Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. november 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Obdo/77/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309201565
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Priecelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:2309201565.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: ACORN Co., s.r.o., so sídlom Ovocinárska 1007/6,
Levoča, IČO: 36 486 833, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s.r.o., so sídlom
Hlavná 949/53, Galanta, IČO: 47 252 987, proti žalovanému: GLOBE s.r.o., so sídlom Mikulášska l,
Bratislava, IČO: 31 336 159, zastúpenému Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., so sídlom
Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 35 951 087, o zrušenie Rozhodcovského rozsudku sp. zn. l/RK/2008

zo dňa 31. 12. 2008, vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 24Cb/27/2009, na dovolanie
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 21Cob/55/2019-746 zo dňa 28. 04. 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdGalantaakosúdprvejinštancie(ďalejlen„súdprvejinštancie“alebo„prvoinštančnýsúd“)
prvým výrokom rozsudku č. k. 24Cb/27/2009-678 zo dňa 04. 12. 2018 zrušil Rozhodcovský rozsudok
sp. zn. 1/RK/2008 vydaný dňa 31. 12. 2008 rozhodcovským súdom zloženým z jedinej rozhodkyne Mgr.
Eriky Sojkovej, s miestom rozhodcovského konania Slovenská republika - Sereď, Dolnopečeňská 14.
Zároveň priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania (druhý výrok rozsudku prvoinštančného súdu).

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol na základe návrhu žalobcu, ktorý sa domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku sp. zn. 1/RK/2008, ktorým bol spoločnosti ATP s.r.o., priznaný nárok na
zmluvnú pokutu vo výške 10.665.000,-- Sk proti žalobcovi. Žalobca mal
za to, že rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, je neplatná a za
neplatnú označil aj nájomnú zmluvu zo dňa 26. 03. 2001, z ktorej si v rozhodcovskom konaní spoločnosť
ATP s.r.o., uplatňovala svoje nároky voči žalobcovi.

3. Žalovaná spoločnosť ATP s.r.o., žiadala návrh zamietnuť argumentujúc, že rozhodcovský rozsudok
bol vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a vzniesla námietku nedostatku pasívnej
legitimácie, pretože pohľadávku, ktorá bola priznaná
v rozhodcovskom konaní, postúpila na spoločnosť GLOBE s.r.o.

4. Na základe návrhu žalobcu súd prvej inštancie uznesením č. k. 24Cb/27/2009-177 zo dňa 12.
04. 2010 pripustil, aby spoločnosť GLOBE s.r.o., vstúpila do konania ako ďalší účastník na strane
žalovaného. V priebehu konania bola spoločnosť ATP s.r.o. (pôvodne žalovaný v 1. rade) vymazaná z
obchodného registra, voči nej bolo konanie zastavené, a tak žalovanou stranou zostala v tomto spore
iba spoločnosť GLOBE s.r.o., s ktorou súd ďalej konal. Na spoločnosť GLOBE s.r.o., bol uznesením
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6K/41/2012 zo dňa 17. 12. 2012 vyhlásený konkurz a za správcu

konkurznej podstaty bol ustanovený W.. C. T.. Ustanovený správca bol uznesením Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 6K/41/2012 zo dňa 22. 04. 2013 z funkcie odvolaný a ako nová správkyňa bolaustanovená I.. Y. D. (rod. E.), B..C.., so sídlom v Bratislave. Aj táto bola z funkcie správcu odvolaná
(uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6K/41/2012 zo dňa 11. 08. 2014) a za nového správcu
bolustanovenýI..W.P..Novoustanovenýsprávcamalzato,ževyhlásenímkonkurzusaprerušujúvšetky

súdne konania, teda i konanie o pohľadávke žalobcu uplatnenej voči úpadcovi a pokračovať v konaniach
možno iba na jeho návrh. Správca podal návrh na zámenu účastníkov na strane žalovaného tak, aby
sa stranou sporu stala spoločnosť GLOBE s.r.o., a to z dôvodu, že za účastníka konania sa správca
nepovažuje, pretože z jeho strany nebol daný žiadny súhlas na pokračovanie v predmetnom konaní.

5. Súd prvej inštancie sa s názorom správcu nestotožnil a uznesením č. k. 24Cb/27/2009-604 zo dňa
18. 01. 2016, návrh správcu na zámenu účastníka konania na strane odporcu zamietol. Uviedol, že
predmetom konania nie je pohľadávka, ktorá by mala byť v rámci konkurzného konania uplatnená
prihláškou proti majetkovej podstate úpadcu, súd
v tomto konaní ani nerozhoduje o základe pohľadávky, ale o formálnej a materiálnej stránke vydaného
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, preto konanie nemôže byť

v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu prerušené, ani sa nevyžaduje žiadny návrh od
správcu.

6. Na odvolanie správcu proti vyššie označenému uzneseniu, odvolací súd uznesením č. k. 31
Cob/65/2017-656 zo dňa 11. 07. 2018 rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd skonštatoval, že nároky z konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemajú charakter
majetkový a napriek vyhlásenému konkurzu na majetok žalovaného nič nebráni tomu, aby všeobecné
súdy rozhodovali o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Poukázaním na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) č. k III. ÚS 710/2014-35 zo dňa 10.
09. 2015, v spojení s ďalším rozhodnutím č. k. I. ÚS 158/2004, odvolací súd zdôraznil, že žalovanou

stranou sporu v takomto konaní nie je správca konkurznej podstaty úpadcu, k prerušeniu konania zo
zákona z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného úpadcu nedochádza a tak nebol dôvod
ani pripustiť zámenu účastníkov na strane žalovaného. Týmto právnym názorom vysloveným odvolacím
súdom bola vyriešená i otázka pasívnej legitimácie strany sporu, za ktorú odvolací súd jednoznačne
označil spoločnosť GLOBE s.r.o.

7. Súd prvej inštancie, postupujúc v intenciách názoru vysloveného odvolacím súdom, vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi, predloženými v konaní a zohľadniac všetky súvislosti a prejavy, ktoré
boli stranami sporu v konaní produkované, dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný.

8. V konaní nebolo sporným, že dňa 20. 03. 2001 bola medzi vtedajším vlastníkom predmetných
nehnuteľností špecifikovaných v bode 1. prvoinštančného rozhodnutia, a to spoločnosťou Monopol a.s.,
ako komitentom a spoločnosťou Parker & Young International s.r.o., ako komisionárom, uzatvorená
komisionárska zmluva, ktorej platnosť nebola žiadnou zo sporových strán spochybňovaná, preto súd
po jej preskúmaní vychádzal z toho, že ide o platný dvojstranný právny úkon. Zo znenia komisionárskej

zmluvy, ktorú súd posudzoval s poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 577, § 578 ods. 1 a § 579
ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“), vyplývalo právo komisionára uzatvárať v mene
komitenta nájomné a podnájomné zmluvy na obchodné priestory a zmluvy vedúce k obstaraniu služieb
súvisiacich s prevádzkou prenajatých priestorov. Predmet činnosti komisionára komisionárska zmluva
tedavymedzovalaaišloobežnénakladanieasprávunehnuteľnostívovlastníctvekomitenta.Nadrámec

týchto činností musel mať komisionár podľa čl. VI/2 zmluvy vopred vystavené osobitné plnomocenstvo.

9. Počas vykonávania činnosti z komisionárskej zmluvy uzatvoril komisionár
v mene komitenta dňa 26. 03. 2001 nájomnú zmluvu so spoločnosťou ATP s.r.o., ktorej predmetom
bol nájom nehnuteľností vo vlastníctve komitenta na dobu určitú. K nájomnej zmluve bol komisionárom

v mene komitenta uzatvorený dňa 18. 08. 2002 Dodatok č. 1, ktorého obsahom bola rozhodcovská
doložka, podľa ktorej sa účastníci nájomnej zmluvy dohodli, že všetky majetkové spory vzniknuté z
uzatvorenej nájomnej zmluvy budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní s
jedným rozhodcom.

