Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. november 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoCsp/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817204775
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Čelková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3817204775.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu

JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu:
B.. W. S., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX/XX, S., právne zastúpená Podhorský & Partners, s.r.o.,
so sídlom Ventúrska 1, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 962 000, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792
752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811
04 Bratislava, IČO: 47 233 516,
o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Prievidza č.k. 11Csp/46/2017-222 zo dňa 30. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súdu rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia zamietol a výrokom II. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
vo výške 100 %.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 7. marca 2019 (skorší rozsudok) rozhodol tak, že žalobu
o zaplatenie sumy 675,05 eur s príslušenstvom zamietol a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť
žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400,- eur. Žalovanému zároveň priznal nárok na
náhradu trov konania vo výške 45,76 %. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, čo do výroku o
povinnostizaplatiťprimeranéfinančnézadosťučinenie.KrajskýsúdvTrenčíneakosúdodvolacíuvedený
rozsudok v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy

400 eur (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok IV.) zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na nové konanie a rozhodnutie z dôvodu, že s odôvodnenia nie je zrejmé, či sa súd prvej inštancie so
vznesenou námietkou premlčania vo vzťahu k priznanému primeranému finančnému zadosťučineniu
zaoberal.

3. Súd prvej inštancie v rozsahu zrušujúceho rozhodnutia vec opätovne prejednal a rozhodol tak, že
primeranéfinančnézadosťučineniezamietolsodôvodnením,žetentonárokžalobcujepremlčaný.Svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, že nárok žalobcu o zaplatenie sumy 675,05 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne od 14.3.2017 do zaplatenia zamietol z dôvodu premlčania tohto nároku podľa § 107
ods.1,2 Občianskeho zákona. Žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a
nasl. Občianskeho zákona. Žaloba na súd prvej inštancie bola podaná 16. marca 2017 a žalobca sapreukázateľne (čo v konaní nebolo sporné) dozvedel, že zaplatil žalovanému viac ako mal, minimálne
dňa 4. februára 2015, odkedy začala plynúť 2-ročná premlčacia subjektívna doba, ktorá uplynula dňa 4.
februára 2017. Súd prvej inštancie zobral do úvahy aj jeho výpoveď z konania vedeného pod sp. zn. 13C

145/2014 zo dňa 4.2.2015, kedy jasne a zrozumiteľne vo svojej výpovedi uviedol, že už vtedy (4.2.2015)
vedel (dozvedel sa), že zaplatil veriteľovi viac ako mal. Túto skutočnosť potvrdil aj na pojednávaní dňa
7. marca 2019 v konaní
sp. zn. 11Csp 46/2017. Žalobca mohol už v konaní sp. zn. 13C 145/2014 na pojednávaní
dňa 4. februára 2015, kedy vo veci súd meritórne rozhodol, uplatniť nárok na primerané finančné

zadosťučinenie. Tento nárok uplatnil až návrhom zo dňa 22. decembra 2017, teda viac ako dva roky po
rozhodnutívoveci sp.zn.13C145/2014.Hocižalovanýnezdôvodnilpodrobnejšienámietkupremlčania,
len uplatnil túto námietku, súd prvej inštancie vychádzajúc z obsahu spisu a predložených listinných
dôkazov dospel k záveru,
s prihliadnutím aj na skoršiu námietku premlčania vznesenú v odpore, aj z výpovede žalobcu, že nárok
žalobcu je premlčaný aj v nároku o uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko žalobca

mohol tento nárok uplatniť skôr, už 4.februára 2015, napr. aj vzájomnou žalobou. Subjektívna 2-ročná
premlčacia doba, ktorá začala plynúť odo dňa, keď sa žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu v čase podania žaloby uplynula, kedy uplynula aj 3-ročná objektívna premlčacia doba, ktorá
začne plynúť odo dňa, keď
k nemu došlo. Žaloba bola podaná dňa 16. marca 2017, teda zjavne po 2-ročnej subjektívnej premlčacej

dobe, ktorá uplynula dňa 4. februára 2017. Súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol z dôvodu
premlčania, pričom prihliadol na vznesenú námietku premlčania žalovaným.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods.1 v spojení s § 262 ods.2 CSP.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP z dôvodu, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Podľažalobcusúdprvejinštancienesprávneposúdil
otázku premlčania nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a návrh žalobcu na

vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného nedostatočným a zmätočným odôvodnením odmietol.
Žalovaný nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko právna úprava premlčania primeraného
finančného zadosťučinenia nie je viazaná na posúdenie plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej
doby. Žalobca odvíja svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia od úspechu v
konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod

sp. zn. 13C/145/2014, v ktorom bola žaloba voči žalobcovi (v pôvodnom konaní v postavení žalovaného)
zamietnutá, z dôvodu porušenia zákona o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách pre spotrebiteľov,
kedy pre absenciu zákonných náležitostí bola zmluva o úvere vyhodnotená ako bezúročná a bez
poplatkov. Primerané finančné zadosťučinenie nie je možné stotožňovať s bezdôvodných obohatením,
nakoľko ide o dva diametrálne odlišné právne inštitúty, ktoré sú upravené rôznymi právnymi predpismi.

Uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa žalobcu nie je viazané na
uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo iného inštitútu majetkového charakteru,
ale jedinou podmienkou jeho uplatniteľnosti je splnenie podmienky podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z. a to úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinností. Súd prvej inštancie aplikoval na
posúdenie premlčania inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia nesprávnu právnu normu. Hoci

v odôvodnení absentuje výslovné uvedenie zákonného ustanovenia konkrétneho právneho predpisu,
žalobca má za to, že súd aplikoval ustanovenie
§ 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, to znamená ustanovenia o premlčaní nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe akých úvah súd prvej inštancie aplikoval
práve predmetné zákonné ustanovenie. Na daný prípad je podľa žalobcu potrebné aplikovať § 101

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo premlčí v lehote troch rokov odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať prvý raz. Podmienka uplatniteľnosti nároku podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
bola splnená vydaním rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 13C/154/2014 dňa 4.2.2015 kedy
súd žalobu zamietol a konštatoval porušenie práva spotrebiteľa. Premlčacia doba pre uplatnenie nároku
na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia začala plynúť dňom 5.2.2015 a uplynula ku dňu

5.2.2018. Žalobca si svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia uplatnil už dňa
22.12.2017, teda pred uplynutím premlčacej doby. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca si svoj nárok
uplatnil včas. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, nakoľko nezdôvodnil
akými úvahami sa pri posudzovaní otázky plynutia premlčacej doby nároku na priznanie primeranéhofinančného zadosťučinenia riadil a ani ktoré právne predpisy na daný prípad aplikoval. Odôvodnenie
napadnutéhorozsudkuniejepodľažalobcudostatočné.Napojednávanídňa30.6.2020právnyzástupca
žalobcu predniesol návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného z dôvodu splnenia podmienok

podľa§274CSP(žalovanýsaneospravedlnilvčasadôvodospravedlnenianepredstavujevážnydôvod).
Súd prvej inštancie nepovažoval tento návrh právneho zástupcu za dôvodný, nakoľko mal za to, že
nie sú splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalobca má za to, že podmienky
pre vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené, právny zástupca žalovaného bol v predvolaní na
pojednávaniezodňa10.6.2020poučený,ževprípade,aksanapojednávanienedostavíaneospravedlní

svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, rozhodne súd o žalobe na návrh protistrany rozsudkom
pre zmeškanie. Žalobca má za to, že hospodárnosť konania, ktorým právny zástupca žalovaného
ospravedlnil svoju neprítomnosť nie je vážnym dôvodom neúčasti na súdnom pojednávaní. Pojem
ospravedlniteľnýdôvodniejedefinovanýprostredníctvomprávnehopredpisuajehovýkladjeponechaný
naúvahusúduavtejtosúvislostižalobcapoukázalnaUznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. 4Cdo/184/2009 a Nález Ústavného súdu sp. zn. II.ÚS 369/2018, ako aj na dôvodovú správu k

zákonu č. 160/2015 Z.z. CSP vo vzťahu k ustanoveniu § 274 a § 277 CSP. Žalobca žiadal rozsudok
Okresného súdu Prievidza zo dňa 30.6.2020 sp. zn. 11Csp/46/2017 zmeniť tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 675,05,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 14.3.2017 do
zaplatenia a žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v
spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359
a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti

podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

8. V odvolacom konaní preskúmal odvolací súd vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP
(viazanosť rozsahom odvolania), viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380

ods. 1 CSP, vrátane svojho oprávnenia preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných
podmienokzúradnejpovinnostipodľa§380ods.2CSP,adospelkzáveru,ženapadnutývýrokrozsudku
súdu prvej inštancie čo do veci samej a čo do nároku na náhradu trov konania rozsudku súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, na rozdiel od súdu prvej
inštancie z iných právnych dôvodov. V odvolacom konaní nezistil dôvody na zmenu alebo zrušenie

odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP alebo podľa § 389 ods. 1 CSP.
Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože v
danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej
inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Podľa
§ 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP odvolací súd verejne vyhlásil vo veci rozsudok.

9. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že

v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore
o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za
účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Postupom súdu prvej
inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať
im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Obsah práva na spravodlivý proces je tvorený zložkami - čiastkovými právami strany sporu. Medzi

tieto zložky sa zaraďuje predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo
na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie veci v primeranej
lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivýchrozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na vysporiadanie sa so
všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní súdom, právo na preskúmanie rozhodnutia. Zároveň
tento odvolací dôvod vyžaduje, aby nesprávny procesný postup súdu dosiahol určitú intenzitu, ktorá

následne odôvodní záver, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé a konkrétne pochybenie súdu sa
musí hodnotiť v kontexte celého konania. Niektoré čiastkové práva tvoriace právo na spravodlivý proces
stanovuje zákon ako samostatné odvolacie dôvody.

11. Odvolaciu námietku žalobcu v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, podľa ktorej súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, je potrebné vykladať eurokonformne s
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie
procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Právna istota je stav,

v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na
základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo
na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy
SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti
a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom;

12. K odvolacej námietky žalobcu týkajúcej sa nevyhoveniu jeho návrhu na vydanie rozsudku pre

zmeškanie podľa § 274 CSP odvolací súd uvádza:
V predmetnej veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, v konaní pred
súdom prvej inštancie sa uskutočnili 3 pojednávania (dňa 3.8.2017, 31.10.20217, 7.3.2019), na ktorých
bolo vykonané dokazovanie. Vo veci bol dňa 7.3.2019 vyhlásený rozsudok, ktorý bol v časti napadnutý
odvolaním žalovaného. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vrátil

na nové konanie a rozhodnutie. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.6.2020,
na ktorom opätovne rozhodol. Žalovaný podal vo veci niekoľko písomných vyjadrení, v konaní nebol
pasívny. V ospravedlnení zo dňa 23.6.2020 zotrval na svojich minulých podaniach a žiadal žalobu
zamietnuť. Žiadal o oznámenie, pokiaľ súd nebude uvedené ospravedlnenie akceptovať ako dôvodné.
Podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa 30.6.2020 vykonal súd prvej inštancie dokazovanie v súlade s §

204 CSP, vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok.

13. Aj keď žalobca v odvolaní správne uvádza, že žalovaným udávaný dôvod hospodárnosti konania nie
je možné považovať za tzv. vážne okolnosti neprítomnosti na pojednávaní, odvolací súd konštatuje, že v
danejvecinebolomožnérozhodnúťrozsudkomprezmeškanie.Súdprvejinštancievykonaldokazovanie

listinnými dôkazmi, zaoberal sa tvrdeniami strán sporu. Žalovaný sa k žalobe vyjadroval opakovane
a žalobca na jeho vyjadrenia reagoval. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného - kontumačný rozsudok
predstavuje procesnú sankciu za pasivitu žalovaného v spore. Pokiaľ sa týka procesnej pasivity, túto
treba posudzovať tak, že žalovaný subjektívne aj napriek tomu, že mohol, vo veci nekoná, nevyjadruje
sa k veci, nereaguje na vyjadrenia žalobcu, nemá o pojednávanie záujem a z toho dôvodu je na

mieste „sankcionovať“ ho rozsudkom pre zmeškanie. Účelom právnej úpravy rozsudku pre zmeškanie
žalovaného nie je umožniť žalobcovi a ani súdu, aby v prípadoch, keď žalovaný nebol v konaní
pasívny, vyjadroval sa k žalobe, iba sa nezúčastnil nariadeného pojednávania, navyše dokonca súhlasil
s pojednávaním vo svojej neprítomnosti, vydal tzv. kontumačný rozsudok. Takýmto postupom by zo
strany súdu dochádzalo k tomu, že žalovanému by bola odňatá možnosť brániť svoje práva na súde, čo

by predstavovalo výrazný zásah do jeho práva na spravodlivý proces (viď rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp.zn. 43Co/5/2018). Odvolací súd konštatuje, že žalovaný nebol v konaní pasívny a
postup súdu prvej inštancie, ktorý nerozhodol na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, bol správny.
V tomto smere sa na margo prílišného formalizmu pri vydávaní rozsudkov pre zmeškanie vyjadril aj
Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 04.06.2019, sp. zn. I. ÚS 233/2019-22, keď uviedol,

že formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP skutočne nie je žiaduci, ak súdne konanie trvá dlhšiu
dobu, počas ktorej žalovaný nebol v konaní nečinnýa súd vykonal rozsiahle dokazovanie na návrh strán sporu. V opačnom prípade pri čisto gramatickom
výklade a lipnutím na formálnych znakoch, môže takéto vydanie rozsudku pre zmeškanie znamenať
porušenie práva na spravodlivý proces.

