Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119013694
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2119013694.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr.
Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovanej N. U., nar. XX.XX.XXXX pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 14.01.2020, sp. zn. 4T/72/2019,

na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.2.2020 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej N. U. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 14.01.2020 Okresný súd Trnava pod sp. zn. 4T/72/2019 uznal
obžalovanúN.U.vinnouzobzvlášťzávažnéhozločinunedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d),

ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
v presne nezistenom čase na nezistenom mieste a nezisteným spôsobom si bez povolenia zadovážila
1 ks plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom metamfetamínu s hmotnosťou 2287 mg s
priemernoukoncentráciou50,2%hmotnostnýchmetamfetamínu,pričomuvedenémnožstvozodpovedá
podľa znaleckého posudku KEÚ PZ ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2019/7743 23 bežným jednotlivým
dávkam drogy, každá s obsahom minimálne 10 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy (t.j

drogy v hodnote 57,175 €) , ktoré prechovávala pri sebe až do 16.10 hod. dňa 13.06.2019, kedy
v budove Krajského riaditeľstva Policajného zboru Trnava, na Kollárovej ulici č. 31 pri vykonávaní
osobnej prehliadky podľa § 102 ods. 1 Trestného poriadku, bolo nájdené v jej spodnom prádle, pričom
metamfetamín je podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných, psychotropných látkach a prípravkov
v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, pričom uvedeného skutku
sa dopustila potom, čo bola rozsudkom Okresného súdu Trnava č. 1T 47/2017 zo dňa 10.10.2017,

právoplatný dňa 10.10.2017 odsúdená za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20 k§ 172 ods.
1, písm. c), písm. d) Trestného zákona.
Za to prvostupňový súd obžalovanej uložil podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na §
36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, nezistiac okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, § 38 ods.2,
ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam

a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) trest odňatia slobody v trvaní
6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého ju podľa § 48 ods. 3 písm. b), ods. 4, ods. 5
Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň jej podľa §
76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil ochranný dohľad na 2 (dva) roky
a podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody: a)
oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, b) osobne sa hlásiť

jedenkrát za kalendárny mesiac u probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Galanta, c)
vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.Z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaná na hlavnom
pojednávaní uznala svoju vinu zo žalovaného skutku podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,
svoje konanie oľutoval, pričom na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného

poriadku odpovedala kladne. Prokurátor okresnej prokuratúry navrhol vyhlásenie obžalovanej prijať, na
čo okresný súd toto vyhlásenie prijal a vykonal dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste. Ohľadom
skutku prvostupňový súd do výrokovej vety doplnil zistenú hodnotu drogy, vzhľadom na aplikáciu §
172 Trestného zákona, pričom práve hodnota drogy je nevyhnutnou súčasťou skutkovej vety v zmysle
ustálenej judikatúry trestných súdov do takej miery, pričom je potrebné vychádzať z najnižšej možnej

hodnoty zaistenej drogy (k tomu napr. uznesenie NS SR sp. zn. 6To/17/2003).
Vo vzťahu k výroku o treste prvostupňový súd okrem iného uviedol, že v prípade obžalovanej prichádzala
do úvahy poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona (priznala sa k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala), ako aj § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhala pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), keďže obžalovaná vyjadrila ochotu spolupracovať
s OČTK pri objasňovaní inej drogovej trestnej činnosti, pričom o tejto poskytla predbežné informácie

a skutočnosť, že tieto informácie OČTK majú aj z iných zdrojov nebráni súdu priznať obžalovanej
poľahčujúcu okolnosť, tým skôr, že nejde o okolnosti všeobecne známe. Kvalita a kvantita informácií
však podľa názoru súdu neodôvodňuje aplikáciu § 39 ods. 1 Trestného zákona (tak ako navrhuje
obhajkyňa), nakoľko v takomto prípade musí ísť o zásadné dôkazy v iných trestných veciach, proti
viacerým páchateľom, pričom platí zásada, čím viac informácií, o väčšom počte osôb, väčšom rozsahu

trestnej činnosti a väčšej závažnosti skutkov obžalovaná uvedie, tým sa javí prípustnosť ustanovenia
§ 39 ods. 1 Trestného zákona ako dôvodnejšia. Nie je však bez významu ani fakt, že zákon počíta
iba s tým, že tieto informácie poskytne obžalovaný resp. osoba proti ktorej sa vedie trestné stíhanie a
nie jej blízka osoba (takýto postup bol v danej veci navrhnutý obhajobou), hoci súčinnosť obžalovanej
s inou osobou pri predkladaní dôkazov nie je teoreticky možné vylúčiť. V zmysle § 38 ods. 2, ods. 3

