Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. máj 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/819/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1604112578
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1604112578.10

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcov: X. S. E.,
J.. XX.XX.XXXX, G. G., Z. XXXX/XX, G., X. F.. Ľ. E.M., J.. XX.XX.XXXX, G. O. XX, XXXX W., Š.,
proti žalovanému: Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik Pliešovce, Lesnícka 23, IČO: 31 577
920, zastúpený JUDr. Renáta Barbušová, advokátka, Štúrova 13, P. O. Box 154, 810 00 Bratislava, o

mzdových nárokoch vo výške 78. 957,86 eur, na odvolanie právneho predchodcu žalobcov 1. a 2. rade
proti rozsudku Okresného súdu v Malackách zo dňa 08. apríla 2010, č. konania 5C/353/2008 - 390, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 5C/353/2008-390, zo dňa 8.4.2010 v
napadnutej zamietajúcej časti z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 26. marca 2014, č.k. 7Cdo/72/2013 - 521 zrušil

uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03. júla 2012, č. k. 7Co/281/2010 - 482 a vec vrátil
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Okresný
súd Malacky rozsudkom z 08. apríla 2010, č. konania 5C/353/2008 - 390 žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 6. mája 2004 do februára 2005 vo výške 7 535,05 eur
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku; v zostávajúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že o náhrade trov
konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v

Bratislave uznesením z 03. júla 2012, č. k. 7Co/281/2010 - 482 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a
konanie vo veci zastavil, keď vychádzal z toho, že za žalovaného bola žalobcom označená organizačná
zložka právnickej osoby - odštepný závod právnickej osoby, zapísaná v Obchodnom registri (odštepný
závodMalackyštátnehopodniku VojenskélesyamajetkySR).Podľanázoruodvolaciehosúduodštepný
závod nemal právnu subjektivitu a nemal ani spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 19 a §
20 OSP. Pre tento nedostatok podmienky konania, keďže sa nejednalo o nesprávne, či neúplné, inak

nepochybne označeného účastníka konania, bol odvolací súd povinný prihliadať v ktoromkoľvek štádiu
konania, a konštatoval, že nedostatok konania - spôsobilosť žalovaného byť účastníkom konania, je
neodstrániteľný. Preto zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavil.
2. Rozhodnutie odvolacieho súdu napadol dovolaním pôvodný žalobca. Mal za to, že postupom
odvolacieho súdu mu bolo odopreté právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Mal za to, že žalovaný bol správne označený,

keď okrem úplného obchodného názvu podniku bola uvedená i organizačná zložka, ktorej sa spor týka
(odštepný závod Malacky), čo však nebol dôvod na zastavenie konania. Uviedol, že súd mal vyzvať
žalobcu v prípade pochybností, aby takúto nepresnosť podľa § 43 ods. 1 OSP, v spojení s § 5 OSP
odstránil.
3. Najvyšší súd SR uviedol, že osobitne sa zaoberal otázkou, či žalobcovi bola odňatá možnosť konať
pred súdom, keď podľa ustálenej súdnej praxe v možnosti konať pred súdom dochádza aj odmietnutím

odvolania odvolacím súdom, ak preto neboli dané procesné predpoklady. Keďže dovolateľ odňatie
možnosti konať pred súdom spájal s nesprávnym posúdením otázky spôsobilosti byť účastníkomkonaniaodvolacímsúdom,čoviedlokzrušeniurozsudkusúdu prvejinštancie,dovolacísúdkonštatoval,
že za odňatie možnosti konať pred súdom bol označený nesprávny postup odvolacieho súdu - vydanie
zrušujúceho rozhodnutia a zastavenie konania odvolacím súdom, pričom pre takýto postup neboli

splnené zákonné podmienky, a preto rozhodnutie považoval za arbitrárne. Podľa názoru dovolacieho
súdu obsahom základného práva na súdnu ochranu zodpovedá povinnosť odvolacieho súdu rozhodnúť
zákonom prezumovaným spôsobom o podanej žalobe a v kontexte tohto prípadu aj o odvolaní žalobcu
proti rozsudku súdu prvej inštancie. K zrušeniu rozhodnutia môže odvolací súd pristúpiť len vtedy, ak
nie sú podmienky na potvrdenie alebo zmenu rozsudku a konanie možno zastaviť, ak nie sú splnené

podmienky, za ktorých súd môže konať, a nejde o prípad kedy sa nepodarilo nedostatky podmienok
podania odstrániť. Uviedol, že jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj povinnosť súdu správne a presvedčivo vyhodnotiť
dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.
4. Dovolací súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica mal za preukázané,
že vo vložke č. 115/S, oddiel: Pš, je od 1. januára 1993 v obchodnom registri zapísaný štátny podnik:

Vojenské lesy a majetky SR - štátny podnik so sídlom: Lesnícka č. 23, Pliešovce, IČO 31 577 920 a
od 18. januára 1993 je zapísaný aj odštepný závod tohto subjektu pod obchodným menom Vojenské
lesy a majetky SR - štátny podnik, odštepný závod Malacky a sídlom: Zámocká č. 7, Malacky (č.
listu 237 až 243). Je nesporné, že žalobca v žalobe zo 7. júna 2004 označil za žalovaného právnickú
osobu Vojenské lesy a majetky SR - štátny podnik, Pliešovce, odštepný závod, Zámocká ul. 7, 901 18

Malacky, ktorá je navyše zapísaná v Obchodnom registri. Uviedol, že v zmysle § 7 ods. 1 Obchodného
zákonníka odštepný závod je organizačnou zložkou podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná
v Obchodnom registri a pri prevádzke odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s
dodatkom, že ide o odštepný závod. Odštepný závod zapísaný do Obchodného registra podľa právnej
úpravy musí používať obchodné meno podnikateľa i dodatok, že ide o odštepný závod. Právnická osoba,

ktorá má ako organizačnú zložku odštepný závod, sa v spore, ktorý sa týka tohto odštepného závodu
označuje ako účastník konania uvedením obchodného mena a sídla (§ 79 ods. 1 OSP), prípadne ďalších
údajov potrebných na jej identifikáciu (napr. R41/97). I keď odštepný závod a ani iná organizačná zložka
podniku nemá spôsobilosť byť účastníkom konania v predmetnej veci, žalobca pri označení žalovaného
uviedol obchodné meno právnickej osoby, ktorým je štátny podnik zapísaný v Obchodnom registri, preto

uvedenie aj jeho organizačnej zložky - odštepného závodu nie je bez ďalšieho dôvodom na zastavenie
konania. Je zrejmé, že označenie žalovaného v žalobe bolo neúplné, keďže nebolo uvedené jeho
úplné sídlo Lesnícka č. 23, Pliešovce, preto tu mohli existovať pochybnosti o tom, či za účastníka bola
označená právnická osoba alebo jej organizačná zložka, avšak bolo povinnosťou odvolacieho súdu
postupom podľa § 43 OSP sa pokúsiť o odstránenie tejto vady žaloby a až potom sa zaoberať otázkou

