Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. júl 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/95/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113227472
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5113227472.34

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v spore žalobcu: F. S.,

A.. XX.XX.XXXX, S. W. Ž. XX/XX, XXX XX Ž., zast. Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so
sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, IČO: 36 854 956, proti žalovanému: T. Š., A.. XX.XX.XXXX, S.
W.O.H.XXX/XX,XXXXXŽ.-Q.,zast.AdvokátskakanceláriaJUDr.Ing.MartinChlapík,s.r.o.,sosídlom
Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 339, o zaplatenie 33.807,06 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 33.807,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,5% ročne zo sumy 33.807,06 Eur od 25.08.2013 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o
výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Štátu Slovenskej republiky sa priznáva nárok na náhradu nákladov spojených s vykonávaním

dokazovania, a to voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady nákladov súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.08.2013 sa domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 33.807,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5%
ročneod25.08.2013dozaplateniaatrovykonania.Svojnárokodôvodniltým,žežalobcaakopristupujúci
dlžník v rade 2/ dňa 29.01.2010 uzatvoril Dohodu o pristúpení k záväzku, ktorej zmluvnými stranami bol
žalobca a Slovenská sporiteľňa, a.s. Predmetom tejto dohody bolo pristúpenie k záväzku za účelom
splatenia pohľadávky banky vo výške 35.000,- Eur spolu s príslušenstvom, pričom pohľadávka vznikla

zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 29.01.2010 medzi bankou a pôvodným dlžníkom B. SK, s.r.o. Dňa
29.01.2010 uzatvoril Dohodu o pristúpení k záväzku s danou bankou aj žalovaný ako pristupujúci dlžník
v rade 1/ s rovnakými zmluvnými ustanoveniami ako žalobca. Pôvodný dlžník si nesplnil svoju povinnosť
dohodnutú v zmluve, neuhradil ani jednu splátku a neplatil poplatky z nej vyplývajúce. Vzhľadom k tomu,
že pôvodný dlžník si nesplnil svoju povinnosť z úverovej zmluvy, žalobca ako pristupujúci dlžník v rade
1/ uhradil banke dlžnú pohľadávku, pričom celkový dlh pôvodného dlžníka predstavoval 67.614,11 Eur.
Celý dlh splatil žalobca ako pristupujúci dlžník v rade 2/. Pôvodný dlžník a pristupujúci dlžník v rade 1/,

teda žalovaný, neuhradil žiadnu sumu. Keďže pôvodný dlžník nesplnil svoju povinnosť a žalobca ako
pristupujúci dlžník v rade 1/ splatil celý dlh, má právo požadovať od pôvodného ako aj pristupujúceho
dlžníka úhradu a keďže pôvodný dlžník ukončil svoju podnikateľskú činnosť k 31.08.2011 a nemôže tedasvoj podiel splniť, tak žalobca požaduje od žalovaného 1 z celkovej uhradenej sumy, t.j. 33.807,06 Eur.
Žalovaný žalobcovi neuhradil ani časť, a to ani na výzvu zo dňa 16.08.2013.

2. Vo veci bol dňa 23.10.2013 vydaný platobný rozkaz, voči ktorému bol dňa 10.04.2014 podaný
odpor, v ktorom žalovaný uviedol, že žalobca bol spoločníkom vo výške podielu 1 a zároveň konateľom
spoločnosti B. SK, s.r.o. Druhým spoločníkom a zároveň konateľom bol žalovaný. Spoločnosť mala
uzatvorenú zmluvu o dielo so spoločnosťou E. X., na základe ktorej vykonávala pre túto spoločnosť
dielo a táto za toto dielo platila zmluvnú odmenu. Dňa 29.01.2010 uzavrela spoločnosť zmluvu o

splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 35.000,- Eur, pričom
spoločnosť ako dlžník mala povinnosť tento úver splácať v splátkach vo výške 973,- Eur vždy k 20.dňu
v kalendárnom mesiaci. Dňa 29.01.2010 uzavrel žalobca dohodu o pristúpení záväzku a zároveň aj
žalovaný uzatvoril dňa 29.01.2010 dohodu o pristúpení k záväzku. Žalovaný uviedol, že spoločnosť mala
zozmluvyoúverezaplatiťprvúsplátkudo20.02.2010,pričomtútopovinnosťmalvzmysledohodymedzi
konateľmi F. S., ktorý však úmyselne nesplnil svoju povinnosť ani v mesiaci február 2010, ani v marci

2010, o čom sa dozvedel žalovaný, preto do 30.03.2010 sa dostavil do pobočky Slovenskej sporiteľne,
a.s., kde deklaroval svoj záujem vyplatiť úver v celej výške 35.000,- Eur z očakávaných platieb, ktoré
mala spoločnosti zaplatiť francúzska spoločnosť E. X.. Dňa 31.03.2010 sa žalovaný opätovne dostavil
do Slovenskej sporiteľne, vykonal príkaz na úhradu celého splatného úveru, avšak tento príkaz na
úhradu nemohol zrealizovať, nakoľko žalobca v ten deň pred podaním tohto príkazu previedol všetky

peňažné prostriedky na iný účet, čím objektívne znemožnil spoločnosti zaplatiť svoj záväzok z vlastných
finančných prostriedkov. Žalovaný má za to, že na účte bol dostatok finančných prostriedkov. Teda je
zrejmé, že spoločnosť mala počas celého obdobia r. 2010 dostatok finančných prostriedkov a žalobca
svojím protiprávnym konaním spôsobil, že záväzok voči veriteľovi nezaplatil dlžník, ale sám žalobca ako
pristupujúci dlžník 2/ a z toho titulu si v konaní uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 1. Žalovaný

namietal aj výšku žalovanej sumy, nakoľko úver bol poskytnutý vo výške 35.000,- Eur, preto mu nie je
zrejmé, prečo žalovaný platil veriteľovi sumu 67.614,12 Eur.

3. Podaním zo dňa 27.06.2014 právny zástupca žalobcu sa vyjadril k podanému odporu, pričom uviedol,
že podaný odpor je neodôvodnený a výsostne účelový a tvrdenia sú nepravdivé. Je nepravdivé tvrdenie

žalovaného v podanom odpore, že vraj bola nejaká dohoda medzi konateľmi spoločnosti ohľadom
úhrady prvej splátky. Takéto jeho tvrdenie sa nezakladá na pravde a je to absurdné, pretože povinnosť
úhrady splátok bolo povinnosťou spoločnosti a samotný žalobca mal osobný záujem na včasnom a
pravidelnom splácaní zo strany spoločnosti, predovšetkým z dôvodu, že rovnako ako žalovaný pristúpil
k záväzku, ktorý mala spoločnosť voči Slovenskej sporiteľni z titulu zmluvy o úvere. Pokiaľ žalovaný

tvrdil, že deklaroval svoj záujem vyplatiť úver v celej výške 35.000,-, a preto sa dostavil do Slovenskej
sporiteľne dňa 30.03.2010, čo preukazoval vypísaným tlačivom Slovenskej sporiteľne na vykonanie
zmenynaúčte,taktototlačivovypísanéžalovanýmjeabsolútnebezpredmetnýmaničnepreukazujúcim,
pretože čo sa týka daného tlačiva, tak žalobca predpokladá, že žalovaný mal od počiatku záujem
zaplatiť predmetný úver, a to či už zo zdrojov spoločnosti ako dlžníkom alebo zo zdrojov vlastných ako

pristupujúceho dlžníka, v opačnom prípade by jeho konanie mohlo naplniť znaky skutkovej podstaty
trestného činu podvodu, pokiaľ by uzatváral úverovú zmluvu bez úmyslu tento úver splatiť. A nejaký
úmysel ním tvrdený nie je považovaný v zmysle žiadneho právneho predpisu za splnenie záväzku.
Pokiaľ sa žalovaný dostavil aj 31.03.2010 na pobočke Slovenskej sporiteľne, kde vykonal príkaz na
úhradu celého splatného úveru vo výške 35.000,- s tým, že ho nemohol zrealizovať, nakoľko údajne

žalobca previedol peňažné prostriedky na iný účet, tak opätovne sú jeho tvrdenia nepravdivé, pretože
v zmysle zmluvy o úvere splatnosť istiny a úrokov bola dohodnutá mesačne s tým, že splatnosť prvej
splátky istiny nastala 20.02.2010 a konečná splatnosť 20.01.2013. Vzhľadom na uvedené je zrejmé,
že dňa 31.03.2010 nebol splatný celý úver, nakoľko Slovenská sporiteľňa nevyhlásila jeho predčasnú
splatnosť, ani samotný žalovaný nepožiadal v mene spoločnosti B. SK, s.r.o., ako ani vo vlastnom mene

o možnosť jeho predčasného splatenia. Nie je zrejmé, ako žalovaný dospel k tomu, že k 31.03.2010 bol
záväzok spoločnosti vo výške 35.000,-, keď táto suma predstavovala len výšku úveru bez príslušných
úrokov,čoopätovnepreukazuje,akýskutočnýbolžalovanéhozáujemnasplateníúveru.Pokiaľžalovaný
uvádza, že 31.03.2010 bol na bankovom účte spoločnosti dostatok finančných prostriedkov, čo mal
preukázať výpismi z prevodných príkazov spoločnosti E. X. zo dňa 26.01. a 04.02.2010, tak žalovaný

poukazoval na platby, ktoré prišli na účet spoločnosti 2 až 3 mesiace predtým, než zadával príkaz na
úhradu. V spoločnosti bol neustály obeh finančných prostriedkov, to znamená, že tieto po pripísaní na
účet spoločnosti nezostávali na účte, ale obratom boli použité na záväzky voči zamestnancom, voči
sociálnej poisťovni, zdravotných poisťovniam, dodávateľom a podobne, a teda skutočnosť, že na účetspoločnosti prišli finančné prostriedky v januári, či vo februári r. 2010, z ktorej žalovaný dovodil na
konci marca 2010, že spoločnosť má dostatok finančných prostriedkov, preukazuje len to, že žalovaný
sa ako konateľ spoločnosti vôbec nevenoval výkonu funkcie a taktiež ani ako jej spoločník sa o jej