10. Podľa právnej úpravy uvedenej v § 40 ods. 1 c/ zákona č. 244/2002 Z. z.,
o rozhodcovskom konaní, súd prvej inštancie posudzoval primárne platnosť Dodatku č. 1,
v ktorom obsiahnutá rozhodcovská doložka mala tvoriť zákonný predpoklad vedúci k tomu, aby
vzájomný spor medzi stranami bol posudzovaný a rozhodnutý v rozhodcovskom konaní. Platnosťdohodnutej rozhodcovskej doložky totiž namietol žalobca tvrdiac, že komisionár nebol k takému úkonu
splnomocnený, takýto úkon nemôže byť platný, a preto žiadal vydaný rozhodcovský rozsudok zrušiť.

11. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že takýto úkon nemôže byť
považovaný za platný právny úkon, pretože komisionár, ktorý pri podpisovaní Dodatku č. 1 zastupoval
vtedajšieho vlastníka nehnuteľností ako komitenta, nemal na konanie v mene komitenta oprávnenie
a bez neho nemohol konať, inak prekročiť svoje právomoci, ktoré mal uvedené v komisionárskej
zmluve. Uzatvorenie rozhodcovskej doložky Dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve komisionárom v mene

komitenta, nie je možné podradiť pod činnosti a obchodné záležitosti, ku ktorým bol komisionár
podľa čl. III bod 2 a čl. IV. body 1 a 4 komisionárskej zmluvy oprávnený, pretože podľa zmluvy
mohol v mene komitenta uzatvárať len nájomné a podnájomné zmluvy, získavať nových nájomcov a
podnájomcov a k obstarávaniu služieb súvisiacich s prevádzkou nehnuteľností. Konanie komisionára,
ktorý v mene komitenta uzatvoril zmluvu s rozhodcovskou doložkou, nie je bežnou záležitosťou ani
záležitosťou, ku ktorej by bol zmluvou poverený. K takémuto úkonu komisionár potreboval osobitné

plnomocenstvo, ktoré ale od komitenta udelené nemal. Konanie komisionára je konaním mimo jeho
oprávnenia a komisionárom uzatvorená rozhodcovská doložka nemôže byť platná. Súd takéto konanie
komisionára s prihliadnutím na výšku a okolnosti spojené so zmluvnou pokutou označil za konanie proti
záujmom komitenta, ktoré nemožno označiť ani za konanie s odbornou starostlivosťou. Takéto konanie
nemôže zaväzovať komitenta k tomu, aby bol spor rozhodovaný v rozhodcovskom konaní práve pre

neplatnosť rozhodcovskej doložky. Súd tak, dospejúc k záveru o nedôvodnosti žaloby v celom rozsahu,
rozhodcovský rozsudok zrušil. V konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na plnú
náhradu trov konania.

12. Na odvolanie žalovaného proti rozsudku prvoinštančného súdu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.

a/, d/, f/, g/ a h/ C. s. p., Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 21Cob/55/2019-746
zo dňa 28. 04. 2020, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p.
potvrdil, stotožniac sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu.

13. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že rozhodcovský súd odvodil svoju

právomoc vo veci konať a rozhodnúť od Dodatku č. 1 uzatvoreného k nájomnej zmluve, ktorý obsahoval
rozhodcovskú doložku. Poukázal na § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom konaní
a uviedol, že rozhodcovské konanie môže prebiehať len na základe platnej rozhodcovskej zmluvy.
Účastníci obchodnoprávnych aj občianskoprávnych vzťahov sa môžu dohodnúť, že majetkové spory z
určitého zmluvného vzťahu sa prejednajú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva je dohoda

účastníkov právneho vzťahu o tom, že spory vyplývajúce z tohto vzťahu sa budú prejednávať a
rozhodovať v rozhodcovskom konaní. Právnou skutočnosťou vylučujúcou právomoc civilného súdu
a zakladajúcou právomoc vec prejednať rozhodcovským súdom, je existencia platnej rozhodcovskej
zmluvy resp. rozhodcovskej doložky. V rozhodcovskej zmluve, prípadne v rozhodcovskej doložke musí
byť záväzok účastníkov, že sa podrobia rozhodcovskému konaniu, výslovne uvedený.

14. Odvolací súd mal za nesporné, že rozhodcovský súd konal na základe rozhodcovskej doložky,
ktorá bola obsiahnutá v Dodatku č. 1 zo dňa 18. 08. 2002, uzatvorenom k nájomnej zmluve zo dňa 26.
03. 2001. Dodatok č. 1 uzatvorila spoločnosť Parker &Young Accomodation, s.r.o. (správne malo byť
uvedené Parker &Young International, s.r.o. - pozn. dovolacieho súdu) ako komisionár, ktorá konala pre

spoločnosť Monopol a.s., v postavení komitenta na základe komisionárskej zmluvy uzatvorenej dňa 20.
03. 2001. Komisionárska zmluva vymedzovala činnosti, ku ktorým bol komisionár oprávnený.

15. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie mal za to, že zo žiadneho ustanovenia
komisionárskej zmluvy nevyplývalo právo komisionára uzatvoriť v mene komitenta Dodatok č. 1,

obsahom ktorého bola rozhodcovská doložka, výsledkom ktorej bolo vydanie rozhodcovského rozsudku,
ktorý žiada žalobca v tomto konaní podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z., v znení platnom
do 30. 06. 2009 zrušiť, a to práve pre neplatnosť takejto doložky.

16. K argumentácii žalovaného založenom na tvrdeniach, že bol na neho vyhlásený konkurz, z dôvodu

ktorého súd nemôže vo veci konať a konanie má byť podľa § 47 ods. l zákona č. 7/2005 Z. z., o
konkurze a reštrukturalizácii prerušené, pretože pohľadávka priznaná rozhodcovským rozsudkom je
majetkom podliehajúcim konkurzu a patrí úpadcovi, odvolací súd zdôraznil, že predmetom konania
v tu prejednávanej veci nie je uspokojenie pohľadávky ako súčasti konkurznej podstaty, preto nie jedôvodné,abybolokonanieprerušené.VovzťahukrozhodnutiamvydanýmNajvyššímsúdomSlovenskej
republiky, ako aj Najvyšším súdom Českej republiky, ktoré žalovaný označil v odvolaní, odvolací
súd poznamenal, že tieto riešia otázku prerušenia súdneho konania v prípade, ak sa týkajú majetku

podliehajúceho konkurzu, teda ide o konania, v ktorých sa uplatňujú nároky, ktoré majú byť
z majetku podliehajúceho konkurzu uspokojené, vrátane tzv. incidenčných konaní. Ide teda o úplne
odlišnú procesnú situáciu. Tu prebiehajúce konanie konaním konkurzným nie je a nie je ani konaním
vyvolaným konkurzom, t. j. incidenčným. Odvolací súd uviedol, že uvedený názor už zdôraznil aj v
uznesení vydanom v tomto konaní pod č. k. 31Cob/65/2017-656 dňa 11. 07. 2018, v ktorého odseku

10. poukázal na nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 710/2014-35 zo dňa 10. 02. 2015, v ktorom
ústavný súd po posúdení povahy práva na zrušenie rozhodcovského rozsudku výslovne uviedol, že ide
o konanie, ktoré sa priamo netýka majetku podliehajúceho konkurzu. Súd v konaní o žalobe o zrušenie
rozhodcovského rozsudku preskúmava postup a rozhodnutie rozhodcu resp. rozhodcovského súdu, čím
zákon vytvoril priestor pre súdnu kontrolu nad rozhodcovskými rozsudkami a zameriava sa na to, či
na prejednanie sporu rozhodcom boli splnené základné podmienky. Ústavný súd v predmetnom náleze

tiež zdôraznil, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je majetkového charakteru. Napriek
tomuto právnemu názoru, ktorý bol žalovanému známy minimálne od doručenia uznesenia Krajského
súdu v Trnave č. k. 31Cob/65/2017-656 zo dňa 11. 07. 2018 (t. j. dňa 29. 09. 2018 - viď č. l. 664 spisu),
bol jeho správcom I.. P.Á. E. na základe návrhu od spoločnosti Parker & Young Accomodatiom s.r.o.,
pred Okresným súdom Bratislava I schválený zmier, ktorým správca spoločnosti GLOBE s.r.o. uznal

pohľadávku spoločnosti Parker & Young Accomodatiom s.r.o. čo do dôvodu i výšky, uplatnenú prihláškou
do konkurzného konania vedeného na majetok GLOBE s.r.o.

