Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. október 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/122/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720010159
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6720010159.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., v trestnej veci obžalovaného H. O., stíhaného
pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1
písm. c) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 19. októbra 2021, o odvolaní okresného prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/32/2020 zo dňa 21.08.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/32/2020 zo dňa 21.08.2020 bol obžalovaný H. O. podľa
§ 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 2Pv/414/19/6611
zo dňa 10.03.2020, ktorá mu kládla za vinu spáchanie zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm.
b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a prečinu porušovania domovej

slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d) Tr.
zák., na tom skutkovom základe, že

dňa29.10.2019včaseasio08.30hneoprávnenevnikoldobytuč.9,nachádzajúcehosana3.poschodí
bytového domu súpisné číslo XXX/XX na Ul. J. M. v meste R., okres B., ktorého majiteľkou je B.
Z., nar. XX. XX. XXXX a kde v súčasnej dobe má trvalý pobyt aj X. Z., nar. XX. XX. XXXX, ktorá je

bývalou priateľkou H. O., tým spôsobom, že dvakrát zazvonil na zvonček pri vchodových dverách bytu
a následne na ne zaklopal, po čom mu dvere otvorila X. Z., ktorú následne vtlačil do bytu a dvere za
sebou zavrel, po opakovaných výzvach X. Z. aby z bytu odišiel, toto neurobil a opakovane ju žiadal,
aby mu vysvetlila, prečo sa s ním rozišla a keď mu táto uviedla, že ho nemiluje a nechce s ním byť a
prešla do svojej izby, vošiel za ňou a na posteli po tom ako X. Z. pred ním ustupovala dozadu, si ľahol na
ňu, začal ju bozkávať, pričom čomu sa táto brániť a kričať, preto jej povedal, že ak nebude ticho, že ju

vytrtká, rukou jej zapchal ústa, stiahol si nohavice na kolená, roztiahol jej nohy a roztrhol jej nohavičky,
ktoré mala na sebe a vnikol svojim penisom do jej vagíny, pričom X. Z. sa snažila dať nohy spolu a
rukami ho od seba odstrkovala, čo sa jej po chvíli podarilo, na čo sa H. O. postavil na zem a povedal
jej, aby mu vyfajčila kokot, pričom jej chytil hlavu a snažil sa jej do úst vložiť svoj penis, čo sa mu však
nepodarilo, následne jej povedal, že ho už dosť nasrala, chytil ju za obe ruky, ktoré jej držal pri hlave,
roztiahol jej nohy a opätovne proti jej vôli na nej vykonal súlož napriek tomu, že sa ho snažila

kopať a vykrútiť sa mu, následne sa jej podarilo odísť do obývacej izby a následne na balkón bytu, kde
sa pokúsila zo svojho mobilného telefónu kontaktovať matku H. O., po čom jej tento zobral mobil a ona
následne vybehla z bytu na chodbu, kde klopala na dvere susedného bytu, po čom ju H. O. vtiahol späť
do bytu, kde napriek opakovaným výzvam, aby z bytu odišiel, zotrval až približne do 09.10 h dňa 29.
10. 2019, kedy z bytu odišiel, čím X. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R., J. M. XXX/XX nespôsobil
žiadne zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý

je obžalovaný stíhaný.Okresný súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dôkazy zadovážené a
vykonané v trestnom konaní netvoria ucelenú reťaz skutkových záverov, jednoznačne a nepochybne
usvedčujúcich obžalovaného H. O. zo spáchania žalovaného skutku. Skutok uvedený v obžalobe bol

opretý v podstate o jediný dôkaz - svedeckú výpoveď samotnej poškodenej. Z uvedeného dôvodu musel
okresný súd aplikovať zásadu in dubio pro reo a obžalovaného oslobodiť spod obžaloby podľa § 285
písm. a) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie prokurátor, ktoré aj dodatočne písomne