existencie spôsobilosti byť účastníkom konania na strane žalovaného. Odvolací súd tak nepostupoval,
ale ani žalobcu nevyzval na doplnenie a spresnenie žalovaného a bez uvedeného bol záver odvolacieho
súdu, že žalovaný nemá spôsobilosti byť účastníkom konania predčasný a nebolo ho možné považovať
ani za právny.
5. Po zrušení uznesenia Krajského súdu v Bratislave Najvyšším súdom SR vec bola vrátená

odvolaciemu súdu na ďalší zákonný postup. V danom štádiu je predmetom odvolania rozsudok súdu
prvej inštancie zo dňa 8. apríla 2010, č. k. 5C/353/08 - 390, ktorým súd prvej inštancie zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu priemerného zárobku za obdobie od 06.05.2004 do 06.02.2005
v sume 7 535,05 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu
zamietol. Zároveň vo výroku uviedol, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou
domáhal 1./ určenia neplatnosti jeho odvolania z funkcie riaditeľa odštepného závodu Malacky, š.p.
Vojenské lesy a majetky SR Pliešovce zo dňa 9.2.2004, 2./ určenia neplatnosti jeho odvolania z funkcie
vedúceho Lesnej správy Jablonové, OZ Malacky zo dňa 27.2.2004, 3./ určenia neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru uzavretého medzi ním a žalovaným zo dňa 19.4.2004, 4./ náhrady mzdy,

5./ doplatenia náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku v počte 1 deň, na ktorú mu vznikol nárok v
roku 2003, umožnenia vyčerpania dovolenky v počte 25 dní, na ktorú mu vznikol nárok v roku 2004,
resp. vyplatenia náhrady za túto dovolenku, 6./ poskytnutia vecných, odevných náležitostí, 7./doplatenia
finančného príspevku - náhrady za nezabezpečenie stravovania, 8./ vykonania dodatočných odvodov
dane z príjmu a odvodov do fondov zdravotnej a sociálnej poisťovne, 9./ umožnenia protokolárneho

odovzdania funkcie riaditeľa ku dňu 09.02.2004.
6. Vychádzal zo žaloby žalobcu, v ktorej uviedol, že u žalovaného začal pracovať od 01.09.1972 ako
„samostatný lesný technik“. Dňom 01.01.1996 bol vymenovaný do funkcie „vedúceho Lesnej správy
Jablonové, OZ Malacky“. Dňom 01.11.1996 ho riaditeľ štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR vPliešovciach (ďalej len š.p. VLaM SR) vymenoval v súlade s čl. 19 Organizačného poriadku š.p. VLaM
SR do funkcie riaditeľa odštepného závodu Malacky, menovacím dekrétom č.j.: 1928/R/1996 zo dňa
21.10.1996. Týmto dňom mu tak vznikol pracovný pomer pre výkon funkcie riaditeľa odštepného závodu,

ktorý s ním uzatvoril riaditeľ š.p. v zmysle čl. 10 Organizačného poriadku. Za celé obdobie tejto jeho
funkciemuneboliústnouanipísomnouformouvytknuténedostatkyvjehopráci.Dňa09.02.2004obdržal
„Dekrét o odvolaní z funkcie riaditeľa OZ Malacky, š.p. VLaM SR Pliešovce“, podľa ktorého bol odvolaný
z funkcie riaditeľa OZ Malacky dňom 09.02.2004 v súlade s čl. 19 Organizačného poriadku š.p.
VLaM SR Pliešovce bez uvedenia dôvodov odvolania. Žalobca poukázal na právnu úpravu, ktorá vznikla

účinnosťou zák. č. 311/2001 Z. z. - Zákonníka práce od 01.04.2002 a to na tú skutočnosť, že nová právna
úprava neplatí na pracovné pomery založené voľbou alebo vymenovaním. Žalobca ďalej v písomnej
žalobe zdôvodňoval, z akých príčin je podľa jeho názoru neplatné jeho odvolanie z funkcie riaditeľa OZ
Malacky, š.p. VLaM SR Pliešovce a z funkcie vedúceho Lesnej správy Jablonové OZ Malacky a z akých
dôvodov je neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu zo dňa 19.04.2004.
Vzhľadom na to, že žalobca žiadal o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru s

ním zo strany žalovaného, žiadal žalovaného zaviazať aj na náhradu mzdy v mesačnej výške 65 000 Sk
za obdobie od 16.03.2004, až do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci, resp. ukončí s ním
platne pracovný pomer. Po zrušení prvostupňového rozsudku zo dňa 09.09.2005 žalobca žiadal, aby
žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie náhrady mzdy za obdobie od 06.05.2004 do rozhodnutia súdu.
Bol toho názoru, že nepochybne je splnený jeho nárok na 9 mesačnú náhradu mzdy a ďalej bol tiež

toho názoru, že mu patrí náhrada mzdy i po tejto lehote. Žalovaný ho totiž nechal v neistote. Spôsobom,
ako s ním ukončil pracovný pomer, žalobca utrpel nielen finančnú ujmu, ale aj sociálnu, spoločenskú
a zdravotnú ujmu. Žalobca uviedol ďalej, že počas doby trvania súdneho sporu bol odkázaný iba na
svoje úspory. Má síce živnosť, ale príjmy zo živnosti mu nepostačovali na živobytie, čo doložil daňovými
priznaniami za toto obdobie. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na svoj zhoršený zdravotný stav,

vek a okolnosti, za akých bol s ním skončený pracovný pomer. Táto skutočnosť v danom regióne bola
všeobecne známa a žalobcu to postavilo do zlého svetla u potenciálnych zamestnávateľov. Žalobca sa
domáhal aj ďalších nárokov, tak ako je to uvedené vyššie.
7. Žalovaný bol toho názoru, že odvolanie žalobcu z funkcie riaditeľa Odštepného závodu odporcu
v Malackách zo dňa 9.2.2004 a odvolanie žalobcu z funkcie vedúceho Lesnej správy Jablonové, OZ

Malacky zo dňa 27.2.2004 bolo v súlade s jeho internými predpismi a aj zákonné. Mal za to, že
odvolanie z funkcie žalobcu bolo platné. Mal za to, že pokiaľ sa týka určenia neplatnosti z funkcie
riaditeľa odštepného závodu a určenie neplatnosti jeho odvolania z funkcie vedúceho lesnej správy,
takéto nároky nie sú nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru podľa § 79 ods. 1 Zákonníka
práce, preto bol žalobca, keďže sa jedná o určovaciu žalobu, povinný preukázať naliehavý právny

záujem na takomto určení v súlade s ustanovením § 80 písmeno c) OSP, čo však žalobca v konaní
nepreukázal. V časti žaloby o určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu zo strany
žalovaného je neplatné, žalovaný vychádzal z toho, že po odvolaní z funkcie riaditeľa bude zaradený
na predchádzajúcu pracovnú pozíciu. Túto pracovnú pozíciu však žalobca odmietol vykonávať a na toto
pracovné miesto nenastúpil. Žalovaný nesúhlasil ani s návrhom žalobcu na zaplatenie náhrady mzdy vo

výške 65 000 Sk mesačne za obdobie odo dňa 16.03.2004 do času, kedy žalovaný umožní žalobcovi
pracovať, alebo s ním platne skončí pracovný pomer z dôvodu, že právo na zaplatenie náhrady mzdy
v sume priemerného zárobku patrí odo dňa, keď zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, čo sa však stalo až 06.05.2004. Žalovaný bol ďalej toho názoru, že žalobcovi
vznikol nárok na zaplatenie náhrady mzdy v súlade s ust.§ 79 ods. 2 Zákonníka práce len za obdobie