17. K predmetnému súdnemu konaniu odvolací súd uviedol, že išlo o konanie,
v ktorom nebola stranou sporu spoločnosť GLOBE s.r.o., ale správca, o regulárnosti konania ktorého

možno mať isté pochybnosti vzhľadom k tomu, že o prebiehajúcom konaní o zrušení rozhodcovského
rozsudku mal vedomosť, keďže sa priebežne snažil o vstup do konania
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, či už ako vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorému návrhu
nebolo vyhovené uznesením č. k. 24Cb/27/2009-498 zo dňa 17. 05. 2013, alebo pripustením zámeny
účastníkov na strane žalovaného, keď správca úpadcu, ktorým bol v tom čase I.. W. P., v podaní zo

dňa 09. 12. 2015 (č. l. 594 spisu) žiadal, aby bol zamenený za žalovaného, čomu prvoinštančný súd
tiež nevyhovel a návrh uznesením č. k. 24Cb/27/20909-604 zo dňa 18. 01. 2016, potvrdený uznesením
odvolacieho súdu č. k. 31Cob/65/2017-656 zo dňa 11. 07. 2018, zamietol.

18. Odvolací súd zdôraznil, že za svoje konanie a uzatvorenie zmieru

o pohľadávke priznanej rozhodcovským rozsudkom, o zrušenie ktorého prebieha konanie
od 04. 02. 2009, nesie zodpovednosť správca. Schválený zmier, ani prebiehajúci konkurz, však nemôžu
mať vplyv na rozhodovanie súdu o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť
rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Dodatku č. 1, uzatvorenom
k nájomnej zmluve, ku ktorej strana - komisionár, ktorý ju v mene komitenta uzatvoril, nemal

žiadne oprávnenie. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže žalobcu, ktorý je súčasným vlastníkom
nehnuteľností, ktorých sa komisionárska zmluva a na jej základe uzatvorené nájomné zmluvy týkali,
zaväzovať.

19. V závere rozhodnutia odvolací súd zdôraznil, že predmetom tohto konania nie je uspokojenie

pohľadávky, ktorá by bola súčasťou konkurznej podstaty žalovaného, ale konanie o žalobe na zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktoré sa priamo majetku podliehajúcemu konkurzu, netýka. Súd v takomto
konaní preskúmava len postup rozhodcu a posudzuje, či boli splnené podmienky pre rozhodnutie sporu
rozhodcom. V prípade, že uzatvorenie rozhodcovskej doložky nebolo platné a napriek tejto skutočnosti
o právach a povinnostiach rozhodoval rozhodcovský súd, znamená to, že rozhodcovský súd nemal

právomoc konať a rozhodnúť, čím je daný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.
S poukazom na právne závery vyslovené v odôvodnení svojho rozhodnutia, osobitne poukazujúc na
odlišnosť tohto konania od konaní, ktoré sa zo zákona prerušujú v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005
Z. z., odvolací súd nezistil existenciu ani jedného odvolacieho dôvodu označeného odvolateľom, ktorý
by bol relevantný a bránil by potvrdeniu prvoinštančného rozsudku.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa
§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p., a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.21. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 19. 06. 2020.

22. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalovaný (č. l. 788
- 793), prípustnosť ktorého vyvodil z ustanovení § 420 písm. c/, d/ a f/
C. s. p., a § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.

23. Žalovaný (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ“) v dovolaní tvrdí (ktoré tvrdenia uvádzal aj v odvolaní

a v konaní na súde prvej inštancie), že konanie je ex lege prerušené v zmysle § 47 zákona č. 7/2005
Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), nakoľko súd koná o majetku podliehajúcemu
konkurzu. Súd prvej inštancie k uvedenému vyslovil, že konanie prerušené nie je, nakoľko pohľadávka,
o ktorej sa koná, nie je majetkom podliehajúcim konkurzu, lebo sa neprihlasuje do konkurzu prihláškou,
s ktorou argumentáciou sa stotožnil aj súd odvolací. Dovolateľ za nesprávny považuje názor súdu, že sa
prerušujú len konania o pohľadávkach, ktoré sú v rámci konkurzného konania uplatnené prihláškou proti

majetkovej podstate úpadcu. Tvrdí, že prihláškami sa v konkurze prihlasujú pohľadávky konkurzných
veriteľov a tie nie sú majetkom úpadcu, ale týchto veriteľov, pričom § 47 ZoKR ustanovuje, že sa
prerušujú výlučne konania týkajúce sa majetku úpadcu. Z predmetného ustanovenia ďalej vyplýva, že
sa prerušujú len konania, ktoré začali pred vyhlásením konkurzu, zatiaľ čo prihlášky pohľadávok sa
uplatňujú u správcu až po vyhlásení konkurzu (§ 28 bod 2 ZoKR). Dovolateľ ďalej pokračuje tvrdením,

že pohľadávky proti podstate sú jedinými pohľadávkami, ktoré sa v konkurze neprihlasujú prihláškou
(§ 28 bod 1 ZoKR), takže pohľadávky uplatnené prihláškou proti majetkovej podstate vôbec neexistujú.
Existujú buď pohľadávky uplatnené prihláškou alebo pohľadávky proti podstate. K názoru súdu o tom,
že predmetné konanie sa neprerušuje práve preto, že pohľadávka nie je pohľadávkou uplatnenou
prihláškou proti majetkovej podstate, dovolateľ tvrdí, že takouto byť ani nikdy nemôže.

24.Kodôvodneniuodvolaciehosúdu,ktorýmzdôvodnilneprerušeniekonaniatým,ženejdeoincidenčný
spor ani o spor vyvolaný konkurzom, žalovaný namietol, že práve incidenčné konania (konania vyvolané
konkurzom) sa podľa § 47 ZoKR neprerušujú nikdy, pretože začali až po vyhlásení konkurzu (kým v
zmysle § 47 ZoKR sa prerušujú konania, ktoré začali pred vyhlásením konkurzu). Ak by sa vyhlásením

konkurzu prerušovali incidenčné konania týkajúce sa pohľadávok prihlásených prihláškou, nikdy by
sa v žiadnom konkurznom konaní nemohol ustanoviť okruh veriteľov, pretože tí veritelia, ktorí by mali
prihlášku popretú správcom, by sa nemohli v prerušenom incidenčnom konaní voči popretiu brániť.
Odvolací súd však v napadnutom rozsudku uviedol, že konanie nemožno prerušiť práve preto, lebo nie
je konaním incidenčným, s ktorým záverom dovolateľ nesúhlasí.

25. Poukázaním na § 47 ods. 1 a 3 ZoKR v znení platnom ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok
úpadcu GLOBE s.r.o., dovolateľ vyslovil, že prerušenie konania sa týka každého súdneho konania, ktoré
môže mať vplyv na rozsah konkurznej podstaty. Poukázaním na nálezy Ústavného súdu SR č. k. I.
ÚS 289/2014-26 z 03. 12. 2014, sp. zn. I. ÚS 393/2012 z 12. 12. 20121 a rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej tiež „Najvyšší súd SR“, „najvyšší súd“ alebo „NS SR“) sp. zn. 4 Cdo 35/2009
dovolateľ uviedol, že názor odvolacieho súdu v napadnutom rozhodnutí o tom, že sa súdne konanie
neprerušuje, je v priamom rozpore so znením § 47 ods. 1 ZoKR, ktorý stanovuje, že sa prerušujú všetky
konania týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu a je aj v rozpore
s ústavnoprávnou judikatúrou, z ktorej vyplýva, že majetkom podliehajúcim konkurzu môže byť aj právo,

ktoré je v danom momente sporné a nemusí ísť len o majetok úpadcu reálne vlastnený v čase vyhlásenia
konkurzu. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 393/2012
z 12. 12. 2012 konštatoval, že účinky prerušenia konania podľa právnej úpravy v zmysle § 14 ods. 1
písm.d/zákonač.328/1991Zb.,okonkurzeavyrovnaní(ďalejlen„ZKV“)apodľa§47ZoKRsúobdobné
a aj po zmene zákona je možné naďalej vychádzať z nálezu sp. zn. I. ÚS 368/08 vydaného na základe

predchádzajúcej právnej úpravy. Dôvodiac predmetným nálezom, žalovaný vyslovil názor, že správca
úpadcu GLOBE s.r.o., ako dominus litis mohol ako jediný iniciovať pokračovanie v konaní.

