Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. december 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620201286
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5620201286.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne Z. K.,
rod. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. M. XXXX/XXX, A. - T., zastúpenej Mgr. Michalom Onuferom,
advokátom so sídlom Františkánska 2, Bratislava, proti žalovanej J.. M. W., rod. X., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom P. A. XXX/X, Ž. -A., v konaní o určenie neplatnosti závetu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 06. 05. 2020 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti závetu V. Š., nar.
XX.XX.XXXX,naposledybytomR.Š.XXX,ktorázomrela06.01.1995,spísanéhonotárskouzápisnicou
č. N 4/93, NZ 4/93 dňa 02. 02. 1993 na Notárskom úrade JUDr. Máriou Macháčkovou v Ružomberku.
Dedičské konanie po V. Š. (ďalej len „poručiteľka“) sa momentálne vedie na notárskom úrade
notárky JUDr. Soni Šuvadovej pod sp. zn. D 61/1965. Poručiteľka zomrela ako slobodná a bezdetná

so zanechaním závetu, v ktorom rodinný dom so súpisným číslom XXX s pozemkom a príslušenstvom
poručila Q. W., bytom Z. X, Ž., A.. Na rodinný dom s vnútorným zariadením zriadila vecné bremeno
doživotného práva úžitku a bývania pre vdp. V. Š., N.. XX. XX. XXXX. Zároveň v závete uviedla, že
po zániku vecného bremena pre V. Š. vyplatí z odpredaja domu W. T., A., Š. XXX, V. N., Č., Č. XXX,
každému po 20 000,- Sk, B. N., Č., K. XXX a V. N., Č., K. XXX, každému po 10 000,- Sk, Q. N., Č., W.. A.
XXX sumu 5 000,- Sk a všetko šatstvo po poručiteľke, M. S., S., M. Č.. X sumu 5 000,- Sk a zároveň ju

poručiteľka žiada, aby sa starala o jej hrob a vyplatila cintorínsky poplatok. Tejto dedičke treba oznámiť
úmrtie poručiteľky, aby zariadila jej pohreb podľa rímskokatolíckych cirkevných obradov a pochovala ju
v kovovej rakve. Ďalej treba vyplatiť P. A., S., Š. X a P. W., S., Š. XX, každej po 3 000,- Sk, Q. W., Ž.,
Z. XX, A. pripadne do vlastníctva starožitná jedáleň poručiteľky (vitrína, komoda, príborník, jedálenský
stôl, 6 ks stoličiek, 2 ks kresiel). Pokiaľ ešte z odpredaja domu v L. Štiavnici ostanú peniaze, tieto treba
vyplatiť Reholi františkánov na kláštor v Hlohovci. Notárka konštatovala, že ako jediná dedička zo závetu
prichádza do úvahy J.. M. W.. V notárskej zápisnici sú vymenované osoby v III. dedičskej skupine, medzi

ktorými je aj žalobkyňa ako dedička po H. Š., bratovi poručiteľky. Žalobkyňa namieta platnosť závetu
v bode II a považuje ho za neplatný v celom rozsahu z dôvodu vysokého veku poručiteľky v čase
jeho spísania, jej zlý zdravotný stav a nepríčetnosť. Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú
právne následky a nakoľko ich poručiteľka v závete uviedla, spôsobila tým jeho neplatnosť. O zníženej
príčetnosti poručiteľky svedčí aj fakt, že poručiteľka trvala na podmienkach aj po poučení notárkou.
Vzťahy poručiteľky voči jej rodine boli vždy veľmi dobré, tak je pre žalobkyňu ako i ostatných zákonných

dedičov v III. dedičskej skupine veľmi nepochopiteľné a zarážajúce, že by poručiteľka závetom odkázala
svoj majetok pani Q. W., pričom súčasnou dedičkou zo závetu by mala byť žalovaná. Poručiteľka musela
byť ustanovenou dedičkou zo závetu ovplyvňovaná, čo tiež svedčí o tom, že poručiteľka nespísala závetslobodne ani vážne a nebola ani pri plnom duševnom zdraví. Ďalšou vážnou skutočnosťou je nesprávne
označenie dedičky, keď v závete vystupuje dokonca dve osoby s menom Q. W., prvá bytom Z. X a
druhá bytom Z. XX. Ani jedna z týchto osôb v skutočnosti neexistuje ani neexistovala v čase spisovania

záveru alebo ani neskôr, ako vyplýva zo spisu, kedy Q. W. nemohla byť doručená žiadna pošta. V
prebiehajúcom konaní sa však koná so žalovanou J.. M. W. ako závetnou dedičkou. V celom dedičskom
spise sa nenachádza jediný záznam o tom, na základe čoho by notárka identifikovala osobu Q. W. ako
M. W.. Žalobkyňa tak nepovažuje žalovanú za legitímnu dedičku .

2. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že poručiteľka bola jej krstná mama. Mali spolu pekný vzťah a žalovaná
bolo na ňu citovo naviazaná. Poručiteľka pracovala na fare v Ludrovej ako gazdiná a keď odišla do
dôchodku, presťahovala sa spolu s V. Š. do R. Š.. V auguste 1994 V. Š. zomrel, čo jej krstnú mamu
zlomila a začala chradnúť. V tom čase bola v doliečovacom zariadení. Každý týždeň ju tam chodila
navštevovať. Na Vianoce v roku 1994 si žalovaná zobrala náhradné voľno, nakoľko poručiteľka chcela
ísť domov a bola s ňou až do 06. 01. 1995, kedy jej v náručí zomrela. Poručiteľka mala dobrý zdravotný

stav, primeraný jej veku. Liečila sa iba na vysoký krvný tlak. Až do svojej smrti bola zároveň v dobrom
duševnom stave a bola spôsobilá na právne úkony. Do roku 1993 nebola nikdy hospitalizovaná v
nemocnici a ani v inom ústavnom zariadení. Žalobkyňa poručiteľku ani raz nenavštívila, ani sa s ňou
telefonicky nespojila a nebola ani na jej pohrebe, ktorý sa konal v Hlohovci. Žalovaná o spísaní závetu
nevedela, dozvedela sa o ňom až vtedy, keď chcela s manželom po pohrebe odovzdať kľúče od domu.

Notárka JUDr. Macháčková jej povedala, že poručiteľka zanechala závet a ona je dedičkou a tak si
má kľúče nechať. Žalovaná nevie ako sa mohol stať omyl v uvedení krstného mena v závete, pričom
priezvisko aj adresa sú správne. Adresa Z. XXX/X je teraz ulica P. A. XXX/X.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že je presvedčená o tom, že žalovaná nie je osobou označenou v

závete. Poručiteľka bola celý život silno veriaca, preto je namieste otázka, prečo takáto osoba v závete
neuviedla tak významnú skutočnosť, že dediť by mala jej krstná dcéra. V súlade s judikatúrou by zároveň
takéto označenie vylúčilo možnosť určenia iných osôb rovnakého mena, ktoré by neboli krstnou dcérou
poručiteľky. Zo závetu zároveň vyplýva, že notárka poznala poručiteľku a z vyjadrenia žalovanej aj to, že
poznalaajju,pretojepochybné,prečobynotárkaurobilatakvýznamnúchybuvoznačenídediča.Takúto

chybusinevšimlaaniporučiteľkapripodpisezávetu,zčohomožnousudzovať,ženebolaúplnepríčetná.
Žalobkyni zároveň nie je zrejmé, prečo trvá dedičské konanie takmer 26 rokov a aktuálne vo veci koná
už tretia notárka, pričom predchádzajúci notári sú stále činní. V nadväznosti na označenie závetnej
dedičky žalobkyňa uviedla, že z verejne prístupných zdrojov zistila, že v oblasti, kde žila a pracovala
poručiteľka, žijú osoby Q. W. a dokonca aj Q. W.. Podľa žalobkyne, poručiteľka mohla poznať osobu

Q. W. ako veriacu osobu z náboženskej obce, v ktorej žila a pracovala. Žalobkyňa sa s poručiteľkou
až toľko nekontaktovala, ale jej vzťah s ňou bol dobrý. V pravidelnom kontakte s poručiteľkou bol otec
žalobkyne, ktorý s ňou mal výborný vzťah a zomrel o rok neskôr ako poručiteľka. Počas svojich ciest do
Tatier sa pravidelne cestou tam a späť zastavil na návštevu. Pokiaľ o tom žalovaná nevie, dosvedčuje
to, že ani zďaleka nebola takou blízkou osobou poručiteľke akou sa prezentuje. Pokiaľ ide o vyjadrenie

starostuobceLiptovskáŠtiavnica,ktorépredložilažalovaná,totopovažuježalobkyňazaúčelové,pričom
sa neopiera o žiadne relevantné skutočnosti a dôkazy. Rovnako účelové je aj M. B. N., ktorý naviac
opisuje svoj život a jeho prázdninové návštevy poručiteľky z obdobia 50. rokov minulého storočia.