skutočné reálne fungovanie vôbec nezaujímal a nemal žiaden prehľad o tom, čo sa v spoločnosti
deje a aké má záväzky a čo je povinná plniť a aké sú jej majetkové pomery, či celková finančná
situácia. Pokiaľ žalovaný poukazuje na platbu, ktorá prišla na účet spoločnosti 26.01.2010 a z tejto
odvodzujedobrúfinančnúsituáciuspoločnosti,jetolendôkazomžalobcovýchtvrdeníotom,žežalovaný
sa dostatočne nevenoval svojej činnosti pre spoločnosť, a to ani ako konateľ a ani ako spoločník,

pretože pokiaľ by mala spoločnosť dostatok finančných prostriedkov ako žalovaný tvrdí, tak je otázne,
prečo žalovaný súhlasil 3 dní na to, t.j. 29.01.2010 s uzavretím zmluvy o úvere, a to za účelom
splatenia skoršej pohľadávky, ktorú mala spoločnosť voči inému veriteľovi. Žalovaný uviedol, že od
25.02.2010 posielala spoločnosť E. X. finančné prostriedky už na bankový účet vedený v S., a to na
základe príkazu žalobcu, ktorý tým údajne znemožnil žalovanému disponovať finančnými prostriedkami
spoločnosti. Uvedené je však nepravdivé, nakoľko žalovaný ako konateľ spoločnosti mohol disponovať

s ktorýmkoľvek bankovým účtom spoločnosti bez obmedzenia. Nakoľko na bankovom účte nebolo
dostatokfinančnýchprostriedkov,prednostneboliplatenémzdyzamestnancovaodvody.Dôkazomtoho,
že žalovaný nakladal aj s týmto novozaloženým bankovým účtom, je to, že z tohto bankového účtu
spoločnostivybralfinančnéprostriedkyvovýške9.500,-Eurapoužilichnaneznámyúčel.Ztohodôvodu
bolo podané trestné oznámenie, avšak konanie bolo zastavené, nakoľko sa nepreukázalo, na aký účel

boli finančné prostriedky použité. Žalovaný v období máj 2010 založil pre spoločnosť nový bankový účet
vo Q. a zabezpečil, aby finančné prostriedky od odberateľov spoločnosti boli poukazované práve na
tento účet. Žalovaný vybral i z tohto účtu sumu vo výške 2.800,- Eur a použil ju na súkromné účely.
Teda tvrdenia žalovaného, že spoločnosť mala počas celého obdobia roka 2010 dostatok finančných
prostriedkov na zaplatenie záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere a žalobca protiprávnym konaním

spôsobil, že záväzok nezaplatila spoločnosť, ale sám žalobca ako pristupujúci dlžník, sú nepravdivé.
Žalovaný vypísal príkaz na úhradu vo výške 35.000,- Eur len jedinýkrát, a to 31.03.2010, pričom išlo o
bezpredmetný príkaz, nakoľko v danom čase ani nebol splatný celý úver a rovnako výška 35.000,- Eur
aninemohlazodpovedaťaktuálnemuzostatkuúveruanejednalosaoskutočnúavážnuvôľužalovaného
splatiť predmetný záväzok, ale len o teatrálne gesto žalovaného robené výlučne pre efekt. Spoločnosť

okrem žalovaným spomínaných príjmov mala však aj nemalé výdavky, ako sú mzdy zamestnancov,
odvody,exekúcie,leasingyarovnakoplatbyzaslanéodspoločnostiE.X.nepredstavovaliprespoločnosť
čistý zisk, ale bolo potrebné platiť aj náklady spoločnosti, ktoré často vzhľadom na nevýhodné
obchody uzavreté pre spoločnosť práve žalovaným prevyšovali príjmy. Žalovaný viackrát podpisoval
za spoločnosť nevýhodné zmluvy s obchodnými partnermi na sumu nižšiu ako boli spoločné náklady

týchto obchodov, z ktorých dôvodov sa spoločnosť dostala do platobnej neschopnosti a následne do
úpadku. Čo sa týka namietanej výšky žalovanej sumy, tak ide o nevedomosť žalovaného, keďže zmluvu
o úvere, z ktorej zreteľne vyplýva, že nejde o bezúročný úver, podpisoval v mene spoločnosti práve a
výlučne žalovaný ako konateľ spoločnosti. Pokiaľ sa neoboznámil s podmienkami konkrétnej zmluvy o
úvere, hoci túto následne podpísal, možno hovoriť o nezodpovednom správaní žalovaného vo vzťahu

k spoločnosti, ktorej bol spoločníkom a zároveň konateľom, avšak pokiaľ žalovaný skutočne má za to,
že pokiaľ si od banky požičia 35.000,-, tak následne jej má vrátiť len týchto 35.000,- Eur, tak je to len
dôkazom podnikateľského myslenia žalovaného. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že spoločnosť bola vymazaná
z obchodného registra z titulu zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku, hoci tvrdí, že
v tom čase spoločnosť mala hnuteľný majetok v hodnote vyššej ako 6.638,78 Eur a žalobca údajne

zatajil pred správcom hnuteľný majetok, v dôsledku čoho spoločnosť zanikla a nebola tak schopná splniť
svoj záväzok voči veriteľovi, tak nie je zrejmé, prečo tak neurobil už v čase konkurzného konania, ale
uvedené uvádza až v tomto konaní, t.j. po vyše 3 rokoch.

4. Následne súd nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový

stav:

5. Súd mal preukázané, že dňa 29.01.2010 bola uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s. a spoločnosťou B. SK, s.r.o. ako dlžníkom, za ktorú pri podpisovaní
zmluvy konal žalovaný. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 35.000,- Eur s úrokom z

omeškania 10% a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.01.2013. Dlžník bol povinný splácať
mesačne splátky vo výške 973,- Eur vždy k 20.dňu v kalendárnom mesiaci so splatnosťou prvej splátky
20.02.2010.6. Súd mal preukázané, že žalovaný ako pristupujúci dlžník 1/ a žalobca ako pristupujúci dlžník 2/
uzatvorili Dohodu o pristúpení k záväzkom dlžníka vyplývajúcim zo zmluvy o splátkovom úvere, čo
potvrdili aj v závere predmetnej zmluvy o úvere (čl. 10 a čl. 7).

7. Z príkazu na čerpanie splátkového úveru zo dňa 29.01.2010 vyplýva čerpanie úveru vo výške 35.000,-
Eur.

8. Súd poznamenáva, že účelom úveru poskytného Zmluvou o splátkovom úvere z 29.01.2010 vyplýva,

že účelom je splatenie pohľadávky banky, ktorá vznikla poskytnutím povoleného prečerpania podľa
zmluvy o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXX/XXXX.

9. Z predloženej žiadosti o vykonanie zmeny vyplýva, že žalovaný žiadal dňa 30.03.2010 ohľadom účtu
XXXXXXXXXX, aby bola zabezpečená zmena za účelom deklarovania záujmu vyplatiť úver PPU vo
výške 35.000,- Eur z došlých platieb v priebehu apríl, máj r. 2010. Následne podľa príkazu z 31.03.2010

zadal príkaz žalovaný uhradiť 35.000,- Eur na účet XXXXXXXXXX.

10. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, ako aj z Obchodného vestníka XXB/XXXX, že spoločnosť
B. X., s.r.o. bola zrušená 07.06.2011 rozhodnutím konkurzného súdu o zastavení konkurzného konania
pre nedostatok majetku podľa § 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a následne vymazaná dňa

31.08.2011. (čl. 42 a 43)

11.Žalovanýpredložilsúdufaktúry,avšakvofrancúzskomjazykubezprekladu,pričomjemožnévyvodiť,
že ide o faktúry vystavované spoločnosťou B. SK, s.r.o. pre spoločnosť E. X. v r. 2009, 2010. Dané listiny
neboli predložené v úradnom jazyku.

12. Z predložených listín bolo nepochybne zistené, že žalobca zaplatil dlh voči Slovenskej sporiteľni,
čo vyplýva z potvrdenia o hotovostnom vklade zo dňa 15.11.2011 vo výške 1.500,- Eur, z 10.01.2012
vo výške 1.500,- Eur, z 28.02.2012 v sume 1.500,- Eur, 04.04.2012 v sume 1.500,- Eur, 28.06.2012 v
sume 1.500,- Eur, 21.02.2013 v sume 46.000,- Eur, z 12.06.2013 v sume 12.500,- Eur, z 13.06.2013 v

sume 1.614,11 Eur. (čl. 142 a nasl.)

13. Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila súdu dňa 05.01.2015, že úver č. XXXXXXXXXX/XXXX bol
splatený dňa 30.06.2013, ktorý bol poskytnutý dňa 29.01.2010 vo výške 35.000,- Eur. Uvedený úver
bol splatený až v roku 2013 ako bezhotovostný vklad z účtu s názvom S. F., ako aj z účtu s názvom B.

SK, s.r.o., k čomu boli predložené aj výpisy, ako bol predmetný úver v roku 2013 splácaný. (čl. 274 až
287) Taktiež bolo preukázané, že úver bol splácaný aj pred rokom 2013, pričom žalobca uhradil sumu
1.500,- Eur dňa 15.11.2011, sumu 1.500,- Eur dňa 10.01.2012, sumu 1.500,- Eur dňa 28.02.2012, sumu
1.500,- Eur dňa 04.04.2012, sumu 1.500,- Eur dňa 28.06.2012, sumu 46.000,- Eur dňa 21.02.2013,
sumu 12.500,- Eur dňa 12.06.2013 a sumu 1.614,11 Eur dňa 13.06.2013, teda spolu 67.614,11 Eur, a

to z prostriedkov žalobcu.
- Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že hoci bol úver splácaný aj z účtu s názvom B. SK, s.r.o.,
je nepochybné, že úver bol splatený až v roku 2013 a spol. B. SK, s.r.o. bola z obchodného registra
vymazaná dňa 31.08.2011, teda daná spoločnosť nemohla dlh v roku 2013 splácať. Z uvedeného
vyplýva, že sa jednalo len o názov účtu, nie o skutočný subjekt, ktorý platil.