26. Žalovaný ďalej argumentuje Komentárom k ZKV od Milana Ďuricu II. vydanie str. 129, v zmysle
ktorého „Účelom citovaných ustanovení (pozn. dovolacieho súdu - má sa na mysli ust. § 14 d/ ZKV a §

47 ZoKR) je, aby nemohli bez súhlasu a vedomia správcu prebiehať akékoľvek konania, ktoré môžu mať
dopad na konkurznú podstatu.“ Dovolateľ súdom vytkol, že v predmetnom konaní nekonali so správcom,
ale konali priamo s úpadcom, pričom svojím rozhodnutím zasiahli do konkurznej podstaty bez vedomia
a súhlasu správcu. Poukázaním na Obchodný vestník č. 199/2013 z 15. 10. 2013 žalovaný uviedol,že správca konkurznej podstaty má v konkurznej podstate spísanú pohľadávku ako exekučný titul, a
teda súčasťou zápisu zverejneného v OV je skutočnosť, že pohľadávka je priznaná rozhodcovským
rozsudkom. Takýto zápis zodpovedá aj schválenému zmieru

v konaní Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3Cbi/38/2013, v ktorom sa konštatuje, že „Pohľadávka bola
priznaná rozhodcovským rozsudkom 1RK/2008 zo dňa 31. 12. 2008 a je spísaná v konkurznej podstate
úpadcu GLOBE s.r.o., ako majetok podliehajúci konkurzu patriaci tomuto úpadcovi“.

27. Dovolateľ dôvodí ďalej uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo/35/2009 zo dňa 25. 02.

2010, z ktorého vyplýva, že v čase po vyhlásení konkurzu sú spôsobilosti úpadcu obmedzené právnou
úpravou, ktorá konkrétne oprávnenia aj povinnosti v rámci hmotného i procesného práva prenáša na inú
osobu, a to na správcu konkurznej podstaty. Len správca môže po vyhlásení konkurzu účinne nakladať
s majetkom patriacim do konkurznej podstaty a tiež len on môže po vyhlásení konkurzu viesť namiesto
úpadcu súdne spory týkajúce sa majetku buď priamo patriaceho do podstaty alebo takých nárokov, ktoré
sú čo i len potencionálne spôsobilé podstatu určitým spôsobom zaťažiť.

28. Tým, že v predmetnom konaní sa spor viedol s úpadcom, pričom správca nebol jeho účastníkom a
ani nedal súhlas s jeho pokračovaním, zakladá podľa žalovaného procesnú vadu v zmysle § 420 písm.
c/ C. s. p.

29. Dôvodiac stanoviskom obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR
č. Obpj 7/20002 zo dňa 16. 12. 2002 v spojení s rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obo 160/2008
zo dňa 26. 02. 2009 žalovaný tvrdí, že vykonávať úkony a ovplyvňovať priebeh konkurzu vo veciach
týkajúcich sa konkurznej podstaty úpadcu môžu len súdy konajúce v konkurzných konaniach, chápané
či už v užšom zmysle slova (t. j. priamo konkurzné súdy v konaniach so sp. zn. označenou počiatočným

písmenom „K”) alebo v konkurzných konaniach chápaných v širšom zmysle slova (incidenčné konania,
teda spory vyvolané konkurzom, ktoré ale neriešia priamo konkurzné súdy). Všeobecné súdy nemôžu
do konkurzného konania zasahovať, nakoľko by takýto postup mohol viesť k situácii, že by boli správcovi
dané vzájomne si odporujúce pokyny, resp. by sa konkurzné konanie mohlo doviesť do chaotického
stavu. Žalovaný tvrdí, že uvedené sa stalo v dôsledku nesprávnych úvah Okresného súdu Galanta a

Krajského súdu v Trnave o tom, že v konkurze sa podľa § 47 ZoKR prerušujú len incidenčné spory
a spory vyvolané konkurzom, či spory o pohľadávkach prihlásených do konkurzu prihláškou, pričom v
skutočnosti práve všetky tieto spory sa neprerušujú.

30. K súdnemu zmieru vydanému Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 3Cbi/38/2013 žalovaný

uviedol, že tento bol vydaný práve v incidenčnom konaní, teda v konkurznom konaní v širšom zmysle (v
konaní vyvolanom konkurzným konaním), išlo o konanie na takom súde, ktorý do konkurzného konania
zasahovať môže. Naopak, do konkurzného konania nemôžu zasahovať všeobecné súdy, v danom
prípade Okresný súd Galanta a Krajský súd v Trnave, čo sa však jednoznačne stalo. Podľa žalovaného,
správca je viazaný právoplatným uznesením Okresného súdu Bratislava I, v ktorého výroku bolo

judikované, že pohľadávka priznaná rozhodcovským rozsudkom je majetkom podliehajúcim konkurzu.
Akákoľvek zmena tohto označenia je zásahom do konkurznej podstaty úpadcu zo strany všeobecného
súdu po tom, ako správnosť zápisu do konkurznej podstaty bola priznaná súdom v incidenčnom konaní,
teda súdom na to oprávneným.

31. Žalovaný ďalej uvádza, že právnu otázku o prerušení konania bolo potrebné vyriešiť ako predbežnú
otázku, nakoľko súd by inak nemohol ďalej konať. Súd však tým, že nevzal do úvahy, že v inom konaní
sa právoplatne rozhodlo, že pohľadávka je majetkom podliehajúcim konkurzu, dospel k nesprávnemu
záveru, že konanie o pohľadávke nie je konaním o majetku podliehajúcim konkurzu, a preto sa
neprerušuje. Žalovaný tvrdí, že existencia súdom schváleného zmieru v konaní sp. zn. 3Cbi/38/2013

preukazuje, že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, ktorá okolnosť je podľa žalovaného dovolacím
dôvodom v zmysle § 420 písm. d/ C. s. p.

32. Podľa žalovaného neobstojí poukaz na nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 710/2014-35 zo dňa

10. 02. 2015 v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu, nakoľko sa týka inej právnej situácie, kedy sa
zrušením rozhodcovského rozsudku do konkurzného konania nezasahuje. Naopak, v tu prejednávanej
veci je v súpise zverejnenom v Obchodnom vestníku uvedené, že majetkom úpadcu je pohľadávka
priznaná exekučným titulom, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu. Konštatovanie o priznanípohľadávky rozhodcovským súdom je podľa žalovaného neoddeliteľnou súčasťou zverejneného súpisu
majetku. Uvedený zápis je v súlade s výrokom Okresného súdu Bratislava I v právoplatne skončenom
konaní sp. zn. 3Cbi/38/2013. Správca je uznesením súdu v tomto konaní viazaný, preto v súpise majetku

nie je možné túto zverejnenú skutočnosť (teda že pohľadávka je priznaná ako exekučný titul), zmeniť, v
opačnom prípade by sa zasiahlo do konkurzného konania v rozpore s uznesením sp. zn. 3Cbi/38/2013.

33.VďalšejčastidovolaniažalovanýcitovanímzkomentárakZoKR:BranislavPospíšil,JaroslavMacek,
Martin Maliar a Vladimír Kitty, str. 337 a z publikácie Ďurica M.: Konkurzné právo na Slovensku a v

Európskej únii, r. 2010 vyslovil názor, že dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nemal byť
vydaný a v danom prípade ide o nulitné (zdanlivé) rozhodnutie.

