Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. november 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/43/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620201286
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5620201286.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne Z. K., rod. M., nar.
XX.X.XXXX, bytom A. - T., W. M. XXXX/XXX, právne zastúpenej advokátom Mgr. Michalom Onuferom,
so sídlom A., H. X, proti žalovanej Ing. M. W., rod. X., nar. XX.X.XXXX, bytom D.-A., P. A. XXX/X, právne
zastúpenej Advokát VASKÝ s.r.o., so sídlom Bratislava, Miletičova 21, o určenie neplatnosti závetu, na
základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 11C/14/2020-123
zo dňa 10. decembra 2020 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Konštatoval, že tvrdenie o
tom, že poručiteľka nemala spôsobilosť na právne úkony, resp. že závet urobila v duševnej poruche,
ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou (prvý žalobkyňou tvrdený dôvod neplatnosti záveru),
preukázaný nebol. Nedošlo totiž k predloženiu žiadneho dôkazu o dotknutom tvrdení a zdravotná
dokumentáciaporučiteľkyuž-vzhľadomnauplynutiečasu-sanezachovala/niejearchivovaná.Okresný
súdzdôraznil,žežalobkyňasamapotvrdila,žeporučiteľkunepoznalaanebolasňouvkontakte.Navyše,

závet bol vyhotovený formou notárskej zápisnice a javí sa nepravdepodobné, že by tento úkon notárka
s poručiteľkou spísala, ak by mala pochybnosti o jej duševnom stave.
2. Ohľadne druhého tvrdeného dôvodu neplatnosti závetu - že osoba v ňom označená ako Q. W. nie je
totožná so žalobkyňou - okresný súd východiskovo uviedol, že žalobkyňa sa nemôže úspešne domáhať
určenia neplatnosti závetu z daného titulu, lebo i v prípade preukázania opodstatnenosti tohto tvrdenia
by sa jej postavenie ako dedičky zo zákona nezmenilo. Inými slovami, žalobkyňa nemá naliehavý
právny záujem na takomto určení. Bezprostredne vo vzťahu k nesprávnemu označeniu závetnej dedičky

okresný súd uzavrel, že ide „nepochybne“ len o chybu v písaní, pričom takéto chyby sa bežne vyskytujú.
V danej spojitosti poukázal i na konkrétne chyby v priebehu konania tak v úkonoch žalujúcej strany, ako
aj v rámci úkonov konajúceho súdu. Súčasne doplnil, že chyba v písaní v mene závetnej dedičky sama
o sebe neodôvodňuje vznik pochybností o (duševnej) spôsobilosti poručiteľky.
3. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že v spore plne úspešná žalovaná má nárok na ich
náhradu v rozsahu 100%.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolania žalobkyňa, ktorá sa alternatívne
domáhala jeho zmeny tak, že bude určená neplatnosť dotknutého závetu, alebo jeho zrušenia a vrátenia
veci na ďalšie konanie. Trvala na svojich vyjadreniach týkajúcich sa duševného zdravia poručiteľky,
z ktorých je zrejmé, že v čase písania závetu poručiteľka nebola osobou spôsobilou na vykonaniedotknutého právneho úkonu. Odvolateľka nesúhlasila ani so záverom okresného súdu o vyhodnotení
uvedenia nesprávneho krstného mena závetnej dedičky ako chyby v písaní. Osobitne, ak je nesprávne
krstné meno v závete obsiahnuté opakovane (dokonca aj s rôznymi označeniami orientačného čísla

ulice bydliska); pričom závet spisujúca notárka osobne poznala nielen poručiteľku, ale aj žalovanú -
tvrdenú závetnú dedičku.
5. Odvolateľka namietala tiež konštatovanie okresného súdu o údajnom nedostatku jej naliehavého
právneho záujmu. Je totiž jednoznačné, že nedostatočná identifikácia osoby závetnej dedičky má za
následok neplatnosť závetu minimálne v tejto jeho časti, z ktorého titulu by v danom rozsahu nastúpilo

dedenie zo zákona a aj žalobkyňa je jednou z dedičiek zo zákona. Zopakovala, že vzhľadom na všetky
dotknuté (širšie) súvislosti je „jediným logickým záverom“ nespôsobilosť poručiteľky v čase spisovania
závetu na predmetný právny úkon.