odôvodnil. V podstate uviedol, že sa nemôže stotožniť ani s odôvodnením oslobodenia obžalovaného,
kde je konštatované, že nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.
Prokurátor má za to, že skutočnosť, že sa skutok stal a že sa ho dopustil obžalovaný, bola evidentne
preukázaná, a to nielen objektívnymi dôkazmi vo forme listinných dôkazov, znaleckých posudkov, ale
najmä samotnou výpoveďou poškodenej a ďalších svedkov, ktorých podrobné výpovede vo vzťahu k
výpovedi poškodenej tvorili ucelenú reťaz dôkazov svedčiacich o spáchaní tohto závažného zločinu,

zvlášť keď práve pre intímny charakter tohto druhu zločinu je možné sa spoliehať len na takéto dôkazy,
ktoré by potvrdzovali či vyvracali výpoveď obete a ich hodnovernosť a vážnosť, pričom v danom
prípade je nutné konštatovať, že takéto dôkazy existujú a podporujú tvrdenia poškodenej v podstatných
okolnostiach vedúcich k spáchaniu zločinu a naplneniu jeho pojmových znakov vo vzťahu k osobe
poškodenej.

Ďalej prokurátor poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku prvostupňového súdu a dôvod
oslobodenia obžalovaného spod obžaloby postupom podľa § 285 písm. a) Tr. por., s ktorými dôvodmi
a postupom súdu sa prokurátor nemohol stotožniť. V tomto smere poukázal na charakter skutku a
uplatnenú právnu kvalifikáciu. Jedná sa o zločin znásilnenia, pričom poukázal na charakteristický znak

tohto zločinu, a to že jedinými priamymi svedkami sú obžalovaný a obeť. V danom prípade sa podľa
prokurátora nie je možné stotožniť s tvrdením súdu ohľadom poškodenej a jej vierohodnosti a reťaze
ďalších nepriamych dôkazov nadväzujúcich na jej výpoveď. Poškodená totiž vierohodným spôsobom
opísalavpodstatnýchokolnostiachskutok,jehopriebehasprávaniesaobžalovanéhostým,ževysvetlila
aj jednotlivé kroky z jej strany, ktoré by sa možno zdali nelogické, avšak v danom prípade, vzhľadom

na ich predchádzajúci vzťah boli odôvodnené, najmä pokiaľ sa týka vyslovenej obavy poškodenej z
osoby obžalovaného. V deň skutku obžalovaný opakovane zvonil na dvere bytu poškodenej, ktorá
otvorila dvere, čo obžalovaný využil a vtlačil ju do bytu. Už v tomto momente podľa prokurátora
došlo k prvému násilnému správaniu sa obvineného voči poškodenej a následne potom po násilnom
vojdení do bytu došlo aj k pohlavnému styku, ktorý si tak isto obžalovaný vynútil. Je nelogické, aby od

samého začiatku sa poškodená bránila kontaktu s obžalovaným a potom náhle dobrovoľne súhlasila s
pohlavným stykom. Navyše v tom čase bola poškodená už vo vzťahu s inou osobou a mimochodom
táto skutočnosť korešponduje aj s nájdenou dvojakou DNA stopou na posteľnom prádle, pričom jedinou
osobou stotožnenou s DNA stopami bola práve osoba obžalovaného.

V prípade dobrovoľnosti takéhoto kontaktu nebol dôvod, aby poškodená vybehla pred dvere bytu, pričom
z pohľadu obžaloby nie je až tak podstatné, čo mala oblečené, ale podstatné je, že skutočne z toho bytu
vybehla za účelom vyhľadania pomoci, čo potvrdila aj svedkyňa suseda Z. W.. Ďalším dôkazom podľa
prokurátora, ktorý potvrdzoval výpoveď poškodenej, je výpoveď svedkyne B. Z. - matky poškodenej,
ktorá potvrdila, že v deň skutku jej volala suseda, že u nich doma sa niečo deje, že nejaký chlap ťahal jej

dcéru X. po chodbe za krk. Žiadala ju, aby prišla domov s tým, že má obavu, že sa aj jej niečo stane, tak
aby neprezradila, že ju volala. Po príchode domov našla dcéru uplakanú v uteráku a hneď pri vojdení
do bytu jej oznámila, že ju znásilnil, z čoho hneď pochopila, že sa jedná o H. O..

