Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/232/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616201452
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1616201452.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcov: 1.) K. K., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX K., 2.) K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX
K., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811
07 Bratislava, proti žalovaným: 1.) O. K., nar. XX.XXX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX K., 2.) X.. S. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX K., 3.) W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX
D., 4.) K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, XXX XX K., všetci zastúpení advokátkou JUDr. Vierou
Huťanovou, so sídlom Hlavná 1843, 900 31 Stupava, o určenie, že vec patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

„Súd určuje, že spoluvlastnícke podiely k rodinnému domu, súpisné číslo XXX, nachádzajúcemu sa

na parcele registra „C“, p.č. XXX/X, v obci K., k.ú.: K., okres K., vedenej Okresným úradom Malacky -
Katastrálny odbor na LV č. XXX zapísané v prospech:
• O. K., rod. D., r.č.: XXXXXX/XXX, nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX K., vo výške 1/8,
• S. Q., rod. K., r.č.: XXXXXX/XXXX, nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX I., vo výške 1/8,
• W. K., rod. K., r.č.: XXXXXX/XXXX, nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX D., vo výške 1/8,
• K. K., rod. K., r.č.: XXXXXX/XXXX, nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX K., vo výške 1/8,
patria do dedičstva po poručiteľovi: S. K. rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX.

Súd určuje, že spoluvlastnícke podiely k časti parcely registra „C“ p.č. XXX/X, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 806 m2, v obci K., k.ú.: K., okres K., vedenej Okresným úradom Malacky - Katastrálny
odbor na LV č. XXX, odčlenenej na základe geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného dňa
25.07.2019 Antonom Čechom, úradne overeného Ing. Editou Majzlíkovou dňa 12.08.2019, pod č.: XX-
XXX/XXXX, ktorý je súčasťou tohto rozsudku, ako parc. registra „C“ p.č. XXX/X, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 622 m2, zapísané v prospech:
• O. K., rod. D., r.č.: XXXXXX/XXX, nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX K., vo výške 1/8,

• S. Q., rod. K., r.č.: XXXXXX/XXXX, nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX I., vo výške 1/8,
• W. K., rod. K., r.č.: XXXXXX/XXXX, nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX D., vo výške 1/8,
• K. K., rod. K., r.č.: XXXXXX/XXXX, nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX K., vo výške 1/8,
patria vo veľkosti 1/2 do dedičstva po poručiteľovi: C. K. st., zomr. dňa XX.XX.XXXX a vo veľkosti 1/2
do dedičstva po poručiteľovi: S. K. rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX.

Súd priznáva žalobcom 1.) a 2.) náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.02.2016 sa žalobca 1.) domáhal voči žalovaným určenia,
že nehnuteľnosť rodinný dom so súp. č. XXX nachádzajúci sa na parcele č. XXX/X, zapísanej na LV č.
XXX pre kat. úz. K. patrí do dedičstva po poručiteľovi S. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX.Žalobu odôvodnil tým, že v roku 1954 bola postavená na parcele registra „C“, p. č. XXX/X, nachádzajúcej
sa v V. K. kat. úz. K., okres Malacky (ďalej iba „pozemok) stavba - rodinný dom, ktorému bolo obcou K. po
dokončení stavby pridelené súpisné číslo XXX, neskôr zmenené na č. XXX, orientačné číslo XX (ďalej

iba „rodinný dom“). Podľa údajov obce K. stavebníkom rodinného domu bola S. K. nar XX.XX.XXXX,
pričom vytvorením novej veci - rodinného domu sa stala S. K., o čom svedčí list evidencie orientačných
čísiel budov V. K.. S. K. počas svojho života žila v rodinnom dome spolu s manželom C. K. st. ,užívala
rodinný dom ako vlastník, oprávnený rodinný dom držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať
s ním. S. K. za dom riadne platila dane a spolu s manželom reálne vynakladali peňažné prostriedky

na údržbu domu a na jeho zhodnocovanie, o čom svedčí doklad o platbe za vykonanie výmeny škridiel
na rodinnom dome. Počas života S. K., teda do roku XXXX neexistovali žiadne rozpory ohľadom jej
vlastníckeho práva k rodinnému domu, nakoľko bola počas svojho života nepretržite od postavenia
rodinného domu jeho vlastníčkou. Rodinný dom bol postavený na pozemku, ku ktorému nadobudli C.
K. st. spolu s S. K. z titulu Kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 07.05.1938 spoluvlastnícky podiel, každý
vo výške 1. Zvyšné spoluvlastnícke podiely v tom čase patrili vo výške 1/6 W. K., a vo výške 2/6 W.

K. (predkovia žalovaných). Na základe dohody medzi vtedajšími spoluvlastníkmi bol pozemok fakticky
rozdelený medzi C. K. spolu s S. K. na jednej strane, a W. K. spolu s W. K. na strane druhej. O reálnom
rozdelení pozemku svedčí dodnes postavený plot a bezmála 80 rokov zaužívaný spôsob užívania častí
parcely predkami žalobcu bez akýchkoľvek rozporov, resp. náznakov rozporov v rámci susedských
vzťahov. Už aj samotná realizácia stavby rodinného domu vychádzala z dohody o reálnom rozdelení

pozemku, nakoľko rodinný dom bol postavený na časti pozemku ktorá bola v zmysle dohody reálne
užívaná výlučne predkami žalobcu. Po smrti C. K. st. dňa XX.XX.XXXX a po smrti S. K. dňa XX.XX.XXXX
sa ich syn C. K. ml stal spoluvlastníkom pozemku vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/2, o čom svedčí
uznesenie štátneho notárstva Bratislava Vidiek č. D 666/63 zo dňa 24.06.1963 a rozhodnutie Štátneho
notárstva Bratislava vidiek č. D 777/85 zo dňa 24.06.1985. Avšak nakoľko rodinný dom nikdy nebol

evidovaný v pozemnoknižnej vložke a rovnako nebol rodinný dom evidovaný v liste vlastníctva, nebol
zahrnutý do aktív dedičstva, napriek tomu, že rodinný dom nebol vysporiadaný v rámci citovaných
dedičských konaní, C. K. ml. rodinný dom naďalej užíval ako svoje výlučné vlastníctvo až do svojej smrti,
bez akýchkoľvek pochybností, resp. rozporov. V osvedčení o dedičstve zo dňa 08.03.2006 v dedičskej
veci po poručiteľovi W. K. vedenej u JUDr. Agáty Weigerovej, sp.zn.: 38D 1450/2005 Dnot 183/2005 bol

podvodným konaním do aktív dedičstva zahrnutý aj rodinný dom postavený na Pozemku. Na základe
osvedčenia o dedičstve tak bolo žalovaným 1.) až 4.) zapísané vlastnícke právo k rodinnému domu,
ktoré bolo zaznamenané záznamom Z-1270/06 do LV č. XXX evidovanom Okresným úradom Malacky
Správou katastra, k.ú.: K. (ďalej iba „List vlastníctva“). K uvedenému zápisu došlo z toho dôvodu, že
žalovaní v predmetnom dedičskom konaní lživo uviedli že W. K. ku dňu smrti vlastnil spoluvlastnícky

podiel vo výške 1 nielen k pozemku ale aj k rodinnému domu postavenom na pozemku v rovnakom
podiele, ako bol jeho -podiel na pozemku! Žalovaní tak účelovo využili omyl, do ktorého bola uvedená
súdna notárka spolu so znalcom oceňujúcim majetok spolu so skutočnosťou, že rodinný dom nebol
nikdy evidovaný v Katastri nehnuteľností, pričom si boli vedomí toho, že rodinný dom vždy užíval výlučne
žalobca a jeho predkovia, ktorí boli výlučnými vlastníkmi rodinného domu! V zmysle zásady „Nemo

plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ žalovaní nikdy nemohli nadobudnúť vlastnícke
právo k rodinnému domu od W. K., nakoľko W. K. nebol ku dňu svojej smrti spoluvlastníkom rodinného
domu. Žalovaní nikdy nemohli byť dobromyseľní v tom, že sú vlastníkmi resp. dedičmi rodinného domu a
preto sa na nich nemôže vzťahovať zásada ochrany dobromyseľného dediča podľa §486 Občianskeho
zákonníka. V nadväznosti na nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k rodinnému domu žalovanými

bolo Osvedčením o dedičstve zo dňa 30.06. 2011 sp. zn.: 12D/ 12/2011 -25 Dnot 24/2011 v dedičskej
veci po poručiteľovi C. K. ml., vedenej notárkou ]UDr. Danicou Molnárovou vyporiadané predmetné
dedičstvo po nebohom C. K. ml. tak, že žalobca a K. K. (brat žalobcu), nar. XX.XX.XXXX zápisom
Z3378/11 nadobudli spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu, každý len vo výške 1. Napriek tomu, že
žalobca spolu s bratom v priebehu dedičského konania namietali nesúlad v zápise s vlastníckym právom

k rodinnému domu, boli notárkou JUDr. Danica Molnárovou v čase dedičského konania upovedomení
o tom, že predmetom dedičského konania nemôžu byt' sporné podiely žalovaných. Nakoľko žalobca
zistil, že žalovaní sú v Liste vlastníctva evidovaní iba ako spoluvlastníci rodinného domu, a teda žalobca
je evidovaný iba ako spoluvlastník s podielom vo výške 1, žalobca podal na Okresný úrad Malacky,
Katastrálny odbor návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte zo dňa 05.05.2015. Dňa 07.10.2015

Okresný úrad Malacky - Katastrálny odbor rozhodol o zamietnutí návrhu rozhodnutím č. X-48/15-RR
nakoľko žalovaní vo vyjadrení k návrhu uviedli, že s opravou chyby v katastrálnom operáte nesúhlasia.
Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu žalobca má za to, že S. K. bola ku dňu svojej
smrti jediným vlastníkom rodinného domu. Po jej smrti rodinný dom ako výlučný vlastník užíval naďalejjej syn otec žalobcu, C. K. ml. a po jeho smrti rodinný dom užíval do svojej smrti K. K. brat žalobcu.
Neexistuje právny titul na základe ktorého by spoluvlastnícke právo vo výške podielu 1 nadobudol
W. K. a teda ani žalovaní nemohli po ňom spoluvlastnícke právo k rodinnému domu dediť. Aktuálny

zápis vlastníckeho práva k rodinnému domu na Liste vlastníctva je v rozpore s právnym stavom veci.
Bez predchádzajúceho určenia súdu, že vec patrí do dedičstva nemá žalobca inú možnosť riadne
vysporiadať majetkové vzťahy k rodinnému domu, z čoho vyplýva naliehavý právny záujem žalobcu.

2. Žalovaní 1.) až 4.) vo vyjadrení k žalobe uviedli, že spoluvlastnícke podiely na uvedených

nehnuteľnostiach nadobudli po právnych predchodcoch, ktorých vlastníctvo bolo pôvodne zapísané v
PKV č. XXX - S. K. v podiele 1/2, W. K. v podiele 1/6 a W. K. podiel 2/6. Podiel 1 S. K. nadobudla v roku
1919 K. K.. K. K. svoj podiel v roku 1923 previedla na W. K. a jeho manželku T. rod. J., na základe kúpnej
zmluvy č.d. XXXX. V roku 1936 sa parcely vedené v PKV č. XXX na str. A por. č. 1-3, teda parc. č. XXX,
XXX a XXX/X previedli do PKV č. XXX na mená vlastníkov sem prenesených: W. K. v podiele 1/6, W.
K. podiel 2/6, W. K. a manželka T., r. J., každý v podiele 3/12. Podiely W. K. a T., r. J. (1/2), prešli na

základe uznesenia Okresného súdu do vlastníctva Slovenskej ľudovej banky v Bratislave. Tento podiel
nadobudli C. K. a S. K. r. Q., každý podiel 1, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7. mája 1938, č.d. XXXX
Nehnuteľností parc. č. XXX a XXX sa odčlenili do novej PKV č. XXX. Do PKV č. XXX pod č.d. XXXX
sa zapísali nehnuteľnosti parc. č. XXX,.dom pop. č. XX a parc. č. XXX odčlenené z PKV č. XXX pre
doterajších vlastníkov: W. K. v podiele 1/6, titulom dedenia 14. júla 1896 č. XXXX a W. K. titulom dedenia

4.marca 1897 č. XXXX, C. K. podiel 1 a S. K., r. Q. podiel 1, titulom kúpy 18.júla 1938 č.d. XXXX. C.
K. a S. K., r. Q. na základe zámennej zmluvy zo dňa 30. mája 1954 previedli svoje podiely, každý v
podiele 1/4, manželom C. Q. a O. Q., r. I.. Manželia C. Q. a O. Q., r. I. predali svoje podiely zapísané
pod B 2/a-b manželom S. Q., podiel 1 a O. Q., r. T., podiel 1/4. Z uvedených zápisov je zrejmé, že W.
K. vlastnil podiel 2/6 a W. K. podiel 1/6 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. K., pozemky parc.

č. XXX, XXX, XXX/X a dom s.č. XX. Po smrti W. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX bolo vydané
uznesenie o dedičstve D 169/74, právoplatné dňa 28.02.1974, kde predmetom dedičstva bola parc.č.
XXX/X o výmere 806 m2 záhrada, v podiele 1/3, vedená v PKV č. XXX. Dedičstvo nadobudol syn W. K.,
nar. XX.XX.XXXX, na základe dohody dedičov, keď manželka T. a dcéra O. K. ustúpili v jeho prospech.
Po poručiteľovi W. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX bolo rozhodnutím D 1054/85, právoplatné

dňa 16.07.1985, prejednané novoobjavené dedičstvo, kde predmetom dedičstva boli parc. č. XXX dom
č. XX s dvorom o výmere 478 m2, parc. č. XXX o výmere 2154 m2 záhrada, podiel 1/3, vedené v PKV č.
XXX. Dedičstvo nadobudla dcéra O. K., nar. XX.XX.XXXX na základe dohody dedičov, keďže manželka
T. už nežila (zomrela XX.XX.XXXX) syn W. K. ustúpil v jej prospech. Po smrti W. K., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX bolo vydané osvedčenie o dedičstve 38D 1450/2005, právoplatné dňa 24.03.2006,

kde predmetom dedičstva bola parc. č. XXX/X o výmere 806 m2 zastavané plochy a nádvoria, rodinný
dom s.č. XXX postavený na parc.č. XXX/X, podiel 2/4 (podiel 1/3 + 1/6), vedené na LV č. XXX. Dedičstvo
nadobudli manželka O. K. a tri deti Ing. S. Q., W. K. a K. K., každý v podiele 1/8 ako žalovaní 1.) až 4.).
Na základe uvedeného žalovaní žiadali žalobu zamietnuť.

