Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mário Pivarči

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217201259
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Pivarči

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4217201259.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Máriom Pivarčim, v spore žalobcu: W.A.G payment solutions, a.s.,

so sídlom Na Vítězné pláni 1719/4, Praha, IČO: 264 15 623, v konaní zastúpený.: ALTER IURIS, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Tolstého 9, Bratislava, IČO: 36 708 771, proti žalovanému: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO:
00 166 073, o náhradu škody vo výške 51.351,45 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť sumu 51.351,45 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 51.351,45 eura od 11.11.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa27.01.2017bolatunajšiemusúdudoručenážaloba,nazákladektorejsažalobcavočižalovanému
domáhal zaplatenia sumy 51.351,45 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 51.351,45
eura od 11.11.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že žalobca, ako
oprávnená osoba, podal na podklade právoplatných a vykonateľných exekučných titulov návrhy na
vykonanie exekúcie na Exekútorskom úrade Komárno, JUDr. B. D., súdneho exekútora, so sídlom: G.
XX, XXX XX T. (ďalej len „súdny exekútor" alebo „I.. B. D."), ktoré boli u súdneho exekútora vedené pod č.

EX 734/2014, EX 75/2014, EX 75/2014, EX 1017/2014 a EX 1150/2009. Dňom 10.02.2016 bola súdna
exekútorka I.. S. D., exekútorský úrad B., so sídlom: G.. I. X, XXX XX B. (ďalej len „I.. S. D.), Slovenskou
komorou exekútorov ustanovená za náhradníka súdneho exekútora JUDr. B. D., ktorý zomrel dňa
XX.XX.XXXX,pričomprevzalaposúdnomexekútoroviagendu.Dňa11.04.2016boložalobcovidoručené
oznámenie súdneho exekútora JUDr. S. D. ako náhradníka súdneho exekútora, na základe ktorého
JUDr. S. D. žalobcovi oznámila, že pri prevzatí agendy nebolo možné v zmysle § 16a ods. 1 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok") vykonať finančné vyúčtovanie spisov ku dňu zániku
výkonu funkcie exekútora na základe dokladov, ktoré sú súčasťou exekučného spisu, a to z dôvodu
nedostatku finančných prostriedkov na účtoch exekútora. Uvedený dátum doručenia oznámenia JUDr.
S. D. je zároveň dňom, kedy sa žalobca dozvedel o škode. Na základe uvedeného mal žalobca za to,
že súdny exekútor nevyplatením vymožených finančných prostriedkov v rámci exekučných konaní - EX
734/2014, EX 75/2014, EX 1124/2014, EX 1017/2014, EX 1150/2009 neoprávnene sústavne a dlhodobo
zadržiaval finančné prostriedky, ktoré nevyplatil žalobcovi ako oprávnenému, čím porušil ustanovenia

Exekučného poriadku a maril exekučné konanie. Poukázal to, že v súčasnosti sa uvedené finančné
prostriedky nenachádzajú na bankovom účte súdneho exekútora zriadeného na účel vykonávania
exekúcie, v dôsledku čoho JUDr. S. D. ako náhradník nemohla vykonať finančné vyúčtovanie spisov
ku dňu zániku výkonu funkcie súdneho exekútora a ani tieto vymožené finančné prostriedky poukázaťžalobcovi. Žalobcovi teda vznikla postupom súdneho exekútora škoda spolu vo výške 51.351,45 eura,
a to na základe nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora. Ten mal povinnosť vymožené
finančné prostriedky poukázať žalobcovi ako oprávnenému bezodkladne, najneskôr do 14 dní od ich

prijatia (v prípade súm vymožených zrážkami zo mzdy alebo iných príjmov do siedmych dní). Uvedené
sa však nestalo. V súčasnosti sa tieto vymožené finančné prostriedky ani nenachádzajú na bankovom
účte súdneho exekútora, a teda náhradník súdneho exekútora JUDr. S. D. nemohla tieto finančné
prostriedky žalobcovi ako oprávnenému poukázať, ako to aj vyplýva z jej oznámenia. Suma 51.351,45
eura teda predstavuje škodu žalobcu, ktorá mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu

súdneho exekútora. Žalobca mal za to, mu vznikla škoda spočívajúca v nevyplatení sumy vo výške
51.351,45 eura, keď súdny exekútor postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami, pričom
je zrejmé, že príčinou vzniku škody je práve nesprávny úradný postup súdneho exekútora, teda medzi
vznikom škody a nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora existuje príčinná súvislosť. V
prípade, ak by súdny exekútor postupoval v zmysle svojich zákonných povinností, žalobcovi by žiadna
škoda nevznikla.

Uviedol ďalej, že v zmysle Stanoviska žalovaného k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo dňa 07.11.2016 doručeného dňa 10.11.2016 nebol nárok na náhradu škody žalobcu
uspokojený,atoaničiastočne.Žalovanývosvojomstanoviskukonštatoval,žežiadosťbolavyhodnotená
ako nedôvodná, pričom predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je týmto ukončené a žiadosť
sa považuje za vybavenú. Keďže žalovaný v rámci predbežného prerokovania neuspokojil žalobcov

nárok na náhradu škody, a to ani čiastočne, domáha sa žalobca uspokojenia svojho nároku na náhradu
škody na súde touto žalobou.

2. K žalobe žalobca pripojil výpis z obchodného registra žalobcu, návrhy žalobcu na vykonanie
exekúcie zo dňa 20.05.2014, zo dňa 23.12.2013, zo dňa 01.12.2014, zo dňa 10.10.2014 a zo dňa

07.12.2009 spolu s doručenkami o doručení návrhov súdnemu exekútorovi, upovedomenia o začatí
exekúcie sp. zn. EX 734/2014 zo dňa 20.11.2014, sp. zn. EX 75/2014 zo dňa 24.03.2014, sp. zn.
EX 1124/2014 zo dňa 15.01.2015, sp. zn. EX 1017/2014 zo dňa 19.11.2014 a sp. zn. EX 1150/2009
zo dňa 09.04.2010, finančné vyúčtovanie exekučného spisu č. EX 734/2014 k 02.02.2016, finančné
vyúčtovanie exekučného spisu č. EX 75/2014 k 02.02.2016, finančné vyúčtovanie exekučného spisu č.

EX 1124/2014 k 02.02.2016, finančné vyúčtovanie exekučného spisu č. EX 1017/2014 k 02.02.2016,
finančné vyúčtovanie exekučného spisu č. EX 1150/2009 k 02.02.2016, žiadosť poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov zo dňa 07.05.2016, stanovisko žalovaného k žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody zo dňa 07.11.2016.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok -
aby nastala skutočnosť, ktorá môže mať, resp. má za následok vznik škody, vznik samotnej škody/ujmy

a, predovšetkým, príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následkom má byť utrpená škoda a
škodou.Žalovanýmalzato,ževdanomprípadenedošloknaplneniuzákonnýchpodmienoknapriznanie
nároku na náhradu škody, a žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že v danej veci nie je
vo vzťahu k žalobcovi založená zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá mu mala byť spôsobená
konaním súdneho exekútora, ako ani povinnosť na jej náhradu, nakoľko žalobca nepreukázal samotnú

skutočnosť, že by došlo k vzniku škody v podobe a rozsahu ako uvádza v žalobnom návrhu. Poukázal
na rozsudok NS ČR, sp. zn. 25Cdo/2601/2010 ako aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici.
Namietal, že žalobcom tvrdenú škodu majú predstavovať finančné prostriedky, ktoré súdny exekútor
vymohol pri výkone exekúcie, avšak následne nepostúpil oprávnenému. Takto zadržiavané prostriedky
však nie je možné bez ďalšieho považovať za škodu spôsobenú žalobcovi konaním exekútora. Pri

výkone exekúcie vzniká po prijatí plnenia od povinného medzi súdnym exekútorom a oprávneným
z exekúcie osobitný záväzkový vzťah, v rámci ktorého je exekútor povinný takto prijaté peňažné
prostriedky, v zmysle § 12 ods. 4 Exekučného poriadku vedené na osobitnom účte exekútora, vydať
oprávnenému. Pokiaľ nedôjde k postúpeniu takto prijatých prostriedkov (samozrejme po splnení
predpokladov ustanovených exekučným poriadkom na ich vyplatenie), tieto sú na účte exekútora

zadržiavané bez právneho dôvodu, avšak pokiaľ nie sú spotrebované, nie je možné hovoriť o
vzniku škody, keďže majetková podstata sa na príslušnom účte nachádza a môže byť poskytnutá
oprávnenému. Ani v prípade zániku funkcie exekútora tento osobitný účet nezaniká, ale prechádza
do správy a dispozície jeho náhradníka, ktorý, v prípade že sa na účte nachádza dostatočný objemprostriedkov, má povinnosť ich z uvedeného účtu postúpiť v prospech oprávneného z exekúcie. Ak sa
následne preukáže, že prostriedky na osobitnom exekútorskom účte nepostačujú na uspokojenie nároku
oprávneného, znamená to len skutočnosť, že súdny exekútor s týmito prostriedkami neoprávnene

nakladal a použil na iný účel ako uspokojenie vzniknutých nárokov, pričom ich týmto spôsobom
nadobudol do svojho výlučného majetku bez právneho dôvodu, a je povinný ich žalobcovi v zmysle
§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať. Až v prípade bezúspešnosti uplatneného nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia/iného plnenia, a teda preukázania nevymožiteľnosti pohľadávky voči
súdnemu exekútorovi, prichádza do úvahy možnosť vzniku reálnej škody na strane žalobcu, ktorej

náhrady je možné sa, v prípade preukázania príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a konaním orgánu
verejnej moci, domáhať od štátu. V majetkovoprávnych vzťahoch fyzických a právnických osôb totiž
štát nemôže byť univerzálnym ani singulárnym sukcesorom preberajúcim zodpovednosť za vzájomné
záväzky týchto osôb, pokiaľ je možné uspokojenie týchto záväzkov dosiahnuť iným spôsobom. Uvedené
oprel žalovaný o judikatúru súdov SR i ČR, napr. rozhodnutie NS SR, sp. zn. 4Cdo 199/2005 v spojení s
rozhodnutím NS SSR, sp. zn. 4Cz 110/84. Primárnym cieľom a účelom uvedenej judikatúry Najvyššieho

súdu SR a Ústavného súdu SR je predchádzanie existencii dvoch súčasných nárokov od rôznych
subjektov, pretože úspešné uplatnenie oboch nárokov by viedlo k možnosti legálneho dvojnásobného
uspokojenia fakticky totožných nárokov.
Uviedol, že je potrebné konštatovať, že vzťah žalobcu a súdneho exekútora I. sa z hľadiska zmyslu
a účelu nelíši od štandardného vzorca uvedenej judikatúry, keď pred uplatnením náhrady škody od