Prokurátor ďalej pripustil, že je pravdou, že realizovanými vyšetreniami neboli zistené známky násilia

v oblasti pohlavných orgánov, avšak tieto nie sú vždy nevyhnutne prítomné, pri takom akte zvlášť,
keď obeť následne rezignuje v snahe zabrániť horším následkom. Aj keď obžalovaný apriori nie je
osobou agresívnou vo svojej podstate, je možné vychádzať zo záverov znaleckého dokazovania, že v
záťažových situáciách sa môže u neho vyskytovať impulzivita a výbušnosť. V tejto súvislosti prokurátor
uviedol, aké násilie smerujúce k prekonaniu odporu resp. prekážky je potrebné si vynútiť pre naplnenie

pojmových znakov žalovaných trestných činov podľa ustanovenia § 194 Tr. zák. V danom prípade je
zrejmé, že napriek odporu poškodenej, ktorá dávala jasne najavo, že si neželá, aby obžalovaný vstúpil
do bytu, toto nerešpektoval a vtlačiac ju do bytu vošiel.V závere odvolania prokurátor vysvetlil pojem donútenie ženy k súloži a pojem vážne mienený odpor
ženy voči súloži v zmysle ustanovenia § 199 Tr. zák. O skutočnosti, že k samotnému skutku došlo, svedčí
najmä samotný postoj poškodenej, ktorá od začiatku prípravného konania a počas celého ďalšieho

konaniazjavneprejavovalaemocionálnystresahlavneobavuzosobyobžalovaného.Niejepretomožné
na základe týchto dôkazov konštatovať, že sa skutok nestal. Preto prokurátor navrhol, aby krajský súd
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. aby
vo veci rozhodol sám.

K odvolaniu prokurátora prostredníctvom svojho obhajcu doručil súdu svoje vyjadrenie aj obžalovaný
H. O.. Vo vyjadrení v podstate uviedol, že rozsudok prvostupňového súdu považuje za vecne správny
a zákonný. Okresný súd sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s dôkaznou situáciou a správne
uzavrel, že súd musí dôsledne rešpektovať zásadu „in dubio pro reo“, a teda v pochybnostiach v
prospech obžalovaného.

Súd správne vyhodnotil, že voči osobe obžalovaného svedčila len jediná výpoveď, a to výpoveď
poškodenej, pričom správne poukázal na právnu vetu uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Tdo/82/2016, z ktorého vyplýva, akú kvalitu musí mať jediný priamy dôkaz, ak má slúžiť na preukázanie
viny.

V druhej časti vyjadrenia obžalovaný poukázal na obsah odvolania prokurátora, v tretej časti vyjadrenia
sa vyjadril k jednotlivým tvrdeniam prokurátora, že poškodená vierohodne opísala v podstatných
okolnostiach skutok, jeho priebeh a správanie obžalovaného a že nie je podstatné, čo mala poškodená
na sebe, ale že je podstatné, že vybehla z bytu. Na priamu otázku obhajcu poškodená uviedla, že mala
na sebe iba tričko a možno ponožky, pričom tričko jej zasahovalo pod pás a nad zadok. Z uvedenej