- Pokiaľ Slovenská sporiteľňa predložila výpisy o splácaní v roku 2013 s tým, že splátky boli z účtu
s názvom B. SK, s.r.o. a s názvom F. S., je nepochybné, že tieto úhrady nemohli byť vykonnaé
spoločnosťou B. SK, s.r.o., keďže bola vymazaná z obchodného registra dňa 31.08.2011. Teda dané
splátky nemohli byť vykonané tým subjektom z dôvodu jeho neexistencie. Úhrada z účtu s názvom B.
SK, s.r.o. neznamená, že úhrady boli vykonané aj subjektom s takým názvom.

- Zároveň splátkam v roku 2013 predchádzali úhrady žalobcu, a to od 11/2011, teda aj z toho vyplýva,
ž a ani tie úhrady nemohli byť vykonané spoločnosťou B. SK, s.r.o., keďže vtedy už neexistovala. A z
toho dôvodu už nemožno hovoriť ani o majetku, či finančných prostriedkoch danej spoločnosti, keďže je
nepochybné, že na spoločnosť bol vyhlásený konkurz, ktorý bol zrušený z dôvodu nedostatku majetku a
z vykonaného dokazovania, predovšetkým zo znaleckých posudkov, vyplynulo, že spoločnosť skutočne

nebolavdobrejfinančnejsituácii,čo potvrdzujeajtáskutočnosť,žespoločnosťuzavrelazmluvuoúvere.

14. Z uvedeného vyplýva, že splátky vykonal iba žalobca, a to aj napriek tomu, že niektoré úhrady sú
z účtu s názvom B. SK, s.r.o. Žalovaný nepreukázal žiadnu úhradu úveru z jeho strany, a to ani jehopríkazy z účtu spoločnosti, kým existovala okrem vyššie uvedeného. Všetky úhrady boli tvrdené iba
žalobcom. Úhrady z účtu s názvom B. SK, s.r.o. nemohli byť z finančných prostriedkov spol. B. SK, s.r.o.,
keďže v čase úhrad spoločnosť už neexistovala a predsa konkurz bol zrušený pre nedostatok majetku,

teda nemohli byť ani finančné prostriedky. V čase zrušenia konkurzu a výmazu spoločnosti B. SK, s.r.o.
neboli tvrdené finančné prostriedky a pokiaľ žalovaný v tomto konaní tvrdil, že boli finančné prostriedky v
tom čase, jednak výsledok konkurzu preukazuje opak jeho tvrdenia a jednak jeho dané tvrdenie v tomto
konaní je účelové, zavádzajúce a nepreukázané.

15. Žalovaný podaním zo dňa 24.11.2015 sa písomne k veci vyjadril, pričom mal za to, že žalobca
od neho požaduje zaplatenie dlžnej sumy, ktorá je však nad rámec jeho nároku, pričom má za to, že
predložené listiny preukazujú, že dlh nezaplatil žalobca tak, ako uvádzal v písomnom návrhu na sumu
67.612,- Eur v čiastkových plneniach, ale zaplatil iba jedinú platbu a zostatok sumy zaplatil pôvodný
dlžník spoločnosti B. SK a naďalej žalovaný namietal výšku pohľadávky, nakoľko sa domnieva, že nie
je povinný na zaplatenie 1 z celkového dlhu s poukazom na skutočnosť, že pôvodný dlžník svoj podiel

rovnajúci sa 1/3 takmer v celej výške splatil. Z toho pohľadu je nárok žalobcu neurčitý.

16. Zároveň žalovaný podaním z 24.11.2015 (čl. 347) vzniesol námietku započítania pohľadávky tak,
že žalovaný si proti žalobcovi uplatňuje svoju vlastnú pohľadávku na započítanie vo výške 180.698,-
Eur, ktorá vznikla titulom bezdôvodného obohatenia, a to z neoprávnene prisvojených finančných

prostriedkov v celkovej výške 361.397,29 Eur, ktoré patrili bývalej spoločnosti B. SK, a ktoré úmyselne
žalovaný previedol bez vedomia druhého spoločníka na svoj osobný účet. (Súd poznamenáva, že
žalovaný v danom podaní uviedol, že žalovaný previedol, nie žalobca.) V závere tohto podania však
uviedol, že voči žalobcovi vznáša kompenzačnú námietku podľa ust. § 98 O.s.p. a žiada, aby po
vykonanom dokazovaní vydal v právnej veci žalobcu proti žalovanému rozsudok taký, že žalobu

zamietol. Z uvedeného je zrejmé, že nežiadal vzájomnú žalobu, ale kompenzačnú námietku iba na tú
dlžnú sumu.

17. Podľa § 98 OSP v znení v čase vznesenia kompenzačnej námietky, vzájomným návrhom je i prejav
odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje,

aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu
proti návrhu.

18. Podľa § 147 ods.1, 2 CSP
(1) Žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

(2) Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na
započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje
taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

19. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a na opakované výslovné tvrdenia žalovaného

prostredníctvom jeho právneho zástupcu - advokáta, teda profesionálneho zástupcu, súd skonštatoval,
že žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku, nedal vzájomnú žalobu, hoci ním tvrdená pohľadávka je
vyššia, avšak žalovaný nepožadoval prisúdiť viac, než požadoval žalobca. Teda žalovaný netrval na
prisúdení zvyšku svojej pohľadávky, ktorú podľa jeho tvrdenia má voči žalobcovi. Žiadal iba započítať
jeho pohľadávku voči žalobcovej pohľadávke, a to bez ďalšieho. Z uvedeného dôvodu súd prejav

žalovaného považoval iba ako obranu žalovaného proti návrhu žalobcu. Súd však zdôrazňuje, že
žalovanýsvojupohľadávkuničímnepreukázal.Tedanepreukázalnielenvýšku,aleaniexistenciunejakej
jeho pohľadávky. Podmienkou úspešného započítania a teda kompenzačnej námietky je existencia
pohľadávky spôsobilej na započítanie. V danom prípade však žalovaný síce vzniesol kompenzačnú
námietku, avšak nepreukázal existenciu svojej pohľadávky a teda ani dôvod započítania. Z toho dôvodu

nemohlo dôjsť k započítaniu a súd danú námietku posúdil ako neopodstatnenú obranu žalovaného.

20. K tomu právna zástupkyňa žalobcu uviedla v podaní z 09.03.2016 spolu s prílohami, ktoré
preukazujú, že platby prijaté na súkromný účet žalobcu vedený v J. W. I. Y. X., a.s., teda nie v S.,
ako to tvrdil vo svojom podaní žalovaný, a ktoré patrili spoločnosti B. SK, boli prevedené žalobcom

v plnej výške do pokladne tejto spoločnosti, nie na účet, nakoľko žalovaný ako konateľ spoločnosti
neoprávnene nakladal s finančnými prostriedkami spoločnosti na účte a tieto užíval na spoločnosti
neznáme účely a po použití nedoložil spoločnosti žiadne účtovné doklady. Finančné prostriedky vložené
do pokladne následne v plnej výške boli použité na splnenie záväzkov spoločnosti B. SK, s.r.o., a tov prevažnej miere mzdové nároky zamestnancov a podobne. Zároveň predložila aj listiny o tom, že
finančné prostriedky prijaté na súkromný účet nepostačovali na platenie všetkých záväzkov spoločnosti
B. SK, s.r.o., ktoré vďaka neodbornému konaniu žalovaného ako konateľa a osoby dohadujúcej v jej

mene kontrakty, opakovane produkovala na viacerých stavbách stratu, ktorú kryl zo svojich vlastných
prostriedkov výlučne žalobca ako jeden z konateľov a spoločníkov tejto spoločnosti. Z predmetných
dokladov taktiež vyplýva, že žalobca nie je osobou, ktorá sa obohatila neoprávnene na úkor spoločnosti
B. SK, s.r.o., ale naopak, že je osobou, ktorá z vlastných súkromných finančných prostriedkov, ktoré
neboli tvorené ziskom z podnikania vyššie uvedenej spoločnosti, ale z inej činnosti žalobcu, doslova

dotovalačinnosťspoločnostiB.SK,s.r.o.,ktoráskutočnosťnasebanedaladlhočakaťvpodobezrušenia
spoločnosti v dôsledku nedostatku majetku potrebného na vyhlásenie konkurzu na túto spoločnosť a jej
následného výmazu z obchodného registra. Poukázala, že k platbám prijatým na súkromný účet žalobcu
okrem toho, že sa nejednalo nikdy o účet vedený v S., ale o účet v J. W., poskytla výpisy z účtu žalobcu.
Za inkriminované obdobie vyplýva, že predmetné platby neboli uskutočnené v čase a sumách, ktoré
tvrdil žalovaný v ňom podanom odpore voči platobnému rozkazu. Navyše na účet žalobcu boli prijaté

platby v prospech B. SK, ktoré žalovaný vo svojom odpore neuviedol a poukázala na platbu 19.04.2020
v sume 20.000,- Eur, 29.06.2010 v sume 49.921,60 Eur, dňa 16.07.2010 v sume 10.480,40 Eur, dňa
13.08.2010vsume21.993,06Eur,dňa10.09.2010platbavsume35.750,94Euradňa30.12.2010platba
v sume 47.362,- Eur. Celkovo prijal žalobca teda počas existencie spoločnosti B. SK až do jej výmazu
z obchodného registra na svoj účet sumu 400.344,27 Eur, ktorú ani len z časti nepoužil na iné účely

ako v prospech spoločnosti B. SK, s.r.o., o čom svedčia doklady, ktoré predložil žalobca súdu s daným
podaním. Zároveň z týchto predmetných dôkazov vyplýva, že žalobca nemohol ani len časť predmetnej
sumy použiť na splatenie úveru, ktorý napokon za B. SK a žalovaného ako spoludlžníkov vyplatil sám
zo zdrojov získaných z úveru, ktorý mu bol poskytnutý z J. W. X., a.s. ako fyzickej osobe. Žalobca vo
svojom podaní rozpísal, kedy vložil žalobca uvedené prijaté platby na svoj súkromný účet do pokladne

