Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. november 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/127/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212221490
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4212221490.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členov senátu
JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Západoslovenská
distribučná,a.s.,sosídlomBratislava,Čulenova6,IČO:36361518,zastúpený:iusaegiss.r.o.sosídlom
Bratislava, Nedbalova 12, IČO: 36 857 203, proti žalovanej: P.. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Ul. K.
O. XXX/X, o zaplatenie 1.963,98 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného

súdu Komárno č. k. 10C/179/2013-345 zo dňa 17. januára 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalobu z
a m i e t a .
Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť
sumu vo výške 1.070,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.070,55

eur od 12.06.2011 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej
časti žalobu zamietol a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške
100%. Rozhodnutie odôvodnil právne s poukazom na ust. § 19 ods. 3, § 20 ods. 1, § 30 ods. 1 §
39 ods. 1, 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, § 1 ods. 1, § 3, § 4, § 5 vyhlášky Ministerstva
hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z., § 45 ods. 1, § 106 ods. 1, 2, § 415, § 420 ods. 1, 3, § 348
ods. 1, 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

Uviedol, že žalobca sa písomnou žalobou zo dňa 24.09.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
vo výške 1.963,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.963,98 eur od
12.06.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom náhrady škody v dôsledku neoprávneného
odberu elektrickej energie. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.05.2011 vykonaním kontroly odberného
miesta zistil, že elektromer je v zapnutom stave a spotreba je registrovaná, v dôsledku čoho došlo k
neoprávnenému odberu elektriny a vzniku škody žalobcu v celkovej výške 1.963,98 eur. Uvedenú škodu
žalobca žalovanej vyfakturoval faktúrou č. 3103604 zo dňa 27.05.2011 splatnou dňa 11.06.2011, ktorú

žalovaná napriek písomnej výzve neuhradila. Súd prvej inštancie vo veci dňa 16.10.2012 vydal platobný
rozkaz č. k. 6Ro/717/2012-13, ktorý bol na základe odporu žalovanej zrušený v celom rozsahu s tým,
že v rámci vecného odôvodnenia odporu žalovaná vzniesla námietku premlčania dlhu. V súvislosti s
námietkou žalovanej vznesenou konaní kde namietala, že žalobca pri podaní žaloby nepripojil správne
plnomocenstvo a že splnomocniteľom bola spoločnosť ZSE energia, a.s., ktorá nie je žalobcom uviedol,
že z plnomocenstva pripojeného k žalobe vyplýva, že ním splnomocniteľ ZSE energia, a.s, splnomocnil

splnomocnenca GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o. k zastupovaniu vo všetkých právnych úkonoch
v rámci súdneho vymáhania pohľadávok voči žalovanej. Uviedol, že keďže žalobu podala spoločnosť
Západoslovenská distribučná, a.s., je zrejmé, že k žalobe pripojené plnomocenstvo nepreukazovalooprávnenie právneho zástupcu podať žalobu s tým, že predmetný nedostatok procesnej podmienky
bol v priebehu konania odstránený predložením plnomocenstva, ktorým žalobca splnomocnil vyššie
uvedenú spoločnosť GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o. na zastupovanie vo všetkých súdnych

konaniach, čím došlo k odstráneniu nedostatku procesnej podmienky spočívajúcej v nepreukázaní
oprávnenia pôvodného právneho zástupcu podať žalobu v mene žalobcu. Námietku žalovanej o
neplatnosti plnomocenstva udeleného právnemu zástupcovi pre skutočnosť, že podpisy splnomocniteľa
a splnomocnenca nie sú na tej istej listine ako samotný obsah plnomocenstva nepovažoval za dôvodnú,
keďže takáto podmienka pre platnosť plnomocenstva nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. V

súvislosti s námietkou žalovanej vznesenou v prvoinštančnom konaní o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie,vovšeobecnejrovinevysvetlilinštitútaktívnejapasívnejlegitimáciespoukazomnarozsudok
NS SR sp. zn. 2Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010. Uviedol, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu mal za
preukázanú,pretoženaodbernommiesteK.O.X,A.vobdobíod19.10.2008do17.05.2011malzato,že
nebola uzatvorená zmluva o dodávke elektriny v dôsledku čoho dochádzalo k neoprávnenému odberu
elektriny a v príčinnej súvislosti s tým vzniku škody žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy

a nie ako dodávateľovi elektriny. Konštatoval, že odoberaním elektriny bez platne uzatvorenej zmluvy o
dodávke elektriny dochádza k stratám v distribučnej sústave, čím vzniká škoda práve prevádzkovateľovi
distribučnej sústavy, ktorým je žalobca, čo osvedčuje jeho aktívnu vecnú legitimáciu. Obdobne mal za
preukázanú aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej poukazujúc na správu Mestského úradu Komárno
zo dňa 25.07.2013, z ktorej vyplynula skutočnosť, že žalovaná bola počas trvania neoprávneného