časti výpovede poškodenej teda vyplýva, že táto bola od pása nahá, t. j. mala úplne holú spodnú časť
tela. Aj zo spontánnej výpovede poškodenej vyplynulo, že potom, ako jej mal obžalovaný „roztrhnúť“
nohavičky a znásilniť ju, išla fajčiť na balkón a ako jej mal zobrať obžalovaný mobil, tak vybehla von
na chodbu pred byt. Klamlivá výpoveď poškodenej je tak vyvrátená priamym očitým svedkom tohto
priebehu, a to svedkyne W.. Svedkyňa totiž uviedla, že poškodená po tom, ako vyšla zo svojho bytu

von, bola oblečená, mala tepláky alebo rifle a tričko. Podľa obhajoby je teda zrejme zjavný a podstatný
rozpor medzi výpoveďou tejto svedkyne a výpoveďou poškodenej. Z výpovede svedkyne tiež vyplynulo,
že nedošlo ani len k vyzlečeniu poškodenej, ako to táto uvádzala vo svojej výpovedi.

V štvrtej časti vyjadrenia obžalovaný reagoval na tvrdenie prokurátora, že sa našli dve stopy DNA,

pričom jedna mala patriť obžalovanému, k tomuto obžalovaný uviedol, že zo znaleckého posudku č.
PPZ-KEU-SL-EXP-2019/3223 vyplynulo, že na tričku poškodenej boli izolované viaceré škvrny (stopa
č. 1), pričom sa jednalo o spermatickú stopu obžalovaného a tiež o zmiešanú biologickú stopu, a
to obžalovaného a samotnej poškodenej. Obe tieto škvrny však dokazujú jeho nevinu, pretože z
výpovede samotnej poškodenej na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný mal ejakulovať

na jej brucho, a teda v takom prípade by boli izolované len samotné spermatické stopy. Lenže
prítomnosť zmiešanej biologickej stopy preukazuje, že obžalovaný ejakuloval na miesto, kde došlo k
zmiešaniu s biologickou stopou poškodenej, čo svedčí v prospech orálneho styku. Poškodená však na
hlavnom pojednávaní orálny styk vylúčila. Je tak zrejmé, že uvedené stopy na tričku (zmiešané ako aj
spermatické) vznikli pred dňom, kedy malo dôjsť ku skutku, ktorý poškodená popisuje vo svojej výpovedi.

Tomuto záveru zodpovedajú aj ďalšie zaistené spermatické stopy, a to na obliečke paplóna, ktoré patria
tak obžalovanému, ako aj inej osobe mužského pohlavia. Poškodená však inú osobu mužského pohlavia
prítomnú pri ňou udávanom skutku neudávala, a teda všetky stopy na paplóne taktiež museli vzniknúť
len v iný deň, ako udáva poškodená.

V neposlednom rade ani z bukálneho výteru poškodenej nebolo zistené, že by obžalovaný mal s
poškodenou pohlavný styk.

V piatej časti vyjadrenia obžalovaný poukázal na tvrdenie prokurátora, že je pravda, že neboli zistené
známky násilia v oblasti pohlavných orgánov poškodenej, ale že tieto nie sú nevyhnutné pri akte, keď

obeť následne rezignuje v snahe zabrániť horším následkom. K tomu obžalovaný poukázal na obsah
výpovede poškodenej, z ktorej vyplynulo, že poškodená po celý čas zavádzala nielen OČTK, ale aj vo
vecikonajúcisúd.Vtejtosúvislostiobžalovanýpoukázal,čopoškodenápriopisovaníznásilneniauviedla
na hlavnom pojednávaní dňa 27.05.2020. Z uvedeného je potom zrejmé, že priebeh skutku tak, akoho opisovala poškodená, vykazuje znaky brutality a enormného násilia zo strany obžalovaného a aj to,
že poškodená sa maximálne a intenzívne mala brániť. Poškodenou popisované konanie obžalovaného
bolo násilné a najmä malo byť takej intenzity, že prekonalo aktívnu obranu poškodenej. Poškodená