9 mesiacov. V opačnom prípade by bol žalobca neprimerane zvýhodnený, nakoľko takýto príjem by v
pracovnompomeresožalovanýmnedosiaholanivprípade,akbynedošlokjehookamžitémuskončeniu.
Žalovaný nesúhlasil ani s ďalšími nárokmi žalobcu uvedenými vyššie pod bodmi 5 až 9.
8. Súd prvej inštancie uviedol, že o žalobe rozhodol rozsudkom zo dňa 09.09.2005. Určil, že odvolanie
žalobcu z funkcie riaditeľa OZ Malacky š.p. VLaM SR Pliešovce zo dňa 09.02.2004 a odvolanie z

funkcie vedúceho Lesnej správy Jablonové OZ Malacky zo dňa 27.02.2004 sú neplatné. Súd ďalej
určil, že je neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom zo dňa 19.04.2004. Súd
napokon žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v mesačnej výške 65. 000 Sk
za obdobie od 16.03.2004 až do času, keď mu žalobca umožní pokračovať v práci, prípadne, keď s
ním skončí platne pracovný pomer. Ďalšie nároky žalobcu súd zamietol. Súd rozhodol aj o náhrade trov

konania a poplatkovej povinnosti. Po podaní odvolania žalovaného, čo do výroku o určení
neplatnosti odvolania žalobcu z funkcie riaditeľa OZ Malacky š.p. VLaM SR Pliešovce zo dňa 09.02.2004
a neplatnosti odvolania žalobcu z funkcie vedúceho Lesnej správy Jablonové OZ Malacky
zo dňa 27.02.2004 do výrok o zaplatení náhrady mzdy, do výroku o náhrade trov prvostupňovéhokonania a do výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn.
2Co/122/2006, zo dňa 29.09.2006 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie.

9. Následne súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 05.06.2007. Rozhodol tak, že súd návrh
žalobcu v časti, ktorou žiadal určiť, že jeho odvolanie z funkcie riaditeľa OZ Malacky, š.p. VLaM SR,
Pliešovce zo dňa 09.02.2004, je neplatné, zamietol. Súd konanie o návrhu žalobcu v časti, ktorou žiadal
určiť, že jeho odvolanie z funkcie vedúceho Lesnej správy Jablonové, OZ Malacky zo dňa 27.2.2004,

je neplatné, zastavil. Súd ďalej uložil žalovanému povinnosť žalobcovii zaplatiť náhradu priemerného
zárobku za obdobie od 06.05.2004 do 05.06.2007 v sume 2 378 684,50 Sk a ďalej súd rozhodol o
trovách konania. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca aj žalovaný. Žalobca sa odvolal proti
tomu výroku rozsudku, ktorým bol zamietnutý jeho návrh v časti, v ktorej žiadal určiť, že jeho odvolanie z
funkcie riaditeľa OZ Malacky, š.p. VLaM SR, Pliešovce zo dňa 09.02.2004 je neplatné a aj proti výroku,
ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania. Žalovaný sa odvolal proti výroku rozsudku súdu, ktorým

bolo rozhodnuté o náhrade mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru. Ďalej sa
odvolal proti výroku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania a o výroku, ktorým bolo rozhodnuté
o poplatkovej povinnosti.
10. Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom, č.k. 7Co 28/07, zo dňa 16.06.2009 tak, že rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bol zamietnutý návrh žalobcu o určenie, že jeho odvolanie

zfunkcieriaditeľaOZMalacky,š.p.VLaMSR,Pliešovcezodňa9.2.2004jeneplatné,potvrdil.Vozvyšnej
napadnutej časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil
na ďalšie konanie. Krajský súd uložil súdu prvého stupňa v ďalšom konaní zabezpečiť za aktívnej účasti
žalovaného mzdové listy žalobcu za rozhodujúce obdobie pre výpočet priemerného zárobku žalobcu,
resp. jeho pravdepodobného zárobku. Ďalej konštatoval, že žalobcovi patrí náhrada mzdy z dôvodu

neplatného rozviazania pracovného pomeru maximálne za čas od 06.05.2004, kedy žalobca oznámil
žalovanému, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, do 06.03.2006, kedy nadobudol právoplatnosť
rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej vyslovil neplatnosť rozviazania pracovného pomeru. Ďalej
uložil prvostupňovému súdu dôsledne sa zaoberať pri rozhodovaní aj otázkou, či v zmysle návrhu
žalovaného žalobcovi možno vôbec priznať náhradu mzdy aj nad čas uvedený v ustanovení § 79 ods.

2 Zák. práce, resp. túto znížiť.
11. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania v odôvodnení napadnutého rozsudku č. k. 5C/353/08
- 390, zo dňa 08.04.2010 konštatoval, že žalobca bol dňom 09.02.2004 odvolaný z funkcie riaditeľa
odštepného závodu Malacky, š. p. Plieškovce, dňom 16. 03.2004 odvolaný z funkcie vedúceho lesnej
správy Jablonové, OZ Malacky a v zmysle pracovnej zmluvy následne riaditeľ VLaM SR, OZ Malacky

zariadil žalobcu na funkciu samostatný technik výroby na LS Jablonové.
12. Súd prvej inštancie konštatoval, že prvostupňovým rozsudkom zo dňa 09.09.2005 súd určil, že
okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom zo dňa 19.04.2004 je neplatné. Žalobca ani
žalovaný proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nepodali a je preto v tejto časti právoplatný. Vec právne
posúdil podľa § 251 ods. 1 a § 252 ods. 1 Zákonníka práce, v znení účinnom od 01.04.2004 (zákon č.

311/2001Z.z.,ktorýzrušilzákonč.65/1965Zb.Zákonníkpráce)austanovenia§79ods.1a2Zákonníka
práce, § 134 ods. 1 až 4 Zákonníka práce, pričom uzavrel, že žalobca sa svojou žalobou domáhal
náhrady priemerného zárobku za obdobie od 06.05.2004 do 06.03.2006 s poukazom na ust. § 79 ods.
1 Zák. práce a ďalej sa domáhal náhrady mzdy za obdobie od 07.03.2006 do 25.08.2008 s poukazom
na ust. § 142 ods. 3 Zák. práce. Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku, sp.zn. 7Co 28/07 ale

uviedol v dôvodoch svojho rozhodnutia, že nie je daný žiaden zákonný dôvod na rozhodnutie žalobcu
o náhrade mzdy v čase od 07.03.2006 naďalej. Od tohto obdobia, keďže žalobca ďalej nepracoval,
by mohlo ísť len o prekážky v práci na strane žalobcu alebo žalovaného, čo ale nie je predmetom
tohto sporu. V tomto prípade nejde o nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru v zmysle
vyššie cit. § 79 ods. 1 Zák. práce. Muselo by sa jednať v tejto časti o samostatnú žalobu. V rámci

uzavretej pracovnej zmluvy žalovaný ponúkol žalobcovi nové pracovné zaradenie, ktoré však odmietol.
Žalobca naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti odvolania z funkcie odôvodňoval tým, že
podal na riaditeľa OZ Malacky trestné oznámenie. Na pracovnom stretnutí dňa 16.03.2004 uviedol, že
odvolanie z funkcií neakceptuje a odmietol ponuku na skončenie pracovného pomeru dohodou, listom z
19.03.2004 tlmočil, že trvá na ďalšom zamestnávaní vo funkcii riaditeľa OZ, listom z 03.05.2004 oznámil,