odberu elektriny prihlásená na adrese odberného miesta k trvalému pobytu s tým, že v priebehu
prvoinštančného konania predmetná skutočnosť nebola žalovanou vyvrátená. Keďže v rozhodnom
období na predmetnom odbernom mieste bol k trvalému pobytu prihlásený aj nebohý manžel žalovanej,
poukázal na ust. § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúceho spoločnú zodpovednosť viacerých
škodcov s dôrazom na skutočnosť, že poškodený má právo požadovať náhradu škody v plnom rozsahu

od ktoréhokoľvek z viacerých škodcov. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej
uviedol, že mal za preukázané, že v období od 01.04.2005 do 18.10.2008, na odbernom mieste
K. O. X, A. bola uzatvorená zmluva o dodávke elektriny medzi dodávateľom ZSE Energia, a.s., a
odberateľom Ing. P. K. s tým, že od predmetnej zmluvy dodávateľ s účinnosťou odo dňa 18.10.2008
odstúpil. Stav elektromera bol určený odhadom na 26.367 kWh z dôvodu neprístupnosti odberného

miesta v čase revízie s tým, že od 19.10.2008 pre dané odberné miesto nebola uzatvorená zmluva o
dodávke elektriny. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na ust. § 39 ods. 1 zákona č. 656/2004
o energetike uviedol, že vykonanou kontrolou odberného miesta zo dňa 17.05.2011 došlo k zisteniu
neoprávneného odberu s tým, že stav elektromera ku dňu vy konania kontroly prestavoval 36.897
kWh, a preto má žalobca v zmysle ust. § 39 ods. 2 nárok na náhradu škody vzniknutej neoprávneným

odberom elektriny. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou zo strany žalovanej poukázal na ust.
§ 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka s tým, že ustálil, že subjektívna premlčacia doba žalobcovi
začala plynúť dňa 17.05.2011 resp. v deň kedy sa na základe kontroly dozvedel o neoprávnenom
odbere. Uviedol, že objektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa škodovej udalosti, v konkrétnom
prípade každý deň neoprávneného odberu zvlášť a keďže neoprávnený odber trval odo dňa 19.10.2008

do 08.10.2009 (tri roky pred podaním žaloby) objektívna premlčacia doba uplynula a za obdobie od
09.10.2009 do 17.05.2011 neuplynula, a preto nárok žalobcu za nepremlčané obdobie od 09.10.2009
do 17.05.2001 považoval za dôvodný. V súvislosti s námietkami žalobkyne o nepredložení zmluvy
o dodávke elektriny uzatvorenej s jej nebohým manželom zo strany žalobcu ako aj nepredložení
odstúpenia od predmetnej zmluvy uviedol, že napriek tomu že žalobca v konaní nepredložil predmetnú

zmluvu a ani odstúpenie od nej, keďže ich pre odstup času nemohol dohľadať s tým, že keďže ani
žalovanázauvedenérozhodnéobdobievkonanínepredložilazmluvuododávkeelektrinyaaninetvrdila,
že takáto zmluva bola pre dané odberné miesto v tom čase uzatvorená, vyhodnotil, že zmluva počas
rozhodného obdobia uzatvorená nebola. Zdôraznil, že ak žalovaná namietala nesplnenie podmienok
pre ukončenie zmluvného vzťahu zo zmluvy o dodávke elektriny uzatvorenej jej nebohým manželom na

jednej strane a dodávateľom na druhej strane, tak bolo potrebné si uplatniť takúto námietku a nároky z
nej vyplývajúce voči samotnému dodávateľovi, keďže ide o iný subjekt ako je žalobca navyše tým, že
po smrti jej manžela žalovaná uzatvorila novú zmluvu o dodávke elektriny s tým, že žiadnym spôsobom
nepreukázala zánik predchádzajúcej zmluvy o dodávke elektriny iným spôsobom ako odstúpením od
zmluvy uznala skutočnosť, že pre dané odberné miesto nebola uzatvorená zmluva o dodávke elektriny.

V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 45 Občianskeho zákonníka uviedol
aj to, že žalovaná sama potvrdila, že jej nebohému manželovi sa nepodarilo doručiť odstúpenie od
zmluvy s tým, že zásielka sa vrátila odosielateľovi ako neprevzatá v odbernej lehote. Z dôkazov, ktoré
žalovaná v konaní predložila a ktoré mali svedčiť o tom, že jej manželovi odstúpenie od zmluvy doručenéúčinne nebolo z dôvodu jeho hospitalizácie v čase doručovania, o čom ako dôkaz predložila správy
zo Sociálnej poisťovne, súd prvej inštancie dospel k záveru, že z predmetného dôkazu vyplýva len
skutočnosť svedčiaca o práceneschopnosti jej nebohého manžela, a to v období od 08.09.2008 do

