Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. apríl 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120204516
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3120204516.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobkyne: M.

F., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: F. R. XXX, právne zastúpená: JUDr. Darina Kučerová,
advokátka, so sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica, proti žalovanému: P. F., nar. XX.XX.XXXX,
trvale pobytom: F. Poruba XXX, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania
manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 23.06.2020 domáhala, aby súd bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov zrušil za trvania manželstva. Uviedla, že so žalovaným uzatvorili manželstvo
dňa XX.XX.XXXX. Uviedla, že Okresný súd Trenčín schválil zmier, na základe ktorého je povinný
žalovaný jej prispievať na výživu sumou 299,- eur mesačne, avšak túto povinnosť si neplní. Požíva
alkoholické nápoje, vulgárne jej nadáva, ničí spoločný majetok, keď si vypije, sa pomočí a žalobkyňa
to musí po ňom upratovať. Rozbíja zariadenie domu, bol hospitalizovaný aj na psychiatrii, ale
nedodržuje liečbu a alkohol požíva naďalej. Žalovaný bol riešený v blokovom konaní pre priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu, bola mu uložená pokuta 30,- eur, ktorá žalobkyňa musela uhradiť. U

zamestnávateľa žalovaný poškodil zariadenie izby pod vplyvom alkoholu a musel uhradiť škodu 186,-
eur. Žalobkyňa má za to, že žalovaný nemá záujem na ochrane spoločného majetku, nepodieľa sa na
chode spoločnej domácnosti, výživné neplatí, rozbíja zariadenie domu, a preto ďalšie trvanie BSM by
bolo v rozpore s dobrými mravmi.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, hoci ju mal doručenú do vlastných rúk.

3. V ďalšom konaní žalobkyňa doplnila, že vzťahy medzi manželmi sú veľmi zlé. Zo strany manžela
nedochádza k ochrane majetku, ale dochádza k jeho ničeniu, keď jej pod vplyvom alkoholu. Sedačku
zničil z dôvodu, že ju pomočil, rozbil dvere, obývacia izba je v zlom stave. Manželia nevedú spoločnú
domácnosť, žijú síce v jednom dome so synom, ale každý v inej izbe. Žalobkyňa zamyká chladničku,
pretože keď kúpi potraviny, tak na ďalší deň tam už nie sú. Správanie žalovaného sa stupňuje, boli
medzi nimi aj fyzické potýčky. Žalovaný nepracuje, požíva alkohol ďalej.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich
sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:5. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že po tom, čo manžel podal návrh na rozvod, dohodli sa, že to ešte
skúsia. Dala mu šancu, ale k ničomu to neviedlo. Žijú prakticky tak, akoby boli rozvedení. Manžel
sa odsťahoval do obývačky po tom, čo prišiel z Bratislavy. Varí si sám na elektrickom variči. Variť na

plynovom sporáku, čo by bolo úspornejšie, odmieta. Žalovaný si kúpil šípky, ktoré hrá v obývačke, je
z toho rozbitá stena. Potraviny si necháva na terase, keď varí, nevetrá, v dome je potom z varenia
zápach. Neprispieva na stravu. Dlžobu na manželskom výživnom jej žalovaný spláca po 10,- eur
mesačne. Žalovaný vyvoláva ataky, vždy ju niečím vytočí. Nepáči sa mu, keď mu niekto oponuje, robí
naschvál. Manželia spoločne nehospodária, každý má svoje financie, žalovaný posiela žalobkyni 60,-

eur mesačne, z toho sa platí elektrina, televízor a voda. Nepodieľa sa na oprave domu, vždy povie,
že si žalobkyňa má zavolať na to niekoho iného. Pokazili sa vrátka na komíne, kázal zavolať firmu,
ale na opravu neprispel. Trávnik kosí otec žalobkyne, niekedy, keď má náladu, tak aj žalovaný. Od
rána ale sedí väčšinou pri televízore. Žalobkyňa nevedela, či žalovaný má dlhy. Žalobkyňa spláca úver
z jej invalidného dôchodku v sume 174,- eur mesačne, ktorý si manželia v sume 5.000,-eur zobrali
na zakúpenie strojov, keď mali v pláne opravovať chalupu. Kúpil sa z toho hoblík, brúska, motorová

