Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/114/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118206911
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118206911.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobkyne: C. Y., nar. XX.XX.XXXX,
K. XX, XXX XX O., právne zastúpená: JUDr. Marek Polakovič, advokát so sídlom Hlavná 11, 080
01 Prešov, proti žalovanému: M.. M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX O., o vydanie
bezdôvodnéhoobohateniavovýške527,68euraspríslušenstvom,oodvolanížalovanéhovočirozsudku

Okresného súdu Prešov č. k. 8C/28/2018 - 78 zo dňa 22.3.2019 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozsudok a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 18.6.2018 domáhala voči
žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 837,68 eura s príslušenstvom. Následne na

pojednávaní konanom dňa 22.3.2019 súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 527,68 eura spolu s úrokom z omeškania ako
príslušenstvompohľadávky,ato5%ročnezosumy527,68euraod11.10.2017dozaplatenia.Žalobkyňa
svoj nárok odôvodnila tým, že ako nájomca uzatvorila so žalovaným ako prenajímateľom dňa 2.7.2015
nájomnú zmluvu o nájme bytu, ktorej predmetom bol nájom 2-izbového bytu na X. poschodí bytového
domu nachádzajúceho sa na adrese A. XX v O.. Doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú od 1.7.2015

do 1.7.2016. Po ukončení platnosti tejto nájomnej zmluvy uzatvorila ďalšiu nájomnú zmluvu s totožným
predmetom nájmu a doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú od 1.7.2016 do 1.7.2017. Žalobkyňa
užívala predmetný byt do 23.2.2017, pričom v tento deň bol byt odovzdaný samotnému žalovanému.
Žalobkyňa uhradila pri podpise nájomnej zmluvy žalovanému aj depozit vo výške 500,- eur. Následne
vznikol za obdobie 1.1.2016 až 31.12.2016 preplatok na danom byte vo výške 417,27 eura a rovnako na
elektrine vznikol preplatok za obdobie od 10.8.2016 do 1.8.2017 za dodávku elektriny preplatok vo výške

99,41 eura. Bezdôvodné obohatenie preto na strane žalovaného malo predstavovať celkovú sumu o
výške 1.036,68 eura. Žalovaný dňa 10.10.2017 žalobkyni uhradil sumu 199,- eur, teda zostávajúca suma
bezdôvodného obohatenia žalovaného mala predstavovať výšku 837,68 eura. Žalobkyňa uviedla, že
neuhradila žalovanému nájomné a preddavkové platby za služby spojené s užívaním predmetného bytu
za mesiac XX/XXXX. Vzhľadom na tieto skutočnosti si voči žalovanému uplatňuje nárok na zaplatenie
sumy 726,68 eura (500,- eur + 417,27 eura + 99,41 eura + 20,- eur = 1.036,68 eura - 310,- eur). Žalovaný

následne uhradil žalobkyni sumu 199,- eur. Zostávajúca dlžná suma po čiastkovej úhrade predstavuje,
teda podľa názoru žalobkyne, výšku 527,68 eura. Aj z tohto dôvodu v zásade žalobkyňa žiadala o
pripustenie zmeny žaloby tak, ako je vyššie uvedené.

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“), rozhodol, cit.:„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 527,68 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 527,68 € od 11.10.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.“

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 3 ods. 1, § 3 ods. 3, § 4 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1 a
3, § 6, § 7 ods. 1, § 8 ods. 1 a § 10 ods. 3 zákona č. 98/2014, o krátkodobom prenájme bytu.

4. Svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že žalobkyňa ako nájomca a žalovaný ako prenajímateľ
uzatvorili dňa 2.7.2015 Nájomnú zmluvu o nájme bytu podľa zák. č.98/2014 Z.z., ktorej predmetom
bol nájom 2-izbového bytu na X. poschodí bytového domu nachádzajúceho sa na adrese A. XX
v O.. Prenajímateľ prenechal nájomcovi do užívania byt, ktorý pozostával z obytných miestností a
príslušenstva (kúpeľňa, WC, predsieň, kuchynská linka) o celkovej rozlohe obytnej plochy 53 m2. Doba