17.06.2009 avšak nie skutočnosť, že by bol v čase doručovania hospitalizovaný. Zdôraznil, že ak
žalovaná namietala nedoručenie odstúpenia od zmluvy tak, obdobne túto námietku mala uplatniť voči
dodávateľovi, ktorý od zmluvy odstúpil a ktorý je odlišným subjektom ako žalobca. K námietke žalovanej,
že žalobca mal vykonať zásahy, aby nedochádzalo k neoprávnenému odberu uviedol, že žiadny právny
predpis neukladá povinnosť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy odpájať od elektriny tie odberné

miesta, kde nie je evidovaná zmluva o dodávke elektriny a k tvrdeniu žalovanej, že keďže zmluva o
dodávke elektriny je spotrebiteľská zmluva, bolo na daný právny vzťah potrebné aplikovať predpisy o
ochrane spotrebiteľa uviedol, že žalobca sa domáhal náhrady škody za neoprávnený odber elektriny,
nejde teda o nárok zo zmluvy o dodávke elektriny ako spotrebiteľskej zmluvy, preto na daný právny vzťah
nemožno aplikovať predpisy o ochrane spotrebiteľa. K údajnému porušeniu ust. § 19 ods. 3 zákona o
energetike žalobcom a potrebe aplikácie § 30 ods. 1 a § 20 zákona o energetike súd udáva, že § 19

zákona o energetike nesúvisí s predmetom konania, § 30 a § 20 sa netýkajú neoprávneného odberu
elektriny, preto na uplatnený nárok žalobcu nemajú žiaden vplyv, týkajú sa zmluvného vzťahu medzi
dodávateľom a odberateľom, o čo však v danom prípade nejde. K dôvodnosti nároku na daň z pridanej
hodnoty poukázal na zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, v zmysle ktorého je aj náhrada
škody predmetom dane a nie je oslobodená od dane. Záverom vyslovil, že vzhľadom na vyššie uvedené

dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu na náhradu škody za neoprávnený odber v nepremlčanej
časti resp. za obdobie od 09.10.2009 do 17.05.2011 vo výške 1.070,55 eur, vo zvyšnej časti resp. v časti
premlčaného nároku na náhradu škody za neoprávnený odber elektriny za obdobie od 19.10.2008 do
08.10.2009 vo výške 893,43 eur, žalobu zamietol. O úrokoch z omeškania rozhodol tak, že žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.070,55 eur od

12.06.2011 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
2 CSP, tak že žalovanú zaviazal voči žalobcovi k na náhrade trov konania v rozsahu 9,02 %.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa, aby
odvolacísúdvecposúdilavcelomrozsahuzamietolažalovanejpriznalnáhradutrovkonania.Vodvolaní
uviedla, že má za to, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v nedostatočnej miere, že pochybil

po procesnej stránke, pretože začal konať na základe žaloby podanej neoprávnenou osobou s tým,
že uvedené po procesnej stránke nie je možné dodatočne odstrániť. V podanom odvolaní namietala,
že súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal s jej obranou, že predmetný spor je subsumovaný pod
zákon o ochrane spotrebiteľov. Namietala, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal jej vedomosť
o spôsobenej škode. Poukázala na skutočnosť, že žalobcu v konaní pôvodne zastupovala advokátska

kancelária Graban Torma a partner, s.r.o., ktorá podala návrh na vydanie platobného rozkazu s tým,
že plnomocenstvo pre uvedenú advokátsku kanceláriu bolo udelené spoločnosťou ZSE Energia, a.s,
napriek tomu právny zástupca podal žalobu v mene spoločnosti ZSE Distribúcia, a.s., ako žalobcu,
teda za úplne iný subjekt ako je uvedený v splnomocnení s tým, že mala za to, že z dôvodu podania
žaloby neoprávneným subjektom založilo neodstrániteľnú podmienku konania a toto porušenie zákona

možno zhojiť len podaním novej žaloby. Z uvedeného dôvodu považovala žalobu žalobcu za nulitný
právny úkon, ktorý nemohol mať za následok začatie súdneho konania podľa Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len ,, OSP“). Konštatovala, že žaloba bola podaná neoprávnenou osobou, čím došlo zo
strany advokátskej kancelárie k prekročeniu oprávnenia konať za žalobcu, čo podľa jej názoru zhojiť
nemožno. Rovnako tak namietala skutočnosť, že podpisy na plnomocenstve týkajúceho sa právneho

zastúpenia žalobcu sa nenachádzajú na jednej listine. Hodnovernosť plnomocenstva spochybnila aj
z dôvodu, že ako žalovaný je v ňom uvedené jej meno, čo podľa jej názoru správne nie je, pretože
v čase podania žaloby jej nebohý manžel bol nažive, a preto mal byť žalovaným práve on. Naďalej
namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (pôvodne ZSE Distribúcia, a.s.,). Mala za to, že
niemožnépripísaťnajejťarchuskutočnosť,ževkonanínepredložilazmluvuododávkeelektriny,pretože