3.Navyjadreniežalovaných1.)až4.)žalobcauviedol,žežalovanípodrobnepopisujúhistóriuprechodov
a prevodov vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam parc.č. XXX, XXX, XXX/X a dom so súp.č. XX, pričom
žaloba sa týka vlastníckeho práva k rodinnému domu so súp. č XXX. Dom so súp. č. XXX nebol nikdy
predmetom prevodu alebo prechodu vlastníckych práv predchodcov žalovaných. Po smrti W. K. bolo
v roku 1974 vydané právoplatné uznesenie o dedičstve, ktorého predmetom bol iba spoluvlastnícky

podiel na pozemku č. XXX/X o výmere 806 m2 - záhrada. Z právoplatného dedičského konania
vyplýva, že v roku 1975 ešte neexistovali žiadne pochybnosti o výlučnom vlastníctve domu so súp.
č. XXX právnych predchodcov žalobcu. V rozhodnutí D 1054/85 z roku 1985, kedy bolo prejednané
novoobjavené dedičstvo po zomrelom W. K. nie je zmienka o spoluvlastníctve rodinného domu so
súp. č. XXX. K vadnému zápisu rodinného domu s.č. XXX do podielového spoluvlastníctva právnych

predchodcov žalobcu a žalovaných došlo v roku 1998. Ako vyplýva z LV č. XXX z roku 1998 právnym
titulom zápisu všetkých spoluvlastníckych podielov k domu s.č. XXX má byť osvedčenie D 777/85-70/90.
V osvedčení je definovaný ako domový majetok výlučne pozemok - parc. č. XXX/X o výmere 806 m2.
Je zrejmé, že údaje uvedené vo výpise z LV č. XXX z roku 1998 sú zjavne zmätočné, bez právnej
relevancie. Výpis z listu vlastníctva sám o sebe nie je nadobúdacím titulom vlastníckeho práva. Podľa

listu evidencie súpisných čísel budov je zrejmé, že jediným vlastníkom rodinného domu so súp.
č.XXX je C. K. a stavba bola uvedená do užívania v roku 1954. Je teda nesporné, že dom so súp.
č. XXX bol postavený už v roku XXXX a jeho originálnym vlastníkom bola S. (následne C.) a teda
neexistuje právny titul, na základe ktorého by v období medzi r. 1985 a r. 2006 nadobudli žalovaníalebo právni predchodcovia spoluvlastnícky podiel k domu. Žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp.zn.
2Cdo/295/2006onadobúdanínovovybudovanejstavbypočasúčinnostizákonač.151/1950Zb.(stredný
občiansky zákonník). Žalovaní nepreukázali existenciu zmluvného titulu alebo zákonného nároku na

základe, ktorého mohli zdediť spoluvlastnícky podiel k domu so súp.č. XXX.

4. Žalobca v priebehu konania navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že pôvodný žalobný návrh o
určenie vlastníctva k domu so súp.č. XXX rozšíril aj o určenie, že spoluvlastnícke podiely parc.č. XXX/
X ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 806 m2, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. K. odčlenené

na základe geometrického plánu autorizovaného geodeta ako parc.č. XXX/X o výmere 622 m2 patria
do dedičstva po poručiteľoch C. K. st., zomr. dňa XX.XX.XXXX a S. K. rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX. Následne žalobca navrhol do druhého žalobného návrhu doplnenie oddelenia parc.č.
XXX/X o výmere 622 m2 o geometrický plán č. 61/2019 vyhotovený dňa 25.07.2019 Antonom Čechom
a úradne overeným katastrom. Súd pripustil zmeny žaloby uzneseniami č.k. 7C/232/2016-176 zo dňa
27.07.2018 a č.k. 7C/232/2016-292 zo dňa 02.09.2019.

5. Zmenu žaloby odôvodnil tým, že právni predchodcovia žalobcu C. K. st. a S. K. rod. Q. (starí rodičia
žalobcu), uzavreli dňa 07.05.1938 kúpnopredajnú zmluvu so Slovenskou Ľudovou bankou, na základe
ktorejnadobudlispoluvlastníckepodiely,každývovýške1/4,knehnuteľnostiamzapísanýmvPKVvložke
číslo XXX. Išlo o parc. č. XXX, č. XXX, č. XXX/X v katastri obce K.. Zvyšné spoluvlastnícke podiely

k predmetným nehnuteľnostiam v tom čase patrili vo výške 1/6 W. K., a vo výške 2/6 W. K. (právni
predchodcovia žalovaných). V roku 1940 C. K. st. a S. K., rod. Q. spolu s W. K. a W. K. uzavreli dohodu,
ktorej predmetom bolo reálne rozdelenie podielového spoluvlastníctva nehnuteľností zapísaných v PKV
vložkečísloXXX,k.úK.(ďalejlen„dohoda“).Podkladomtohtoprerozdeleniabolgeometrickýplánzodňa
05.07.1940, spracovaný autorizovaným geodetom Ferdinandom Várim. Reálne rozdelenie podielového

spoluvlastníctva bolo vytýčené geodetom v teréne dňa 04.07.1940 a bolo základom predmetného
geometrického plánu. Dohoda bola spísaná, avšak jej písomné vyhotovenie sa nezachovalo. V rámci
reálneho rozdelenia parciel sa právni predchodcovia žalobcu ako aj žalovaných dohodli, že konkrétne
parcela č. XXX/X, záhrada o výmere 806 m2 (ďalej len „Pôvodný pozemok“) sa rozdelí v súlade so
zákresom v geometrickom pláne z 05.07.1940 spracovanom Ferdinandom Várim a to na časť parcely

č. XXX/X, o výmere 622 m2 (ďalej len „Odčlenený pozemok“) ktorá sa stane výlučným vlastníctvom
právnych predchodcov žalobcu a na zostávajúcu časť 184 m2, ktorá sa zlúči so susednou parcelou
č. XXX patriacou do výlučného vlastníctva právnych predchodcov žalovaných. O reálnom rozdelení
pozemku jeho vtedajšími spoluvlastníkmi svedčí dodnes postavený plot na novej hranici, vytvorenej a
vytýčenej Geometrickým plánom zo dňa 05.07.1940 a bezmála 80 rokov zaužívaný spôsob užívania

Odčleneného pozemku výlučne predkami - právnymi predchodcami žalobcu a zostávajúcej časti
Pôvodného pozemku výlučne predkami - právnymi predchodcami žalovaných v súlade s rozdelením
podľaGeometrickéhoplánuzodňa05.07.1940.Potvrdenímdohodyspoluvlastníkovoreálnomrozdelení
nehnuteľnosti je aj tá skutočnosť, že na Odčlenenom pozemku predkovia žalobcu postavili rodinný
dom so súp. č. XXX, ktorý títo doposiaľ výlučne užívali a na zostávajúcej časti Pôvodného pozemku

fakticky pričlenenej k susednej parc. č. XXX/X predkovia žalovaných postavili rodinný dom so súp.
č.XXX, ktorý doposiaľ výlučne užívali predkovia žalovaných. Počas celej doby užívania nehnuteľností
neboli medzi právnymi predchodcami účastníkov žiadne rozpory týkajúce sa predmetu resp. rozsahu
užívania reálne rozdelených nehnuteľností. Dohodu právnych predchodcov spoluvlastníkov o reálnom
rozdelení nehnuteľnosti - Pôvodného pozemku preukazuje nielen niekoľko desaťročí nemenný skutkový