píla. Žalobkyňa má kartičku k bankového účtu žalovaného, tak už asi rok a pol si vyberá z jeho účtu
mesačne 230,- eur, teda 220,- eur na jej výživné a 10,- eur na splácanie dlhu na výživnom. Nedávno
mal žalovaný dvojtýždňový ťah, kedy vypil aj liter borovičky denne a povedal, že mu nie je ľúto dať za
to peniaze. Spoločný syn má 21 rokov, býva s nimi, už neštuduje a je sebestačný. Aj na neho bolo
súdom určené výživné, keď bol ešte maloletý, bolo to 120,- eur mesačne, ktoré ale manžel platil iba

nepravidelne. Výživné na syna žalobkyňa exekučne nevymáhala. Vyhlásila, že žiaden dlh na výživnom
manžel nemá. Odpustila mu tento dlh, pretože myslela, že si vstúpi do svedomia, ale to bola chyba.
Uviedla, že žalovaný pracoval naposledy asi do konca februára tohto roku, má nepravidelný príjem,
vždy niekde urobí prešľap a potom ho prepustia. V dome už rozbil dvere, ktoré opravila doskami, ale
tie rozbil tiež. Tiež rozbil dvere v detskej izbe a šípky tiež ničia stenu aj podlahu. Keďže silnejšie kúril,

praskol komín a bude ho treba opraviť. Jediné, čo zaplatil, bol poplatok za odpad, ktorý bol zaplatiť
na úrade. Na iné opravy neprispel. Povie, že peniaze nemá, no žalobkyňa si myslí, že má. Žalobkyňa
pracuje len 4h denne, keďže je na čiastočnom invalidnom dôchodku a jej príjem je 250,- eur mesačne.
Nemá prehľad, aký príjem má manžel, ale myslí si, že má väčší príjem a usudzuje z toho, že predtým
pracoval vo Volkswagene na tri zmeny. Manžel neberie lieky, hoci by ich mal brať. Vyvoláva hádky, má

potrebu oponovať a ponižovať ju. Žalobkyňa návrh na rozvod nepodala. Najskôr potrebuje vyriešiť BSM.
S rozvodom to bude jednoduchšie, pretože to sa môže podpísať už pri podaní návrhu. Ak by ju malo
niečo ešte presvedčiť, aby sa snažila vzťah s manželom urovnať, tak to by sa musel manžel o „x stupňov“
otočiť a nebyť taký arogantný a správať sa lepšie. On ale podľa nej nemá záujem sa zmeniť. Keď je
žalovaný pod vplyvom alkoholu, vyháňa ju aj z domu.

6. Žalovaný sa na pojednávaní vyjadril tak, že v zásade nie je proti podanej žalobe. Uviedol, že každý
hospodári sám, jeden žije v jednej izbe, druhý v druhej. On nie je ten, ktorý by vyhľadával konflikty,
je to naopak. Manželka podala návrh na svoje výživné na súd v čase, kedy celý jeho príjem išiel na
jej konto, bolo to asi 3,5 roka dozadu. On vtedy nemal k nemu ani dispozičné právo, ona mu z toho

nedávala ani euro. Keď sa jej pýtal, prečo to takto je nastavené, povedala, „aby som mala do budúcna
istotu“. Aktuálne je žalovaný na úrade práce, zamestnaný bol do februára 2021. Nebola mu ešte určená
výška dávky v nezamestnanosti, vzhľadom na to, že sa čakalo na nejaké podklady od zamestnávateľa.
Povedali mu, že to bude na konci tohto mesiaca. Po ukončení tohto zamestnania bol tvrdý lockdown,
nemohol ísť ani von, nie to ešte hľadať prácu. Internet nemá, a keď požiadal manželku, aby mu požičala