nájmu bola dohodnutá na dobu určitú od 1.7.2015 do 1.7.2016. V ust. čl. V. zmluvy sa účastníci zmluvy
dohodli na nájomnom vo výške 125,- eur mesačne a na platbe inkasa - prevádzkových nákladov (voda,
elektrina, plyn, atď.), ktoré bude nájomca uhrádzať na účet prenajímateľa k 10. dňu v mesiaci, pričom
prenajímateľ sa zviazal uhrádzať inkaso spojené s užívaním bytu podľa predpísanej výšky sám. V treťom
odseku uvedeného článku zmluvy sa účastníci nájomného vzťahu dohodli, že nájomca zloží k rukám

prenajímateľa depozit 500 eur slúžiaci na vyrovnanie prípadných škôd na majetku prenajímateľa alebo
neplatenia dohodnutých platieb, a ktorý je vratný pri bezproblémovom ukončení nájomnej zmluvy a
odovzdaní bytu. Prenajímateľ sa v poslednom odseku tohto článku zmluvy tiež zaviazal, že buď vráti
preplatokalebonájomcavyplatínedoplatok,ktorýnainkasevznikol.Podľačl.VI.zmluvyvprípadevzniku
škôd spôsobených domácimi zvieratami nájomcu na prenajatom byte alebo zariadení bytu sa nájomca

zaviazal tieto škody bezodkladne odstrániť na vlastné náklady. Po ukončení platnosti vyššie uvedenej
nájomnej zmluvy o nájme bytu žalobkyňa ako nájomca uzatvorila so žalovaným ako prenajímateľom
opätovne Nájomnú zmluvu o nájme bytu s totožným predmetom nájmu, pričom doba nájmu bola
dohodnutá na dobu určitú od 1.7.2016 do 1.7.2017. Nájomné sa zvýšilo na sumu 130,- eur mesačne.
Z výpovede nájomnej zmluvy na č.l. 49 predloženej žalovaným vyplýva, že výpovedná doba mala

začať 1.2.2017 a skončiť 31.3.2017, pričom v tento deň je nájomca povinný vypratať a odovzdať byt
prenajímateľovi. Na uvedenej výpovedi sa nenachádza podpis žalovanej. Z protokolu o odovzdaní bytu
na A.. V. č. XX podpísanom stranami konania vyplýva, že dňa 23.2.2017 žalobkyňa odovzdala prenajatý
bytvstavevakombolprevzatýpripodpisenájomnejzmluvy. Žalovanýsazároveňzaviazalvrátiťdepozit
v sume 500,- eur o 3 dní t.j. do 27.2.2017, v plnej výške. Žalovaný sa tiež zaviazal uhradiť sumu 20,-

eur za 2 ks lustrov do 27.2.2017. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním predmetného bytu
za obdobie 1.1.2016 - 31.12.2016 vyhotovenom správcom bytového domu súd zistil, že za uvedené
obdobie vznikol preplatok vo výške 417,27 eura. Z faktúry spoločnosti Z. a.s. súd zistil, že za obdobie
10.8.2016 - 1.8.2017 vznikol za dodávku elektriny v predmetnom byte preplatok vo výške 99,41 eura.

5. Právne vec posúdil tak, že zákon o krátkodobom nájme bytu je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku
zákonom špeciálnym, a teda úprava v Občianskom zákonníku sa na právne vzťahy krátkodobého nájmu
bytu použije len v prípade, ak zákon o krátkodobom nájme bytu uvedené skutočnosti neupravuje. Súd
mal za to, že nájomné zmluvy sú platné v zmysle zákona o krátkodobom nájme bytu, teda že obsahujú
všetky náležitosti požadované týmto zákonom, ktorých absenciu namietala žalobkyňa. Predmet nájmu

bol označený v čl. II. nájomnej zmluvy, pričom rozsah užívania vyplýva jednak z povahy samotného
predmetu nájmu, ako aj toho z čoho byt pozostáva (čl. III.). Zariadenie bytu pozostávalo z kuchynskej
linky. Výška nájomného bola uvedená v čl. V. nájomnej zmluvy a výška úhrad za plnenia spojené s
užívaním bytu bola určená podľa predpisu správcu bytového domu. V súvislosti s tvrdením žalobkyne
o absolútnej neplatnosti nájomných zmlúv je potrebné uviesť, že úloha súdu pri hľadaní riešenia

súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov
neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany
stranám súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na preferencii výkladu v prospech
platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu. Za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom,
aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno

interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Súd
prvej inštancie mal za to, že nájom bytu v danom prípade skončil dohodou ku dňu 23.2.2017, t.j. ku dňu
odovzdania bytu, nakoľko žalovaný nepreukázal doručenie písomnej výpovede žalobkyni v zmysle ust.
10ods.3cit.zákona,pričomvýpoveďniejemožnédoručiťe-mailom.Okremtohovpísomnomoznámenío vypovedaní nájomnej zmluvy (č.l. 49), ktorá nie je podpísaná žalobkyňou absentuje akýkoľvek z
výpovedných dôvodov uvedených v § 7 cit. zákona. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná v časti žalobného návrhu týkajúceho sa zaplatenia sumy vo výške 527,68

eura, a teda druhý žalobný návrh nemá opodstatnenie, keďže je založený na neplatnosti nájomných
zmluvy, z ktorej vyplýva právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. V danom prípade žalovaný
nepreukázal poškodenia spôsobené žalobkyňou, na základe ktorých by mohol zadržať sumu depozitu
zloženého žalobkyňou. Podľa protokolu podpísaného žalovaným bol predmetný byt odovzdaný v stave
v akom bol prevzatý. Žalovaný nepreukázal vynaloženie výdavkov na opravu, nakoľko samotná faktúra

a ani cenová ponuka nepreukazuje vyplatenie nákladov na opravu bytu. Okrem toho na faktúre bez
bližšieho označenia, variabilného a konštantného symbolu chýba aj pečiatka a podpis jej vyhotoviteľa.
Taktiež na uvedenej faktúre je uvedené „rekonštrukčné práce“, a teda z nej nevyplýva, že sa jednalo o
opravu poškodení v byte. Súd taktiež nepovažuje fotodokumentáciu žalovaného za hodnoverný dôkaz
poškodenia bytu žalobkyňou, nakoľko fotografie boli vyhotovené až po odovzdaní bytu a bez prítomnosti
žalobkyne príp. svedkov. Keďže žalobkyňa odovzdala žalovanému byt bez poškodenia, čo potvrdil sám

žalovaný svojim podpisom na protokole o odovzdaní bytu, má nárok na vrátenie depozitu v plnej výške
500,- eur. Rovnako má žalobkyňa na základe nájomnej zmluvy nárok na vrátenie preplatku, ktorý vznikol
na inkase - prevádzkových nákladoch 417,27 eura (A., a.s. O.) a 99,41 eura (Z. N.). Žalobkyňa má tiež
nárok na zaplatenie sumy vo výške 20,- eur, t.j. na náhradu za kúpu lustrov, ktoré boli ponechané v byte
aj po ukončení nájomného vzťahu, na úhradu ktorej sa žalovaný zaviazal v protokole o odovzdaní bytu

zo dňa 23.2.2017.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Proti rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal včas odvolanie žalovaný, a to voči celej
výrokovej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Svoje odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. d),
teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, takisto ust.
§ 365 ods. 1 písm. f), teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a podľa písm. h), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Žalovaný v zásade uviedol šesť základných odvolacích námietok. Prvá
odvolacia námietka žalovaného spočívala v skutočnosti, že konajúci súd, teda súd prvej inštancie, mu v
súladesust.§67ods.1nedoručilžalobusprílohami,najmäprotokoloodovzdaníbytuzodňa23.2.2017,
ktorý sa nachádza na č.l. 10 súdneho spisu. Z tohto dôvodu sa nemal možnosť ani k tomuto listinnému
dôkazu relevantne vyjadriť. Mal totiž za to, že žalobkyňa sa pôvodne odvoláva na ručne písaný zápis o

stave meračov a energií v nájomnej zmluve zo dňa 1.7.2016. Druhou odvolacou námietkou žalovaného
bolo popretie, že listina predložená žalobkyňou označená ako „Protokol o odovzdaní bytu zo dňa
23.2.2017“ bola žalovaným podpísaná. Tento protokol, že v byte neboli závady, žalovaný nepodpisoval.
Treťou odvolacou námietkou bola skutočnosť, že žalobkyňa nemá nárok na preplatok za byt za rok
2016 od správcu bytového domu, lebo ten bol čiastočne spotrebovaný na zmluvné pokuty za omeškané

platby nájomného 18 x 10,- eur v zmysle čl. 5 nájomnej zmluvy a zvyšnú časť vo výške 199,- eur
žalobkyni vyplatil. Rovnako z preplatku za elektrinu vo výške 99,41 eura za obdobie od 10.8.2016 do
1.8.2017 nie je zrejmé z rozhodnutia súdu, ako ani zo špecifikácie žalobkyne, aká časť má pripadať
na dobu jej užívania bytu do 23.2.2017, pričom poukázal na to, že vyúčtovanie je do dňa 1.8.2018.
Z tohto je zrejmé, že nemohla byť celá suma preplatku v prospech samotnej žalobkyne. V tomto je