4. Žalovaná v duplike potvrdila, že sa s notárku pozná, stretli na návšteve u poručiteľky, v doliečovacom

zariadení, na pohrebe a kare v Hlohovci. Pokiaľ ide o dĺžku dedičského konania, to sa predĺžilo pre
dedičské konanie po V. Š.. Poprela, že by žalobkyňa alebo jej otec akokoľvek kontaktovali poručiteľku.
Tvrdenia žalobkyne sú nepravdivé, vymyslené a ničím nepotvrdené. Naviac nimi len uráža poručiteľku.

5. Žalobkyňa na pojednávaní vypovedala, že ju v roku 2018 predvolala notárka na dedičské konanie,

následne na čo splnomocnila právneho zástupcu. Notárka oznámila, čo je predmetom dedičstva,
žalobkyňa sa bola pozrieť aj na ten dom. Poručiteľku nepoznala, nikdy ju nevidela ani s ňou
netelefonovala. O jej smrti ako aj o závete sa dozvedela v roku 2018. Nikto im to totiž neoznámil.
Poručiteľka mala s jej otcom dobrý vzťah, navštevoval ju a pravidelne si telefonovali. Žalobkyňa žiadnu
Q. W. nepozná.

6. Žalovaná znovu poukázala na to, že poručiteľka mala dobrý zdravotný stav, nebola ani v nemocnici
ani na poliklinike, lekár chodieval k nej domov a predpisoval jej lieky na vysoký krvný tlak. Po smrti uja
dostala mozgovú príhodu, ktorá však nebola rozsiahla. Najbližšou rodinou poručiteľky je jej synovecžijúci v Čáslavi, ktorý sa po oboznámení s týmto sporom tak rozčúlil, že napísal list (č. l. 62). Poručiteľka
do závetu napísala všetkých ľudí, ktorí jej pomáhali. Zopakovala, že si nevie vysvetliť, ako sa mohla stať
chyba v jej mene. Nikto ju nikdy nevolal Q. a nemá také ani birmovné meno. O poručiteľku a V. Š. sa

žalovaná starala 7 rokov, odvtedy ako odišli z fary v Ludrovej. S manželom za nimi chodila každé dva
týždne od piatku do nedele. Keď poručiteľka zavolala cez týždeň, že potrebuje nakúpiť, tak žalovaná
alebo jej manžel tento nákup zo Žiliny prišli vybaviť. Žalovaná žiadnu Q. W. nepozná, tak isto na ulici,
kde býva, nežije ani nežila žiadna iná rodinu W.. Poručiteľku opatrovala z dôvodu, že už bola stará,
neposlúchali ju nohy. Pokiaľ ide o hospodárenie s financiami, to si poručiteľka až do smrti zabezpečovala

sama. V súčasnosti v dome po poručiteľke býva tri roky syn žalovanej s manželkou a tromi deťmi. Dom
zrekonštruoval, pričom mu žalovaná odporučila, aby stav domu predtým zdokumentoval, lebo nie je isté,
ako môže dopadnúť dedičské konanie. Žalovaná sa o tom, že je problém so závetom, dozvedela tento
rok od notárky. Poprela, že by niekedy poručiteľka spomenula kohokoľvek z rodiny žalobkyne, prípadne,
že by z nich ktokoľvek poručiteľku navštevoval.

7. Poručiteľka V. J. Š. spísala vo forme notárskej zápisnice závet zo dňa 02. 02. 1993, ktorým zriadila
vecné bremeno doživotného práva úžitku a bývania pre vdp. V. Š.. V prípade zániku tohto vecného
bremena určila, že rodinný dom súpisné číslo XXX M. R. Š.C. spolu s pozemkom a príslušenstvom
nadobudne Q. W., bytom Ž., A., Z. X. Po zániku vecného bremena určila, že v prípade odpredaja domu
má s dedičstvom naložené tak, ako je to uvedené v ods. 1 tohto odôvodnenia.

