Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. november 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/41/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620204294
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6620204294.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu O. V., nar. XX. XX. XXXX,
bytom V., E. XXX/XX, zastúpeného M. Z.. S. X., M. H. X., V. XX/XXXX, proti žalovanému: Y. H., nar.
XX. XX. XXXX, bytom V., P. U. XXX/X, zastúpeného M. S.. Z. S., M. H. X., T. G. S. XX/A, X. o vydanie
dedičstva oprávnenému dedičovi, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.
6C/34/2020-82 zo dňa 2. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu,
o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca pôvodne domáhal určenia,
že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území X., evidovanej na LV č. XXXX
a po zmene žaloby o vydanie dedičstva oprávnenému dedičovi. Tvrdil, že je jediným vnukom a
neopomenuteľným dedičom po neb. S. V., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX, ktorá
pre prípad svojej smrti zanechala závet. V dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 14D/551/2017,
Nnot 158/2017 bol predvolaný na pojednávanie dňa 21. 09. 2017, kde sa dozvedel o existencii závetu,

podľa ktorého po poručiteľke mal dediť žalovaný. Počas pojednávania závet nerozporoval, závet
považoval za platný, a preto jeho účasť v dedičskom konaní dňom pojednávania zanikla. Následne celé
dedičstvo nadobudol žalovaný, ktorému bolo nadobudnutie dedičstva potvrdené uznesením okresného
súdu zo dňa 22. 09. 2017 sp. zn. 14D/551/2017. Ďalej žalobca tvrdil, že závet odporuje zákonu a
žalobca ako neopomenuteľný plnoletý dedič má dostať aspoň polovicu z majetku poručiteľky, a preto sa
podanou žalobou domáhal po prejednaní dedičstva relatívnej neplatnosti závetu. Podľa jeho tvrdenia má
nárok, aby mu žalovaný ako neoprávnený dedič vydal pripadajúcu časť dedičstva po poručiteľke, teda

spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 v pomere k celku na nehnuteľnosti. Od momentu, kedy prejav vôle
dovolávať sa relatívnej neplatnosti závetu došiel do sféry žalovanému, je záver v časti, v ktorej odporuje
zákonu, neplatný. Keďže skutočnosť, že žalobca je oprávneným dedičom po poručiteľke, nastala až
potom, ako sa dovolal relatívnej neplatnosti závetu, teda až po právoplatnom skončení dedičstva, podľa
žalobcu má voči žalovanému nárok na vydanie podielu z dedičstva v zmysle § 485 ods. 1 OZ.

2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav veci zhodný s tvrdením žalobcu, a teda, že

poručiteľka pre prípad svojej smrti zanechala závet, ktorým testovala všetok svoj majetok žalovanému,
avšak zároveň zistil, že poručiteľka zároveň v závete vyhlásila, že má neopomenuteľného dediča vnuka
O. V., ktorý je synom jej nebohého syna O. V., ktorý zomrel v roku XXXX, ktorému nezanecháva nič
z dôvodu, že počas života už nadobudol majetok, ktorý predstavuje jeho dedičský podiel na základedarovania nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území V. na LV č. XXX, parcela č. XXX/X,
XXX/X a XXX/X, a to rodinný dom so súpisným č. XXX, nachádzajúci sa na pozemku parcely č. XXX/
X. Darovacia zmluva bola spísaná formou notárskej zápisnice pod č. N XXX/XXXX a Nz XXXXX/XXXX

u notárky Z.. Z. V. a bola zavkladovaná pod číslom V XXXX/XXXX zo dňa 20.10.2005. Tento dar podľa
vyjadrenia poručiteľky v hodnote cca 150.000.- Sk žiadala započítať do dedičského podielu. Ďalej súd
zistil, že dňa 21. 09. 2017 sa konalo pojednávanie v dedičskej veci po poručiteľke, ktorého sa zúčastnil
žalobca, ktorému bolo oznámené, že existuje závet, v zmysle ktorého je závetným dedičom X. H., teda
žalovaný. Predmetom dedenia bol byt č. XX vo vchode XX nachádzajúci sa na 5. poschodí bytového