štátu je potrebné domáhať sa vydania plnenia, ktorým sa iný subjekt fakticky obohatil. Vzhľadom na
vyššie uvedené, a s odkazom na ustanovenie § 36 ods. 8 Exekučného poriadku, preto nie je podstatné,
či získané plnenie je bezdôvodným obohatením podľa Občianskeho zákonníka alebo neoprávneným
získaním plnenia podľa iného právneho predpisu. Podstatné je, že súdnemu exekútorovi vznikla
povinnosť žalovanú sumu žalobcovi vyplatiť. Bez uplatnenia práva žalobcu na vrátenie žalovanej sumy

od súdneho exekútora nemožno konštatovať vznik škody. K osobitej situácii dochádza, ak k zániku
funkcie exekútora dôjde z dôvodu, že exekútor (ktorý s vymoženými prostriedkami nakladal v rozpore
s Exekučným poriadkom) zomrel. Ani v takomto prípade však nemožno bez ďalšieho hovoriť o zániku
možnosti domôcť sa pohľadávky mimo konania o náhradu škody proti štátu. Žalobca totiž disponuje
pohľadávkou, ktorej uspokojenia sa môže domáhať mimosúdne i súdnou cestou pri prejednávaní

dedičstva po zosnulom súdnom exekútorovi, resp. voči jeho dedičom nadobúdajúcim dedičstvo, na
ktorých nadobudnutím dedičstva prešiel poručiteľov záväzok.
Uviedol ďalej, že na výzvu žalovaného na poskytnutie súčinnosti podľa § 16 ods. 5 zák. č. 514/2003
Z. z. v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody podľa § 15 uvedeného zákona
pritom notársky úrad JUDr. E. C., notárky prejednávajúcej ako súdny komisár dedičstvo po poručiteľovi

JUDr. B. D., uviedol, že žalobca si do dedičského konania, vedeného pod sp. zn. 5D 89/2016 Dnot
67/2016, prihlásil pohľadávku vo výške 180,- eur ako nevyplatenú sumu z exekučného konania sp.
zn. EX 734/2014, pohľadávku vo výške 500,-eur ako nevyplatenú sumu z exekučného konania sp. zn.
EX 75/2014, pohľadávku vo výške 616,-eur ako nevyplatenú sumu z exekučného konania sp. zn. EX
1124/2014, pohľadávku vo výške 49 100,45 eura ako nevyplatenú sumu z exekučného konania sp. zn.

EX 1017/2014 a pohľadávku vo výške 955,- eur ako nevyplatenú sumu z exekučného konania sp. zn. EX
1150/2009. V dedičskom konaní si teda žalobca uplatnil identické sumy z rovnakých exekučných konaní
ako v žalobe o náhradu škody proti žalovanému. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné dedičské
konanie, v ktorom môže byť nárok žalobcu uspokojený z majetku poručiteľa, nie je ešte ukončené, je
možné považovať uplatnenie náhrady škody voči štátu z titulu zodpovednosti za škodu podľa zák. č.

514/2003 Z. z. za predčasné, nakoľko nie je, v zmysle vyššie uvádzanej argumentácie, preukázaný vznik
škody, za ktorú by mala žalovaná niesť zodpovednosť, a ktorú by mala žalobcovi nahradiť.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.07.2017 uviedol, že v zmysle nálezu Ústavného
súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 49/03, ako aj v náleze sp. zn. II. ÚS 165/2012 Ústavný súd SR uviedol, že

právne postavenie súdneho exekútora je determinované tým, že vykonáva úlohy verejnej moci. Exekútor
vykonáva v zásade úlohy štátneho orgánu a zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej
činnosti. Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) sp. zn.
6MCdo/4/2011. Ďalej uviedol, že s poukazom na § 12 ods. 4, § 1 písm. a), § 2 ods. 1, § 36 ods. 8, 9,
12 a § 81 ods. 1 Exekučného poriadku je potrebné nakladanie s vymoženými peňažnými prostriedkami

považovaťzaexekučnúčinnosť,ktoréjevpodľa§5ods.2Exekučnéhoporiadkuvýkonomverejnejmoci.
Zdôraznil, že škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom exekútora
ako osoby, ktorej zákon zveril výkon verejnej moci. Uviedol, že nemôže ísť o súkromnoprávny vzťah, ide
o nesprávny úradný postup, a nie bezdôvodné obohatenie fyzickej osoby. Ak súdny exekútor nenakladals vymoženými finančnými prostriedkami v súlade so zákonom, nakladal s nimi v rozpore so zákonom,
čo zakladá nesprávny úradný postup. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo/4/2011, podľa
ktorého na strane súdneho exekútora nemôže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 OZ

tým, že po zastavení exekučného konania oprávnenému nevyúčtoval, ani nevrátil preddavky na odmenu
a náhradu jeho hotových výdavkov, ktoré mu oprávnený zaplatil. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR
sp. zn. 2Cdo/48/2010 podľa ktorého bezdôvodné obohatenie má subsidiárny charakter, predstavuje len
podporný titul pre ochranu osoby postihnutej v majetkovej sfére, primárnym bude vždy inštitút náhrady
škody.

Uviedol ďalej, že požadovanie preukázania nevymožiteľnosti pohľadávky voči súdnemu exekútorovi je v
rozpore s § 17 CSP, nakoľko toto preukázanie by spôsobilo výrazne pomalšie prejednanie a rozhodnutie
veci, nehospodárne konanie a neprimerané zaťažovanie žalobcu. S poukazom na § 21 a § 22 zákona
č. 514/2013 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov uviedol, že štát je povinný uhradiť škodu aj v prípade, ak by následne regresnú náhradu nebolo
možné vymôcť, čo znamená, že poškodený má právo na náhradu škody, ktorá má byť uspokojená v

zmysle zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci aj v prípade, keď je škoda
c konečnom dôsledku od povinnej osoby nevymožiteľná. Uviedol ďalej, že nie je možné určiť, na čo boli
použité a ako bolo naložené práve s finančnými prostriedkami vymoženými v prospech oprávneného a je
zrejmé, že na účte exekútora sa nakladalo s viacerými finančnými prostriedkami, pričom s viacerými sa
nakladalo v rozpore s právnymi predpismi. Ak raz súdny exekútor konal v rozpore so zákonom, musí štát

zavzniknutúškoduzodpovedať,atobezohľadunazavinenie.Žalobcamalzato,ževznikzodpovednosti
žalovaného za škodu vzniknutú pri výkone verejnej moci je zrejmý.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom žalobca zotrval na podanej žalobe v celom
rozsahu. Žalobca mal za to, že súdny exekútor neoprávnene a dlhodobo zadržiaval finančné prostriedky

žalobcu ako oprávneného, pričom v súčasnosti sa finančné prostriedky nenachádzajú na bankovom
účte súdneho exekútora. Žalobca na základe písomnej žiadosti požiadal o predbežné prerokovanie
žalovaného, pričom jeho nárok nebol ani čiastočne uspokojený. Nakladanie s finančnými prostriedkami
exekútorom je exekučnou činnosťou v zmysle exekučného poriadku a teda aj výkonu verejnej moci.
Vzhľadom na judikatúru a rozhodnutia súdov, vzhľadom na verejnoprávny charakter exekučnej činnosti

nemôže v tomto vzťahu vzniknúť nárok na bezdôvodné obohatenia, nakoľko je inštitútom súkromného
práva. Ak by aj tak bolo možné konštatovať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, inštitút
bezdôvodného obohatenia má len subsidiárny charakter, a teda neobstoja tvrdenia žalovaného o
existencii prípadných dvoch nárokov žalobcu. Uviedol, že sú nezmyselné tvrdenia žalovaného o tom,
že žalobca je povinný preukazovať nevymožiteľnosť pohľadávky voči súdnemu exekútorovi z titulu

bezdôvodného obohatenia. Takéto požiadavky by boli v rozpore s ústavným právom na súdnu ochranu,
ako aj zásadami CSP. Taktiež poukazujeme na možnosť regresnej náhrady štátu v zmysle zákona o
zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci.

6. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že zotrváva na písomnom stanovisku k veci, v zmysle

ktorého považuje podanú žalobu za nedôvodnú a to už z toho dôvodu, že nie je preukázaný vznik
škody ako jeden z predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. Poukázal na to, že plnenie prijaté
súdnym exekútorom pri výkone exekúcie na účely uspokojovania pohľadávok oprávnených, je exekútor
povinný oprávneným vydať a pokiaľ tak neurobí, dochádza zo strany exekútora k neoprávnenému
nakladaniu z týmito prostriedkami, ktoré nadobúda do svojho výlučného vlastníctva. Uviedol, že žalobca

sa má domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, tomu zodpovedá aj potreba domáhať sa iného
neoprávnene prijatého opatrenia. Poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov, v zmysle ktorej nárok na
náhradu škody voči štátu je možné úspešne uplatniť až potom, ako je zrejmá bezúspešnosť domáhania
sa takéhoto plnenia voči dlžníkovi, teda v tomto prípade voči konkrétnemu súdnemu exekútorovi. Pokiaľ
žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje na rozhodnutia, podľa ktorých bezdôvodné obohatenie má len

subsidiárny charakter voči nároku na náhradu škody, tak tieto rozhodnutia konkrétne č. R/1/1979, resp.
R/25/1986, boli vydané v konaniach, v ktorých sa posudzoval eventuálny súbeh nároku na náhradu
škody a na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý prichádzal do úvahy medzi dvoma rovnakými
subjektami, pričom však predmetom tohto konania je nárok na náhradu škody voči štátu, pričom tento
nie je subjektom, ktorý sa mal bezdôvodne obohatiť, v tomto prípade je to súdny exekútor a teda nie

je to situácia, na ktorú by sa mohli tieto rozhodnutia aplikovať. Taktiež pokiaľ ide o rozhodnutia NS
sp.zn. 2Cdo/155/2011, na ktoré žalobca poukazoval ako na rozhodnutie v obdobnej veci, ktorými by
sa mal súd riadiť, je potrebné uviesť, že toto bolo založené práve odkazom na nesprávnu judikatúru,
teda rozhodnutia R/1/1979 a R/25/1986 a tieto rozhodnutia NS za exces v rozhodovacej činnosti uznávav súčasnosti jednak literatúra, ale aj novšia rozhodovacia činnosť NS a to príkladom uznesenia NS
sp.zn.6Cdo/27/2016,resp.6Cdo/9/2016.Práverozhodnutia,naktorépoukazovalvovyjadrenížalovaný,
boli vydané v konaniach o náhradu škody voči štátu, kde ako už uviedla vo svojom vyjadrení, bolo

ustálené, že nároku na náhradu škody voči štátu sa možno domáhať až v prípade bezúspešnosti
domáhania sa plnenia od dlžníka. Nad rámec tých rozhodnutí, ktoré sme uviedli, by som poukázal
aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp.zn. 2US17/2013, prípadne NS ČR sp.zn. 25Cdo/105/2004.
Dodal, že pokiaľ existuje pohľadávka žalobcu na vydanie plnenia, v danom prípade voči dedičom,
resp. nástupcom zosnulého súdneho exekútora, pričom samotný žalobca si do dedičského konania po

zosnulom exekútorovi takúto požiadavku uplatnil, nie je možné úspešne domáhať sa náhrady škody
voči štátu.