notebook, tak to bolo tak, že čo si to dovoľuje si vôbec pýtať. Žalovaný uviedol, že je úplne bez dlžôb a
čo sa týka úveru, ktorý spomínala manželka, tento sa bral viac ako pred 10 rokmi a brúska, motorová
píla a hobľovačka stáli dokopy možno 500,- eur, viac nie. Uviedol, že vo februári tohto roku mu skončil
pracovný pomer na dobu určitú. Zmluvu mu už ďalej nepredĺžili. Bol totiž pred uplynutím dojednanej
doby dlhšie na PN kvôli pásovému oparu, aj z tohto dôvodu mu už ďalšiu zmluvu nedali. Najhoršie na

tom je, že teraz do Volkswagenu sa dostať nemožno, hoci by aj potrebovali pracovnú silu. Oni majú
totiž takú prax, že musí od predošlej zmluvy prejsť pol roka, aby ho zobrali znova. Zarábal asi 800,-
eur v čistom, domov chodil cca raz za mesiac. Od lekára má odporúčanie, žeby nemal piť, toto ale
nie vždy dodržiava. Uviedol, že sa vie opiť ako ťava. Aj sa stane, že v takom stave sa pomočí. Vyhlásil,
že v poslednej dobe nemá už potrebu nechať opraviť to, čo poškodil. Založil si účet aj preto, že keď

raz prišiel domov, kuchyňa bola zamknutá a z peňazí mu manželka nadelila 80,- eur s tým, že sa má
starať sám o seba. To bolo ešte v tom čase, keď všetok jeho príjem išiel na účet žalobkyne. Aj preto si
založil vlastný účet. Problém je aj to, kto ma čo kúpiť, nevedia sa dohodnúť. Uviedol, že toto sa mohlo
vyriešiť aj návrhom na rozvod, a preto ani nevie, prečo je tento súd. Dôvod asi tuší, pretože, keby sarozviedli, už by nebol povinný platiť manželke manželské výživné. Uviedol, že nie je pravda, že neplatí
výživné manželke. On v banke vybavil pre manželku dispozičné právo, aby si ona mohla z účtu sumu
výživného vyberať, aby ho s tým neotravovala. Peniaze, ktoré jej aj dal do ruky, zhrabla a už ich nikdy

nevidel. Ak tvrdí, že vznikol dlh na syna, takýto dlh nevznikol, on dával žalobkyni peniaze do rúk. Bola
to chyba, lebo o tom teraz nie je doklad

7. Súd mal zo sobášneho listu zistené, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX
v F. R.. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F. R. vo zväzku 9, ročník XXXX,

na str. XX pod por. č. 4. Z. manželstvo naďalej trvá. Súd mal ďalej zistené z aktuálnej lustrácie (od
roku 2019 do súčasnosti) v Sociálnej poisťovni, že žalovaný bol zamestnaný naposledy v období od
07.09.2020 do 06.03.2021 u zamestnávateľa TEMPO, spol. s.r.o., predtým bol zamestnaný tiež období
od 06.09.2019 do 05.03.2020 a od 01.06.2019 do 31.08.2020. Ďalej mal súd zistené, že žalovanému
bola uložená pokuta za spáchanie priestupku v sume 30,- eur, ktorý bol spáchaný dňa 19.08.2019. Tiež
bola na meno žalovaného vystavená faktúra č. XXXXXXXXX splatná dňa 08.05.2018 v sume 186,- eur

za náklady spojené s odstránením poškodenia zariadenia izby spôsobeného žalovaným.