domu so súpisným č. XXXX na parcele XXXX/X, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie X. s
podielompriestorunaspoločnýmčastiachaspoločnýchzariadeniachdomuvpodieleXX/XXXX.Žalobca
na pojednávaní prehlásil, že so závetom súhlasí, a teda súhlasil aj s tým, že závetným dedičom podľa
závetu je žalovaný. Následne sa konalo ďalšie pojednávanie dňa 22. 09. 2017 už bez účasti zákonného
dediča a dedičstvo nadobudol závetný dedič, t. j. žalovaný v celosti. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 22. 09. 2017.

3. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 479,
§ 484, § 485 ods. 1 OZ a žalobu zamietol, pričom dospel k právnemu názoru, že ak nastúpi dedenie zo
závetu, neopomenuteľný a zákonní dedičia prestávajú byť účastníkmi konania vtedy, ak sa nedovolali
neplatnosti závetu. Rozhodol v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

2Cdo 26/2011. Žalobca bol účastníkom konania o dedičstve do momentu, kým neuznal závet. Žalobca
závet nerozporoval a zároveň súhlasil s dedičským nástupníctvom podľa závetu. Podľa okresného
súdu pokiaľ by žalobca nesúhlasil so závetom, čo sa nestalo, mal sa dovolať relatívnej neplatnosti
závetu už v dedičskom konaní. Po ukončení dedičského konania nestala žiadna nová skutočnosť, ktorá
by mala vplyv na určenie dedičstva. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že aj samotná

rozsiahla judikatúra poukazuje na to, že osoba, ktorá síce bola ukrátená na svojom dedičskom práve,
ale zúčastnila sa pôvodného konania o dedičstve, sa môže nápravy domáhať iba cestou riadnych, príp.
mimoriadnych opravných prostriedkov.

4. Navyše súd dal do pozornosti aj tú skutočnosť, že žalobca už počas života poručiteľky nadobudol

nehnuteľnosti, ktoré tvoria jeho dedičský podiel, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, . nachádzajúce sa
v katastrálnom území V. a žalobca teda nadobudol ešte pred smrťou poručiteľky ako neopomenuteľný
dedič darom dedičstvo od poručiteľky, ktorá dar žiadala do dedičstva započítať. Dedičské podiely
môžu byť započítané aj z darov, ktoré nie sú predmetom dedičstva (§ 484 Občianskeho zákonníka).
Predmetom zápočtu bol teda dedičský podiel, ktorý žalobca ako potomok bezplatne dostal od

poručiteľky, pričom poručiteľky výslovne prikázala, aby bol vykonaný zápočet darov s ohľadom na
neopomenuteľného dedičstva, ktorý by sa mohol dovolávať relatívnej neplatnosti závetu. Žalobca sa
nedovolal relatívnej neplatnosti závetu v dedičskom konaní, pričom spor o neplatnosť závetu je sporom
o hmotné právo a táto otázka sa musela vyriešiť výlučne v dedičskom konaní. Žalobca sa mohol
úspešne dovolávať vydania dedičstva výlučne v dedičskom konaní, v ktorom ale závet nespochybnil,

a teda okresný súd dospel k záveru, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v konaní o vydanie
dedičstva. Rovnako je zrejmé, že žalovaný nebol zvýhodnený oproti žalobcovi, keďže obaja nadobudli
nehnuteľnosti od poručiteľky.

5. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom žalovaný bol v konaní

v plnom rozsahu úspešný, a preto mu súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15-dňovej lehote odvolanie žalobca z dôvodov
uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, teda z dôvodu, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces; že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci; že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam; a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietal, že prvostupňový súd neprípustne nahradil aktivitu žalovaného,
keď do konania sám namiesto žalovaného vniesol skutkové tvrdenia (že žalobca za života poručiteľky

od svojej starej mamy dostal od nej dar, ktorý sa musí zarátať na jeho prípadný podiel z dedičstva)
a o týchto zároveň vykonal dôkazy, čím súd porušil právo na spravodlivý proces a zaťažil konanie
inou vadou. Namietal, že okresný súd opomenul skutočnosť, že zo strany notára nebol poučený o
možnosti dovolať sa relatívnej neplatnosti závetu (keďže zákon už v súčasnosti neprikazuje notároviposkytnúť takéto poučenie), že v rozpore so zákonom dospel k záveru, že sa relatívnej neplatnosti
závetu mohol dovolať výlučne len v rámci dedičského konania a že na prípadnú nápravu mohol využiť
len riadne a mimoriadne opravné prostriedky v dedičskom konaní, hoci v čase vydania rozhodnutia už

nebol účastníkom dedičského konania. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, alebo zrušiť a rozhodnúť o žalobe tak, že jeho žalobe odvolací súd v celom
rozsahu vyhovie.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu namietal tvrdenie žalobcu, že súd neprípustne nahradil

aktivitu žalovaného, keď do konania sám namiesto žalovaného vniesol skutkové tvrdenia, že žalobca
za života poručiteľky dostal dar, ktorý sa musí zarátať na jeho prípadný podiel z dedičstva. Tvrdil, že
žalovaný všetky uvedené skutočnosti uvádzal a namietal v konaní vedenom na okresnom súde č. k.
17C/5/2019. Na toto konanie žalovaný poukázal vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 18. 12. 2021 a
predmetný spis je pripojený ako dôkaz v tomto konaní. Namietal aj argumentáciu žalobcu o možnosti
účastníka dedičského konania domáhať sa relatívnej neplatnosti závetu. Tento záver je v rozpore s

platnou judikatúrou. Neplatnosť závetu pre rozpor s § 479 OZ je relatívna (§ 40a OZ), čo znamená,
že súd môže k nej prihliadnuť iba vtedy, ak sa jej neopomenuteľný dedič v konaní o dedičstve dovolá.
V prípade, že tento dedič nebol účastníkom dedičského konania, môže sa svojho práva domáhať v
občianskom súdnom konaní (v súčasnosti v civilnom sporovom konaní) podľa ust. § 485 - § 487 OZ.
Nároky neopomenuteľných dedičov sú nárokmi na podiel zo všetkého zanechaného majetku, a nie na

peňažnú úhradu povinného podielu z dedičstva (Občiansky zákonník, Svoboda a kol., r. v. 1994, str.
336). Pokiaľ by bol závet sčasti neplatný preto, lebo nespĺňa podmienky ust. § 479 OZ, ide o tzv. relatívnu
neplatnosť. V takomto prípade sa závet považuje za platný, kým sa dedič dotknutý týmto závetom jeho
neplatnosti nedovolá. Keďže nárok neopomenuteľného dediča je súčasťou jeho dedičského práva, musí
sa uplatniť už v rámci dedičského konania o prejednaní dedičstva, pretože nejde o jeho pohľadávku

voči dedičom zo závetu. Žalobca ako zákonný dedič bol účastníkom dedičského konania, zúčastnil
sa pojednávania dňa 21. 09. 2017, na ktorom bol oboznámený so závetom a s predmetným závetom
súhlasil. Po tomto vyhlásení prestal byť účastníkom dedičského konania a dedičstvo bolo potvrdené ako
závetnému dedičovi žalovanému. Pokiaľ by sa žalobca domáhal v rámci dedičského konania neplatnosti
závetu, musel by dedičský súd na dedičský podiel žalobcu započítať to, čo dostal od poručiteľky za

života v súlade s príkazom poručiteľky obsiahnutom v závete. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho
súdu publikované pod č. R 44/1986, podľa ktorého žalobu o vydanie majetku z dedičstva podľa § 485
OZ môže podať úspešne len ten, kto nebol účastníkom konania o dedičstve. Rozsudok okresného súdu
považoval za vecne správny, a preto ho navrhol potvrdiť.