34. Sumarizujúc vyššie uvedené, dovolateľ odvolaciemu súdu (ale aj súdu prvej inštancie) vytkol,
že vyhodnotil skutkový a najmä právny stav veci takým spôsobom, že sa pri riešení právnej otázky

prerušenia konania v zmysle ust. § 47 ZoKR odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho
súdu SR (§ 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.), konkrétne v stanovisku obchodného kolégia NS SR č. Obpj
7/2002, prijatého za účelom zjednotenia výkladu k právnej otázke dohľadu súdu nad správcom. Tvrdí,
že odvolací súd napadnutým rozhodnutím zasiahol do súpisu konkurznej podstaty úpadcu GLOBE
s.r.o., v ktorom je pohľadávka spísaná v súlade s uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

3Cbi/38/2013 ako exekučný titul priznaný rozhodcovským rozsudkom. Napadnuté rozhodnutie o zrušení
rozhodcovského rozsudku tak zasahuje do konkurzného konania, v ktorom sa už právoplatne rozhodlo,
že úpadca nadobudol pohľadávku priznanú rozhodcovským rozsudkom. Navyše, správca ako účastník
schváleného zmieru je viazaný opačným rozhodnutím, než aké vyslovil súd v napadnutom rozsudku.
Tým, že dovolaním napadnuté rozhodnutie správcu nezaväzuje (keďže nie je jeho účastníkom), do celej

situácie vnáša chaos.

35. Žalovaný v závere dovolania namietol procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ C. s. p., ktorá
má spočívať v „absurdnom“ zdôvodnení otázky (ne)prerušenia konania, keď v konaní pokračoval s
odôvodnením, že konanie sa neprerušuje, nakoľko nejde o incidenčné konanie, súčasne že nejde o

pohľadávku prihlásenú prihláškou proti konkurznej podstate úpadcu. Žalovaný opakovane zdôraznil,
že incidenčné konania sa v zmysle § 47 ZoKR neprerušujú, pohľadávky prihlásené prihláškou nie
sú pohľadávkami proti podstate a konania o nich sa neprerušujú, nakoľko nie sú majetkom úpadcu,
ale majetkom veriteľov úpadcu. Pohľadávky proti podstate sa zas neprihlasujú prihláškou a konania o
nich sa taktiež neprerušujú z dôvodu, že začali až po vyhlásení konkurzu, napokon, súdom uvádzané

pohľadávky „prihlásené prihláškou proti konkurznej podstate úpadcu“, neexistujú.

36. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené tvrdenia žalovaný dovolaciemu súdu navrhol, aby rozhodnutie
KrajskéhosúduvTrnaveč.k.21Cob/55/2019-746zodňa28.04.2020zrušil,súčasnesiuplatnilnáhradu
trov dovolacieho konania.

37. Dovolanie žalovaného zaslal súd prvej inštancie postupom podľa § 436 ods. 3 C. s. p., žalobcovi
(doručenka na č. l. 807 spisu), ktorý sa k dovolaniu nevyjadril.

38. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.)

po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie
vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou
C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalovaného treba
odmietnuť.

39. Podľa § 419 C. s. p., je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Uvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu-ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421

C. s. p.

40. Podľa § 420 C. s. p., je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej, alebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných vpísm. a/ až f/ predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti). Dovolanie prípustné podľa
§ 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod
sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 C. s. p.).

41. Naproti tomu pre dovolanie prípustné podľa § 421 C. s. p. platí, že ho možno odôvodniť iba tým, že
rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa
vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).

42. Dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný (§ 439 C. s. p., okrem prípadov uvedených v písm. a/
až c/ citovaného ustanovenia). Rovnako je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 C. s. p.).
Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná
v dovolaní. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú
k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ C. s. p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v

dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací
dôvod (§ 420 alebo § 421 C. s. p. v spojení s § 431 ods. 1
C. s. p., resp. § 432 ods. 1 C. s. p.). V dôsledku uvedenej viazanosti dovolacieho súdu dovolacím
dôvodom, dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní
uplatneným dovolacím dôvodom (uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 59/2017 z 08. 06. 2017).

43. V rozhodovanej veci žalovaný v dovolaní argumentuje prípustnosťou dovolania podľa § 421 ods. 1
písm. a/ C. s. p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu. Pokiaľ dovolateľ dôvodí odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, potom je povinný v dovolaní výslovne uviesť právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje
za nesprávne, konkretizovať, ako mal odvolací súd právnu otázku správne vyriešiť a zároveň musí
špecifikovať ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa mal podľa jeho názoru odvolací
súd pri svojom rozhodovaní odkloniť (k tomu viď R 83/2018).

44. Dovolateľ opodstatnenosť svojho dovolania podaného v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ C. s.
p., založil na tvrdení, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu odporuje § 47
zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Konajúcim súdom dovolateľ vytkol, že nesprávne posúdili otázku
prerušenia konania v tu posudzovanej veci v dôsledku prebiehajúceho konkurzného konania voči

žalovanému ako úpadcovi na Okresnom súde Bratislava I, a to v rozpore so stanoviskom obchodného
kolégia NS SR č. Obpj 7/2002 a uznesením NS SR sp. zn. 4Cdo/35/2009, ako aj rozhodnutiami
Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 393/2012-33 zo dňa 12. 12. 2012 a č. k. I. ÚS 289/2014-26 zo dňa
03. 12. 2014, citovanými v dovolaní. Dovolateľ vytkol obidvom konajúcim súdom, že pri rozhodovaní
nezohľadnilitúskutočnosť,ženažalovanéhobolpodľaZoKRvyhlásenýkonkurz(uznesenímOkresného

súdu Bratislava I sp. zn. 6K/41/2012 zo dňa 17. 12. 2012, zverejneným v Obchodnom vestníku OV
247/2012 vydaným dňa 21. 12. 2012 - pozn. dovolacieho súdu). Poukázal na to, že konanie malo byť zo
zákona prerušené, pretože v tu posudzovanej veci súd koná o majetku, ktorý podlieha konkurzu. Tvrdí
ďalej, že odvolací súd dovolaním napadnutým rozhodnutím zasiahol do konkurznej podstaty úpadcu
GLOBE s.r.o. (žalovaného v tomto konaní), v ktorej je pohľadávka priznaná rozhodcovským rozsudkom

sp. zn. 1RK/2008 zo dňa 31. 12. 2008, spísaná v súlade s uznesením Okresného súdu Bratislava I č.
k. 3Cbi/38/2013-86 zo dňa 07. 02. 2019 (č. l. 696 spisu) ako majetok podliehajúci konkurzu. Napadnuté
rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku tak zasahuje do konkurzného konania, v ktorom
sa právoplatne rozhodlo, že úpadca nadobudol pohľadávku priznanú mu rozhodcovským rozsudkom.
Naviac okolnosť, že správca, ako účastník schváleného zmieru, je viazaný opačným rozhodnutím, než

aké súd vyslovil v tu posudzovanej veci, ktorej účastníkom správca nebol a teda ho ani nezaväzuje,
vnášadocelejsituáciechaos.Žalovanýtvrdí,žejenesprávnyzáverprvoinštančnéhosúduoneprerušení
konania z dôvodu, že predmetom konania nie je pohľadávka, ktorá by mohla byť v rámci konkurzného
konania uplatnená prihláškou proti majetkovej podstate úpadcu a za nesprávny považuje aj záver
súdu odvolacieho, ktorý neprerušenie konania zdôvodnil tým, že prebiehajúce konanie nie je konaním

konkurzným ani konaním vyvolaným konkurznom (tzv. incidenčným konaním). Týmito svojimi závermi
sa konajúce súdy podľa názoru dovolateľa odklonili od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu
v stanovisku č. Obpj 7/2002 a uznesení sp. zn. 4Cdo/35/2009.45. Obchodné kolégium Najvyššieho súdu SR z dôvodu nejednotnosti senátov menovaného kolégia
najvyššieho súdu pri posudzovaní otázky možnosti predbežným opatrením mimo konkurzného konania
správcovi konkurznej podstaty zakázať, aby nakladal s majetkom (vecami), ktorý je zapísaný do súpisu

podstaty a na základe rozdielnych právnych názorov vyslovených k tejto otázke v právoplatných
rozhodnutiach predmetného kolégia, prijalo dňa 16. 12. 2002 stanovisko, v ktorom postupom podľa § 26
písm. b/ zákona č. 335/1991 Zb., o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov a čl. 9 ods. 1 písm.
a/ Rokovacieho poriadku Najvyššieho súdu SR zaujalo právny názor, že usmerňovať činnosť správcu
konkurznej podstaty môže súd len v rámci konkurzného konania, preto predbežným opatrením vydaným

v inom konaní nemožno správcovi zakázať, aby nakladal s vecami zapísanými do súpisu podstaty,
pretože by išlo o neprípustný zásah do iného konania. V označenom stanovisku obchodné kolégium
poukázalo na to, že vyhlásením konkurzu, okrem iného, prechádza oprávnenie nakladať s majetkom
podstaty na správcu podstaty (§ 14 ods. 1 ZKV) a že robiť úkony a iným spôsobom ovplyvňovať priebeh
konkurzného konania môže len súd, na ktorom konkurzné konanie prebieha a len v rámci tohto konania.