že trvá na ďalšom zamestnávaní, podal žalobu a uvádzal aj ďalšie dôvody. Po zrušení rozsudku zo
dňa 09.09.2005 tieto svoje dôvody naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení už nerozšíril.
Vzhľadom na vyššie cit. ust. § 19 ods. 14 Zák. č. 111/1990 Zb. je zrejmé, že právom riaditeľa štátneho
podniku je vymenovať aj odvolať sebe priamo podriadených zamestnancov podniku. Je teda zrejmé,že zamestnanec vykonávajúci určitú funkciu nemá na ňu právny nárok, môže byť odvolaný. Súd prvej
inštancie konštatoval, že odvolaním žalobcu z funkcie sa pritom nestalo neistým jeho právne postavenie,
keďže naďalej zostal v pracovnom pomere a teda neexistuje tu ani dostatok právneho záujmu na určení

neplatnosti odvolania z určitej funkcie, na čo napokon (na zotrvanie vo funkcii neobmedzene) nie je
právny nárok. Preto súd po zrušení rozsudku zo dňa 09.09.2005 zamietol návrh žalobcu v časti, ktorou
žiadal určiť, že jeho odvolanie z funkcie riaditeľa OZ Malacky š.p. VLaM SR Pliešovce zo dňa 9.2.2004
je neplatné.
13. Súd prvej inštancie nemohol preto žalobcovi priznať náhradu mzdy od 07.03.2006 do 25.08.2008,

keďže takýto nárok nebol predmetom sporu, keďže sa nejedná o nároky súvisiace s neplatným
rozviazaním pracovného pomeru. V tomto prípade ide o nárok z iného právneho titulu, ktorý s poukazom
na dôvody rozhodnutia Krajského súdu priznať v takomto konaní ani nemohol.
14. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 a 2 Zákonníka práce za
obdobie za obdobie od 06.05.2004 do 05.01.2009, t. j. za 9 mesiacov (§ 79 ods. 2 Zák. práce účinného
v čase vzniku nároku). Priemerný hodinový zárobok žalobcu za obdobie od 01.01.2004 do 09.02.2004

bol 378,23 Sk. V ďalšom období bola žalobcovi ponúknutá funkcia samostatného lesného technika na
LS Jablonové, ktorú odmietol. Podľa oznámenia žalovaného priemerný hodinový zárobok prislúchajúci
tejto pracovnej funkcii bol 122,21 Sk. Na základe týchto skutočností dospel súd k záveru, že zárobok
žalobcu za mesiac január bol 54. 465,12 Sk. Za mesiac február mala byť mzda žalobcu v sume 31.
842,56 Sk, keďže žalobca vykonával funkciu riaditeľa OZ Malacky š.p. VLaM SR Pliešovce za obdobie

01.02. (správne od 01.01.2004- poznámka odvolacieho súdu) do 09.02. 2004 a v ďalšom období mu
už patrila iba mzda za ponúkanú funkciu samostatného lesného technika pri priemernom hodinovom
zárobku 122,21 Sk. Za mesiac marec by mzda žalobcu predstavovala sumu 22.486,64 Sk. Z
uvedeného súd dospel k záveru, že priemerná hodinová mzda za prvý štvrťrok 2004 bola 167,90 Sk,
a to pri počte 81 pracovných dní s 8 hodinovým pracovným časom. Súd žalobcovi priznal náhradu

mzdy za 9 mesiacov, za obdobie od 06.05.2004 do 05.01.2005 a teda mu prislúcha náhrada mzdy v
sume 227.000,80 Sk, čo je 7.535,05 eur. Žalobca po zrušujúcich rozsudkoch Krajského súdu už ďalej
nezdôvodňoval, prečo neprijal pracovnú pozíciu, ktorú mu žalovaný ponúkal a ktorú aj vykonával pred
vymenovaním za riadiaceho pracovníka. Žalobca ani neuvádzal a nedokladoval, či sa zaujímal, alebo
nezaujímal o svoje pracovné uplatnenie v odbore, v ktorom dlhodobo pôsobil a v ktorom bol odborník.

Pri rozhodovaní o náhrade mzdy súd musel zobrať do úvahy aj dôvody, ktoré uvádza druhostupňový
súd v rozsudku zo dňa 16.06.2009 a to tú skutočnosť, že žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi.
Bol totiž od roku 1995 živnostníkom a túto činnosť vykonával bez súhlasu žalovaného. To nakoniec aj
bol dôvod skončenia pracovného pomeru.
15. Súd prvej inštancie o trovách konania zatiaľ nerozhodol s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3

OSP.
16. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovaného k zaplateniu žalobcovi
náhrady priemerného zárobku za obdobie od 06.05.2004 do 06.03.2006 vo výške 46 754,62 eur a za
obdobie od 07.03.2006 do 25.08.2008 náhradu mzdy vo výške 62 99,84 eur.

17.Žalobcapovažovalrozsudoksúduprvejinštanciezanezákonný.Uviedol,ženapadnutýmrozsudkom
súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 06.05.2004 do 06.02.2005 v sume
7 535 eur, keď súd prvej inštancie poukázal na závery odvolacieho súdu zo dňa 16.06.2009 sp.
zn. 7Co/28/2007 s tým, že žalobcovi priznal náhradu mzdy len za obdobie 9 mesiacov. Napriek
tomu sa súd prvej inštancie dôsledne neriadil závermi rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa

16.06.2009 sp. zn. 7Co/28/07. Žalobca poukázal na ustanovenie § 79 ods. 1 a 2 Zákonníka práce
a tiež na rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 09.09.2005, v ktorom bolo určené, že okamžité
skončenie pracovného pomeru so žalobcom zo dňa 19.04.2004 je neplatné, a predmetné rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 16.03.2006. Žalobca listom zo dňa 16.05.2004 žalovanému oznámil, že trvá
na tom, aby ho naďalej zamestnával a umožnil výkon práce v zmysle pracovnej zmluvy a zároveň

upozornil žalovaného na neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalobca má teda
zákonný nárok na náhradu mzdy odo dňa oznámenia, že trvá na ďalšom zamestnávaní a to až do
doby, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci, alebo dôjde k platnému skončeniu pracovného
pomeru. Navyše súd môže výšku náhrady mzdy za čas presahujúci 9 mesiacov primerane znížiť,
prípadne nepriznať, a to iba na základe v konaní uplatnenej žiadosti zo strany zamestnávateľa. Súd pri

znížení alebo nepriznaní je povinný prihliadnuť na viaceré skutočnosti, keďže povinnosť zamestnávateľa
poskytnúť náhradu mzdy má sankčný charakter voči zamestnávateľovi, ktorý svojím nezákonným
konaním zasiahol do práv zamestnanca. Odôvodnenie náhrady mzdy len za obdobie od 06.05.2004
do 06.02.2005 tým, že žalobca mal konať v rozpore s dobrými mravmi, je vzhľadom na sankčnosťcharakteru povinnosti zamestnávateľa poskytnúť náhradu mzdy, nedostatočné. Žalobca zdôraznil, že
žalovaný vedel o vykonávaní jeho podnikateľskej činnosti, keď so súhlasom žalovaného zásoboval
tovarom jednotlivé pracoviská zamestnávateľa v priebehu niekoľkých rokov. Preto tvrdenie súdu, že

žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi, je právne aj skutkovo bezdôvodné, znevažujúce osobu
žalobcu. Žalovaný potom, ako mu žalobca oznámil listom zo dňa 06.05.2004, že trvá na tom, aby
ho ďalej zamestnával, žalovaný žalobcovi žiadnu pracovnú pozíciu neponúkol a ani mu neumožnil
nastúpiť do práce, vôbec nekomunikoval so žalobcom. Žalobca opätovne poukázal na stanovisko
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky pod sp. zn. Cpjn4/2004, v zmysle

ktorého ku zníženiu, resp. k nepriznaniu náhrady mzdy môže súd pristúpiť len vtedy, ak je možné po
zhodnotení všetkých okolností prípadu dospieť k záveru, že zamestnanec sa zapojil alebo mohol zapojiť
do práce u iného zamestnávateľa za podmienok v zásade rovnocenných alebo dokonca výhodnejších,
ako by mal podľa pracovnej zmluvy, keby si zamestnávateľ plnil svoju povinnosť prideľovať mu túto
prácu. Tieto zásady platia rovnako v prípade, ak zamestnanec nebol po neplatnom skončení pracovného
pomeru zamestnaný u iného zamestnávateľa, ale začal podnikať. Potom môže súd pristúpiť k zníženiu,

prípadne k nepriznaniu náhrady mzdy iba vtedy, ak zamestnanec vykonával svoju podnikateľskú činnosť
za podmienok v zásade rovnocenných alebo dokonca výhodnejších, ako by mal pri výkone práce
podľa pracovnej zmluvy, keby si zamestnávateľ plnil svoju povinnosť prideľovať mu túto prácu. Žalobca
uviedol, že z jeho daňového priznania vyplýva, že nevykonával podnikateľskú činnosť za rovnakých
a rovnocenných podmienok, mesačný príjem z podnikania bol u neho na hranici životného minima.

Uviedol, že v Malackách ani v širokom okolí okrem žalovaného nie je žiadna spoločnosť, prípadne iný
štátny podnik ,ktorý by zamestnával lesných inžinierov, resp. ľudí na obdobných pracovných pozíciách.
Žalovaný už viac ako 5 rokov drží žalobcu v právnej neistote, keď opätovne zo špekulatívnych dôvodov
a navyše nezákonne ukončil pracovný pomer oznámením o okamžitom zrušení, ku dňu 26.08.2008 a to
doručením do spisu v čase posledného pojednávania na Krajskom súde. Súd sa uvedeným konaním,

resp. nekonaním žalovaného vôbec nezaoberal. Zdôraznil, že práve jeho odmietnutie pracovnej pozície
ešte pred dňom 19.04.2004, t. j. pred okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany žalovaného,
bolo dôvodom žalovaného pre okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom a ktoré aj súd prvej
inštancie uznal právoplatne za neplatné. Súd prvej inštancie sa preto náležite nevysporiadal so všetkými
skutočnosťami, rozhodujúcim pre posúdenie prípadného zníženia, resp. nepriznania náhrady mzdy.

Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie okrem iného aj povinnosť starostlivo posúdiť chovanie oboch
účastníkov pri posudzovaní námietky vznesenej podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce. Podľa žalobcu to
bol práve žalovaný, ktorý hrubým spôsobom neustálym porušovaním záväzných ustanovení Zákonníka
práce konal v hrubom rozpore so zákonom a dobrými mravmi.
18. Súd prvej inštancie pochybil pri určení výšky náhrady priemerného zárobku, keď žalobcovi by mala

prislúchať náhrada mzdy v prepočte 7 535,05 eur. Zo strany žalovaného boli súdu doručené mzdové listy
žalobcu za mesiac január, február a marec 2004. V súlade s ustanovením § 134 ods. 1 a 2 Zákonníka
práce mal súd vychádzať zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období za mesiac
január, február a marec 2004, zúčtovaná mzda predstavovala za rozhodujúce obdobie sumu 156 000
Sk a to v januári 65 000 Sk brutto, vo februári 2004 65 000 Sk brutto a v marci 2004 mzda 26 000 Sk

brutto, keď v rozhodnom období žalobca odpracoval 53 dní, priemerná denná mzda tak predstavovala
sumu 2 943,39 Sk a priemerná mesačná mzda 2 943,39 x 21,74, t. j. 36 989,29 Sk. Žalobcovi preto nie
je známe, prečo súd prvej inštancie vypočítal priemerný hodinový zárobok od 01.01.2004 do 09.02.2004
vo výške 378,23 Sk a následne od tohto dňa hodinový zárobok vo výške 122,21 Sk. Zo mzdových listov
totiž vyplýva, že žalobca v rozhodujúcom období odpracoval viac ako 22 dní.

19. Zároveň žalobca uviedol, že podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce (ak nemohol zamestnanec
vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2,
zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku), žalobca podaním zo dňa
16.09.2009 rozšíril predmet žaloby o náhradu mzdy z dôvodu podľa 142 ods. 3 Zákonníka práce a to i
s poukazom na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z konania pred odvolacím súdom a na nové konanie o

určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy od 26.08.008 (správne
má byť pravdepodobne 2008, pozn. odvolacieho súdu). Žalobca sa teda domáha zaplatenia mzdy v
sume priemerného zárobku za obdobie od 06.05.2004 do 06.03.2006 v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka
práce a za obdobie od 07.03.2006 do 25.08.2008 tiež náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku
v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce, keďže zo strany žalovaného bolo odmietnuté

prideľovať žalobcovi prácu podľa pracovnej zmluvy. Neobstojí odôvodnenie súdu prvej inštancie, že
nie je daný žiaden zákonný dôvod na rozhodnutie žalobcu o náhrade mzdy v čase od 07.03.2006
naďalej, pretože žaloba bola rozšírená dňa 16.09.2009, až po odvolacom konaní. Preto záver súdu prvej
inštancie, že odvolací súd konštatoval, že nie je daný žiaden zákonný dôvod, nie je správny, nakoľkotento nárok nebol predmetom odvolacieho konania. Ide teda o nový, resp. ďalší nárok a to z iného titulu
ako podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, a to v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Týmto ďalším
nárokom sa súd prvej inštancie dôsledne nezaoberal. Tiež sa nezaoberal jeho právnou kvalifikáciou

ani jeho posúdením. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému dňa 13.05.2010. Žalovaný sa k
odvolaniu písomne nevyjadril.
20. Po zrušení uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03. júla 2012, sp. zn. 7Co/281/2010
Najvyšším súdom SR súd prvej inštancie zistil, že žalobca F.. Y. E. zomrel, následne zistil, že dedičské
konanie po zomrelom sa vedie pod sp. zn. 12D/271/2014 a prejednáva sa na Notárskom úrade