8. Z pripojeného rozvodového spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 15C/23/2018 týkajúceho sa strán
sporu vyplynulo, že dňa 30.07.2018 podal manžel návrh na rozvod manželstva, pričom návrhu bolo
vyhovené rozsudkom č.k. 15Pc/23/2018-28 zo dňa 14.02.2019, ktorý súd manželstvo účastníkov

rozviedol. Manželka podala proti rozsudku odvolanie, manžel v odvolacom konaní zobral návrh na
rozvod manželstva späť, a preto Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 6CoP/18/2019-44 zo dňa
11.06.2019 pripustil späťvzatie návrhu na rozvod manželstva, rozsudok okresného súdu zrušil a konanie
zastavil.

9. Žalovaný na pojednávaní prejavil nesúhlas s oboznámením lekárskej prepúšťacej správy z jeho
hospitalizácie, ktorú predložila žalobkyňa k žalobe za účelom preukázania tvrdení o jeho zdravotnom
stave spojenom s požívaním alkoholu, s poukazom na dôvernosť informácií o jeho zdravotnom stave.
Súd konštatuje, že oboznámenie tohto listinného dôkazu nevykonal a bolo to nakoniec aj nadbytočné,
nakoľko medzi stranami sporu nebolo sporným tvrdenie, že žalovaný požíva vo zvýšenej miere

alkoholické nápoje a že má odporúčanie od lekára, aby nepil, no toto žalovaný nedodržuje. V konaní
tiež nebolo sporné, že súd určil žalovanému povinnosť prispievať žalobkyni výživným na manželku.

10. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa ust. § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie
trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z
manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.

Podľa ustanovenia § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka: Súd na návrh zruší bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť.
Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto
oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.

11. Súd zruší bezpodielové spoluvlastníctvo len vtedy, ak sú na to splnené závažné dôvody, najmä
ak by ďalšie trvanie tohto majetkového spoločenstva odporovalo dobrým mravom. Za závažný dôvod
sa považuje napríklad nehospodárne nakladanie jedného z manželov so spoločným majetkom alebo
skutočnosť, že jeden z manželov sa zámerne nepričiňuje o vytváranie a rozmnožovanie spoločného

majetku. V takých prípadoch možno usúdiť, že ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva by
odporovalo dobrým mravom, pretože neplní svoj účel. Závažným dôvodom na zrušenie uvedeného
majetkového spoločenstva môže byť aj skutočnosť, že jeden z manželov sa sústavne zadlžuje. Súd musí
v každom prípade veľmi starostlivo skúmať a posúdiť všetky konkrétne okolnosti prípadu s cieľom zistiťexistenciu závažných dôvodov, pre ktoré môže za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov zrušiť. Zo všeobecného hľadiska možno povedať, že ide o také dôvody, pre ktoré inštitút
bezpodielového spoluvlastníctva neplní svoj účel, a to zabezpečenie rovnoprávneho postavenia oboch

manželov v majetkovej oblasti.

12. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky
preto, aby súd mohol rozhodnúť o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) za
trvania manželstva. V konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by niektorý z manželov vykonával

podnikateľskú činnosť, čo by mohlo byť dôvodom pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov v zmysle §148a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Touto skutočnosťou žalobkyňa žalobu ani
neodôvodňovala, ale počas konania ani nevyšla najavo, a preto aplikácia tohto ustanovenia nebola
možná.

13. V prvom rade súd konštatuje, čo sa týka použitia ust. § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že

hoci žalovaný prakticky súhlasil so žalobou (tak sa vyjadril na pojednávaní, že nemá proti žalobe v
zásadenič),takátozhodastránsporunažalobeneznamená,žesúdmôžerezignovaťnasvojupovinnosť
skúmať, či reálne aj došlo k naplneniu zákonných dôvodov pre zrušenie BSM v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia. Strany sa nemôžu zhodnúť na tom, že sú splnené podmienky na zrušenie BSM,
pretože naplnenie týchto podmienok môže vyhodnotiť jedine súd. Preto napr. aj judikatúra dovodila,