46. Dovolateľ z predmetného stanoviska „vyzdvihol“ tú jeho časť, v ktorej obchodné kolégium
konštatovalo, že do súdneho konania (majúc tým na mysli konanie konkurzné) nemôže zasahovať
žiaden iný súd (s výnimkou súdu rozhodujúceho o opravnom prostriedku), ale ani ten istý súd v
rámci iného konania a že usmerňovať činnosť správcu podstaty môže súd len v rámci konkrétneho
konkurzného konania. Rozhodnutím vydaným v inom súdnom konaní nie je možné správcovi podstaty

ukladať povinnosti, ktorými by sa upravoval jeho postup v konkurznom konaní, pretože takýto postup by
mohol viesť k situácii, že by správcovi boli dané vzájomne si odporujúce pokyny.

47. S vyššie uvedeným stanoviskom sa v plnom rozsahu stotožňuje aj dovolací súd konajúci v tu
posudzovanej veci. Na rozdiel od dovolateľa však dodáva, že v predmetnom stanovisku obchodné

kolégiumkonštatovaloajpodstatnúprávnuskutočnosť,vzmyslektorejpredmetomspeňaženia(predaja)
môžu byť len veci patriace do konkurznej podstaty alebo veci, o ktorých platí domnienka, že tam patria.
Konštatoval, že podkladom pre speňažovanie podstaty je súpis podstaty, ktorý vykoná správca podstaty
s tým, že osoby, ktoré uplatňujú práva k veciam, ktoré boli zapísané do súpisu, musia súd alebo správcu
podstaty upozorniť na to, že veci nemali byť do podstaty zapísané. Ak po takomto uplatnení, že sa vec

nemala zapísať do podstaty, zostanú pochybnosti, či vec do podstaty patrí, zapíše sa vec do súpisu s
poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami.

48. V tu posudzovanej veci je predmetom konania žaloba podaná spoločnosťou ACORN Co, s.r.o.,
IČO: 36 486 833, proti pôvodne žalovanej spoločnosti A. T. P., s.r.o., IČO: 31 640 974, o zrušenie

rozhodcovského rozsudku sp. zn. 1/RK/2008 zo dňa 21. 12. 2008, vydaného rozhodcovským súdom
tvoreným jediným rozhodcom Mgr. Erikou Sojkovou, s miestom rozhodcovského konania v Slovenskej
republike, v Seredi, a to z dôvodu tvrdenej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy podľa § 40 ods. 1 písm.
c/ (ako aj ďalších
písm. d/, f/ a g/) zákona č. 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

Účastníkmi (sporovými stranami) v predmetnom rozhodcovskom konaní boli vyššie označené obchodné
spoločnosti, len v opačnom procesnom postavení s tým, že rozhodcovský súd uložil žalovanému
(spoločnosti ACORN Co, s.r.o.) povinnosť zaplatiť žalobcovi (spoločnosti A. T. P., s.r.o.) zmluvnú
pokutu vo výške 10.665.000,-- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 03. 07.
2005 až do zaplatenia, súčasne priznal žalobcovi náhradu trov rozhodcovského konania vo výške

639.900,-- Sk. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09. 01. 2009 (č. l. 35 spisu) bola
pohľadávka postúpená na spoločnosť GLOBE s.r.o., IČO: 31 336 159, ktorej vstup do konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku pripustil súd prvej inštancie ako ďalšieho účastníka na strane odporcu
uznesením č. k. 24Cb/27/2009-177 zo dňa 12.04.2010 a ktorá po viacerých procesných uzneseniach
v konaní ostala jediným účastníkom na strane žalovaného po tom, ako súd prvej inštancie uznesením

č. k. 24Cb/27/2009-604 zo dňa 18. 01. 2016 návrh správcu konkurznej podstaty úpadcu GLOBE s.r.o.,
I. so sídlom v Bratislave, na zámenu účastníka konania na strane odporcu, zamietol, ktoré uznesenie
potvrdil Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 31Cob/65/2017-656 zo dňa 11. 07. 2018.

49. Základným rozdielom oproti stanovisku, na ktoré dovolateľ poukazuje je tá skutočnosť, že súd v

konaní o tu posudzovanej veci nekoná a nerozhoduje o základe pohľadávky (o jej existencii, t. j. či
tu uplatnené majetkové právo je alebo nie je), ale rozhoduje o platnosti rozhodcovského rozsudku
- o jeho formálnej a materiálnej stránke, ako (prípadného) exekučného titulu, ktorým bola existencia
pohľadávky určená, tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie na 2. strane svojho rozsudku č.k. 24Cb/27/2009-604 zo dňa 18. 01. 2016. Naproti tomu, v označenom stanovisku obchodné kolégium
poukazovalo (okrem iného) na situáciu, kedy v prípade nesúhlasu so zapísaním veci do podstaty,
má dotknutá osoba právo uplatniť si na príslušnom súde žalobu o vylúčenie majetku (veci) zo súpisu

konkurznej podstaty. Ide teda o konanie, v ktorom sa rozhoduje priamo o spornom majetku, kým v
prípade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku súd o majetku nerozhoduje, ale preskúmava
postup a rozhodnutie rozhodcovského súdu (resp. jediného rozhodcu, ako v tu posudzovanej veci), či
na prejednanie sporu boli splnené základné podmienky, a teda či rozhodcovský rozsudok bol vydaný
v súlade so zákonom.

50. Dovolací súd na doplnenie uvádza, že pri spornom zápise v súpise podstaty,
pri každej zložke majetku správca v súpise zapíše poznámku, ktorá obsahuje dôvody sporného zápisu,
z ktorých musí vyplývať, prečo je zapísanie tohto majetku sporné a označí osobu,
v prospech ktorej svedčia pochybnosti sporného zápisu.

51. Osobitne dovolací súd poukazuje na časť stanoviska, v ktorej obchodné kolégium skonštatovalo,
že do skončenia rozhodnutia súdu o vylučovacej žalobe nemôže byť vec považovaná za vec tvoriacu
konkurznú podstatu. Pokiaľ teda prebieha konanie o vylúčenie majetku (veci) z konkurznej podstaty
úpadcu, za vec patriacu do podstaty, považovaná byť nemôže. A teda, i keď predmetné stanovisko
vychádzalo z iných skutkových okolností, než je tu posudzovaná vec, zovšeobecnením stanoviska

(opakujúc, že ide skutočne len o všeobecnú analógiu stanoviska na tu posudzovanú vec) možno dospieť
k záveru, že pokiaľ prebieha konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v ktorom konaní sa rieši
otázka platnosti či neplatnosti tohto rozsudku, ktorým bola pohľadávka priznaná, rovnako nemôže byť
táto pohľadávka považovaná za súčasť podstaty.

52. Z obchodného vestníka č. 199/2013, vydaného dňa 15. 10. 2013 vyplýva, že pod č. K018245
je zverejnený súpis majetku všeobecnej podstaty úpadcu GLOBE s.r.o., s dátumom vyhotovenia ku
dňu 10. 08. 2013, v ktorom súpise pod por. č. 1 je uvedená peňažná pohľadávka špecifikovaná ako
zmluvná pokuta vo výške 10.65.000,-- Sk s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 03. 07. 2005
do zaplatenia, ako aj náhrada trov rozhodcovského konania vo výške 639.900,-- Sk; ako právny dôvod

je uvedený rozhodcovský rozsudok sp. zn. 1/RK/2008 zo dňa 31. 12. 2008 a ako dôvod zapísania
do súpisu je uvedená „pohľadávka patriaca úpadcovi“. Pri predmetnej pohľadávke je zapísaná sporná
poznámka v prospech ACCORN Co., IČO: 31 640 974 ako žalobcu, ktorý vedie súdny spor o zrušenie
rozhodcovského rozsudku sp. zn. 1/RK/2008 zo dňa 31. 12. 2008 na Okresnom súde Galanta pod sp.
zn. 24Cb/27/2009.