JUDr. Molnárovej. Dopytom u notára súd prvej inštancie zistil, že v dedičskom konaní bolo vydané
uznesenie o prerušení konania do právoplatného skončenia veci 7C/345/2009 vedeného na Okresnom
súde Bratislava IV v Bratislave, ku dňu 09.09.2014, uznesenie nebolo právoplatné. Zároveň súd
prvej inštancie zistil, že Okresný súd v Malackách dedičské veci po poručiteľovi F.. Y. E. rozhodol v
konaní 12D/271/2014 - 66, Dnot202/2014 okrem iného i o tom, že dedičmi po poručiteľovi sú dvaja
synovia poručiteľa S.. S. E. a F.. Y. E.. Na výzvu súdu S.. S. E. a F.. Y. E. reagovali vyjadrením

obaja zo dňa 10.11.2014 v podstate s totožným obsahom, že trvajú obaja na pokračovaní v konaní
voči zamestnávateľovi ich otca a to tak, aby žalovaný bol zaviazaný na náhradu priemerného zárobku
za obdobie od 06.05.2004 do 06.03.2006 vo výške 46 754,62 eur a za obdobie od 07.03.2006 do
25.08.2008 náhradu mzdy vo výške 62 990,84 eur.
21. Po dôjdení veci z Najvyššieho súdu SR odvolací súd uznesením zo dňa 31.07.2017, č. k.

14Co/819/2014 - 580 rozhodol, že v konaní bude ďalej pokračovať so žalobcom v 1. rade: S.. S. E.,
žalobcom v 2. rade: F.. Y. E. namiesto pôvodného žalobcu F.. Y. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa
XX.XX.XXXX a to s poukazom na ustanovenie § 63 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 25.09.2017.
22. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe
úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona.
Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo
nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných

ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016.
23. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu
spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za

účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP.
24. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcov v jeho napadnutej časti bez
nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.
25. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na rozhodujúce právne skutočnosti, ktoré vyplývajú jednak z

konania na odvolacom súde a následne aj z konaní na súde prvej inštancie.
26. V prvom rade odvolací súd poukazuje na nasledovné. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 05. júna
2007, č. k. MA - 5C/156/2004 - 204 žalobu žalobcu v časti, ktorou žiadal určiť, že jeho odvolanie z funkcie
riaditeľa odštepného závodu Malacky, š. p. Vojenské lesy a majetky SR, Pliešovce zo dňa 09.02.2004
je neplatné, zamietol. Konania o návrhu žalobcu v časti, v ktorej žiadal určiť, že jeho odvolanie z

funkcievedúcehoLesnejsprávyJablonovéOZMalackyzodňa27.02.2004jeneplatné,zastavil.Zároveň
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu priemerného zárobku od 06.05.2004 d o05.06.2007 v
sume 2 378 684,50 Sk, tiež nahradiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 39 171 Sk na účet právnej
zástupkyne JUDr. Marty Vicenovej, tiež žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok vo výške 118 930
Sk a žalobcu zaviazal zaplatiť súdny poplatok vo výške 7 000 Sk na účet súdu prvej inštancie.

27. Po podaní odvolania proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali včas odvolanie obe strany
sporu, keď odvolanie žalobcu smerovalo proti výroku, ktorým bola zamietnutá jeho žaloba o určenie,
že jeho odvolanie z funkcie riaditeľa odštepného závodu Malacky je neplatné. Žalobca podal odvolanie
čo sa týka náhrady trov konania. Žalovaný podal odvolanie proti výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť
žalobcovi náhradu priemerného zárobku od 06.05.2004 do 05.06.2007 v sume 2 378 684,50 Sk, tiež

podal odvolanie proti výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a do výroku,
ktorým bol zaviazal zaplatiť súdny poplatok vo výške 118 930 Sk.
28. Odvolací súd rozsudkomzo dňa 16. júna 2009, č. k. 7Co/28/2007 - 315 rozsudok súdu prvej inštancie
(zo dňa 05. júna 2007, č. k. MA - 5C/156/2004 - 204) v napadnutej časti, ktorou bola zamietnutá žalobažalobcuourčenie,žejehoodvolanie zfunkcieriaditeľaodštepnéhozávoduMalackyjeneplatné,potvrdil,
a vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z
rozsudkuKrajskéhosúduvBratislave,sp.zn.7Co/281/2010-315vyplynulo,žepotom,akoodvolacísúd

potvrdil výrok súdu prvej inštancie v časti, ktorou zamietol žalobu žalobcu o určenie, že jeho odvolanie z
funkcie riaditeľa odštepného závodu je neplatné s tým, že zároveň právoplatnosť nadobudol i výrok súdu
prvejinštanciezodňa05.júna2007č.k.MA-5C/156/2004-204ato včasti,vktorejžalobcažiadalurčiť,
žejehoodvolaniezfunkcievedúcehoLesnejsprávyJablonovéjeneplatné-zastavilavočitomutovýroku
žiadnazostránsporunepodalaodvolanieavtejtočastivýroknadobudolprávoplatnosť.Bolovecousúdu

prvej inštancie po zrušení zvyšnej napadnutej časti súdu prvej inštancie rozhodnúť o náhrade mzdy v
súvislostisneplatnýmrozviazanímpracovnéhopomerudňom20.04.2004(§79ods.1Zákonníkapráce),
prípadne rozhodnúť o trovách konania a o poplatkovej povinnosti žalovaného, ktoré výroky odvolací
súd bez osobitného odôvodnenia zrušil z dôvodu, že boli závislé od rozhodnutia o nárokoch žalobcu
na náhradu mzdy.
29. Súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle pokynov odvolacieho súdu (v zmysle rozsudku Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 16. júna 2009, č. k. 7Co/28/2007 - 315. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo
súd prvej inštancie nezabezpečil a nevyžiadal od žalovaného mzdové listy od žalobcu za rozhodujúce
obdobieprevýpočetpriemernéhozárobkužalobcu(právnypredchodcaterajšiehožalobcuv1.a2.rade),
resp. jeho pravdepodobného zárobku a to v súlade s ustanovením § 134 Zákonníka práce. Odvolací
súd jednoznačne jasne a aj podrobne zdôvodnil, ako má súd prvej inštancie postupovať. I keď začiatok

doby, odkedy patrí žalobcovi náhrada mzdy, súd prvej inštancie ustálil správne, t. j. deň 06.05.2004,
následne odvolací súd ustálil, že rozhodujúce obdobie trvá do 06.03.2006, kedy bolo právoplatne súdom
vyslovené,žerozviazaniepracovnéhopomerudňom20.04.2004zostranyžalovanéhosožalobcombolo
neplatné a teda z toho jednoznačne vyplynulo, že žalobcovi patrí náhrada mzdy z dôvodu neplatného
pracovného pomeru od 06.05.2004 do 06.03.2006 (t. j. odkedy žalobca oznámil žalovanému, že trvá na