8. Z vyjadrenia notárky JUDr. Márie Macháčkovej zo dňa 26. 10. 2020 vyplýva, že závetnú dedičku Q. W.
poznala osobne, avšak zbežne, z formálnych stretnutí u poručiteľky. V spise nie je založená iná listina,
ktorý by stotožňovala kohokoľvek. Notárka má za to, že závetná dedička je dostatočne identifikovaná
adresou.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu zamietol, nakoľko nebola preukázaná jej dôvodnosť.
Žalobkyňa namietala platnosť závetu z dvoch dôvodov. Prvým mala byť tá skutočnosť, že poručiteľka
nebola spôsobilá na spísanie závetu a druhým, že žalovaná nie je závetnou dedičkou označenou v
závete.

10. Tvrdenie, že poručiteľka nemala spôsobilosť na právne úkony, resp. že závet urobila v duševnej
poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou, v konaní preukázaný nebol. Súd sa na návrh
žalobkyne pokúsil zabezpečiť zdravotnú dokumentáciu poručiteľky, na čo odbor zdravotníctva Žilinského
samosprávneho kraja podaním zo dňa 30. 09. 2020 oznámil, že zdravotnú dokumentáciu

poručiteľkyužniejevzhľadomnauplynutiečasupovinnýuchovávaťžiadnyposkytovateľatútoneeviduje
ani odbor. V konaní tak nebol predložený žiadny dôkaz o tvrdenej nepríčetnosti poručiteľky, resp. dôkaz,
z ktorého by vyplynuli aspoň pochybnosti o takom zdravotnom stave poručiteľky v rozhodnom čase,
ktorý by mohol mať vplyv na platnosť závetu. Žalobkyňa potvrdila, že poručiteľku nepoznala ani nikdy
nekontaktovala a o tom, že by mohla mať nejaké zdravotné problémy, sa dozvedela len od príbuzných,

ktorý mali byť sporadicky v kontakte s poručiteľkou. Bez toho, aby súd akokoľvek spochybňoval toto
tvrdenie, je nutné konštatovať, že len takéto vyjadrenia nemôžu spochybniť spôsobilosť poručiteľky na
právne úkony v plnom rozsahu. Naviac, ako potvrdila samotná notárka, poručiteľku osobne poznala a
preto sa javí aj nepravdepodobné, že by s ňou vo forme notárskej zápisnice spísala závet, ak by mala
pochybnosti o jej duševnom stave.

11. Uvedenie podmienky v závete nespôsobuje jeho neplatnosť, následkom je to, že tieto podmienky
nemajú žiadne právne následky, čo je odôvodnené zámerom neobmedzovať dediča čo do nadobudnutia
dedičstva ani čo do dispozície so zdedeným majetkom. To, ak poručiteľka aj napriek poučeniu notárky,
pripojila k závetu podmienky, nemusí nasvedčovať jej nespôsobilosti na právne úkony. Poručiteľka takto

mohla určiť podmienky, aj keď si bola vedomá ich právnych následkov, avšak vo viere, že závetná
dedička bude jej poslednú vôľu rešpektovať a v prípade predaja rodinného domu po zániku vecného
bremena vyplatí tam uvedené osoby z dedičstva. Závetná dedička týmito podmienkami nie je právne
viazaná, avšak nič jej nebráni naložiť s dedičstvom nakoniec tak, ako si to želala poručiteľka.

12. Závetom ako jednostranným právnym úkonom si poručiteľ robí poriadok so svojím majetkom po
smrti, pričom okrem podstatných náležitostí závetu, ktorými sú písomná forma, uvedenie dňa, mesiaca
a roku podpisu, musí byť tento urobený slobodne a vážne a ten, kto ho robí musí mať spôsobilosť na
právne úkony a nekonať v duševnej poruche. V konaní nebolo preukázané a to ani jedným dôkazom, žeby právny úkon trpel vadami vôle poručiteľky ako ani to, že trpel vadami prejavu vôle a že išlo o osobu
poručiteľky, ktorá nebola spôsobila na spísanie závetu a vlastnoručne ho nepodpísala.