53. Tak, ako to uviedol odvolací súd v bode 35. svojho rozsudku a predmetnú okolnosť zdôrazňuje aj
súd dovolací, správca mal a zrejme aj vedel (musel vedieť) o prebiehajúcom konaní na Okresnom súde
Galantapodsp.zn.24Cb/27/2009ozrušenierozhodcovskéhorozsudku,ktorédodňaschváleniazmieru
Okresným súdom Bratislava I (dňa 07. 02. 2019) medzi sporovými stranami - žalobcom Parker & Young

Accomodation, s.r.o,, IČO: 35 806 192 a žalovaným I., správcom konkurznej podstaty úpadcu GLOBE
s.r.o., právoplatne skončené nebolo (rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 21Cob/55/2019-746 zo dňa
28. 04. 2020, ktorým menovaný odvolací súd potvrdil prvoinštančný rozsudok č. k. 24Cb/27/2009-678 zo
dňa 04. 12. 2018 o zrušení rozhodcovského rozsudku sp. zn. 1/RK/2008 zo dňa 31. 12. 2008, nadobudol
právoplatnosť dňa 19. 06. 2020). Napriek neskončenému konaniu na Okresnom súde Galanta, správca

uzavrel zmier pred Okresným súdom Bratislava I, ktorý zmier schválil a vyslovil, že pohľadávka priznaná
označeným rozhodcovským rozsudkom je spísaná v konkurznej podstate úpadcu GLOBE s.r.o., ako
majetok podliehajúci konkurzu patriaci úpadcovi.

54. Opakujúc vyššie uvedené (z bodu 53.), keďže do konkurznej podstaty nemožno zaradiť pohľadávku,

ospornostiktorejsavediesúdnekonanie(vtomtoprípadesaviedlokonanieospornostirozhodcovského
rozsudku, z ktorého mala pohľadávka vyplynúť), a to od roku 2009, je to práve správca, ktorý nekonal s
odbornou starostlivosťou, ktorá povinnosť mu vyplýva z ustanovenia § 8 ZoKR a je osobou, ktorá vnáša
do predmetných súdnych konaní „chaos“, ktorým tvrdením sa snaží brániť v tomto konaní.

55. Vo vzťahu k ďalšiemu rozhodnutiu najvyššieho súdu, ktorým dovolateľ dôvodí
v dovolaní, a to uzneseniu sp. zn. 4Cdo/35/2009, najvyšší súd zdôrazňuje, že predmet konania
vychádza opäť z iných skutkových okolností, z ktorých najvyšší súd vyvodil, že na majetok patriaci
do konkurznej podstaty nemožno vykonávať exekúciu vôbec, teda ani na pohľadávku proti podstate(vzniknutúuloženímpovinnostisprávcovikonkurznejpodstatyvkonanízačatompovyhláseníkonkurzu).
K častiam uznesenia, ktoré dovolateľ „vyzdvihol“ v dovolaní, zdôrazniac, že „...konkurznú podstatu tvorí
nielen majetok úpadcu reálne vlastnený v čase vyhlásenia konkurzu, ale i taký majetok, ktorý v tomto

čase existuje ešte len v potencionálnej rovine (napr. majetkové právo, o ktorého existenciu môže byť
vedený spor)...“, súčasne že „...je to len správca...kto môže po vyhlásení konkurzu viesť namiesto
úpadcu aktívne i pasívne súdne spory týkajúce sa majetku buď priamo patriace do podstaty alebo
takýchnárokov,ktorésúčoilenpotencionálnespôsobilépodstatuurčitýmspôsobomzaťažiť...“,dovolací
súd, nerozporujúc tieto závery, s nimi v celom rozsahu súhlasí, zároveň však dodáva, v predmetnom

uznesení sa najvyšší súd nevenoval problematike prebiehajúceho konania o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, po začatí ktorého bol na úpadcu vyhlásený konkurz, pričom v súpise podstaty bola (je) riadne
zapísanápoznámkavprospechžalobcu,ktorývediesúdnyspor.Hocisprávcajetýmsubjektom,ktorýpo
vyhláseníkonkurzuvstupuje(nazákladezákona)dourčitýchoprávneníapovinnostíúpadcu,anionvšak
nemôže konať samovoľne a tak, ako nemôže speňažovať vec, ktorá je síce zapísaná do podstaty, ale s
poznámkou o vylučovacej žalobe, tak nemôže (nemal) uzatvárať zmier ohľadne pohľadávky, zapísanej

síce tiež do podstaty, ale rovnako s poznámkou o prebiehajúcom súdnom spore.

56. Zhrnúc vyššie uvedené, dovolateľ náležite nevymedzil rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od
ktorej by sa bol odvolací súd odklonil, resp. rozhodnutia, ktorými v dovolaní dôvodí, problematiku
relevantnú pre posudzovanú vec, neriešili. Naopak, odvolací súd pri rozhodovaní o otázke relevantnej

pre dané konanie správne konštatoval, že v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku súd
preskúmava postup rozhodcu a či boli splnené podmienky pre rozhodnutie sporu rozhodcom. Bol to
správca, ktorý mal na výsledok sporu počkať a nie počas neskončeného sporu do neho „zasiahnuť“
uzavretím zmieru, ktorý spôsobí situáciu opísanú dovolateľom, ale spôsobenú práve správcom, ktorý
mal konať (ale zrejme nekonal) s odbornou starostlivosťou.

57. Dovolateľ v dovolaní dôvodí aj rozhodnutiami Ústavného súdu SR,
vo vzťahu ku ktorým dovolací súd zdôrazňuje, že tieto pod pojem ustálenej súdnej praxe zahrnúť
nemožno s akcentom na skutočnosť, že Civilný sporový poriadok viaže prípustnosť dovolania v
ustanovení § 421 ods. 1 C. s. p., v písm. a/ a c/ výlučne na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR

ako súdu dovolacieho; argumentácia inými rozhodnutiami ako rozhodnutiami dovolacieho súdu môže
byť relevantná ako podporná argumentácia
priodôvodňovanídovolaniaprípustnéhopodľa§421ods.1písm.b/C.s.p.,avšaknemôžebyťspôsobilá
vyvolaťdovolacíprieskumprávnychzáverovodvolaciehosúduvoveciach,vktorýchdovolateľodvodzuje
prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ (alebo písm. c/) C. s. p. V nadväznosti na

uvedené dovolací súd dáva do pozornosti dovolateľa uznesenie sp. zn. 3 Obdo 70/2016 zo dňa 30.
01. 2017, v ktorom uviedol, že dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., je
viazaný na ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho a má sa ním zabezpečiť
jednota uplatnenia právnej úpravy v rovnakých prípadoch, čím sa zvyšuje právna istota a subjektom
právasaumožňujepredvídaťpostupsúdu,ktorýprávnanormaukladáalebopredvída.Kpojmu„ustálená

rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ viď bližšie aj rozhodnutie sp. zn. 6 Cdo 29/2017 zo dňa 24. 01.
2018, ktoré občianskoprávne kolégium NS SR prijalo dňa 10. 10. 2018 ako judikát pod č. R 71/2018.

58. Dovolateľ inú ustálenú (relevantnú) rozhodovaciu prax dovolacieho súdu týkajúcu sa otázky
významnej pre konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, neoznačil. Dovolací súd zdôrazňuje,

že samotná polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo spochybňovanie správnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu, či nesúhlas s právnymi závermi konajúcich súdov a kritika ich prístupov zvolených
pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 C. s. p.,
resp. § 432 ods. 2
C. s. p.