stav, ale aj doposiaľ existujúci zápis dohody o reálnom rozdelení Pôvodného pozemku v grafickej časti
katastra nehnuteľnosti a to na podklade Geometrického plánu zo dňa 05.07.1940. Porovnaním písomnej
(LV č. XXX, k.ú. K.) a grafickej (kópia katastrálnej mapy parc. č. XXX/X, k.ú. K.) časti katastrálneho
operátu je zrejmý rozpor zápisov v uvedených operátoch katastra. Dohoda o rozdelení pozemku
jeho pôvodnými spoluvlastníkmi podľa Geometrického plánu zo dňa 05.07.1940 bola premietnutá do

grafickej časti katastra, (kde je evidovaný Odčlenený pozemok) avšak do písomnej časti katastra
nebola táto Dohoda zaregistrovaná (sú evidované údaje Pôvodného pozemku). „Podľa obyčajového
práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez zapísania do
pozemkovej knihy nadobudol ten, kto nehnuteľnosť po dobu 32 rokov mal ako svoju v pokojnej držbe.
Právo platné na Slovensku do 31.12.1950 vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení do držby, kým

podľa zákona č. 141/1950 Zb. bola potrebná počas celého behu vydržacej lehoty.“ (Fekete, 2011, s.
736-737) Podľa Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 141/1950 Zb. vydržacia lehota trvala 10
rokov a podľa § 566 ods.1, 2 uvedeného OZ: „ Lehota, ktorá začala bežať pred 1. januárom 1951,
sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanejodo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty počítanej odo dňa, keď
lehota začala bežať. To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.“ Žalobca poukázal na to, že jeho
právni predchodcovia splnili všetky zákonom požadované podmienky pre úspešné uplatnenie určenia

vlastníckeho práva k pôvodným podielom právnych predchodcov žalovaných na Odčlenenom pozemku
vydržaním a to: Odčlenený pozemok výlučne užívali od 05.07.1940 do 01.01.1961 dlhodobo viac
ako 20 rokov, držba trvala nepretržite a trvá v rovnakom, nezmenenom rozsahu doposiaľ, držba bola
oprávnená a dobromyseľná, na podklade Dohody a Geometrického plánu zo dňa 05.07.1940. Dohoda
medzi právnymi predchodcami účastníkov konania bola na podklade geometrického plánu uzavretá

05.07.1940, týmto dňom začala plynúť podľa v tom čase platného obyčajového práva vydržacia lehota
32 rokov, ktorá v zmysle prechodných ustanovení Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. uplynula
dňom 01.01.1961, kedy sa výlučnými vlastníkmi odčleneného pozemku ex offo z titulu vydržania stali
C. K. st. a S. K. rod. Q.. Napriek tomu, že od 01.01.1961 sú z titulu vydržania výlučnými vlastníkmi
Odčleneného pozemku právni predchodcovia žalobcu, táto právna skutočnosť nebola zapísaná ani
do pozemkovej knihy ani do katastra nehnuteľností. Právni predchodcovia žalobcu sa 01.01.1961 ex

offo z titulu vydržania stali vlastníkmi pozemku, avšak z dôvodu iného spoločenského zriadenia a teda
vzhľadom na to, že majetkové vzťahy neboli predmetom spoločenského záujmu, predmetné vlastnícke
vzťahy ostali administratívne nevysporiadané. Aj z uvedeného dôvodu v dedičských konaniach ktoré
následne prebiehali, právni nástupcovia C. K. st. a S. K. rod. Q. neriešili, resp. nepostrehli rozpor
medzi nehnuteľným majetkom ktorý skutočne užívajú a jeho špecifikáciou v uzneseniach o dedičstve

a vzhľadom na to, že Odčlenený pozemok (vrátane rodinného domu na ňom postavenom) reálne
užívali nevenovali tomu žiadnu pozornosť. Uvedená skutočnosť však nemá žiaden vplyv na existenciu
neprerušenej dobromyseľnej držby Odčleneného pozemku C. K. st. a S. K. rod. Q. počas celej
vydržacej doby od 05.07.1940 do 01.01.1961. Po smrti C. K. st. XX.XX.XXXX a po smrti S. K.,
XX.XX.XXXX (starí rodičia žalobcu), sa ich syn C. K. ml. - otec žalobcu, stal jediným dedičom majetku

po poručiteľoch o čom svedčí Rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava - vidiek č. 777/85 zo dňa
24.06.1985. Po smrti C. K. ml. dňa XX.XX.XXXX K. K. nar. XX.XX.XXXX (brat žalobcu) rovnako tak
aj žalobca sa stali dedičmi celého majetku po poručiteľovi C. K. ml. o čom svedčí Osvedčenie o
dedičstve sp.zn. 12D/12/2011 zo dňa 30.06.2011. Ohľadom vydržania žalobca poukázal na rozsudok
NS RS sp.zn. 4Cdo 287/2006 a 2Cdo 207/2005. Požadované určenie vlastníctva k časti parcely

č. 346/2 o výmere 622 m2 žalobca ďalej odôvodňoval tým, že dňa 21.02.2019 bola Okresnému
úradu Malacky, katastrálnemu odboru doručená žiadosť geodeta o opravu chybných údajov v katastri
nehnuteľností č. 80/2019, týkajúcich sa spornej nehnuteľnosti parc. C KN 346/2, z dôvodu nesúladu
v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľností a v súbore popisných informácií katastra
nehnuteľností. Geodet v žiadosti vyslovene konštatoval, že: „Po zameraní skutkového stavu v teréne,

porovnaní máp a odovzdaných GP som zistil nesprávne určenie hranice medzi parcelami C KN XXX/
X a XXX/X-X. V danej lokalite bol vyhotovený GP č. XX/XXXX, ktorý rieši prerozdelenie pozemkov
p.č. XXX/X a XXX/X-X.“ Z vyššie uvedeného skutkového stavu zisteného geodetom je zrejmé, že
pôvodný geometrický plán GP č. XX/XXXX, vypracovaný p. Ferdinandom Várim dňa 05.07.1940 (ďalej
len „pôvodný geometrický plán“) bol v grafickej časti (v súbore geodetických informácií) katastra

nehnuteľností evidovaný a aj riadne zapísaný. V súboroch informácií katastra nehnuteľností však nebola
zachovaná dohoda spoluvlastníkov o rozdelení spornej nehnuteľnosti resp. listina, na podklade ktorej
bol pôvodný geometrický plán v katastri nehnuteľností zapísaný. Z uvedeného dôvodu v písomnej
časti katastra bola parc. C KN XXX/X evidovaná v pôvodnej výmere 806m2 (tak ako pred rozdelením
spoluvlastníctva), avšak v grafickej časti bola parc. C KN XXX/X niekoľko desaťročí evidovaná vo

výmere 622m2 (po rozdelení spoluvlastníctva). Rozdelenie parc. C KN XXX/X, tak ako bolo zapísané v
grafickej časti katastra nehnuteľností, korešponduje s rozdelením predmetnej parcely podľa pôvodného
geometrického plánu, a toto rozdelenie presne korešponduje s reálnym, skutkovým stavom: a to
konkrétne s umiestnením oplotenia medzi časťou parcely desaťročia užívanou žalobcami a časťou
parcely užívanou žalovanými, ako aj s dlhodobým stavom jej užívania, keď na jednej časti rozdelenej

parcely si postavila rodinný dom s.č. XXX právna predchodkyňa žalobcov a na druhej odčlenenej
časti predmetnej parcely (ktorá bola podľa pôvodného geometrického plánu pričlenená k susednej
parcele č. XXX/X) si postavila rodinný dom súp. č. XXX žalovaná 1.) s manželom. Okresný úrad
na základe vyššie uvedenej žiadosti geodeta (vzhľadom na skutočnosť, že sa nepodarilo dohľadať
pôvodnú dohodu spoluvlastníkov o rozdelení nehnuteľností), vykonal opravu zápisu v grafickej časti