aj samotný rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný. Štvrtou odvolacou námietkou žalovaného
bolo, že nárok na náhradu za lustre vo výške 20,- eur žalobkyňa vôbec nemá, lebo k takejto náhrade
sa nikdy voči žalobkyni nezaviazal. Piata odvolacia námietka spočívala v skutočnosti, že oprava bytu
bola vykonaná zhotoviteľom, ktorého faktúru súdu predložil už pred samotným rozhodnutím súdu prvej
inštancie a táto úzko súvisela aj cenovou ponukou vyhotovenou na realizáciu opravy. Napriek tomu

túto skutočnosť súd prvej inštancie v písomnom odôvodnení rozsudku spochybnil. Z vyššie uvedeného
dôvodu navrhuje vypočuť svedka M. M. Z., konateľa spoločnosti, ktorá bola zhotoviteľom opravy na byte
z adresy A. č. XX, XXX XX O.. Šiestou odvolacou námietkou bola skutočnosť, že došlo k spochybneniu
ním predložených fotografií, pričom už v čase ich predloženia zo spisu bolo zrejmé, že fotografie boli
urobené prostredníctvo jeho mobilného telefónu, a to v dňoch 23.2.2017, 24.2.2017 a 25.2.2017, teda v

časeodovzdaniabytuadvadnipotom,čobymalojednoznačnepreukazovaťzdevastujúci,nevyhovujúci
a opravu si vyžadujúci stav bytu.8. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá vo svojom vyjadrení uviedla,
že súd prvej inštancie posúdil jej nárok správne, keď vyhovel jej žalobnému návrhu. Tvrdenie
žalovaného, že Protokol o prevzatí a odovzdaní bytu zo dňa 23.2.2017 nepodpísal, považuje zo strany

žalovaného za účelovú obranu, ktorá je nepravdivá s cieľom dosiahnuť úspech v spore. Žalovaný bol s
predmetným protokolom riadne oboznámený a nemal k nemu žiadne výhrady ani ho žiadnym spôsobom
nespochybňoval. Žalovaný rovnako pred súdom prvej inštancie nepredložil žiadne relevantné dôkazy,
ktoré by preukazovali vznik škody na prenajatom byte a nepreukázal teda žiadne poškodenia spôsobené
žalobkyňou, na základe ktorých by mohol zadržať sumu depozitu zloženého samotnou žalobkyňou.

Podľa názoru žalobkyne, všetky dôkazy, ktoré žalovaný pripojil k svojmu odvolaniu, neboli predložené
včas, a preto ich nie je možné v konaní použiť ako dôkazný prostriedok a odvolací súd by na ne nemal ani
prihliadať. Z vyššie uvedených dôvodov žalobkyňa navrhovala rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

9. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného sa žalovaný písomne vyjadril, pričom vo svojom
vyjadreníuviedol,žeúdajnýProtokolopreberaníbytuzodňa23.2.2017,naktorýsaodvolávažalobkyňa,

ním nikdy nebol podpísaný a nebol mu ani nikdy predložený na pojednávaní. O jeho existencii sa
dozvedel až po nahliadnutí do súdneho spisu, po rozhodnutí súdu prvej inštancie. Podľa jeho názoru
všetky relevantné dôkazy preukazujúce spôsobené škody v byte žalobkyňou predložil včas, a to počas
súdneho konania na súde prvej inštancie. Rovnako fotodokumentácia bola predložená žalovaným na
vyzvanie sudcu pred súdom prvej inštancie. Okrem fotodokumentácie predložil súdu prvej inštancie,

pred rozhodnutím vo veci samej, aj samotnú cenovú ponuku a faktúry za opravu poškodeného bytu.
Rovnako trval na tom, že už pred súdom prvej inštancie si uplatňoval nárok na náhradu spôsobenej
škody titulom započítania a rovnako ho zdokladoval fotodokumentáciou, ako aj fakturáciou vykonanej
opravy poškodeného bytu. Z týchto dôvodov žalobu považuje za nedôvodnú a s rozhodnutím súdu prvej
inštancie nesúhlasí.