ho podľa vlastných slov udierala a kopala celou silou, čo znamená, že muselo dôjsť k intenzívnemu
kontaktu na časti jeho tela. Naproti tomu mal obžalovaný tak silno obmedzovať svojím telom aktívne a
enormne sa brániacu poškodenú, že táto sa nemohla ani len hýbať a zároveň jej silno držal ústa tak,
že nemohla dýchať. Išlo teda o maximálne intenzívny fyzický konflikt, kde poškodená sa mala brániť
a obžalovaný musel túto jej obranu prekonávať. Je tak vylúčené, aby poškodená nemala z takéhoto

konfliktu žiadne zranenia. Taktiež je vylúčené, aby obžalovaný nemal žiadne zranenia a je už úplne
vylúčené, aby došlo k situácii, kde žiadne zranenia nemá nielen poškodená, ktorá sa intenzívne bránila,
ale zároveň ani obžalovaný, ktorý mal inkasovať nielen kopance do celého tela, ale aj údery. V tejto
súvislosti obžalovaný poukázal na výpoveď samotnej matky poškodenej, ktorá na hlavnom pojednávaní
dňa 27.05.2020 uviedla, že poškodená jej sama uviedla, že jej stačí len sa dotknúť a už má modriny.
Poškodená však na hlavnom pojednávaní neuviedla žiadne zranenie, ktoré by mala resp. ktoré by

spôsobila obžalovanému. V tomto smere obžalovaný poukázal na fotodokumentáciu, z ktorej vyplýva, že
v tom čase mala poškodená dlhé nechty, pričom poškodená sa po celé trestné konanie nesťažovala, že
by si niektorý z nich ulomila. Navyše pokiaľ by sa bránila ako uvádzala, tak by s predmetnými nechtami
minimálne aspoň raz spôsobila obžalovanému aspoň jeden malý škrabanec, ak nie rovno škrabance.
Obžalovaný však bol bez akýchkoľvek zranení, ktoré by mu spôsobila poškodená a sama poškodená ani

žiadne takéto zranenia neuvádzala. Pokiaľ ide o zranenia na tvári obžalovaného, tak tieto boli staršieho
dáta,čojezrejméajzfotodokumentácieatiežajzvyjadreniasamotnejpoškodenejvprípravnomkonaní.

V šiestej časti vyjadrenia obžalovaný poukázal na znalecký posudok č. 09/2020 zo dňa 07.02.2020
vypracovaný znalcom MUDr. F., z ktorého vyplýva záver, že u poškodenej boli zistené rysy emočnej

nestability a najmä u nej neboli zistené žiadne neurotické, depresívne ani úzkostné prejavy, ktoré
by mali súvisieť s okolnosťami skutku, ktorý je predmetom obžaloby. Znalkyňa dokonca nezistila ani
žiadnu psychotraumu, ktorá by mala naväzovať na okolnosti skutku, ktorý je predmetom obžaloby.
Čo je podstatné, tak konanie, ktoré popisovala poškodená znalkyni nespôsobovalo poškodenej žiadne
fyzické a psychické utrpenie, z čoho vyplýva záver, že ku žiadnemu protiprávnemu konaniu zo strany

obžalovaného k poškodenej nedošlo, lebo by musel platiť absurdný záver, že počas ňou popisovaných
sexuálnych aktivít obžalovaného nijakým spôsobom netrpela, a teda nemala voči nim žiadne výhrady.
V tejto súvislosti obžalovaný poukazuje na výpovede matky poškodenej a svedkov O. a N., z ktorých
vyplýva, že poškodená po skutku chodila do spoločnosti, čo zapadá do uvádzaných zistení znalkyne.

VsúvislostistýmtoznaleckýmposudkomobžalovanýpoukazujeajnazáveryznaleckéhoposudkuPhDr.
R. č. 74/2019 zo dňa 06.01.2020, kde znalkyňa vo vzťahu k udalostiam, ktoré popísala a ktoré mala
prežiť s obžalovaným poškodená uviedla, že udalosti popisované ňou majú isté znaky znižujúce jej
vierohodnosť a že táto má tendenciu k parciálnym klamstvám. Ďalej jej opisy majú histrionský pátos,
t. j. sebadramatizácia, teatrálnosť a prehnané prejavovanie emócií, pričom obžalovaného vníma len v

negatívnom obraze.

