Súd prvej inštancie na
základe vykonaného dokazovania považoval držbu parc. č. XXXX/X žalovanou za oprávnenú a to aj s
poukazom na ust. § 130 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka (pri pochybnostiach sa predpokladá,
že držba je oprávnená). V konaní bola taktiež preukázaná aj vydržacia doba, keď žalovaná sa chopila
držby v roku 1981 a túto nerušene vykonávala skoro 35 rokov, kým nedošlo k darovaniu
parc. č. XXXX/X žalobcovi, nakladala s ňou ako s vlastnou (v konaní bolo preukázané, že predávajúci

sa po tom, čo v roku 1981 predali žalovanej parc. č. XXXX/X o parc. č. XXXX/X nestarali, nehospodárili
na nej, nekosili ju...). Podmienky vydržania spočívajúce v nepretržitosti držby počas zákonom
stanovenej doby, ako aj nerušený výkon držby navyše neboli v konaní sporné. Vo výroku II. konanie o
vzájomnej žalobe o určenie vlastníckeho práva vylúčil na samostatné konanie a vo výroku III. vyslovil,
že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie o trovách konania
odôvodnil ust. § 262 CSP a konštatoval, že v predmetnom konaní bola plne úspešná žalovaná,

preto má nárok aj na plnú náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd prvej inštancie
v konaní nezistil. Je pravdou, že žalobca tento stav nezapríčinil, no v priebehu konania mal dostatok
času sa s týmto stavom oboznámiť, pričom práve za účelom mimosúdnej dohody bolo aj pojednávanie,
nariadené na deň 01.10.2020, odročené. K mimosúdnej dohode však nedošlo. Ohľadom skutočnosti,
že vypracovaný znalecký posudok je v prospech žalovanej súd prvej inštancie uviedol, že na náhradu
trov bola žalovaná aj zaviazaná a najmä sa jedná o dôkaz, ktorý mal v konaní doložiť samotný

žalobca na preukázanie skutočnosti, že predmetné veci sa skutočne nachádzajú na jeho pozemku. O
výškenáhradytrovbuderozhodnutépoprávoplatnostitohtorozhodnutiasamostatnýmuznesením,ktoré
vydá vyšší súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku vo výroku III. o trovách konania podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby
odvolacísúdvtomtovýroku rozsudoksúduprvejinštanciezmeniltak,žežalovanejnáhradutrovkonania

neprizná. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d), h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd v danej
veci aplikoval ust. § 257 CSP a výnimočne nepriznal žalovanej náhradu trov konania, nakoľko existujúdôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré videl v tom, že je právnym nástupcom pôvodných vlastníkov
- predávajúcich a nezapríčinil aktuálny stav, keď v čase uzavretia kúpnej zmluvy so žalovanou jeho
právnymi predchodcami bol maloletý a v čase prijímania daru od rodičov v roku 2016 nemal a nemohol

mať vedomosť o tom, v akom aktuálnom stave a v právnom stave sa daná nehnuteľnosť nachádza,
t.j. zámena výmer parciel, ktorá bola zistená až v roku 2019 pomocou znaleckého dokazovania na
základe znaleckého posudku č. XX/XXXX vykonanom v tomto súdnom sporovom konaní. Naviac,
ak žalovaná mala vedomosť o vydržaní od roku 1981, t.j. viac ako 39 rokov, mohla a mala v danom
smere konať. Znalecký posudok je vypracovaný aj v prospech žalovanej, na jeho podklade došlo k

zámene výmery parciel a na jeho podklade je známe skutočné zameranie oplotenia žalovanej, ktorá má
týmto do budúcna upravené a správne uvedené výmery parciel na liste vlastníctva pre ďalšie právne
nakladanie s nehnuteľnosťami alebo v prípade dedičského konania. Mal za to, že súd prvej inštancie mal
brať osobitný zreteľ na priebeh udalostí zistených v tomto konaní, ktoré priamo predchádzali a priamo
súvisia s podaním predmetnej žaloby, ako aj s nemožnosťou vykonať z jeho strany súkromné znalecké
dokazovanie, ako aj na tú skutočnosť, že až znalecké dokazovanie v tomto konaní odstránilo reťazenie