6. Žalovaná žiadala rozsudok potvrdiť. Zotrvala na svojom stanovisku o plnom duševnom zdraví
poručiteľky v čase spisovania závetu, čo je zrejmé i z textu súvisiacej notárskej zápisnice a opak

žalujúcou stranou vôbec preukázaný nebol. Poručiteľka nikdy nebola v nemocnici a ani na žiadnom
liečení; až po smrti pána M. v auguste XXXX sa jej zdravotný stav začal zhoršovať. Žalovaná uviedla,
že splnila aj želanie poručiteľky v súvislosti so zabezpečením cirkevného pohrebu v S.. Stotožňovala sa
so závermi okresného súdu ohľadne posúdenia chýb v písaní a tiež ohľadne nedostatku naliehavého
právneho záujmu protistrany.

7. Na dotknuté vyjadrenie k odvolaniu už žalobkyňa nereagovala.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379
a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3

CSP) napadnutý rozsudok potvrdil, hoci prioritne z iných právnych dôvodov.

9. Súdna prax naďalej aj po rekodifikácii civilného procesu zotrváva na povinnosti konajúceho
súdu z úradnej povinnosti prihliadať na splnenie podmienky vecnej legitimácie, tak aktívnej ako i
pasívnej. V súdenej veci ide o konanie „vyvolané“ prejednávaním dedičstva po poručiteľke V. M.

ktorá zomrela dňa X.X.XXXX, ktoré konanie sa vedie na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. D
61/1995 (poverenou súdnou komisárkou je JUDr. Soňa Šuvadová). Hoci posudzovaná žaloba nie je
bezprostredne dôsledkom odkázania „dedičským“ súdom na podanie sporovej žaloby, je nepochybné,
že ide o štandardný spor o dedičské právo v zmysle § 175k ods. 2 O.s.p.
10. To znamená o spor, kedy jeden z (do úvahy prichádzajúcich) dedičov popiera dedičské právo

druhého/ďalšieho (potenciálneho) dediča. V konkrétnostiach súdenej veci žalobkyňa ako právna
nástupkyňa dediča zo zákona - svojho otca V. M., ktorý zomrel XX.X.XXXX - popiera dedičské právo
jedinej závetnej dedičky, s ktorou aktuálne „dedičský“ súd koná; a to žalovanej Ing. M. W..

11. V sporoch o dedičské právo musia byť stranami sporu/účastníkmi konania všetci do úvahy

prichádzajúci dedičia. Uvedené stanovisko jednoznačne definuje ustálená súdna prax - bližšie najmä
rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 65/2003 -
a rovnako tak právna teória, vrátane obdobia po účinnosti aktuálnych procesných kódexov (napr. Veľké
komentáre; Smyčková, Števček, Tomašovič, Kotrecová a kol., Civilný mimosporový poriadok, C.H.Beck,
2017, strana 675).

12. Právna teória pripúšťa existenciu sporu, v ktorom by stranou nemuseli byť všetci do úvahy
prichádzajúci dedičia (bližšie napríklad označený komentár, totožná strana). Východiskom takéhoto
konštatovania je situácia, kedy sa konkrétny spor o dedičské právo vôbec (ani hypoteticky) nedotkne
postavenia niektorého z (ostatných) dedičov. V súdenej veci je však nepochybné, že pokiaľ by bolo
konštatované, že žalovaná nie je závetnou dedičkou po poručiteľke V. M., uvedené by malo dopad na

všetkých zákonných dedičov, keďže zákonnému dedeniu by podliehala nielen tá časť majetku, ktorá nie
je obsahom závetu, ale celý majetok poručiteľky.