že je vylúčené, aby v konaní, v ktorom jeden z manželom navrhoval, aby bolo zrušené BSM, došlo k
uzavretiu zmieru (R 42/1972). Hoci teda žalovaný sa vyjadril tak, že nemá nič proti žalobe, súd
nemohol svoje rozhodnutie založiť len na tom, že žalovaný súhlasil so žalobou žalobkyne, a preto jej súd
vyhovuje. Súd je vždy povinný skúmať, či skutočne tvrdenia strán sporu sú dôvodmi pre zrušenie BSM
za trvania manželstva a v kontexte § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka je najmä povinný vyhodnotiť,

či stranami produkované tvrdenia (aj keby boli nesporné) napĺňajú zákonné predpoklady, teda najmä
potrebnú intenzitu negatívnych dopadov na spoločný majetok, a to či by ďalšie trvanie BSM skutočne
bolo v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na závažnosť tvrdených dôvodov. Preto súd uzatvára, že
súhlas žalovaného so žalobou nie je sám osebe dôvodom pre vyhovenie žalobe.

14. Čo sa týka možného zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle cit. § 148 ods.
2 OZ, súd nezistil tak vážne dôvody, pre ktoré by mohol žalobe vyhovieť. Súd je totiž toho názoru,
že uvádzané tvrdenia, ktoré majú odôvodňovať zrušenie BSM, sú predovšetkým dôvodmi, ktoré majú
značne negatívny dopad na manželské spolužitie strán sporu a ich vzájomný vzťah a obstáli by ako
dôvody rozvodu manželstva. Podľa úvahy súdu však nenapĺňajú potrebnú intenzitu čo do negatívnych

dopadov na majetkové pomery manželov a BSM ako také. Samotné narušené vzájomné vzťahy medzi
manželmi, časté nezhody, opisované schválnosti týkajúce sa bežného fungovania pod jednou strechou,
ktoré celkom zrejme pramenia z neuspokojivého manželského spolužitia (a sú zrejme aj dlhodobejšieho
charakteru vzhľadom na to, že boli tiež prítomné už v čase podania návrhu na rozvod v roku 2018), nie
sú dôvodom pre zrušenie BSM. Pre zrušenie BSM je totiž podstatné také neprípustné konanie, ktoré

nájde výrazne negatívny dopad v majetkových pomeroch, nie v osobnej vzťahovej rovine manželov.
Je tiež uviesť, že len skutočnosť, že strany sporu ako manželia nevedú spoločne domácnosť, resp. že
síce formálne žijú pod jednou strechou, ale každý prakticky sám v inej izbe a každý si varí, nakupuje,
či hospodári osve, nie je tak isto sama osebe dôvodom pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Celkom zrejme je tento stav napokon vyústením manželských nezhôd, kedy strany sporu

napriek tomu naďalej zotrvávajú v nefunkčnom manželstve.

15. V konaní nebolo zistené, že by sa žalovaný dlhodobo vyhýbal práci, čo preukazuje aj vykonaná
lustrácia zo Sociálnej poisťovne, kedy s prestávkami žalovaný pracoval a dosahoval príjem. Nebolo
sporným, že žalovaný pracoval do februára 2021, kedy mu skončila pracovná zmluva na dobu určitú,

jeho príjem zo zamestnania bol cca 800,- eur mesačne. Táto suma tak v zmysle § 143 Občianskeho
zákonníka bola prostriedkom, ktorý každomesačne plynul zo zamestnania žalovaného do BSM (nie
je podstatné, na koho účet sa tieto prostriedky ukladali), a preto nie je pravdou, že by žalovaný sa
vôbec nepričiňoval na vytváraní spoločných prostriedkov patriacich do BSM. Opakované zamestnanie
žalovaného nesvedčí v prospech argumentácie, že by sa žalovaný zámerne vyhýbal práci a ani z

vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný vôbec nemal vôľu zamestnať sa. Žalovaný sa
nezadlžuje, uviedol, že je úplne bez dlžôb, čo žalobkyňa ani nerozporovala, keď sama sa nevedela
vyjadriť k tomu, či má manžel dlhy alebo nie. Preto neprichádza do úvahy ani potenciálny dôvod pre
zrušenie BSM, akým je v zmysle judikatúry sústavné a neúmerné zadlžovanie jedného z manželovna úkor manželky či detí. Rovnako tak nebolo zistené žiadne také konanie, ktorým by žalovaný na
seba prevzal (či už jednorazovo alebo opakovane) akékoľvek neprimerané majetkové riziká, ktoré by
vystavovali spoločný majetok prípadným negatívnym dosahom takýchto neuvážených rozhodnutí. Čo

sa týka žalobkyňou tvrdeného neprispievania na bežný chod domácnosti, je zrejmé, že táto rovina je
poznačená vzájomnými konfliktnými vzťahmi medzi manželmi, a preto nie je možné uvedené pričítať
len na ťarchu jedného z nich. Napokon však ale z výpovede žalobkyne vyplynulo, že žalovaný každý
mesiac prispieva sumou 60,- eur, z čoho sa hradia energie a televízia a uhradil miestne poplatky za
odpad, a preto nemožno konštatovať, že by sa žalovaný úplne odmietal podieľať na úhrade akýchkoľvek

pravidelných nákladov spojených s bývaním v jednom dome a že by tak svojou pasivitou vystavoval
rodinu do rizika napr. odpojenia od energií, alebo exekúcie a že by sa vôbec žiadnym spôsobom nestaral
o potreby rodiny spojené s bývaním. Rovnako sa ukázalo ako nie pravdivým tvrdenie žalobkyne o
tom, že ostáva neuspokojený jej judikovaný nárok na manželské výživné. Strany sporu zhodne uviedli,
že žalobkyňa si za týmto účelom vyberá z účtu vedeného na menu žalovaného mesačne sumu 230,-
eur, ktorá predstavuje jej manželské výživné (bežné + splácanie dlhu z minulého obdobia). Súd nevidí

problém v spôsobe, akým je manželské výživné uhrádzané, že toto nie je vyplácané žalobkyni priamo
žalovaným ( v hotovosti, či prevodom na účet), ale že bolo žalobkyni zo strany žalovaného zriadené
dispozičné právo k jeho účtu s kartou, aby mohla uspokojovať tento svoj nárok vo svojej réžii. Je
pritom zrejmé, že tak bolo učinené vo vzájomnej súčinnosti oboch manželov (zriadenie dispozičného
práva žalobkyni zo strany žalovaného a fyzické odovzdanie karty žalobkyni). Podstatné je, že nárok je

uspokojovaný pravidelne (žalobkyňa uviedla, že už asi rok a pol) a je celkom zrejmé, že je tak učinené
s vedomím a súhlasom žalovaného, ktorý vytvoril podmienky pre žalobkyňu na to, aby bol jej nárok
pravidelneuspokojovanýzprostriedkovakumulovanýchžalovanýmnajehoúčte(napr.zozamestnania).
Preto ani neobstojí tvrdenie žalobkyne, že manžel výživné neplní, pretože bolo nesporné, že dobrovoľne
a s jeho súhlasom je vyberaná z účtu vedeného na jeho meno zodpovedajúca suma určená na výživu

manželky. Niet rozumného dôvodu, pre ktorý by súd mal hodnotiť takúto formu uspokojovania výživného
namanželkuzaneprípustnú,napokon,vyplynulozvýpovedí,žetaktotofungujeviacnežrokažalobkyňa
netvrdila, že by sa niekedy z rôznych dôvodov dožadovala iného spôsobu výplaty výživného na jej
osobu. Ani toto opisované konanie preto nemôže byť konaním v rozpore s dobrými mravmi. Dôvodom
na zrušenie BSM za trvania manželstva by prípadne mohlo byť aj také konanie jedného z manželov,