Trestného zákona prvostupňový súd konštatoval prevahu poľahčujúcich okolností. Prvostupňový súd
skonštatoval, že otázku primeranosti trestu vzhľadom na skutočnosť, že ide o osobu prvýkrát odsúdenú
na nepodmienečný trest, predchádzajúcu riadnu starostlivosť o maloleté deti, ako aj komplikované
rodinné zázemie, úprimnú ľútosť, ktorej prvostupňový súd uveril, ako aj na nezanedbateľnú snahu
o patričnú spoluprácu s OČTK v inej trestnej veci, uvažoval prvostupňový súd intenzívne o aplikácii

ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, pričom prihliadol aj na ustálenú judikatúru. Dospel k názoru,
že predpoklady na mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona nie sú dané, resp.
súd dané len v obmedzenej miere a to tej, v ktorej sa kryjú zo znížením trestu pod spodnú hranicu o 1/3
na základe vyhlásenia obžalovanej o vine. Mimoriadne zníženie trestu prichádza do úvahy len v prípade
špecifických okolností, ktoré sú tak závažné, že robia posudzovanú vec úplne mimoriadnou. Podľa

názoru súdu takéto okolnosti neboli zistené v miere, ktorá by presahovala vyššie uvedené. Obžalovaná
sa starala o 4 maloleté deti, z ktorých 3 sú školopovinné a 1 je vo veku cca 1 rok. O deti obžalovanej
je však postarané matkou a svokrou obžalovanej, nakoľko aj jej manžel je aktuálne vo výkone trestu
odňatiaslobody.Jepotrebnédodať,žeprotiaplikácií§39ods.1Trestnéhozákonavystupujeajochranná
funkcia trestného práva, obžalovaná spáchala skutok opakovane, pričom už v prípade 1. odsúdenia sa

starala o 3 maloleté deti, ku ktorým následne pribudlo 4. dieťa. Ani starostlivosť o tieto deti a hrozba
nepodmienečného trestu však obžalovanú neodradili od páchania trestného činu, naopak v zmysle
záverov znaleckého posudku pred obmedzením osobnej slobody bola konzumentkou pervitínu, a to len
krátkodobo, čiže sa u nej nevyvinula látková závislosť, z čoho ale logicky plynie, že obžalovaná trávila
istý čas pod vplyvom drog, aj keď sa mala starať o jej maloleté deti a najmä o dieťa mladšie ako 1 rok.

Je potrebné dodať, že iba trest odňatia slobody je spôsobilý v prípade obžalovanej túto dôrazne varovať
pred budúcim páchaním trestnej činnosti a resp. (technicky vzaté) plytvaním času, ktorý mohla stráviť s
rodinou vo výkone trestu resp. po jej prepustení pri venovaní sa drogovej trestnej činnosti. Ak obhajkyňa,
aj svedkyňa - matka obžalovanej uvádzajú, že obžalovaná je ľahko ovplyvniteľná a neuvedomuje
si plne následky svojho konania, s týmto súd môže na podklade vykonaného dokazovania súhlasiť,

ale samotná skutočnosť sa dostáva do tieňa vyššie uvedených skutočností a nepostačuje pre ďalšie
zníženie trestu. V prípade ak obžalovaná má možnosť pokračovať v spolupráci s OČTK, táto možnosť
jej ostáva zachovaná do ukončenia trestného konania (konanie na odvolacom súde sa považuje za
jeden celok s konaním na súde 1. stupňa). Prvostupňový súd považoval za vylúčené akékoľvek známky
patologického správania obžalovanej vo výkone trestu. Táto doposiaľ vo výkone trestu nebola, preto

súd rozhodne nepovažoval za vhodné jej umiestnenie do ústavu s maximálnym stupňom stráženia (ako
páchateľky obzvlášť závažného zločinu) a podľa jeho názoru postačí aj izolácia obžalovanej v ústave
s minimálnym stupňom stráženia, kde bude navyše lepšie umožnený kontakt obžalovanej s rodinou,
či už formou návštev, telefonovania alebo vychádzok. Vzhľadom na odsúdenie obžalovanej o vine zaobzvlášť závažný zločin prvostupňový súd rozhodol o uložení ochranného dohľadu a uložení povinností,
ktoré podľa názoru prvostupňového súdu sú spôsobilé efektívne monitorovať správanie obžalovanej po
výkone trestu odňatia slobody a tejto napomôcť k uvedomeniu si potreby vedenia riadneho života bez