7. Svedok W.. O. T. na pojednávaní uviedol, že pracoval na exekútorskom úrade JUDr. D. od roku 2003
do roku 2015, a mal na starosti vedenie agendy a IT zabezpečenie úradu. Uviedol, že v exekučnej
kancelárii boli najprv dvaja, potom traja zamestnanci na vedenie agendy - vedenie spisu, ako založenia

spisu, súčinnosti upovedomení atď. V kancelárii bola účtovníčka, neskôr dve, ktoré spracúvali financie
týkajúce sa prichádzajúcich a odchádzajúcich platieb, ktoré v súčinnosti s JUDr. D. riešili oni a nebolo
to náplňou práce svedka. Čo sa týkalo finančnej stránky spisu, tak tú mala na starosti účtovníčka a to
pani C. a neskôr aj pani C.. Svedok uviedol, že exekučný úrad mal len jeden účet v Prima Banke. K
bankovým účtom mal prístup len súdny exekútor a či udelil prístup aj iným osobám, svedok nevedel

uviesť. Uviedol, že nikto iný nedisponoval s prístupom k účtu bez vedomia exekútora. JUDr. D. určoval,
žečosazvymoženejsumyvyplatí.Účtovníčkysamovoľnenevyplácalinič.Internépravidlánavyplácanie
prostriedkov boli také, že účtovníčky platby účtovne spracovali a boli povinné vypočítať rozdelenie platby
podľa kľúča 24/76, podľa ktorého 76% platby malo ísť oprávnenému a 24% súdnemu exekútorovi.
Účtovníčky to prepočítali, a potom vystavili platobný príkaz a súdny exekútor ho podpísal. S financiami

svedok prišiel do styku tak, že v každom spise u JUDr. D. bol vedený výpis účtu o prijatej a odoslanej
platbe a v prípade, keď sa vydával exekučný príkaz, tak výpisu vedel vypočítať, koľko je zostatok v
spise a na čo mal oprávnený nárok. O každej platbe, ktorá prišla na úrad alebo odišla, bol výpis z účtu,
takže platby boli poznačené označením plus ako prijaté alebo mínus ako odoslané. JUDr. D. používala
účet v UniCredit Banke. Keď bol exekučný spis ukončený, tak na konci bolo konečné vyúčtovanie. S

tým pracoval svedok. Keď pohľadávka nebola celá vymožená, a bolo potrebné v exekúcii pokračovať
nejakým spôsobom, tak z vyúčtovania vedel vypočítať, koľko ešte zostalo vymôcť. Každý exekútor mal
archív u seba a bol povinný v ňom spis 10 rokov udržiavať. Takže archív bol v priestoroch I.. D. a keď
sa dal spis do archívu, tak sa odložil v zadnej miestnosti exekučného úradu ako ukončený spis. Každý
exekútor spisy držal u seba, pokiaľ ich po 10 rokoch nedal skartovať. U I.. D. sa spisy neskartovali.

Všetky spisy boli v archíve. Potom ako JUDr. D. zomrel, tak náhradníčka JUDr. D. zobrala všetky spisy
do B.. Keď doktor D. zomrel, náhradníčka bola zo zákona povinná spraviť vyúčtovanie v exekučných
spisoch, čo oprávneným aj oznámila. Toto robili účtovníčky JUDr. D.. Svedok ďalej uviedol, že v roku
2015 zamestnanci JUDr. D. podali výpoveď. Výpoveď dávali k 31.08.2015 a potom následne v septembri
alebo októbri na exekútorskom úrade pokračovali v práci na dohodu, lebo bolo potrebné spisy riešiť

ďalej, tak ich JUDr. D. zamestnala na dohodu a zastupovala ho v týchto procesných úkonoch a všetko
podpisovala za neho. Vtedy tam zamestnanci pracovali na dohodu až do smrti doktora D.. Uviedol,
že JUDr. D. bol už v takých stavoch, že sa rozišli akože dohodou, ale predtým súdnemu exekútorovi
zamestnanci už dvakrát hrozili výpoveďou, lebo na exekútorskom úrade sa diali všelijaké veci, ktoré
robil súdny exekútor a ktoré sa zamestnancom nepáčili. Vo februári 2016, keď zomrel I.. D., tak bývalých

zamestnancov opätovne zamestnala náhradníčka súdneho exekútora od marca 2016. Na otázku, aké
veci sa diali na úrade, svedok uviedol, že diali sa také veci, že JUDr. D. začal nadmerne užívať alkohol a
nakoniec sa zamestnanci dozvedeli, že žije na antidepresívach. Svedok uviedol, že JUDr. D. musel mať
aj súkromné problémy, takže boli chvíle, keď nebol na úrade týždeň alebo aj dva. Zamestnanci upozornili
komoru exekútorov, že sa dejú takéto veci. Komora to riešila tak, že JUDr. D. poslali na PN, a komora

mu dala zástupkyňu. Správanie JUDr. D. sa prejavovalo tým, že keď nadmerne pil, tak niekedy ešte ani
neprišiel do práce. Z protialkoholického liečenia dvakrát odišiel.

8. Svedkyňa Ing. R. C. na pojednávaní uviedla, že pracovala u JUDr. D. do augusta 2015 a po
jeho odchode prišla JUDr. D., u ktorej pracovala na dohodu ešte tri mesiace. Čo sa týka samotného

vymáhania exekúcií, tak uviedla len toľko, že 80 % vymoženej sumy sa previedlo na účty oprávnených.
Po ochorení JUDr. D. zamestnanci nemali ani na výplaty. Kancelária fungovala 1,5 roka tak, že JUDr.
D. sa občas objavil v kancelárii, niečo podpísal, niečo sa uhradilo, niečo sa zaplatilo. Svedkyňa k náplni
svojej práce uviedla, že každý deň ráno chodila pre bankové výpisy, ktorých kópia sa dávala do každéhopríslušnéhospisuakaždýdeňtaktospracovávalajednotlivéspisy.NásledneJUDr.D.podpísaljednotlivé
prevody. Bolo to v prípade fungovania v pomere 80 % ku 20 % a prevody sa zanášali do banky. Exekútor
určoval, že sa prevody realizovali po tom, ako každý deň skontroloval spisy predložené svedkyňou, kým

nenastali zdravotné a s tým spojené aj finančné problémy. Výpočet 80% ku 20% vykonávala svedkyňa
a po odsúhlasení príkazov ich aj uhrádzala. Potom, ako nastali zdravotné problémy, sám exekútor určil
čo sa uhradí, komu sa uhradí, koľko sa uhradí a v akom pomere sa uhradí. Pomer už zachovaný nebol
a nie všetko sa uhradilo. Svedkyňa nevedela uviesť, z akého dôvodu nastal zlý finančný stav, pripustila,
že financie išli na súkromné účely. Uviedla, že keď súdny exekútor nezabezpečoval oprávnených, príjmy

boli nižšie. Bankový účet bol asi mínusový, a je pravdepodobné, že bol kontokorentný. Uviedla, že je
pravdepodobné, že súdny exekútor vyberal viac peňazí, ako bol jeho zisk, a tieto išli na súkromné účely.
Akákoľvek väčšia platba sa rozdeľovala podľa pomeru 80 a 20 a vyplatila sa jednorazovo. V exekučných
spisov sa evidencia prichádzajúcich a odchádzajúcich platieb zvýrazňovala. V každom z predložených
spisov je vidieť aj pomery, kde napr. v jeden deň platba prišla a druhý deň platba odišla. Kým svedkyňa
pracovala v exekučnej kancelárii, UniCredit banku nepoužívali, to bolo do decembra 2015, kedy tam už

nepracovala. Jednotlivé úhrady na účty oprávnených sa označovali špecifickým symbolom. So spismi
bolo nakladané tak, že spisy boli uložené v archíve. Pri odchode svedkyne z kancelárie boli všetky spisy
v poriadku, nič nechýbalo.