spoločnostiB.SK,s.r.o.aakoajto,akobolosnimispoločnosťouB.SKnaložené,t.j.naakévýdavkytejto
spoločnosti boli tieto platby výlučne touto spoločnosťou spotrebované. Zároveň boli pripojené všetky
účtovné doklady o platbách, ktoré sú zosumarizované v predloženom zozname, a ktoré preukazujú to,
že spoločnosť B. SK, s.r.o. prijala od žalobcu dané finančné prostriedky v plnej výške 400.344,27 Eur a
zároveň ich použila v plnej výške pre splnenie svojich záväzkov. K príjmovým pokladničným dokladom

spoločnosti B. SK, s.r.o. právna zástupkyňa žalobcu priložila aj faktúry, ktorými táto fakturovala svoje
plnenia svojim odberateľom, aby bolo zrejmé, na základe akého titulu boli tieto platby na účet žalobcu
následne prijaté v hotovosti spoločnosťou B. SK, s.r.o. ako platby na ňou vystavené faktúry. Zároveň
boli predložené účtovné závierky a daňové priznania spoločnosti B. SK, s.r.o. za r. 2009 a 2010, ktorými
žalobca preukázal jednak výsledok podnikania spoločnosti, ktorý je diametrálne odlišný od skreslených

a účelových tvrdení žalovaného a z ktorého je zrejmé, najmä vzhľadom k tomu, že žalovaný svoje
súkromné finančné prostriedky do spoločnosti B. SK, X..H..E.. nevkladal, že chýbajúce peniaze vkladal
do spoločnosti práve žalobca, pričom tieto pochádzali z iných jeho aktivít a neboli ziskom či inými
výnosmi z podnikania B. SK, X..H..E.. (čl. 383 až 485).

21. Právna zástupkyňa žalobcu správne poukázala na to, že pokiaľ sa žalovaný v tomto konaní bránil
tým, že žalobca použil prostriedky spoločnosti B. SK na základe jednotlivých ním predložených faktúr,
ktoré neodovzdal spoločnosti B. SK, ale z tých si splatil následne predmetný úver, tak z predložených
listinných dôkazov žalobcom vyplýva, že všetky finančné prostriedky z predmetných faktúr označených
žalovaným, a teda aj z príjmov, ktoré boli preukázané výpisom zo súkromného účtu žalobcu, boli

odovzdané spoločnosti, teda pôvodnému dlžníkovi a zároveň z týchto listinných dôkazov vyplýva, na
aké položky a na aké náklady spoločnosti B. SK boli všetky tieto finančné prostriedky minuté. Čiže z
predmetných listinných dôkazov vyplýva, že z platieb, ktoré prijímal žalobca na svoj súkromný účet, ktoré
však patrili spoločnosti B. SK, si neponechal ani len časť a všetky boli vynaložené spätne spoločnosti a
z nich hradené potrebné náklady, ktoré v spoločnosti pri podnikaní vznikli. Preto nemôže byť pravdou,

že žalobca predmetný úver vyplatil nie zo svojich vlastných prostriedkov, ktoré získal úverom, ale že ich
údajne mal vyplatiť z prostriedkov spoločnosti B. SK.

22. Právny zástupca žalovaného predložil listinu, z ktorej dovodzuje, že spoločnosť E. potvrdila sumu
faktúr vo výške 479.065,- Eur k augustu 2010 s tým, že z predmetného žalovaný odvodzuje, že táto

suma bola zároveň prijatá na súkromný účet žalobcu. Právna zástupkyňa žalobcu však poukázala na
to, že z predmetného výpisu nevyplývajú všetky platby, ktoré boli prijaté na súkromný účet žalobcu za
spoločnosti B. SK. To, že spoločnosť B. SK fakturovala spoločnosti E., ešte automaticky neznamená,
že toto prijímal sám žalobca na svoj účet. A pokiaľ žalovaný tvrdí, že počas trvania pracovnýchpomerov boli vyplácané výplaty, prípadné náhrady cestovných výdavkov a podobne výlučne len na účet
zamestnancov, toto tvrdenie je účelové, ničím preukázané a podľa žalobcu nepravdivé a ničím nebolo
preukázané, že by žalobca prijal na svoj súkromný účet nejaké ďalšie finančné prostriedky za spoločnosť

B. SK.

23. Pokiaľ právny zástupca žalovaného namietal a trval na tom, že predložil tabuľky zamestnancov
s dátumom skončenia pracovného pomeru a v porovnaní s dátumami, kedy im boli vyplatené mzdy
za vykonanú prácu, tak je nutné zdôrazniť, že po preverení predmetných výdavkových pokladničných

dokladov vyplýva, že všetky mzdy, ktoré boli vyplácané, síce po skončení pracovného pomeru, boli
vyplácané za obdobie trvania pracovného pomeru, čiže námietka zo strany žalovaného v tom je
irelevantná.

24. Právna zástupkyňa žalobcu predložila znalecký posudok č. X/XXXX. Hoci žalovaný tvrdil, že
spoločnosť bola v dobrej finančnej situácii a nepotrebovala úver, tak z predmetného znaleckého posudku

vyplýva, že tak ukazovateľ likvidity, ako aj ukazovateľ aktivity, ako aj ukazovatele zadlženosti ako
i rentability nasvedčujú, že v r. 2009 a 2010, teda v čase tesne pred podaním dlžníckeho návrhu
na vyhlásenie konkurzu, bola spoločnosť vo veľmi zlej finančnej situácii. Nehospodárila rentabilne.
Z ukazovateľa rentability sa v podstate potvrdzuje aj to, čo tvrdil žalobca, že spoločnosť uzatvárala
prostredníctvom žalovaného ako konateľa nevýhodné zmluvy, nakoľko z ukazovateľov rentability

vyplýva, že náklady na činnosť spoločnosti v podstate prevyšovali výnosy z tejto činnosti. Ďalej zo
znaleckého posudku vyplýva i tá skutočnosť, že spoločnosť bola tak zadĺžená, teda bola na tom finančne
tak, že bola v predĺžení. Teda nie je pravdivé tvrdenie žalovaného o tom, že nebolo potrebné podať
dlžnícky návrh na konkurz. Ďalej zo znaleckého posudku vyplýva i tá skutočnosť, že spoločnosť viedla
účtovníctvo správne a úplne, čo je evidované na strane 27 daného znaleckého posudku. Taktiež v

znaleckom posudku je (na str. 27) konštatované, že znalec preskúmal na osobnom účte jednotlivé
dátumy úhrad inkaso zahraničných odberateľských faktúr ako prichádzali peniaze na tieto osobné účty.
Finančné transakcie boli poukazované v jeden deň a nasledujúci deň ich konateľ F. S. vybral z osobného
účtu a vložil do pokladnice. Ani jeden deň na svojom osobnom súkromnom účte nešiel konateľ F. S.
do mínusu, z toho znalec dovodzuje, že keby tieto firemné peniaze neboli pripísané na jeho osobný

účet, vôbec by mu nechýbali a taktiež znalec konštatuje, že tieto peniaze nikdy neboli žalobcom použité
na akýkoľvek jeho súkromný účel. Vždy boli evidentne vložené do pokladne spoločnosti a z nich boli
splácané krátkodobé splatné záväzky spoločnosti, a to nielen mzdy, ako na ne poukazoval žalovaný,
ale aj na rôzne exekúcie zamestnancov a dodávateľské faktúry, ktoré spoločnosť mala po splatnosti.
Taktiež v účtovníctve bol dodržaný časový sled, účtovníctvo je úplné, kompletné, nechýbajú tam faktúry

číselne a podobne. Teda znalecký posudok konštatuje predĺženie, lebo vlastný kapitál je mínusový a
spoločnostihrozilbankrot.PlatbybolikonateľomspoločnostiF.S.zosúkromnéhoúčtuvybratéa vložené
do pokladnice spoločnosti B. SK.

25. Právny zástupca žalovaného poukazoval na rozsudky v trestných konaniach voči žalobcovi, na

čo poukázal, že znalkyňa v danom znaleckom posudku predloženom žalobcom sa neoboznámila so
spisom.
- Avšak je irelevantné, aby znalkyňa v znaleckomposudku posudzovala a zohľadňovala rozsduky v
trestných konaniach.

26. Súd poukazuje, že ak žalobca bol trestne stíhaný, súd nezistil spojitosť s týmto konaním. Žalovaným
tvrdený „sklon žalobcu k páchaniu trestnej činnosti“ je len subjektívne a účelové tvrdenie žalovaného a
nemožno takto zdôvodňovať neopodstatnenosť žaloby. Je nepochybné, že žalobca plnil ako pristúpený
dlžník a to po zániku dlžnej spolonosti, po jej výmaze z obchodného registra, teda nemožno sa stotožniť
s tvrdením žalovaného, že dlh plnila spol. B. SK, X..H..E.., resp. žalobca z peňazí danej spoločnosti,

keďže v čase plnenia spoločnosť už neexistovala. Opak tvrdení žalobcu nebol žalovaným preukázaný.
Ak znalec uviedol, že sa nedá hodnoverne zistiť stav účtovníctva, nepreukazuje to automaticky tvrdenia
žalovaného. Bolo preukázané, čo vyplýva aj zo znaleckých posudkov, že prostriedky spoločnosti B. SK,
X..H..E.. na účte žalobcu boli riadne použité nie na súkromné účely žalobcu, ale na úhrady záväzkov
spol. B. SK, X..H..E.. (mzdy,...)

27. Súd na návrh strán konania vypočul aj svedkov.28. Svedok F. O. uviedol, že bol kolega žalovaného, ktorý potom odišiel a založil si firmu so žalobcom
a následne v ich spoločnosti pracoval. Ale od 01.06.2016 už tam nepracoval. Následne pracoval iba v
spoločnosti žalobcu. Uviedol, že pracoval vo Francúzsku pre spoločnosť E.. Uviedol, že v spoločnosti

B. SK bolo mu všetko vyplatené a mzda mu bola vyplácaná na účet, pričom zo spoločnosti B. SK do
spoločnosti H. prešli aj ďalší kolegovia. Nemá vedomosť, že by bola spoločnosť B. SK voči niektorému
zo zamestnancov dlžná.