13. Ďalším dôvodom na učenie neplatnosti závetu podľa žalobkyne bolo to, že ako závetná dedička
je v závete uvedená Q. W., bytom Z. X, Ž. - A. a táto osoba nie je totožná so žalovanou, s ktorou
notári v dedičskom konaní po poručiteľke konali. Poukázala aj na to, že v závete sa spomínajú dve
Q. W., druhá bytom Z. XX, Ž.. Označenie osoby závetného dediča poručiteľkou by malo nepochybne
vytvárať predpoklad pre zistenie o akú konkrétnu osobu v danom prípade ide a nie je na mieste bez

ďalšieho uzavrieť, e zistenie takejto osoby je vylúčené. Osoba závetnej dedičky musí byť identifikovaná
dostatočne určite tak, že v okamihu smrti poručiteľky nie je zameniteľná s akoukoľvek osobou. Nie je
pritom nevyhnutné, aby dedič bol v závete výslovne pomenovaný, zo závetu však musí byť zistiteľné,
ktorej určitej osobe má pripadnúť majetok poručiteľky. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobkyňa sa
nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti závetu z dôvodu, že žalovaná nie je osobou označenou
v závete. Ak by aj táto skutočnosť bola dokázaná v konaní, na jej postavení ako dedičky zo zákona by to

nič nemenilo, čiže by nemala žiadny právny záujem na takomto určení. Naďalej by bola totiž vylúčená z
dedenia, lebo závetnou osobou by bola tretia osoba. Žalobkyňa nenavrhla ani nepredložila žiadny dôkaz
preukazujúci existenciu Q. W., ktorá by bola poručiteľke natoľko blízka, bližšia ako žalovaná, ktorú ju
opatrovala v starobe, že by ju označila za výlučnú závetnú dedičku. V danom prípade išlo podľa názoru
súdu nepochybne o chybu v písaní, ktorá však nespôsobuje neplatnosť závetu, aj keď sa vyskytla v

označení závetnej dedičky. Okrem mena sa údaje v závete zhodujú so žalovanou a to aj pokiaľ ide
o adresu trvalého pobytu. Z verejne dostupných údajov, konkrétne z obchodného registra, súd zistil,
že ku dňu 18. 10. 1995 došlo v Žiline k premenovaniu ulice Z. na P. A., pričom súpisné čísla stavieb
zostali nezmenené. Žalovaná má evidovaný trvalý pobyt na adrese P. A. XXX/X, Ž., ktorá adresa je
totožná s adresou Z. X, Ž. uvedenou v závete pri závetnej dedičke. Chyby v písaní sa vyskytujú bežne,

napríklad aj v plnej moci na zastupovanie žalobkyne v tomto konaní, v ktorej je nesprávne uvedené
rodné číslo žalobkyne, ako aj v zápisnici o pojednávaní zo dňa 15. 10. 2020, kde na strane 10 je v
poslednom odseku uvedené namiesto mesta Žilina mesto Bratislava. Súd si samozrejme uvedomuje, že
tak zásadný právny úkon akým závet je, by mal byť perfektným aj po písomnej stránke, avšak v konaní
nebolo dokázané, že skutočnou vôľou poručiteľky nebolo vyhotoviť závet práve v prospech žalovanej.

Nakoniec, aj pokiaľ by existovala osoba Q. W., ktorej by mala poručiteľka zanechať celý svoj majetok,
naviac s pokynmi aj o jej vlastnom pohrebe, je málo pravdepodobné, až vylúčené, že takáto osoba
by sa po smrti poručiteľky nezaujímala o dedičstvo. Dôležitou je aj tá skutočnosť, že notárka, ktorá
osobne poznala poručiteľku a zároveň vedela aj o existencii závetnej dedičky, túto stotožnila práve so
žalovanou, keď jej po pohrebe poručiteľky oznámila, že môže užívať rodinný dom poručiteľky a ďalej

s ňou konala ako so závetnou dedičkou. Chyba v písaní v mene závetnej poručiteľky zároveň sama o
sebe neodôvodňuje vznik pochybností o spôsobilosti poručiteľky na spísanie závetu. O jej psychickej
kondícii v rozhodnej dobe vypovedá aj to, koľko zo svojich blízkych osôb spomenula v závete a ako
konkrétne vyjadrila svoju vôľu naložiť s dedičstvom v prípade predaja rodinného domu. Nakoniec, z
obsahu závetu vyplýva, že zrejme došlo k chybe v písaní aj pri označení čísla rodinného domu na Z.

XX. Podľa názoru súdu nešlo o dve rozdielne osoby označené ako Q. W., nakoľko poručiteľka vyjadrila
vôľu, že jej závetnou dedičkou bude Q. W. a v prípade predaja rodinného domu má pripadnúť práve
tejto osobe do vlastníctva aj starožitná jedáleň.

14. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. O náhrade trov konania rozhodol súd

v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanej, ktorá mala
plný úspech vo veci, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. V danej veci súd nevzhliadol
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo spravodlivé nepriznať úspešnej strane sporu
náhradu trov. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.