ju po uplynutí niekoľkých rokov predložiť nevedela, súčasne však za neospravedlniteľnú považovala
skutočnosť nepredloženia predmetnej zmluvy tým subjektom, ktorý si z nej uplatňuje práva. Taktiež
uviedla, že nevedela, že v období od 19.10.2008 dochádzalo na odbernom mieste K. O. X, A. k
neoprávnenému odberu elektrickej energie, pretože o tejto skutočnosti nedostala žiadne vyrozumenie
a bola v domnení, že za odber elektriny riadne platí, keďže v danom čase mal jej nebohý manžel na

mene viacero odberných miest. O jej dobromyseľnosti, že za dodávku elektriny riadne platí na vyššie
uvedenom odbernom mieste svedčí aj skutočnosť, že po smrti svojho manžela žiadala o zmenu zmluvy
resp. o zmenu odberateľa elektriny. Vytkla súdu prvej inštancie, že nezabezpečil dôkazy tak aby bolo
možné potvrdiť alebo vyvrátiť skutočnosť, či písomnosť o odstúpení od zmluvy o dodávke elektriny sadostala v danom okamihu do sféry dispozície jej zosnulého manžela. V tejto súvislosti mala za to, že bolo
preukázané, že zásielka obsahujúca odstúpenie od zmluvy sa nedostala do sféry jej manžela, pretože
bol v nemocnici. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie o tom, že žiaden právny predpis neukladá

žalobcovi povinnosť obmedziť dodávku elektriny alebo jej distribúcie v prípade neoprávneného odberu
elektriny. Posúdenie premlčania súd prvej inštancie považovala za nesprávne. S poukazom na § 2 ods. 1
zákona o dani z pridanej hodnoty škoda nie je predmetom dane resp. nie je zdaniteľným príjmom, a teda
v súvislosti zo škodou nedošlo k vzniku daňovej povinnosti. Nesúhlasila so spôsobom výpočtu škody zo
strany žalobcu a mala za to, že súd prvej inštancie predmetný výpočet nemal uznať. V súvislosti s vyššie

uvedeným poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 668/15 z 11.08.2015 v časti výpočtu
výšky škody pri neoprávnenom odbere elektriny. Osobitne poukázala na znenie predmetného nálezu,
kde bolo vyslovené, že ak sa škoda nedá určiť tak sa určuje na základe vyhlášky napr. ak je nefunkčný
elektromer, alebo odber sa uskutočnil mimo elektromeru s tým, že mala za to, že dané odberné miesto
malo riadny elektromer, vôbec nedošlo k jeho poškodeniu a ani obchádzaniu. Uviedla, že pri výpočte
neoprávneného odberu žalobcom sa jednalo o fiktívnu škodu vypočítanú odhadom podľa vyhlášky.

Naďalej zotrvala na tvrdení, že úrok z omeškania nie je možné priznať od 12.06.2011. Nesúhlasila ani
s výrokom napadnutého rozhodnutia o trovách konania.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec (odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné) v súlade s § 378 a §

219 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
ustanovenia § 388 CSP zmeniť (keď nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie).
5. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. Z obsahu podaného odvolania žalovanej proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva,
že v podanom odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP, teda jednou
z námietok žalovanej bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci
predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený
skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú
právnu normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval
normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo - správne zvolenú a správne

interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 09.10.2012 domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.963,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo
sumy 1.963,98 eur od 12.06.2011 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, dňa 17.05.2011
bola vykonaná kontrola odberného miesta, ktorou bolo zistené, že elektromer je v zapnutom stave,

spotreba je registrovaná, čím došlo k neoprávnenému odberu elektriny, v dôsledku čoho žalobcovi
neoprávneným odberom vznikla škoda v celkovej výške 1.963,98 eur, ktorú žalovanej vyfakturoval
faktúrou č. 3103604 vystavenou dňa 27.05.2011 splatnou dňa 11.06.2011, avšak k jej úhrade zo strany
žalovanej nedošlo ani napriek písomnej výzve na zaplatenie zo dňa 03.08.2011. Súd prvej inštancie
napadnutým rozsudkom č. k. 10C/179/2013-345 zo dňa 17.01.2019 žalobe čiastočne vyhovel, keď

rozhodol, že žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť 1.070,55 eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 9,25
% ročne zo sumy 1.070,55 eur za čas od 12.06.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol pre premlčanie nároku žalobcu s tým, že žalobcovi voči žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 9,02 %.
9. Podľa odvolacieho súdu v danej veci je potrebné aplikovať § 39 ods. 1 a ods. 2 Zákona o energetike,

ktorý je právny predpis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym. Ustanovenie §
39 ods. 1 zákona o energetike taxatívnym spôsobom vymenováva prípady neoprávneného odberu. Zo
znenia ustanovení zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike je možné vyvodiť aktívnu vecnú legitimáciu
osoby oprávnenej požadovať náhradu škody vzniknutej neoprávneným odberom elektriny. Ak podľa §
39 ods. 1 písm. a) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení účinnom ku dňu 08.09.2008 dochádza k