29. Svedok F. O. uviedol, že žalobca a žalovaný boli jeho bývalí zamestnávatelia. Najprv pracoval v

spoločnosti B. X.K, následne prešiel do spoločnosti H., kde pracoval do r. 2012. Uviedol, že v spoločnosti
B. SK meškali platby až dovtedy, kým sa nerozdelili na spoločnosť H.. Väčšinou na zálohy robili a v
spoločnosti H. sa už ustálili úhrady mzdy. Bolo všetko ustálené a všetko bolo načas. Keď aj prešiel
zo spoločnosti B. SK, táto spoločnosť mu bola ešte dlžná. Následne zistil, že ani odvody neboli riadne
uhrádzané, ale potom, keď už robil v spoločnosti H., bolo to všetko doplatené. Peniaze boli vyplácané
na účet a v nejakej časti asi aj v hotovosti. Ale nevie ako často, v akom rozsahu.

30. Svedok U. O. uviedol, že pracoval pre strany konania na prácach vo Francúzsku pre spoločnosť B.
SK niekedy v r. 2009-2013. Potom B. SK zanikla a p. S. vytvoril novú firmu, kde šiel pracovať. Uviedol,
že spoločnosťou B. X.K neboli uhrádzané riadne a včas mzdy, ale potom p. S. doplatil všetky peniaze,
ktoré spoločnosť B. X.K mu dlhovala. A peniaze chodili na účet väčšinou.

31. Svedok H. Q. uviedol, že pracoval pre spoločnosť B. SK ako tesár a potom pracoval aj ako tlmočník,
keďže vedel po francúzsky s tým, že zamestnal ho p. Š., ale následne všetko či už náradie, výplaty atď.
zabezpečoval žalobca, pričom nepamätal si, že by bol pri tom aj žalovaný. Ak, tak maximálne 1-2x. Zo
začiatku mu bolo vyplácané v hotovosti. Podpisoval príjmový doklad. A neskôr už peniaze boli zasielané

na účet. Uviedol, že pohľadávky zo spoločnosti B. X.K boli jeho osobe vyplácané, ale s oneskorením.
Potom žalobca doplácal všetky tie podlžnosti následne. Bolo bežné, že výplaty boli v omeškaní aj 3-4
mesiace. Zo začiatku pravidelne chodili výplaty, neskôr už s oneskorením, ale z akého dôvodu, nevedel
uviesť. Mal vedomosť, že žalobca spomínal zamestnancom, že žalovaný vyberá peniaze z účtu.

32. Svedkyňa P. H. uviedla, že pracovala v pozícii pomocný účtovník v spoločnosti B. SK a pracovala
tam od r. 2008 až do skončenia spoločnosti a potom prešla do spoločnosti H., kde bol štatutárom
žalobca. Uviedla, že so žalovaným na pracovnej ceste zažila určité problémy, keďže mal určité problémy
s alkoholom. Vyhrážal sa jej, na čo má aj svedkov. Uviedla, že ako pracoval v danej spoločnosti, tak
kontrakty boli tak dojednávané, že výnosy nikdy nepokrývali náklady. Bola teda v mínuse. Tieto kontrakty

dojednával žalovaný, keďže vedel po francúzsky. Veľakrát zamestnanci pracovali aj 2-3 mesiace bez
výplaty a s veľkým omeškaním výplaty. Uviedla, že žalobca sa snažil riešiť situáciu tak, aby boli výplaty
riadne vyplatené a žalovaný riešil iba sám seba, ten mal problém iba sám so sebou. Uviedla, že žalobca
zabezpečoval chod spoločnosti tak, že ju dotoval. Bolo obdobie, keď aj z vlastných prostriedkov, teda
formou dotácie konateľa vložil financie, ktoré mu neboli potom vyplatené. Dokonca aj ona požičiavala

spoločnosti finančné prostriedky, ale potom jej ich žalobca vrátil. Má vedomosť aj o predmetnom
úvere, avšak žalovaný jej nedal pokyn na splácanie tohto úveru, a to ani ústny, ani písomný. Kým
spoločnosť bola finančne v zlej situácii, a najprv sa ale platili výplaty a cestovné náhrady, keďže sa
pracovalo v zahraničí a potom ďalšie záväzky podľa splatnosti. Uviedla, že nemala vedomosť o žiadnom
podozrivom nakladaní s finančnými prostriedkami danej spoločnosti. Uviedla, že peniaze spoločnosti

B. SK prichádzali na jej účet a potom požiadal žalobca spoločnosť vo C., s ktorou spolupracovali, aby
posielali peniaze na účet, ktorý bol jeho súkromný účet, pretože vraj druhý štatutár, teda žalovaný, mal
problémyvtomčasesalkoholomačakal,kedyprídupeniazearobilvýbery.Dokoncaajjejkázalžalobca,
že aby určitý obnos presunula na jeho účet a z jej účtu boli platené náklady firmy. Keď žalovaný vybral z
účtupeniaze,niektorétietovýberyvôbecnedokladoval,načoichpoužíval.Aksavyberalizúčtupeniaze,

dávali sa do pokladne, aby sa platili náklady z toho, ale žalovaný vybral peniaze z účtu a do pokladne
ich nikdy nevložil. Čo sa týka nakladania s peňažnými prostriedkami, tak predložil sa žalobcovi rozpis
a ten podľa rozpisu vkladal na účty zamestnancom mzdy a náhrady cestovné, ktoré priamo vkladal.
Keď bol v zahraničí, tak to robila ona. Aj v hotovosti boli v pokladni finančné prostriedky, ktoré dával
žalobca zo svojho súkromného účtu, ale išlo o peniaze spoločnosti B. X.K. Niektorým sa vyplácalo aj

v hotovosti. Uviedla, že spoločnosť H. nedoplácala zamestnancom za spoločnosť B. SK. Ide o dva
rôzne subjekty. Ak boli výplaty v omeškaní, tak sa im vyplácali aj potom, keď už pracovali teda v inej
spoločnosti ako napríklad v spoločnosti H.. Najväčšie náklady boli asi tie mzdové. A keď boli peniaze
v pokladni, tak bol zoznam záväzkov, ktoré potom boli podľa toho vyplácané. Konateľ vybral peniazezo svojho účtu, a to konkrétne žalobca. Potom to bolo zaúčtované pod vklad konateľa a aby to bolo
spárované, bola to úhrada inkaso vystavených faktúr. Uviedla, že tieto finančné prostriedky aj fyzicky
videla. Žalobca vkladal peniaze do pokladne a potom už obidvaja konatelia spolu si sadli a rozhodli,

ktoré náklady budú uhradené, pokiaľ žalovaný mal obdobie, že niečo robil pre firmu. Pokiaľ žalobca
bol vo C. a prišli peniaze na účet, tak žalobca jej volal, aby hneď preúčtovala na svoj účet tie finančné
prostriedky a potom aby z toho zaplatila náklady. Uviedla, že keby to takto nezabezpečoval žalobca
ohľadom finančných prostriedkov na účtoch, tak by zamestnanci peniaze nikdy nevideli, keby sa k tomu
dostal žalovaný ako druhý konateľ. Potvrdila, že pripravovala výdavkové doklady a jej sa vracali potom

podpísané, ktoré sa aj pred ňou podpisovali. A buď ona dávala peniaze alebo žalobca a potom žalobca
tieto doklady odovzdal jej ako účtovníčke.

33. Bolo nariadené znalecké dokazovanie, výsledkom ktorého bol vypracovaný Znalecký posudok č.
X/XXXX vypracovaný znalcom Ing. G. X., F.. (čl. 626) Podľa záveru daného znaleckého posudku
vystavené odberateľské faktúry spoločnosti spĺňajú zákonné náležitosti. Taktiež znalkyňa uviedla, že

faktúry spoločnosti B. SK uhrádzané na súkromný účet S. sú položkovite spracované a s nimi súvisiace
platby, ktoré boli uhrádzané na súkromný účet F. S.. Celkovo bolo za r. 2010 uhradené na účet
400.341,17 Eur. V tabuľkovom prehľade sú uvedené čísla účtov, na ktoré mali byť faktúry uhradené.
Vo väčšine prípadov mala byť platba realizovaná na číslo účtu spoločnosti v S., v 8 prípadoch na účet
F. S. v J. W. a tieto platby, ktoré prišli na súkromný účet F. S., boli ďalej zo strany znalca analyzované

položkovite a v zmysle predložených dokladov boli tieto platby z účtu vybrané a následne vložené do
pokladne. Využitie, ktoré znalec uvádza a popisuje, sú typy výdavkov v pokladničnej knihe uvedené
medzi jednotlivými vkladmi, neznamená to, že každý vklad bol na uvedené účely použitý hneď a v celej
výške, naopak, výdavky boli postupné, v menších čiastkach. Podstatou týchto prehľadov je poukázať
na stavy v pokladni v prípadoch, ak by deklarované vklady S. boli realizované a v prípade bez týchto

vkladov zo zistenia znalca je zrejmé, že ak by tieto vklady neboli realizované, bola by pokladňa sústavne
v hlbokom mínuse, čo nie je reálne možné. V opačnom prípade ak všetky vklady boli realizované, boli
zostatky v pokladni neobvykle vysoké. Zároveň uviedla znalkyňa, že za r. 2009 sú účtované na účte
521100 mzdové náklady zamestnanci v sume 169.520,24 Eur a na účte 521200 mzdové náklady dohody
vo výške 425,- Eur. Spolu za syntetický účet 512 cestovné je k jednotlivým pracovníkom zaúčtované

spolu 554.890,69 Eur. Za r. 2009 neboli predložené žiadne pokladničné doklady v knihe analytickej
evidencie. Prehľad účtov na účte 201200 pokladnica zahraničná Eur od 01.01.2009 do 31.12.2009 sú
zaúčtované výdavky zamestnancov firmy bez mien a niekde menovite. Z uvedeného vyplýva, že sa
za r. 2009 k tejto otázke nie je možné vyjadriť. Zároveň znalkyňa uviedla na otázku, či spoločnosť B.
SK, s.r.o. mala k 31.12.2009 a k 31.12.2010 dostatok finančných prostriedkov na svoju podnikateľskú

činnosť a platenie svojich záväzkov vrátane splácania úveru, uviedla, že najväčší veriteľ je dodávateľ
U. S. so sumou 35.862,- Eur. Výsledok hospodárenia za r. 2010: -37.428,- Eur, za r. 2009: -34.521,-
Eur. Vlastné imanie za r. 2010: -73.631,-, za r. 2009: -36.204,-. Uviedla, že vzhľadom na predložené
podklady nie je možné zodpovedať otázku, či účtovníctvo a podané daňové priznania za r. 2009 a
2010 poskytuje verný pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, ale uviedla, že

nesúlad nebol zistený. Čo sa týka januára 2010, znalec vykonal analýzu na dennej báze a zistil, že z
deklarovaných hotovostných finančných prostriedkov mohol čiastočne hradiť svoje záväzky. Výsledky
analýzy za január a do 29.01.2010 predložil v tabuľkách v znaleckom posudku. Taktiež uviedla, že
zo stavu pohľadávok vyplýva, že tieto pri ich plnom okamžitom vymožení by postačovali na čiastočnú
úhradu záväzkov predmetná spoločnosť.