katastra nehnuteľností, ktorou pôvodne zakreslené rozdelenie parcely č. XXX/X podľa pôvodného
geometrického plánu zrušil. Z aktuálnej opravenej kópie z mapy preto okrem iného vyplýva, že časť
rodinného domu súp. č. XXX žalovaných je postavená na pôvodnej parcele č. XXX/X o výmere 806
m2 v katastri nehnuteľnosti evidovanej v spoluvlastníctve žalobcov a žalovaných. Z vyššie uvedenéhoje zrejmé, že nielen právni predchodcovia žalobcov, ale aj žalovaní boli v mylnom presvedčení, že
ich majetkové práva k pôvodnému spoločnému pozemku majú navzájom vysporiadané. Aj záznamy
samotného Okresného úradu až do podania žiadosti geodeta o opravu chybných údajov v katastri

nehnuteľností boli založené na pôvodnej dohode právnych predchodcov účastníkov tohto konania o
rozdelení spoločnej nehnuteľnosti, ktorá bola nepochybne aj podkladom na spracovanie pôvodného
geometrického plánu. (Pôvodný geometrický plán pritom výslovne určuje aj vlastníctvo k rozdeleným
častiam pôvodnej parcely.) Bez existencie dohody spoluvlastníkov by preto nemohol byť pôvodný
geometrický plán ani vypracovaný a (bez existencie právneho podkladu) by vôbec nemohol byť pôvodný

geometrický plán v minulosti do katastra zaevidovaný a zakreslený. Uvedené skutočnosti preukázateľne
potvrdzujú existenciu dohody medzi predchodcami žalovaných a predchodcami žalobcov o rozdelení
spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti v minulosti, ako domnelého právneho titulu držby, ako aj
dobromyseľnú a nerušenú držbu jednotlivých častí rozdelenej nehnuteľnosti predchodcami žalovaných
a predchodcami žalobcov počas vydržacej doby .

6. Žalobca ďalej podaním zo dňa 30.01.2019 navrhol pristúpenie žalobkyne 2.) do konania. Návrh
odôvodnil tým, že sa stala dedičkou po nebohom K. K. (bratovi žalobcu 1.), ktorý zomrel dňa
XX.XX.XXXX a to na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 17.02.2016 sp.zn. 13D/26/2015. Súd
uznesením č.k. 7C/232/2016-253 zo dňa 08.02.2019 pripustil žalobkyňu 2.) do konania s jej súhlasom.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkyne K. F., oboznámením sa s potvrdením
Obce K. zo dňa 22.04.2015, listom evidencie orientačných a súpisných čísiel budov, potvrdenkou zo
dňa 10.12.1963, „kúpopredajnou smluvou“ zo dňa 07.05.1938, PKV vložkou č. XXX, č. XXX, č. XXX,
uznesením ŠN D/666/63, D777/85 po C. a S. K., osvedčením o dedičstve sp. zn. 38D/1450/2005
a sp. zn. 12D/12/2011, LV č. XXX pre kat. úz. K., návrhom na opravu chyby v kat. operáte zo

dňa 05.05.2015, rozhodnutím katastrálneho odboru zo dňa 07.10.2015, rozhodnutím ŠN D169/74
a D1054/85, záznamom podrobného merania zmien vyhotoveného SK Geodeti, s.r.o., žiadosťou o
opravu chybných údajov zo dňa 05.12.2017, kópiou mapy z kataster portálu zo dňa 18.12.2017 a
zo dňa 19.08.2019, geometrickým polohopisným plánom F. Váryho č. j. 1940/88, PKV vložkou č.
XXX, identifikáciou parciel, výpisom z evidencie nehnuteľností, fotografiami nehnuteľností žalobcov a

žalovaných, čestným vyhlásením K. U. a A. C., osvedčením o dedičstve 13D/26/2015, „kúpopredajnou
smluvou“ zo dňa 14.03.1923, žiadosť o opravu chybných údajov zo dňa 19.02.2019, geometrickým
plánom č. 61/2019, geometrickým plánom č. 33/2012, návrhom na vklad vlastníckeho práva zo dňa
22.03.2013, dohodou o usporiadaní vlastníctva, LV č. XXX pre kat. úz. K., geometrickým polohopisným
plánom na rozdelenie parc. č. 331 a XXX a zistil tento skutkový a právny stav.

8. Žalobca 1.) vo výsluchu uviedol, že od kedy si pamätá pozemok sa užíval v takom stave v akom
je dodnes. Dom a malý dvor okolo domu je postavený na časti pozemku, ktorý bol odkopaný, musela
byť odkopaná zemina, aby mohol byť tento dom postavený. V čase stavby domu musel byť postavený
aj oporný múr, vzhľadom na to, že dom bol postavený v nižšej úrovni, ako bola záhrada. Oporný múr

bol postavený na hranici, ako bolo zamerané geometrickým plánom. Dom bol postavený pred jeho
narodením. Stavali ho jeho starí rodičia. Cca pred 25 rokmi kopal na konci záhrady na rohu hnojisko
a bol tam kameň. O tomto kameni mu otec povedal, že je to hraničný kameň a že ho má nechať na
mieste a že takto sa v minulosti vyznačovali hranice pozemku. Z rozprávania otca žalobca 1.) vie, že
starí rodičia bývali v dome oproti terajšiemu domu na parc. č. XXX, bývali tam spolu s K. chceli mať sami

bývanie, preto si postavili terajší dom na pozemku parc. č. XXX/X ako je teraz. Následne jeho otec ešte
pristavoval k tomuto domu a aj odkopával časť zeminy. Jeho otec staval aj garáž. Oporný múr je ešte
pred garážou a nadväzuje na stenu rodinného domu žalovaných. Takto ako popísal sa to vždy užívalo,
hranice neboli nikdy menené. Ďalej žalobca 1.) uviedol, že keď žalovaná 1.) s manželom stavali dom,
nikto súhlas od žalobcu 1.) ani jeho právnych predchodcov nepýtal. Ani keď otec staval garáž ani pri

iných úpravách žalobca 1.) ani jeho právni predchodcovia nežiadali súhlas od žalovaných.

9. Žalobkyňa 2.) vo výsluchu uviedla, že v roku 1993 sa vydala za K. K., brata žalobcu 1.) a odkedy
prišla do domu bývať, bolo to takto, ako to je doteraz, čo sa týka domu aj záhrady nikto nič nežiadal.
Manžel približne v roku 2010 žiadal o vydanie stavebného povolenia na nadstavbu, stavebné povolenie

mu bolo vydané, zostalo to v štádiu hrubej stavby, nebolo to skolaudované. Chceli si požičať finančné
prostriedky o banky, ale keďže nedostali súhlas od susedov, pôžičku od banky nedostali. Následne si
požičali finančné prostriedky od rodiny.10. Žalovaná 1.) vo výsluchu uviedla, čo sa týka rodinného domu č. XX, ktorý je predmetom sporu,
tento si žalovaní nikdy nenárokovali. Žalovaná 1.) prišla bývať s manželom do ich spoločného rodinného
domu súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXX/X v roku 1960. V tom čase bývali v dome s orient. č.