tom, aby ho ďalej zamestnával a do doby, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok súdu prvej inštancie
v časti, v ktorej vyslovil neplatnosť rozviazania pracovného pomeru), pričom rozhodným obdobím v
súvislosti s výpočtom priemerného zárobku je prvý štvrťrok 2004, súd prvej inštancie si v prvom rade
od žalovaného nezabezpečil mzdové listy žalobcu (právneho predchodcu terajších žalobcov v 1. a
2. rade) za rozhodujúce obdobie pre výpočet priemerného zárobku právneho predchodca žalobcu,

resp. jeho pravdepodobného zárobku podľa Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z., t. j. v znení účinnom
v čase neplatného rozviazania pracovného pomeru (t. j. dňa 20.04.2004). Naopak súd prvej inštancie
vychádzal len z podkladov žalovaného a to prostredníctvom vtedajšieho právneho zástupcu zo dňa
16.02.2010 (č. listu 371), kde žalovaný uviedol priemerné hodinové zárobky v časových obdobiach podľa
pracovnej pozície žalobcu a to priemerný hodinový zárobok pre pozíciu riaditeľa oblastného závodu

Malacky vo výške 378,23 Sk, priemerný hodinový zárobok pre pozíciu vedúceho lesnej správy vo výške
147,64 Sk a priemerný hodinový zárobok pre pozíciu technický pracovník vo výške 122,21 Sk. Súd
prvej inštancie teda nepostupoval v súlade s pokynom odvolacieho súdu a nezabezpečil si mzdové
listy pôvodného žalobcu za rozhodujúce obdobie pre výpočet jeho priemerného zárobku a uspokojil
sa bez ďalšieho len s oznámením žalovaného. Pritom je práve vecou súdu prvej inštancie, aby v

súlade s ustanovením § 134 Zákonníka práce platný v čase skončenia pracovného pomeru, riadne a
zákonne vypočítal priemerný zárobok pôvodného žalobcu Ing. Y. E. tak, aby tento výpočet bol jasný,
zrozumiteľný nielen stranám sporu, ale v prípade odvolania by bolo možné tento výpočet preskúmať
i odvolacím súdom. V tomto smere je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný (ustanovenie
§ 157 ods. 2 OSP - procesný právny predpis platný do 30.06.2016. Opätovne sa súd prvej inštancie

pri opätovnom rozhodovaní bude dôsledne zaoberať otázkou, či v zmysle návrhu žalovaného možno
žalobcom v 1. a 2. rade priznať náhradu mzdy aj nad čas uvedený v ustanovení § 79 ods. 2 Zákonníka
práce, resp. či túto náhradu mzdy je potrebné znížiť. V tomto smere už odvolací súd zaujal zásadné
stanovisko vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 16. júna 2009, č. k. 7Co/28/2007 - 315 najmä
v časti odôvodnenia str. 8, 9 a 10 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu. Odvolací súd opätovne

poukazuje na závery odvolacieho súdu v súvislosti s činnosťou pôvodného žalobcu, že tento konal v
rozpore s dobrými mravmi, keď od roku 1995 bol živnostníkom, živnosť, hoci bola rozdielna od predmetu
činnosti žalovaného, túto prevádzkoval bez súhlasu žalovaného v pracovnom čase, v ktorom mal u
žalovaného vykonávať riadiacu činnosť, viď rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva citované
odvolacím súdom a násl. I keď súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že pôvodnému

žalobcovi priznal náhradu mzdy za obdobie od 06.05.2004 do 05.01.2009, t. j. za 9 mesiacov, odvolací
súd opätovne poukazuje na to, že ak sa pôvodnému žalobcovi nedarilo v podnikateľskej činnosti,
samo o sebe a bez ďalšieho to nezakladá jeho nárok na náhradu mzdy v jeho výške v súvislosti s
neplatnýmrozviazanímpracovnéhopomerunadčasuvedenývustanovení§79ods.2Zákonníkapráce.Bude potrebné opätovne zdôvodniť správanie sa pôvodného žalobcu, ako a kedy sa zaujímal o prácu,
prípadne koho kontaktoval u samotného žalovaného, z akých dôvodov neprijal pracovnú pozíciu, ktorú
vykonával ešte predtým, ako bol vymenovaný do funkcie riaditeľa odštepného závodu, resp. vedúceho

lesnej správy, keď pôvodný žalobca tak, ako už odvolací súd konštatoval, žiadnu odbornú prácu funkcie
riaditeľa odštepného závodu, resp. vedúceho lesnej správy nevykonával. Tiež je potrebné opätovne
odôvodniť, prečo naďalej, ak nevykazoval zisk v podnikaní, v tomto podnikaní zotrval, čo konkrétne robil,
ako sa s touto podnikateľskou činnosťou zaoberal. Opätovne je potrebné prihliadnuť na skutočnosť po
ustálení priemerného zárobku pôvodného žalobcu, ktorý priemerný zárobok v súlade so Zákonníkom

práce vypočíta súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie bude musieť vychádzať zo zárobku riaditeľa
odštepného závodu, avšak nie za celé rozhodné obdobie, vzhľadom na to, že pôvodný žalobca už
počnúcdňom10.02.2004nevykonávalfunkciuriaditeľaodštepnéhozávodu.Zvykonanéhodokazovania
jednoznačne vyplýva, že od 10.02.2004 nie je možné vychádzať zo zárobku riaditeľa odštepného
závodu, a od počnúc dňom 10.02.2004 mu už patrila iba náhrada mzdy za ponúkanú funkciu lesného
technika. V tejto časti preto nie je dôvodná odvolacia námietka pôvodného žalobcu a postup súdu prvej

inštancie bo správny, keď vychádzal počnúc od 10.02.2004 z inej funkcie (pracovnej pozície) pôvodného
žalobcu.
30. Po zrušení uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03. júla 2012 č. k. 7Co/281/2010 - 482,
Najvyšší súd SR ako súd dovolací v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že bolo vecou odvolacieho
súdu ešte predtým, ako zrušil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 08.04.2010, č. k. 5C/353/08 - 390

vyzvať žalobcu postupom podľa ustanovenia § 43 OSP a pokúsiť sa o odstránenie tejto vady žaloby a
až potom sa zaoberať otázkou existencie procesnej podmienky - spôsobilosti byť účastníkom konania
na strane žalovaného. Bolo preto povinnosťou súdu vyzvať žalobcu na doplnenie, resp. spresnenie
označenia účastníka konania (strany sporu) s poučením, ako je to nutní vykonať. Bez uvedeného
postupu Najvyšší súd SR považoval záver odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení sp. zn.