9.SvedkyňaJUDr.S.V.napojednávaníuviedla,žepracovalaJUDr.D.akokoncipientka,malanastarosti

právnu stránku spisu, upovedomenie o začatí exekúcie a po skončení konania vrátenie poverenia na
súd s tým, že finančnú stránku mala na starosti účtovníčka. Uviedla, že spisy uzatvárala po tom, ako bola
pohľadávka vymožená. Spis ku nej prišiel až potom, ako bol ukončený finančne. S finančnou stránkou
do kontaktu neprichádzala. U JUDr. D. dňa 31.8.2015 ukončila pracovný pomer a JUDr. D. pracovala na
dohoduod01.03.2016.Ajpotom,akoprevzalaJUDr.D.úrad,dochádzalokuzatváraniuspisovažpotom,

ako bola pohľadávka uhradená. Najprv došlo k vymoženiu, k úhrade a uzatvoreniu spisu, následne sa
vrátilo poverenie na súd, oznámilo sa ukončenie exekučného konania príslušným orgánom a spis sa
dal do archívu. To či bol spis účtovne v poriadku, kontrolovala účtovníčka a exekútor. Na otázku ako
prebiehalo uhrádzanie, kto dal pokyn na vyplácanie vymoženým prostriedkom oprávneným, svedkyňa
uviedla, že o všetkom rozhodoval exekútor, finančné kroky kontrolovala účtovníčka, ale o všetkom

rozhodoval exekútor. O finančnej situácii exekútorského úradu koncom roka 2015 nemala vedomosť.
Exekútorský úrad fungoval normálne, exekútor mal síce zdravotné problémy, ale pracovne fungovalo
všetko normálne. Svedkyňa u JUDr. D. pracovala do konca januára 2017, kedy JUDr. D. uzatvorila svoju
kanceláriu a spisy vzala do sídla jej exekútorského úradu do B.. O tom, či by chýbal niektorý exekučný
spis k januáru 2017 nemala vedomosť. Nemala vedomosť ani o tom, že by dochádzalo k problémom

s úhradami jednotlivých oprávnených. S ostatnými kolegami sme ukončili spoluprácu pre zdravotné
dôvody JUDr. D.. Spisy exekučnej kancelárie zostávali na exekútorskom úrade a všetky spisy si mala
zobrať JUDr. D. zobrať so sebou do B..

10. Svedkyňa S. C. na pojednávaní uviedla, že od roku 2013 do konca obdobia ako JUDr. D. ukončil

svoju činnosť pracovala ako mzdová účtovníčka na polovičnej pozícii a polovične ako administratívna
pracovníka - zakladanie spisov, doručeniek a písomností. Dňa 31.08.2015 dali všetci zamestnanci
exekučného úradu výpovede, pretože JUDr. D. bol v takom stave, že už sa to nedalo. V septembri ich
oslovila JUDr. D., ktorá sa stala náhradníčkou JUDr. D., u nej pracovali pol roka na dohodu a potom
od 01.03.2017 na pracovnú zmluvu. Počas pôsobenia JUDr. D. bola mzdová účtovníčka, nie finančná.

Robila výplaty. Finančná účtovníčka bola pani C.. Keď JUDr. D. skončil, u jeho náhradníčky zodpovedala
aj za finančné zúčtovanie, lebo pani C. odišla v 12/2016. Každé ráno vytlačila výpis a všetky s tým
súvisiace úkony ako aj úkony s preposielaním peňazí. Pani C. odišla v septembri a potom nastúpila na
toto miesto a potom robila všetky finančné vyúčtovania, uzatvárala spisy. Na otázku, či sa uzatvárali
exekučné spisy aj keď neboli uspokojený oprávnený v plnom rozsahu, svedkyňa uviedla, že áno, keď

bol spis vymožené v celkovej výške, exekučný spis bol uzavretý s tým, že na konci vyúčtovania bolo - nie
je uhradené oprávnenou osobou, ale bolo tam uvedené, že suma na preposlanie. Spis sa tým pádom
uzavrel, keď bol celkom vymožený. Len potom oprávnený nedostal svoje peniaze. Čiže aj keď nebola
celá suma uhradená, ale bola vymožená, spis išiel na uzavretie a tým pádom povinný zaplatil celkom
všetok nedoplatok tak oprávnený dostal peniaze, spis bol uzavretý. Ale toto sa týkalo iba toho obdobia,

keď boli takto uzatvárané spisy, keď JUDr. D. fungoval. U JUDr. D. bola každá platba preposielaná. Na
otázku, či si vie predstaviť prečo neboli uhradené všetky vymožené finančné prostriedky v spise uviedla,
že videla, že to je možné, ale nepracovala na tej pozícii a JUDr. D. bol ich šéf a oni boli jeho zamestnanci.
Na otázku, či sa týkajú finančné vyúčtovania aj žalobcu uviedla, že ak boli v tom období, tak áno. Uviedlaďalej, že JUDr. D. ich prepustila vo februári 2017, z dôvodu že sa odpredala budova, a ona celý úrad
presťahovala do B.. Skončili posledný pracovný deň, ona si prišla prevziať kľúče, zostali tam zatvorené
všetky zariadenia a spisy a už len z počutia vie, že to odsťahovali autami do B.. Vyúčtovanie sa robilo

tak, že každý exekučný spis obsahoval prehľad všetkých platieb. Fungovalo to tak, že z bankového
účtu sa vybrala kópia o prichádzajúcej a odchádzajúcej platbe a vždy bola zaevidovaná na prvej prílohe
- prehľade platieb v spise a vždy tam bol dátum prijatia platby na účet a vždy tam bol výpočet sumy
pre oprávneného a pre exekútora percentuálne, dátum odoslania a suma odoslania, kedy sa tá platba
preposlala oprávnenému. Na základe vyúčtovaní a na základe kontroly, existuje účtovne niečo ako saldo

konto, a tam vlastne v účtovníctve sú podchytené všetky platby ktoré prichádzajú a následne neboli
vysporiadané, tak s tým sa to porovnávalo aby náhodou nedošlo k nejakým nezrovnalostiam. Pani C.
každé ráno išla do banky pre bankový výpis, svedkyňa jej povyberala spisy, do ktorých prišli peniaze, to
bolo všetko. A pani C. robila úhrady, pripravila bankový prevodný príkaz a potom prišiel JUDr. D. a on
jej povedal čo má preposlať a čo nie. Ale toto svedkyňa len predpokladala. Finančný stav bankového
účtu jej nebol známy.

11. Súd sa oboznámil s obsahom listinných dôkazov založených v spise, a to predovšetkým návrhom
na vykonanie exekúcie zo dňa 20.05.2014 na č. l. 11-12 spis spolu s doručenkou na č. l. 13, návrhom
na vykonanie exekúcie zo dňa 23.12.2013 na č. l. 14-15 spisu spolu s doručenkou na č. l. 16 spisu,
návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 01.12.2014 na č. l. 17 -18 spisu, návrhom na vykonanie

exekúcie zo dňa 10.10.2014 na č. l. 19 - 20 spolu s doručenkou na č. l. 21 spisu, návrhom na
vykonanie exekúcie zo dňa 07.12.2009 na č. l. 22-23 spisu, upovedomením o začatí exekúcie zo dňa
20.11.2014, upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 24.03.2014, upovedomením o začatí exekúcie
zo dňa 15.01.2015, upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 19.11.2014, upovedomením o začatí
exekúcie zo dňa 09.04.2010, oznámením JUDr. S. D., súdnej exekútorky na č. l. 37 spisu, finančným

vyúčtovaním exekučného spisu k 02.02.2016: EX 734/2014 zo dňa 08.03.2016 na č. l. 38 spisu,
finančnýmvyúčtovanímexekučnéhospisuk02.02.2016:EX75/2014zodňa17.02.2016nač.l.39spisu,
finančným vyúčtovaním exekučného spisu k 02.02.2016: EX 1124/2014 zo dňa 09.03.2016 na č. l. 40
spisu, finančným vyúčtovaním exekučného spisu k 02.02.2016: EX 1017/2014 zo dňa 18.02.2016 na č.
l. 41 spisu, finančným vyúčtovaním exekučného spisu k 02.02.2016: EX 1150/2009 zo dňa 03.02.2016

na č. l. 42 spisu, žiadosťou poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa §
15 ods. 1 a nasl. Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci zo dňa 07.05.2016 na č. l. 43-46 spisu, stanoviskom k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody zo dňa 07.11.2016 na č. l. 47 spisu, pripojenými exekučnými spismi EX 734/2014-K,
EX 1124/2014-K, EX 1150/2009-K, vyjadrením Slovenskej komory exekútorov zo dňa 19.12.2019 na č.

l. 247 spisu, odpoveďou Prima Banky zo dňa 02.01.2020 na č. l. 259 spisu, oznámením Okresného súdu
Trenčín zo dňa 20.01.2020 na č. l. 278 spisu, odpoveďou Prima Banky zo dňa 03.04.2020 na č. l. 318,
výpismi z účtov na č. l. 357-535 spisu a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný
skutkový stav veci:

12. Žalobca, ako oprávnená osoba, podal na podklade právoplatných a vykonateľných exekučných
titulov návrhy na vykonanie exekúcie na Exekútorskom úrade T., JUDr. B. D., súdneho exekútora, so
sídlom G. XX, XXX XX T.. Žalobca ako oprávnený podal:
a) návrh na vykonanie exekúcie datovaný dňa 20.05.2014 proti povinnému v I. rade: WIESTA -TRANS
s.r.o., so sídlom: Ul. Košická 663/22, 945 01 Komárno, IČO: 43 958 044, zapísaná v obchodnom registri

Okresného súdu Nitra, oddiel: Sro, vložka č. 21519/N, a proti povinnému v II. rade: I. T., rodné číslo;
XXXXXX/XXXX, dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom: O.. D. XXXX/X, XXX XX T., št. občan; SR, o
vymoženie22.654,75euraspríslušenstvomazmluvnejpokuty3.889,72eura,ktorúmalvzmyslenávrhu
vykonať súdny exekútor. Exekučný spis bol vedený pod sp. zn. EX 734/2014. Exekučný spis je pripojený
k spisu dňa 17.06.2019.

b) návrh na vykonanie exekúcie datovaný dňa 23.12.2013 proti povinnému v I. rade; PEGA Trenčín
s.r.o., so sídlom; Istebnícka 230/93, 911 05 Trenčín, IČO: 36 768 561, zapísaná v obchodnom registri
Okresného súdu Trenčín, oddiel: Sro, vložka č. 17759/R, a proti povinnému v II. rade: C. E., rodné číslo:
XXXXXX/XXXX, dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom: G. J. XXX/XX, XXX XX P., št. občan: SR, o
vymoženie13.164,57euraspríslušenstvomazmluvnejpokuty1.281,88eura,ktorúmalvzmyslenávrhu

vykonať súdny exekútor. Exekučný spis bol vedený pod sp. zn. EX 75/2014.
c) návrh na vykonanie exekúcie datovaný dňa 01.12.2014 proti povinnému v I. rade: NEOTRANS
s.r.o., so sídlom: Budovateľská 26, 821 08 Bratislava, IČO: 45 936 439, zapísaná v obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 68802/B, a proti povinnému v II. rade: X. G., dátumnarodenia: XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXX, trvale bytom: Š. XX, XXX XX J., št. občan: SR,
o vymoženie 4.406,73 eura s príslušenstvom, ktorú mal v zmysle návrhu vykonať súdny exekútor.
Exekučný spis bol vedený pod sp. zn. EX 1124/2014. Exekučný spis je pripojený k spisu dňa 17.06.2019.