10. K vyjadreniu žalovaného, teda k replike, sa žalobkyňa duplikou písomne nevyjadrila.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie

žalovaného, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcichzust.§379anasl.CSP,atobeznariadeniapojednávania(§380CSPacontrario)adospel
k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

12. V prvom rade odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že za ustálené považuje konštatovanie

súdu prvej inštancie o platnosti nájomných zmlúv, ako aj za ustálenú považuje skutočnosť, že nájom
skončil dňa 23.2.2017 a plne sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie pod
odsekom č. 31, odsekom č. 32 a odsekom č. 33.

13. V zostávajúcich častiach odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, a to pod odsekom č. 35 a

odsekom č. 36, sa odvolací súd s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, a to z nasledovných
dôvodov.

14. K odvolacej námietke ohľadne Protokolu o odovzdaní bytu zo dňa 23.2.2017, ktorý sa nachádza
na č.l. 10 súdneho spisu je potrebné konštatovať, že nie je pravdou tak ako uvádza samotný žalovaný,

že tento mu nebol súdom prvej inštancie doručený, práve naopak, listinný dôkaz, a to doručenka
nachádzajúca na č.l. 18 súdneho spisu súdu prvej inštancie preukazuje, že samotnému žalovanému
bola doručený tak žaloba, ako aj prílohy jednotlivej žaloby. Prvá námietka žalovaného je však dôvodná
čo do tej časti, že súd žalovaného riadne neoboznámil s predmetným listinným dôkazom na prvom
pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 23.1.2019 (zo zápisnice z pojednávania taká skutočnosť nevplýva), a

to v zmysle ust. § 204 Civilného sporového poriadku, ktorý uvádza, akým spôsobom sa vykonáva dôkaz
listinnou na prebiehajúcom pojednávaní. Súd musí na prvom pojednávaní zistiť, či všetky listinné dôkazy
boli stranám sporu doručené. Pokiaľ strana sporu spochybňuje súdom oznámené predloženie listinného
dôkazu (či už ako prílohu žaloby, alebo ako neskôr predložený listinný dôkaz počas procesného útoku
alebo obrany), je potrebné takýto dôkaz vykonať prečítaním alebo oboznámením jeho obsahu, a to

takým spôsobom, aby sa sporové strany k predmetnému listinnému dôkazu mohli vyjadriť. Rovnako súd
prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predmetný listinný dôkaz v tom zmysle, že tento v sebe obsahuje
slovné spojenie „odovzdávam“ a nie však formulku „preberám“. Z uvedeného je teda zrejmé, že v danom
listinnom dôkaze iba samotná žalobkyňa konštatuje, v akom, podľa jej názoru stave, odovzdáva byt.15. K ďalšej odvolacej námietke samotného žalovaného ohľadom preplatkov za elektrinu vo výške 99,41
eura možno konštatovať, že tento preplatok bol vyúčtovaný za obdobie od 10.8.2016 do 1.8.2017. Je

zrejmé, že k odovzdaniu a vráteniu bytu došlo dňa 23.2.2017, teda jednoznačne možno konštatovať,
že celý preplatok za elektrinu vo výške 99,41 eura žalobkyni nepatrí, pričom s touto skutočnosťou sa
súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal. Rovnako čo sa týka samotného textu v
protokole o odovzdaní bytu, že žalovaný sa zaväzuje vrátiť depozit vo výške 500,- eur, ako aj skutočnosť,
že sa v závere textu predmetného Protokolu o odovzdaní bytu spomínajú aj lustre 2 kusy v počte 20,-

eur z uvedeného nevyplýva a ani nemožno uzavrieť, že by si samotný žalovaný voči takémuto záväzku
nemohol uplatniť započítací nárok tak, ako to urobil pred súdom prvej inštancie ešte pred samotným
rozhodnutím vo veci samej.