Z uvedeného je tak zrejmé, že poškodená nemá žiadnu traumu, žiadne depresívne stavy a úzkostné
prejavy, ktoré sú typické pre osoby, ktoré boli obeťami násilných trestných činov. Zo znaleckého
dokazovania je zrejmé, že poškodená má teatrálne prejavy, celkovo vníma obžalovaného negatívne

a najmä nie je vierohodná a má doslova tendenciu klamať. Naproti tomu zo znaleckého posudku
MUDr. F. a Mgr. X. vyplynulo, že u obžalovaného neboli zistené sklony k násilnému správaniu, ak, tak
len určitá impulzivita a výbušnosť a aj to len verbálneho charakteru. Tieto závery znalcov sú teda v
prospech obžalovaného, pretože presne zodpovedajú priebehu skutku tak, ako ich opísal vo vyjadrení
k výpovediam poškodenej a teda, že sa s poškodenou len hádal a išlo len o verbálny konflikt.

V siedmej časti vyjadrenia obžalovaný poukázal na výpis zo zdravotnej dokumentácie týkajúcej sa
ošetrenia poškodenej, a to priamo po údajnom skutku, z ktorej vyplýva, že na základe vyšetrenia
celého tela neboli zistené žiadne poranenia, pričom taktiež čo je najpodstatnejšie vyšetrenie genitálu
nepotvrdilo žiadne poranenie v danej oblasti a tiež nebola zistená žiadna patológia vnútorného genitálu.

Z uvedeného je tak nepochybné, že ku žiadnemu znásilneniu, ku žiadnemu násilnému správaniu, a to
voči žiadnej časti tela poškodenej, vrátane jej genitálií, nedošlo. Ide o ďalší v rade dôkazov, potvrdzujúci
verziu obžalovaného, že k znásilneniu nedošlo a že si poškodená všetko vymyslela.V ôsmej časti vyjadrenia obžalovaný poukázal na výsluchy svedkov O. a Y., z ktorých vyplynulo, že
poškodená sa vyjadrila v ich prítomnosti v tom smere, že si na obžalovaného vymyslí, že ju dobil a
znásilnil. Ide teda o priamych svedkov takýchto vyhrážok voči obžalovanému zo strany poškodenej.

Pokiaľ ide o psychický stav poškodenej, na jej celkové hodnotenie, v tom obžalovaný poukazuje na
jej samotné konštatovanie, že počas ich vzťahu mala iné vzťahy a podviedla obžalovaného. To, že
ho permanentne podvádzala, vyplynulo z výsluchov svedkov O., Y., N. a H.. V neposlednom rade z
výpovede samotnej poškodenej na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že poškodená pila, brala extázu a aj
tvrdú drogu kokaín, a teda táto kombinácia látok nemala určite pozitívny vplyv na jej psychiku, konanie a

vnímanie.Užívaniedrogtaktiežpotvrdiliajuvedenísvedkovia.Zuvedenéhodôvoduobžalovanýnavrhol,
aby krajský súd podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie prokurátora.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že v tomto štádiu konania ide už
len o to, ako budú vyhodnotené dôkazy, v tejto súvislosti upriamil pozornosť na výpoveď samotnej
poškodenej, ktorá obžalovaného usvedčovala z predmetného skutku, tak isto poukázal na výpovede