d) návrh na vykonanie exekúcie datovaný dňa 10.10.2014 proti povinnému: S. O. - O. P., miesto
podnikania: E. XX, XXX XX E., IČO: XXXXXXXX, zapísaný v živnostenskom registri vedenom
Okresným úradom Komárno, číslo živnostenského registra: 401-5540, o vymoženie 76.894,94 eura s
príslušenstvom a zmluvnej pokuty, ktorú mal v zmysle návrhu vykonať súdny exekútor. Exekučný spis
bol vedený pod sp. zn. EX 1017/2014.

e) návrh na vykonanie exekúcie datovaný dňa 07.12.2009 proti povinnému v 1. rade: SATUK spol. s
r.o., so sídlom: Eötvösa 2785/30, 945 05 Komárno, IČO: 36 742 899, zapísaná v obchodnom registri
Okresného súdu Nitra, oddiel: Sro, vložka č. 21884/N, a proti povinnému v Il. rade: G. T., rodné
číslo: XXXXXX/XXXX, dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom: E. M. XX, XXX XX T., št. občan: SR,
o vymoženie 13.306,36 eura s príslušenstvom, ktorú mal v zmysle návrhu vykonať súdny exekútor.
Exekučný spis bol vedený pod sp. zn. EX 1150/2009. Exekučný spis je pripojený k spisu dňa 17.06.2019.

13. Dňom 10.02.2016 bola súdna exekútorka JUDr. S. D., exekútorský úrad B., so sídlom: G.. I. X,
XXX XX B., Slovenskou komorou exekútorov ustanovená za náhradníka súdneho exekútora JUDr. B.
D., ktorý zomrel dňa 02.02.2016, pričom prevzala po súdnom exekútorovi agendu. Po prevzatí agendy
zaslala JUDr. S. D. žalobcovi nasledovné finančné vyúčtovania:

a) Finančné vyúčtovanie exekučného spisu sp. zn. EX 734/2014 k 02.02.2016, zo dňa 08.03.2016,
v zmysle ktorého výška vymožených nepreposlaných prostriedkov v exekučnom konaní EX 734/2014
žalobcovi predstavuje sumu vo výške 180,- eur,
b) Finančné vyúčtovanie exekučného spisu sp. zn. EX 75/2014 k 02.02.2016, zo dňa 17.02.2016,
v zmysle ktorého výška vymožených nepreposlaných prostriedkov v exekučnom konaní EX 75/2014

žalobcovi predstavuje sumu vo výške 500,- eur,
c) Finančné vyúčtovanie exekučného spisu sp. zn. EX 1124/2014 k 02.02.2016, zo dňa 09.03.2016, v
zmysle ktorého výška vymožených nepreposlaných prostriedkov v exekučnom konaní EX 1124/2014
žalobcovi predstavuje sumu vo výške 616,- eur,
d) Finančné vyúčtovanie exekučného spisu sp. zn. EX 1017/2014 k 02.02.2016, zo dňa 18.02.2016, v

zmysle ktorého výška vymožených nepreposlaných prostriedkov v exekučnom konaní EX 1017/2014
žalobcovi predstavuje sumu vo výške 49.100,45 eura,
e) Finančné vyúčtovanie exekučného spisu sp. zn. EX 1150/2014 k 02.02.2016, zo dňa 03.02.2016, v
zmysle ktorého výška vymožených nepreposlaných prostriedkov v exekučnom konaní EX 1150/2014
žalobcovi predstavuje sumu vo výške 955,- eur.

14. Dňa 07.05.2016 žalobca vypracoval žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
podľa § 15 ods. 1 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá bola žalovanému
podľa pečiatky doručená dňa 13.05.2016. V zmysle tejto žiadosti požiadal o predbežné prerokovanie

a uspokojenie nároku na náhradu škody vo výške 51.351,45 eura, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v
dôsledku nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora JUDr. B. D. v exekučných konaniach EX
734/2014, EX 75/2014, EX 1124/2014, EX 1017/2014 a EX 1150/2014. Žalovaný vo svojom stanovisku
zo dňa 07.11.2016 uviedol, že vyhodnotil žiadosť ako nedôvodnú. Stanovisko bolo žalobcovi doručené
dňa 10.11.2016.

15. Dňa 17.06.2019 boli tunajšiemu súdu súdnou exekútorkou JUDr. W. S., so sídlom exekútorského
úradu I.. J. XX, XXX XX B., ako náhradníčkou súdnej exekútorky JUDr. S. D. doručené exekučné spisy
EX 734/2014-K, EX 1124/2014-K a EX 1150/2009-K, pričom uviedla, že exekučné spisy EX 75/2014-K a
EX 1017/2014-K nie je možné zapožičať, nakoľko boli ukončené pôvodným súdnym exekútorom JUDr.

B. D.. Na výzvu súdu následne podaním zo dňa 02.10.2019 oznámila, že exekučné spisy EX 75/2014-K
a EX 1017/2014-K sa nachádzajú v archíve Slovenskej komory exekútorov a ich zapožičanie je možné
žiadosťou na Slovenskú komoru exekútorov. Uviedla ďalej, že tvrdenie, že predmetné exekučné spisy
boliukončenébolozistenézelektronickéhospisupôvodnéhosúdnehoexekútoraJUDr.B.D.aukončené
spisy neprevzala.

16. Na výzvu súdu Slovenská komora exekútorov oznámila, že exekučné spisy EX 75/2014 a EX
1017/2014 po bývalom súdnom exekútorovi JUDr. B. D. sú evidované ako spisy ukončené, avšak
spätnou kontrolou bolo zistené, že Slovenská komora exekútorov ich fyzicky neprevzala do archívuSlovenskej komory exekútorov a nemôžu ich z toho dôvodu postúpiť súdu na ďalšie konanie. Následne
Slovenská komora exekútorov súdu oznámila, že Slovenská komora exekútorov k dátumu 08.02.2016
evidovala dva účty JUDr. D., a to účet č. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a č. D. XXX XXXX XXXX

XXXX XXXX.

17. Prima Banka Slovensko podaním zo dňa 02.01.2020 súdu zaslala výpisy o všetkých prichádzajúcich
a odchádzajúcich platbách k účtom č. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a č. D. XXX XXXX XXXX
XXXX XXXX podľa variabilných symbolov č. 7342014, 752014, 11242014, 10172014 a 11502009.

18. Prima Banka Slovensko podaním zo dňa 03.04.2020 súdu zaslala výpisy o všetkých prichádzajúcich
a odchádzajúcich platbách v období od 07.12.2009 do 02.02.2016 k účtom č. D. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX a č. D. XXX XXXX XXXX XXXX XXXX podľa variabilných symbolov č. 7342014, 752014,
11242014, 10172014 a 11502009. Zároveň zaslali výpisy z účtov č. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
a č. D. XXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorých boli zistené prevody v prospech niekoho iného.

19. Z pripojeného exekučného spisu EX 734/2014 vyplynulo, že v období od 07.04.2015 do 07.03.2016
bolo na účet súdneho exekútora pod VS: 0007342014 prijatých 948,- eur, pričom odoslané platby
(označené ako znamienkom -) so špecifickým symbolom SS:73414 v období od 09.04.2015 do
11.02.2016 boli vo výške 420,- eur. Rozdiel medzi prijatými a odoslanými platbami predstavuje sumu

528,- eur (po odpočítaní odmeny súdneho exekútora vo výške 24% ako uviedol svedok, táto suma
predstavuje sumu 401,28 eura ). Z finančného vyúčtovanie exekučného spisu sp. zn. EX 734/2014
k 02.02.2016, zo dňa 08.03.2016, vyplynulo, že výška vymožených nepreposlaných prostriedkov v
exekučnom konaní EX 734/2014 žalobcovi predstavuje sumu vo výške 180,- eur.

20. Z pripojeného exekučného spisu EX 1124/2014 vyplynulo, že v období od 29.06.2015 do 29.02.2016
bolo na účet súdneho exekútora pod VS: 0011242014 prijatých 979,30 eura, pričom odoslané platby
(označené ako znamienkom -) so špecifickým symbolom SS:0000112414 alebo 11242014 v období
od 06.10.2015 do 04.02.2016 boli vo výške 105,- eur. Rozdiel medzi prijatými a odoslanými platbami
predstavuje sumu 874,03 eura (po odpočítaní odmeny súdneho exekútora vo výške 24% ako uviedol

svedok, táto suma predstavuje sumu 664,26 eura). Z finančného vyúčtovania exekučného spisu sp.
zn. EX 1124/2014 k 02.02.2016, zo dňa 09.03.2016 vyplynulo, že výška vymožených nepreposlaných
prostriedkov v exekučnom konaní EX 1124/2014 žalobcovi predstavuje sumu vo výške 616,- eur,

21. Z pripojeného exekučného spisu EX 1150/09 vyplynulo, že v období od 16.07.2010 do 02.03.2016

bolo na účet súdneho exekútora pod VS: 11502009 prijatých 8.837,03 eura, pričom odoslané platby
(označené ako znamienkom -) so špecifickým symbolom SS:0000115009 (resp. označením žalobcu ako
príjemcu) v období od 28.10.2010 do 03.12.2015 boli vo výške 5.469,- eur. Rozdiel medzi prijatými a
odoslanými platbami predstavuje sumu 3.368,03 eura (po odpočítaní odmeny súdneho exekútora vo
výške 24% ako uviedol svedok, táto suma predstavuje sumu 2559,70 eura). Z finančného vyúčtovania

exekučného spisu sp. zn. EX 1150/2014 k 02.02.2016, zo dňa 03.02.2016 vyplynulo, že výška
vymožených nepreposlaných prostriedkov v exekučnom konaní EX 1150/2014 žalobcovi predstavuje
sumu vo výške 955,- eur.

22. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14Ercud/1/2014 vyplynulo, že podaním zo

dňa 09.02.2016 doručeným súdu dňa 09.03.2016 bolo súdnou exekútorkou JUDr. S. D. ako zástupkyňou
JUDr. B. D., vrátené poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu, že predmetné exekučné konanie
vedené pod sp. zn. EX 1017/2014 sa skončilo vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov dňa
02.12.2014. Z pripojeného výpisu Prima Banky na č. l. 261 spisu pod položkou 54 je uvedená prijatá
platba pod VS: 10172014 vo výške 106.500,- eura dňa 27.11.2014 (po odpočítaní odmeny súdneho

exekútora vo výške 24% ako uviedol svedok, táto suma predstavuje sumu 80.940,- eura). Z finančného
vyúčtovania exekučného spisu sp. zn. EX 1017/2014 k 02.02.2016, zo dňa 18.02.2016 vyplynulo,
že výška vymožených nepreposlaných prostriedkov v exekučnom konaní EX 1017/2014 žalobcovi
predstavuje sumu vo výške 49.100,45 eura.

23. Z oznámenia Okresného súdu Trenčín na č. l. 278 spisu zo dňa 20.01.2020 vyplynulo, že poverenie
na vykonanie exekúcie v exekučnej veci oprávneného W.A.G. payment solution, a.s., proti povinnému
1/ PEGA Trenčín, s. r.o., IČO: 36 768 561, Istebnícka 230/63, a 2/ C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P., G. J. XXX/XX, o vymoženie sumy 13.164,57 eura s príslušenstvom, bolo Okresnému súdu Trenčínvrátení dňa 07.03.2016 s tým, že exekučné konanie bolo ukončené vymožením. Ako vyplynulo z výpisov
Prima Banky, v období od 23.04.2014 do 18.12.2014 bolo na účet so špecifickým symbolom:7514 (resp.
označením žalobcu ako príjemcu) odoslaných spolu 19.379,71 eura. V zmysle Finančného vyúčtovania

exekučného spisu k 02.02.2016, EX 75/2014 zo dňa 17.02.2016 súdneho exekútora JUDr. S. D. výška
nepreposlaných vymožených prostriedkov v exekučnom konaní EX 75/2014 žalobcovi predstavovala
sumu vo výške 500,- eur.

24. Súd predmetný spor posúdil právne nasledovne:

25. Podľa § 1 a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2013 (ďalej len zákona č. 514/2003 Z.z.
alebo zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci), tento zákon upravuje
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

26. Podľa § 2 a) a b) zákona č. 514/2003 Z.z., na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je
rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a
povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je štátny orgán, orgán
územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

27. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku
1 sa nemožno zbaviť.

28. Podľa § 4 ods. 1 a) bod 3. zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia
súdu podľa osobitného predpisu.

29. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

30. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

31. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

32. Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.33. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. Osobitným predpisom je podľa poznámky 1a) § 35b ods. 10 zákona

Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení zákona č. 215/2007 Z. z.

34. Podľa § 19 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu

škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Najneskôr sa
právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené)
rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu
spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

35. V zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len zákona č. 233/1995 Z.z. ) v znení účinnom od 01.09.2005,
vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

36. V zmysle § 33 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.04.2004 do 31.03.2017, ak
osobitný zákon (ktorým je zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci) neustanovuje inak, exekútor
zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa
tohto zákona.

37. V zmysle § 36 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.11.2013 do 31.03.2017, ak
exekútorprijmepeňažnéprostriedky,jepovinnýtietopoukázaťoprávnenémubezodkladne,najneskôrdo
14 dní od ich prijatia, ak odsek 9 alebo štvrtá časť tohto zákona neustanovuje inak alebo ak sa exekútor s
oprávneným písomne nedohodol inak. Lehota na poukázanie peňažných prostriedkov nesmie byť dlhšia

ako 90 dní; dohody, podľa ktorých má lehota presiahnuť 90 dní, sú neplatné. Ak exekútora zastupuje
zástupca alebo ak ide o náhradníka exekútora, uplatní sa povinnosť podľa prvej vety uplynutím 14-
dňovej lehoty počítanej odo dňa, keď sa zástupca alebo náhradník ujal exekútorského úradu.

38. V zmysle § 36 ods. 9 a 12 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.11.2013 do 31.03.2017,

lehota na poukázanie plnení podľa odseku 8 sa uplatní, ak prijaté čiastkové plnenie presiahne päť eur
a pri platbách poukazovaných exekútorom oprávnenému do zahraničia 50 eur. Porušenie povinnosti
exekútora podľa odseku 8 je závažným disciplinárnym previnením.

39. V zmysle § 61b zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom od 09.11.1999 do 31.05.2014, exekúciu

možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov
exekúcie (§ 57 ods. 3); to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá
rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné
uspokojiť pohľadávku oprávneného.

40. V zmysle § 61b ods. 1 a ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.06.2014 do
31.12.2017, exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej
príslušenstva a trov exekúcie (§ 57 ods. 3); to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci,
ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého

by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Exekútor je návrhom na vykonanie exekúcie viazaný
a nemôže vykonať exekúciu vo väčšom rozsahu, než navrhuje oprávnený, aj keby bol z exekučného
titulu oprávnený uplatňovať viac; to platí aj pre trovy exekúcie.

41. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom od 09.11.1999 do 31.03.2017, zrazenú

sumu vyplatí platiteľ mzdy priamo oprávnenému. Ak sa však vykonané zrážky majú vyplatiť niekoľkým
oprávneným, môže platiteľ mzdy zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ktorý ju rozvrhne medzi oprávnených
a sám vykoná výplatu. Platiteľ mzdy je povinný zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ak mu to na žiadosťniektorého z oprávnených prikáže exekútor. Výplatu zrazenej sumy oprávneným vykoná exekútor do
siedmich dní odo dňa jej prijatia.

42. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal svojho nároku na náhradu škody z dôvodu zodpovednosti
štátu za škodu, ktorá mu bola spôsobená postupom súdneho exekútora vo výške 51.351,45 eura. a to
na základe nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora. Ten mal povinnosť vymožené finančné
prostriedky v exekučnom konaní poukázať žalobcovi ako oprávnenému bezodkladne, najneskôr do 14
dní od ich prijatia (v prípade súm vymožených zrážkami zo mzdy alebo iných príjmov do siedmych dní).

V súčasnosti sa tieto vymožené finančné prostriedky ani nenachádzajú na bankovom účte súdneho
exekútora,atedanáhradníksúdnehoexekútoraJUDr.S.D.nemohlatietofinančnéprostriedkyžalobcovi
ako oprávnenému poukázať.

43. Podľa zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Nesprávnym úradným postupom sa zakladá objektívna zodpovednosť štátu (bez ohľadu

na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť, ale ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok,
ktorými sú 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených troch podmienok
znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné
bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v prejednávanej veci na

žalobcovi. Pretože úradný postup nie je spravidla možné právnym predpisom upraviť do najmenších
podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci príslušného orgánu vykonať,
treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup
príslušného orgánu smeruje. Za nesprávny úradný postup možno považovať každú ďalšiu činnosť
štátnych orgánov a správnych orgánov, než je činnosť rozhodovacia. Za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. V praxi sa vychádza z toho, ako už bolo konštatované vyššie, že ide o prípady vzniku škôd,
ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym úradným

postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej
dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej moci
alebo k porušeniu poriadku určeného povahou, funkciou alebo cieľom postupu. Zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom
konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní

smerujúci síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí.
Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť
za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Štát sa nemôže
zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do
základných práv. Ďalšou obligatórnou podmienkou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho

nesprávnym úradným postupom je predbežné prerokovanie nároku u príslušného ústredného orgánu,
t.j.vprejednávanejveciuMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepubliky,keďžebeztohtopredbežného
prerokovania nároku sa žalobca nemôže úspešne domáhať uplatneného nároku v občianskom súdnom
konaní.

44. Súd sa v prvom rade zameral na skúmanie, či je daná vecná legitimácia strán sporu. Legitimáciu
žalobcumalsúdzapreukázanúzobsahupripojenýchexekučnýchspisov,keďžežalobca,akooprávnená
osoba v exekučnom konaní a podľa zákona č. 233/19955 Z.z., podal na podklade exekučných titulov
návrhy na vykonanie exekúcie na Exekútorskom úrade T.Á., JUDr. B. D., ktoré boli u súdneho exekútora
vedenépodč. EX734/2014,EX75/2014,EX75/2014,EX1017/2014aEX1150/2009.Právonanáhradu

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola nesprávnym úradným postupom
spôsobená škoda. V danom prípade mal súd za preukázané, že žalobca bol nositeľom práv a povinností,
ktorému mala byť nesprávnym úradným postupom spôsobená škoda a preto mal jeho vecnú legitimáciu
v tomto konaní za preukázanú. Čo sa týka vecnej legitimácie žalovaného, súdny exekútor zodpovedá za
škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou., pričom vykonávanie

exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. Výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup
orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb. Štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone
verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti sa nemožno zbaviť. Vo veci náhradyškody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z
poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Z uvedeného mal súd za preukázanú vecnú legitimáciu

žalovaného v konaní.

45.Ďalejsúdskúmal,čijesplnenáobligatórnapodmienkazodpovednostištátuzaškoduspôsobenújeho
nesprávnym úradným postupom, ktorou je predbežné prerokovanie nároku u príslušného ústredného
orgánu, t.j. v prejednávanej veci u Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, keďže bez tohto

predbežného prerokovania nároku sa žalobca nemôže úspešne domáhať uplatneného nároku v
občianskom súdnom konaní. Súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že v zmysle
§ 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu žalobca na základe písomnej žiadosti o predbežné
prerokovanie zo dňa 07.05.2016 požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody. Žiadosť bola žalovanému doručená dňa 13.05.2016. V zmysle Stanoviska žalovaného k
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 07.11.2016 doručeného žalobcovi

dňa 10.11.2016 nebol nárok na náhradu škody žalobcu uspokojený, a to ani čiastočne. Predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody ako obligatórnu podmienku vzniku zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom mal preto súd za preukázanú.

46. Následne sa súd zaoberal preskúmaním samotného nároku žalobcu, teda bola postupom súdneho

exekútora spôsobená škoda a to na základe nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora.
Žalovaný v konaní namietal, že žalobca nepreukázal, že by došlo k vzniku škody v podobe a v rozsahu,
ako uvádza v žalobnom návrhu.