XX manželia S. a C. K.. Dom pozostával z jednej izby a kuchyne. Až neskôr si tento dom C. K. mladší
pristavil s pomocou jej manžela, ktorý bol murár. V čase kedy sa nasťahovali v roku 1960 sa jej manžel
so svokrovcami dohodli, že S. a C. K. budú užívať dvor okolo ich domu teda parc. č. XXX/X. Ďalej si
pamätá, že niekedy v rokoch 2000-2001 prišiel k nim K. K. vnuk S. a C. a pýtal súhlas od jej manžela,
že si chce zobrať úver na dokončenie nadstavby domu č. XX, kde bývali predtým S. a C. K.. Manžel mu

súhlas nedal. Z uvedeného má žalovaná 1.) zato, že K. K. si musel byť vedomý toho, že z parc. č. XXX/
X je podielovým vlastníkom a potreboval súhlas od manžela, ako podielového vlastníka. V roku 1960 bol
manžel vlastníkom jednej polovice z parc. č. XXX/X. V roku 1960 nebolo ani na parc. č. XXX/X ani na
parc. č. XXX/X žiadne oplotenie. S manželom si urobili pletivový plot cca v roku 1965, nakoľko chovali
sliepky a nechceli, aby chodili do záhrady S. a C. K., kde mali zasadenú zeleninu. Žalovaná uviedla, že
plot bol postavený od oka tak, ako sa jej manžel so C. K. dohodli. Mali vždy dobré vzťahy s S. aj C.

aj ich synom C. K. ml.

11. Žalovaná 2.) vo výsluchu uviedla, že vzťahy medzi ich rodinou a S. a C. K. boli dobré. Vždy sa vedeli
navzájom dohodnúť. Žalovaná uviedla, že vie o kúpnopredajnej zmluve, ktorou jej starý otec W. K., kúpil
pozemky aj vrátane tohto sporného č. XXX/X, zaplatil za to 10,000,- Kčs v roku 1923, čo bol veľký peniaz.

Nerozumie, prečo by niekedy v 1940 mal z toho niečo dávať dohodou manželom K.. Ako si pamätá,
ako dieťa manželia K. bývali v rodinnom dome č. XX, užívali malý dvor medzi domom a garážou. Časť
záhrady č. XXX/X je 3 - 4 m nad úrovňou dvora, ktorý užívali. Čo sa týka plotu odkedy si pamätá bol
tam postavený starý pletivový plot, z dôvodu, že jej matka chovala kačice a sliepky. Neskôr sa dorábal
kúsok po garáž. Nerobilo sa to preto, že aby sa oddelilo, že toto je naše a toto je vaše.

12. Žalovaný 3.) vo výsluchu uviedol, že čo sa týka plotu bol postavený účelovo kvôli hydine. Rodine K.
pomáhali stavať aj s bratom garáž cca v 80tych rokoch.

13. Žalovaný 4.) vo výsluchu uviedol, čo sa týka plotu, ten bol postavený po chlievy K., neskôr sa tieto

chlievy posúvali a stavala sa garáž, pri ktorej som pomáhal. Plot tam stál odkedy si pamätá. Čo sa týka
vzťahov, rodičia sa stretávali. O dohode medzi jeho rodičmi a K. nemá vedomosť.

14. Svedkyňa K. F. vo výsluchu uviedla, že do K. začala chodiť približne od roku 1961, kedy sa jej sestra
zoznámila s otcom žalobcu 1.) so C. K. ml. Keď tam prišla bol tu oporný múr, pletivový plot a garáž

drevená. Neskôr v 80tych rokoch sa garáž vymurovala. Sestra si neskôr pristavili 2 izby k domu mohlo to
byť v 70tych rokoch. Nikdy nebolo spomenuté, že to nie je ich. Oporný múr a pletivový plot tam dodnes
stojí. Často krát sestre pomáhala aj v záhrade, nikdy nebolo povedané, že tam nemôžu chodiť.

15. Z PKV vložky č. XXX pre kat. úz. K. súd zistil, že v nej boli evidované parc.č. XXX, XXX a XXX/X

(sporná parcela) a to na S. K. v podiele 1, W. K. v podiele 1/3 a W. K. v podiele 1/6. Následne bol podiel
S. K. 1 prevedený na K. K., ktorá na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.03.1923 previedla tento podiel
na W. K. (starého otca žalovaných 2.) až 3.) a jeho manželku T. J..

16. Dňa 09.01.1936 došlo k odpísaniu parciel (XXX, XXX a XXX/X) zapísaných v PKV č. XXX a to do

PKV vložky č. XXX, v tých istých podieloch W. K. podiel 1/6, W. K. podiel 1/3, W. K. a T. K. rod. J. každý
v podiele 3/12.

XX. W. a T. K. previedli svoje podiely každý 3/12 na Slovenskú ľudovú banku. Ako vyplýva z
„kúpopredajnej smluvy“ zo dňa 07.05.1938 parcely č. XXX, XXX a XXX/X v podiele 1 (3/12 + 3/12) kúpili

S. a C. K..

18. Z PKV vložky č. XXX pre kat. úz. K. súd zistil, že je v nej zapísaná parc.č. XXX o výmere 439 m2.
Posledný zápis o vlastníctve je zo dňa 09.10.1962, kedy podľa kúpnej zmluvy bolo zapísané vlastnícke
právo na W. a O. K. na každého v 1 a to od mimopozemnoknižného vlastníka W. K..

19.Zgeometrickéhopolohopisnéhoplánuč.1940/88vyhotovenéhoFerdinandomVárimdňa05.07.1940
vyplýva, že predmetom úpravy boli parcely č. XXX o výmere 478 m2, XXX o výmere 2154 m2, XXX/X
o výmere 806 m2 (zapísané v PKV vložke XXX) a parcela č. XXX o výmere 439 m2 v PKV vložke XXX.Novým stavom podľa geometrického plánu má byť vzniknutá parc. č. XXX/X ako spoločný dvor o výmere
356 m2, parc.č. XXX/X ako pozemok na ktorom je postavený dom so súp.č. XXa o výmere 61 m2, parc.č.
XXX/X ako záhrada o výmere 1077 m2, parc. č. XXX ako záhrada o výmere 623, parc.č. XXX/X ako

pozemok na ktorom je dom so súp.č. XXb o výmere 61 m2, parc.č. XXX/X ako záhrada o výmere 1077
m2 a parc.č. XXX/X ako záhrada o výmere 622 m2. Parc.č. XXX/X priliehajúca k novovzniknutým parc.č.
XXX/X a XXX/X, kde bola v tom čase postavená nehnuteľnosť dom so súp. č. XXa a XXb bola spoločnom
vlastníctve W. K., W. K. a S. a C. K.. Parc.č. XXX/X (dom súp.č. XXa), XXX/X a XXX mali vlastniť W. K.
v podiele 2/3 a W. K. v podiele 1/3. Parc.č. XXX/X (dom so súp. č.XXb), XXX/X a XXX/X mali vlastniť S.

a C. K.. Z geometrického plánu je zrejmé, že boli upravované výmery susediacich parciel XXX/X a XXX
tak, že parc.č. XXX/X sa zmenší výmera na 622 m2 a parc.č. XXX sa zväčší výmera na XXX m2.

20. Následne došlo k dedeniu parc.č. XXX/X avšak v pôvodnej výmere 806 m2 a to zo C. K. (podiel
1) dedičským rozhodnutím D 666/63 na S. K. (manželku) a syna C. K. ml. a po smrti S. K. dedičským
rozhodnutím D 777/85 na syna C. K.. Po C. K. dedili jeho synovia K. K. (žalobca 1.) a K. K. podiel

1 na parc.č. XXX/X každý v podiele 1 ako vyplýva z Osvedčenia o dedičstve sp.zn. 12D/12/2011
zo dňa 30.06.2011. Dedili aj podiel 1 k rodinnému domu so súp.č. XXX postaveného na parc.č.
XXX/X. Jedinou dedičkou po zomr. K. K. sa stala žalobkyňa 2.) na základe osvedčenia o dedičstve
sp.zn. 13D/26/2015 zo dňa 17.2.2016. Týmto posledný dedičským rozhodnutím nedošlo k prededeniu
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a to parc.č. XXX/X o výmere 806 m2 a rodinného domu so súp.