neoprávnenému odberu elektriny pre absenciu existencie zmluvy o dodávke elektriny tak škoda vzniká
prevádzkovateľovi distribučnej sústavy resp. distribútorovi elektriny, ktorým je práve Západoslovenská
distribučná, a.s., (predtým ZSE Distribúcia, a.s,) ako držiteľovi povolenia na distribúciu elektriny na
západnom území Slovenskej republiky. Škoda teda nevzniká dodávateľovi elektriny, ktorý je odlišnýmsubjektom od distribútora, pretože práve dodávateľ je tým subjektom, ktorý v konečnom dôsledku
zabezpečuje prevedenie elektrickej energie prostredníctvom distribučnej sústavy. Z uvedeného vyplýva,
že na základe záväzkovoprávneho vzťahu vzniknutého zo zmluvy o dodávke elektriny sa dodávateľ

elektriny zaväzuje odberateľovi zabezpečiť elektrickú energiu, ktorú však musí previesť prostredníctvom
distribučnej sústavy, ktorá parí distribútorovi s tým, že za danú distribučnú službu dodávateľ poskytuje
distribútorovi medzi nimi dohodnuté plnenie (plnenie za prenos elektriny cez distribučnú sústavu). V
dôsledku toho, že na niektorom z odberných miest prichádza k neoprávnenému odberu elektriny resp.
odberu elektriny bez uzatvorenej zmluvy o dodávke elektriny dochádza k prevedeniu elektriny cez

distribučnú sústavu distribútora, avšak za takúto službu pre absenciu dodávateľa (pre neexistenciu
zmluvy o dodávke elektriny) distribútorovi nemá kto poskytnúť plnenie, na základe čoho mu vzniká
škoda, ktorú zákon o energetike kvalifikuje ako škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektrickej
energie. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovanej uplatnenou v odvolaní, pretože vzhľadom
na uvedené dospel k záveru o danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Za podmienky preukázania
neoprávneného odberu (pri jeho nepreukázaní nemôže byť poškodeným).

10. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu riadne zisteného súdom prvej inštancie uvádza,
že v konaní bola nesporná skutočnosť, že v období od 19.10.2008 do 17.05.2011 (rozhodné obdobie)
dochádzalo na odbernom mieste K. O. XXX/X, A. - Z. Q. k odberu elektrickej energie, čo preukazuje
protokol o zistení neoprávneného odberu zo dňa 17.05.2011 predložený žalobcom, rovnako tak
nesporným bolo, že zmluva o dodávke elektriny č.9401823242 pre dané odberné miesto existovala

resp. bola medzi dodávateľom a nebohým manželom žalovanej platne uzatvorená na obdobie od
01.04.2005 do 18.10.2008 aj napriek tomu žiadna zo strán predmetnú zmluvu v konaní nepredložila.
Spornou však bola skutočnosť platného skončenia zmluvy o dodávke elektriny č.9401823242 zo strany
dodávateľa elektriny, a to s poukazom na rozporné tvrdenia žalovanej, ktorá argumentovala tým, že
nemalavedomosťoskončenídanejzmluvy,čomalopreukazovaťajto,žeposmrtijejnebohéhomanžela

žiadala o vykonanie zmeny odberateľa resp. „prepis“ elektromeru (č. l. 61).
11. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení účinnom ku dňu 19.10.2008 (ďalej
len „zákon o energetike“) neoprávneným odberom elektriny je odber a) bez uzatvorenej zmluvy alebo v
rozpore s uzavretou zmluvou o pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave,
dodávke elektriny, zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka

trhu na subjekt zúčtovania, alebo distribúcii elektriny, bez určeného meradla alebo s určeným meradlom,
ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva
odber elektriny, meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
12. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení účinnom ku dňu 19.10.2008

(ďalej len „zákon o energetike“) pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť
skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a
spoľahlivýchpodkladov,použijesaspôsobvýpočtuškodyspôsobenejneoprávnenýmodberomelektriny,
ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
13. Odvolací súd uvádza, že z obsahu nároku žalobcu je zrejmé, že si uplatňuje nárok na náhradu škody

spôsobenej neoprávneným odberom elektriny z dôvodu podľa § 39 ods. 1 písm. a) bod 2. Z citovaného
ustanovenia vypláva, že základným predpokladom, ktorý bezpodmienečne musí byť naplnený pre
účinné uplatnenie náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom je práve absencia právneho
titulu resp. absencia platnej zmluvy o dodávke elektriny, ktorej samotná existencia resp. neexistencia
(jej zánik) tvorili v konaní spornú skutočnosť. Na to aby v zmysle vyššie citovaného zákonného

ustanovenia zákona o energetike bolo možné hovoriť o neoprávnenosti odberu elektrickej energie na
určitom odbernom mieste (v prípade ak je sporný zánik zmluvy o dodávke elektriny) je nevyhnutné
mať bezpodmienečne vykonaným dokazovaním preukázanú skutočnosť osvedčujúcu neexistenciu
predmetnej zmluvy napríklad pre márne uplynutie času na ktorú sa uzatvárala (v prípade zmluvy
uzatváranej na dobu určitú), prípade pre platné vypovedanie alebo odstúpenie od zmluvy niektorou