8. Krajský súd ako súd odvolací odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a
rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil z nasledovných dôvodov:

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Pri rozhodovaní
okresný súd vychádzal z dostatočne a riadne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil aj
správne právne závery. Odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na
spravodlivý proces a zaťažil konanie inou vadou. Okresný súd bol povinný pri rozhodovaní o veci
prihliadnuť na všetky dôkazy, ktoré v konaní vyšli najavo. Ale aj keby bolo pravdivým tvrdenie žalobcu,

že súd neprípustne nahradil v konaní aktivitu žalovaného, keď do konania sám namiesto žalovaného
vniesol skutkové tvrdenie, že za života poručiteľky žalobca dostal od poručiteľky dar, ktorý sa musí
zarátať na jeho prípadný podiel z dedičstva, táto skutočnosť by nemala vplyv na závery okresného súdu
o tom, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby o vydanie dedičstva podľa ust. §
485 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobca bol účastníkom dedičského konania po poručiteľke,

v ktorom bol oboznámený s tým, že poručiteľka zomrela so zanechaním závetu v prospech inej
osoby - závetného dediča - žalovaného a žalobca ako účastník dedičského konania neplatnosť závetu
nenamietal. Závery okresného súdu korešpondujú so závermi kolektívu autorov (Občiansky zákonník,
Svoboda a kol. r. v. 1994, str. 336), na ktoré stanovisko poukázal žalovaný v písomnom vyjadreník odvolaniu. Žalobca prestal byť účastníkom dedičského konania po oboznámení sa so závetom
po tom, keď prehlásil, že so závetom súhlasí. Nárok neopomenuteľného dediča je súčasťou jeho
dedičského práva, a preto sa musí uplatniť v dedičskom konaní o prejedaní dedičstva. V tomto smere

sa okresný súd správne stotožnil a odkázal na rozhodnutie publikované pod č. R 44/1986 a odvolací
súd na zdôraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje aj na komentár
k § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka (Jaroslav Krajčo: Občiansky zákonník pre prax (komentár) II.
Vydavateľstvo Eurounion, 2015, str. 2141), podľa ktorého predpokladom pre postup podľa ust. § 485 OZ
je skutočnosť, že rozhodnutie o prejednaní dedičstva nadobudlo právoplatnosť. Za oprávneného dediča

jetotižpovažovanýlenten,ktomalmaťvdedičskomkonanípostaveniedediča,avšakzrôznychdôvodov
(napr. pretože bol neznámeho pobytu, dodatočne sa našiel závet) došlo k prejednaniu dedičstva bez
neho a nadobudnutie dedičstva bolo potvrdené inému, alebo mu bolo potvrdené vo väčšom podiele, ako
by mu patrilo. Aplikačná prax prevažne považuje za oprávneného dediča pre účely § 485 OZ iba osobu,
ktorá nebola účastníkom dedičského konania (k tomu pozri vec sp. zn. 21Cdo 4902/2009 NS ČR). Podľa
názoru odvolacieho súdu takýto záver je síce poznačený formálnym prístupom, ale zodpovedá ust. §

485 ods. 1 OZ, ktorý ukladá povinnosť tomu, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi
majetok,ktorýzdedičstvamá,lenvtomprípade,akjenaplnenáhypotézaprávnejnormy,ateda,žesapo
prejedaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný. V súdenej veci sa nezistilo po prejednaní
dedičstva, že oprávneným dedičom je niekto iný. Pokiaľ žalobca mal za to, že závet je neplatný, mal
sa domáhať relatívnej neplatnosti závetu v dedičskom konaní, a nie vydania dedičstva oprávnenému

dedičovi podľa § 485 OZ po právoplatnom skončení dedičského konania. Odvolací súd vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil, a to
aj vo výroku o náhrade trov konania, ktorý výrok je závislý od rozhodnutia vo veci samej.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd taktiež podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa

zásady úspechu v konaní a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu s tým, že v zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).