7Co/281/2010 - 482 za predčasný.
31. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodne zložený senát odvolacieho súdu uznesením zo dňa 24. mája
2016, č. k. 14Co/819/2014 - 556 vyzval žalobcu na odstránenie vady žaloby, spočívajúcu v nesprávnom
a neúplnom označení žalovaného subjektu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 01.07.2016. Senát
v čiastočne novom zložení z obsahu spisu mal však za preukázané, že pôvodný žalobca F. v priebehu

súdneho konania zomrel dňa 03.04.2014 a teda pokiaľ odvolací súd uznesením zo dňa 24. mája
2016 vyzýval právneho zástupcu pôvodného žalobcu na odstránenie vady žaloby, takáto výzva sa
minula účinku. Plnomocenstvo, ktoré udelil pôvodný žalobca advokátskej kancelárii Prolegis s. r. o.,
Jakabova 72, Bratislava, zaniklo smrťou pôvodného žalobcu. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie
vyzvať právnych nástupcov pôvodného žalobcu a to žalobcov v 1. a 2. rade, aby v súdom stanovenej

lehote odstránili vadu žaloby, spočívajúcu v nesprávnom a neúplnom, t. j. nejednoznačnom označení
žalovaného subjektu v súlade s pokynom Najvyššieho súdu SR. I napriek tejto skutočnosti odvolací
súd má za to, že tak, ako to už konštatoval Najvyšší súd SR ako súd dovolací, z obsahu spisu
prejednávanej veci je zrejmé, že označenie žalovaného bolo neúplné, keďže nebolo uvedené jeho úplné
sídlo (Lesnícka 23, Pliešovce), a preto tu mohli existovať pochybnosti o tom, či za stranu sporu bola

označená právnická osoba alebo jej organizačná zložka - odštepný závod. Túto nezrovnalosť bude
potrebné odstrániť výzvou, adresovanou k rukám žalobcu v 1. a 2. rade. Len na upresnenie odvolací
súd uvádza, že udelená plná moc žalobcu v 1. rade pre advokáta S.. S. G., bola žalobcom v 1. rade
pred začatím odvolacieho pojednávania dňa 22.05.2018 odvolaná.
32. Dôvodná je i odvolacia námietka žalobcov v 1. a 2. rade, že odôvodnenie napadnutého rozsudku

súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali ďalšieho nároku
náhrady mzdy v súvislosti s ustanovením § 142 ods. 3 Zákonníka práce (ak nemohol zamestnanec
vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v ods. 1 a 2,
zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku). Pochybil súd prvej
inštancie, keď ešte pôvodný žalobca F., v zastúpení svojho právneho zástupcu podaním zo dňa

28.09.2009, došlé súdu prvej inštancie dňa 30.09.2009, zaslal písomné podanie označené ako
upresnenie návrhu, ktoré bolo potrebné podľa jeho obsahu posúdiť ako nový návrh o náhradu mzdy
s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 3 Zákonníka práce, keď pôvodný žalobca poukázal i na nové
okolnosti, ktoré vyplynuli z konania pred odvolacím súdom (viď rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 7Co/28/2007 - 315), ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že náhrada priemerného

zárobku žalobcovi patrí najviac do 06.03.2006. Správne pôvodný žalobca poukázal na tú skutočnosť,
že rozšírený návrh (viď č. listu 326) bol doručený súdu prvej inštancie až po odvolacom konaní, a preto
i podľa odvolacieho súdu záver súdu prvej inštancie, že odvolací súd vo svojom predchádzajúcom
rozhodnutí sp. zn. 7Co/28/2007 - 315 zo dňa 16. júna 2009 mohol konštatovať, že nebol doposiaľdaný žiadny zákonný dôvod na rozhodnutie o nároku žalobcu o náhrade mzdy v čase od 07.03.2006
naďalej, pretože tento nárok nebol predmetom odvolacieho konania. Následne po vrátení veci súdu
prvej inštancie pôvodný žalobca predmetný nový návrh na č. listu 326 podal, avšak súd prvej inštancie

pochybil, keď nerozhodol o rozšírení žaloby o takýto uplatňovaný nárok pôvodného žalobcu. Nesprávny
bol preto záver súdu prvej inštancie, ak bez riadneho preskúmania takéhoto nároku, bez pripustenia
tohto nároku do konania, žalobu v tejto časti zamietol. Odvolací súd považuje odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné. Správne preto i žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu
žalobcu v podaní zo dňa 12.03.2018 (č. listu 633) konštatoval, že po tom, čo žalobca podaním zo

16.09.2009 upravil žalobu a rozšíril žalobu aj o náhradu mzdy od 07.03.2006 do 25.08.2008 s poukazom
na ustanovenie § 142 ods. 3 Zákonníka práce, teda z iného právneho titulu ako je náhrada mzdy z
neplatného skončenia pracovného pomeru, o prípustnosti zmeny žaloby súd prvej inštancie nerozhodol,
pričom ide o podstatnú zmenu, resp. doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Odvolací
súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že žalovaný k takto rozšírenému nároku v tomto podaní
vzniesol námietku premlčania, s ktorou sa bude musieť zaoberať i súd prvej inštancie, v prípade aj

návrhu na rozšírenie žaloby vyhovie.
33. Záverom odvolací súd uvádza, že po čiastočnej zmene odvolacieho senátu, odvolací súd zistil
minimálne dvakrát pokusy strán sporu o urovnanie sporu zmierom (napr. č. listu 253 až č. lisu 262),
naposledy vyjadrenia žalobcu v 1. rade pokus o mimosúdne konanie z marca 2018, pričom však k
predmetnému zmieru medzi stranami konania v súlade s ustanovením § 148 Civilného sporového

poriadku nedošlo.
34. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že v priebehu odvolacieho konania, žalobcovia v 1. a 2. rade
vzniesli voči dvom členkám odvolacieho senátu námietku zaujatosti, pričom v súvislosti s predbežným
prejednaním sporu dňa 22.05.2018, odvolací senát túto námietku posúdil s poukazom na ustanovenie
§ 52 a § 53 Civilného sporového poriadku, v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP tak, že podľa

obsahu námietky zaujatosti ide o len o okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe namietaných
sudkýň (rozhodovacia činnosť, nezákonné rozhodnutie). Tiež žalobca v 1. rade námietku zaujatosti
neuplatnil najneskôr do 7 dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený,
pretože odvolací súd konštatuje, že žalobca v 1. rade, ako strana sporu sa už dňom 26.09.2017 mohol
dozvedieť o zložení senátu 14Co, t. j. kedy bolo žalobcovi v 1. rade doručené procesné uznesenie zo

dňa 31.07.2017, č. k. 14Co/819/2004 - 580. Preto na vznesenú námietku odvolací súd vzhľadom na
vyššie uvedené neprihliadol. Žalobcovia v 1. a 2.rade žiadali zároveň, aby súd prerušil toto konanie (hoci
namietajú prieťahy v konaní) a to až do doby, pokiaľ nebude právoplatné rozhodnuté dedičské konanie
po neb. F. (pôvodný žaloba). Bude preto vedou súdu prvej inštancie posúdiť takýto návrh žalobcov podľa
§ 63 ods. 1 až 3 CSP ( najmä ust. § 63 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého, ak to povaha veci pripúšťa, môže

sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.)
35. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej napadnutej
časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s poukazom na ustanovenie § 389 ods.
1 písmeno b) Civilného sporového poriadku.
36. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha -
dovolací návrh (§ 428 CSP).