rozporu s ustanoveniami trestného práva. Dĺžka ochranného dohľadu bola určená v strede zákonnej
sadzby, aby bolo možné efektívne vyhodnotiť splnenie účelu ochranného dohľadu.
Voči výroku o treste predmetného rozsudku podala obžalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
ktoré odôvodnila prostredníctvom svojej obhajkyne Mgr. Andrey Šutovskej tým, že jednoznačne
boli splnené predpoklady, a to nielen na úrovni mimoriadnych okolností prípadu, ale aj na úrovni

mimoriadnychpomerovobžalovanej.Obžalovanápriznalasvojuvinupredzačatímprocesudokazovania
na hlavnom pojednávaní (§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku) a prvostupňový súd takéto jej
vyhlásenie prijal. Už toto samotné priznanie (s poukazom na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky) možno považovať za okolnosť prípadu podľa § 39 ods. 1 Trestného
poriadku. Obžalovaná je matkou 4 maloletých detí, najmladšieho vo veku len 1 roka a o jej riadnej
starostlivosti nemal pochybnosť ani samotný prvostupňový súd. Už táto skutočnosť sama o sebe (s

poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) sa považuje za mimoriadne
pomery páchateľa podľa § 39 ods. 1 Trestného poriadku. Navyše obžalovaná zabezpečovala nielen
osobnú starostlivosť o maloleté deti, ale tieto boli na ňu odkázané aj svojou výživou. Jej dlhodobá
neprítomnosť by mohla nielen ohroziť riadnu výživu a výchovu deti, ale aj ich psychický a osobnostný
vývoj. Prvostupňový súd u obžalovanej vzhliadol poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. 1) Trestného

zákona (priznala sa k spáchaniu trestného čin a trestný čin úprimne oľutovala), ako aj § 36 písm.
n) Trestného zákona (napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), keďže
obžalovaná vyjadrila ochotu spolupracovať s OČTK pri objasňovaní inej drogovej trestnej činnosti,
pričom o tejto poskytla predbežné informácie. Zároveň súd nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť. S
poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa považuje za mimoriadne

pomery páchateľa podľa § 39 ods. 1 Trestného poriadku aj viac významných poľahčujúcich okolností pri
nedostatku priťažujúcich okolností. Významnosť poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. l) Trestného
zákonauobžalovanejmožnovidieťvuľahčeníprácesúduvďalšomprocesnompostupepriprejednávaní
obzvlášť závažného zločinu. Významnosť poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n) je u obžalovanej
daná práve jej ochotou spolupracovať s OČTK pri objasňovaní inej drogovej trestnej činnosti, pričom

o tejto aj poskytla predbežné informácie, čo skonštatoval v napadnutom rozsudku aj prvostupňový
súd. S poukazom na vyššie uvedené má obhajoba za to, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a
pomery obžalovanej v súhrne so zistenými 2 poľahčujúcimi okolnosťami a nezistenými priťažujúcimi
okolnosťami, ako aj s poukazom na znalecké dokazovanie, podľa ktorého obžalovaná nespĺňa kritérium
závislosti na drogách, s poukazom na pozitívne hodnotenie správania obžalovanej vo výkone väzby, s

poukazom na súdom uložený ochranný dohľad na 2 roky vrátane s tým súvisiacimi povinnosťami a aj
s poukazom na prvostupňovým súdom ustálenú hodnotu zadováženej drogy, v menej významnej výške
57,175 eur je možné a zároveň zákonné uložiť obžalovanej mimoriadne znížený trest v zmysle § 39 ods.
1 Trestného zákona. Takýto trest bude zároveň u obžalovanej stále spĺňať zásadu proporcionality trestu
a bude v ňom stále vyjadrený prvok represie, individuálnej prevencie, generálnej prevencie a zároveň v

dostatočnej miere vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovanej. Na základe uvedeného obhajoba navrhla,
aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo
výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovanú N. U., nar. X.X.XXXX odsúdil podľa
§ 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, nezistiac okolnosti
podľa § 37 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona na trest odňatia

slobody v trvané 5 (päť) rokov.
Prokurátor sa vzdal práva na podanie odvolania.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 (podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala
alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo

podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné) alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 (súd
rozhodol v nezákonnom zložení, obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby,
alebo hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené
zákonné podmienky), preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby,

ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1.Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným vo vyššie citovanom ustanovení Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená,
pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 25.2.2020, na ktoré sa dostavila prokurátorka
krajskej prokuratúry, obžalovaná ako i obhajkyňa obžalovanej. Obhajkyňa obžalovanej uviedla, že po
písomnom zdôvodnení odvolania zo dňa 05.02.2020 obžalovaná orgánom činným v trestnom konaní v
inej trestnej veci poskytla dôležité informácie a teda spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní
na odhaľovaní trestnej činnosti, urobila tak listom zo dňa 17.02.2020 s tým, že uviedla 2 ďalšie konkrétne

mená, ktoré by mali páchať drogovú trestnú činnosť, uviedla miesto, kde tieto osoby páchajú trestnú
činnosť, a to ulica T. v L., a zároveň označila všetky jej známe skutočnosti páchania trestnej činnosti.
Má za to, že ide o skutočnosti, ktoré odôvodňujú zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona.
Navrhla tak vypočuť matku obžalovanej, ktorá dosvedčí, že obžalovaná skutočne tieto informácie
poskytla.
Návrh na doplnenie dokazovania výsluchom matky obžalovanej odvolací súd odmietol, nakoľko sa týka

okolnosti, ktorú bolo možné zistiť inými, už skôr navrhnutými (a prvostupňovým súdom aj vykonanými)
dôkazmi.
Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319
Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť a obhajkyňa navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok vo výroku o treste zrušil a za aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona uložil

obžalovanej mimoriadne znížený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov.
Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd, po obdržaní obžaloby vykonal
všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne a
v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 odsek 12 Trestného poriadku a následne sa dopracoval
k správnemu rozhodnutiu čo do (napadnutého) výroku o treste. Krajský súd je toho názoru, že

odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, preto proti nemu nemá podstatné výhrady a
odôvodnenie napadnutého rozsudku si v podstatných častiach osvojuje.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam obhajoby, ktorými odôvodňuje aktuálnosť aplikácie ustanovenia
§ 39 ods. 1 Trestného zákona pri ukladaní trestu obžalovanej (i s poukazom na rozhodovaciu
prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), odvolací súd uvádza, že s týmito skutočnosťami sa

v dostatočnej miere vysporiadal už prvostupňový súd a odvolací súd sa s jeho argumentáciou v
podstatných rysoch stotožňuje.
V uvedenom smere odvolací súd iba zdôrazňuje, že prvostupňovým súdom prijaté vyhlásenie o vine
obžalovanej a jej úprimné oľutovanie žalovaného skutku sa v napádanom rozsudku správne odzrkadlilo
v priznaní poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona ako i v aplikácii ustanovenia §

39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam a jej spolupráca s orgánmi činnými v trestnom
konaní sa odzrkadlila v priznaní poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n) Trestného zákona.
Čo sa týka argumentácie obhajoby, že mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona
opodstatňuje aj tá skutočnosť, že obžalovaná je matkou 4 maloletých detí, najmladšieho vo veku len
1 roka a že jej dlhodobá neprítomnosť by mohla nielen ohroziť riadnu výživu a výchovu deti, ale aj ich

psychický a osobnostný vývoj, tak s touto sa odvolací súd absolútne nestotožňuje, poukazuje naopak na
správnu argumentáciu prvostupňového súdu, ktorý uviedol, že „obžalovaná spáchala skutok opakovane,
pričom už v prípade 1. odsúdenia sa starala o 3 maloleté deti, ku ktorým následne pribudlo 4. dieťa.
Ani starostlivosť o tieto deti a hrozba nepodmienečného trestu však obžalovanú neodradili od páchania
trestného činu, naopak v zmysle záverov znaleckého posudku pred obmedzením osobnej slobody bola

konzumentkou pervitínu, a to len krátkodobo, čiže sa u nej nevyvinula látková závislosť, z čoho ale
logicky plynie, že obžalovaná trávila istý čas pod vplyvom drog, aj keď sa mala starať o jej maloleté deti
a najmä o dieťa mladšie ako 1 rok“ a teda má za to, že práve jej správanie sa na slobode malo ohrozujúci
vplyv na psychický a osobnostný vývoj jej detí.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa čo do

(napadnutého) výroku o treste za správny a zákonný, krajský súd odvolanie obžalovanej podľa § 319
Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.