zo zmluvných strán. Z uvedeného je teda zrejmé, že subjekt oprávnený z nároku na náhradu škody
neoprávneným odberom je pri uplatnení svojho práva podľa § 39 ods. 1 písm. a) bod 2 v konaní zaťažený
dôkazným bremenom preukázania neoprávnenosti odberu pre absenciu platnej zmluvy o dodávke
elektriny, pretože ináč by nebolo možné odber elektrickej energie zo strany odberateľa považovať za
rozporný so zákonom o energetike, a teda klasifikovať ho ako neoprávnený. Pre zdôraznenie odvolací

súd uvádza vzhľadom na vyššie uvedené, že v prípade ak prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorému
podľa jeho tvrdení mala vzniknúť škoda a ktorý je aktívne vecne legitimovaným subjektom v konaní
o náhradu škody vzniknutej neoprávneným odberom elektriny je povinný v prvom rade preukázať, že
zmluva o dodávke elektriny, počas rozhodného obdobia (počas obdobia, ktorého malo dochádzať kneoprávnenému odberu) pre dané odberné miesto uzatvorená nebola resp. platne zanikla a v dôsledku
takejto skutočnosti a odberu elektriny odoberateľom v príčinnej súvislosti s tým došlo k vzniku škody.
14. Pre civilné konanie platí dispozičná a prejednacia zásada, to znamená, že účastníci sú v ňom

povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky
potrebné skutočnosti a označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazné bremeno týkajúce sa
skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. Ak účastník
neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového

stavu z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ako aj zo skutkových zistení založených na zhodnom
tvrdení účastníkov(ÚS SR, II. ÚS 38/2015). Súd musí vo svojom rozhodnutí vychádzať zo stavu,
ktorý zodpovedá a) dokázaným tvrdeniam účastníkov konania, b) skutočnostiam, ktoré neboli medzi
účastníkmi sporné a súd o ich pravdivosti nemá dôvodné pochybnosti, c) skutočnostiam, ktoré nie je
nutné dokazovať a skutočnostiam vyplývajúcim z právnych alebo skutkových domnienok a d) právnym
fikciám. Ak žalobca chce byť v konaní úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním

uplatňovaný nárok a o týchto skutočnostiach je povinný predložiť plný dôkaz (Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 214/2014).
15. V konaní ide teda o nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej v dôsledku neoprávneného
odberu elektriny, a to z dôvodu absencie zmluvy o dodávke elektriny uzatvorenej medzi dodávateľom
na jednej strane a odberateľom na strane druhej, ktorej uzatvorenie predchádza samotnému odberu

elektrickej energie konečným odberateľom. Keďže ako už bolo vyššie vyslovené v konaní medzi
sporovými stranami bola sporná právne skutočnosť platného skončenia zmluvy o dodávke elektriny č.
9401823242, odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu riadne zisteného súdom prvej inštancie sa
v rámci odvolacieho prieskumu zaoberal preukázaním platného ukončenia zmluvy o dodávke elektriny,
a teda zistením existencie resp. neexistencie zmluvy počas obdobia od 19.10.2008 do 17.05.2011 v

ktorom malo dochádzať k neoprávnenému odberu elektriny (rozhodné obdobie) ako fundamentálneho
predpokladu pre uplatnenie nároku na náhradu škody neoprávneným odberom elektrickej energie podľa
§ 39 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike.
16. Z dôkazov predložených žalobcom v prvoinštančnom konaní, a to najmä výstupmi z elektronického
systému spoločnosti ZSE Energia, a.s. (č.l. 31, 34, 226, 227, 228, 229), protokolu o zistení

neoprávneného odberu (č. l. 9), ktoré mali preukazovať opodstatnenosť jeho nároku resp. mali
preukazovať, že v období od 19.10.2008 do 17.05.2011 (rozhodné obdobie) dochádzalo na odbernom
mieste K. O. XXX/X, A. - Z. Q. k neoprávnenému odberu elektriny z dôvodu zániku zmluvy o dodávke
elektriny uzatvorenej medzi dodávateľom na jednej strane a Ing. P. K. (zosnulým manželom žalovanej)
na strane druhej, nie je zrejmé či došlo k platnému zániku resp. odstúpeniu od zmluvy o dodávke

elektriny, a to s poukazom na rozporné tvrdenia žalovanej, ktorá tvrdila, že nemala vedomosť o skončení
danej zmluvy, čo malo preukazovať aj to, že po smrti jej nebohého manžela žiadala o vykonanie
zmeny odberateľa „prepis“ elektromeru (č.l. 61). Z jednotlivých vyššie uvedených dôkazov predložených
žalobcom vyplynulo, jednak že ako žalobca tak ani dodávateľ vo svojich interných dokumentoch
neevidujú existenciu zmluvy o dodávke elektriny za obdobie od 19.10.2008 do 17.05.2011 (rozhodné