č. XXX, v dôsledku čoho je na aktuálnom LV č. XXX stále zapísaný zomr. K. K..

21. Zo strany právnych predchodcov žalovaných došlo k dedeniu parc.č. XXX/X o výmere 806 m2
dedičským rozhodnutím D 169/74 v podiele 1/3 po W. K. (zapísaného v PKV vložke č. XXX) na W.
K. (manžela žalovanej 1.), ktorý v čase dedenia vlastnil podiel 1/6, ako vyplýva z tohto dedičského

rozhodnutia. Následne po smrti W. K. dedili jeho podiel na parc.č. XXX/X žalovaní 1.) až 4.) každý v
podiele 1/8 na základe osvedčenia o dedičstve sp.zn. 38D/1450/2005 zo dňa 08.03.2006.

22. Čo sa týka rodinného domu so súp.č. XXX zmienka o rodinnom dome sa objavuje v dedičskom
rozhodnutí D 777/85 po neb. S. K. ako domový majetok na parc..č XXX/X. V liste vlastníctva č. XXX pre

kt. úz. K. vyhotoveného ku dňu 08.07.1998 je uvedené, že vlastníkom parc.č. XXX/X a rodinného domu
so súp. č. XXX postaveného na parc.č. XXX/X sú C. K. (otec žalobcu 1.) v podiele 1 a W. K. (manžel
žalovanej 1.) v podiele 1.

23. Z potvrdenia Obce K. zo dňa 22.04.2015 vyplýva, že rodinný dom so súp.č. XXX a orientačné č. XX

stojaci na parc.č. XXX/X bol postavený v roku 1954. Stavebníkom a vlastníkom bola neb. S. K..

24. Z kópie z katastrálnej mapy zo dňa 18.12.2017 (čl. 145) vyplýva, že hranica medzi parc.č. XXX/X
a XXX/X je zaznačená tak, že ide po okraji parc.č. XXX/X, na ktorej stojí rodinný dom žalovaných. Z
kópie katastrálnej mapy zo dňa 19.08.2019 vyplýva, že hranica parc.č. XXX/X prechádza cez stavbu,

ktorá stojí sčasti na parc.č. XXX/X a sčasti na parc. č. XXX/X.

25. Z geometrického plánu č. 61/2019 vyhotoveného Ing. Antonom Čechom vyplýva, že dom so súp.č.
XXX zapísaný na LV č. XXX pre kat. úz. K. (v LV uvedený ako postavený na parc.č. XXX/X) čiastočne
stojí aj na parc.č. XXX/X.

26. Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

27. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcov, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak
nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv
(právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci

žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu, čo je i tento prípad.

28. Súd mal v konaní preukázaný naliehavý právny záujem na určení, že vec rodinný dom so súp.č.
XXX a parc.č. XXX/X patrí do dedičstva. Určovaciu žalobu, že konkrétna vec, patrí do dedičstva poporučiteľovi, môže podať ten, kto je dedičom poručiteľa (prípadne jeho právnym nástupcom) proti inému
dedičovi ale aj inej osobe ako dedičovi. Takou žalobou sa odstráni spornosť vlastníctva k veci, teda
či sa má vec prejednať v dedičstve, pričom v konečnom dôsledku sa právne postavenie žalobcov

na základe takejto žaloby zmení. Žalobca 1.) aj žalobkyňa 2.) preukázali dedičským rozhodnutiami (a
medzi sporovými stranami uvedené nebolo sporné), že sú dedičmi po neb. C. K. a S. K.. Rozhodnutím,
či požadované nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. C. K. a S. K. sa zmení právne postavenie
žalobcov. Súd v súvislosti s preukázaním naliehavého právneho záujmu poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 26/2007 zo dňa 16.12.2008.

29. Čo sa týka prvého žalobného návrhu o určenie, že spoluvlastnícke podiely k rodinnému domu so
súp.č. XXX patria do dedičstva po poručiteľovi S. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, súd v tejto
časti žalobe žalobcu vyhovel. Medzi stranami nebolo sporné, že rodinný dom stavala S. K., právna
predchodkyňa žalobcov. Uvedené vyplynulo aj z výsluchov žalobcu 1.) aj žalovaných 1.) až 4.). Výlučné
vlastníctvo k domu so súp.č. XXX v prospech S. K. strana žalovaných nepoprela, v tejto časti bol nárok

žalobcov nesporný, preto súd v tejto časti žalobe žalobcov vyhovel.

30. „Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 vlastnícke právo k
nehnuteľnosti bez zapísania do pozemkovej knihy nadobudol ten kto nehnuteľnosť po dobu 32 rokov
mal ako svoju v pokojnej držbe.“ (Fekete, 2015, s. 186)

31. Podľa § 115 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1951 do 31.03.1964
vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom
vlastníctve.

32. Podľa § 116 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1951 do 31.03.1964
vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene a nepretržite tri roky; ak ide o
nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

33. Podľa § 145 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1951 do 31.03.1964

ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je
držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

34. Podľa § 566 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1951 do 31.03.1964
lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu,

najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu,
uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať.

35. Podľa § 854 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto
zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky

z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

36. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

37. Žalobcovia tvrdili, že ich právni predchodcovia S. a C. K. podiel na parc.č. XXX/X o výmere 622
m2 nadobudli vydržaním. Dobromyseľnosť pri nastúpení do držby odôvodňovali existenciou dohody, na
základe ktorej bol vyhotovený geometrický plán Ferdinanda Váriho č. 1940/88. To, že tento geometrický
plán existuje a že bol aj obsahom listín založených v katastri nehnuteľností, mal súd preukázané

odpoveďou z katastra (čl. 190 spisu). Medzi stranami bolo sporné, či pri vyhotovovaní geometrického
plánu došlo k dohode medzi právnymi predchodcami žalobcov a žalovaných, od ktorej sa následne
odvíjala stavba nehnuteľností na parcelách riešených týmto geometrickým plánom, konkrétne pre tento
spor na parcelách č. XXX/X a č. XXX. V roku 1940 boli vlastníkmi parcely č. XXX/X S. a C. K. každý v
1 a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.05.1938 (čl. 8 spisu). Druhú polovicu vlastnili v tom čase W.

K. v podiele 1/3 (na základe čd. XXXX/XXXX) a W. K. (na základe č.d. XXXX/XXXX) v podiele 1/6 ako
vyplýva z PKV vložky č. XXX (zápis zo dňa 09.09.1936). V roku 1940 vlastnili aj parcely č. XXX a XXX.
Na parc.č. XXX bol postavený dom so súp.č. XX. Z výsluchu žalobcu 1.) vyplynulo, že jeho starí rodičia
(S. a C. K.) bývali v tomto dome spolu s K.. Keďže chceli mať samy bývanie, postavili si dom na parc.č.XXX/X a to v roku 1954. Z geometrického plánu č. 61/2019 vyhotoveného Antonom Čechom je zrejmé,
že dom so súp.č. XXX stojí na hranici parc.č. XXX/X a susednej parc. č. XXX/X a presne v tej časti
parc.č. XXX/X o výmere 622 m2, o ktorej žalobcovia 1.) a 2.) tvrdia, že bola ich právnymi predchodcami

vydržaná. Vo výsluchu žalovaná 1.) uviedla, že v roku 1960 si s manželom W. K. postavili na parc. č.
XXX dom so súp. č. XXX. Ako vyplýva z PKV vložky č. XXX dňom 09.10.1962 bolo zapísané vlastnícke
právo k parc.č. XXX na W. K. a O. K. a to právom mimopozemnoknižného vlastníka W. K., právneho
predchodcu W. K.. Žalovaná 1.) vo výsluchu potvrdila, že parc.č. XXX dostali od svokrovcov, čo je v
súlade so zápisom v PKV vložke XXX, z ktorej vyplýva, že vlastníctvo k parc.č. XXX prešlo od W. K..