34. V znaleckom posudku č. X/XXXX znalkyňa na otázku: akú mala finančnú situáciu spoločnosť B. X.K,
s.r.o. k 31.12.2009 a k 31.12.2010, uviedla, že ukazovatele likvidity vypovedajú o tom, že spoločnosť
má nedostatok finančných prostriedkov či už v hotovosti, na bankových účtoch, viazaných krátkodobých
pohľadávkach na to, aby pokryla svoje krátkodobé záväzky a spoločnosť v období 2009, 2010 bola

nelikvidná na to, aby pokryla svoje krátkodobé cudzie zdroje. Na otázku, akým spôsobom a na čo boli
použité finančné prostriedky spoločnosti B. SK, ktoré prichádzali na súkromný účet konateľa F. S. v r.
2010, odpovedala, že tieto finančné prostriedky predstavovali úhrady inkasa vystavených zahraničných
odberateľských faktúr spoločnosti B. SK, s.r.o., z tržby za vykonané služby vo C. pre spoločnosť E., z
tržby za vykonané práce na Slovensku a následne tieto platby boli konateľom spoločnosti F. S. vybraté

zo svojho súkromného účtu a evidentne vložené do pokladnice spoločnosti B. SK tak, ako je to uvedené
teda v tom znaleckom posudku. A čo sa týka otázky, že či prichádzali finančné prostriedky aj na iný
súkromný účet ako účet konateľa, tak uviedla, že v r. 2010 v spoločnosti B. SK nastal prípad, že
platba dňa 08.02.2010 vo výške 7.200,- Eur bola realizovaná na súkromný účet jednej z pracovníkovspoločnosti, a to na meno P. M.. Súkromný účet pracovníčky bol vedený v T. a finančná hotovosť bola
následne vrátená na účet spoločnosti tak, ako uviedla v znaleckom posudku na čl. 20.

35. Je zrejmé, že z finančných prostriedkov spoločnosti, ktoré boli na súkromnom účte žalobcu, boli
v celosti riadne prevedené do pokladne a uhrádzali sa z nich výdavky spoločnosti, a to predovšetkým
mzdy,....Dokazovanímboloustálené,žetýmitofinančnýmiprostriedkaminebolhradenýpredmetnýúver.

36. Právna zástupkyňa žalobcu poukázala na to, že znalecký posudok nariadený súdom potvrdil

tvrdenia žalobcu, pričom podrobne sa vyjadrila k znaleckému posudku v podaní zo dňa 16.11.2017. (čl.
925) Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že znalkyňa potvrdila, že tvrdenia žalovaného obsiahnuté v
podanom odpore nie sú pravdivé, teda že žalovaný nesprávne uvádzal rozpis faktúr a sumy, ktoré mal
údajnežalobcaprijaťzaspoločnosťB.SK,s.r.o.nasvojosobnýúčet,ktorývzávereznalkynejeopätovne
dôkazom o tom, že procesná obrana žalovaného je v tomto konaní postavená na nepreukázaných a
navyše klamlivých tvrdeniach. Zároveň ak by žalobca tieto finančné prostriedky do pokladne nevkladal,

bola by pokladňa sústavne v hlbokom mínuse, čo nie je reálne možné a musela by sa dotovať ako
to uvádzala znalkyňa X. na str. 17 svojho znaleckého posudku. Zo znaleckých posudkov vyplýva, že
žalobca nerealizoval na osobnom účte žiadne pohyby, na ktoré by spotreboval finančné prostriedky
patriace spoločnosti B. X.K, s.r.o. a na osobnom účte by mu nechýbali peniaze. Obe znalkyne zhodne
konštatujú to, čo tvrdí aj žalobca, že ani len časť z týchto peňazí, hoci sám má pohľadávku voči

spoločnosti,ktoránebolanikdysplatená,spoločnosťvpodstateprejejzléhospodárskevýsledkydotoval,
nepoužil na svoje súkromné účely a že tieto boli všetky prevedené do pokladne spoločnosti, kde boli
postupom použité na chod spoločnosti.

37. Súdu boli predložené dve zmluvy o pôžičke, a to z 31.08.2017 na sumu 1.630.000,- Sk, kde bol

veriteľom žalobca a zo dňa 02.01.2009 vo výške 46.000,- Eur, kde bol tiež veriteľom žalobca a dlžníkom
bola spoločnosť B. SK, X..H..o. (čl. 927 a 928)

38. Súd zdôrazňuje, že obaja znalci v znaleckých posudkoch konštatovali, že žalobca nerealizoval
z peňazí spoločnosti B. SK svoje vlastné výdavky. Žalobca mal dostatok finančných prostriedkov na

realizáciu vlastných výdavkoch podľa jeho uvedenia. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dotoval z
vlastných finančných prostriedkov danú spoločnosť. Znalkyňa G.. T. F. v posudku č. X/XXXX uviedla, že
ani jeden deň na svojom osobnom súkromnom účte nešiel konateľ F. S. do mínusu, čo nasvedčuje tomu,
že keby tieto firemné peniaze neboli pripísané na jeho osobný účet, vôbec by mu nechýbali. Žalobca v
konaní preukázal, že všetky peniaze B. SK použil na účely tejto spoločnosti, neexistujú žiadne ďalšie

finančné prostriedky tejto spoločnosti, ktoré by mohol použiť na zaplatenie svojho peňažného trestu,
ktorý bol v konaní XT/XXX/XX.

39. Súd poukazuje na uznesenie Okresného riaditeľstva PZ Žilina zo dňa 23.03.2018 ČVS: E.-XXX/X-
Q.-N.-XXXX, ktorým bolo odmietnuté vec oznámenia o podozrení zo spáchania prečinu porušovania

povinností pri správe cudzieho majetku oznamovateľom T. Š., nakoľko nie je dôvod na začatie trestného
stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku a v odôvodnení je uvedené, že pokiaľ je
T. Š. v občiansko-právnej veci vedenej na Okresnom súde v Žiline v dôkaznej núdzi a potrebuje si cestou
orgánov činných v trestnom konaní na náklady štátu zabezpečiť dôkazy a dôkazné informácie, ktoré
podliehajú vo všeobecnosti daňovému, bankovému, obchodnému, telekomunikačnému, poštovému a

inému tajomstvu s cieľom, aby bol v tomto súdnom spore úspešný, je potrebné zdôrazniť, že orgány
činné v trestnom konaní musia pri svojej činnosti sa riadiť výlučne zákonom a právom, princíp viazanosti
právom, pretože pre trestné právo je potrebné striktne dodržiavať trestno-právnu zásadu - žiadny trestný
čin bez zákona, žiadny trest bez zákona.

40. Súd poznamenáva, že čo sa týka trestného oznámenia žalovaným, ktoré žalovaný podal, uznesením
bolo odmietnuté, tak žalovaný podal sťažnosť a uznesením zo dňa 29.05.2018 bolo vyhovené sťažnosti
a uznesenie bolo zrušené. Súd z toho dôvodu konanie prerušil uznesením zo dňa 21.06.2018 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.09.2018. (l.č. 1082, 1113)

41. Uznesením OR PZ Žilina zo dňa 29.01.2019 (l.č. 1125) bolo trestné oznámenie žalovaného
odmietnuté a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.02.2019. Podľa odôvodnenia daného
uznesenia žiadny vykonaný dôkazný prostriedok vierohodne nepreukazuje tvrdenie oznamovateľa, že
predmetné výdavkové pokladničné doklady predložené žalobcom do tohto konania by boli sfalšovanéalebo pozmenené. Tvrdenie oznamovateľa o sfalšovaní resp. pozmenení uvedených dôkazných
prostriedkov je založené iba na jeho subjektívnych vyjadreniach bez priameho potvrdenia akýmkoľvek
objektívnym dôkazným prostriedkom. Rovnako vykonané dokazovanie vylúčilo tvrdenie oznamovateľa

- žalovaného o sfalšovaní resp. pozmenení výdavkového pokladničného dokladu na sumu 882,97 Eur
vystaveného žalovanému spoločnosťou B. X.K za mesiac 01/2010 a 03/2010, nakoľko táto výška sumy
vyplynula z vyjadrenia Mgr. H., zo správy Sociálnej poisťovne, zo správy Daňového úradu, z ročného
zúčtovania dane a mzdového listu. Po pripočítaní sumy 48 Eur /ročné zúčtovanie dane za rok 2009/ a
sumy 12,30 Eur ako vyúčtovanie za zaplatené poistné, k sume 822,67 Eur, ktorej výška vyplývala ako

čistý príjem na základe daňového priznania žalovaného, vychádza suma 882,67 Eur, t.j. suma, ktorá
mala byť žalovanému vyplatená na základe výdavkového pokladničného dokladu.