47. Pod pojmom škoda je potrebné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá

je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Vznik tejto škody musí preukázať
žalobca. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca, ako oprávnená osoba na účely
exekučného konania, podal na podklade právoplatných a vykonateľných exekučných titulov návrhy na
vykonanie exekúcie na Exekútorskom úrade T., JUDr. B. D., súdneho exekútora, so sídlom: G. XX, XXX
XX T. (ďalej len „súdny exekútor"). V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 734/2014 u JUDr. D. sa

domáhal voči povinným zaplatenia sumy 22.654,75 eura s príslušenstvom a zmluvnej pokuty 3.889,72
eura. V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 75/2014 u JUDr. D. sa domáhal voči povinným
zaplatenia sumy 13.164,57 eura s príslušenstvom a zmluvnej pokuty 1.281,88 eura. V exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. EX 1124/2014 sa voči povinnému domáhal zaplatenia sumy 4.406,73 eura
s príslušenstvom. V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 1017/2014 u JUDr. D. sa domáhal voči

povinnému zaplatenia sumy 76.894,94 eura s príslušenstvom a zmluvnej pokuty. V exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. EX 1150/2009 u JUDr. D. sa voči povinným domáhal zaplatenia sumy 13.306,36
eura s príslušenstvom. Dňom 10.02.2016 bola súdna exekútorka JUDr. S. D., exekútorský úrad B., so
sídlom: G.. I. X, XXX XX B. (ďalej len „JUDr. S. D."), Slovenskou komorou exekútorov ustanovená za
náhradníka súdneho exekútora JUDr. B. D., ktorý zomrel dňa 02.02.2016, pričom prevzala po súdnom

exekútorovi agendu. Po prevzatí agendy zaslala JUDr. S. D. žalobcovi finančné vyúčtovania, z ktorých
vyplynulo, že výška vymožených nepreposlaných prostriedkov žalobcovi (oprávnenému v exekučných
konaniach) vo vyššie uvedených exekučných konaniach predstavuje sumu v celkovej výške 51.351,45
eura.

48. Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. EX 734/2014 vyplynulo, že rozdiel medzi prijatými platbami
na účet súdneho exekútora a odoslanými platbami pre oprávneného predstavuje sumu 528,- eur. Z
pripojeného exekučného spisu sp. zn. EX 1124/2014 vyplynulo, že rozdiel medzi prijatými platbami na
účet súdneho exekútora a odoslanými platbami pre oprávneného predstavuje sumu 874,03 eura. Z
pripojeného exekučného spisu sp. zn. EX 1150/09 vyplynulo, že rozdiel medzi prijatými platbami na

účet súdneho exekútora a odoslanými platbami pre oprávneného predstavuje sumu 3.368,03 eura. Z
pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14Ercud/1/2014 vyplynulo, že podaním zo dňa
09.02.2016 doručeným súdu dňa 09.03.2016 bolo súdnou exekútorkou JUDr. S. D. ako zástupkyňou
JUDr. B. D., vrátené poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu, že predmetné exekučné konanie
vedené pod sp. zn. EX 1017/2014 sa skončilo vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov dňa

02.12.2014. Z pripojeného výpisu Prima Banky na č. l. 261 spisu pod položkou 54 je uvedená
prijatá platba pod VS: 10172014 vo výške 106.500,- eura dňa 27.11.2014. Z finančného vyúčtovania
exekučného spisu sp. zn. EX 1017/2014 k 02.02.2016, zo dňa 18.02.2016 vyplynulo, že výška
vymožených nepreposlaných prostriedkov v exekučnom konaní EX 1017/2014 žalobcovi predstavujesumu vo výške 49.100,45 eura. Z oznámenia Okresného súdu Trenčín na č. l. 278 spisu zo dňa
20.01.2020 vyplynulo, že poverenie na vykonanie exekúcie v exekučnej bolo Okresnému súdu Trenčín
vrátení dňa 07.03.2016 s tým, že exekučné konanie bolo ukončené vymožením. Ako vyplynulo z výpisov

Prima Banky, v období od 23.04.2014 do 18.12.2014 bolo na účet so špecifickým symbolom:7514 (resp.
označením žalobcu ako príjemcu) odoslaných spolu 19.379,71 eura. V zmysle Finančného vyúčtovania
exekučného spisu k 02.02.2016, EX 75/2014 zo dňa 17.02.2016 súdneho exekútora JUDr. S. D. výška
nepreposlaných vymožených prostriedkov v exekučnom konaní EX 75/2014 žalobcovi predstavovala
sumu vo výške 500,- eur. Žalobca si v tomto konaní uplatnil náhradu škody vo výške 51.351,45 eura.

49. Nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora malo byť to, že súdny exekútor nevyplatením
vymožených finančných prostriedkov v rámci exekučných konaní - EX 734/2014, EX 75/2014, EX
1124/2014, EX 1017/2014, EX 1150/2009 neoprávnene sústavne a dlhodobo zadržiaval finančné
prostriedky, ktoré nevyplatil žalobcovi ako oprávnenému, čím porušil ustanovenia Exekučného poriadku
a maril exekučné konanie. Exekučný poriadok platný v rozhodnom období ukladal exekútorovi povinnosť

v prípade prijatia peňažných prostriedkov vymožených v rámci exekučného konania tieto prostriedky
poukázať oprávnenému bezodkladne, najneskôr do 14 dní od ich prijatia. Túto povinnosť mal aj v
tom prípade, ak prijaté čiastkové plnenie presiahli päť eur a pri platbách poukazovaných exekútorom
oprávnenému do zahraničia 50 eur. Túto povinnosť súdny exekútor nemal iba v tom prípade, ak sa
exekútor s oprávneným písomne dohodol inak. Z pripojených listinných dôkazov však takáto písomná

dohoda medzi exekútorom a oprávneným preukázaná nebola. Exekútor bol teda povinný v prípade
prijatia peňažných prostriedkov vymožených v rámci exekučného konania tieto prostriedky poukázať
oprávnenému bezodkladne, najneskôr do 14 dní od ich prijatia. Finančné prostriedky sa nenachádzali
na bankovom účte súdneho exekútora zriadeného na účel vykonávania exekúcie, v dôsledku čoho
JUDr. S. D. ako náhradník nemohla vykonať finančné vyúčtovanie spisov ku dňu zániku výkonu funkcie

súdneho exekútora a ani tieto vymožené finančné prostriedky poukázať žalobcovi. Ako vyplynulo z
listinných dôkazov, predovšetkým z finančných vyúčtovaní vyhotovených súdnou exekútorkou JUDr. S.
D., ktorá prevzala po súdnom exekútorovi agendu, vo vyššie uvedených exekučných konania, v ktorých
žalobca vystupoval ako oprávnený, výška vymožených ale nepreposlaných finančných prostriedkov
predstavovala ku dňu vypracovania finančného vyúčtovania sumu 51.351,45 eura.

50. Ako súd zistil z pripojených exekučných spisov, výpisov z účtu súdneho exekútora poskytnutého
Prima bankou, v predmetných exekučných konaniach vedených u súdneho exekútora JUDr. D. existoval
rozdiel medzi výškou prijatých platieb povinnými a odoslanými platbami v prospech oprávneného,
pričom žalobcom uplatnenú výšku 51.351,45 eura mal súd za preukázanú. Svedok Ing. O. T. uviedol,

že pomer rozdeľovania finančných prostriedkov bol podľa kľúča 24/76, podľa ktorého 76% platby
malo ísť oprávnenému a 24% súdnemu exekútorovi. Svedkyňa Ing. R. C. uviedla, že tento pomer
bol 80% ku 20%. Aj v prípade výpočtu rozdielu medzi prijatými a odoslanými platbami v jednotlivých
exekučnýchkonaniachsozapočítanímodmeny24%súdnehoexekútoramasúdzapreukázanýfinančný
rozdiel medzi prijatými a odoslanými platbami. Zákon ukladal súdnemu exekútorovi povinnosť v prípade

prijatia peňažných prostriedkov vymožených v rámci exekučného konania tieto prostriedky poukázať
oprávnenému bezodkladne, najneskôr do 14 dní od ich prijatia. Ako vyplynulo z z finančných vyúčtovaní
vyhotovených súdnou exekútorkou JUDr. S. D., ktorá prevzala po súdnom exekútorovi agendu, vo
vyššie uvedených exekučných konania, výška vymožených ale nepreposlaných finančných prostriedkov
predstavovala ku dňu vypracovania finančného vyúčtovania ku dňu 02.02.2016 sumu 51.351,45 eura.

Tvrdenie, že súdny exekútor nepoukazoval oprávneným finančné prostriedky potvrdila aj svedkyňa
Ing. R. C., ktorá pracovala na pozícii účtovníčky u súdneho exekútora a uviedla, že súdny exekútor
určoval, že sa prevody realizovali po tom, ako každý deň skontroloval spisy predložené svedkyňou, kým
nenastali zdravotné súdne exekútora a s tým spojené aj finančné problémy. Výpočet podľa kľúča 80%
ku 20% vykonávala svedkyňa a po odsúhlasení príkazov ich aj uhrádzala. Potom, ako nastali zdravotné

problémy súdneho exekútora, sám exekútor určil čo sa uhradí, komu sa uhradí, koľko sa uhradí a v
akom pomere sa uhradí. Pomer už zachovaný nebol a nie všetko sa uhradilo. Svedkyňa pripustila, že
financie išli na súkromné účely. Túto skutočnosť, že súdny exekútor nepoukazoval oprávneným finančné
prostriedky potvrdila aj svedkyňa S. C., ktorá potom ako pani Mészárosová odišla, nastúpila na jej miesto
a potom robila všetky finančné vyúčtovania, uzatvárala spisy. Na otázku, či sa uzatvárali exekučné spisy

aj keď neboli uspokojení oprávnený v plnom rozsahu, svedkyňa uviedla, že áno, keď bol spis vymožený
v celkovej výške, exekučný spis bol uzavretý s tým, že na konci vyúčtovania bolo - nie je uhradené
oprávnenou osobou, ale bolo tam uvedené, že suma na preposlanie. Spis sa tým pádom uzavrel, keď
bol celkom vymožený. Len potom oprávnený nedostal svoje peniaze. Takto to to fungovalo v období, keďboli uzatvárané spisy, keď fungoval JUDr. D.. U JUDr. D. bola každá platba preposielaná. Na otázku, či si
vie predstaviť prečo neboli uhradené všetky vymožené finančné prostriedky v spise uviedla, že videla, že
to je možné, ale nepracovala na tej pozícii a JUDr. D. bol ich šéf a oni boli jeho zamestnanci. Na otázku,