obdobie) a jednak z protokolu o kontrole jednoznačne vyplynulo, že v danom rozhodnom období na
odbernommiestežalovanejdochádzalokodberuelektrinystým,žetátoskutočnosťanimedzisporovými
stranami v prvoinštančnom konaní spornou nebola.
17. Podľa čl. II. bod 2.1 VOP platných a účinných od 01.08.2008 Združená zmluva (ktorou sa v zmysle
čl. I bodu 1.2 VOP má na mysli aj zmluva o dodávke elektriny) medzi odberateľom a dodávateľom sa

uzatvára spravidla na dobu neurčitú, pokiaľ v združenej zmluve nie je dohodnuté inak.
18. Podľa čl. XI. bod 11.1 VOP platných a účinných od 01.08.2008 upravujúcich ukončenie a zánik
zmluvy, združená zmluva uzatvorená na dobu určitú zaniká uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená,
pokiaľ nie je ukončená skôr podľa odseku 11.2.
19. Podľa čl. XI. bod 11.2 VOP platných a účinných od 01.08.2008 upravujúcich ukončenie a zánik

zmluvy, združená zmluva môže byť ukončená písomnou dohodou zmluvných strán.
20. Podľa čl. XI. bod 11.3 VOP platných a účinných od 01.08.2008 upravujúcich ukončenie a zánik
zmluvy, združenú zmluvu na dobu neurčitú môže vypovedať ktorákoľvek zo zmluvných strán s
výpovednou lehotou jeden mesiac. Výpovedná lehota začína plynúť prvým kalendárnym dňom mesiaca,
ktorý nasleduje po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane.

21. Podľa čl. XI. bod 11.4 VOP platných a účinných od 01.08.2008 upravujúcich ukončenie a zánik
zmluvy, za podstatné porušenie Združenej zmluvy zo strany odberateľa sa považuje najmä: meškanie
odberateľa s úhradou faktúry v lehote splatnosti, ak faktúru neuhradil ani v dodatočnej lehote určenej
dodávateľom, neoprávnený odber elektriny v zmysle zákona o energetike, zmena účelu využitiadodávanej elektriny na iný účel ako pre vlastnú spotrebu v domácnosti. V prípade podstatného
porušenia združenej zmluvy odberateľom je dodávateľ oprávnený odstúpiť od združenej zmluvy.
Účinnosťodstúpenianastanedňomuvedenýmvpísomnomoznámenídodávateľaoodstúpenízaslanom

odberateľovi. Písomné oznámenie dodávateľa podľa predchádzajúcej vety sa považuje za doručené
odberateľovi dňom prevzatia zásielky alebo jej uloženia na pošte (aj keď sa o jej uložení odberateľ
nedozvedel) alebo dňom odmietnutia prevzatia zásielky.
22. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

23. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
24. Vzhľadom na skutočnosť, že žiadna z procesných strán nevedela aj napriek výzve predložiť zmluvu
o dodávke elektriny č. 9401823242 na základe čoho súdu nebolo možné oboznámiť sa s jej obsahom
a zistiť či predmetná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a vzhľadom na túto skutočnosť odvolací
súd bude postupovať v súlade s čl. II. bod 2.1 VOP a považovať túto zmluvu za uzatvorenú na dobu

neurčitú. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným adresným právnym úkonom, ktorý ak je v súlade
s právom, spôsobí účinky bez ohľadu na vôľu alebo súhlas zmluvného partnera s tým, že vyvoláva
účinky v momente, ak je adresované druhému účastníkovi zmluvy a ak dôjde včas. Z čl. XI. bod
11.4 VOP, podľa ktorého písomné odstúpenie od zmluvy sa považuje za doručené odberateľovi dňom
prevzatia zásielky alebo jej uloženia na pošte (aj keď sa o jej uložení odberateľ nedozvedel) alebo

dňom odmietnutia prevzatia zásielky je zrejmé, že v prípade odstúpenia od zmluvy ide o kvalifikované
doručenie formou doporučeného listu alebo doručenky o k tom odosielateľovi zostáva doklad o odoslaní
predmetnej zásielky v prípade doručenky aj o neprevzatí zásielky, a teda nejde o obyčajné doručovanie.
Žalobca, ktorý sám v konaní na pojednávaní konanom dňa 09.04.2018 (č. l 163) navrhol vykonať
dôkaz, ktorým by preukázal platné odstúpenie od zmluvy od dodávke elektriny a vyúčtovaciu faktúru

za rok 2008 tento dôkaz nepreukázal s tým, že v písomnej odpovedi zo dňa 22.05.2018 (č. l. 168)
uviedol, že vzhľadom na dlhý časový odstup nebolo možné predmetné dokumenty dohľadať s tým, že v
konaní jednak nepredložil žiaden dokument resp. dôkaz svedčiaci o existencií písomného odstúpenia
a jeho odoslania, prípadne jeho doručenia druhej zmluvne strane a zároveň ani dôvod pre ktorý malo
dôjsť k odstúpeniu od zmluvy s poukazom na znenie čl. XI. bod 11.4 VOP platných a účinných od