matky poškodenej a susedy poškodenej, ktoré priamo vnímali to, čo im povedala poškodená. Pokiaľ
ide o priame a nepriame dôkazy, obhajoba dávala dôraz na závery znaleckých posudkov, ale v tomto
prípade závery posudkov, že poškodená neutrpela konaním obžalovaného psychickú ujmu, nie sú až
tak podstatné. Preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné
prejednanie a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhol zamietnuť odvolanie prokurátora v zmysle §
319 Tr. por., v tomto smere v celom rozsahu odkázal na ich vyjadrenie k odvolaniu prokurátora.
Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní totiž jednoznačne vylúčili spáchanie predmetného skutku
obžalovaným.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí súhlasil so záverom svojho obhajcu, vyhlásil, že nič neurobil a preto
navrhol, aby bolo odvolanie prokurátora zamietnuté.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal prokurátor odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného
prokurátora nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd vykonal na hlavnom

pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil
jednotlivo aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. vyložil,

ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, akým spôsobom sa súd vysporiadal s jednotlivými

dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní, najmä s obsahom výpovede poškodenej X. Z., svedkyne
Z. W., B. Z., svedkov V. Y., H. O., svedkyne L. N., Z. H., svedka E. B., V. Y. a samotného obžalovaného H.
O., ako aj so znaleckým posudkom KEÚ Slovenská Ľupča č. PPZ-KEU-SL-EXP-2019/3223, znaleckým
posudkom č. 74/2019 znalca PhDr. Y. R., znaleckým posudkom č. 09/2020 MUDr. B. F., znaleckým
posudkom č. 10/2020, 05/2020 znalcov MUDr. B. F. a Mgr. O. X. a znaleckým posudkom č. 11/2020

znalca Ing. J. J. a v konečnom dôsledku aj s listinnými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní
a uvedenými v napadnutom rozsudku na str. 13.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že aj podľa záverov krajského súdu zabezpečenými dôkazmi
nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný trestne

stíhaný. V tomto smere skutkové zistenia podľa výpovede poškodenej X. Z. sú v rozpore so závermi
znaleckého dokazovania, pokiaľ ide najmä o odevné zvršky, ktoré boli opticky skúmané a na ich
povrchu neboli zistené mechanoskopické stopy po násilnom pôsobení na ich tkaniny. Zistený DNA
profil zo spermatickej stopy na obliečke na vankúši nie je zhodný s DNA profilom obžalovaného,teda je vylúčený ako pôvodca analyzovanej spermatickej stopy. Prítomnosť biologického materiálu od
obžalovaného na tričku nebola zistená. V tomto smere však zistený DNA profil spermatických stôp
zaistených zo škvŕn nachádzajúcich sa na tričku a na obliečkach na paplóne je zhodný s DNA profilom

obžalovaného.ZvýteruzpošvypoškodenejbolaizolovanáDNAženskéhopôvodu,ktorejprofiljezhodný
s DNA profilom poškodenej, prítomnosť biologického materiálu obžalovaného však nebola na tejto
stope zistená. Z vykonanej domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov žiadne iné spodné prádlo
patriace poškodenej u obžalovaného nebolo nájdené. Znaleckým dokazovaním nebola u poškodenej
zistená psychotrauma, ktorá by mala nadväzovať na okolnosti skutku. V rámci skúmania štruktúry

osobnosti poškodenej nie je možné u nej vylúčiť prípadné prehnané emocionálne prežívanie konania
obžalovaného.

Okresný súd v tomto smere svoje skutkové zistenia a právne posúdenie konania obžalovaného uviedol
v dôvodoch napadnutého rozsudku na str. 14 - 16, s ktorými sa krajský súd plne stotožnil a aby sa
neopakoval, v podrobnostiach naň poukazuje.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal okresný súd dôvodné pochybnosti, či sa predmetný skutok
stal, preto správne aplikoval zásadu „in dubio pro reo“ a obžalovaného v zmysle § 285 písm. a) Tr. por.
spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Pokiaľ ide o námietky okresného prokurátora vo vzťahu k jeho poukázaniu na charakter skutku a
uplatnenú právnu kvalifikáciu zločinu znásilnenia, kde pri tejto trestnej činnosti je väčšinou prítomný
páchateľ a obeť, je potrebné zdôrazniť, že práve pri takejto trestnej činnosti musia byť vykonané
dôkazy vyhodnotené s osobitnou starostlivosťou, pričom tieto dôkazy musia byť preverované ďalšími
nepriamymi dôkazmi, aby bolo možné konštatovať, že vykonané dôkazy tvoria ucelenú reťaz dôkazov,