42. Na základe uvedeného súd uznesením zo dňa 15.04.2019 rozhodol o pokračovaní v konaní.

43. Právny zástupca žalovaného navrhol znalecké dokazovanie za účelom overenia pravosti podpisu

žalovaného na výdavkovom doklade č. Q.-XXXX zo dňa 10.11.2010, ktorý žalovaný spochybňoval.
Súd uznesením zo dňa 03.07.2019 nariadil znalecké dokazovanie na návrh žalovaného. Ustanovená
znalkyňa z odboru písmoznalectvo F.. F.. B. X. oznámila súdu, že nie je možné hodnoverné vypracovanie
znaleckého posudku, nakoľko nebol predložený originálny sporný doklad na skúmanie a v spise sa
nachádza nekvalitná kópia dokladu. Znalkyňa uviedla, že predložené doklady sú nespracovateľné

písmoznaleckými metódami. Vzhľadom k tomu, že nebolo možné zo strany žalobcu, ani zo strany
žalovanéhopredložiťdanýdokladvoriginále,čožalobcaodôvodniltým,žejetodokladspoločnosti,ktorá
zanikla a daným dokladom on nedisponuje, súd uznesením zo dňa 15.05.2020 zrušil nariadené znalecké
dokazovanie z dôvodov uvedených v tom uznesení, keďže dané znalecké dokazovanie podľa vyjadrenia
znalkyne nebolo možné vykonať. (l.č. 1270) Súd však poukazuje na to, že uvedená skutočnosť nemá

vplyv na konečné rozhodnutie.

44. Právna zástupkyňa žalobcu zhrnula, že žaloba bola podaná dôvodne a ňou požadovaný nárok bol
v plnom rozsahu preukázaný. V tomto smere čo do výšky nároku, ktorá pôvodne bola rozporovaná,
poukázala na kompenzačnú námietku, ktorú žalovaný učinil v tomto konaní asi v r. 2015, z ktorej sa dá

dovodzovať, že uznal nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní čo do výšky, hoc ho pôvodne rozporoval.
Súčasne je nutné uviesť, že žalovaný aj napriek rozsiahlemu dokazovaniu, ktoré navrhoval vykonať
a bolo aj vykonané, ako aj napriek trestnému konaniu, ktoré bolo vedené na základe jeho trestného
oznámenia pre marenie spravodlivosti, nepreukázal, že by finančné prostriedky, ktoré žalobca prijímal za
spoločnosť B. X.K na svoj osobný účet vedený v J. W., boli použité na iné účely ako na účely spoločnosti

B. SK, naopak, bolo preukázané, že samotný žalobca nad rámec týchto finančných prostriedkov ešte
popri teda úvere, z ktorého sa domáha plnenia voči žalovanému v tomto konaní, poskytol spoločnosti B.
X.K ešte ďalšie finančné prostriedky, teda sám túto financoval. Súčasne bolo znalkyňou konštatované,
že ak by neboli finančné prostriedky plnené spoločnosťou E. poskytované na účet žalobcu, tento by
nejako nestrádala a nemalo by to žiaden vplyv na jeho majetkové pomery, ako ani na príjmy, ktoré mal

prijaté na predmetnom účte.
- Súd poukazuje, že procesná obrana žalovaného nebola ani svedeckými výpoveďami, ani opakovaným
znaleckým dokazovaním a ani v priebehu trestného konania, pre ktoré bolo prerušené toto konanie,
preukázaná.

45.Predmetnákompenzačnánámietkabolauplatnenážalovanýmzdôvodu,žesadomnieval,žeonsám
ako fyzická osoba má voči žalobcovi nárok titulom bezdôvodného obohatenia, ktorý dovodzoval práve
z tých prijatých platieb na súkromný účet žalobcu, o ktorých v konaní tvrdil, že tieto žalobca nepoužil
na účely spoločnosti B. SK, ale na svoje vlastné. Na tom základe tvrdil teda, že on ako jeden z dvoch
spoločníkov spoločnosti B. X.K má voči nemu nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia, a teda

chceltentonárokvčastizhodujúcejsasožalovanousumouzapočítaťsnárokomžalobcu,ktorýuplatňuje
v tomto konaní.

46. Súd skonštatoval, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia je
nedôvodná, že takáto neexistuje, nevznikla, nakoľko všetky prostriedky spoločnosti B. SK prijaté na

súkromný účet žalobcu boli vynaložené výlučne len na účely spoločnosti B. SK, a to prioritne na mzdy
a odvody a následne na ostatné platby tak, ako to bolo v konaní preukázané listinnými dôkazmi, ako
aj znaleckým dokazovaním, a teda žalovaný nepreukázal existenciu svojej pohľadávky, ktorú by bolo
možné započítať s nárokom uplatneným žalobcom v tomto konaní. Preto je táto námietka nedôvodná.47. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, ža kompenzačná námietka bola vznesená podaním zo dňa
24.11.2015 a následne bola podaná aj na pojednávaní konanom dňa 17.12.2015 na str. 3 zápisnice, kde

je zrejmé, v akej časti žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku.

48. Žalobca má za to, že žalovaný vznesenou kompenzačnou námietkou uznal jeho nárok čo do dôvodu,
aj výšky.

49. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný nikdy tento nárok takýmto spôsobom neuznal.
Pokiaľ si uplatňoval nejakú kompenzačnú námietku a je dôvodné, že takáto pohľadávka neexistovala,
tak kompenzačná námietka nebude prijatá súdom. Je zrejmé, ak by mal žalobca poukazovať tržby
spoločnosti na svoj súkromný účet, tak by išlo o bezdôvodné obohatenie na úkor samotnej spoločnosti,
ale nie na úkor žalovaného.

50. V tejto súvislosti súd poukazuje, že keďže žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku, snažil
sa tak prostredníctvom súdu započítať svoju pohľadávku s pohľadávkou žalobcu. Žalovaný vzniesol
námietku prostredníctvom svojho právneho zástupcu - advokáta, teda profesionálneho zástupcu,
ktorý musí vedieť, že započítať možno pohľadávky len spôsobilé a existujúce. Preto je nelogické
tvrdenie žalovaného, že neuznáva pohľadávku žalobcu a popiera ju, keďže sa snažil ju započítať a

je nepochybné, že započítať možno len existujúcu pohľadávku. Neuviedol, že koná len z opatrnosti a
účelovo. Nepochybné je, že vzniesol tú námietku, ktorú možno úspešne vzniesť len vtedy, ak existujú
vzájomné pohľadávky a tým žalovaný pripustil existenciu pohľadávky žalobcu. Bolo by nelogické, aby si
len tak z opatrnosti uplatnil kompenzačnou námietkou zápočet a pokiaľ by súd nepriznal nárok žalobcu,
tak z ničoho nevyplýva, že si žalovaný uplatnil svoju pohľadávku voči žalobcovi ináým spôsobom, ani

ho nikdy nevyzýval a pod. Hoci nemožno kompenzačnú námietku žalovaného považovať za výslovné
uznaniečododôvoduavýšky,tedasúdsanestotožňujesnázoromžalobcuohľadomuznania,alesvojim
konaním žalovaný potvrdil, resp. pripustil existenciu pohľadávky žalobcu voči nemu.

51. Čo sa týka tvrdení žalovaného o platbách spoločnosťou B. SK, že platby boli uskutočnené pôvodným

dlžníkom, tak z výpisu z obchodného registra na spoločnosť B. SK, s.r.o. vyplýva, že spoločnosť zanikla
dňa 31.08.2011, teda dlžník je od 31.08.2011 vymazaný z obchodného registra, takže ani jedna z platieb
nemohla byť uskutočnená touto spoločnosťou.

52. Pokiaľ žalovaný odôvodňoval splácanie úveru žalobcom dohodou medzi ním a žalobcom, podľa

ktorej mal žalobca splácať úver, takú dohodu žalovaný nepreukázal, z ničoho nevyplýva a žalobca to
poprel, pričom napriek takej dohode žalovaný 2 mesiace po uzavretí zmluvy o úvere a jeden mesiac od
poskytnutia úveru zadal príkaz Slovenskej sporiteľni na splatenie úveru vo výške, v akej bol poskytnutý,
teda bez príslušenstva a nie splátku. Takéto konanie žalovaného je nelogické a rozporuje jeho tvrdeniam
o nejakej dohode so žalobcom, na základe ktorej mal dávať príkazy na splátky žalobca.

53. Podľa § 533 Občiaskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že
splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú
zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

54. Podľa § 531 Občiaskeho zákonníka
(1) Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ
súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.
(2) Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom
dlžníkovi.

(3) Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.
(4) Námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.

55. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.56. Podľa § 102 Občianskeho zákonníka pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo
právnickej osoby začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

57. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

(3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej
dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie
namietať.

58. Podľa § 511 ods.3 Občiansleho zákonníka ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je
oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj

podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

59. Právna zástupkyňa žalobcu trvala na tom, že finančné prostriedky zasielané na súkromný účet
žalobcu boli použité výlučne na záväzky spol. B. SK, dokonca aj svoje súkromné prostriedky, čo vyplýva
aj z predložených účtov. Predmetný úver bol krytý novým úverom uzatvoreným žalobcom za tým účelom.

60. Žalovaný namietol premlčanie, nakoľko má za to, že pohľadávka žalobcu je premlčaná, keďže
žalovaný sa vraj dozvedel o pohľadávke až v tomto konaní.

61. Súd mal preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie finančných prostriedkov výzvou

zo dňa 16.08.2013 v lehote do 3 dní od doručenia výzvy. Doručenie bolo riadne preukázané s tým,
že žalovaný na výzvu nereagoval. Doručovanie nebolo spochybnené. Bolo zistené, že žalobca hradil
splátky úveru a úver splatil v rozsahu 67.614,11 Eur v roku 2013, čo bolo potvrdené aj veriteľom, a to
spôsobom: sumu 1.500,- Eur dňa 15.11.2011, sumu 1.500,- Eur dňa 10.01.2012, sumu 1.500,- Eur dňa
28.02.2012, sumu 1.500,- Eur dňa 04.04.2012, sumu 1.500,- Eur dňa 28.06.2012, sumu 46.000,- Eur

dňa 21.02.2013, sumu 12.500,- Eur dňa 12.06.2013 a sumu 1.614,11 Eur dňa 13.06.2013, teda spolu
67.614,11 Eur.