01.08.2008. Tvrdenie žalobcu o zániku zmluvy pre odstúpenie od nej zo strany dodávateľa v konaní teda
nebolo bezpečne preukázané s tým, že nemôže byť na ťarchu žalovanej nepreukázanie rozhodných
skutočnosti, a teda neunesenie dôkazného bremena ohľadom podstatných a rozhodných skutočnosti
zo strany žalobu, ktoré boli v konaní medzi stranami sporné. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že
ak súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru o opodstatnenosti nároku žalobcu a

rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti odvolaním napadnutého rozhodnutia, jeho rozhodnutie
za správne a majúce podklad vo vykonanom dokazovaní považovať nemožno.
25. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých

prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu

týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalobca založil svoj nárok na náhradu škody neoprávneným
odberom na neexistencií zmluvy o dodávke elektriny v rozhodnom období z dôvodu odstúpenia od
zmluvy (pričom táto skutočnosť bola v konaní sporná) bol povinný na preukázanie svojich tvrdení
predložiť dôkaz osvedčujúci platné a účinné odstúpenie od zmluvy napr. potvrdením o odoslaní zásielky
odberateľovi, potvrdením o navrátení nedoručenej zásielky odberateľovi doručenkou prípade iným

dôkazom svedčiacim o platnom ukončení zmluvy o dodávke elektriny, prípadne svedčiacim aspoň o
dôvode na odstúpenie od zmluvy. Nemôže byť na ťarchu žalovanej skutočnosť, že žalobca pre odstup
času nemohol predmetné dôkazy dohľadať, pretože práve žalobca je v konaní tým subjektom, ktorého
zaťažuje bremeno tvrdenia a preukázania skutočností a súčasne subjektom ktorý z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.

26. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že odber, uskutočňovaný na odbernom mieste K.
O. XXX/X, A. - Z. v rozhodnom období (od 19.10.2008 do 17.05.2011) nemožno subsumovať pod
skutkovú podstatu neoprávneného odberu podľa § 39 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o energetike,
pretože z dôkazov predložených žalobcom nemožno mať dostatočne za preukázané platné skončeniezáväzkovoprávneho vzťahu zo zmluvy o dodávke elektriny ako esenciálneho predpokladu, k naplneniu
ktorého musí bezpodmienečne prísť, na to aby odber bol neoprávneným. Inak povedané odvolací súd
vychádzajúc zo skutkového stavu riadne zisteného v prvoinštančnom konaní sa nestotožnil s právnym

záverom súdu prvej inštancie o skutočnosti, že v rozhodnom období pre predmetné odberné miesto
nebola uzatvorená zmluva o dodávke elektriny, pretože táto skutočnosť bola v konaní medzi stranami
sporná a zároveň nebola ničím preukázaná. Ak žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy založil
svoj nárok na náhradu škody, argumentujúc neoprávnenosťou odberu elektriny z dôvodu podľa § 39 ods.
1 písm. a) bolo jeho fundamentálnou povinnosťou preukázať neexistenciu zmluvy o dodávke elektriny,

a to platným odstúpením od zmluvy o dodávke elektriny. Odvolací súd v súvislosti z uvedeným dáva
do pozornosti, že ak strana neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, vychádza súd
pri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ako aj zo skutkových zistení
založených na zhodnom tvrdení účastníkov.
27. Podľa čl. II. bodu 2.2 písm. a) sa združená zmluva uzatvára najmä pri zmene odberateľa na
príslušnom odbernom mieste.

28. S právnym názorom súdu prvej inštancie vyslovenom v napadnutom rozsudku, podľa ktorého
opodstatnenosť nároku žalobcu utvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaná po smrti svojho manžela uzatvorila
novú zmluvu o dodávke elektriny uznala, že pre dané odberné miesto v rozhodnom období nebola
uzatvorená zmluva o dodávke elektriny (bod 41 rozsudku) sa odvolací súd nestotožnil a to s poukazom
na znenie VOP platných a účinných od 01.08.2008, konkrétne čl. II. bodu 2.2 písm. a). Z citovaného

znenia VOP je zrejmé, že bez ohľadu na skutočnosť existencie platnej zmluvy o dodávke elektriny
zmenou respektíve tzv. „prepisom“ odberateľa dochádza k uzatvoreniu novej zmluvy o dodávke elektriny
(združenej zmluvy) a preto vyššie citované tvrdenie súdu prvej inštancie obstáť nemôže.
29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia, keď ostatné odvolacie dôvody už neposudzoval (súd nemusí dať odpovede na

všetky).
30. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že v odvolacom konaní procesne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu proti procesne neúspešnému žalobcovi.
31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta

Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).