ktorá je potrebná pre možné vyslovenie viny u obžalovaného. V tomto prípade to tak nebolo.
Obžalovaného usvedčovala iba poškodená, ktorej pravdivosť výpovede bola v priebehu dokazovania
preverovaná inými dôkazmi (viď vyššie uvedené) a ktoré boli často v rozpore s výpoveďou poškodenej,
napr. poškodená vypovedala, že sa aktívne bránila znásilneniu, že obžalovaného kopala, udierala
rukami, pričom ani u poškodenej ani u obžalovaného neboli po skutku zistené žiadne relevantné

zranenia, či škrabance. V tejto súvislosti ani na odevných zvrškoch neboli žiadne stopy po násilnom
pôsobení. Ďalej poškodená usvedčovala obžalovaného, že ju znásilnil, ale z výteru z pošvy poškodenej
nebol zistený biologický materiál obžalovaného. V konečnom dôsledku zo záverov znaleckého posudku
č. 74/2019 znalkyne PhDr. Y. R. v podstate okrem iného vyplynulo, že udalosti, ktoré poškodená
popísala, majú isté známky znižujúce jej vierohodnosť a tendenciu k parciálnym klamstvám, pričom

zo záverov znaleckého posudku č. 9/2020 znalkyne MUDr. B. F. okrem iného vyplynulo, že konanie
páchateľa nespôsobilo u poškodenej žiadne závažnejšie následky na jej duševnom zdraví.

Z vyššie uvedeného dôvodu potom krajský súd nemohol prihliadnuť na odvolacie námietky prokurátora,
keďže jednotlivé dokázané skutočnosti vyhodnotil nie vždy v súlade so zisteným skutkovým stavom

(viď výpoveď svedkyne Z. W., na ktorú sa prokurátor odvolal, ako usvedčujúci dôkaz, pričom tvrdenia
tejto svedkyne, že videla poškodeného na chodbe s nejakým chlapom, prokurátor vyhodnotil v odvolaní
tak, že podstatné bolo, že poškodená skutočne z tohto bytu vybehla za účelom vyhľadania pomoci,
že z výpovede svedkyne je zrejmé, že sa evidentne niečo dialo, dialo zlé a násilné, čo pridáva na
vierohodnosti výpovede poškodenej ohľadom násilného konania obžalovaného.

Ktejtoargumentáciiprokurátoramusíkrajskýsúddôraznekonštatovať,žetakétohodnoteniedôkazovna
základe dohadov musí každý súd odmietnuť, pretože nie je v súlade so zásadami hodnotenia dôkazov.
Navyšepredmetnásvedkyňavpodstateodhalilaklamstvopoškodenej,keďuvádzala,akobolaoblečená
v čase, keď vyšla na chodbu, čo nie je nepodstatné tak, ako to uviedol prokurátor, keďže to spochybňuje

vierohodnosťvýpovedepoškodenej.Vtomtosmeresaodvolacísúdstotožnilsvyjadrenímobžalovaného
k odvolaniu prokurátora, ktoré súdu doručil prostredníctvom svojho obhajcu.

Na záver krajský súd konštatuje, že aj s ďalšími námietkami prokurátora sa už vysporiadal v odôvodnení
napadnutého rozsudku okresný súd a preto hodnotenie dôkazov uvedených v odvolaní okresného

prokurátora vyhodnotil ako irelevantné.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,
odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.