14. Ďalšou odvolacou námietkou žalobcu bolo namietané právne posúdenie veci. Právnym posúdením
v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Vo vzťahu k napadnutému výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na primerané
finančné zadosťučinenie z dôvodu jeho premlčania, odvolací súd postupoval v zmysle ustanovenia §
382 CSP a výzvou zo dňa 04.11.2021 vyzval strany sporu k vyjadreniu sa k možnej aplikácii § 101

Občianskeho zákonníka pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania. K výzve odvolacieho súdu sa
vyjadril právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného.

16. Právny zástupca žalobcu na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že pre inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia je pri posúdení dĺžky premlčacej doby potrebné aplikovať úpravu § 101 Občianskeho

zákonníka. Podmienka uplatniteľnosti nároku podľa
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. bola splnená vydaním rozsudku Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 13C/154/2014 dňa 04.02.2015, kedy súd žalobu zamietol a konštatoval porušenie práva
spotrebiteľa.

17. Právny zástupca žalovaného na výzvu uviedol, že súd prvej inštancie po vecnej stránke správne
posúdil otázku premlčania. V danej veci nebola splnená podmienka úspešného uplatnenia práva z
porušenia práva a povinnosti. Žalobca odvíja svoj nárok od úspechu v konaní vedenom na Okresnom
súdu Prievidza pod sp. zn. 13C/145/2014, pričom žalobca v uvedenom konaní žiadne právo neuplatnil,
nepodal žalobu atď. Pod úspešným uplatnením práva je potrebné rozumieť podanie žaloby, vzájomnej

žaloby, kompenzačnej námietky. Vo vyjadrení poukázal žalovaný na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo/127/2017.

18. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka - pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19. Odvolací súd sa nestotožnil s odôvodnením časti rozsudku, ktorý súd prvej inštancie prezentoval
v odseku 20. o tom, že nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie je premlčaný. Súd
prvej inštancie aplikoval na premlčanie nároku nesprávny právny predpis, kedy premlčanie nároku na
primerané finančné zadosťučinenie posúdil podľa ustanovení

§ 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie mal premlčanie
nároku na primerané finančné zabezpečenie posúdiť podľa § 101 Občianskeho zákonníka a aplikovať 3-
ročnú premlčaciu dobu. Žalobca si uplatnil svoj nárok dňa 16.3.2017 a 3-ročná premlčacia doba začala
plynúť dňom 4.2.2015, kedy sa žalobca preukázateľne dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia,
ktoré si uplatnil v predmetnom konaní a bez ktorého nebolo možné uplatňovať si primerané finančné

zabezpečenie. Premlčacia lehota uplynula dňom 4.2.2018. Žalobca si svoj nárok na primerané finančné
zabezpečenie uplatnil pred uplynutím premlčacej doby.

20. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, proti porušeniu
práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti

porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi
domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj
vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konaniaporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen"kolektívnezáujmyspotrebiteľov").

Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušeniaprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.21. Pod uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. treba rozumieť konkrétne žalovateľné právo, teda nárok, ktorý vyplýva
z porušenia práv na ochranu spotrebiteľov, resp. z porušenia povinností určených na ochranu

spotrebiteľov dodávateľmi. Právo na primerané zadosťučinenie vzniká na základe právnej skutočnosti,
ktorou je zákon - § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. - ak sú ale splnené podmienky stanovené zákonom
a týmito podmienkami sú, že po 1) spotrebiteľ úspešne uplatní na súde porušenie práv a povinností
určených ustanovených týmto zákonom
a osobitnými predpismi na jeho ochranu proti porušiteľovi a po 2) že je úspešný, pričom

o úspechu sa dá uvažovať iba vtedy, ak je o tom právoplatne rozhodnuté. Kým tieto podmienky nie sú
splnené, žiadne právo, žalovateľný nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie je.

22. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle ustanovenia
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa
konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, nárok

z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku,
aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna
ujma, nevyžaduje (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.01.2019, sp. zn. 6Cdo 127/2017).

23. V predmetnej veci žalobcu nebol priznaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, jeho
žaloba bola z dôvodu premlčania zamietnutá a v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol
právoplatnosť. Žalobca nebol úspešný pri uplatňovaní si svojho práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia a preto nebola splnená jedna z podmienok na priznanie nároku na primerané finančné
zabezpečenie. Z tohto dôvodu odvolací súd posúdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku

ako vecne správny.

24. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady
zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj

u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu.
Žalovanému ako plne úspešnej strane sporu patrí podľa § 255 ods. 1 CSP proti žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vo výroku vecne správny podľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebozmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).