či sa týkajú finančné vyúčtovania aj žalobcu uviedla, že ak boli v tom období, tak áno. Nepriamo tieto
skutočnosti o potvrdil aj svedok W.. O. T., ktorý uviedol, že JUDr. D. určoval, že čo sa z vymoženej sumy
vyplatí. Svedok ďalej uviedol, že v roku 2015 zamestnanci JUDr. D. podali výpoveď potom, ako mu už
dvakrát hrozili výpoveďou, lebo na exekútorskom úrade sa diali všelijaké veci, ktoré robil súdny exekútor
a ktoré sa zamestnancom nepáčili a to predovšetkým, že JUDr. D. začal nadmerne užívať alkohol a

nakoniec sa zamestnanci dozvedeli, že žije na antidepresívach. Svedok uviedol, že JUDr. D. musel
mať aj súkromné problémy, takže boli chvíle, keď nebol na úrade týždeň alebo aj dva. Zamestnanci
upozornili komoru exekútorov. Tieto svedecké výpovede podložené finančnými vyúčtovaniami o výške
vymožených ale nepreposlaných finančných prostriedkov vyhotovených súdnou exekútorkou JUDr. S.
D., ako aj pripojenými výpismi z účtu súdneho exekútora ako aj pripojenými exekučnými spismi vedú
k záveru, že súdny exekútor nevyplatením vymožených finančných prostriedkov v rámci exekučných

konaní - EX 734/2014, EX 75/2014, EX 1124/2014, EX 1017/2014, EX 1150/2009 neoprávnene sústavne
a dlhodobo zadržiaval finančné prostriedky, ktoré nevyplatil žalobcovi ako oprávnenému, čím porušil
ustanovenia Exekučného poriadku a maril exekučné konanie a týmto konaním súdneho exekútora
bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške, ktorá bola preukázaná listinnými dôkazmi a podporená
svedeckými výpoveďami. Súdny exekútor žalobcovi vymožené sumy v prislúchajúcej výške nevyplatil,

pričom je zrejmé, že príčinou vzniku škody bol nesprávny úradný postup súdneho exekútora, teda
medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora existuje príčinná súvislosť.
Sám súdny exekútor totiž určoval, čo sa u vymoženej sumy uhradí, komu sa uhradí, koľko sa uhradí
a v akom pomere sa uhradí, pričom ako vyplynulo z dokazovania, pomer rozdeľovania vymožených
finančných prostriedkov zachovaný nebol a nie všetko z vymožených prostriedkov sa uhradilo, pričom z

dokazovania vyplynulo, že financie mohli ísť aj na súkromné účely JUDr. B. D.. V prípade, ak by súdny
exekútor postupoval v zmysle svojich zákonných povinností, a žalobcovi by súdny exekútor preposlal
alikvotnúčasťvymoženýchfinančnýchprostriedkovvzákonnejlehotevsúladespravidlamistanovenými
v Exekučným poriadkom, nevznikla by konaním súdneho exekútora škoda.

51. Vznik nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom predpokladá (ako
bolo už uvedené vyššie) súčasné splnenie troch podmienok, ktorými sú 1) nesprávny úradný postup, 2)
vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, pričom ak
chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať. Keďže súd vyhodnotil, že súdny
exekútor nevyplatením vymožených finančných prostriedkov v rámci exekučných konaní - EX 734/2014,

EX 75/2014, EX 1124/2014, EX 1017/2014, EX 1150/2009 neoprávnene sústavne a dlhodobo zadržiaval
finančné prostriedky, ktoré nevyplatil žalobcovi ako oprávnenému, čím porušil ustanovenia Exekučného
poriadku a maril exekučné konanie a týmto konaním súdneho exekútora bola žalobcovi spôsobená
škoda vo výške, ktorá bola preukázaná listinnými dôkazmi a podporená svedeckými výpoveďami, došlo
podľa názoru súdu k nesprávnemu úradnému postupu súdneho exekútora v príčinnej súvislosti so

vznikom škody, následkom ktorého je vznik nároku žalobu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom, ktorý vznikol postupom súdneho exekútora, ktorý nevyplatením vymožených
finančných prostriedkov v rámci exekučných konaní - EX 734/2014, EX 75/2014, EX 1124/2014, EX
1017/2014, EX 1150/2009 neoprávnene zadržiaval finančné prostriedky, ktoré nevyplatil žalobcovi ako
oprávnenému, čím porušil ustanovenia Exekučného poriadku. Súd preto priznal žalobcovi nárok na

náhradu škody v žalobcom uplatnenej výške.

52. S poukazom na § 15 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., súd žalobcovi priznal aj nárok na úrok
z omeškania, pričom lehota omeškania začala žalovanému plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody. Stanovisko žalovaného, ktorým nebol nárok na náhradu škody

žalobcu uspokojený, bolo doručené žalobcovi dňa 10.11.2016. Žalobca si úrok z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 51.351,45 eura uplatnil od 11.11.2016, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy mu
bolo doručené stanovisko žalovaného, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody.

53. Pre úplnosť sa súd vysporiadal s námietkou žalovaného, že žalobca si identickú pohľadávku ako v

tomto konaní prihlásil do dedičského konania vedeného pod sp. zn. 5D/89/2016.

54. Ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje zodpovednosť súdneho exekútora, pričom
z jeho dikcie je zrejmé, že ak osobitný zákon (ktorým je zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škoduspôsobenú pri výkone verejnej moci) neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju
spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa Exekučného poriadku. Je tak nutné
vychádzať z uvedenej zákonnej dikcie a pokiaľ osobitný zákon (zák. č. 514/2003 Z.z.) neustanovuje inak,

teda neupravuje svoju výlučnú aplikabilitu, je nutné mať za to, že zodpovednosť súdneho exekútora za
škodu spôsobenú pri výkone exekučnej činnosti možno vyvodiť priamo zo zákonného ustanovenia §
33 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd v súvislosti s možnou kolíziou osobitných právnych úprav podľa
zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zákonného
ustanovenia § 33 ods. 1 Exekučného poriadku poznamenáva, že pri rozhodovaní vychádzal zo záverov

rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR. Predmetnú právnu otázku riešil výslovne Najvyšší súd
SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 75/2015 zo dňa 23.03.2016, v ktorom vyslovil, že pokiaľ
ide o vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku a
zodpovednosťou štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., treba uviesť, že zodpovednosť exekútora za
škodu pri výkone funkcie exekútora je širšia ako podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (porovnaj napr. II.
ÚS 165/2012, IV. ÚS 607/2013). Exekučný poriadok ani zákon č. 514/2003 Z.z. priamo nestanovujú

prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich; obe zodpovednosti stoja
vedľa seba. Z ich dikcie možno vyvodiť, že za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej
činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu (činnosti uvedené v ustanoveniach
§ 29 až § 194 Exekučného poriadku), zodpovedá vedľa štátu (s následným právom regresu) rovnako
sám exekútor, a to za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 Exekučného poriadku (podobne II. ÚS

289/2008). Z uvedeného teda vyplýva, že závisí výlučne na rozhodnutí poškodeného, či bude náhradu
škody požadovať podľa zákona č. 514/2003 Z.z. alebo či predmetný nárok bude uplatňovať priamo od
exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. S poukazom na uvedený právny názor NS SR potom
súd dodáva, že zodpovednosť súdneho exekútora za škodu podľa ustanovenia § 33 ods. 1 Exekučného
poriadku a zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú súdnym exekútorom podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o

zodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,ktorábolaspôsobenásúdnymexekútorom
pri výkone exekučnej činnosti, sa vzájomne nevylučujú. Je tak v zákonných možnostiach toho, kto tvrdí,
že mu bola spôsobená škoda súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti, či zvolí uplatnenie
si svojho nároku vyvodením priamej zodpovednosti voči súdnemu exekútorovi v sporovom konaní (v
danom prípade v rámci dedičského konania) s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného

poriadku, alebo zvolí osobitný postup pri uplatnení si nároku na náhradu škody voči štátu v zmysle
ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd
v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom
rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/48/2010 zo dňa 21.12.2010 konštatoval, že: „Vo všeobecnosti možno preto
považovať plnenie na základe bezdôvodného obohatenia len vtedy, ak nemožno požadovať plnenie z

iného titulu (J. Fiala - M. Kindl a kol. : Občanské právo hmotné, Plzeň 2007, str. 654). Možno preto urobiť
záver, že tým, že bezdôvodné obohatenie má subsidiárny charakter, predstavuje len podporný titul pre
ochranu osoby postihnutej v majetkovej sfére; primárnym bude vždy inštitút náhrady škody, ak osobe
dlžníka možno pričítať zodpovednosť za protiprávne konanie. Preto názor krajského súdu, že právo na
náhradu škody vôbec nevznikne (či ešte nevznikne), kým potencionálny poškodený má možnosť žiadať

najprv vydanie bezdôvodného obohatenia, či tento nárok vymáhať v lehote uvedenej v ust. § 110 ods.
1 Obč. zák. (porovnaj aj stanovisko Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. Cpj 70/83 a pod.), je názorom
arbitrárnym." Súd preto dospel k záveru, že nie je vylúčené, aby si poškodený uplatnil svoj nároku
vyvodením priamej zodpovednosti voči dedičom súdneho exekútora v rámci dedičského konania, ktoré
uplatnenie predstavuje len podporný titul pre ochranu osoby postihnutej v majetkovej sfére, a zároveň si

zvolil osobitný postup pri uplatnení si nároku na náhradu škody voči štátu v zmysle ustanovení zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, keďže predstavuje
primárny inštitút náhrady škody.

55. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a

plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V danom
prípade súd nevzhliadol dôvody k tomu, aby žalovanému na splnenie povinnosti určil dlhšiu lehotu ako
tri dni.

56.Nazákladevyššieuvedenéhopretosúdrozhodoltak,akojeuvedenévprvomvýrokutohtorozsudku.

57. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.58. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP postupom podľa § 262 ods.

1 CSP, keď žalobca bol v konaní plne úspešnou stranou sporu a preto mu súd proti žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

60. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší
súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom
Štúrova 9, 950 48 Nitra.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.