ktoré je na úkor starostlivosti či výživy spoločných detí, avšak toto tiež nebolo zistené, keď spoločný
syn strán sporu má 21 rokov, je plnoletý, zaopatrený, sebestačný, a teda nie je výživou odkázaný na
svojich rodičov. Ak žalobkyňa opisovala, že v minulosti mal žalovaný v tom čase ešte na maloletého
syna určené výživné, ktoré platil len nepravidelne, treba uviesť, že toto tvrdenie žalovaný účinne poprel,
keď uviedol, že to nie je pravda, pretože prispieval na výživu syna v hotovosti do jej rúk, o čom ale

nikdy nemal doklad. Preto tvrdenie žalobkyne zostalo v rovine nepreukázaného tvrdenia. Čo je však
podstatnejšie, je fakt, že dôvody pre zrušenie BSM musia byť dané v čase vyhlásenia rozsudku, a preto
nie je už aktuálne významné, či a ako zodpovedne žalovaný pristupoval k plneniu vyživovacej povinnosti
k synovi v období niekoľko rokov spätne, pokiaľ v súčasnosti už syn na výživu rodičov odkázaný nie je, a
teda vyživovacia povinnosť rodičov k nemu už dlhšiu dobu netrvá. Vyššie uvádzané skutočnosti, ktoré,

ak by boli preukázané, by mohli byť v súhrne objektívne považované za dôvody pre zrušenie BSM, tak
neboli zistené, preukázané, a preto nemožno pre ich nenaplnenie žalobe vyhovieť.

16. V konaní síce boli zistené niektoré negatívne aspekty v správaní žalovaného, avšak súd je toho
názoru, že tieto nedosahujú takú intenzitu, aby boli dôvodom pre vyhovenie žalobe. Na vyhovenie

žalobe sa totiž vyžaduje určitý stupeň intenzity, sústavné, dlhodobé odsúdeniahodné správanie s
výrazne nepriaznivým dopadom na BSM. Nebolo sporným, že žalovaný požíva alkoholické nápoje, čo
nepochybne nie je v manželstve pozitívny element, no na druhej strane táto závislosť nie je v danej veci
vôbec spojená so zadlžovaním (požičiavanie peňazí v súvislosti so závislosťou bez vedomia druhého
manžela),ktorébymohlopredstavovaťdôvodprezrušenieBSM. Akžalovanýmíňafinančnéprostriedky

na alkohol, nebolo v konaní ani kvantifikované, v akom rozsahu sa vynakladanie prostriedkov za týmto
účelom negatívne zrkadlí v majetkovej sfére manželov, nie je zrejmé, či ide o pravidelné, resp. občasné
náklady a pod. Tiež nebolo preukázané, že by žalovaný prišiel o prácu pre závislosť na alkohole,
pretože bolo zistené iba to, že pracovný pomer mu skončil pre uplynutie dojednanej doby. Nebolo
preukázané, že by ukončenie akékoľvek pracovného pomeru bolo spojené s porušením pracovnej

disciplíny súvisiacim s požitím alkoholu. Je tiež preukázanou skutočnosťou, že žalovaný bol povinný
zaplatiť pokutu za priestupok v sume 30,- eur a spôsobil zamestnávateľovi škodu na zariadení izby v
sume 186,- eur (faktúra splatná 08.05.2018), no nejde o sústavné konanie žalovaného a tiež vzhľadom
na výšku týchto súm nemožno hovoriť o významnejšom finančnom ukrátení spoločného majetku. Okremtoho, čo sa škody spôsobenej zamestnávateľovi konaním žalovaného týka, závažnosť tohto konania
znižuje aj samotný postoj žalobkyne, keď ku konaniu žalovaného, ktoré žalobkyňa hodnotí teraz ako
neakceptovateľné, došlo v roku 2018, napriek tomu v roku 2019 podala odvolanie proti rozsudku o

rozvode manželstva, ktoré konanie inicioval žalovaný a s rozvodom manželstva nesúhlasila. Vyššie
opísané správanie, hoci ho nemožno hodnotiť pozitívne, z vyššie uvedených dôvodov podľa súdu preto
tiež nemôže obstáť ako závažný dôvod pre zrušenie BSM.