chýb zápisov na liste vlastníctva a výmer z minulosti siahajúce pred rok 1981, t.j. pred vznik kúpnej
zmluvy jeho právnych predchodcov a žalovanej, ktoré on nezapríčinil a slúžilo k zosúladeniu skutkového
a právneho stavu v katastri nehnuteľností, čo je bezpochyby na prospech žalovanej. Uviedol, že už pred
podaním žaloby vyvinul vlastnú iniciatívu a dal vykonať analýzu zamerania zo dňa 03.02.2016 geodetom
A.. Y. H. na základe mapových podkladov, čo priložil ako listinný dôkaz k žalobe, ktorá sa po vykonaní

znaleckého dokazovania nepotvrdila, nakoľko presnejšie zameriavanie a práca súdom pribratého znalca
do konania vyvodila iné závery so zameraním v teréne. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie
konštatoval a špecifikoval historické reťazenie omylov zápisov na LV, omylnú zámenu parciel, čo však
on nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, nakoľko nemal v tej dobe postavenie vlastníka a bol maloletý.
Poukázal na súdnym znalcom vykonané opravy na LV v tomto konaní, t.j. zosúladnenie reálneho stavu

so stavom zapísaným v katastri v prospech samotnej žalovanej, čo by nemalo byť opomínané v kontexte
konečného rozhodnutia o trovách konania.

3. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, nakoľko pre rozhodnutie o náhrade trov
konania nie je rozhodujúce, kto zapríčinil nesprávny zápis vlastníckych práv v katastri nehnuteľností,
ale skutočnosť, kto zapríčinil vznik súdneho sporu, predmetom ktorého nebola oprava nesprávneho
zápisu v katastri nehnuteľností, ale žaloba na plnenie, a to konkrétne na vypratanie nehnuteľnosti,
alternatívne na zriadenie vecného bremena. Žalobca bol v konaní plne neúspešný, súdny spor bol

úplne zbytočný, pričom žalobca na svojich skutkových tvrdeniach na žalobnom návrhu zotrval aj potom,
keď boli vykonané dôkazy, ktoré vyvracali jeho tvrdenia. Pokiaľ by žalobca mal skutočný záujem o
zosúladnenie užívacieho stavu so stavom právnym a mimosúdne usporiadanie susedských vlastníckych
vzťahov k predmetným pozemkom, nič mu nebránilo pri čo len bežnej opatrnosti zabezpečiť si odborné
posúdenie správnosti zápisu vlastníckych vzťahov k nim v súčinnosti s ňou vopred a podľa výsledku

až potom sa rozhodovať, ako ďalej postupovať. Žalobca nebral do úvahy ani výsledky geodetického
zamerania, ktoré si dal vyhotoviť takmer 2 roky pred podaním žaloby ešte v roku 2015, z ktorého vyplýval
zjavný rozpor medzi užívacím a právnym stavom. Žalobca podal riskantnú žalobu, spôsobil zbytočné
trovy konania, ktorých priebežné platenie je pre ňu ako invalidnú dôchodkyňu podstatné a v prípade
nepriznania náhrady by ju to nedôvodne poškodilo a žalobcu zvýhodnilo, preto považuje za spravodlivé,

aby žalobca hradil všetky trovy konania. Za nepravdivé považovala tvrdenie žalobcu, že nemal možnosť
dať si vykonať súkromné znalecké dokazovanie, pretože časť pozemku bola oplotená, o takéto niečo
sa ani nepokúsil.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutej časti - vo výroku III. o trovách konania potvrdiť ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP.

5. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej (výrok I.) a výrok o vylúčení vzájomnej žaloby na

samostatné konanie (výrok II.) neboli odvolaním strán sporu spochybnené, nadobudli právoplatnosť a
odvolací súd ich správnosť nepreskúmaval.

6. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.7. Podľa § 262 ods. l CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

8. V civilnom sporovom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledok konania, alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Zásada úspechu v spore je
premietnutá v ust. § 255 CSP a je pre ňu charakteristické, že sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu
je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli s tým, že sa

jedná o trovy, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s
uplatňovanímalebobránenímpráva.Pomerúspechu(mieraúspechu)jezákladnýmmeradlomprenárok
na náhradu trov. Ak mala strana plný úspech v spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Pokiaľ
mala strana v spore úspech čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Pomerné rozdelenie
trov je jednak odrazom reálneho výsledku sporu a jednak predstavuje prevenciu, aby strany nežalovali
viac ako im podľa hmotného práva patrí. Zásadne teda platí, že sa určuje najskôr pomer úspechu a

neúspechu v spore a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa vynaložené trovy, a
to aj u strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu. Ak by bol úspech strán v spore
rovnaký (50% ku 50%), náhrada sa neprizná žiadnej zo strán sporu.

9. V danej veci nebolo sporné, že žalobca nebol v spore úspešný, na danú vec dopadá ust. § 255

ods. 1 CSP , a preto žalobcovi svedčí povinnosť zaplatiť žalovanej plnú náhradu trov konania. Žalobca
sa domáhal aplikácie ust. § 257 CSP a rozhodnutia odvolacieho súdu o nepriznaní žalovanej náhrady
trov konania , keď dôvody hodné osobitného zreteľa videl v okolnostiach danej veci a tvrdil, že aktuálny
právny stav (zámena výmer parciel, reťazenie chýb zápisov na liste vlastníctva ) nezavinil, tento vyplynul
až zo znaleckého dokazovania v roku 2019, pričom zosúladenie reálneho stavu so stavom v katastri

nehnuteľností je v prospech žalovanej.

10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od
zásady zodpovednosti za zavinenie. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon
bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým
vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry, (napr. uznesenia
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Mcdo/17/2009, sp. zn. 5 Cdo/67/2010 či sp. zn. 3Mcdo/46/2012),

ust. § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť
aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či
v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ust. § 257 CSP preto nie je možné
vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania

o trovách konania. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému
typu konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu. Právna úprava nepriznanie
náhrady trov pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok
sporového konania, resp. zodpovednosti za zavinenie.

12. Ustanovenie § 257 CSP teda nezakladá možnosť úplne voľnej úvahy súdu (v zmysle svojvôle),
ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa je významným
nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu

nároku na súde, postoj strán v konaní a je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym,
osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to
nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán (nielen toho, v koho prospech má
byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok na náhradu trov nemá byť
priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal sám bez nároku na

ich náhradu, keď mal v konaní úspech).

13. Odvolací súd má za to, že v posudzovanej veci nie je daný dôvod hodný osobitného zreteľa,
ktorý odôvodňuje aplikáciu ust. § 257 CSP. Aplikácia tohto ustanovenia musí byť daná osobitnýmiokolnosťami, pričom okolnosti predmetného súdneho konania neumožňujú aplikovať výnimku zo zásady
zodpovednosti za výsledok konania. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobca síce tento stav
nezapríčinil, inicioval však toto súdne konanie podaním žaloby o vypratanie, pričom v priebehu konania

mal dostatok času sa so skutočným stavom veci oboznámiť, za účelom mimosúdnej dohody bolo i
odročené pojednávanie, k mimosúdnej dohode nedošlo a žalobca trval na podanej žalobe napriek
vykonanému znaleckému dokazovaniu. Je potrebné tiež zdôrazniť, že rovnako ako žalobca, ani
žalovaná uvedený stav nezapríčinila a došlo k nemu reťazením chýb po zámene výmery parciel v
katastri nehnuteľností.

14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že nepriznanie náhrady konania úspešnej
žalovanej by bolo vo vzťahu k nej mimoriadne nespravodlivé i s prihliadnutím k jej pomerom (žalovaná
je invalidnou dôchodkyňou), naviac existenciu tohto súdneho sporu nezavinila ani nevyvolala.

15. Z týchto dôvodov, keďže neboli zistené dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP, odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie vo výroku III. o trovách konania pred súdom prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.

16. V odvolacom konaní mala žalovaná plný úspech, a preto odvolací súd postupoval podľa ust. § 396
ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a priznal jej voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 CSP).

17. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).