59. Vo vzťahu k vytýkaným procesným vadám konania dovolateľ dôvodí vadou zmätočnosti podľa § 420
písm. c/ C. s. p., podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom
v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. Tvrdí, že tým, že v

predmetnom konaní sa spor viedol s úpadcom, pričom správca nebol jeho účastníkom a ani nedal súhlas
s jeho pokračovaním, zakladá táto okolnosť podľa žalovaného procesnú vadu v zmysle označeného
ustanovenia.60. Podľa prvej vety § 47 ods.1 ZoKR, v znení platnom a účinnom v čase vyhlásenia konkurzu na
majetok úpadcu GLOBE s.r.o. (uznesením sp. zn. 6K/41/2012 zo dňa 17. 12. 2012), ak tento zákon
neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú

majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi.
V konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním
návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu (§ 47 ods. 3 ZoKR).

61. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 24Cb/27/2009-604 zo dňa 18. 01. 2016 návrh správcu I.. W.

P. na zámenu účastníka konania na strane odporcu zamietol. Poukázaním na ust. § 47 ods. 1, 3, 4 a
5 ZoKR súd konštatoval, že jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu je prerušenie
všetkých súdnych konaní, ktorých predmetom je pohľadávka uplatnená voči úpadcovi, ktorá by mohla
byť v prípade uznania jej existencie uplatnená v konkurznom konaní proti jeho majetkovej podstate,
zároveňzdôraznil,ževtuposudzovanejvecisúdnerozhodujeozákladepohľadávky(ojejexistencii),ale
rozhoduje o platnosti rozhodcovského rozsudku, ktorým bola existencia pohľadávky určená. Predmetné

prvoinštančné uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa
§ 387 ods.1 C. s. p., odvolací Krajský súd v Trnave, stotožniac sa so záverom súdu prvej inštancie o
tom, že spor o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je konaním, ktoré by bolo vyhlásením konkurzu
na majetok žalovaného, obchodnej spoločnosti GLOBE s.r.o. prerušené, nakoľko predmetom sporu
v tu posudzovanej veci je posúdenie zákonnosti rozhodcovského rozsudku. Predmetné uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 09. 2019 bez toho, žeby dovolateľ bol podal voči nemu dovolanie.
Na základe uvedeného bola v predmetnom konaní vyriešená otázka pasívnej vecnej legitimácie
subjektu vystupujúceho na strane žalovaného a nie je namieste, aby sa dovolateľ prípadnej nápravy
veci, právoplatne rozhodnutej označeným procesným rozhodnutím, (opakovane) domáhal podaním
mimoriadneho opravného prostriedku proti konečnému, meritórnemu rozsudku. Mimo uvedené však

dovolací súd opätovne, odkazujúc na už vyššie konštatované (body 50. a nasl. tohto uznesenia)
zdôrazňuje, že v tu posudzovanej veci konajúce súdy nerozhodovali o majetkovom práve, ale o
(ne)platnosti rozhodcovského rozsudku, nebol preto dôvod na zámenu účastníka na strane žalovaného
z úpadcu na správcu.

62. Dovolateľ v ďalšej časti dovolania dôvodí procesnou vadou podľa ust. § 420 písm. d/ C. s. p., podľa
ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie. Vo vzťahu k uvedenému žalovaný tvrdí, že práve súdom schválený zmier v konaní Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 3Cbi/38/2013 preukazuje, že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, ktorá

okolnosť zakladá dovolací dôvod podľa označeného ustanovenia.

63. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) vylučuje možnosť vec znova prejednať a
rozhodnúť. Vec nemožno opätovne prejednať a rozhodnúť len za predpokladu, ak sa v prejednávanej
veci vyskytuje totožnosť subjektov v pomere k veci už právoplatne rozhodnutej a totožnosť samotnej

veci, ktorá sa stala predmetom konania. O totožnosť strán ide vtedy, ak v novom konaní vystupujú
tie isté strany sporu alebo ich právni nástupcovia, a to na základe univerzálnej alebo singulárnej
sukcesie, pričom nie je samo osebe významné, či majú tie isté osoby v konaniach rôzne postavenie
(napr. v skoršom konaní vystupovali ako žalovaní a v neskoršom ako žalobcovia). Totožnosť veci je
charakterizovaná totožnosťou nároku, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté za podmienky, že sa

opiera o ten istý právny dôvod; ten je daný len vtedy, ak plynie z toho istého skutkového stavu (viď
publikáciu Civilný sporový poriadok, Komentár, C. H. Beck, Praha, 2016, str. 1363 až 1365).

64. Z obsahu uznesenia č. k. 3Cbi/38/2013-86 zo dňa 07. 02. 2019, vydaného Okresným súdom
Bratislava I, pripojeného k odvolaniu žalovaného a založeného na č. l. 696 spisu, má dovolací súd

za zrejmé, že stranou sporu bola na strane žalobcu Parker & Young Accomodation, s.r.o,, obchodná
spoločnosť so sídlom Mikulášska 1, Bratislava, IČO: 35 806 192 a na strane žalovaného ním bol I.. P.
E., správca konkurznej podstaty úpadcu GLOBE s.r.o., obchodnej spoločnosti so sídlom na rovnakej
adrese ako žalobca, IČO: 31 336 159, a to v konaní o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky.
V tu posudzovanej veci sú sporovými stranami na strane žalobcu obchodná spoločnosť ACORN Co.,

s.r.o., so sídlom Ovocinárska 1007/6, Levoča, IČO: 36 486 833 a na strane žalovaného obchodná
spoločnosť GLOBE s.r.o. (pôvodne spoločnosť A. T. P., s.r.o., IČO: 31 640 974). Predmetom konania je
žalobcom uplatnený nárok vymedzený žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Je nepochybné,
že o totožnosť strán ani veci hovoriť nemožno; naviac, pokiaľ by tomu tak aj bolo, teda medzi tými istýmistranami by prebiehali konania o tej istej veci, namieste by bolo prihliadnuť na prekážku už začatého
konania (prekážka litispendencie), čo by znamenalo, že skôr začaté konanie na Okresnom súde Galanta
v roku 2009 by bránilo pokračovaniu (neskôr) začatého konania na Okresnom súde Bratislava I v roku

2013.

65. Napokon dovolateľ dôvodí vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C. s. p., vyvodzujúc ju z tvrdenia
o „absurdnom“ zdôvodnení otázky (ne)prerušenia konania v rozhodnutiach konajúcich súdov.

66. Podľa § 420 písm. f/ C. s. p., je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa strane
znemožnila realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov
v tom-ktorom konkrétnom konaní. Medzi tieto práva však nepatrí právo strany sporu na to, aby súd

akceptoval jej procesné návrhy, aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd
odôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu.

67. Vo vzťahu k označenej procesnej vade dovolateľ nepochybne namieta nesprávne právne posúdenie
otázky (ne)prerušenia konania v tu posudzovanej veci.

68. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, ku ktorému
dochádza vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, avšak nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci však sporovej strane neznemožňuje

realizáciu procesných oprávnení. Dovolací súd zdôrazňuje, že prípustnosť dovolania v zmysle § 420
písm. f/ C. s. p. nezakladá (a účinky umožňujúce meritórny dovolací prieskum nevyvoláva) to, že by
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch (k
tomu porovnaj najmä judikát R 54/2012, ale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn.
1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011 a 7

Cdo 26/2010).

69. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže z obsahu spisu a samotného dovolaním
napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by sa vo veci konajúce súdy v prejednávanej veci dopustili
porušenia procesných oprávnení žalovaného, dospel dovolací súd k záveru, že v konaní pred odvolacím

súdom, ani súdom prvej inštancie, k dovolateľom namietaným vadám zmätočnosti uvedeným v § 420
písm. c/, d/ a f/ C. s. p., nedošlo.
Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., má dovolací súd
za nepochybné, že dovolateľ dovolací dôvod nevymedzil spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 C. s. p.
Konštatujúc vyššie uvedené, dovolací súd dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. f/

C. s. p. odmietol.

70. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá C. s. p.; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. ). O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej

inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p).

71. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393
ods.2vetadruháC.s.p.a§3ods.9zákonač.757/2004Z.z.,osúdochaozmeneadoplneníniektorých
zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.