62. Žaloba bola podaná dňa 26.08.2013, úver bol splatený dňa 30.06.2013, pričom žalobca uhradil zo
svojich prostriedkov splátky: sumu 1.500,- Eur dňa 15.11.2011, sumu 1.500,- Eur dňa 10.01.2012, sumu

1.500,- Eur dňa 28.02.2012, sumu 1.500,- Eur dňa 04.04.2012, sumu 1.500,- Eur dňa 28.06.2012, sumu
46.000,- Eur dňa 21.02.2013, sumu 12.500,- Eur dňa 12.06.2013 a sumu 1.614,11 Eur dňa 13.06.2013.
Vzhľadom na úhradu prvej splátky dňa 15.11.2011 žalobcom a na podanie žaloby dňa 26.08.2013,
je nepochybné, že nárok žalobcu nie je premlčaný a námietka premlčania vznesená žalovaným je
neopodstatnená a účelová.

63. Podľa § 215 ods.1 CSP súd rozhodne na záaklde zisteného skutkového stavu.

64. Podľa § 150 CSP
(1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa sporu.
(2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové

tvrdenia.

65. Podľa § 151 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia

o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

66. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v súlade s § 191 CSP, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom posúdil, že žaloba je dôvodná.- Nesporné bolo uzavretie Zmluvy o úvere, ktorú za dlžníka podpísal žalovaný ako konateľ. Teda
žalovaný musel mať vedomosť o zmluvných podmienkach a že úver nie je bezúročný a kedy je splatný.
- Zároveň bolo nesporné pristúpenie žalobcu a žalovaného ako dlžníkov.

- Pôvodný dlžník zanikol dňa 31.8.2011 a bolo preukázané, že úhrady úveru boli realizované výlučne
žalobcom, ktorý úver splatil v roku 2013. Je irelevantné, aké finančné prostriedky žalobca použil na
splatenie úveru. Podstatné je to, že úver bol splatený v roku 2013 žalobcom. Pokiaľ žalovaný tvrdil,
že žalobca použil prostriedky zaniknutej spoločnosti, tak jednak toto žalovaný nepreukázal, dokonca
znalecké posudky vyvrátili jeho tvrdenia a jednak predsa spoločnosť zanikla z dôvodu výmazu z

obchodného registra pre zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku. Pokiaľ teraz žalovaný tvrdí, že
spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov v čase konkurzu, jeho tvrdenie je nehodnoverné,
zavádzajúce a účelové, keďže uvedené v čase konkuzu konateľmi a teda aj žalovaným nebolo tvrdené,
hocižalovanýbolkonateľomaspoločníkomasúhlasilsvýsledkomkonkurzu.Spoločnosťbolavymazaná
na základe zrušenia konkurzu pre nedostatok majetku, nemala a teda ani nemohla mať finančné
prostriedky a po výmaze ani nemohla daná spoločnosť ako neexistujúci subjekt splácať úver, či

disponovať s finančnými prostriedkami, či dokonca vlastniť niečo.
- Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný mal problémy s alkoholom a teda sa spoločnosti nevenoval
riadne, všetko zabezpečoval žalobca, dokonca žalovaný vyberal z účtu spoločnosti finančné prostriedky
bezdeklarovaniaúčeluanevrátilich.Uvedenéžalovanýnerozporoval,nevyvrátil.Pretožalobcafinančné
prostriedky spoločnosti poukazoval na svoj súkromný účet, resp. účet účtovníčky a potom z nich sa

hradilivýdavkyspoločnosti.Uvedenévyplývaajzoznaleckéhoposudku,akoajzosvedeckýchvýpovedí.
- Tvrdenie žalovaného o dobrej finančnej situácii spoločnosti ako pôvodného dlžníka, je vyvrátené aj
tým, že spoločnosť bola nútená uzavrieť zmluvu o úvere. Predsa pri dobrej finančnej situácii nebol dôvod
na ďalší úver. Žalovaný teda nepreukázal svoje tvrdenia, dokonca svojím konaním ich vyvrátil, keďže
uzavrel za spoločnosť zmluvu o úvere, hoci v konaní tvrdil, že spoločnosť mala dostatok financií, teda

podľa jeho tvrdenia nebol potrebný úver, ktorý napriek jeho tvrdeniu podpísal. Aj svedkovia potvrdili
meškanie výplat,..., aj z výsledku konkurzu, aj zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že spoločnosť
nebola v dobrej finančnej situácii. O tom svedčí aj uzavretie zmluvy o úvere.
- Z predložených listín je nepochybné, že žalobca splácal úver, a to zo svojich finančných prostriedkov.
Spoločnosť predsa už neexistovala, tak nemohlo ísť o finančné prostriedky spoločnosti, a to aj vzhľadom

na dôvod výmazu spoločnosti - zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku.
- Keďže žalovaný ako pristúpený dlžník nič neuhradil a pôvodný dlžník už neexistoval, a to ani v čase
úhrady úveru, tak žalobca mal nárok domáhať sa voči iným dlžníkom.

67. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že voči nemu má žalobca nárok len v 1/3, súd poukazuje, že predsa veriteľ

sa mohol domáhať splatenia voči všetkým dlžníkom a pôvodný dlžník už neexistoval. Veriteľ nemal však
nárok voči dlžníkom iba v 2/3, ale na splatenie celého úveru, ku ktorému pristúpil aj žalovaný, aj žalobca.
Úver bol splatený a žalobca si opodstatnene uplatnil nárok voči existujúcemu dlžníkovi alikvótnu časť.
Keďže existujú už len dvaja dlžníci - žalobca a žalovaný, tak žalobca, ktorý v roku 2013 splatil úver, má
nárok voči druhému dlžníkovi v rozsahu 1 zo sumy splatenej jeho osobou, t.j. vo výške žalovanej istiny,

a to všetko s poukazom na § 511 ods.3 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 511 ods.3 Občianskeho
zákonníka žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1 zo splatenej sumy, ktorá bola uhradená žalobcom
v rozsahu 1 a nie v rozsahu 1/3, nakoľko 3.dlžník - pôvodný dlžník spol. B. SK, s.r.o. z dôvodu jeho
neexistencie dlh nemôže splniť, tak sa podiel rozvrhne na všetkých ostatných, v tomto prípade medzi
žalobcu a žalovaného, teda každý v 1/2, čomu zodpovedá žalovaná istina.

68. Súd zároveň skonštatoval, že pohľadávka nie je premlčaná, keďže prvá splátka zo strany žalobcu z
jeho finančných prostriedkov bola uhradená v 11/2011, úver bol žalobcom splatený v roku 2013, dokonca
aj úver bol splatný v roku 2013 a v tom roku bola podaná aj žaloba dňa 26.08.2013 po výzve žalobcu
na žalovaného. Takže pohľadávka nie je premlčaná, a keďže neexistuje pohľadávka žalovaného voči

žalobcovi, tak aj kompenzačná námietka nie je opodstatnená.

69. Pokiaľ žalovaný dňa 30.03.2010 dal príkaz na sumu 35.000,- Eur ako snahu splatiť úver, tento jeho
postup, konanie je nelogické, keďže dňa 29.01.2010 uzavrel za spol. B. SK, s.r.o. zmluvu o úvere so
splatnosťou dňa 20.01.2013 s mesačnými splátkami 973 Eur vždy k 20.dňu v mesiaci, pričom úver

nebol bezúročný. Teda pokiaľ by aj žalovaný chcel splatiť úver 2 mesiace po jeho uzavretí, musel si byť
vedomý, že nestačí splatiť iba poskytnutý úver, ale aj s úrokmi, s príslušenstvom a teda by nešlo iba o
sumu35.000,-Eur.Taktiežjenelogické,žezoberieúverna3roky,aleo2mesiacepouzavretízmluvyide
dať príkaz na splatenie celého úveru, čo v zmysle zmluvných podmienok, ktoré dokonca on podpisovalza dlžníka, nebolo možné. Teda jeho konanie bolo nelogické, účelové, zmätočné a určite nepôsobí ako
hodnoverné so snahou skutočne splatiť úver. Dokonca žalovaný na jednej strane tvrdil, že chcel splatiť
úver, ale na druhej strane nesplatil žiadnu splátku a ani nedal príkaz na úhradu splátky za spoločnosť (iba

nelogicky na úhradu 35.000,- Eur po 2 mesiacoch od uzavretia zmluvy bez príslušenstva), a neuhradil
žiadnu splátku ani ako pristupujúci dlžník. Ani na výzvu žalobcu nereagoval, žiadnu sumu neuhradil.

70. S poukazom na uvedené súd posúdil, že žaloba je dôvodná a žalovaný je povinný zaplatiť 1 z úveru
splateného žalobcom z jeho finančných prostriekdov.

71. Podľa § 517 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka
(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže

sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

72. Podľa §3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

73. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhradil dlžnú sumu v lehote určenej vo výzve zo dňa 16.08.2013,

dostal sa do omeškania uplynutím 3-dňovej lehoty od doručenia, t.j. od 25.08.2013. Súd preto priznal
žalobcovi úroky z omeškania tak, ako ich požadoval, ako aj v požadovanej výške, ktorú súd posúdil, že
je v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Osobitne súd výšku nedokazoval vzhľadom
na ustanovenia CSP.

74.Spoukazomnavyššieuvedenéskutočnostiapovykonanomdokazovanísúdžalobevyhovelvcelom
rozsahu. Námietky žalovaného posúdil ako neopodstatnené a tvrdenia žalovaného za nepreukázané.
Žalobca svoje tvrdenia riadne preukázal.

75. Podľa § 255 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

76. Podľa § 262 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

77. Podľa § 258 CSP náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov
súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3.

78. Podľa § 260 CSP ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov
spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.

79. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi náhradu trov konania voči

žalovanému v rozsahu 100%, nakoľko bol úspešný v celom rozsahu, pričom o výške trov bude
rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.ä

80. Nakoľko v konaní bolo vykonávané dokazovanie, vznikli štátu SR náklady s tým spojené, keďže
nepostačovali preddavky na dokazovanie a náklady boli uhradené z rozpočtových prostriedkov súdu,

pretosúdpriznalštátunároknanáhradutýchnákladovvočižalovanémuakoneúspešnejstranekonania,
a to v rozsahu 100%.81. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).