13. Krajský súd dodáva, že dôvodom pre zotrvanie na vyššie označenom právnom názore najvyššej
súdnej autority je taktiež subjektívna záväznosť rozsudku (§ 228 CSP), t.j. skutočnosť, že rozhodnutie v

spore o dedičské právo by bolo/je záväzné iba vo vzťahu ku konkrétnym sporovým stranám (maximálne
vo vzťahu k ich právnym nástupcom). Nadväzne by mohlo dôjsť k situácii, že hoci spor, resp. jeho
podstata, bol vecne posúdený, ďalší z dedičov, ktorý nebol stranou v danom spore, by v rámci
pokračovania v dedičskom konaní namietal totožnú skutkovú otázku. Keďže platí princíp subjektívnejzáväznosti rozsudkov, už skôr vydané a v danom okamihu i právoplatné súdne rozhodnutie by nebolo
pre tohto „ďalšieho dediča“ záväzné a bolo by nevyhnutné opätovne vykonávať sporové súdne konanie v
jeho štandardných procesných rámcoch. Dokonca takáto situácia by sa mohla pri existencii viacerých do

úvahy prichádzajúcich dedičov opakovať niekoľkokrát. Naproti tomu, pri rešpektovaní vyššie označenej
ustálenej súdnej praxe je spor o dedičské právo s „konečnou platnosťou“ vyriešený v jedinom konaní
vo vzťahu k všetkým dedičom.

14. Ako už bolo konštatované podstatou súdeného prípadu je spor o dedičské právo, hoci zo strany

žalobkyne je petit žaloby formulovaný nesprávne ako určenie neplatnosti závetu. Zo skutkového
vymedzenia, ktoré je určujúce, je však jednoznačné, že sa jedná o štandardný spor o dedičské právo;
aktuálne zákonom predpokladaný v ustanovení § 194 CMP. Nakoľko dedičské konanie po poručiteľke
V. M. bolo začaté ešte pred 1.7.2016, v zmysle § 396 ods. 1 CMP prebieha („dokončí sa“) podľa
predchádzajúceho procesného kódexu - ustanovení § 175a až § 175zd Občianskeho súdneho poriadku.
15. Z hľadiska zásadnej otázky vecnej legitimácie niet žiadneho racionálneho dôvodu, aby spor o

dedičské právo iniciovaný niektorým z potenciálnych dedičov bez výslovného odkazu na podanie takejto
žaloby uznesením „dedičského“ súdu bol posudzovaný odlišne ako spor, ktorého bezprostredným
procesným základom je uznesenie „dedičského“ súdu vychádzajúce z § 194 CMP alebo ešte z §
175k ods. 2 O.s.p. Inými slovami, ak „dedičský“ súd (poverený súdny komisár) nepostupuje dôsledne
podľa príslušnej právnej úpravy, ale „prenechá“ procesnú aktivitu na samotných účastníkov dedičského

konania, na podstate sporu o dedičské právo, vrátane súvisiacej otázky vecnej legitimácie, sa nič
nemení.

16. Nielen z obsahu prednesov sporových strán, ale prioritne z obsahu pripojeného dedičského spisu po
poručiteľke V. M. je zrejmé, že žalobkyňa nie je jedinou zákonnou dedičkou (resp. právnou nástupkyňou

pôvodného zákonného dediča). Nadväzne je nepochybné, že stranami sporu mali byť i ďalšie osoby
- ďalší zákonní dedičia, prípadne ich právni nástupcovia. Z daného titulu ide o nedostatok vecnej
legitimácie, pre ktorý (aj bez skúmania opodstatnenosti tvrdených námietok) je nutné žalobu zamietnuť.
Z konštatovaných dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Je žiaduce
pripomenúť, že otázka vecnej legitimácie je otázkou hmotnoprávnou, preto neprichádza do úvahy

poučenie strán sporu konajúcim súdom o jej súvislostiach a prípadne i dôsledkoch jej nedostatku.

17. Krajský súd pre úplnosť dodáva, že zákonnými dedičmi poručiteľky v zmysle § 475 Obč. zák. boli/
sú v tretej skupine jej súrodenci, resp. ich deti. Označené zákonné ustanovenie v druhom odseku
dedičské oprávnenie priznáva len prvému pokoleniu súrodencov poručiteľa - synovcom a neteriam

poručiteľky. Pokiaľ títo zákonom povolaní dedičia zomreli po začatí dedičského konania po poručiteľke
do ich (prioritne procesných) práv vstupujú ich právni nástupcovia.

18. Žalobkyňa síce odvolaním napadla rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu
k výroku o trovách prvoinštančného konania nevymedzila žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne,

potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo
závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na
náhradu trov. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu
v spore.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľka - žalobkyňa nebola v tomto štádiu konania (vôbec) úspešná, preto má žalovaná
voči nej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.