17. Ak bolo tvrdené, čo nebolo ani popreté, že žalovaný pod vplyvom alkoholu rozbil dvoje dvere a

poškodil sedačku, súd konštatuje, že toto negatívne konanie nedosahuje takú intenzitu, aby preň bolo
BSM zrušené. Ako už bolo uvedené, musí ísť o sústavné konanie, ktoré má negatívny, nezanedbateľný
dopad na majetkovú sféru manželov a len poškodenie týchto kusov nábytku nie je dostatočným
dôvodom, pre tak vážne rozhodnutie. Ak sa poukazovalo na nezhody ohľadom prispievania na potrebné
opravy v dome, keď manžel sa na nich nepodieľa, v prvom rade nebolo (okrem zamýšľanej budúcej
opravy komína) ani bližšie konkretizované, aké investície už musela žalobkyňa znášať bez pomoci

manžela a aký bol ich rozsah. Súd ale v tejto súvislosti uvádza, že všetky tvrdené dôvody je nutné
hodnotiť aj s prihliadnutím na celkové pomery medzi manželmi, ich vzájomné vzťahy a je celkom zrejmé,
čo potvrdil aj žalovaný, že strany sa nevedia zhodnúť ani na tom, čo sa kúpi. Vzťahy medzi nimi sú vážne
narušené, čo má nepochybne vplyv aj na ochotu manželov dohodnúť sa na financovaní zamýšľaných
opráv či nákupov. Tento pasívny prístup žalovaného súd musí vyhodnotiť v súhrne zistených skutočností

a tiež za stavu, kedy v rodine fungovalo financovanie i tak, že s celým príjmom žalovaného disponovala
na svojej účte žalobkyňa, prípadne tá nadelila manželovi 80,- eur s tým, že sa má starať sám o seba (tieto
tvrdenia žalobkyňa účinne nepoprela), nemožno ani neochotu žalovaného odovzdať manželke financie
na nutné opravy domu, považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi.

18. Súd záverom poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na tvrdené dôvody, pre ktoré sa žalobkyňa
dožadovala zrušenia BSM za trvania manželstva, tieto sú významne negatívne poznačené narušeným
vzájomným manželským vzťahom, a teda nemožno tieto dôvody pripísať výlučne a len ťarchu
žalovaného manžela. Ja tiež otázna motivácia žalobkyne zotrvať v manželskom zväzku, na ktorého
obnovení v konečnom dôsledku celkom zrejme mala záujem i ona sama, keď podala odvolanie proti

rozsudku o rozvode manželstva, hoci už v konaní o rozvod manželstva bolo opísaných mnoho okolností
zhodných s tými, ktoré sú prezentované aj v tomto spore ako dôvody pre zrušenie BSM (oddelené
bývanie i hospodárenie, alkoholizmus, nezáujem žalovaného podieľať sa na nákladoch spojených
s bývaním v jednom dome, nezáujem o prácach na spoločnom dome, pasivita žalovaného,...). Už
rozhodnutím o rozvode manželstva v roku 2019 mohol byť dosiahnutý účel (zrušenie BSM), ktorý

žalobkyňa sleduje touto žalobou. Tým, že aj z iniciatívy žalobkyne v roku 2019 k rozvodu manželstva, a
teda ani k zániku BSM, nedošlo, uvedený postoj žalobkyne tiež znižuje závažnosť ňou teraz opisovaných
dôvodov, ktoré sú z veľkej časti zhodné s tými, ktoré boli prezentované aj v konaní o rozvod manželstva,
s ktorým rozvodom nesúhlasila.

19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak, súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky
pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva a žalobu preto v celom
rozsahu zamietol.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu neúspešná, nakoľko bola žaloba celkom zamietnutá, a
preto je žalobkyňa povinná nahradiť trovy konania žalovanému ako úspešnej strane sporu. Súd preto
žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania
rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.