Žalovaná 1.) taktiež tvrdila, že ich dom so súp.č. XXX stojí na parc.č. XXX (neskôr na parc.č. XXX/X). Až
po vyhotovení geometrického plánu č. 61/2019 a zameraní okrem iného aj rodinného domu žalovaných
bolo zistené, že dom žalovaných stojí v skutočnosti sčasti na parc.č. XXX/X. Čo sa týka oplotenia,
oplotenie sa stavalo cca v roku 1965 kvôli hydine, ktorú chovala žalovaná 1.) so svojim manželom.
Podľa čoho bolo oplotenie urobené, žalovaná 1.) nevysvetlila. Z toho ako sa formovala výstavba najprv
rodinného domu žalobcov a neskôr aj rodinného domu žalovaných a oplotenia má súd preukázané,

že pri vyhotovení geometrického plánu Ferdinanda Váriho č. 1940/88 muselo dôjsť k dohode medzi
vlastníkmi v tom čase S. a C. K. a W. a W. K. (právnymi predchodcami žalovaných). Je zrejmé, že bližšie
skutočnosti by vedeli uviesť manžel žalovanej 1.) W. K. a samozrejme S. a C. K., títo však už v čase
rozhodovania súdu nežili. Stav užívania oboch rodinných domov žalobcov aj žalovaných ako aj k nim
prislúchajúcom častiam dvora zhodne potvrdili výpovede žalobcov, žalovaných, výpoveď svedkyne K. F.

a čestné prehlásenia K. U. a A. C.. Súčasťou geometrického plánu Ferdinanda Váriho bolo aj rozdelenie
parciel č. XXX a XXX. Parc.č. XXX pôvodne o výmere 2154 m2 sa týmto geometrickým plánom delila
na dve polovice a to XXX/X o výmere 1077 m2 (mala byť vo vlastníctve W. a W. K. v celosti) a parc.
č. XXX/X o výmere 1077 m2 (mala byť vo vlastníctve S. a C. K. v celosti). Z dohody o usporiadaní
vlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľnosti uzatvorenej medzi A. C., žalovanou 2.), žalovaným 3.) a

žalovaným 4.) vyplýva, že parcely XXX/X a XXX/X pri uzatváraní tejto dohody mali skutočne výmeru
každá 1077 m2, teda takú akú určoval geometrický plán Ferdinanda Váriho. Čiže tak ako sa užívala
parcela č.XXX/X od existencie geometrického plánu Ferdinanda Váriho, tak sa užívala a následne aj
prevádzala parc.č. XXX, ktorá bol predmetom tohto geometrického plánu. Uvedené potvrdzuje to, že
pri vyhotovovaní geometrického plánu muselo dôjsť k dohode medzi právnymi predchodcami žalobcov

a žalovaných, ktorá sa však nezachovala, ale nehnuteľnosti parc.č. XXX/X a parc.č. XXX sa podľa nej
užívali. Geometrický plán Ferdinanda Váriho zapísaný v grafickej časti katastra je takým dôkazom, z
ktorého mal súd preukázané, že právni predchodcovia žalobcov S. a C. K. nastúpili do držby parc.č.
XXX/X dobromyseľne.

38. Ku dňu nástupu do dobromyseľnej držby, t.j. ku dňu vyhotovenia geometrického plánu Ferdinanda
Váriho dňa 05.07.1940 platilo na území Slovenska obyčajové právo, podľa ktorého sa nehnuteľnosť
mohla vydržať po 32 rokoch. Ako bolo vyššie uvedené, súd mal preukázaný nástup do držby týmto
dňom. Od 01.01.1951 nadobudol účinnosť Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb, pričom na vydržanie
nehnuteľnosti sa vyžadovala 10 ročná doba, ktorá v prípade oprávnenej držby S. a C. K. uplynula dňa

01.01.1961. Počas tejto doby si v roku 1954 S. a C. K. postavili rodinný dom so súp. č. XXX ako vyplýva z
potvrdenia Obce K. aj z výpovedí sporových strán. Pri budovaní domu ako aj garáže neboli nikým rušení.
Nedošlo k žiadnym skutočnostiam, ktoré by mohli spochybniť ich oprávnenú držbu. Dokonca v roku 1960
si žalovaná 1.) spolu s manželom postavili vedľa právnych predchodcov žalobcov dom na parc.č. XXX
a sčasti na parc.č. XXX/X. Ani pri stavbe rodinného domu žalovanej 1.) nedošlo k takým skutočnostiam,

ktoré by spochybnili ich vlastníctvo k pozemkom pod domom. Na základe vyššie uvedeného má súd
preukázané, že boli splnené podmienky vydržania v prospech S. a C. K., ktorí sa týmto stali vlastníkmi
časti parc.č. XXX/X o výmere 622 m2 a to ku dňu 01.01.1961, ešte za účinnosti Občianskeho zákonníka
č. 141/1950 Zb. Preto súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

39. Žalovaní namietali, že podiel 1 k parc.č. XXX/X dedili po W. K. v roku 2005 (dedičské rozhodnutie
38D/1450/2005) a W. K. po svojom otcovi W. K. v roku 1974 (dedičské rozhodnutie D 169/74) a tiež
namietali, že žalobcovia vedeli, že dedia len podiel 1 na parc.č. XXX/X. Prechody vlastníckeho práva
dedením či už po C. K. v roku 1963 alebo po S. K. v roku 1985 nastali až po uplynutí zákonom stanovenej
10 ročnej vydržacej doby, teda až v čase, kedy bol podiel k parc.č. XXX/X S. a C. vydržaný. Je pravdou,

že právni predchodcovia žalobcov 1.) a 2.) K. K. a C. K. vedeli o tom, že majú evidované vlastníctvo
k parc.č. XXX/X v polovici, uvedená vedomosť je však bez právneho významu, keďže podiel k parc.č.
XXX/X bol už v tom čase vydržaný.40. Súd zamietol návrh na výsluch svedkov A. C. a K. C., ktorí mali podľa žalobcov vedieť sa vyjadriť
k užívaniu sporných nehnuteľností a k ich rozdeleniu. Súd mal za to, že užívanie nehnuteľností domu
žalobcov ako aj dvora okolo bolo dostatočne preukázané výpoveďami žalobcov, žalovaných ako aj

svedkyne K. F.. Žalobcovia doložili aj čestné vyhlásenie A. C.. Tvrdenia ohľadom užívania sporných
nehnuteľností neboli v konaní sporné. Preto súd považoval za nadbytočné predvolávať svedkov, ktorí
by potvrdili to, čo v konaní sporné nebolo.

41. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovia 1.) a 2.) boli v konaní plne
úspešní, preto im súd priznal náhradu trov vo výške 100%. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).