16. Rovnako je potrebné konštatovať, čo sa týka nepreukázania poškodenia bytu žalobkyňou tak, ako
to konštatuje súd prvej inštancie, nie je zrejmé, ako k takémuto záveru došiel. Súd prvej inštancie iba

uvádza, že žalovaný nepreukázal vynaloženie výdavkov na opravu, nakoľko samotná faktúra a ani
cenováponukanepreukazujevyplatenienákladovnaopravubytu.Tentozáversúduprvejinštancienieje
riadne odôvodnený, a to aj vzhľadom na žalovaným predložený listinný dôkaz v konaní pred súdom prvej
inštancie, kde je predložená jednak cenová ponuka spoločnosti M., ako aj samotná faktúra s dátumom
vystavenia 7.3.2017 nachádzajúce sa na č.l. 50 a č.l. 51 súdneho spisu, z ktorých je zrejmé, že pri faktúre

sa jedná o popis položky a to nasledovne: „Rekonštrukčné práce v byte na A. XX, O., I. poschodie, pre
majiteľa bytu M.. M. C.“. Z uvedených listinných dôkazov je zrejmé, že tieto sa týkajú rekonštrukčných
prác predmetného bytu. Iba formálne konštatovanie súdu prvej inštancie, že v takejto faktúre by mala
byť uvedená tzv. „oprava bytu“, nemožno vyvodiť, že táto nemusí byť zároveň aj zhodná s pojmom
„rekonštrukčné práve“, pričom z týchto listinných dôkazov je zrejmé, že k týmto dochádzalo práve na

byte, a to na adrese A. 14, O., I. poschodie, ktorý bol predmetom nájmu medzi žalovaným a žalobkyňou.

17. V rámci voľného hodnotenia dôkazov nie je správny ani záver súdu prvej inštancie, keď na fotografie,
ktoré boli žalovaným predložené súdu pred rozhodnutím vo veci samej neprihliadal iba z dôvodu, že
boli vyhotovené až po odovzdaní bytu a bez prítomnosti žalobkyne, príp. iných svedkov. Z listinných

dôkazov nachádzajúcich sa na č.l. 61 až 67 súdneho spisu je zrejmé, že predmetné fotografie boli
vyhotovované v čase 23.2.2017, 24.2.2017 a 25.2.2017. Teda boli vyhotovené v čase odovzdania bytu,
resp.podňoch,ktorébezprostrednenasledovalipoodovzdaníbytu.Skutočnosť,žetietobolivyhotovené
bez prítomnosti žalobkyne prípadne iných svedkov, by nemala zohrávať pre vyhodnotenie predmetných
listinných dôkazov žiadnu rolu. Pri vyhodnotení týchto listinných dôkazov je potrebné sa zaoberať tým,

či sa na fotografiách nachádza predmetný byt a s akým časovým odstupom od odovzdania bytu boli
vyhotovené (toto vyhodnotenie môže prispieť k presvedčivosti záveru, či škody na byte existovali a či
ich spôsobila žalobkyňa, alebo v neskoršom období tretia osoba).

18. Postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie

zrušil.

19. V ďalšom konaní súd prvej inštancie v zmysle ust. § 204 Civilného sporového poriadku riadne
oboznámi strany sporu s Protokolom o odovzdaní bytu, nachádzajúcom sa na č.l. 10 súdneho spisu,
pričom poskytne obom sporovým stranám priestor na vyjadrenie sa k jeho obsahu, ako aj tvorbe

predmetného dokumentu, resp. zistí skutočnosti, ktoré časti daného dokumentu vpisovala ktorá sporová
strana, resp. tretia osoba a či tento bol v daný deň podpisovaný pred, počas alebo po odovzdaní
bytu. K námietke samotného žalovaného, že predmetný dokument nepodpísal, túto súd prvej inštancie
vyhodnotí v rámci unesenia dôkazného bremena, teda pokiaľ sporová strana tvrdí, že rozporuje
konkrétnu skutočnosť, je zároveň povinná preukázať jej opak. Rovnako bude úlohu súdu prvej inštancie

riadne zistiť, aká pomerná časť preplatku za elektrinu vo výške 99,41 eura pripadá ako pomerná časť
preplatku pre samotnú žalobkyňu. Taktiež súd prvej inštancie riadne vyhodnotí dôkaz, a to cenovú
ponuku a samotnú faktúru zo dňa 7.3.2019, pričom pri vyhodnotení tohto listinného dôkazu a vypočutí
sporových strán k tomuto listinnému dôkazu ponecháva odvolací súd pre súd prvej inštancie na zváženie
vypočutie svedka, ktorého v samotnom odvolaní navrhoval žalovaný. Vo vyššie uvedenom kontexte

posúdi súd prvej inštancie aj listinné dôkazy, a to fotografie bytu vyhotovené žalovaným, ktoré sa
nachádzajú na č.l. 61 až 67 súdneho spisu.20. O nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej, a to v zmysle ust.
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 3 CSP.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).